Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

29.3.2019 o 12:33 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.4.2019 14:23 - 14:25 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Samozrejme, boj s vlastným zákonom, to je bezprecedentné v Národnej rade, veľmi unikátny výjav. Takže ešte raz si to zrekapitulujme. Teda vy chcete skrátené konanie, aby sa zabránilo škodám, pred ktorými my ako opozícia sme vás varovali. Vy ste presadili zákon, vy ho máte. Malo prísť k rozkvetu. A namiesto toho vy nedovolíte ten rozkvet výroby, domácej výroby a to všetko, čo ste sľubovali, keď ste tu ten zákon predkladali, a vy ho teraz predkladáte ako hrozbu národohospodárskych škôd v skrátenom konaní? Ja si to len chcem vyjasniť. No určite, pani ministerka, budete môcť v záverečnom slove nám objasniť, ako sa mohli do SNS vlúdiť takí nepriatelia ľudu, ktorí vás zhypnotizovali a vy ste predložila šialene nebezpečný zákon, ktorý je tak nebezpečný, ohrozujúci, že musíte na vláde schváliť skrátené konanie, predbehnúť iné zákony a opraviť vlastný zákon? Vy si za tým nestojíte ani dovtedy, kým ešte rokuje o tom Európska komisia? No ortieľ nie je. Vy si neveríte vôbec? Celé to bol podfuk od začiatku? A vy ste to vedeli, že budú škody? Lebo veď to nie je preukázané. Prečo to rušíte?
Ja by som bol veľmi rád, tieto otázky sú ani nie opozičné, to sú také ľudové, pretože keď sa niekto na nás pozerá, čo tu robíme a o čom to rozprávame, nedávno bol veľký krik, že sa ide prijať zákon, ktorý má národohospodárske škody, vy ste ho presadili a dneska ho s tým istým dôvodom, žiadate o skrátené konanie a podrezujete vlastný zákon, likvidujete vlastný zákon.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 3.4.2019 10:08 - 10:18 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem aj všetkým poslancom, ktorí sledujú túto rozpravu, či už v sále alebo v kanceláriách. Verím, že to má zmysel zápasiť o to, aby sme sa vyjadrili v tejto situácii, kedy Národná rada akoby zlyhávala. Akoby nebolo dosť teda iných prejavov, vskutku táto Národná rada, verte, že mám istý odstup, aby som to mohol posúdiť, je na tom z hľadiska istých zápasov najhoršie od Novembra ´89. Mám tu teraz najmä zápas o vytvorenie právneho štátu. Vždy to u nás nebolo veľmi ružové, vždy sme mali sklon vytvárať stranícku nadvládu a nie nadvládu práva a zákonov. Je to možno dedičstvo slabej demokratickej tradície, je to možno dedičstvo totalitnej strany, ktorá vytvorila takmer dokonalý model nadvlády politickej strany nad celou spoločnosťou. Fakt je ale ten, že s podobnými sklonmi a spádmi zápasí a zápasili aj vyspelé demokracie. Jednoducho politický život sa organizuje cez politické strany a tie musia mať v mnohých prípadoch demokratického ducha, aby sa vzdali určitého podielu moci nad inštitúciami, ktoré z povahy veci majú zostať vládou práva, a preto nepostraničtené.
Národná rada v tomto volebnom období mala dovoliť najviac ústavných sudcov od vzniku Ústavného súdu a hoci krátka taká prestávka pri obsadení Ústavného súdu sa už v minulosti vyskytla, nikdy sa nevyskytol taký prípad, aký prežívame teraz, posledné mesiace. Termín vypršal, vládne strany nevytvorili podmienky na zmenu zákona, ktorá by umožnila nejakým spôsobom predísť tomu, že Ústavný súd bude znefunkčnený. Nevytvorili ani žiadne kroky k opozícii, aby získali dohodu na zvolení ústavných sudcov. Naopak, jedna strana, strana SMER, si predsavzala špecifickú taktiku, buď tam bude náš predseda, alebo nebude nič, lístky proste budeme vhadzovať prázdne alebo neprídeme vôbec voliť. To je naozaj ignorancia povinnosti, lebo my máme ústavnú povinnosť udržiavať ústavné inštitúcie životaschopné, nemôžme si prisvojiť nejakú diktatúru Národnej rady. Máme tu práve jedinú a len jednu inštitúciu, ktorá môže aj zákonom Národnej rady povedať nie, nie ste v súlade s ústavou, a tou inštitúciou je Ústavný súd. Neviem, či si uvedomujete, ale znefunkčnením práve tejto inštitúcie Národná rada prelomila taký, naozaj taký múr, takú bariéru, ktorú prelamovať v demokracii nemožno. Nemožno sa zbaviť tohoto kontrolóra, aj keď my máme právo voliť a posielať pánovi prezidentovi nominácie. Ak to robíme, potom sa Národná rada vymkla z kĺbov. Vymkla sa zo svojho poslania. Zriekla sa nastoľovania právneho štátu a pustila sa na šikmú plochu nastoľovania nadvlády strán nad zákonom. Dokonca nad ústavou, lebo ústava nám prikazuje, aby Ústavný súd sme volili, navolili a odoslali prezidentovi na jeho rozhodnutie.
Je celkom zrejmé, že strana SMER mala, uprednostnila stranícku taktiku, a tak to aj naďalej pokračuje. Ako viete, zápasí v týchto chvíľach vo vlastnej koalícii o to, aby sa volilo tajne, čo by jej umožnilo hľadať podporu aj so stranou ĽSNS – Kotleba alebo s ďalšími poslancami, ku ktorým sa z nejakých dôvodov verejne nechce hlásiť. Čiže už aj samotný spôsob voľby je dôsledkom straníckej taktiky Roberta Fica a jeho strany SMER. Už pri minulej voľbe strana SMER narazila na bariéru, že nie všetci koaliční partneri chcú ísť až za okraj priepasti. Nie všetci chcú sa zapísať do slovenských dejín demokracie tým, že skákali tak ako Robert Fico, ktorý vyhlásil, že chce byť predsedom Ústavného súdu, ako Robert Fico píska. Zdá sa, že môžme stáť aj dnes nad novou etapou vývoja v tomto volebnom období. No ale nechajme sa prekvapiť.
Našou povinnosťou je strážiť v Národnej rade to, za čo nás a kvôli čomu nás poslanci sem poslali, a to je predovšetkým vykonávať ústavné povinnosti Národnej rady, aj ako jednotliví poslanci, aj ako poslanecké kluby a politické strany. Vláda strán, nadvláda strán potláča vládu zákona. Ak hovoríme o únose štátu, to je taký poetický pojem, ktorý, keď premeníme na drobné, tak ho vidíme v týchto minútach. Teraz prebieha to, čomu sa hovorí únos štátu. Pod týmto literárnym pojmom nie je skryté nič iné ako nadvláda politických strán. A to totiž za to, že politické strany pred nejakými rokmi, nie je tu priestor na to, aby som až taký exkurz vám, vás ním obťažoval, že by sme to celé popísali, ale politické strany začali mať vo vnútri negatívnu selekciu, vlastne ľudia, ktorí sa bránili určitým nelegálnostiam, určitým protekčnostiam, určitému, určitej hre na hrane alebo za hranou zákona, tí z tých strán postupne mizli, a či je to jedna, druhá alebo tretia strana, začali sa podobať na eseročky. V tejto chvíli citujem môjho tribúnového kolegu Milana Kňažka, ktorý s týmto označením odišiel, áno, z SDKÚ. To bola samozrejme strana, ktorá nemala demokratické riziká, aspoň neboli, neboli v tej dobe nejako viditeľné, ale Milan Kňažko identifikoval jej chorobu, meníte sa z politickej strany, čiže organizácie stvorenej pre službu verejnosti, na eseročku. Istú dobu strany, ktoré sa takto menili, boli ešte stále iba parazitmi na štáte. Spomeňte si, že sa rada používal termín, že to je akási chobotnica, ktorá sa prisala na prostriedky štátu a disponuje ich "našim" ľuďom. Lenže dnes sme, obávam sa, už za touto hranicou. Chobotnica sama sa stala štátom. Už nie je prisatá, pretože sa mení na mafiánsky štát. Nie je to vôbec absurdný názov, aj keď je, každému z nás ako patriotovi sa z duše bridí, keď ho počujeme. Ale ak sa strany stanú partokratickými, potom sa stanú eseročkami, potom sa prisajú na štát ako chobotnica a potom splynú so štátom a sami sa stanú štátom, tak veru tento odpudivý obraz o mafiánskom štáte už nie je niečo, čo by sa nedalo vysloviť a čo by bolo bezmedzne prehnané. Nie je to prehnané, stojíme na hranici premeny na mafiánsky štát.
Isteže nemusíme si každý jeden teraz vnucovať predstavu, že my, čo tu sedíme, no zrovna vy, čo tu teraz v tejto chvíli sedíte, mám pevné presvedčenie, že máte záujem práve o to, aby Ústavný súd bol sfunkčnený. A jeden z momentov, kedy strany chcú pohltiť štát cez Ústavný súd, aby tento moment nenastal a aby táto záchranná brzda pred zneužívaním moci, aj moci Národnej rady, aby táto záchranná brzda bola obnovená
A ešte jedna poznámka. Všetky roky, ktoré doteraz môžme sledovať Ústavný súd, aj vy spolu so mnou, aj naši občania, ktorí nás sem poslali, potvrdzujú, že kľúčovou otázkou pri takom systéme Ústavného súdu, aký tu stále máme, je osobná integrita a osobná česť jednotlivých ústavných sudcov. To nie sú figúrky do počtu, tam každý jeden sudca v senáte môže zvrátiť rozhodnutie, môže, naopak, vytvoriť z Ústavného súdu naozaj záchranu demokracie. Preto je na mieste o nich hovoriť a je na mieste aj v tejto chvíli sa usilovať zvoliť čo najviac čestných, zodpovedných ľudí do Ústavného súdu.
Ďakujem, dámy a páni, a pamätajme, že každá jedna takáto chvíľa sa môže raz posudzovať ako prelom v príbehu demokracie na Slovensku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.4.2019 10:04 - 10:06 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ja by som chcel sa odraziť od, od uvažovania pána Poliačika nad tým, aké rozporné výnosy a rozporné judikatúry Ústavný súd v minulosti predvádzal. Skutočne je pravda, že od čias Milana Čiča, kedy Ústavný súd mal takéto vedenia a mal často veľmi kľúčové rozhodnutia pred sebou, ktoré z politických dôvodov, očividných politických dôvodov odsúval na čas, povedzme, po voľbách. Hovorím napríklad o otázke, ktorá sa riešila v súvislosti s kandidatúrou viacerých strán pred voľbami ´98. Už od tých čias vieme, že Ústavný súd naozaj funguje pod neustálym straníckym tlakom. Je to pravdepodobne najsilnejšie atakovaný, formálne v ústave nezávislý orgán, o ktorý zápasí stranícka moc, aby ho presiakla, aby ho kontrolovala.
Ústavný súd zároveň v týchto rokoch varovne, varovne musel sledovať, a my s ním, odhalenie esemesiek zatknutého Kočnera, ktorý sa domáhal od svojich komplicov, aby mu pomohli kontaktami na niektorých sudcov Ústavného súdu, ktorý mali práve ten charakter, že on si mohol trúfnuť ich považovať za svojich ochrancov, lebo pochádzali z istej politickej strany. Tento tieň a neustály problém Ústavného súdu mal dostať korunu v tom, že priamo predseda najsilnejšej strany pôjde za predsedu Ústavného súdu. A to je situácia, o ktorej aj pán Poliačik hovorí ako zlomovej, a v tomto zmysle má pravdu, je to, dotiahlo sa to do úplnej nefunkčnosti Ústavného súdu. Tak ďaleko to ešte nebolo.
Skryt prepis
 

2.4.2019 11:15 - 11:16 hod.

Ján Budaj
Prosím vás, vypnite ma.
Skryt prepis
 

2.4.2019 11:15 - 11:16 hod.

Ján Budaj
Tohoto bodu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.4.2019 11:15 - 11:16 hod.

Ján Budaj
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, chcem poprosiť ctenú snemovňu o preloženie hlasovania na zajtra o jedenástej hodine.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.3.2019 13:03 - 13:12 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem aj technikom Národnej rady, že upravili text aspoň do tej podoby, žiaľ, stále nie celkom štandardnej, zrejme tam mali nejaké technické problémy. Poďme na to, aj keď boli takéto drobné prekážky, lebo priznám sa, včera som si hovoril, no tak preložím ten zákon, toto je naozaj veľká prekážka, ale dnes to tam ako-tak sa dá prečítať.
O čo ide? Je to zákon, ktorý by sme mohli vnímať ako win-win, pretože nielenže nevnáša medzi nás žiaden ideový konflikt, tu nie je horúce jablko genderu, ako hovorí vtip, ale je to proste odstránenie blbosti, s ktorou zápasí z nepozornosti veľkého parlamentu, s ktorou zápasia naše mestá a obce všade, kde sa parkuje, nemôžu vyberať pokuty a dokonca nemôžu ani obťažovať toho vodiča mestskí policajti, iba keď ho prichytia. Jak on zaparkuje, odíde, tak nemajú právo uviesť pokutu na majiteľa vozidla. To takémuto postupu sa pri štátnej polícii hovorí objektívna zodpovednosť. A možno ste to už aj zažili, pretože takto sa udeľujú napríklad pokuty za rýchlu jazdu povedzme na diaľnici alebo na iných úsekoch. Takzvane vás zamerajú, a keďže je to dokladovateľné, tak polícia nemusí spomaľovať premávku, nemusí vám kradnúť čas, už keď prídete teda k nejakej pokute z vlastnej viny, tak aspoň vám nekradne vaše minúty vzácneho času, nikde vás neodstavuje, ale príde vám pokuta. Mestská polícia takúto právomoc nemá, objektívnu zodpovednosť si uplatňovať nemôže, v zákone sa proste nedbalo na to a táto právomoc sa pririekla iba štátnej polícii.
Čo robí mestská polícia? Mestská polícia, ako viete, dáva papuče. No v Bratislave veľmi obľúbené, obľúbený a nemilo videný predmet. Tieto papuče chodí, a to vám môžem povedať z opakovanej vlastnej skúsenosti, nasadiť doslova trojica pracovníkov, o niekoľko hodín, keď sa dotelefonujete na mestskú políciu, tak rovnako trojica príde, to znamená šofér, zapisovateľ a technik, ktorý papuču dával. Náklady, samozrejme, na ten príjazd vozidlom, odjazd vozidlom, papuču, jej poruchy ďaleko presahujú vybrané pokuty.
Papučí ma bratislavská polícia, ak si to dobre pamätám, jednu stovku, parkovacích miest má desaťtisíce, státisíce. Je úplne nereálne, ak by Bratislava hovorila o disciplíne v parkovacej politike, o čom, ako iste počúvate, sa skloňuje už dlhé roky, je úplne nereálne, že by s tými sto papučami niečo ustrážila.
Preto som už dávno upozorňoval aj koaličných kolegov, aj bývalého primátora pána Nesrovnala, že bez prijatia novelizácie tohoto zákona o Policajnom zbore nie je možné vôbec investovať do techniky, ktorá sprevádza prijatie novej, novej parkovacej politiky. Tá investícia by narazila na to, že všade by boli nové tabule, nové značenie, nové nákresy, ale vynucovanie tých pravidiel by bolo staromódne s týmito papučami, a preto úplne neúčinné.
Vážené kolegyne a kolegovia, návrh, ktorý predkladám, je malou novelizáciou súčasných pravidiel, umožní mestskej polícii dávať vám proste, ak už takýto priestupok urobíte, za stierač lístok tak, ako je to vo Viedni, v Prahe alebo hoci v susednom Mosonmagyaróvári. Ak pokutu zaplatíte v krátkej dobe, spravidla je tento model, ak ju zaplatíte dajme tomu do 48 hodín, je pomerne nízka, ak to odkladáte, môže narásť a potom už sa oplatí mestám ju aj vymáhať a nadobúda to podobu pohľadávky, ktorá sa skôr alebo neskôr ocitne v mestskom rozpočte.
Tento model je bez akýchkoľvek mínusov, navyše môžu takúto parkovaciu politiku strážiť aj ľudia, ktorí nie sú po zuby ozbrojení, nemajú špeciálny výcvik a sú to na zmluvu najatí brigádnici a brigádničky, ako vidíme v týchto metropolách okolitých, kde práve takíto ľudia často tie lístky za stierače dávajú. Vylučuje to, vylučuje to nejaké úplatkárstvo, nesmierne to zlacňuje prevádzku mestskej polície, nemusím vám povedať, nemusím vám vysvetľovať, že tí traja muži, z ktorých dvaja nosia zbraň, chodia na strelnicu, na psychologické testy atď. plus uniformy a všetky tieto náležitosti tvoria pri mestskej polícii naozaj veľkú finančnú záťaž.
Chcel by som veriť, že tento win-win, á, win-win novelizáciu podporíte a že touto formou budú môcť mestá a obce aj v budúcnosti znižovať pokuty. Lebo keď nebudú vynucovať si to stráženie statickej dopravy také vysoké náklady, budú tie pokuty môcť byť naozaj také takpovediac výchovné a nie, nie trestajúce. Nebudú to musieť byť nejaké stovky eur, keď bude mesto si isté, že to má rýchly obrat a že je schopné ustrážiť veľkú časť parkovacích miest, že stovky takýchto brigádnikov budú môcť najmä počas letnej sezóny dohliadať na disciplínu vodičov v statickej doprave v širšom centre Bratislavy, ale aj na sídliskách a obciach Bratislavy, tie pokuty budú oveľa výraznejším prínosnom, budú masovejšie, ale pre jednotlivca budú môcť byť nižšie. A navyše, a to si na tom treba všimnúť osobitne, popri pokute finančnej vás nebude mesto, podčiarkujem, že sa to týka všetkých miest, nebude vás pokutovať ešte aj odobratím vozidla. Pretože ja som presvedčený, že súčasná prax, to znehybnenie vozidla tým zariadením, ľudovo nazývaným papuča, že táto prax je pochybná z hľadiska ústavy.
No keby som naozaj bol na návšteve u rodiča, ktorému príde nevoľno, nechcem rovno povedať, že nejaká mŕtvica, a ja ho chcem odviezť do nemocnice a on mi zomrie zato, lebo mi dole dali papuču, no a takýchto príhod si môžte vedieť predstaviť veľa. Mám osobne známosť, teda mne sa to nestalo, ale o človeku, ktorý takto zmeškal lietadlo vo Schwechate, lebo na chvíľočku zaparkoval, v tej dobe práve bola taká, taký súboj medzi odťahovacími službami, ktoré sú v Bratislave súkromné prevažne, a týmito, čo dávajú papuče, takže jemu dali papuču v priebehu snáď piatich minút, čo si bol v banke vybrať nejaké valuty, a kým prišiel k autu, bolo zablokované, a keďže bola turistická sezóna, veľa prípadov, tak jemu došli odblokovať to auto o hodinu a nádej, že odletí na dovolenku do zahraničia, do zámoria zhodou okolností, bola v prachu. Letenka prepadla a táto papuča teda stála veľké peniaze.
Domnievam sa, že takéto obmedzenie používania vozidla, ktoré môže mať závažné dôsledky na financie alebo niečie zdravie, je ústavne pochybné a že metóda, na ktorú, skôr by som to nazval, že upozorňujem, lebo toto už hádam každého napadlo stokrát, len nič sa nedialo a nikto tú novelizáciu neurobil.
Prosím, pán predsedajúci, ja som využil pri predložení aj, by som povedal, také úvodné slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.3.2019 12:33 - 12:33 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem k tomu poznamenať, že Slovensko vskutku bolo nastavené ako stranícka republika. Samozrejme, verejnosť si v novembri takto nepredstavovala novú politiku, preto aj taká tvrdo stranícka bola práve totalitná republika československá.
Prvom zmenou, ktorá odrážala nespokojnosť verejnosti s takouto tuho straníckou politikou, kde stačilo mať značku a za tou značkou išli šíky ľudí, ktorí v pléne Národnej rady nevedeli povedať ani mäkké f, prvou zmenou bolo zavedenie tzv. krúžkovania. Postupne aj nadobudlo váhu a to krúžkovanie zdynamizovalo politický život vo vnútri strán. Stalo sa obľúbeným nástrojom voličov, zhruba polovica ľudí dnes využíva prednostné hlasy.
Druhým prelomom bol vznik priamej voľby prezidenta. Vtedy sme sa rozhodli vyňať voľbu prezidenta spod Národnej rady a dať ľuďom ďalší volebný lístok. Znovu môžme len potvrdiť, že sa to stretlo s veľkým záujmom. Dnes chodí na voľby prezidenta zhruba toľko ľudí, ako chodí na parlamentné voľby. Či to je veľa, alebo je to málo, no väčšinou je to každý druhý volič. Tak či tak patri k naj, buď sú prvé alebo spravidla druhé najobľúbenejšie, medzi voličmi, voľby.
Teraz je tu myšlienka znížiť kvórum a je tá myšlienka odôvodnená logicky neustálymi kolapsami pokusov o priamu demokraciu. Je to doslova prežitok minulosti, toto vysoké kvórum.
Ja osobne nie som zbláznený do priamej demokracie, ale v mnohých veciach je nenahraditeľná a som za to, aby sa vec dala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.3.2019 10:37 - 10:39 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Skutočne konšpirátori, putinovci a extrémisti všetkých hnedých odtieňov sa tešia z vlastnej početnej prevahy. Ale, dámy a páni, nanajvýš ste pripravili vtipný darček pre budúcu prezidentku Zuzanu Čaputovú. Mysle plné podozrievaní, mysle plné nenávisti, ústa plné demagógie, vecné argumenty žiadne, len propaganda a zopár dobromysliacich ľudí, ktorí tej propagande naleteli. Ešteže neviete zastaviť ten Bohom ustanovený beh sveta, ktorý znamená, že táto generácia bude nahradená inou, tolerantnejšou, humanistickejšou, a s prepáčením, aj bystrejšou.
Nie je možné nevidieť, že Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácom násilí a boj proti nemu nepojednáva o žiadnych manželských zväzkoch, nepojednáva o spôsoboch a formách, akým môžu byť manželstvá uzatvárané, áno, jedinou výnimkou je, že v čl. 32 sa zakazuje manželstvo uzatvorené z donútenia. Má tu niekto proti niečo? Chcete obnoviť manželstvá typu kúpno-predajných zmlúv? To je tradícia?
Ratifikácia dohovoru nezaväzuje ani v budúcnosti nemôže zaviazať Slovenskú republiku, aby na jej základe menila čokoľvek v právnej úprave inštitútu manželstva, vrátane toho, že mu bola priznaná ústavná ochrana. Všetko, čo rozprávate, je bohapustá demagógia a balamutenie slušných ľudí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.3.2019 10:16 - 10:18 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, naozaj tvrdíte, že nie je v realite diskriminácia žien, ale iba v texte Istanbulského dohovoru existuje vlastne diskriminácia. Ona nás ohrozuje, vyliac sa z tohoto textu, a skutočne, že by sa tu zjavila diskriminácia násilia na ženách.
Rozmýšľam, keď som vás počul, tak samozrejme, aj ja som tam započul tie známe tóny a la Zem a vek, že v akom svete, v akom vesmíre žijete, v akom úžasnom bezpečí. Chápem, ste mladá, zámožná, úspešná, vás sa toto netýka a nemáte žiaden súcit ani empatiu k tým tisíckam žien, ktorých sa to týka.
Ja som presvedčený, že keby len jedna takáto žena mala byť nejakým papierom, o ktorom tu hovoríme, zachránená pred samovraždou, pred biedou, pred vyhnaním alebo mučením, alebo bitím, tak naozaj tu nebojujeme zbytočne.
Vy ste v tomto prípade naozaj interpretka cudzej ideológie, ideológie, ktorá vlastne je cudzia aj skúsenosti Slovenska. Tu každý na vidieku dobre vie, že k násiliu na ženách dochádza. Každá žena vám povie, že vie o kamarátkach, ak sa sama neprizná o svojom príbehu, kde je žena vystavovaná neprimeranému násiliu, tlaku a práve pre rodové dôvody. Niekedy pre opilca manžela, ale všetci to tolerujú práve pre rodové dôvody.
Tento diskurz Slovensko, verte, potrebuje. V generácii, z ktorej vy ste, ten diskurz je každému jasný. Zdá sa, že vám nie.
Skryt prepis