Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené..., pán minister, vážené dámy a páni, som rád, že táto diskusia bola plnohodnotná, lebo aj viacerí ľudia mali ju záujem o projekt sociálnych služieb, ten projekt sociálnych služieb nie je jednoduchý a na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sme pracovali v podstate asi rok a pol až dva roky v pracovnej skupine na to, aby sme urobili systémovú zmenu, ktorá sa týka hlavne financovania. A bolo...
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené..., pán minister, vážené dámy a páni, som rád, že táto diskusia bola plnohodnotná, lebo aj viacerí ľudia mali ju záujem o projekt sociálnych služieb, ten projekt sociálnych služieb nie je jednoduchý a na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sme pracovali v podstate asi rok a pol až dva roky v pracovnej skupine na to, aby sme urobili systémovú zmenu, ktorá sa týka hlavne financovania. A bolo niekoľko, niekoľko problémov, ktoré by som len tak veľmi krátko vypichol, aby ste pochopili celý systém sociálnych služieb, lebo v podstate sa tu zamieňali niektoré dojmy s pojmami a niektoré nepresné veci, a rád by som upriamil pozornosť na základné veci.
A tou prvou základnou vecou je to, že sme upozorňovali všetkých poskytovateľov verejných a hlavne neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, že zmenou zákona o dani z príjmov fyzických osôb prejde 100 % financovania dane z príjmov fyzických osôb pod municipality, teda pomerom, ktorý predtým bol 12 % v prospech štátu, ktorý opravil ešte pán Mikloš, opravil teda a v prospech štátu teda zvýšil podiel štátu na 12 %, sa tento spôsob zmenil 100 %, alebo 100 % prechodom dane z príjmu ako príjmu pre municipality, pre vyššie územné celky, pre mestá a obce, to znamená, že dnes majú pomer z pôvodných 20 %, dnes má pomer vyšší územný celok 30%, z pôvodných 67 % má dnes pomer 70 %, majú mestá a obce. A to je veľmi dôležitý faktor. Vzhľadom k tomu, že teda hlavnou argumentáciou, hlavným neverejným poskytovateľom sociálnych služieb bol fakt ten, že vyššie územné celky nedofinancuvávajú tú časť financovania, ktorú mali oni v svojej kompetencii, a to sa udialo potom, následný krok, v roku 2014 ministerstvo financií poskytlo nesystémovú dávku 12 mil., aby zachraňovalo rok 2014 ako prechodný rok na financovanie, na 100 % financovanie dani z príjmov fyzických osôb pre vyššie územné celky a mestá a obce.
No lenže čo sa stalo, neverejní poskytovatelia hľadali možnosť, ako zabezpečiť si čo lepší štandard, tak radšej nechali financovanie VÚC-kami, VÚC-kou a prešli na financovanie štátu. Bolo to prechodné obdobie, ktoré v zákone o sociálnych službách bolo jednoročné prechodné obdobie na to, aby si definovali systém ZPS-ky alebo DSS-ky a vlastne tieto, tieto, títo neverejní poskytovatelia vytvorili proces ten, že odchádzali, systémovo odchádzali od financovania od vyšších územných celkov smerom na štát. A stalo sa to, že štát vyplácal 320, pre týchto neverejných poskytovateľov to bola väčšia istota, mať 320 ako neistých 400 eur od vyššieho územného celku, prešli na financovanie štátu, stalo sa to, že od roku 2012, keď ministerstvo financovalo, financovalo asi, objem asi 32 mil. eur, pokiaľ si dobre pamätám, v roku 2016 je to viac ako 90 mil. eur. Čiže dnes máme trojnásobný, trojnásobný vyšší, vyššiu požiadavku na financovanie od štátu, pričom vyššie územné celky získali z 22,75, pokiaľ si dobre pamätám, pomeru na dani z príjmov fyzických osôb, dostali dnes 30 %.
Dnes sa vytvoril priestor na to a aj tým, že ekonomika šliape, vyššia zamestnanosť, väčšie príjmy dane z príjmov fyzických osôb pre vyššie územné celky, dnes sa stáva to, že dnes sú vyššie územné celky pripravené na dofinancovanie a aj vzhľadom k tomu, čo sa robili veľké stretnutia s jednotlivými vyššími územnými celkami, kde sa presne vypočítavalo, koľko financovali, ako budú budúci rok financovať, koľko je tá rezerva, ktorú môžu ešte použiť na dofinancovanie sociálnych služieb. Všetky VÚC-ky unissimo deklarovali, že dajú vyšší podiel. Dokonca z roku 2015 a..., pardon, z 2015 na 2016 to bolo takmer 16 mil. eur a to už bol dosť výrazný krok k tomu, aby zabezpečili dosť výrazné kompetentné financovanie pre svoje zariadenia, hlavne ktoré sú špecializované zariadenia, a to je ten proces, ktorý, ja rozumiem aj tým neverejným, hlavne neverejným poskytovateľom, že idú tam, kde majú väčšiu istotu. Dnes sa stal ten pomer, že vyššie územné celky už majú dostatok zdrojov na financovanie, ale štát, pod ktorý prešli povedzme títo neverejní poskytovatelia, dáva výšku 320 eur. Áno, je to určitým spôsobom, môžem súhlasiť s tým, že po navýšení nákladov minimálnej bola tu veľká diskusia o tom, že minimálna mzda rastie, rastú náklady pre tieto zariadenia, v každom prípade bude nutné do budúcna hľadať riešenie na to, aby sa zabezpečila dostatočná výška financovania pre tieto zariadenia, keď, musím povedať, zase sa zvýšili aj tlaky na štandardizáciu, čo je kvality a technických náležitostí, takže všetky tieto tlaky vyvolávajú určitým spôsobom vyšší tlak na zabezpečenie dofinancovania takýchto služieb. Ale znovu opakujem, napriek tomu, že boli ubezpečovaní od ministerstva práce, že systém, ktorý vytvoríme, tlak na municipality, hlavne na vyššie územné celky, zabezpečí to, že jednoducho budú schopné takýmto spôsobom dofinancovať väčší rozdiel.
Čiže dnes je väčší tlak napriek tomu, že sa zvýšili daň z príjmu fyzických osôb, teda pomer v prospech tejto municipality hlavne vyšších územných celkov, napriek tomu štát dáva trojnásobok väčších výdavkov do tohto systému. Tu je, tu je dosť veľký problém, o ktorom by bolo dobré, aby aj bola taká nejaká otvorená spoločná diskusia. Na výbore sa vlastne otvoril aj tento problém. Bol by som rád, aby ste vnímali všetcia tí, ktorí majú záujem, ale seriózne majú záujem sa s touto problematikou zoznámiť a seriózne o tom sa baviť.
Ja sa prikláňam k tomu, aj keď teda mali sme niečo už pripravené v priebehu roku 2015 na to, aby sme teda urobili nejaký ten základný kameň toho financovania, ale faktom je, že treba, a s tým súhlasím, zabezpečiť plnohodnotné alebo, dá sa povedať, plnohodnotné financovanie sociálnych služieb. Dokonca som názoru, že by sa zákon mohol rozdeliť na financovanie, aby nie každý rok sme otvárali celkovú, celkovú etudu celého zákona možno rozdeliť na financovanie tak, ako to je v školstve povedzme, finančná časť a tá časť, ktorá bude zabezpečovať systém, systém fungovania sociálnych služieb. Myslím, že sa zaviedol veľmi slušný systém aj kontrolný systém, otázka dodržiavania tejto kontroly je veľmi dôležitá. Nechcem ďalej sa veľmi rozvíjať, lebo to sú relatívne dosť ťažké témy, ale myslím si, že toto je podstata, a každý dúfame, že teda ten nový zákon prinesie, hlavne čo sa týka tej časti finančnej. Myslím, že pokiaľ sa týka systému fungovania vôbec sociálnych služieb, nastavenie parametrizácie, si myslím, že je na veľmi, veľmi slušnej úrovni. Musím povedať, že aj, aj vláda, predpokladám, že nebudem ako takýmto spôsobom veľmi do toho vstupovať, čo je kľúčové a čo je dôležité, tým kľúčom je, je finančná časť.
A teraz k denným stacionárom tu niekto vyjadril názor, že je to v podstate, že to je koniec denným stacionárom, je to v podstate niečo, čo teda zabezpečí, že denné stacionáre prestanú fungovať. No, je to zase len veľká polemika, musím povedať, že tam, kde tie denné stacionáre fungovali od začiatku a fungovali systémovo, sa jednoducho preklenulo do, do možno do časti špekulácie v rámci týchto sociálnych služieb. Potom, čo pán exminister Mihál prijal novelu zákona, v ktorom postavil financovanie denných stacionárov len na ťarchu štátu s tým, že vyššie územné celky len podstate formálne podpisujú, by som povedal, povolenie na činnosť, kde mestá, obce podstate dvíhajú ruky a nemajú o to záujem, tak v podstate nie štát má vykonávať kontrolnú funkciu, do ktorej dáva 100 % peňazí, a jednoducho tá kontrolná činnosť nie je jednoduchá v tomto, v tomto prípade, a preto si myslím, že aj tu treba hľadať riešenie pomerového financovania tak, aby ten, kto vydáva takéto potvrdenie, mal minimálne záujem na tom, že to potvrdenie, drží si ho za svoje a jednoducho vie, že keď do toho dáva peniaze, len tak halabala sa jednoducho takéto potvrdenia nebudú vystavovať, čiže ja som za, za nejaký systém pomerného financovania aj v tomto, v týchto náležitostiach a treba povedať, že vyššie územné celky a miesta a obce, ktoré, ktoré majú na starosti povedzme aj podprahovky, o ktorých tu bolo spomínané a krízové centrá, myslím, že dnes majú evidentne jasne vytvorené podmienky vzhľadom k tomu, že ich príjmy stúpli za posledné dva roky, pokiaľ si dobre pamätám, o viac ako 400 mil. eur.
Čiže tie peniaze, zdroje sú a treba hľadieť na to, aby tá zodpovednosť práve u týchto municipalít bola významná. Preniesť celú ťarchu na úroveň štátu, veľmi jednoduchý spôsob, ale v konečnom dôsledku potom sa budeme baviť o tom, kde je tá funkcia toho štátu, kde je tá funkcia tých municipalít. V každom prípade to financovanie podľa stupňov odkázanosti má svoje ratio a to ratio bude asi dôležité do budúcna, ale treba to jednoducho dobre nastaviť, lebo aj tento systém neni všemocný a všeudržateľný len podľa stupňa odkázanosti a všetky ostatné náklady si musíte zniesť vo svojich náležitostiach. Keďže sa veľmi zaujímavo otvorila diskusia aj, aj bezbariérovosti, tak dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý už avizoval pán poslanec Mihál, takže ja ho prečítam:
V čl. I 58. bode § 110z odsek 9 znie:
„(9) Osoba, ktorá poskytuje k 31. decembru 2016 za odplatu činnosti, ktoré majú charakter odborných činností, obslužných činností alebo ďalších činností podľa § 16 až 18, alebo súboru týchto činností v rozsahu ustanovenom pre sociálnu službu podľa § 32b, a bude ich poskytovať aj po 31. decembri 2016, je povinná splniť všeobecné technické požiadavky na výstavbu a všeobecné technické požiadavky na stavby užívané fyzickými osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa osobitného predpisu. 17) od 1. januára 2019."
Myslím si, že je to nejaký kompromis, a myslím, že ten kompromis aj, myslím, že pani Shahzad povedala tiež, že práve ide o ten dohovor a ten dohovor neni o tom, že čím dlhšia bude lehota, tým je, tým, tým to napĺňa dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, naopak, tendencia, lebo, by som povedal, tou, tým záujmom teda ľudí so zdravotným postihnutím, práve naopak, čím skôr ako zabezpečiť bezbariérovosť. Takže ja si osobne myslím, že rok 2023, ktorý tu bol prezentovaný, je už rokom, ktorý je, ja neviem teraz, keď to teraz spočítam, asi šesť rokov odkladu, tak ja si myslím, že ten kompromis dvojročného odkladu na to, aby aj nákladovo sa vedeli tieto detské jasle, by som povedal, do tých nákladov vmestiť, pripraviť tieto všetky technické náležitosti a vyhovieť v rámci teda toho dohovoru ľudí zo zdravotným postihnutím, si myslím, že by to kompromis bol, ktorý by zdieľal asi tú úroveň všetkých tých, ktorí sa aj touto problematikou zaoberajú.
Myslím že všetky ďalšie témy, ktoré boli tu otvorené, to nie sú témy, ktoré vznikli včera, a výzva pre školstvo alebo pre, pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny je dobrá, v konečnom dôsledku ale tu boli opomenuté ďalšie technické veci, ktoré nechcem teraz rozvíjať, ktoré nie sú také jednoduché na to, aby tu niekto povedal, že pri tri a jeden deň, pri dvesto... či dva roky a 364 dní, aby to, aby sme to tak vyriešili len tak hopom. A jednoducho myslím si, že asi, ja sa tiež prihováram na ten na odbremenenie toho medzirezortizmu, ale, bohužiaľ, aj fondy aj edukačné programy sú postavené na čerpanie práve do troch rokov, nad tromi rokmi a práve preto nechcem to tak, by som povedal, zjednodušiť a myslím si, že možno nájdeme nejakú spoločnú reč, možno aj na výbore a možno do budúcna sa dá takýmto spôsobom postaviť rozumné riešenie, ktoré by vyhovovalo asi všetkým tým, ktoré, ktoré, by som povedal kapacitne nedokážu umiestniť svoje deti v predškolských zariadeniach, teda v tých materských škôlkach.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis