Videokanál poslanca

Pán poslanec Poliačik, hovoril si o skracovaní času pre vystúpenia, ktoré je asi jedným z uholných kameňov tejto novely, a priznám sa, že ani mne nie je jasné, čo kolegovia z vládnej koalície touto zmenou sledujú. Dokonca toto mi je akoby najnejasnejšie z toho všetkého, čo tam obsahujú, pretože asi sa nezhodneme na tom, či je alebo nie je potrebné zákonom riešiť vnášanie horaliek a transparentov do rokovacej sály Národnej rady. Ja si myslím, že poslanci majú dostatok slušnosti v sebe, aby, aby neprimeraným spôsobom nekonzumovali jedlá v zasadačke parlamentu. Alebo považujem za legitímne, ak nejakou vizuálnou formou vyjadrujú svoj politický názor. Ale tam nachádzam aspoň štipku racionality v tom, že vy to vidíte ako problém, myslíte si, že by sa nemali vôbec používať transparenty, alebo myslíte si, že si ani keksík ku káve nemôže poslanec zjesť v rokovacej sále Národnej rady. Tam ten rozdiel v názoroch aspoň, aspoň trochu mu rozumiem. Ale vôbec mu nerozumiem, prečo chcete obmedziť tú dĺžku vystúpenia poslanca a teda možnosť opakovaného, aj keď to sa má nejako ešte upraviť tým pozmeňujúcim návrhom, lebo to nie je žiadny problém. Zákony sa majú meniť, keď existuje nejaký problém, ktoré je potrebné vyriešiť, keď niečo nefunguje. Ale tuto opakovane zaznieva z našich úst, že to nie je žiadny reálny problém, neprimerane dlhé vystúpenie alebo neprimerane dlhé schôdze Národnej rady, tak ja by som sa rád aspoň dozvedel, že čo vás k tomuto vedie, lebo skutočnosť, že je to tak aj inde, nie je reálny dôvod.

Keďže na moje vystúpenie reagovali len dvaja fašisti, nemám žiadnu potrebu reagovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, myslím, že by sme sa mali vrátiť k tej tradícii, ktorú tu, myslím, na júnovej schôdzi založil kolega Beblavý, a teda dovoľte mi, aby som na úvod vyzval pána ministra vnútra Kaliňáka, aby odstúpil zo svojej funkcie, pretože pokiaľ zotrváva v takejto vysokej ústavnej funkcii človek podozrivý z prepojenia na organizovaný zločin, tak to zatieňuje všetko, o čom rokuje táto Národná rada.
A máme tu aj aktualizačný moment spočívajúci celkom v čerstvom vznesení obvinenia voči našim dvom kolegom, bývalému poslancovi Danielovi Lipšicovi a súčasnému poslancovi Gáborovi Grendelovi, na základe špinavých hier polomafiána nevalného morálneho profilu.
Chcem sa vo svojom príspevku venovať tomu, čo je obsiahnuté predovšetkým v článku II návrhu zákona, teda v novele Trestného zákona a konkrétne k problematike boja proti extrémizmu. Chcem podporiť celý návrh zákona, ale špeciálne, špeciálne ustanovenia, ktoré majú za cieľ zefektívniť postihovanie trestných činov extrémizmu. Takéto ustanovenia sa nachádzajú aj v pôvodnom vládnom návrhu zákona, aj v spoločnej správe na základe rokovania výborov, považujem to za dôležité a správne.
Ako povedala pani ministerka, ten zákon nie je všemohúci, ten zákon nerieši podstatu extrémizmu, ale to ani nemôže. Zákony obvykle nie sú všemohúce, zákony nikdy nemôžu dosiahnuť dokonalý vzťah, stav. Ale aj tak si myslím, že keď vieme, kde sú problémy v postihovaní trestných činov extrémizmu, kde sú nejasnosti, ktoré spôsobujú, že ten boj proti extrémizmu nie je dostatočne účinný, a častokrát aj veci, ktoré sa laikom zdajú úplne evidentné a jasné, nie sú trestne stíhané, ak vieme takéto problémy, chyby v zákone opraviť, ujasniť a zefektívniť, tak je potrebné to urobiť. A každý krok týmto smerom je krokom správnym smerom a treba ho uvítať aj v prípade, že je to malý krok. Trochu mi to pripomína aj tú včerajšiu debatu o korupcii.
V súvislosti s protischránkovým zákonom, teda zákonom o registrovaní partnerov vo verejnej správe, ani ten nemôže vyriešiť všetku korupciu a tá debata sa vedie dlhodobo na tému prevencia verzus represia. Súčasťou prevencie v prípade korupcie je aj transparentnosť, sú pravidlá, je zužovanie subjektívneho rozhodovania štátu a štátnych úradníkov, ale aj obmedzovanie rozsahu štátu, toho, čo štát robí, to, koľko peňazí berie ľuďom, to, koľko, koľko peňazí a prostriedkov ďalej prerozdeľuje formou dotácií, formou verejného obstarávania a podobne, ale aj formou regulácií.
A ja v tejto debate sa pripájam k tým, ktorí tvrdia, že aj prevencia je dôležitá, aj transparentnosť je dôležitá. Ale, samozrejme, nemôže byť boj proti korupcii úspešný aj bez tej zložky represie. A tá zložka represie nie je iba činnosť orgánov činných v trestnom konaní, ale aj správanie sa politikov, a to jednak tých politikov, ktorí majú priamy alebo nepriamy vplyv na činnosť orgánov činných v trestnom konaní, ale aj vyvodzovanie zodpovednosti z káuz, kde tie korupčné alebo klientelistické podozrenia sú naozaj očividné. A práve preto som začal svoj príspevok výzvou ministrovi Kaliňákovi, aby odstúpil zo svojej funkcie, pretože pokiaľ on je vo funkcii, tak boj proti korupcii v tejto krajine nie je možné vnímať ako taký, ktorý vládna garnitúra myslí vážne, prinajmenšom tú jej represívnu zložku.
Niečo podobné sa týka aj extrémizmu. Aj tam máme rozmer prevencie a rozmer represie. Vládna koalícia si ako jeden z dôvodov svojho vzniku dala, že chce zamedziť nárastu extrémizmu. Ten cieľ je chvályhodný a nemožno s ním len súhlasiť, len obávam sa, že práve tým, ako pristupuje k veciam týkajúcim sa korupcie, a teraz myslím na tú represívnu časť a všeobecne vymožiteľnosti práva, tak toto sa jej až tak veľmi nedarí. Ale nemenej dôležité je aj v otázke boja proti extrémizmu zamerať sa aj na represiu, a keď vieme, aspoň čiastočne zlepšiť podmienky pre represiu extrémizmu, myslím si, že je to vec, v ktorej by sme všetky demokratické politické sily, či už sú vo vládnej koalícii alebo v opozícii, mali hľadať spoločnú reč.
Jedna z vecí, ktorá môže zvýšiť dôveru v spoločnosti k politikom a k politike a celkove k politickému systému, je dodržiavanie pravidiel. Dodržiavanie pravidiel v tých zásadných veciach, ako sú zákony, ktoré napríklad postihujú korupciu, ale dodržiavanie pravidiel aj v relatívnych drobnostiach. A preto si dovolím apelovať na dodržiavanie pravidiel aj pri schvaľovaní tohto zákona a adresujem pánu spoločnému spravodajcovi teda výzvu alebo žiadosť, aby sme neskracovali lehoty, to znamená, že boli v rozprave prednesené pozmeňujúce návrhy, tak vítam, vítam, že bude zachovaná tá 48-hodinová lehota, a myslím si, že tak by to malo byť pri schvaľovaní každého zákona. V prípade, že budú schválené nejaké pozmeňujúce návrhy, tak, tak tam je ďalšia lehota podľa § 84 ods. 2, hlasovanie v treťom čítaní by sa v takom prípade malo uskutočniť až na druhý deň, čo v tomto funkčnom období sa, myslím, ešte nestalo, tak dávam do pozornosti aj ustanovenie § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
A zároveň navrhujem alebo vynímam na osobitné hlasovanie bod 24 spoločnej správy, ktorý sa týka doplnenia nového článku 7, ktorým je novela zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste, a navrhuje sa tam vypustiť v prípade národného člena zastupujúceho Slovenskú republiku v Eurojuste obmedzenie spočívajúceho vo vymedzení, vo vymenovaní do funkcie najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia, čo je, teda popis toho je, nezdá sa mi to dostatočne zdôvodnené, ale problém je hlavne v tom, že podľa legislatívnych pravidiel, ktoré sú už explicitne uvedené v zákone o tvorbe právnych predpisov, návrh nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorého obsah nesúvisí s návrhom zákona.
Toto je síce úplná drobnosť a myslím si, že vecne s tým asi nikto z nás nemá zásadný problém, aj keď to vysvetlenie by mohlo byť, mohlo byť obsiahlejšie, ale vkladá sa tam nový článok, novela ďalšieho zákona, ktorý síce áno, nejako vzdialene súvisí s problematikou, ktorú, ktorú rieši, rieši aj ten hlavný zákon. Ale myslím si, že tá téma samotná nie je, nie je súvisiaca s tým, čo je obsahom hlavného návrhu zákona. Ak je to inak, tak ma, prosím, vyveďte z omylu, lebo v opačnom prípade sa mi zdá, že je to klasický prílepok, ktorý síce obsahom, ako som povedal, je zrejme nezávadný, keby to bol samostatný návrh zákona alebo keby to bolo v tom návrhu zákona, ktorý prišiel do parlamentu, asi by si to nikto ani nevšimol, ale z hľadiska formy v tom vidím problém a myslím si, že pravidlá by sme sa mali snažiť dodržiavať aj v takýchto drobnostiach.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
Pán poslanec Gál, ja teda neviem, či to nebolo z toho môjho vystúpenia zrejmé, ale ja som nekritizoval prístup vládnej koalície. Ja som ho naozaj chválil. A teda na otázku, že kedy opozícia prejaví podobnú dobrú vôľu, môžem odpovedať iba tým, že teda nie je napríklad obvyklé, že opozičný poslanec venuje viac ako polovicu svojho vystúpenia tomu, že chváli kolegov z vládnej koalície a oceňuje ich prístup, a nie je asi obvyklé, že opozícia hlasuje za vládne návrhy. Ja aj teda moji kolegovia z opozície sme za viaceré vládne návrhy hlasovali na každej zo schôdzí, ktoré teraz prebiehajú, lebo ich posudzujeme hlavne podľa ich obsahu. Nielen preto, že vláda ich navrhuje, tak v žiadnom prípade za ne nebudeme hlasovať, ale keď ich považujeme za dobré, tak za ne hlasujeme. Rovnako sme hlasovali, alebo teda ja som určite hlasoval aj za poslanecké návrhy koaličných návrhov zákonov, ktoré sa týkali prípustného množstva alkoholu pre cyklistov, a tiež to vidím ako úplne normálne, že ak je ten návrh dobrý, tak sme ho pripravení podporiť.
Ja som mal aj argumenty, prečo ten návrh, ktorý ste predložili, je podľa môjho názoru v tej istej veci, a nielen podľa môjho názoru, aj podľa v podstate výkladu ústavnoprávneho výboru z roku 2011. Nedostali sme sa vecne k tej diskusii, keďže ste ten návrh stiahli, čo je podľa môjho názoru správne, a teda vyhodnotili ste to asi podobne. A áno, je to pozitívny precedens, rovnako ako by bol negatívny precedens, keby ste to nestiahli.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som túto príležitosť využil na niečo nie celkom tradičné, na to, aby som ocenil prístup kolegov z vládnej koalície.
Ako zrejme niektorí z vás si ešte pamätajú, v utorok, keď sme schvaľovali program, tak som namietal zaradenie tohto bodu aj nasledujúceho bodu a ešte jedného bodu do programu, pretože som mal pochybnosti, že či je to v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, a najmä či je to v súlade s výkladom zákona o rokovacom poriadku, ktorý už v minulosti podal ústavnoprávny výbor a ktorý sa vzťahoval na podobné situácie, aké sme tu mali v prípade týchto dvoch medzinárodných zmlúv, ktoré už raz boli predmetom rokovania parlamentu a nezískali potrebnú väčšinu, nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, a v prípade jedného návrhu zákona, ktorý bol obsahovo podobný až identický ako iný návrh zákona, o ktorom parlament rokoval v septembri.
Moje prvé ocenenie sa týka toho, že keď som navrhol, aby sa tým zaoberal ústavnoprávny výbor, či je možné rokovať o týchto bodoch, tak vládna väčšina, hoci to mohla urobiť, nezamietla ten návrh pod koberec, ale naopak, schválila, že ústavnoprávny výbor má podať výklad. Keby ste to zamietli, no tak ja by som sa určite nad tým pohoršil a možno by som napísal nejaký článok, ale to je asi všetko, čo by som s tým mohol urobiť. Nestalo sa tak. Parlament požiadal ústavnoprávny výbor, aby podal výklad, či je možné rokovať o týchto troch bodoch.
Jeden z tých troch bodov bol návrh na zrušenie daňových licencií, dane zo straty, ktorú zaviedla druhá Ficova vláda a teraz koaliční poslanci z SNS a z MOST-u – HÍD navrhli tento zákon; teda túto daň alebo daňovú licenciu zrušiť od 1. 1. 2018. Tam bol problém v tom, že obsahovo rovnaký návrh akurát s inou účinnosťou a bez prechodných ustanovení navrhli aj poslanci SaS na septembrovú schôdzu. Tam ten návrh nebol schválený.
A opäť chcem oceniť, že predkladatelia uznali, že by toto mohlo byť v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že v tej istej veci možno podať nový návrh až šesť mesiacov od neschválenia predchádzajúceho, a neprevalcovali to, nepovedali, že je to úplne iný návrh zákona. Môžeme ho predložiť, hoci ani mesiac neuplynul odvtedy, čo nebol schválený ten predchádzajúci zákon, a ten návrh stiahli. Čiže ako druhé oceňujem prístup predkladateľov toho stiahnutého návrhu zákona o zrušení daňových licencií a pevne verím, že daňové licencie zrušíme už čoskoro, teda keď nám to rokovací poriadok umožní, a tak, aby najneskôr od toho 1. 1. 2018, skôr to už asi nebude, daňové licencie skončili.
Tretiu vec, kde by som tiež chcel oceniť postup alebo prístup kolegov z koalície, je, že ústavnoprávny výbor sa zaoberal tým, či je možné rokovať o medzinárodnej zmluve, pretože existuje stanovisko ústavnoprávneho výboru vykladajúce zákon o rokovacom poriadku, ktoré v súvislosti so schvaľovaním Lisabonskej zmluvy v roku 2008 je také, že v zákone o rokovacom poriadku nie je opora pre opakované hlasovanie o súhlase Národnej rady s medzinárodnou zmluvou. Kolegovia z vládnej koalície, teda pán predseda výboru Madej a ďalší navrhli nové stanovisko, ktoré je odlišné, respektíve sa vzťahuje na inú situáciu, ako bola vtedy Lisabonská zmluva, a tá odlišnosť je práve v tom, že o Lisabonskej zmluve sa malo hlasovať opakovane. V tomto prípade vláda opätovne požiadala o to, aby parlament vyslovil súhlas s týmito dvoma medzinárodnými zmluvami, čiže je to vecne iná situácia a nie je to nejaké účelové si prispôsobovanie zákona o rokovacom poriadku. Naopak, myslím si, že je to správnejší a korektnejší výklad zákona o rokovacom poriadku, pretože by som považoval za absurdné, ak by bol výklad rokovacieho poriadku taký, že ak raz parlament nevyslovil súhlas s nejakou medzinárodnou zmluvou, napríklad z dôvodu, že poslanci vládnej koalície v tom čase pozerali zápas Slovensko – Rusko a nebolo ich tu dosť na to, aby to schválili, tak aby to už nikdy nebolo možné o tom hlasovať v parlamente, aby už nikdy nebolo možné schváliť takúto medzinárodnú zmluvu, keď napríklad akýkoľvek zákon možno po šiestich mesiacoch o ňom hlasovať znova a znova. Čiže oceňujem aj v tomto prístup vládnej koalície a teším sa, že sme pomohli vyjasniť jednu potenciálne spornú vec ohľadom výkladu rokovacieho poriadku.
Napriek týmto oceneniam nebudem hlasovať za vyslovenie súhlasu s touto medzinárodnou zmluvou, rovnako ani za vyslovenie súhlasu s tou nasledujúcou. Nehlasoval som za ne ani v júni, keď o nich prvýkrát rokoval parlament, napriek tomu, že som nesledoval zápas Slovensko – Rusko, ale bol som v rokovacej sále a hlasoval som, ale nehlasoval som za vyslovenie súhlasu. A nie preto, že by som chcel hrať nejaké hry alebo chcel som vládu načapať na tom, že tu nemá 76 poslancov, keď sa hlasuje o veci, kde potrebuje 76 poslancov a nestačí prostá väčšina prítomných. Nehlasoval som preto, pretože mám vážnu pochybnosť o tom, že členstvo Slovenskej republiky v týchto dvoch inštitúciách je zmysluplné. Ako Medzinárodná investičná banka, tak Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu sú v podstate reliktami spolupráce socialistického tábora, reliktami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Obe majú sídlo v Moskve. Možno aj to súvisí s tým, že fanúšikovia Moskvy v tom čase sledovali ten slovensko-ruský duel, a preto tá zmluva nebola schválená už v júni. Jedna vznikla v roku ´63, druhá v roku ´70. Obe sú tvorené bývalými krajinami socialistického tábora a z tej druhej už vystúpili nielen Maďarsko, ale aj Kuba. Tak by som naozaj z vecného hľadiska odporúčal prehodnotiť, zvážiť, že či je zmysluplné, aby Slovenská republika naďalej bola členom týchto organizácií.
Ale napriek tomu, že nebudem hlasovať za vyslovenie s touto ani s tou nasledujúcou medzinárodnou zmluvou, oceňujem ten postup, ako sme sa k tomu dopracovali. Predpokladám, že budúcu stredu, keď o tom budeme hlasovať, nie je žiadny dôležitý zápas slovenskej ani ruskej reprezentácie a bude v parlamente prítomná dostatočná väčšina vládnych poslancov, aby ten návrh potrebnými 76 a viac hlasmi schválili. Ale v prípade, že nie, tak vďaka tomu výkladu, ktorý podal ústavnoprávny výbor, nebude nič brániť tomu, že aby vláda opätovne požiadala a pán minister znova prišiel nám tu predniesť žiadosť o vyslovenie súhlasu, a my to už potom bez akýchkoľvek ďalších pochybností znova prerokujeme.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Jurzyca, povedal si, že oceňuješ vystúpenie ministra financií v rozprave, teda nie až v záverečnom slove, keď už nie je možné na rečníka reagovať. Chcem sa k tomuto pripojiť. Tiež to oceňujem a považujem za dôležité, aby predkladateľ návrhu reagoval priamo v rozprave, keď ešte je možné na neho reagovať, pretože ak to nemá byť valcovanie a presadenie si svojho návrhu, ale diskusia, čo je podstatou parlamentarizmu, tak je toto určite lepší spôsob reagovania. Nemusíme sa zhodnúť a v takýchto veciach sa určite ani nezhodneme, ale tá diskusia má byť, a toto je spôsob, akým ju dosiahnuť.
A oceňujem aj tvoj postreh, že tento návrh je v podstate v rozpore s dlhodobým heslom strany SMER – sociálna demokracia, že ľudia potrebujú istoty, pretože tento návrh zdaňuje poistenie tým, ktorí sa rozhodli zabezpečiť si tie istoty dobrovoľne tým, že sa dobrovoľne poistia.
Ďakujem.

Pán minister, povedali ste, že v novembri nám spolu s rozpočtom prinesiete aj grafy a pokúsite sa nám ukázať trendy. Ja by som si vaše grafy rád pozrel a teda nenarážam na žiadny konkrétny graf. Ale obávam sa, že tento sľub nebudete vedieť naplniť, lebo pán predseda parlamentu Danko vám to totiž dovtedy zakáže. Na tejto schôdzi má byť schválená novela rokovacieho poriadku, ktorá zakáže pri vystúpení rečníkom používať zvukovú prezentáciu, obrazovú prezentáciu a obrazovo-zvukovú prezentáciu. Takže žiadne grafy nebudú. Škoda. Jedine, že by ste presvedčili vašich poslancov koaličných, aby od tohto zámeru upustili, a ja by som bol naozaj rád, lebo rád by som si tie vaše grafy pozrel.
Pokiaľ ide o tú konkurenciu, tak myslím, že nie celkom sedí to porovnávanie s tým, aké dôsledky malo zavedenie zdanenia alebo zodvodnenia povinného zmluvného poistenia a aké bude alebo by mohlo mať pri dobrovoľnom poistení. A aj ako sa tie náklady, ktoré s tým vzniknú, rozložia medzi, povedzme, zisk poisťovní a zvýšenie ceny pre klientov, pretože pri povinnom zmluvnom poistení to v zásade nemôže veľmi ovplyvniť veľkosť trhu, kdežto pri dobrovoľnom poistení sa ten trh celkom ľahko môže zmenšiť. Už teraz nie je, nie je nejako dramaticky veľký na európske pomery. Ak je problém v chamtivosti poisťovní, ak je problém v sprostredkovateľoch, tak zdanením poistného na tom nič nezlepšíme a žiadny z tých problémov, ktoré ste spomínali, tým nevyriešime. Nemecko tu bolo spomínané nie ako príklad, že sa to dá, asi sa to dá, určite sa to dá, ale ako príklad, že to môže priniesť aj problémy.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, zámerom predkladaného návrhu zákona je rozšíriť 8-percentný odvod poisťovní z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj na ostatné, teda dobrovoľné odvetvia neživotného poistenia. Dôsledkom bude zvýšenie daňového zaťaženia poisťovní, ktoré sa ale, samozrejme, prejaví na zvýšenom zaťažení ich klientov, teda na vyšších cenách. Odvod pravdepodobne poisťovne zakalkulujú do zvýšenia ceny poistného pri poistných zmluvách na neživotné poistenie a v prípade už existujúcich zmlúv pravdepodobne prostredníctvom ich prehodnocovania. Dôsledkom môže byť aj pokles záujmu o tento sektor alebo segment poistenia.
Kolega Beblavý tu spomenul negatívne stanovisko Národnej banky Slovenska a ja myslím, že to stanovisko Národnej banky Slovenska, ktoré bolo vyjadrené a neakceptované v rámci pripomienkového konania, ktoré sa, našťastie, uskutočnilo a, našťastie, zatiaľ nikto nenavrhol ho zrušiť v tomto prípade, na rozdiel od zákona o štátnom rozpočte, tak ja si dovolím zo stanoviska Národnej banky Slovenska zacitovať aj trochu obsiahlejšie, lebo myslím, že veľmi dobre vysvetľuje, o čo v tomto návrhu ide a v čom je jeho problém.
"Národná banka Slovenska všeobecne vecne nesúhlasí s rozšírením odvodu časti poistného z poistenia iného ako povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tak ako to navrhuje predkladateľ. Rozšírenie odvodovej povinnosti na nepovinné poistenia NBS považuje za nesystémový a nekoncepčný návrh. Odvodová povinnosť stanovená v § 68 zákona o poisťovníctve vyplýva zo zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento zákon ustanovuje povinnosť uzavrieť poistenie. Ide teda o povinné poistenie. Pri zavádzaní inštitútu odvodu časti poistného sa nevychádzalo zo zámeru nahrádzať štát pri financovaní povinností, ktoré má povinnosť plniť. Za oprávnenú sa považovala požiadavka účasti poisťovní, respektíve nepriamej účasti účastníka cestnej premávky na financovaní materiálno-technického vybavenia jednotiek požiarnej ochrany, na ochranu životov občanov a materiálnych hodnôt. Hasičský a záchranný zbor svojou činnosťou ovplyvňuje výšku škôd, ktorá je predmetom poistných udalostí. Rovnako tak ďalšie zložky ministerstva vnútra plniace úlohy súvisiace s výkonom dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, objasňovaním príčin nehôd v cestnej doprave, či s výstavbou a vybavením stredísk integrovaného záchranného systému, či operačných stredísk tiesňového volania. Všetci držitelia alebo vlastníci motorových vozidiel do systému finančne prispievajú. no zároveň využívajú benefity týchto činností financovaných z odvodu časti povinného poistného.
V porovnaní s týmto povinným odvodom pri povinnom zmluvnom poistení Národná banka vníma zavedenie odvodovej povinnosti aj na ďalšie poistné odvetvia ako riešenie, kde náklady navrhovaného odvodu a zvýšenie poistného by znášali osoby, ktoré zodpovedne pristupujú k rizikám a snažia sa eliminovať ich dopady práve dobrovoľným uzatvorením poistnej zmluvy. Národná banka Slovenska nesúhlasí s prenosom nákladov verejného sektora na jednotlivcov, ktorí zodpovedne pristupujú ku svojim rizikám a neočakávajú pomoc od štátu, napríklad po živelných udalostiach. Naopak, dalo by sa pristúpiť k podpore osobnej zodpovednosti jednotlivcov za svoje škody. Pri pohľade na penetráciu poistenia je Slovensko v rámci krajín Európskej únie podpriemerné, keď indikátor penetrácie poisťovania bol 2,9 oproti priemeru EÚ 8,2. Rovnaký problém s penetráciou poistenia majú aj ostatné krajiny V4 s priemerom 3,1, avšak aj v rámci týchto krajín sme dosiahli podpriemernú úroveň poistenosti obyvateľstva."
Národná banka ďalej konštatuje, že "navrhovaný 8-percentný odvod by poisťovne zakalkulovali do výšky poistného, čím by došlo k zvýšeniu poistného pri poistných zmluvách v odvetviach neživotného poistenia". Toto môže mať podľa Národnej banky "zásadný vplyv na ochranu spotrebiteľské práva, ktorý by sa prejavil poklesom záujmu o poistenie. Rozšírila by sa tým skupina nepoistených subjektov, čo v konečnom dôsledku v prípade škodových udalostí veľkého rozsahu, napríklad prírodnej katastrofy, ovplyvní štátny rozpočet, z ktorého boli už v minulosti vládou poskytnuté finančné prostriedky na úhradu vzniknutých škôd. Trend poklesu záujmu o poistenie po zavedení dane z poistenia sa prejavil aj v Nemecku v roku 1996," myslím, že to kolega Beblavý tu tiež spomínal, "kde pred zavedením takejto dane bol rast predpísaného poistného 15 %, po zavedení dane z poistného kleslo predpísané poistné o viac ako 7 percent. Je preto možné," upozorňuje Národná banka, "predpokladať, že zavedenie dodatočného odvodu bude mať aj ďalšie dopady, ako napríklad nižší príjem do štátneho rozpočtu z dane z príjmu právnických osôb a od poisťovní, ako i od sprostredkovateľov poistenia. Ak by sme použili predpoklad zníženia predpísaného poistného a hospodárskeho výsledku o 7 %, pri overení financií bez zohľadnenia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla očistenú o pokles dane z príjmu a pokles odvodu pre regulované odvetvia, by nevzrástol o 77 mil. eur, ako sa uvádza v analýze vplyvov na rozpočty verejnej správy, ale len o 30 miliónov. Okrem uvedeného zvyšovania daňového a odvodového zaťaženia sprevádzané s poklesom ziskovosti poisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky môže značným spôsobom zvyšovať pravdepodobnosť rozhodnutí v prospech zatvárania dcérskych spoločností na území Slovenskej republiky, čo bude prvotne viesť k znižovaniu zamestnanosti a odlivu kapitálu a s tým súvisiaci aj výpadok na strane príjmov štátneho rozpočtu a v neposlednom rade aj znižovanie objemu finančných prostriedkov, ktoré budú uložené v slovenských bankových domoch, respektíve ďalej investované v rámci slovenskej ekonomiky."
Čiže Národná banka Slovenska vidí tento návrh diametrálne inak ako ministerstvo financií a podľa môjho názoru v tomto prípade má Národná banka Slovenska pravdu. Keď si to teda zhrnieme, čo tento návrh prináša, prináša vyššie dane, vyššie dane pre poisťovne, ale tie vyššie dane v konečnom dôsledku tak či tak zaplatia ľudia, prináša trestanie zodpovedného správania, správania sa ľudí, ktorí sa poisťujú a poisťujú sa dobrovoľne. Ako tretie môže byť v konečnom dôsledku kontraproduktívne, keď môže priniesť aj iné, ako sú zamýšľané dôsledky v podobe zvýšenia príjmu štátneho rozpočtu, môže mať negatívny vplyv na fungovanie celého sektora a podmienky podnikania v poisťovníctve, ale nakoniec možno aj z hľadiska samotného štátneho rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Beblavý, povedal si, že si nefajčiar, ale nemáš problém so spotrebnou daňou z tabakových výrobkov. Ja som tiež nefajčiar, ale podobne ako ty mám problém so zvyšovaním daní, vrátane zvyšovania takej špecifickej dane, ako je daň z tabaku. A keby účelom dane z tabaku alebo z tabakových výrobkov bolo kryť tie zvýšené náklady, ktoré má štát alebo verejný sektor s dôsledkami užívania tabaku, tak možnože by táto daň mala nejakú legitimitu, ale v skutočnosti daň z tabakových výrobkov je zasa iba ďalší spôsob ako vytiahnuť od ľudí peniaze. A rovnako, rovnako to vidno aj na tomto návrhu. Účelom tohto návrhu nie je smerovať k tomu, aby sa menej fajčilo, aby zdraželi cigarety a iné tabakové výrobky a ľudia v dôsledku toho prestanú fajčiť, alebo obmedzia fajčenie. Nie. Účelom tohto návrhu je dať do štátnej kasy viacej peňazí, čiže zvyšovať, zvyšovať dane. A ja tiež takýto návrh podporiť nemôžem.
Ďakujem.

Pán poslanec Heger, ja súhlasím, len som ešte dodal, že to nemusia byť len mimovládne organizácie. To môže byť akákoľvek skupina občanov, to môže byť odborná verejnosť. A je teda v záujme kvality legislatívneho procesu, aby bola zachovaná možnosť verejnosti vyjadrovať sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte a aby tie čísla, ktoré predpokladá ministerstvo financií, boli verejnosti známe čo najskôr. A ja som teda zvedavý na reakciu. Myslím si, že ak by sme postupovali podľa toho, čo hovorí zákon o rokovacom poriadku, tak by sme tým vytvorili priestor pre posúdenie, pokojné posúdenie návrhov, ktoré sme predložili v rozprave, teda ak by sme hlasovali až 48 hodín po tom, čo boli predložené. A v každom prípade ma teda zaujíma, ak nebudú tie návrhy akceptované, aj nejaké zdôvodnenie, prečo to nie je možné, lebo myslím si, že ani kolega Jurzyca, ani kolega Beblavý, ani ja sme nespochybnili samotný zámer urobiť niečo s termínom 15. august, ak ho nie je možné dodržať, ale navrhli sme alternatívne riešenie, ktoré podľa nášho názoru umožňuje pripraviť návrh zákona o štátnom rozpočte a rozpočet verejnej správy tak, aby vychádzal z reálnych čísiel a zároveň, aby sa zachovala transparentnosť jeho prípravy a možnosť verejnosti vyjadriť sa k nemu.
Ďakujem.