Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem aj technikom Národnej rady, že upravili text aspoň do tej podoby, žiaľ, stále nie celkom štandardnej, zrejme tam mali nejaké technické problémy. Poďme na to, aj keď boli takéto drobné prekážky, lebo priznám sa, včera som si hovoril, no tak preložím ten zákon, toto je naozaj veľká prekážka, ale dnes to tam ako-tak sa dá prečítať.
O čo ide? Je to zákon, ktorý by sme mohli vnímať ako win-win, pretože nielenže nevnáša medzi nás žiaden ideový konflikt, tu nie je horúce jablko genderu, ako hovorí vtip, ale je to proste odstránenie blbosti, s ktorou zápasí z nepozornosti veľkého parlamentu, s ktorou zápasia naše mestá a obce všade, kde sa parkuje, nemôžu vyberať pokuty a dokonca nemôžu ani obťažovať toho vodiča mestskí policajti, iba keď ho prichytia. Jak on zaparkuje, odíde, tak nemajú právo uviesť pokutu na majiteľa vozidla. To takémuto postupu sa pri štátnej polícii hovorí objektívna zodpovednosť. A možno ste to už aj zažili, pretože takto sa udeľujú napríklad pokuty za rýchlu jazdu povedzme na diaľnici alebo na iných úsekoch. Takzvane vás zamerajú, a keďže je to dokladovateľné, tak polícia nemusí spomaľovať premávku, nemusí vám kradnúť čas, už keď prídete teda k nejakej pokute z vlastnej viny, tak aspoň vám nekradne vaše minúty vzácneho času, nikde vás neodstavuje, ale príde vám pokuta. Mestská polícia takúto právomoc nemá, objektívnu zodpovednosť si uplatňovať nemôže, v zákone sa proste nedbalo na to a táto právomoc sa pririekla iba štátnej polícii.
Čo robí mestská polícia? Mestská polícia, ako viete, dáva papuče. No v Bratislave veľmi obľúbené, obľúbený a nemilo videný predmet. Tieto papuče chodí, a to vám môžem povedať z opakovanej vlastnej skúsenosti, nasadiť doslova trojica pracovníkov, o niekoľko hodín, keď sa dotelefonujete na mestskú políciu, tak rovnako trojica príde, to znamená šofér, zapisovateľ a technik, ktorý papuču dával. Náklady, samozrejme, na ten príjazd vozidlom, odjazd vozidlom, papuču, jej poruchy ďaleko presahujú vybrané pokuty.
Papučí ma bratislavská polícia, ak si to dobre pamätám, jednu stovku, parkovacích miest má desaťtisíce, státisíce. Je úplne nereálne, ak by Bratislava hovorila o disciplíne v parkovacej politike, o čom, ako iste počúvate, sa skloňuje už dlhé roky, je úplne nereálne, že by s tými sto papučami niečo ustrážila.
Preto som už dávno upozorňoval aj koaličných kolegov, aj bývalého primátora pána Nesrovnala, že bez prijatia novelizácie tohoto zákona o Policajnom zbore nie je možné vôbec investovať do techniky, ktorá sprevádza prijatie novej, novej parkovacej politiky. Tá investícia by narazila na to, že všade by boli nové tabule, nové značenie, nové nákresy, ale vynucovanie tých pravidiel by bolo staromódne s týmito papučami, a preto úplne neúčinné.
Vážené kolegyne a kolegovia, návrh, ktorý predkladám, je malou novelizáciou súčasných pravidiel, umožní mestskej polícii dávať vám proste, ak už takýto priestupok urobíte, za stierač lístok tak, ako je to vo Viedni, v Prahe alebo hoci v susednom Mosonmagyaróvári. Ak pokutu zaplatíte v krátkej dobe, spravidla je tento model, ak ju zaplatíte dajme tomu do 48 hodín, je pomerne nízka, ak to odkladáte, môže narásť a potom už sa oplatí mestám ju aj vymáhať a nadobúda to podobu pohľadávky, ktorá sa skôr alebo neskôr ocitne v mestskom rozpočte.
Tento model je bez akýchkoľvek mínusov, navyše môžu takúto parkovaciu politiku strážiť aj ľudia, ktorí nie sú po zuby ozbrojení, nemajú špeciálny výcvik a sú to na zmluvu najatí brigádnici a brigádničky, ako vidíme v týchto metropolách okolitých, kde práve takíto ľudia často tie lístky za stierače dávajú. Vylučuje to, vylučuje to nejaké úplatkárstvo, nesmierne to zlacňuje prevádzku mestskej polície, nemusím vám povedať, nemusím vám vysvetľovať, že tí traja muži, z ktorých dvaja nosia zbraň, chodia na strelnicu, na psychologické testy atď. plus uniformy a všetky tieto náležitosti tvoria pri mestskej polícii naozaj veľkú finančnú záťaž.
Chcel by som veriť, že tento win-win, á, win-win novelizáciu podporíte a že touto formou budú môcť mestá a obce aj v budúcnosti znižovať pokuty. Lebo keď nebudú vynucovať si to stráženie statickej dopravy také vysoké náklady, budú tie pokuty môcť byť naozaj také takpovediac výchovné a nie, nie trestajúce. Nebudú to musieť byť nejaké stovky eur, keď bude mesto si isté, že to má rýchly obrat a že je schopné ustrážiť veľkú časť parkovacích miest, že stovky takýchto brigádnikov budú môcť najmä počas letnej sezóny dohliadať na disciplínu vodičov v statickej doprave v širšom centre Bratislavy, ale aj na sídliskách a obciach Bratislavy, tie pokuty budú oveľa výraznejším prínosnom, budú masovejšie, ale pre jednotlivca budú môcť byť nižšie. A navyše, a to si na tom treba všimnúť osobitne, popri pokute finančnej vás nebude mesto, podčiarkujem, že sa to týka všetkých miest, nebude vás pokutovať ešte aj odobratím vozidla. Pretože ja som presvedčený, že súčasná prax, to znehybnenie vozidla tým zariadením, ľudovo nazývaným papuča, že táto prax je pochybná z hľadiska ústavy.
No keby som naozaj bol na návšteve u rodiča, ktorému príde nevoľno, nechcem rovno povedať, že nejaká mŕtvica, a ja ho chcem odviezť do nemocnice a on mi zomrie zato, lebo mi dole dali papuču, no a takýchto príhod si môžte vedieť predstaviť veľa. Mám osobne známosť, teda mne sa to nestalo, ale o človeku, ktorý takto zmeškal lietadlo vo Schwechate, lebo na chvíľočku zaparkoval, v tej dobe práve bola taká, taký súboj medzi odťahovacími službami, ktoré sú v Bratislave súkromné prevažne, a týmito, čo dávajú papuče, takže jemu dali papuču v priebehu snáď piatich minút, čo si bol v banke vybrať nejaké valuty, a kým prišiel k autu, bolo zablokované, a keďže bola turistická sezóna, veľa prípadov, tak jemu došli odblokovať to auto o hodinu a nádej, že odletí na dovolenku do zahraničia, do zámoria zhodou okolností, bola v prachu. Letenka prepadla a táto papuča teda stála veľké peniaze.
Domnievam sa, že takéto obmedzenie používania vozidla, ktoré môže mať závažné dôsledky na financie alebo niečie zdravie, je ústavne pochybné a že metóda, na ktorú, skôr by som to nazval, že upozorňujem, lebo toto už hádam každého napadlo stokrát, len nič sa nedialo a nikto tú novelizáciu neurobil.
Prosím, pán predsedajúci, ja som využil pri predložení aj, by som povedal, také úvodné slovo.
