Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené..., pán minister, vážené dámy a páni, som rád, že táto diskusia bola plnohodnotná, lebo aj viacerí ľudia mali ju záujem o projekt sociálnych služieb, ten projekt sociálnych služieb nie je jednoduchý a na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sme pracovali v podstate asi rok a pol až dva roky v pracovnej skupine na to, aby sme urobili systémovú zmenu, ktorá sa týka hlavne financovania. A bolo niekoľko, niekoľko problémov, ktoré by som len tak veľmi krátko vypichol, aby ste pochopili celý systém sociálnych služieb, lebo v podstate sa tu zamieňali niektoré dojmy s pojmami a niektoré nepresné veci, a rád by som upriamil pozornosť na základné veci.
A tou prvou základnou vecou je to, že sme upozorňovali všetkých poskytovateľov verejných a hlavne neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, že zmenou zákona o dani z príjmov fyzických osôb prejde 100 % financovania dane z príjmov fyzických osôb pod municipality, teda pomerom, ktorý predtým bol 12 % v prospech štátu, ktorý opravil ešte pán Mikloš, opravil teda a v prospech štátu teda zvýšil podiel štátu na 12 %, sa tento spôsob zmenil 100 %, alebo 100 % prechodom dane z príjmu ako príjmu pre municipality, pre vyššie územné celky, pre mestá a obce, to znamená, že dnes majú pomer z pôvodných 20 %, dnes má pomer vyšší územný celok 30%, z pôvodných 67 % má dnes pomer 70 %, majú mestá a obce. A to je veľmi dôležitý faktor. Vzhľadom k tomu, že teda hlavnou argumentáciou, hlavným neverejným poskytovateľom sociálnych služieb bol fakt ten, že vyššie územné celky nedofinancuvávajú tú časť financovania, ktorú mali oni v svojej kompetencii, a to sa udialo potom, následný krok, v roku 2014 ministerstvo financií poskytlo nesystémovú dávku 12 mil., aby zachraňovalo rok 2014 ako prechodný rok na financovanie, na 100 % financovanie dani z príjmov fyzických osôb pre vyššie územné celky a mestá a obce.
No lenže čo sa stalo, neverejní poskytovatelia hľadali možnosť, ako zabezpečiť si čo lepší štandard, tak radšej nechali financovanie VÚC-kami, VÚC-kou a prešli na financovanie štátu. Bolo to prechodné obdobie, ktoré v zákone o sociálnych službách bolo jednoročné prechodné obdobie na to, aby si definovali systém ZPS-ky alebo DSS-ky a vlastne tieto, tieto, títo neverejní poskytovatelia vytvorili proces ten, že odchádzali, systémovo odchádzali od financovania od vyšších územných celkov smerom na štát. A stalo sa to, že štát vyplácal 320, pre týchto neverejných poskytovateľov to bola väčšia istota, mať 320 ako neistých 400 eur od vyššieho územného celku, prešli na financovanie štátu, stalo sa to, že od roku 2012, keď ministerstvo financovalo, financovalo asi, objem asi 32 mil. eur, pokiaľ si dobre pamätám, v roku 2016 je to viac ako 90 mil. eur. Čiže dnes máme trojnásobný, trojnásobný vyšší, vyššiu požiadavku na financovanie od štátu, pričom vyššie územné celky získali z 22,75, pokiaľ si dobre pamätám, pomeru na dani z príjmov fyzických osôb, dostali dnes 30 %.
Dnes sa vytvoril priestor na to a aj tým, že ekonomika šliape, vyššia zamestnanosť, väčšie príjmy dane z príjmov fyzických osôb pre vyššie územné celky, dnes sa stáva to, že dnes sú vyššie územné celky pripravené na dofinancovanie a aj vzhľadom k tomu, čo sa robili veľké stretnutia s jednotlivými vyššími územnými celkami, kde sa presne vypočítavalo, koľko financovali, ako budú budúci rok financovať, koľko je tá rezerva, ktorú môžu ešte použiť na dofinancovanie sociálnych služieb. Všetky VÚC-ky unissimo deklarovali, že dajú vyšší podiel. Dokonca z roku 2015 a..., pardon, z 2015 na 2016 to bolo takmer 16 mil. eur a to už bol dosť výrazný krok k tomu, aby zabezpečili dosť výrazné kompetentné financovanie pre svoje zariadenia, hlavne ktoré sú špecializované zariadenia, a to je ten proces, ktorý, ja rozumiem aj tým neverejným, hlavne neverejným poskytovateľom, že idú tam, kde majú väčšiu istotu. Dnes sa stal ten pomer, že vyššie územné celky už majú dostatok zdrojov na financovanie, ale štát, pod ktorý prešli povedzme títo neverejní poskytovatelia, dáva výšku 320 eur. Áno, je to určitým spôsobom, môžem súhlasiť s tým, že po navýšení nákladov minimálnej bola tu veľká diskusia o tom, že minimálna mzda rastie, rastú náklady pre tieto zariadenia, v každom prípade bude nutné do budúcna hľadať riešenie na to, aby sa zabezpečila dostatočná výška financovania pre tieto zariadenia, keď, musím povedať, zase sa zvýšili aj tlaky na štandardizáciu, čo je kvality a technických náležitostí, takže všetky tieto tlaky vyvolávajú určitým spôsobom vyšší tlak na zabezpečenie dofinancovania takýchto služieb. Ale znovu opakujem, napriek tomu, že boli ubezpečovaní od ministerstva práce, že systém, ktorý vytvoríme, tlak na municipality, hlavne na vyššie územné celky, zabezpečí to, že jednoducho budú schopné takýmto spôsobom dofinancovať väčší rozdiel.
Čiže dnes je väčší tlak napriek tomu, že sa zvýšili daň z príjmu fyzických osôb, teda pomer v prospech tejto municipality hlavne vyšších územných celkov, napriek tomu štát dáva trojnásobok väčších výdavkov do tohto systému. Tu je, tu je dosť veľký problém, o ktorom by bolo dobré, aby aj bola taká nejaká otvorená spoločná diskusia. Na výbore sa vlastne otvoril aj tento problém. Bol by som rád, aby ste vnímali všetcia tí, ktorí majú záujem, ale seriózne majú záujem sa s touto problematikou zoznámiť a seriózne o tom sa baviť.
Ja sa prikláňam k tomu, aj keď teda mali sme niečo už pripravené v priebehu roku 2015 na to, aby sme teda urobili nejaký ten základný kameň toho financovania, ale faktom je, že treba, a s tým súhlasím, zabezpečiť plnohodnotné alebo, dá sa povedať, plnohodnotné financovanie sociálnych služieb. Dokonca som názoru, že by sa zákon mohol rozdeliť na financovanie, aby nie každý rok sme otvárali celkovú, celkovú etudu celého zákona možno rozdeliť na financovanie tak, ako to je v školstve povedzme, finančná časť a tá časť, ktorá bude zabezpečovať systém, systém fungovania sociálnych služieb. Myslím, že sa zaviedol veľmi slušný systém aj kontrolný systém, otázka dodržiavania tejto kontroly je veľmi dôležitá. Nechcem ďalej sa veľmi rozvíjať, lebo to sú relatívne dosť ťažké témy, ale myslím si, že toto je podstata, a každý dúfame, že teda ten nový zákon prinesie, hlavne čo sa týka tej časti finančnej. Myslím, že pokiaľ sa týka systému fungovania vôbec sociálnych služieb, nastavenie parametrizácie, si myslím, že je na veľmi, veľmi slušnej úrovni. Musím povedať, že aj, aj vláda, predpokladám, že nebudem ako takýmto spôsobom veľmi do toho vstupovať, čo je kľúčové a čo je dôležité, tým kľúčom je, je finančná časť.
A teraz k denným stacionárom tu niekto vyjadril názor, že je to v podstate, že to je koniec denným stacionárom, je to v podstate niečo, čo teda zabezpečí, že denné stacionáre prestanú fungovať. No, je to zase len veľká polemika, musím povedať, že tam, kde tie denné stacionáre fungovali od začiatku a fungovali systémovo, sa jednoducho preklenulo do, do možno do časti špekulácie v rámci týchto sociálnych služieb. Potom, čo pán exminister Mihál prijal novelu zákona, v ktorom postavil financovanie denných stacionárov len na ťarchu štátu s tým, že vyššie územné celky len podstate formálne podpisujú, by som povedal, povolenie na činnosť, kde mestá, obce podstate dvíhajú ruky a nemajú o to záujem, tak v podstate nie štát má vykonávať kontrolnú funkciu, do ktorej dáva 100 % peňazí, a jednoducho tá kontrolná činnosť nie je jednoduchá v tomto, v tomto prípade, a preto si myslím, že aj tu treba hľadať riešenie pomerového financovania tak, aby ten, kto vydáva takéto potvrdenie, mal minimálne záujem na tom, že to potvrdenie, drží si ho za svoje a jednoducho vie, že keď do toho dáva peniaze, len tak halabala sa jednoducho takéto potvrdenia nebudú vystavovať, čiže ja som za, za nejaký systém pomerného financovania aj v tomto, v týchto náležitostiach a treba povedať, že vyššie územné celky a miesta a obce, ktoré, ktoré majú na starosti povedzme aj podprahovky, o ktorých tu bolo spomínané a krízové centrá, myslím, že dnes majú evidentne jasne vytvorené podmienky vzhľadom k tomu, že ich príjmy stúpli za posledné dva roky, pokiaľ si dobre pamätám, o viac ako 400 mil. eur.
Čiže tie peniaze, zdroje sú a treba hľadieť na to, aby tá zodpovednosť práve u týchto municipalít bola významná. Preniesť celú ťarchu na úroveň štátu, veľmi jednoduchý spôsob, ale v konečnom dôsledku potom sa budeme baviť o tom, kde je tá funkcia toho štátu, kde je tá funkcia tých municipalít. V každom prípade to financovanie podľa stupňov odkázanosti má svoje ratio a to ratio bude asi dôležité do budúcna, ale treba to jednoducho dobre nastaviť, lebo aj tento systém neni všemocný a všeudržateľný len podľa stupňa odkázanosti a všetky ostatné náklady si musíte zniesť vo svojich náležitostiach. Keďže sa veľmi zaujímavo otvorila diskusia aj, aj bezbariérovosti, tak dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý už avizoval pán poslanec Mihál, takže ja ho prečítam:
V čl. I 58. bode § 110z odsek 9 znie:
„(9) Osoba, ktorá poskytuje k 31. decembru 2016 za odplatu činnosti, ktoré majú charakter odborných činností, obslužných činností alebo ďalších činností podľa § 16 až 18, alebo súboru týchto činností v rozsahu ustanovenom pre sociálnu službu podľa § 32b, a bude ich poskytovať aj po 31. decembri 2016, je povinná splniť všeobecné technické požiadavky na výstavbu a všeobecné technické požiadavky na stavby užívané fyzickými osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa osobitného predpisu. 17) od 1. januára 2019."
Myslím si, že je to nejaký kompromis, a myslím, že ten kompromis aj, myslím, že pani Shahzad povedala tiež, že práve ide o ten dohovor a ten dohovor neni o tom, že čím dlhšia bude lehota, tým je, tým, tým to napĺňa dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, naopak, tendencia, lebo, by som povedal, tou, tým záujmom teda ľudí so zdravotným postihnutím, práve naopak, čím skôr ako zabezpečiť bezbariérovosť. Takže ja si osobne myslím, že rok 2023, ktorý tu bol prezentovaný, je už rokom, ktorý je, ja neviem teraz, keď to teraz spočítam, asi šesť rokov odkladu, tak ja si myslím, že ten kompromis dvojročného odkladu na to, aby aj nákladovo sa vedeli tieto detské jasle, by som povedal, do tých nákladov vmestiť, pripraviť tieto všetky technické náležitosti a vyhovieť v rámci teda toho dohovoru ľudí zo zdravotným postihnutím, si myslím, že by to kompromis bol, ktorý by zdieľal asi tú úroveň všetkých tých, ktorí sa aj touto problematikou zaoberajú.
Myslím že všetky ďalšie témy, ktoré boli tu otvorené, to nie sú témy, ktoré vznikli včera, a výzva pre školstvo alebo pre, pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny je dobrá, v konečnom dôsledku ale tu boli opomenuté ďalšie technické veci, ktoré nechcem teraz rozvíjať, ktoré nie sú také jednoduché na to, aby tu niekto povedal, že pri tri a jeden deň, pri dvesto... či dva roky a 364 dní, aby to, aby sme to tak vyriešili len tak hopom. A jednoducho myslím si, že asi, ja sa tiež prihováram na ten na odbremenenie toho medzirezortizmu, ale, bohužiaľ, aj fondy aj edukačné programy sú postavené na čerpanie práve do troch rokov, nad tromi rokmi a práve preto nechcem to tak, by som povedal, zjednodušiť a myslím si, že možno nájdeme nejakú spoločnú reč, možno aj na výbore a možno do budúcna sa dá takýmto spôsobom postaviť rozumné riešenie, ktoré by vyhovovalo asi všetkým tým, ktoré, ktoré, by som povedal kapacitne nedokážu umiestniť svoje deti v predškolských zariadeniach, teda v tých materských škôlkach.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
V zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v znení neskorších predpisov podávam informáciu o výsledku prerokovania vyššie uvedeného zákona a návrhy na ďalší postup.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 275 z 19. októbra 2016 pridelila predmetný návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a výboru pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali návrh v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy a výbor neprijal platné uznesenie, takže v zmysle § 52 ods. 4 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku uznesením výboru č. 32 z 15. novembra ma poveril v súlade s § 80 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prečítať alebo predložiť informáciu k tomuto zákonu.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Práve kvôli tomu aj vystupujem, teda aby sme, aby som navrhol dať hlasovať o uvedenom návrhu pri najbližšom hlasovaní vzhľadom k tomu, že dnes je lehota tých 48 hodín, takže ja by som žiadal - a dúfam, že plénum mi vyhovie - o tom, aby sme hlasovali pri najbližšom hlasovaní. Takže to by, to je moja prosba jedna.
Druhá, chcem pánovi Mihálovi povedať, že neviem a technicky sa poradím aj s legislatívou, či sa dá vyňať z jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý je v spoločnej správe, hlasovať o nejakých podbodoch tejto spoločnej správy, takže to sa poradím, a myslím, že potom môžeme pred hlasovaním si k tomu povedať, aby bolo to korektné, lebo dovolím si povedať, že nie som si stopercentne istý, minulé obdobia, viem, že s tým bol problém, ale rád si to vypočujem, ak mi legislatíva umožní, myslím, že takýto spôsob hlasovania uvediem tak, ako to bolo.
A poslednú vec a neodpustím si tú poznámku, pán poslanec Mihál, vy si myslíte, že je korektné, že niekto, kto tých, vy ste uviedli ten príklad tých 311 eur verzus niekto 450. Tých 450 eur budú mať valorizované o tých 8,2 eura, ale ten 311, keďže dosiahol len 264 eur, ten jeho základný dôchodok, myslíte, že je korektné, že niekto odvádzal 40 rokov, ja neviem, z priemernej mzdy a bude mať približne rovnaký dôchodok ako ten, lebo to sa môže stať, že 40 rokov mal niekde možno, možno osobný mzdový bod niekde okolo 0,8, sa dostane na úroveň po nejakej chvíli, na úroveň toho, čo mal minimálny dôchodok. Aký je potom korektný vzťah človeka, ktorý dosiahol svoj dôchodok 310 eur, jemu sa zvýši o tých 8 eur a už bude mať 317, ako toho, čo povedzme mal aj ten koeficient 0,241, ktorý, bohužiaľ, a nie bohužiaľ, bohu vďaka, zahŕňa aj čiastočné, čiastočné, teda čiastočné úväzky. Čiže tam sa nedá vydefinovať lepšou a spravodlivejšou metódou len to, ak som dosiahol počas 40 rokov alebo 30 rokov, keďže minimálny dôchodok je za 30 rokov, dosiahol nejaký dôchodok, tak ten by sa mi mal valorizovať o čiastku, ktorá ide, nie na to, lebo potom už absolútna neni spravodlivosť, ak niekomu pridáme, a to sme pridali 80 eur niektorým ľuďom, teda k tomu minimálnemu dôchodku, ako príde ten človek, ktorý je na hranici toho minimálneho dôchodku len preto, že teda ako nejaká vaša spravodlivosť momentálne politická, lebo o ničom inom to nejde.
Ja som hlboko presvedčený, že keby ste boli na ministerstve, presne ten istý valorizačný mechanizmus navrhnete, lebo je spravodlivý a zohľadňuje, čo ten človek počas toho obdobia odviedol do tej Sociálnej poisťovne. Pán Mihál, máme poistný systém a mal by ten fungovať podľa toho, čo odvediem, mal by som dostať. Výnimkou je minimálny dôchodok, súhlasím s tým, minimálny dôchodok, ktorá bola celospoločenská požiadavka na to, že dlhodobo, dlhodobo priemerný zárobok na Slovenskej republike sa objavoval dokonca pod 40 % priemerného zárobku, priemerného zárobku v Slovensku, a tým pádom tí ľudia, ktorí dlhodobo v bufetoch, možno v sociálnych službách, v iných, iných podnikoch, ktoré možno v nejakých obchodoch pracovali, tí ľudia zarábali na úrovni minimálnej mzdy alebo niečo nad minimálnou mzdou, dostávali sa systémovo do hmotnej núdze a priorita bola vydvihnúť ich a postaviť ich mimo sociálnu, teda mimo úrad práce, aby nežiadali o dávky hmotnej núdze.
To bolo niečo, čo podľa môjho názoru, a ja ďakujem pánovi ministrovi, že ukázal zrkadlo opozičným poslancom, ktorí dnes horekujú o minimálnom dôchodku, ktorí nemali ani toľko, štipka hrdosti, aby zaň zahlasovali. Nie preto, že je to vládny návrh zákon, ale preto, že tí občania to potrebujú.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, len krátku poznámku. Mám pocit, že vy ste sa asi s pánom Mihálom nerozumeli ani, pani Jurinová, lebo pán Mihál hovoril o neférovosti pre tých ľudí, ktorí platia vysoký vymeriavací základ, a ich výpočet je z nižšieho vymeriavacieho základu, kdežto vy hovoríte o nejakej neférovosti výpočtu dôchodkov pre nízkopríjmových, čiže to neni celkom v súlade s tým.
A ja by som chcel povedať, že vy tu používate výrazy, že určite zlý výpočet. Ten zlý výpočet nie je, ten ich výpočet normálne podľa poistného systému, koľko som odpracoval, koľko som do toho systému platil. Jasné, že ten zákon o sociálnom poistení má veľa výnimiek, možno by sa mal súžiť ten počet výnimiek, ale ten výpočet nie, ten problém je v tom, ľudia platia..., alebo teda minimálna mzda oproti priemernému..., mzde na Slovensku sa pohybuje niečo cez 40 %. Ak to bude na úrovni 50 %, nebudeme sa baviť o minimálnych dôchodkoch a vyriešime problém, o čom sa tu bavíme. Len vy sa postavíte pri zvyšovaní minimálnej mzdy, sa postavíte a začnete horekovať, že je, to je strata pracovných miest, je to vlastne skončenie, akože zvýšenie nezamestnanosti a tak ďalej.
Čiže viete, to je, na jednej strane chcem pridať, na druhej strane chcem, chcem väčšie príjmy, chcem väčšie, väčšie nejakým spôsobom dávky, ale to sa nedá len zo vzduchu a to musíme potom asi brať tak, ako je.
A znovu opakujem, každý človek, každý dôchodca aj ten, ktorý má minimálny dôchodok, bude mať valorizovaný, ale o ten dôchodok, ktorý si zaslúžil v čase svojej pracovného..., alebo svojej pracovnej existencie. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, asi by mi nestačila faktická poznámka z dvoch minút, takže len takouto nejakou možno, určite nie tak dlho, ako môj predrečník rozprával.
Takže po prvé. Mám pocit, že niekto tu stráca aj pamäť. Pán poslanec Mihál, vy ste prišli so zákonom o sociálnom poistení v roku 2011, kde ste valorizáciu jednorazovo postavili 100 % vo výške, vo výške inflácie dôchodcovských rodín alebo rodín dôchodcov, teda inflácia bola ihneď 100 %.
Vážené dámy a páni, keď vy ohurujete tým, že táto vládna koalícia v minulom volebnom období zmenila, tak to robila periodzitne, každý rok o 10 % znižovala podiel medzi rastom miezd a medzi infláciou. Vy ste urobili v roku 2011, priniesli ste zákon do Národnej rady, bol schválený v prvom čítaní, už v druhom čítaní neprešiel, bohužiaľ, vládna koalícia sa sama položila, možno aj vďaka poslancom SaS alebo hlavne poslancom SaS, ale vy ste to zmenili na 100 % infláciu. Čiže dnes keď horekujete o 80,20, 90,20, tak túto vašu..., premisa už by bola v roku 2012, od 1. 1. 2012 by bola valorizácia podľa dôchodcovskej inflácie. Takže ja teraz fakt nerozumiem, či teraz chválite, alebo to haníte.
Takže ak niečo kritizujem, tak sám musím byť príkladom na to, že v čase, keď mám tu šancu zmeniť niečo, zmením pozitívne tak, že nemôžem kritizovať túto vládu, lebo tá urobila aspoň 5-ročné odkladné pre systém, keďže systém podľa valorizácie, podľa inflácie dôchodcov je asi systémom tým, že každej rodine rastú náklady tak, ako rastú všeobecne, všeobecne náklady pre všetky rodiny v rámci Slovenska, a preto, keď človek odchádza do dôchodku, jeho dôchodok je vypočítaný na základe, je tam ADH, to veľmi dobre viete, je to na základe rastu miezd. Ale v čase, keď je v dôchodku, tak mu rastú náklady tak ako každému inému občanovi. A to, že sa pristúpilo k takému neštandardnému riešeniu, je to, že pretrváva doslova deflácia alebo úroveň inflácie na nule, a bolo to, by som povedal, nejakým spôsobom aj v politickej časti rozhodnutie na tom, aby sa aj dôchodcom týmto vyšlo v ústrety, takže nesnažte sa niečo hovoriť, čo ste sám nerobili, keď ste boli pri moci.
A teraz valorizácia dôchodkov, no to je tiež taká, taká, by som povedal, okvetná diskusia a by som tu verejne vyhlásil, pán Mihál, bohužiaľ, buď tomu nerozumiete, alebo ste možno jednoducho nedočítali ten zákon tak, ako má. Minimálne dôchodky budú valorizované, ale nie valorizované minimálny dôchodok plus 8 %, ale jeho vypočítaný dôchodok. Čiže znovu opakujem a vyhlasujem tu verejne, každý dôchodok na Slovensku bude valorizovaný. To, že niekto pri výpočte dôchodku, jeho dôchodok, ktorý si zaslúžil počas svojho obdobia práce, bol pod minimálny dôchodok, tak tento dôchodok sa mu bude valorizovať o tých osem celá..., o 8-8,2 eura. Čiže bude sa mu zvyšovať tento dôchodok až do času, keď nedosiahne minimálny dôchodok. A myslím si, že je to spravodlivé, lebo niekto mohol počas svojej práce dosiahnuť dôchodok na úrovni 200 eur, ale niekto mohol na hranici 260, teda 258. Podľa môjho názoru – a podľa môjho názoru, tak sa bude zhodovať aj väčšina ľudí –, ak bude valorizovať táto vláda každému o 2 % ten jeho základný dôchodok, ale základný dôchodok, to, čo dosiahol počas svojho ix-ročného obdobia práce. Ten sa mu valorizuje, každému občanovi alebo každému dôchodcovi v Slovenskej republike. Ale nie je to tým, že sa mu valorizuje minimálny dôchodok, ale valorizuje tá základňa, ktorú zarobil.
A aká je potom podľa vás potom, potom je spravodlivosť podľa Mihála, je taká, že jednoducho, niekomu, kto má 260 eur, sa bude rovnako valorizovať ako tomu, čo dosiahol počas svojho veku alebo svojho... práce 200 eur napríklad. Nemyslím, že to je spravodlivé, a práve tento zákon, práve zabezpečuje to, aby jednoducho každý dostal tú valorizáciu, a keď ten človek postupne tou valorizáciou sa dostane na úroveň minimálnej mzdy alebo nad úroveň minimálnej mzdy, tak sa mu bude už vlastne valorizovať ako keby ten minimálny dôchodok. Minimálny dôchodok má zabezpečiť to, čo sa tu neudialo za 25 rokov, aby ľudia doslova nemuseli čakať na úrade práce na dávku hmotnej núdze, aby nemuseli byť testovaní podľa príjmu a aby títo ľudia mali aspoň úroveň nad nejakú životnú úroveň na Slovensku.
A na to presne naväzuje aj živnostníci, o ktorých tu veľmi, by som až, srdcervúce rozprávate.
Proste jednoducho ja túto rétoriku nemám veľmi rád, už len minimálne preto, vy ste, nonšalantne sa postavíte pred túto Národnú radu a začnete rozprávať, no, v I. pilieri máme deficit 1,8 mld., aký máme problém, ale zároveň akceptujete to, že minimálny vymeriavací základ pre živnostníkov bude tak malý, že ani im nestačí na to, keď pôjdu po 40 rokoch do dôchodku, aby mali aspoň hmotnú núdzu, lebo podľa, lebo majú, padajú legitímne do hmotnej núdze, ak by sme nechali vymeriavacie základy, aké boli pred rokom 2013. A toto je ten základný model.
Nehovoriac o tom, že si prečítate na internete rôzne diskusie o tom, akých príživníkov a tak ďalej máme. Predsa už skončili tieto diskusie aj na internete, jednoducho platia vymeriavací základ z takého vymeriavacieho základu, že po skončení svojej aktívnej činnosti sú aspoň na úrovni minimálnej, minimálneho dôchodku, niekde tam sa pohybujú. To bol celý zmysel toho, aby tu už skončili diskusie, kto na koho dopláca. Predsa nie je normálne, že na Slovensku 90 až 92 % živnostníkov nemá vymeriavací základ. To znamená mať nulu alebo mínus. Čiže tu máme živnostníkov, ktorí, ktorí jednoducho by pracovali 40 rokov a legitímne padali do hmotnej núdze a odvolávať sa na Českú republiku je..., neni celkom korektné. Alebo veľmi nekorektné. Je tam toľko iných zmien už za posledné roky, že myslím si, že aj Česká republika, keďže som navštívil niekoľkokrát Českú republiku, vnímajú, jednak nemajú tiež ročné zúčtovanie, majú u jedného zamestnávateľa, je to podobné pomaly jak u nás na Slovensku. Čiže nie je to korektné a majú tam celkom iné niektoré princípy, o ktorých by sme sa vedeli baviť, ako majú dohody zodvodňované a tak ďalej, ako majú dohoda o výkone prác, dohoda o pracovnej činnosti a tak ďalej. Čiže je tam niekoľko anomálií a nedá sa len posúdiť podľa jedného parametru, ale myslím si, že Česká republika tiež bude musieť skôr či neskôr urobiť korektúry toho, aby jednoducho títo ľudia mali nejaký legitímny výpočet dôchodku. Myslím, že Česká republika má aj ten výpočet dôchodku troška iný ako na Slovensku, je dokonca dosť podobný našej bývalej stovke. A myslím, že to nie je celkom moderný systém, a vytrhnúť niečo z kontextu, že platí len nejakých 250 eur, podľa mňa neni celkom korektné. Korektné je to, že na Slovenskou už skončili diskusie o tom, či je niekto príživníkom, či nie, či niekto si povedzme v tom jednoduchom účtovníctve vie urobiť náklady tak, že jednoducho má nulový alebo mínusový základ. Dokonca je viac ako, keď si dobre pamätám štatistiky, viac ako 40 % ľudí nemá ten základ niekde 4 900 alebo 5 000 euro na to, že vôbec by ako musel vykazovať nejaké príjmy.
Takže to, čo tu hovoríte, tak, by som povedal, veľmi vznetne a proste možno časť ľudí vám to berie, akože je to fakt, a že je to proste neodškriepiteľný fakt, bojím sa, že nie je to celkom akože korektné, a veľa vecí. A hlavne mi to vadí, to, čo hovoríte o minimálnych dôchodkoch. Všetky dôchodky na Slovensku sa budú valorizovať o 2 %, ale je korektné podľa mňa, že keď niekto dosiahol počas svojho výkonu práce, dosiahol úroveň dôchodku 200 eur, tak má takisto ako, takisto valorizáciu ako ten, čo má 258, lebo on sa cez tú valorizáciu už dostane cez minimálny dôchodok a tam už bude valorizovaný tak ako normálny občan Slovenskej republiky, teda ten, ktorý dosiahol úroveň vyššiu ako minimálny dôchodok. Čiže zavádzate a hovoríte niečo, čo, si myslím, že nie je korektné, a ak by ste boli na mieste ministerstva práce, by ste tento problém riešili obdobne, na 99 % tvrdím, že áno. Ste pragmatik a myslím, že by ste takto riešili. A tak to je aj spravodlivé podľa mňa. A už nechcem sa vracať aj k tej valorizácii, myslím, že vláda urobila veľa preto, aby jednoducho táto oblasť sa riešila.
Ja sa ešte vrátim k tomu rodičovskému príspevku. Ja si osobne myslím, že rodičovský príspevok mohol byť prerozdelený pre ľudí, ktorí pracovali pred nástupom a ktorí nie. Ale vzhľadom k tomu, že ste robili veľké voči tomu, nejakým spôsobom averziu, že jednoducho rozdeľovať štátnu sociálnu dávku, rozdeľovať pre tých, ktorí pracovali a ktorí nepracovali, pre ktorých bude jedno, či sú, alebo nie sú na tom rodičovskom príspevku, lebo stále sú kontinuálne v nezamestnanosti a rodičovský príspevok je od 1. dňa materskej dovolenky, čiže oni kontinuálne, či sú na hmotnej núdzi alebo na tom rodičovskom, stále sú na tom istom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Čiastočne súhlasím s pánom, s pánom poslancom Mihálom. Áno, ja som nehovoril, že len pre tých bude, bude pre všetkých tých ľudí, ktorí zarábajú, ale majú priemerný osobný mzdový bod nad 1,25. Hovorím stále o nejakej čiastočnej kompenzácii tohto celého riešenia. A myslím si, že určite aj tou solidaritou alebo tou solidarizáciou prispelo to, že sme, že sme zaviedli po 20, viac jak 20 rokoch minimálny dôchodok, a to je nejakou tiež ďalšou kompenzáciou pre tie najnízkopríjmové skupiny. Vzhľadom k tomu, že na Slovensku neexistuje fakt, že priemerný zárobok alebo minimálna mzda je na úrovni 50 % priemerného zárobku, aby sme sa, aby sme sa vysporiadali s problematikou hmotnej núdze a možno aj minimálnymi dôchodkami. Takže toľko na poznámku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, chcem predložiť dva pozmeňujúce návrhy.
Už s avizovaným zvýšením vymeriavacieho základu pre sociálne, sociálne poistenie z 5-násobku na 7-násobok, vychádzam z premisy, že nejaké zmiernenie povedzme ľudí, ktorí majú väčší, väčší príjem, znamená to v dnešnej situácii, že ľudia, ktorí, ktorí by platili potencionálne zo 7-násobku priemernej mzdy, dnes by v podstate mali výpočet dôchodku len z 3-jnásobku priemernej mzdy a pri solidarite, ktorá je dnes zákone o prvom pilieri o sociálnom poistení, to dokonca vychádza 2,3-násobok, čo znamená, že trojnásobne by platili viac ako to, čo by bol reálne výpočet dôchodku pre týchto ľudí.
Práve preto hľadáme nejaké kompenzačné riešenia a to je vlastne filozofia na to, aby ten pomer, ktorý je dnes 68 %, ktorý je 32 %, je skrátený zvrchu a zospodu, teda ľudia, ktorí zarábajú priemer a podpriemerný príjem alebo teda majú osobný mzdový bod číslo pod 1, by mali mať, mali mať nie, mali mať pridané 20 %. Preto chcem, aby dnešný stav bol základom stavu teda budúcej solidarity v rámci I. piliera.
Prečítam tento pozmeňujúci návrh
V čl. I sa pred doterajší text vkladajú nové body 1 až 4, ktoré znejú:
1. V § 63 ods. 3 písmeno d) znie: „d) 2016 a nasledujúcich rokoch 68 %.“
2. V § 63 ods. 3 sa vypúšťajú písmená e) a f).
3. V § 63 ods. 4 písmeno d) znie: „d) 2016 a nasledujúcich rokoch 20 %.“
4. V § 63 ods. 4 sa vypúšťajú písmená e) a f).
Čl. II o účinnosti sa upraví tak, aby navrhované body nadobudli účinnosť od 1. januára 2017.
Myslím, že som už zdôvodnil ako tento pozmeňujúci návrh dostatočne.
A podávam aj druhý pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý v podstate dnes upresňuje to, čo prešlo v pozmeňujúcom návrhu v spoločnej správe gestorského výboru pre sociálne veci. Čiže upresnenie výpočtu, výpočtu teda náhrad aj pre zamestnávateľa, teda platenia v rámci 10 dní, čiže týka sa to nemocenského poistenia. Čiže tým jednoducho sa zrovnáva systém aj pre zamestnanca, aj pre zamestnávateľa. Myslím si, že je to korektné riešenie.
Čiže čl. II, čítam pozmeňujúci návrh:
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
Čl. II
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z. a zákona č. 338/2013 Z. z. sa mení takto:
V § 8 ods. 7 sa slová „1,5-násobku“ nahrádzajú slovom „2-násobku“.
Doterajší čl. II sa v súvislosti s vložením nového článku primerane preznačí.
Doterajší čl. II o účinnosti sa upraví tak, aby navrhovaný nový čl. II nadobudol účinnosť od 1. januára 2017.
V súvislosti s vložením nového článku sa v názve vládneho návrhu zákona na konci pripájajú tieto slová: „a ktorým sa mení zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“.
Myslím si, že aj, aj tento návrh som zdôvodnil už teda v tom predslove. Ďakujem pekne za pozornosť a poprosím o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov.
Ďakujem.

25.
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som ako spravodajca výboru pre sociálne veci predniesol spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení prerokoval v riadnom termíne túto správu.
Národná rada číslom, uznesením č. 175 z 8. septembra pridelila tento návrh takisto ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a gestorským výborom je výbor pre sociálne veci a bývanie.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne, žiadne iné návrhy.
Vládny návrh zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odporučil Národnej rade schváliť aj ústavnoprávny výbor, aj výbor pre financie, rozpočet a menu a aj výbor pre sociálne veci. A preto v rámci, v rámci ods. 3 v bode spoločnej správy vyplývajú štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré boli s gestorským stanoviskom, alebo stanoviskom gestorského výboru, schváliť.
Spoločná správa výboru alebo výborov v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 21 zo 6. októbra.
Týmto uznesením výbor poveril mňa za spoločného spravodajcu s odporúčaním schváliť tento návrh zákona.
Takže poprosím, a, pán predseda, otvorte rozpravu. A hlásim sa ako prvý do rozpravy.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som apeloval aj k procedurálnemu návrhu na pána Klusa, nech dá zoznam mimoriadnych schôdzí, lebo tiež máme nejaký program ďalší. Tak keby bolo možné, aj ten zoznam mimoriadnych schôdzí. (Smiech v sále.) By sme to veľmi ocenili, lebo tiež máme nejaký program.

Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Čiernou Horou o sociálnom zabezpečení.
Ako gestorský výbor bol určený výbor pre sociálne veci a bývanie, ostatné výbory, ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci, sa zhodli a odporúčali vysloviť súhlas s medzinárodnou zmluvou. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, a táto zmluva má prednosť pred ostatnými zákonmi. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu a návrh na uznesenie tvorí prílohu tohto uznesenia.
Ďakujem pekne a poprosím, otvorte rozpravu.