Dámy a páni, ja len absolútne verím predkladateľovi, že toto nie je len osobná téma jedného prezidenta, ale je faktom, že, že sa objavuje celkom iné postavenie prezidenta, práve aj v osobe teraz zvolenej prezidentky prichádzajú ročníky, ktoré, o ktorých sa nedá pochybovať, že budú žiť ešte dlho po tom a pravdepodobne aj verejne pôsobiť dlho po tom, než skončí ich mandát.
Chcem povedať pár slov o takom zvláštnom kontexte stredoeurópskom,...
Dámy a páni, ja len absolútne verím predkladateľovi, že toto nie je len osobná téma jedného prezidenta, ale je faktom, že, že sa objavuje celkom iné postavenie prezidenta, práve aj v osobe teraz zvolenej prezidentky prichádzajú ročníky, ktoré, o ktorých sa nedá pochybovať, že budú žiť ešte dlho po tom a pravdepodobne aj verejne pôsobiť dlho po tom, než skončí ich mandát.
Chcem povedať pár slov o takom zvláštnom kontexte stredoeurópskom, pretože tento návrh alebo iniciatívu pána poslanca Kresáka, ktorá, verím, že bude ešte rozšírená, ja by som bol skôr za to, keby to teda nebol operatívny zákon len na úrovni lex Kiska, ale keby to bol návrh, ako som už aj vo faktickej povedal, návrh, ktorý smeruje k novému vyčisteniu tohoto priestoru. Ten priestor je čistený už prakticky 100 rokov. Priestor, tá otázka, že aké, aká, aké postavenie majú čelní predstavitelia republiky, republikánskeho zriadenia.
Pripomeňme, že, že už pred vyše 100 rokmi sa tu objavil republikanizmus a že tí prví prezidenti, republikáni, vonkoncom neboli tradicionalisti, boli to veľmi moderní ľudia, aj T. G. Masaryk, aj Edvard Beneš, nevraviac teda o zakladateľovi štátu Štefánikovi, ale hovorme o prezidentoch, napriek tomu sa im hodilo ponechať si pomerne zaujímavé feudálne prvky vo fungovaní hlavy štátu, či už to bola abolícia, amnestie, nedotknuteľnosť hlavy štátu, ktorá, ktorej nejaká neprimeraná kritika bola trestná.
No, v tomto zmysle ma napadá hneď, že ako to pomaly ide v tej našej, v tej našej republike, pretože napríklad trestnosť poškodzovania dobrého mena a hlavy štátu, paragraf toho, ktorý zostal z prvej republiky, potom si ho, samozrejme, chránil Gottwald a chránili si ho komunisti, sme rušili, ani neviem, či, teraz si spomenúť, či tu niekto je z tých čias, až po roku 2000 ako problém vtedajšej hlavy štátu pána Schustera, ktorý sa tohto komunistického zákona, ktorý stále zostal v Trestnom zákone, domáhal a chcel sa súdiť s novinármi, ktorí ho kritizovali.
Toto je ilustrácia, že ide nám to dosť pomaly a na jednej strane teda ešte nie je celkom uzavreté ani také upratovanie v otázkach výsad a boli tu spomenuté aj tie dôchodky a výsluhové dôchodky, všetko sa to len vŕši ako aditívnym spôsobom, každý k tomu čosi pridá, nejakým spôsobom to modifikuje, ale dávno, dávno by občania uvítali, keby si táto oblasť zaslúžila reformu.
Ja mám pocit, že poslanci, aj vlády, od nepamäti veľmi radi reformujú tie oblasti, v ktorých žijú občania, ale tie oblasti, v ktorých žijú oni, potom zostávajú takým slepým okom hurikánu. Tam sa s tými reformami tak veľmi nenáhlime, však ilustráciou je, ako dlho trvalo rušenie napríklad tých špecifických výsad poslancov, imunít a tak ďalej a celkom, celkom dokonalé to nie je ani dnes.
Toto je predzvesť postmoderny, dámy a páni, my sme teda ešte celkom sa nevysporiadali s rezíduami, ktoré niektoré sú fakt 100 rokov staré, viete dobre, že aké ťažkosti boli s tými tzv. amnestiami, v skutočnosti teda to bolo, myslím, skôr zastavenie vyšetrovania, ale zľudovelo to ako amnestie, a už tu máme problém, že máme prezidenta, ktorý hoci bol hlavou štátu, vracia sa akoby do súťaže o moc v štáte. Teda situácia, na ktorú nepamätali ani tvorcovia ústavy a proste nepamätali ani zákony.
A chcem len zdôrazniť, že, a siaha to až po ten protokol, ktorý, ktorý predkladateľ objavil, že tam je napríklad zakotvené, ten problém oslovovania, mimochodom veľmi citlivý v politickej oblasti, lebo naozaj ak ide pán prezident do súťaže a nikto z nás mu tú, pán bývalý prezident, nikto z nás mu to právo neupiera, tak toto, táto výsada, oslovenie môže byť chúlostivejšia v politickej súťaži než to, na čo upozornil pán poslanec Dostál, že či sa privezie svojím autom, alebo niečím iným, niekoho iného autom. Oslovovanie je veľmi silná, teda symbolická politická karta, politický kapitál, oslovovať prezident, pán prezident, naozaj ťažko sa potom diskutuje.
Otvárala sa tu aj otázka tých, zahraničného pôsobenia bývalých prezidentov a znovu je to tak, že ten aditívny spôsob, jak sa tu vŕšili rôzne nové politické reality, lebo napríklad to, že kandidujeme aj do orgánov Európskej únie a že slovenský politik môže sa kľudne stať šéfom NATO alebo Európskej komisie, to sú všetko novinky. Ale opakujem, znovu tá legislatíva na to reagovala len aditívne, pridávaním ako seno, keď sa hádže jedno na druhé a už dávno to jedno s druhým nefunguje. Už to dávno neladí a chce to proste diskusiu o reforme aj v takejto malej veci, z ktorej vytŕča ten nedostatok diskusie o reforme postoja celkového v usporiadanom štáte voči jeho predstaviteľom, napr. bývalým hlavám štátu.
Chcel by som veriť, že pán poslanec Kresák umožní, a on to tu aj naznačil, a podporí v prípade úsilie poslancov urobiť tento jeho návrh komplexnejším v druhom čítaní. A v každom prípade mu chcem poďakovať, že sa do tohoto nepríjemného, nepríjemnej práce pustil. Nie je to nič príjemné, každý si myslí, že sa to týka Kisku a je to lex Kiska, nie je to lex Kiska, pretože tento problém proste bude mať pani Čaputová, môže ho mať ktokoľvek. Ja si pamätám, že svojím spôsobom ho prežíval aj náš prvý prezident Michal Kováč, ktorý si zriadil kanceláriu, nadáciu, snažil sa verejne účinkovať, ale ako by tá, tie podmienky neboli na to nastavené, nikto nevedel kam takpovediac s ním a čo s ním.
Teraz aj týmto faktom, že končiaci prezident je v produktívnom veku, aj tým neodškriepiteľným faktom, že nová pani prezidentka, pre ňu to platí ešte oveľa viac, nás jednoducho stavia do pozície, či už tuná na pôde parlamentu, alebo aj inde, jednoducho túto postmodernú realitu zobrať na vedomie. Prezidenti majú stratiť svoju postfeudálnu aureolu a že nám to trvalo toľké roky, ako ju tak pomaly strácajú, je tak trochu dôkazom nášho Kocúrkova, našej, nesystémového uvažovania, my sme vždy všetko riešili, až keď sme narazili na to, že nám to práve tlačí v topánke, neriešilo sa to teda systémovými reformami, častokrát ani po novembri a ešte menej niekedy neskôr. A je to pripomienka, že prídu celkom nové výzvy aj v súvislosti s tou Európskou úniou, ktoré nás donútia tie postoje k členeniu elít, lebo to sú zákony, ktoré sa vlastne týkajú politických elít, hovoriť o nich veľmi otvorene, hovoriť o nich bez niekdajšej posvätnosti, síce to tedeum, ktoré zaviedol Hácha - Hácha, lebo Masaryk, teda ani Beneš toto by určite neurobili -, tak trvá doteraz, ale opakujem to, to aditívne pridávanie rôznych zvyklostí a rôznych symbolov tej, tomu zdravému životu politických elít neprospieva a najmä neprospieva, keď o tom nehovoríme, keď, keď to vždy riešime len ad hoc a bez politickej rozpravy.
Keďže je piatok poobede, myslím, že tých niekoľko zvláštnych poslancov, ktorí na takúto rozpravu mali nervy a ochotu a chuť a zostali v sále, myslím, že, že to prijali, aj tento môj príspevok, s porozumením.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
