Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2016 o 9:14 hod.

Ing.

Jozef Burian

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.5.2016 9:14 - 9:15 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani predkladateľka, ešte raz slovensky, to, čo ste predložili vôbec nesúvisí s tým, o čom vy hovoríte. Tie paragrafy presne poškodzujú ľudí. Ak by ste pochybili či na úrade práce, alebo ten človek nedodá načas doklady, ktoré súvisia s výplatou prídavku na dieťa, nenávratne by ste mu to zobrali. To je ten nezmysel, o ktorom hovorím.
To, čo vy hovoríte, je celkom niečo iné. Záškoláctvo je problém aj toho rodiča a to by sme museli dlho o tom rozprávať, o tom, kto je osobitný príjemca a kto opakovaným spôsobom osobitného príjemcu je ten, ktorý má to záškoláctvo, ale vy to, čo predkladáte, je celkom iné niečo, o čom hovoríte. Preboha, si prečítajte ten zákon. Nerozprávajte, neodvolávajte sa na ľudí, ale odvolajte sa na niekoho, kto to odborne spôsobilo vie dať dokopy. To je ten rozdiel medzi nami a vy ste štátna tajomníčka, ktorá ste boli na tomto ministerstve, a keď základné veci absentujú, tak pre mňa je to hrozné zistenie. To isté je v ďalšom zákone. Vy si uvedomte, že to by bolo dobré, aby ste konzultovali takéto veci do budúcna.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.5.2016 9:05 - 9:09 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia a vážené dámy, vážení páni, no moje vystúpenie možno nebude také priaznivé a také jednoduché, ako to uviedla predkladateľka.
Ten problém je jeden a ten je veľký. Keď som počúval tlačové konferencie strany SaS o tom, ako chcú pomáhať ľudom, ako predkladať návrhy, pomáhajú ľudom, no tak toto je podľa mňa kabinetná ukážka toho, že predkladateľ sa sekol. A sekol sa veľmi významne, lebo to, čo predložil, a to, čo predložili predkladatelia alebo predkladateľka, práve naopak poškodzuje tých ľudí. Práve tým, že sa citovali paragrafy, ktoré fakt nesúvisia s tým zámerom, ktorý bola tu alebo uviedla predkladateľka, tak práve naopak. A teraz chcem vysvetliť vlastne, v čom tkvie problém.
To, čo ste uviedli, § 11 a § 13, pokiaľ si dobre pamätám, ten paragraf práve hovorí o tom, že v prípade toho, ak pochybí úrad práce, prípadne človek nepredloží načas doklady o školskej dochádzke, viete si predstaviť o nejakých zahraničných štúdiách, keď je náročné vybavovanie takýchto ex post dokladov, tak v takomto prípade navrhuje predkladateľka, aby sa spätne nemohol vyplatiť prídavok na dieťa, čo, si myslím, že je výrazne v rozpore s tým asi, čo predpokladám, že zámer mal byť, ale, ale to, čo je v zákone, a to, čo je návrh predkladateľa, je vlastne len vo veľkom rozpore s tým, ako čo bolo tu prezentované.
Musím povedať, že vláda, predchádzajúca vláda, urobila práve v hmotnej núdzi a práve v systéme aj rodinných prídavkov dosť veľa opatrení. Práve preto asi, aby sa nezneužívali tieto, tieto prídavky a tieto dávky. Jednoducho aj možnosť maximálne, maximálne teda neospravedlnených hodín, 15 neospravedlnených hodín. Veľmi tvrdé opatrenia, pokiaľ sa týka osobitného príjemcu. Čo je inštitút osobitného príjemcu, asi väčšina alebo ľudia vedia, ktorí sú v praxi, jednoducho ľudia a ten, ktorý spôsobí priestupok, nejaký školák, jednoducho nastupuje inštitút osobitného príjemcu, ak v čase tých troch mesiacov, lebo ten inštitút osobitného príjemcu je na tri mesiace, ak v priebehu troch mesiacov nevykoná ďalší nejaký priestupok daný dotyčný, dotyčný žiak alebo dotyčný študent, tak sa naspäť vráti, tie rodinné prídavky sa vyplácajú, nejde cez inštitút osobitného príjemcu. Ale ak v priebehu tých troch mesiacov vykoná ďalší priestupok, nenávratne sa berie tento, tento prídavok na dieťa.
Čiže ale to, čo chcel navrhovateľ dávať, je systém záškoláctva a to je celkom iná vec.
Takže ja len chcem upozorniť ctené auditórium, chcem upozorniť aj predkladateľov, lebo ten návrh zákona ďalší bude približne o tom istom, že namiesto toho, aby sa niekto pretŕčal pred televíznymi kamerami a rozprával o tom, ako chce pomáhať ľudom, naopak, tento zákon je kabinetnou ukážkou toho a kabinetnou ukážkou toho, že nepomáhame, naopak, im chceme zobrať niečo, čo im po práve a po logike asi káže. Ak urobí ústredie práce chybu v nejakom doklade, tak je možnosť, aby sa vrátilo tomu človeku. Ak človek nedodá načas nejaký doklad, a že ho spätne dodá, tak by bolo asi podľa mňa, asi maximálna hlúposť, aby sa tomuto človeku nevrátili alebo nedoplatili spätne.
Ja predpokladám, že aj niektorí ľudia sa nepodpísali pod tento zákon, takže možno to bola iba nejaká ďalšia imidžovka. Ja dúfam, že do budúcna budem mať tú šancu, o ktorej som hovoril pri Zákonníku práce, pri tých všetkých bodoch, že budem môcť spolupracovať, a možno nájdeme nejaké zmysluplné riešenie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2016 10:57 - 10:59 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Mihál, myslím si, že budem mať dve minúty, to je veľmi krátky čas. A myslím, že veľmi šikovne bolo využité to, že proste môže niekto vystupovať, ale skúsim len veľmi, veľmi krátko vystupovať. Pokiaľ sa týka užívateľskej firmy, tých zamestnancov, problém je to na Slovensku, že agentúry dočasného zamestnávania idú na výberové konania, na tom výberovom konaní jednoducho podliezavajú cenami, ktoré nie sú štandardné, dokonca na úrovni cien pracovníkov kmeňových. Ja súhlasím s administratívou, so všetkým, keď ja som vo vystúpení hovoril práve o tej flexibilite, že to je dobré, že je to výhodné na určitý čas a na určité riešenie. Ale to, že má byť praxou na Slovensku, že títo ľudia sú nástrojom v rukách ADZ-tiek, jednoducho nie je dobrý štandard. A nie je dobrý štandard to, že aj tí užívateľskí zamestnávatelia by si mali brať nejaký čas zodpovednosti za to, pokiaľ sa nebude štandardizovať na Slovensku systém tak, ako je bežne v zahraničí, že ADZ-ky sú drahšie. A už zo systému filozofie sú drahšie ako zamestnanec normálny, ktorý je kmeňovým zamestnancom, to je fakt, ale, bohužiaľ, na Slovensku je prax, že sa podhadzujú cenami pod úroveň tejto mzdy. Čiže musia nájsť spôsob, akým spôsobom obísť tento systém. A ak dovolíme to, tak dovolíme to, že bude to tak, ako je to dnes alebo ako to bolo aj za vašej éry.
Pokiaľ sa týka, a teraz už len poviem asi veľmi krátko, mňa dosť prekvapilo, čo bolo na záver toho vášho vystúpenia povedané, že ste za nie vyvážený, ale malo by to byť v záujme toho zamestnanca, teda ten Zákonník práce, o ktorom hovoríte vy. Ale všetky tieto zákony sú opačne postavené. Veď vy všetko postavíte proti zamestnancovi. Takže ja nerozumiem, to je troška... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2016 10:21 - 10:23 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Veľmi krátko, lebo mám veľmi málo času.
Pán Rajtár, myslíte si, že teda je to tá fantastická vec, že z 5 % deficitu Slovensko prejde na 2 %, to je ten zázrak, ktorý bol za tieto dva roky? Ja si presne pamätám tie deficity cez 5 % a posledný bol 4,8 %. Jasne bola konsolidácia verejných financií. Bolo to tesne po kríze, ale nemôžme my rozprávať o tom, že kde je teda tá hranica toho úspešného alebo neúspešného vládnutia. To sú proste akože dosť nezmysly.
A musím povedať, že pokiaľ sa týka kolektívnych zmlúv, áno, s tým súhlasím. V kolektívnych zmluvách bežne, bežne či už v zahraničí alebo na Slovensku sa môžu dohodnúť tieto. Práveže ja apelujem na to, ale tie minimálne tarify sú len minimálnymi tarifami na to. Keď viete, že v poslednom stupni, teda v najvyššom stupni je 800 eur, myslíte, že je to vynikajúci plat, že niekoho dotlačíme a skrachuje preto, lebo niekto, kto má 30-ročnú prax, nedosiahne ani 800 eur? No to by som sa dosť hanbil na to a nehovoriac o tom, že sú tie tarify okolo 400 – 500, tie začiatočné, ide o 405 eur. Tak ak tá práca nestojí za to, tak ja nerozumiem potom, na čo takéto podnikanie je, aby sme vytvárali chudobu pre tých ľudí alebo aby sme mohli platiť ľudí v keši?
Pán Baránik, ja nechcem teraz s vami polemizovať o vašich náhľadoch na nejakú korupciu a tak ďalej, faktom je že to súdnictvo má nejakú minulosť, má aj súčasnosť, ale v každom prípade ja verím, že riešenie alebo hľadanie riešenia nie je o tom, či budem v tom súdnictve, ale s tým, že budem so spravodlivosťou hľadať nejaký rozumný kompromis, čo je odpoveď aj možno na niektoré tu diskusie o tom, či to bolo alebo nebolo hádzané z brucha.
No ak niekto do Zákonníka práce tu dal v roku 2011 12 mesiacov a teraz tu dáva 6 mesiacov, no tak ja neviem to sa musíte opýtať predkladateľa, či nehádže tie čísla. Ja som za to, aby sa to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.5.2016 9:44 - 10:10 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení navrhovatelia, na úvod skúsim naznačiť filozofiu vôbec Zákonníka práce a budem sa vyjadrovať odborne. A mám taký pocit, že niektoré veci sú aj nie celkom pochopené.
Ten základný princíp, pre ktorý bol Zákonník práce postavený, je nejakým základom nejakého pracovnoprávneho kódexu. A hlavným jeho cieľom je nejaká vyváženosť medzi zamestnávateľom a zamestnancom, to, aby v danom okamžiku, v danom možno v nejakom období tá flexibilita pracovnej sily, tá vyváženosť v rámci týchto dvoch sociálnych partnerov bola na nejakých miskách váh rozumne vyvážená.
A musím povedať, že zúčastňoval som sa niektorých stretnutí aj pri konštelácii Zákonníka práce, aj keď to nebola celkom moja parketa na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ale musím povedať, že našiel sa rozumný kompromis medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, rozumný kompromis na to, že gro sociálnych partnerov bolo ochotné podporiť takéto riešenie.
To je len na úvod na to, aby sme vnímali, že dnes ten Zákonník práce nie je tou brzdou, o ktorom tu proste veľká polemika vznikla, vzhľadom k tomu, že ekonomika rastie, nezamestnanosť historicky nám klesá, pod 10 %, stúpla nám zamestnanosť. Ja si myslím, že všetky ekonomické predpoklady na to, aby sme robili nejaké tvrdé zásahy do Zákonníka práce, nie sú celkom na mieste.
Ale rozdelím tento súbor tých, myslím, siedmich zákonov, a k tomu sú ešte sociálne ďalšie zákony, na veci, ktoré sú celkom nedorozumením. A predkladateľ kdečo napísal, čomu nie celkom dobre rozumel, a, bohužiaľ, je to, by som povedal, také ako nedoriešené alebo neviem s kým konzultované. Druhú časť by som nazval, že je taká schizofrénia. Na jednej strane tvrdíme jedno a na druhej strane niečo iné chceme zavádzať. A nie celkom nám to sedí v každej tej sociálnej oblasti, lebo na sociálnu oblasť sa musíme pozerať komplexne. A tretiu časť by som nazval aj veci, ktoré sa dajú prediskutovať, ale, bohužiaľ, nie sú dosť dopracované. A ja to vysvetlím.
Takže môžem začať teda tou tlačou 59. A to je, predkladateľ chce zrušiť spoločnú zodpovednosť užívateľského zamestnávateľa za agentúru dočasného zamestnávania z hľadiska dodržania porovnateľnej mzdy. Toto je princíp, ktorý chce niekto dosiahnuť. A teraz sa pozrime, čo sú agentúry dočasného zamestnávania. Už z názvu znamená – agentúry dočasného –, aby dočasne riešili – a zamestnávania. Áno, zaviedol sa tento flexibilný model, problém je to, že tak ako sa zaviedol, nastávajú problémy, ktoré vychádzajú z bežnej praxe, a predkladateľ alebo teda ešte ten, ktorý zavádzal tento systém, nedospel k tomu alebo, by som povedal, nedoprecizoval tento zákon, a ja tvrdím, že urobiť zákon, ktorý nie je kvalitný, je stále horšie, ako neurobiť nič, lebo potom sa agentúry dočasného zamestnávania stávajú nástrojom na špekulácie a na rôzne špekulácie, ktoré s tým súvisia.
Pán predkladateľ, pán poslanec Mihál vie aj z jeho úradovania na tomto ministerstve, že jednoducho tak voľne pustiť tieto agentúry dočasného zamestnávania nám spôsobuje niekoľko problémov.
Historicky na Slovensku je paradox, že agentúry dočasného zamestnávania sú lacnejšie ako človek, ktorý je v trvalom pracovnom pomere. To je paradox. Ja nepoznám, v ktorej krajine je bežne zamestnanec lacnejší pre zamestnávateľa, pre tú agentúru, ako je teda kmeňový zamestnanec danej firmy. Čiže poďme napríklad do Nemecka. V Nemecku by mala byť agentúra lacnejšia, čiže ponúka lacnejších pracovníkov. Je toto normálne podľa vás? A viete, akým dôsledkom je to? Veľmi jednoduchým. Vypisujú sa fiktívne pracovné cesty, ľudia sa platia za minimálne mzdy a doplatky za rôzne špekulácie. A toto je tá prax, Jozef. Toto je tá prax v reálnom živote. A toto je ten problém, že dnes nevieme oddeliť tie agentúry, ktoré pracujú systémovo a majú záujem slušne pracovať, a agentúry, ktoré vznikajú jak huby po daždi, lebo zákon sme pustili tak, môžete si robiť, čo chcete. Kde to sme videli takéto agentúrne zamestnávanie?
Ja súhlasím s filozofiou agentúrneho zamestnávania. Vytvára flexibilitu pracovného procesu. To znamená, že človek, ktorý nastúpi v rámci agentúry, môže mať iný systém prepúšťania a tak ďalej oproti kmeňovému zamestnancovi, u ktorého len raz za 24 mesiacov sa dá rolovať pracovná zmluva. Tí, ktorí sa tým zaoberajú, asi rozumejú, o čom hovorím. Áno, agentúra má z tohto pohľadu opodstatnenie, ale nie v takomto ponímaní, ako sa na Slovensku zaviedla. Je tu spústa agentúr, ktoré len špekulujú na to, akým spôsobom obísť tento zákonný proces.
A potom pán poslanec Mihál vystúpi v blahorečenej reči, že zase sa zaviedlo niečo zlé, že musí byť oznamovacia povinnosť, ktorá, mimochodom, vyplýva aj z aproximácie európskeho práva, že niekto, kto vycestuje niekde do zahraničia, má ja neviem cez mail za 5 minút vyriešiť problém a proste zadefinovať, že ten človek išiel na zahraničnú služobnú cestu, lebo to je práve obrana voči tomu, aby sa tento systém nezneužíval, tak ako sa zneužíva, bohužiaľ, na Slovensku. A Slovensko je paradoxom, povedzme, tým novátorom práve pri takomto zneužívaní tohto systému. Práve, naopak, Asociácia personálnych agentúr, čo je najväčší zamestnávateľ agentúry dočasného zamestnávania, sú tam väčšinou združené tie najväčšie firmy, aj zahraničné firmy, súhlasila práve s takýmto riešením. Práve súhlasila s riešením toho, aby jednoducho ten systém nebol zneužívaný do tej miery, ako je to dnes.
Potom je druhá poznámka. V každom prípade druhá poznámka je o tom, aby tá dočasnosť bola zrušená. Potom ja neviem nazvime to nie agentúry dočasného zamestnávania, ale agentúry stáleho zamestnávania, lebo ak je dočasnosť dva roky, tak pre mňa nie je dočasnosť osem rokov, keď niekto roluje si dočasné zamestnávanie na osem rokov. Potom vytvorme agentúry stále zamestnania. Potom zase sú tie pracovnoprávne vzťahy postavené presne tak ako na kmeňového zamestnanca, ako to vôbec rozlíšime, ak niekto tu hovorí o tom, že tento systém je problém, lebo jednoducho je to postavené na dočasnom zamestnávaní.
Potom je tu, myslím, tlač 65. Bohužiaľ, si myslím, tam vzniklo nejaké nedorozumenie. A to som sa snažil vysvetliť aj vo faktickej poznámke. Predstavovala tento zákon pani poslankyňa Kiššová. V každom prípade môžme o tomto diskutovať, ale v každom prípade pri tomto systéme oboznamovania nehrozia žiadne ďalšie výdavky pre zamestnávateľa. Zamestnávateľ v nejakej periodicite, ak sa mu mení štruktúra práce, to znamená, že sa mu mení nejaký systém práce, má povinnosť nie školenia o nejakých dopravných predpisoch, ale o bezpečnosti práce na konkrétnom pracovisku. To znamená, ak má nejaké nákladné autá, keď má nejakú vykládku, nakládku, tak musí poučiť toho, ako má sa takýmto spôsobom realizovať. Pracoval som niekedy v spoločnosti veľkej a tam boli normálne jasné predpisy, aké majú byť ustanovenia, povedzme, vnútropodnikovej prepravy a tak ďalej. Čiže toto je len klasická vec podľa mňa nepochopenia, kde zamestnávateľ pri nástupe v priebehu roka urobí takéto školenie buď on, alebo ním poverená osoba. Nie sú to dopravné predpisy a zamestnávateľ neoboznamuje vodičov motorových vozidiel so skutočnosťami, ktoré sú predmetom osobitnej odbornej prípravy. To znamená riešenie vodičského preukazu a podobne. Čiže toto vzniklo nedorozumením. A, bohužiaľ, mám pocit, že možno sa nepodpísali ľudia, ktorí možno o tom vedeli aj z tej opozície, ale faktom je, že tento bod je zbytočne aj nejako pertraktovať, lebo nejako srdcervúca diskusia o tom, koľko ešte výdavkov musí mať zamestnávateľ, nie je pravdou. Pravdou je to, ak príde inšpektorát bezpečnosti práce a zistí, že jednoducho nebol ten človek na prevádzku niečoho, čo je teda prevádzka ja neviem nejakých systémov bezpečnostných, áno, určite sa bude pozerať na to, či bol ten človek poučený. Ale robí to vo vlastnej réžii s vlastnými zamestnancami a tak ďalej. Čiže nevidím dôvod na to, aby toto bolo vôbec akože predmetom nejakej diskusie.
Ďalej, tlač 87. Ako som prišiel, tak som započul pána predkladateľa nejako rozprávať veľmi vehementne o zrušení základných taríf. No ja vám skúsim niečo vysvetliť. Problémom Slovenska je to, že my na jednej strane máme záujem podporiť nízkokvalifikovanú pracovnú silu, pripravili sme zrušenie zdravotných odvodov pre takýchto ľudí, momentálne je 380 eur, neni to na úrovni 405 eur, ale stojí to štátny rozpočet 170 mil. – 180 mil. eur, ale ako my to zabezpečíme, ak ľudí v bežnej praxi s úradnou skúškou zvárania, robotníka, ktorý má 20 rokov praxe, platíme na minimálnej mzde a zvyšok doplácame v keši? Mladí ľudia alebo x ďalších ľudí vôbec neuvažuje o tom, aby sme nejaký systém zaviedli. Skúste mi dať príklad. Ak hovoríme, príkladom pre vás je Nemecko, Rakúsko, povedzme, krajiny západnej Európy, kde v týchto krajinách máte takýto systém, nehovoriac o tom, že v kolektívnych zmluvách si jednotlivé veľké spoločnosti upravia takýto systém? Je to pravda a je to dôležité, aby si to upravili, lebo je to klasické kolektívne vyjednávanie. Ale tam, kde to nie je, tak je takáto špekulácia, výsledkom, viete, čo je? Ľuďom, ktorí prídu do dôchodku, štát doplatí do minimálnej mzdy, lebo brali keš peniaze, a my zo štátneho rozpočtu im ešte doplatíme, plus ešte im budeme dávať odvodový bonus za niečo, čo nemali by v tej kategórii. Práve, naopak, ja som si myslel a myslel som si, že práve s opozíciou nájdeme spoločnú reč, spoločnú reč na to, aby sme fakt postavili minimálne štandardy, predsa to nie je mysliteľné, že bežná prax je taká, že od roku 2000 nám sa zvýšil počet ľudí, ktorí pracujú na minimálnej mzde, niekde z 1 % takmer na 10 %. Myslíte, že je to normálne? Myslíte, že je to normálna bežná prax. Myslíte, že inšpektorát bezpečnosti práce je dobrý na to, aby išiel pokutovať? Veď to je tu posledné, čo by malo byť. To je to, čo sa tu nehovorí o tom, že proste toto by nemala byť represia , mala by predchádzať, aby sme našli spoločné normálne riešenie, ktoré by zabezpečilo, aby tí ľudia boli zaplatení v tých triedach, v tých kvalifikáciách a v tej odbornosti, ktoré robia. Tie minimálne tarify sú tak minimálne, že si myslím, že ten výsledok aj cez to je to, čomu hovorím, nezabráni tomu, lebo tá najvyššia tarifa, keď si dobre pamätám, je okolo 800 eur, niečo cez 800 eur, začína na 405 eurách. Čiže vnímajte to, že skôr hľadajme nejaký systém na to, predsa my nie sme nejaká neštandardná krajina, ktorá by mala byť nejakým spôsobom, že je všetko otvorené, každý si robte, ako chcete. To isté bolo na dohodách, 850-tisíc dohôd, neplatené žiadne odvody. Ja som bol kritizovaný, že som zavádzal na dohody nejakú odvodovú záležitosť. Veď ale si uvedomte, čo bude do budúcna. Všetci hovoríme o tom, že treba zabezpečiť slušný dôchodok v starobe, podľa môjho názoru ten II. pilier vám nezabezpečí nejaké švajčiarske dôchodky. A ak takto lapidárne budeme porušovať tento systém, ak takto budeme navádzať na to, zrušme všetko, veď v podstate môžeme to robiť, ako len chceme. Ja si myslím, že práve opak je pravdou. A práve by som očakával, ja dúfam, že nájdeme nejakú cestu k tomu, aby sme našli rozumnú mieru toho riešenia. Áno, ja verím aj, že v tých kolektívnych zmluvách sa nastavia parametre také, aby teda mali rácio, aby mali rácio v tom, že jednoducho bude ten systém zdravý alebo aspoň slušný systém, ktorý vytvorí nejaké predpoklady na to, že ten zamestnanec nebude v nejakej polohe toho nejakého prosebníka o to: „Dajte mi vyššiu mzdu, však ja v podstate nemám do budúcna žiadny dôchodok, nemám nič.“ To je k minimálnej mzde alebo teda k tým minimálnym tarifám. V každom prípade z opačného pohľadu skúsme sa pozrieť na to. A budeme hľadať možno to riešenie.
Krátenie dovolenky, áno, komplikovaný výpočet, súhlasím s tým, s pánom predkladateľom. Faktom je, že pri krátení tej dovolenky sme zabudli na jeden vážny fakt, že pre človeka, ktorý neodpracuje, je na PN-ke, môže byť aj na dlhodobej PN-ke, nie je dovolenka tá PN-ka, aby sme teda si jasne povedali. Tým, že vy mu dáte časť iba za odpracovaný čas, tak mu nedáte za tú PN-ku tú pomernú časť. Áno, je to propodnikateľské, rozumiem tomu, možno treba hľadať riešenie, nejaký konsenzus, ale faktom je, že ak niekto leží niekde v nemocnici alebo s ťažkým úrazom, je asi dosť ťažko povedať, že on čerpá vtedy dovolenku. Proste to je potom už otázka sociálneho pohľadu na tú skutočnosť, na tú životnú skutočnosť, lebo tí ľudia nie sú stroje a nie je to niečo také, že proste: „Ja ti tu matematicky vypočítam, sedí to pekne a všetko je vyrovnané.“ Ale súhlasím s tým, že ten výpočet je možno komplikovaný a treba hľadať riešenie. Faktom, je že skúste zvážiť to, že by ste ľuďom povedali: „No, dobre, tak si na PN-ke 5 mesiacov, si mal ťažkú haváriu, alebo nejakého pol roka a my ti už nedáme alikvot tej dovolenky za to obdobie.“ Ja nie som toho názoru, ale určite je to legitímne, pokiaľ akože niekto berie, že chce urobiť niečo dobré možno na misku váh, povedzme, na tú zamestnávateľskú časť.
No a teraz veľká diskusia bola o tých počtoch mesiacov, maximálnom počte mesiacov, za čo mal byť odškodnený zamestnanec, ktorý dostal výpoveď, ktorá nebola v súlade s právom. Súd rozhodne a tá maximálna dĺžka je 36 mesiacov. Áno, je to téma, o ktorej sa môžme baviť. Ale ja som absolútne proti tomu, aby sa takéto riešenie riešilo nejako per brucho. Niekto tu povie, predtým ste dali 12 mesiacov, teraz dávate 6 mesiacov, v zákone je 36 mesiacov, budeme si hádzať, prečo nie 5 mesiacov a prečo nie 8 mesiacov. To je také isté, len niekomu sa páčilo to, že je to pol roka, ľahko zapamätateľné. Ale zase vám hovorím, Zákonník práce nie je o nejakých strojoch, to je o konkrétnych ľuďoch, to je o konkrétnom zamestnávateľovi, to je tiež človek, aj o tom zamestnancovi. Preto hovorím, že nemám rád takéto hádzanie, ale poďme diskutovať, poďme odborne diskutovať. Vybral z vás niekto aspoň námatkovo, ako dlho trvajú takéto pracovné právne súdne konania, to, že to je minimálne dva roky a možno tri roky? Niekto sa s tým zaoberal na tom, že ten človek, ktorý bol prepustený v päťdesiatich piatich, päťdesiatich siedmich rokoch, teraz čo bude, nenájde si zamestnanie? Len my povieme, no 6 mesiacov ešte to máš nejako vyštrngané, súd bude trvať dva a pol roka, čo teda tu už niekto povedal, že, bohužiaľ, súdy nie sú tak flexibilné, ale poďme sa stretnúť s ministrom spravodlivosti, poďme hľadať, kde je tá výška alebo kde je tá dĺžka, ktorá by bola z tohto pohľadu reálna, ale nie buchnúť sa po bruchu, 12 mesiacov, teraz 6 mesiacov, no tak môžeme limpopo hrať. Ale toto nie je v prospech zamestnanca, to nie je v prospech podľa môjho názoru ani zamestnávateľa. Väčšina zamestnávateľov má tých právnikov. A keď ich nemá tak sa poradí, ale, dobre, môže sa stať skutočnosť, že zamestnávateľ dá zlú výpoveď. A tu už niekto povedal, bude to potom riešiť agentúrou dočasného zamestnávania. No jasné, no vy keď chcete zrušiť obmedzenie, že je to na dva roky, no tak dobre, budeme mať agentúrnych zamestnancov. Veď toto je podľa mňa chaos. A ešte na margo toho niektorí ľudia, ja ich nechcem menovať, vyhlasujú: „Ľudia, nemusíte platiť odvody, takým alebo onakým spôsobom sa to dá obísť.“ Tak my riešime to, že my nahovárame ľudí, ako nemajú platiť. Naopak, by sme mali robiť osvetu o tom, ako zmysluplne by to malo byť riešené. Takže je môj názor, poďme o tom baviť sa, ale bavme sa o tom, že tu musí byť fakt v nejakom tom priestore aj spravodlivosť, aj zamestnávatelia, aj zamestnanci, nehádžme čísla, ak zistíme, že priemerná doba je možno 24 mesiacov alebo ja neviem 18 mesiacov, alebo ja neviem 36 mesiacov, to by mal byť pre nás relevantný ukazovateľ. Ak sa to zlepší, poďme teda do toho, aby práve pri týchto pracovnoprávnych vzťahoch bola prednosť riešenia, povedzme, veci, neviem, ale jednoducho nie hádzaním čísiel. A toto nemá nič spoločné s nejakým podnikateľským prostredím. Za každú chybu sa platí. A myslíte, že keď zamestnávateľ urobí nejakú chybu. ja neviem nezaplatí mu niekto a tak ďalej, tiež sa bude vyhovárať na to, že len preto, že mal zlú výpoveď, musel zrušiť firmu. To, myslím, je dosť chabé na to. A dajte mi niekoľko príkladov, kde tie firmy skrachovali práve kvôli tomu. Ale, znovu opakujem, dá sa to oddiskutovať, ale odborne, ale nie tak, že si budeme tu hádzať čísla, ako sa nám zachce.
No myslím, že tu bola aj veľká diskusia ohľadom tých lístkov, tých emitentov. Ja za seba môžem povedať, budem hlasovať za každý zákon, ktorý obmedzí, povedzme, maržu pre takéto organizácie, zníži teda tlak na toto, som za to, nech to je možno aj nejakým elektronickým riešením, ale hľadajme riešenie na to, aby sme nedávali do rúk peniaze, veď tie peniaze nie sú zodvodnené, nie sú zdanené, veď tu si urobíme z toho holubník. Vy to chcete dať ako čo? Dáme vám na stravné. A čo si kupujete alebo nekupujete, to je vaša vec. To potom urobme bez odvodov už všetko, aj príjem, aj všetko. Veď za normálnych okolností tu bola diskusia o tom, neviem, do akej miery bola odborná, neodborná na tom, že daný človek čo si za to môže kúpiť, či za to si nemôže kúpiť alkohol, či za to si nemôže kúpiť ja neviem iné veci, cigarety a ja neviem čo. Proste neviem, tá diskusia či speje dopredu, tá diskusia je podľa mňa troška spiatočnícka. Hľadajme riešenie, aby sme týmto spoločnostiam nevytvárali nejaký veľký priestor ziskovosti a tak ďalej. Za to budem určite. Ale nevytvárajme zase systém, keď to stravovanie je. A to sú ľudia, ktorí sú aj mimo teda domova alebo mimo teda trvalého bydliska a zamestnaní na desaťdňových cykloch, kde v tých desaťdňových cykloch práve takýmto spôsobom je zabezpečená pre nich strava.
To je toľko paradoxov alebo toľko vecí, ktoré by boli riešiteľné, že by sme veľmi dlho sa museli o tom rozprávať, ale faktom je, znovu opakujem, budem za každé sprísnenie podmienok, za každé zlepšenie toho systému, ale nie na to, že: „Poďme to dať do platu a v plate ten, sa už uvidí proste, čo bude mať z toho.“ Tak to potom, viete, aj daňovo, aj odvodovo to treba aspoň minimálne domyslieť.
Musím sa ešte pozrieť, síce bolo to prediskutované, ale to je vlastne aj ten Fond sociálneho rozvoja o tom, že je to nejaký anachronizmus. No v každom prípade každý môže mať svoj náhľad na to, ale je to daňovo uznateľný výdavok pre zamestnávateľa. Myslím, že je to od 0,6 % mzdy za normálnych okolností. Je to určitým spôsobom sociálna politika tohto štátu. Vo veľa krajinách Európskej únie tento štandard prebýva, nie je to nejaký prežitok nejakého roku 1990 alebo roku 1989. Čiže to nie je celkom v tomto slova zmysle. Určite diskutovať dá sa o veľa veciach, ale ak je to daňovo uznateľný výdavok pre zamestnávateľa, je to odvodovo, by som povedal, neutrálne. Potom hľadajme riešenie, ako to zmysluplne využiť. Ale to musí byť aj domyslené do tej ďalšej stránky veci.
Neviem, či som zabudol na niektorý zákon. Myslím, že z takýchto omylových zákonov je aj príspevok a prídavok na dieťa a zároveň aj náhradná starostlivosť, čo teda zase predkladateľ nepochopil v zmysle zákona. A sú zase tam, by som povedal, veci, ktoré nie sú celkom v súlade. Ale to bude ďalšia časť.
Ja skúsim záverom povedať, nikto z nás, si myslím, aj z koalície nemá problém s tým, aby sa našlo riešenie, ale komplexné riešenie. A mne sa strašne páči, že sa niekto veľmi vehementne pustí s tým, toto je tá najväčšia vec, a potom zistí, že ďalšie veci, ktoré súvisia s tým, jednoducho nefungujú. A ten komplex je veľký komplex. Myslím, že všetci uznajú tí, ktorí v tejto oblasti boli zaangažovaní, je to obrovský komplex, obrovský komplex, kde jedno rozhodnutie alebo jedna zmena súvisí s druhou zmenou. Ale ak chceme vytrhnúť niečo z toho a urobiť to tak, že toto je to najlepšie riešenie, myslím, že to je najlepšia cesta podľa môjho názoru skôr do pekla. A cesta do pekla je vydláždená možno aj dobrými úmyslami, ale dobré úmysly možno sú, možno nie sú. Ja skôr z toho mám pocit, že skôr ide o nepochopenie a skôr o to, aby sme ukázali, že tie návrhy, ktoré sme mali pred nejakými dvoma, troma, štyrmi, piatimi rokmi, jednoducho sme nepresadili v rokoch 2010 – 2012, teraz hľadáme riešenia, ako to presadiť, možno cez nejakú medializáciu toho, ako my teraz ideme propodnikateľsky, proľudsky a pro neviem ešte aké to riešiť.
Takže veľmi pekne ďakujem za pozornosť. Teším sa, tak ako povedal už Jozef Mihál, na spoluprácu, ale spoluprácu takú, že budeme sa baviť o tých zákonoch odborne a aj s dotknutými rezortami, ktoré súvisia navzájom.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2016 18:45 - 18:47 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
A, vážená poslankyňa Kiššová, pani poslankyňa, neviem, s kým ste konzultovali ten zákon, ktorý ste vy osobne predkladali, čo sa týka oznamovania vodičov o zákone, o bezpečnosti a ochrane zdravia, ale myslím, že to je dosť zmätočné, tých zákonov zmätočných je tam viac, ale to je jeden z tých zmätočných. Vy si mýlite oznamovaciu alebo oznamovanie s periodickými skúškami alebo periodickými školeniami vodičov nákladných motorových vozidiel. Oznamovanie rieši len zamestnávateľ, alebo buď oprávnenou osobou, alebo vo vlastnej réžii, a to je to vlastne nie o bezpečnosti alebo o predpisoch bezpečnostných, ale o predpisoch, ktoré súvisia s výkonom tejto práce, nakládka, vykládka a tak ďalej. Čiže to, čo ste, to, čo je ten zákon, bohužiaľ, si myslím, že neviem, či ste to vy konzultovali s niekým alebo nie, ale, bohužiaľ, je zmätočný. Ja sa viac vyjadrím potom v rozprave.
A ešte tu boli tie diskusie, viete ako, aj stravné lístky, ony tie návrhy možno nie sú zlé a možno aj dobre mierené, ale to sa nedá iba jednoduchým riešením, zrušme, zrušme teda stravné lístky. Áno, treba podľa môjho názoru takisto obmedziť emitentov na výšku marže a tak ďalej. Súhlasím so všetkým, priškrtiť im toho riešenia, ale vy to musíte domyslieť aj z daňového a odvodového nadhľadu. Predsa vy budete dávať peniaze bezdaňové, budete dávať do ruky niekomu peniaze, ktoré nie sú ani predmetom odvodov, nie sú predmetom ani daní. Čo je dosť zarážajúce, jednou ranou chcete zrušiť fond sociálneho rozvoja a zároveň hovoríme o tých stravných lístkoch. Proste mám pocit, že tam je dosť veľa takýchto nejakých banálností a asi by to bolo treba dopracovať, keď už sa niečo robí, aby to bolo systémovo vyriešené. Dať niekomu čisté peniaze do ruky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.5.2016 13:23 - 13:25 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, v podstate moje vystúpenie bude relatívne dosť krátke, ale skôr bude formou otázky.
Keď som si preštudoval Správu o hospodárení Národnej banky Slovenska, zistil som, že rezervy na súdne spory boli rozpustené, dokonca dnes ostáva asi 8-tisíc euro na súdne spory. Pokiaľ by sme si pozreli na ústrednú evidenciu teda sporov, ktoré má aj Národná banka, ktorá vedie ministerstvo financií, podľa zákona 514/2003 Z. z. sú tam niekoľko miliónové spory.
Moja otázka je len jednoduchá, či Ernst & Young ako audítorská firma, ktorá auditovala túto správu, má vedomosti o tom, o týchto sporoch, a teda že či odsúhlasila s tým, že teda neni nutné vytvárať rezervy na tieto sporné záležitosti alebo spory, ktoré má Národná banka. Alebo jednoducho teda Ernst & Young ako audítorská firma nemala tieto informácie, a tým pádom neprikladala tomu dôraz na to, aby jednoducho vytvárala alebo aby boli vytvorené na tieto spory, budúce spory vytvorené dostatočné rezervy, ktoré ak budú niektoré v nejakej veľmi vysokej výške, tak tá výška v podstate je na úrovni cirka príjmu Národnej banky Slovenska, čo je asi na úrovni 55 mil. eur. Čiže ak by to bolo, tak potom predpokladám, že v tých dátach by sa museli objaviť potom iné náležitosti, ktoré by museli kryť budúce riziká vyplývajúce z týchto súdnych sporov. Znovu len opakujem, pre mňa len veľmi jednoduchá otázka: mal Ernst & Young alebo nemal k dispozícii tieto súdne spory? A ak mal, či odsúhlasia teda to, že teda na tieto spory nie je nutné vytvárať rezervy.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.4.2016 15:15 - 15:17 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Krajniak, také tri poznámky malé. Tá prvá poznámka je to, akým spôsobom sme sa stali ako štátotvorná krajina nie štátotvornou v tom, že sme stratili všetky, by som povedal, možné strategické podniky na Slovensku? Skúsme troška loviť v pamäti rok 2000, pardon, ´98 až 2002. Ako štátne podniky alebo strategické podniky sa privatizovali, vytvoril systém manažérskej kontroly cez 49 percent? Takýmto spôsobom sa odpredalo škandalózne SPP. Najväčším, viete, podľa mňa je asi ekonomický podvod Slovenské elektrárne a všetky strategické podniky, ktoré sa, v priebehu rokov ´98 – 2002 Slovensko stratilo.
Druhá taká malá poznámka. Neviem, ako si predstavujete jeden zo základných princípov Európskej únie, ktorý funguje, voľný pohyb kapitálu, voľný pohyb pracovnej sily? Akým spôsobom chcete to ovplyvniť? Ja rozumiem tomu a aj vaše vystúpenie asi malo viesť k tomu, že by to ovplyvnenie malo byť tou ekonomikou činnosťou aj vlády, aj všetkých tých, ktorí sú zainteresovaní, ktorí vytvoria podmienky pre to, aby tí ľudia zostávali na Slovensku, lebo ten kapitál, teda ten ľudský kapitál je v zásade veľmi dôležitý.
A v neposlednom rade chcem povedať, že to vystúpenie malo logiku. V každom prípade je tu veľa ešte ľudí aj v tejto Národnej rade, ktorí boli prisluhovači práve takejto, by som povedal, škandalóznej privatizácie, ktorá od roku ´98 do 2002 pripravila túto krajinu o možnosť vôbec v tejto krajine rozhodovať o náležitostiach. A preto možno aj vláda Roberta Fica pripravila aj balík opatrení na reguláciu možno niektorých základných produktov na Slovensku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.4.2016 16:27 - 16:28 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
A, pán Budaj, no, myslím si, že určite ako teda ste asi možno to inak mysleli, ale keďže, bohužiaľ, ste to čítali celé z papiera, tak, bohužiaľ, asi vám unikli niektoré fakty, ktoré ste tam hovorili o Titanicu ekonomiky, Titanicu hospodárstva a ešte o pištoliach, ktoré už potrebujete na to, aby ste zabezpečili teda možno aj ten rubeľ alebo možno, ja neviem, niečo iné. Faktom je, že ak znevažujete to kvantitatívne uvoľňovanie, je to váš osobný problém. Možno ste tak veľmi dobrý ekonóm a viete to určite odhadnúť.
Pán Grendel, neviem, čo alebo akým spôsobom reagujete. Ja som reagoval na bývalého alebo terajšieho pána poslanca, bývalého ministra vnútra ako etalónu čistoty, prečo nereagoval v tom čase, keď bol takýto chaos na Finančnej správe. Bolo evidentné, že odchádzajú peniaze z tejto Finančnej správy, je evidentné, že sa tam robili kroky, ktoré boli nastavené na to, aby bol defraud celého systému výberu daní. Čiže ak vám to nevadí, fajn, potom nerozumiem, prečo kritizujete tu nejakú časť veci alebo časť veci o tom, akým spôsobom sa dejú veci na Slovensku.
Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 26.4.2016 16:07 - 16:21 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, pôvodne som nechcel vystúpiť k tomuto programovému vyhláseniu, ale už tá písomná časť ma uistila v tom, že to celé dianie, ktoré bude tu v Národnej rade, bude len o kriminalizácii, škandalizovaní a o tom, akí my sme dobrí, ako táto štvorkoalícia je zlá.
No, myslím si, že asi Slováci a možno teda asi niektorí ľudia si myslia, že mali krátku pamäť a že si nepamätajú na extempore, keď hovoríme o daňovej problematike a o problémoch, ktoré sa dnes týkajú na Finančnej správe. Tak ja si veľmi dobre pamätám Finančnú správu z roku 2011, keď bol rozvrat verejných financií z pohľadu daňových príjmov na stole. Ja sa pýtam, prečo neboli v tom čase riešené veci? Je tu pán poslanec Lipšic, ktorý bol vtedy minister vnútra, prečo sa vtedy neriešilo nič, keď sa v priamom prenose zozadu nahrávali dáta do tohto systému? V priamom prenose firma, ktorá dodávala iba dodávateľským spôsobom, nezodpovedala za informačný systém? Firma, ktorá brala iba províziu za hajrovanie ľudí, ktorí v tom systéme robili? Kde bola, kde bola, kde bolo vnútro, kde boli, kde bolo ministerstvo spravodlivosti atď.? Kde boli ľudia, ktorí sa mali postarať o to, aby takýto rozvrat Finančnej správy nenastal? Veď to bol kolaps. Kolaps, ktorý sa nasledovné štyri roky musel realizovať alebo musel sa dávať do poriadku.
Prečo hovoríte len stále o tom, že táto koalícia a predchádzajúce, teda vláda, má iba tie problémy, ktoré sa snažíte škandalizovať a vo väčšine prípadov sú to podľa mňa absurdity, ktoré asi nezodpovedajú účelu, alebo zodpovedajú účelu, ale nezodpovedajú pravdivým skutkom.
Takýchto vecí, ako je Finančná správa, môžme otvárať a môžme otvárať ďalšie a ďalšie, ktoré len v priebehu dvoch rokov, veď to boli, vláda, ktorá sa chváli o tom, že nemohla veľa toho urobiť, lebo iba 18 mesiacov, pokiaľ si dobre pamätám, lebo 19 mesiacov vládla. No za tento čas urobila celkom zaujímavé veci.
A ja nie som tu nato dnes, aby som škandalizoval a nejakým spôsobom robil retro ukážky 4 roky alebo 5 rokov, 6 rokov dozadu, skôr budem sa snažiť rozprávať o tom, čo hovoria čísla, čo hovorí Slovensko ako krajina, ktorá je zaradená v Európskej únii, v eurozóne, a krajina, ktorá je spoľahlivým partnerom v rámci Európskej únie.
Tak len na malú ukážku. Iba za čias Roberta Fica, vlády Roberta Fica, Slovensko nebolo v procedúre nadmerného odpočtu, bol to rok 2007 a posledné tri roky. Ukážte mi jednu vládu, pravicovú vládu, ktorá nebola v procedúre nadmerného odpočtu. A môžme sa potom baviť nejakým spôsobom o číselných a iných vyjadreniach.
Hovoríme tu o Titanicu. Je pre vás Titanic zníženie nezamestnanosti o 3,5 %? Ja vám konkrétne dám: disponibilná nezamestnanosť o viac ako 3,5 %, zníženie nezamestnanosti celkovej nech je na úrovni 3 %. Myslíte si, že toto je ukážka Titanicu? Na to treba pištole, na to, neviem, čo tu už bolo, výzva na niečo? Ja si myslím, že dôležité je to, čo ukazujú čísla a čo ukazuje aj charakter Slovenska. Slovensko, dnes je ekonomika najrýchlejšie rastúca v rámci krajín Európskej únie a krajina, ktorá zabezpečuje procedúru nadmerného deficitu.
A tým aspoň toto musíte uznať, že Slovensko nemá problém dnes aj s rastom, nemá problém s deficitom a práve SMER bol jeden z tých aktérov, ktorý bol za prijatie zákona, ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Bol som súčasťou toho procesu a myslím si, že tak, ako boli nastavené pravidlá, jednoducho sú rešpektované, aj keď nie za ľahkej situácie vzhľadom k tomu, že okolité, alebo teda ekonomika svetová podľa môjho názoru nebude mať, by som povedal, bude mať nejaké trhliny takisto v nasledovných obdobiach, enormné kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré sa rozbehlo v rámci Európskej únie, bude mať určité konzekvencie a určite bude musieť byť aj Slovensko bdelé a musí byť na to pripravené.
Keďže som bol posledné štyri roky štátnym tajomníkom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, tak som si vypočul horlivý príhovor exministra pána Mihála, takže len budem reagovať na málo poznámok, ktoré, my sme to povestné, výborne zachovanú kondíciu, ktorú sme získali na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, troška ju obnažím.
Veľmi horlivo bavil sa o tom, že musíme nahlasovať alebo účastník, teda alebo nejaký pracovník zo zahraničia má povinnosť nahlásiť, koľko dní bude pracovať alebo že bude pracovať na území Slovenska. No tak ja uisťujem pána exministra, že to je hlboká neznalosť problémov, že to neni len aproximácia európskeho práva, ale to je problém to, čo sa vytvorilo hlavne s agentúrami dočasného zamestnávania, kde tieto agentúry dočasného zamestnávania takýmto spôsobom si robia nekalú politiku na tom, aby ľudí platili na minimálnej mzde a zvyšok by bol riešený tzv. služobnými cestami, tzv. vysielaním pracovníkov a rôznymi fintami na to, aby obchádzali tento systém, lebo Slovensko je prekvapujúco jednou z mála krajín, kde človek, ktorý je agentúrne zamestnávaný, je lacnejší ako pôvodný zamestnanec, čo bežne v praxi v európskych krajinách je práve opakom.
Ale, dobre, poďme ďalej.
Hovorili sme o tom, ako pracujeme alebo ako chceme podporiť tých ľudí, ktorí pracujú a ktorí majú záujem o prácu. Tak to je princíp hmotnej núdze. My sme vytvorili niekoľko opatrení na to, aby sa ten systém nezneužíval, naopak, myslím si, že máme enormný pokles, aj pokiaľ sa týka vyplácania dávok v hmotnej núdzi, a to až o 73-tisíc, kde podstatnou časťou práve bolo to, aby človek, ktorý je na hmotnej núdzi, si aspoň symbolicky odpracoval základnú dávku vo výške 32 hodín mesačne. Naopak, čakali sme podporu. Veľká diskusia bola v parlamente, naopak, čuduj sa svete, naši opoziční bratia dali tento zákon na Ústavný súd, kde bolo fiasko, lebo jednoducho prehrali, a výsledok bol taký, že, naopak, nieže by podporili v takýchto kľúčových veciach aspoň minimálnu snahu týchto ľudí, aby niečo urobili pre to mesto, pre tú obec, naopak, bol tu veľký tlak na to, poďme, ideme na Ústavný súd a ideme nejakým spôsobom znížiť teda kvalitu toho možného potenciálu, ktorý tu drieme. Lebo drieme, lebo máme dlhodobú nezamestnanosť a ľudí nad štyri roky, aj napriek tomu, že sa nám podarilo znížiť za posledné obdobie cca o 25-tisíc ľudí, a ľudia, ktorí sú nezamestnaní štyri a viac rokov, je to enormná výška. Je to viac ako 70-tisíc. A takisto aj ľudí, ktorí nad jeden rok, je to enormná výška možno niekde na úrovni viac ako 100-tisíc ľudí. A toto je ten problém, ktorý by sme sa mali a mali by sme sa kľúčovo k tomuto postaviť, naopak, očakávali sme podporu, asi bola, alebo asi iné sa hovorí a iné sa teda koná.
Faktom je, že ďalej chcem len povedať, že tu boli paradoxy, ktoré boli dovolené aj bývalou vládou za rok 2010 - 2012. Človek, ktorý rok nebol na území Slovenska, mohol si dávku v hmotnej núdzi spätne žiadať za celý rok. Tu sa dávalo za dve hodiny aktivačných prác, sa vyplácala celá aktivácia. Nikomu to nevadilo. Faktom je, že keď sa postavili ľudia do opozície, odrazu kričali, akým spôsobom je to možné, veď nič sa neurobilo na tomto ministerstve, vám zodpovedne hovorím.
A pokiaľ sa týka ďalších tém, možno bude šanca pri konkretizovaní alebo pri preberaní konkrétnych zákonov, povedzme oblasť sociálnych služieb. Ja tu vnímam, že niekoľko ľudí alebo poslancov vystúpilo, vystúpilo aj múdro, musím povedať, ale faktom je, ten zákon, ktorý bol v roku 2013 predstavený, je zákon, ktorý mimo financovania má atribúty všetkých tých náležitostí, ktoré je nutné v tomto zákone. Je mi ľúto, že sme nedotiahli možno systém financovania, ale ten je veľmi zložitý a práveže vláda v roku 2013 alebo 2014, ak prijala uznesenie so ZMOS-om a s K8 o tom, že zvýši daň z príjmu fyzických osôb na úroveň teda 100 %, že bude to, bude to rozdelené medzi vyššie územné celky a mestá a obce, už nebol priestor na to, aby sa riešili tieto veci. Áno, je pripravená koncepcia, ako sa zmení systém financovania, viedol som túto skupinu, bol to užší aj širší obsah ľudí a bolo to cez 20 ľudí. Myslím si, že je pripravená filozofia, ktorá by bola schopná uzretia sveta svetov, ale faktom je, že je v tom veľa nedostatkov.
Bývalé ministerstvo za čias pána Mihála dalo 320 eur pre každého paušálne, čo je obrovský nezmysel podľa môjho názoru, že pre človeka, ktorý je nízko postihnutý, a pre človeka, ktorý je vysoko postihnutý, dostáva rovnakú čiastku 320 eur. To, to neviem, kde koncepčne niekto vymyslel, ale proste jednoducho v čase toho sa proste urobila decentralizácia, vymyslel sa tento systém.
Čo urobilo bývalé vedenie? Urobilo to, že zvýšilo príspevky pre ľudí na 50 %, minimálna čiastka, ktorú musí človek prispievať do tohto systému, je 50 %. Toto bola tá reforma požadovaná v sociálnych službách? Jasné, že vláda Roberta Fica to zrušila.
Faktom je, že takýchto, by som povedal, nedostatkov, ktoré sa prejavujú možno dnes, denné stacionáre, z ktorých kluby dôchodcov sa prerobili na denné stacionáre, lebo vláda iba, alebo štát teda platí túto plnú čiastku. Myslím si, že to je ďalší nejaký nie celkom dobrý počin a bude v tomto smere, sa bude musieť ohľadom financovania veľa urobiť.
Možno skončím na dôchodkovej reforme. Vláda Roberta Fica predstavila dôchodkovú reformu asi po troch mesiacoch svojho fungovania na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Myslím, že to bol historický posun, že dva obrovské materiály, ktoré sa týkali I. a II. piliera, prišli do Národnej rady takmer po troch mesiacoch, tri a pol mesiaca. Myslím, si že urobil sa obrovský počin. A teraz chcem len sa vyjadriť k tým náležitostiam, ktoré hovoril aj pán poslanec Mihál.
Musím povedať, že II. pilier, a to neni z úst mojich, ale ľudí, ktorí chodili na jednotlivé konferencie, stretol som sa aj ja na medzinárodných konferenciách, bolo Slovensko hodnotené ako jeden z najlepších druhých pilierov v rámci krajín OECD. Môžme sa baviť o tom, či je to 4, alebo 9 %, ale jednoducho zostáva fakt, tak ako je nastavený, je kvalitný a má všetky, obsah všetkých parametrov, ktoré sú dôležité na to, aby takýto pilier bol funkčný.
Len takú malú pikošku. Veľmi sme boli kritizovaní, pamätáte, v predchádzajúcom období, že sme to porovnávacie obdobie z piatich rokov znížení na polroka. No, čuduj sa svete, čo urobil pán Mihál vo svojom zákone? Zvýšil túto hranicu o 3 mesiace. Chcete mi povedať, že či sa kupuje za polročné dlhopisy, alebo deväťmesačné dlhopisy, nie je to rovnaké? Áno, zvýšil to, že každý polrok sa to bude zvyšovať o tri mesiace. Takže za normálnych okolností by sme sa k tým piatim rokom, by sme sa dopracovali po nejakých šiestich alebo neviem koľkých rokoch. Keď sme nastavovali tento systém, sme nastavili ho na desať rokov s možnosťou až na pätnásťročné porovnávacie obdobie, pokiaľ ten človek, ktorý má záujem, do toho vstúpi.
Nechcem kritizovať iba, ja si myslím, že naopak, že tu sú ľudia, ktorí boli aj kompetentní alebo schopní možno prejaviť nejakú možnosť alebo nejakú výšku toho, že boli ochotní spolupracovať. Ja som pozýval na ministerstvo ku každému zákonu, ktorý bol relevantný a kľúčový, prijímal alebo pozýval som na ministerstvo ľudí. Myslím, že tá komunikácia, pokiaľ je mimo, teda mimo kamier, je troška iná, ako je komunikácia, ktorá je priamo pred kamerami.
Pre mňa bolo historickým posunom, a fakt teraz na tomto aj skončím, že za anuitný zákon, ktorý je jeden kľúčový zákon pre vyplácanie výplat dôchodkov z II. piliera, hlasovalo viac ako 115 poslancov. Myslím, že asi okolo 115 poslancov. Čo pre mňa bolo veľmi dobrým začiatkom na to, že môže nastať spolupráca medzi opozíciou a koalíciou v takýchto kľúčových témach, ako je povedzme výplata dôchodkov alebo nastavenie systému. Je škodou, obrovskou škodou, že v roku 2005 za účasti, ja nechcem povedať, kupovania poslancov sa jednoducho schválil II. pilier bez toho, aby opozícia a koalícia spolupracovala.
Týmto možno aj končím, mohol by som veľa rozprávať o kompenzáciách atď. Veľmi rád a veľmi sa teším na diskusiu, teším sa na spoluprácu a ja verím, že nájdeme spoločnú reč o nejakých spoločných témach. Moje vystúpenie malo len charakter toho obnoviť, aby ste si obnovili pamäť, kto čo urobil, ako to urobil a ako to interpretuje dnes.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis