Videokanál poslanca

Ďakujem.
Pán poslanec Číž, pevne verím, že využijete svoje právo koaličného poslanca prihlásiť sa aj do ústnej rozpravy, lebo na také množstvo otázok a poznámok nebude možné reagovať v rámci tých dvoch minút, ktoré máte na faktickú.
Nerozumiem, v čom by malo spočívať úmyselné porušovanie ústavy zo strany pána prezidenta tým, že vrátil schválený zákon parlamentu. Iba využil svoju ústavou danú právomoc. Túto právomoc, mimochodom, počas tohto volebného obdobia využíval veľmi striedmo, resp. ju vôbec nevyužíval, hoci dôvodov vrátiť zákon už bolo viac ako dosť.
Povedali ste, že pán poslanec Hlina v minulom volebnom období tu mával nejakým transparentom alebo vlajkou a nejaký poloblázon chcel hodiť stoličku z balkóna, tak a v dôsledku toho teraz ja budem mať možnosť vystupovať obmedzenú na 20 minút. To je naozaj super logika a ústavnoprávna argumentácia ako remeň, s tým sa nedá nič robiť.
Hovorili ste, že okrem práv opozície sú tu aj nejaké práva vládnej koalície. O čom to hovoríte, prosím vás? Vládna koalícia má väčšinu, vládna koalícia má moc. Demokracia je založená na tom, že rozhoduje väčšina, ale že má byť rešpektovaná menšina. Práva opozície sú o tom, že má byť rešpektovaná menšina.
Pýtali ste sa, prečo sme taký dôležitý zákon ako štátny rozpočet schválili za dva dni. No prečo asi? Pretože koaliční poslanci nemajú potrebu diskutovať k návrhom zákonov, dokonca ani k takému dôležitému zákonu, ako je zákon o štátnom rozpočte. Vystúpil jeden alebo dvaja v rozprave koaliční poslanci? Prečo sa nás pýtate na niečo, čo vy sami spôsobujete? (Potlesk.)

Pán poslanec Bagačka, nepochybujem, že viacerí z vás to berú úplne, ale úplne inak, pokiaľ ide o rozdávanie tých dedomrázovských darčekov, ktoré robí Ficova vláda počas výjazdových zasadnutí. Najmä to berú úplne, ale úplne inak nominanti strany SMER – sociálna demokracia, ktorí z tých darčekov profitujú, o tom nemám najmenšiu pochybnosť.
To, o čom bol môj príspevok a o čom sa tu vedie debata, nie je o tom, či regióny potrebujú viacej peňazí alebo nie, ale o tom, že ak regióny majú dostať viac peňazí, tak či sa to má udiať tak, že viac peňazí budú mať samosprávy, obecné, ale aj regionálne samosprávy a tie budú robiť regionálny rozvoj, lebo tie sú, tie sú v regiónoch, tie poznajú problémy a tie by mali niesť aj zodpovednosť za to, ako sa to územie rozvíja. Keď budeme mať decentralizovanú moc v krajine, tak budeme môcť aj porovnávať, ako je ktorá koncepcia regionálneho rozvoja úspešná.
To, čo som ja namietal vo svojom vystúpení, je to, že nemali by, nemala by túto kompetenciu vykonávať štátna správa, lebo dnes je to v rukách štátu, a v rukách štátu neznamená, že to musia napísať úradníci niekde v Bratislave a že do toho nemôžu byť zapojení aj nejakí regionálni aktéri. O tom, ako je to úspešné a aký to má zmysel, si potom môžme povedať po pár rokoch, keď uvidíme, že či tie akčné plány naozaj k niečomu viedli, alebo to bolo len súčasť toho piár, ktoré doteraz bolo robené cez hasičské striekačky a futbalové ihriská a teraz bude ďalšie.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená kolegyňa a vážení kolegovia, Ficovou vládou predložený návrh novely kompetenčného zákona je výrazom jej snahy o ďalšiu centralizáciu správy územia a snahou posilňovať štátnu správu na úkor samosprávy.
Slovensko potrebuje decentralizáciu a silnejšie samosprávy kompetenčne aj finančne. Ficova vláda robí pravý opak. Návrh zákona de facto vytvára nové ministerstvo. Hoci sa z formálneho hľadiska tak nebude nazývať, bude sa volať úrad, ale Slovensko v skutočnosti potrebuje štíhlejšiu a zároveň efektívnejšiu vládu.
Týmto návrhom ideme robiť opak. Návrh zákona sústreďuje v rukách predsedu vlády Fica kompetencie potrebné pre ďalšiu propagandu predsedu strany SMER – SD Fica za štátne peniaze.
Slovensko potrebuje zodpovednú vládu, ktorá bude schopná realizovať potrebné reformy a robiť v záujme krajiny aj nepopulárne opatrenia. Nie partičku populistov, ktorí cestujú po regiónoch a účelovo vybraným šťastlivcom rozdávajú darčeky ako celoročný dedo Mráz a ešte si aj účet za tie darčeky nechajú preplatiť niekým iným. Lebo presne to Ficova vláda robí a týmto návrhom zákona nás žiada, aby sme jej to ešte posvätili.
Vláda navrhuje, aby sa splnomocnenec vlády pre najmenej rozvinuté regióny, ktorý teraz podľa štatútu len nedávno v apríli schváleného spolu s kompetenciami týkajúcimi sa regionálneho rozvoja, presunul z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja na Úrad vlády. Zároveň sa navrhuje rozšíriť pôsobnosť okresných úradov o oblasť regionálneho rozvoja v súvislosti so zákonom o najmenej rozvinutých regiónoch, v rámci ktorého sa spracúvajú na okresnej úrovni tzv. akčné plány. Taktiež sa navrhuje bližšie špecifikovať činnosti okresného úradu v sídle okresu zaradeného do zoznamu najmenej rozvinutých okresov, najmä umožniť okresnému úradu využiť jeho odborné a organizačné kapacity pri tvorbe regionálnej politiky a koordinácii prípravy a realizácii akčného plánu.
Toto je presne politika v štýle dôsledkov ESO. Centralizácia správy územia. Čo by však už malo byť viac kompetenciou územných samospráv ako regionálnych, ako regionálny rozvoj?
Navrhuje sa, aby Úrad vlády bol tým, kto bude okresom, čiže preložme si to, vybraným firmám a vybraným samosprávam posúvať dotácie na regionálny rozvoj. Takže Robert Fico bude teraz potláčať fiškálnu decentralizáciu trojakým spôsobom, nielen cez svoju rezervu a rezervu vlády, ale i cez ďalšie dotácie na ihriská.
Pred nástupom Ficovej vlády platilo, že na Slovensku máme trinásť ministerstiev. O necelého trištvrte roka neskôr sa po dvoch skrátených legislatívnych konaniach týkajúcich sa kompetenčného zákona prebudíme do krajiny, ktorá bude mať pätnásť ministerstiev. Presnejšie, trinásť de iure ministerstiev a dve de facto ministerstvá. Ministerstvá, ktoré sa síce budú volať len úradmi, lebo to neznie tak hrozivo, ale de facto ministerstvami budú, resp. budú, ak tento návrh schválime.
Jedno z de facto ministerstiev pribudlo v skrátenom legislatívnom konaní krátko po voľbách, lebo vraj inak hrozili hospodárske škody. Mám na mysli Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, a hoci sa volá úrad, ide o de facto ministerstvo.
Ďalšie z de facto ministerstiev, čuduj sa svete opäť v skrátenom legislatívnom konaní, v tomto prípade s názvom Úrad vlády Slovenskej republiky, máme vláde odobriť teraz. Opäť sa to volá úrad, ale tento úrad opäť máme premeniť na v podstate ministerstvo. Kým dosiaľ boli kompetencie Úradu vlády prierezové nad ostatnými rezortmi, teraz získava úrad kompetenciu, ktorú od roku 2001 až dosiaľ nieslo dokonca v názve jedno z ministerstiev, aj keď tiež to putovalo, čiže koordinovať prípravu politík regionálneho rozvoja.
V apríli parlament priklepol de facto ministerstvo pánovi podpredsedovi vlády Pellegrinimu. Teraz vláda od parlamentu žiada, aby priklepol de facto ministerstvo aj predsedovi vlády pánovi Ficovi. Takže každý člen vlády bude mať svoje vlastné ministerstvo.
Je to zmätok aj z hľadiska samotného regionálneho rozvoja. V roku 2010 sme mali jedno ministerstvo, ktoré zodpovedalo za regionálny rozvoj, koordináciu prípravy politík regionálneho rozvoja a koordináciu eurofondov ako centrálny koordinačný orgán. V roku 2017, keď schválime túto novelu, budeme mať jedno ministerstvo, ktoré zodpovedá za regionálny rozvoj okrem vecí, ktoré s ním prirodzene súvisia, jedno de facto ministerstvo zvané Úrad vlády, zodpovedajúce za koordináciu prípravy politík regionálneho rozvoja, a jedno de facto ministerstvo zvané úrad podpredsedu vlády, zodpovedajúce za koordináciu eurofondov ako centrálny koordinačný orgán. A len pripomínam, že eurofondy vraj majú slúžiť na vyrovnávanie regionálnych rozdielov.
Namiesto jedného ústredného orgánu štátnej správy tak budeme mať tri ústredné orgány štátnej správy, ktoré riešia kompetenciu regionálneho rozvoja, a navyše ešte aj jedného splnomocnenca vlády pre podporu najmenej rozvinutých regiónov.
A kam by mala patriť kompetencia regionálneho rozvoja? No predsa do regiónov, ale nie štátnej správe, mala by patriť samospráve. Kým nedôjde k municipalizácii, čo asi tak skoro nebude, tak regionálny rozvoj patrí tak na úroveň krajskej, ako aj miestnej samosprávy. Tak prečo túto kompetenciu rieši ústredná vláda na úrovni troch ústredných orgánov štátnej správy? Lebo dosiaľ nedošlo k takému prerozdeleniu kompetencií a, zdôrazňujem, že aj k nim prislúchajúcich financií medzi centrálnu vládu a samosprávy, aby sa samosprávy nielen s kompetenciou regionálneho rozvoja dokázali vysporiadať. Namiesto presunu kompetencií a financií do regiónov vláda rieši neustále presuny medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a vymýšľa nové zákony a nové dotačné schémy.
Ficove vlády už desať rokov chodia po Slovensku a v rámci výjazdového cirkusu zo štátneho rozpočtu, z rezervy vlády, z rezervy premiéra a najnovšie aj cez akčné plány pre najmenej rozvinuté regióny rozdávajú na projekty samosprávam a ďalším vybraným subjektom vrátane podnikateľov ako zo svojho. Fico a jeho SMER si tak robia permanentnú volebnú kampaň, ktorú platia z našich peňazí. A my sa len pozeráme, ba čo viac, podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky SMER-u za to významná časť občanov i tlieska. No začo?
Peniaze daňovníkov by sa mali prerozdeľovať spravodlivo podľa objektívnych, vopred daných kritérií. Nie nimi uplácať kade-tade tých, ktorí sú nám po vôli alebo ktorých priazeň si chceme kúpiť. Namiesto toho, aby šli peniaze samosprávam vo väčšom objeme než dnes, a to na úkor centrálnej vlády, nie na úkor zvýšeného daňového zaťaženia občanov, aby šli priamo cez objektívne nastavené kritériá v rámci fiškálnej decentralizácie, putujú k vybraným samosprávam, rozumej najmä k starostom a primátorom zo strany SMER – SD, či takým, ktorí sú stranou SMER – SD podporované, podporovaní cez dotácie, ktoré rozdáva dobrý premiér Fico.
Ako uvádza Transparency International, budem citovať: "Každá tretia obec dostala aspoň jeden dar od Roberta Fica alebo Roberta Kaliňáka za posledné štyri roky. Viac ako polovici obdarovaných obcí šéfuje starosta za vládnu stranu, hoci celkovo vo voľbách SMER obsadil len tretinu radníc na Slovensku. Vyplýva to z analýzy Transparency troch volebne ladených dotačných schém prideľovaných obciam, rezervy predsedu vlády, podpory výstavby ihrísk, Úradu vlády a darov hasičských áut od ministerstva vnútra. Zrejme to nebude len náhoda.
Miesto presúvania kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja medzi ústrednými orgánmi štátnej správy v štýle "škatule, hýbte sa" a selektívneho rozdávania darčekov zo štátneho, čiže de facto piár vládnych strán zaplateného daňovníkmi, je potrebné a bolo by správne kompetenčne a finančne posilniť územné samosprávy. Cestou k rozvoju regiónov je decentralizácia krajiny. Tento zákon však robí presný opak, a preto ho treba odmietnuť.
Dávam preto procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ja sa pripájam k tomu apelu pani poslankyne Blahovej na koaličných poslancov, aby zišli z kratšej cesty, hoci už nebola úplne krátka, keďže ten zákon bol raz schválený, ale máte teraz príležitosť takpovediac so cťou vypočuť si argumenty hlavy štátu. Ustúpiť od toho zámeru, ktorý je problematický, a verím, že si to uvedomujú aj viacerí z vás koaličných poslancov.
Medzi prihlásenými do rozpravy vidím aj dve mená poslancov vládnej koalície, čo považujem za dobré, lebo je dôležité vysvetliť si svoje názory, hoci v otázke novely rokovacieho poriadku sme tak mali urobiť nieže v prvom a druhom čítaní, mali sme tak urobiť ešte pred tým, ako vôbec takýto návrh zákona prišiel do parlamentu, lebo návrh na zmenu rokovacieho poriadku, teda pravidiel, podľa ktorých funguje parlament, by mal byť výsledkom zhody. prinajmenšom relevantnej časti demokratických politických síl zastúpených v parlamente. Tuto tak nebolo, tuto to bolo výsledkom unáhlenej reakcie jednostranného záujmu vládnej koalície zmeniť pravidlá tak, aby sťažila pôsobenie politickej opozícii. To nikdy nie je dobrý motív a nie je to dobrý motív ani v tejto situácii. Tak si myslím, že pán prezident vám dáva príležitosť, aby ste zmenili svoj názor, a dúfam, že sa nad touto možnosťou zamyslíte.
Ďakujem.

V súlade s § 146 zákona o rokovacom poriadku dávam procedurálny návrh, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko k tomu, či je možné počas hlasovania iba upozornením spravodajcu meniť text pozmeňujúceho návrhu k návrhu zákona. Vzhľadom na to, že sa tu vyskytla pochybnosť, ktorú vyslovila pani poslankyňa Blahová, mám za to, že je namieste, aby sme si ujasnili, či ten postup bol alebo nebol v súlade so zákonom. Pretože v prípade, že nebol, tak to môže spochybniť zákon ako celok, keď bol prijatý spôsobom, ktorý odporuje zákonu, a keď sme v ňom uskutočnili zmenu iba tým, že sme zobrali na vedomie, že nás pán spoločný spravodajca upozornil na to, že to bolo myslené inak a že to slovo malo znieť inak.

Pán poslanec Mazurek, povedali ste, že môj predseda strany si bude musieť spytovať svedomie za to, čo som tu predviedol. Tak dovoľujem si vás informovať, že som sám sebe predsedom a nebudem si spytovať kvôli tomu svedomie.
Pán poslanec Kollár, tvrdíte, že ja som tu dehonestoval všetkých. Ale ja neviem, čo ste vy počúvali, ale ja som nehovoril o vás, že ste fašista, ani o kolegovi Milanovi Krajniakovi. Ja tu nehovorím o predkladateľoch návrhu zákona zo Slovenskej národnej strany. Počuli ste ma to povedať? Lebo ja som nič také nepovedal. Neviem teda, na čo ste vy reagovali, ale vypočuli ste si ešte raz moje vystúpenie a potom si vypočujte reakcie fašistických poslancov a potom sa môžeme baviť o tom, kto tu koho dehonestuje.
Pokiaľ ide o väčšinu tých reakcií, tak mám pocit, že naozaj buď niekto nepočúval, alebo je úplne hluchý, alebo nie je schopný porozumieť tomu, čo bolo povedané. Ja som nespochybňoval význam kresťanstva v histórii Slovenska, ani význam viery v živote mnohých ľudí, ktorí na Slovensku žijú. K tomu mám rešpekt a to si uvedomujem. Ja som reagoval na konkrétne slová z odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu, kde sa tvrdilo o tom, že slovenský štát má kresťanský charakter, a upozornil som na to, že podľa čl. I ods. 1 slovenskej ústavy je Slovenská republika zvrchovaný demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo, bodka. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, kolegovia, návrh skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností vyvolal približne pred mesiacom počas prvého čítania v tejto sále protiislamské orgie a spravil z rokovania parlamentu festival xenofóbie.
Dnes poslanci fašistickej strany prichádzajú s pozmeňujúcim návrhom, ktorým chcú návrh Slovenskej národnej strany ešte pritvrdiť. Nie zvýšiť počet, minimálny počet veriacich pre registráciu novej cirkvi z 10-tisíc na 20-tisíc dospelých občanov Slovenskej republiky, ale rovno na 250-tisíc.
Ako to odôvodňujú? Vzhľadom na kresťanský charakter nášho štátu odmietame, aby sa na Slovensku transformovali rôzne sekty na oficiálne registrované náboženské spoločnosti. Vzhľadom na kresťanský charakter nášho štátu. Aký kresťanský charakter nášho štátu? Vy nepoznáte Ústavu Slovenskej republiky? Dovolím si pripomenúť, píše sa to hneď na začiatku, čl. 1 ods. 1: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo." Samozrejme, že kresťanstvo zohralo v dejinách Slovenska ako krajiny významnú úlohu. Kresťanská viera je súčasťou identity mnohých slovenských občanov, treba k tomu mať rešpekt. Slovenská kultúra, slovenská história je založená aj na juda-kresťanských tradíciách, ale aj na tradíciách a hodnotách antického Grécka, Ríma aj na tradíciách humanizmu a osvietenstva. Pozdravujem bojovníkov proti liberálnej demokracii. Napriek významu, ktoré má kresťanstvo v tejto krajine, však Slovenská republika ako štát nie je kresťanský štát, nemá kresťanský charakter, má občiansky charakter. Je rovnako štátom všetkých občanov bez ohľadu na ich presvedčenie a náboženské vyznanie.
Ďalším zdôvodnením je – a tam akoby fašisti spochybňovali účinnosť riešenia, ktoré ponúka Slovenská národná strana – je, že zvýšiť minimálnu hranicu plnoletých členov novoregistrovanej náboženskej spoločnosti na dvestopäťdesiattisíc považujú za efektívny prostriedok ako zabrániť možnému prieniku nekresťanských náboženských organizácií a iných siekt v blízkej budúcnosti do slovenskej spoločnosti.
Čiže na rozdiel od toho decentného jazyka Slovenskej národnej strany to fašisti hovoria otvorene, nekresťanských náboženských spoločností a v rozprave otvorene povedia, že ide o islam. A čo znamenajú tie slová zabrániť prieniku? Zabrániť prieniku do slovenskej spoločnosti, znamená nič iné, ako zabrániť ich pôsobeniu. A tu sa už nedostávame do rozporu iba s občianskych charakterom Slovenskej republiky ako štátu, ale tu sa už dostávame do rozporu s náboženskou slobodou. Nie je totiž pravda, a teraz sa obraciam na vás, pán poslanec Bernaťák, lebo sme o tom začali hovoriť už počas prvého čítania, že registrácia rieši iba financovanie cirkví. Registrácia rieši možnosť legálneho pôsobenia cirkví a náboženských spoločností ako cirkvi a náboženské spoločnosti. Ako inak má cirkev alebo náboženská spoločnosť pôsobiť, ak nie je registrovaná ako cirkev alebo náboženská spoločnosť? K čomu potrebuje desaťtisíc alebo teda dvadsaťtisíc, alebo ak prejde váš návrh, päťdesiattisíc alebo ak by prešiel návrh fašistických poslancov, dvestopäťdesiattisíc? Ako inak má pôsobiť? Pýtal som sa, nedostal som žiadnu odpoveď. Akú inú právnu formu má mať?
A ak argumentujete tým, že to má súvis s financovaním, tak áno, poďme sa o tom baviť. Ale financovanie cirkví rieši iný zákon ako tento. Tento zákon rieši registráciu a teda možnosť pôsobenia cirkví a náboženských spoločností ako samostatných právnych subjektov. Prečo to neriešime v tom zákone, kde je financovanie cirkví a náboženských spoločností zo strany štátu upravené? Prečo nenavrhujeme začať debatu o odluke cirkví od štátu?
To sú všetko legitímne otázky, len, žiaľ, miesto toho, aby sme ich riešili, ideme riešiť niečo úplne iné. A vy to hovoríte tak zaobalenejšie, slušnejšie, že na námietku, že riešite neexistujúci problém, poviete, že riešite problém, ktorý môže vzniknúť. Nepoviete presne aký, fašisti si servítky pred ústa neberú a otvorene hovoria o tom, že problémom je islam, že chcú zabrániť tomu, aby tu islam pôsobil. Je mi to ľúto, že Slovenská národná strana nechá za seba hovoriť fašistov, považujem to za smutné. Považoval by som to za úplne normálne, keby sa to dialo v časoch Jána Slotu, ale je to smutné a zlé, keď sa to deje za čias predsedovania pána Andreja Danka, ktorý tvrdí, že vniesol do Slovenskej národnej strany inú kultúru. Tak prinajmenšom by ste sa od tých úletov fašistov mohli dištancovať, ak to nemyslíte tak ako oni.
Pretože slušní ľudia v tejto situácii by voči takýmto nenávistným prejavom mali zdvihnúť svoj hlas, protestovať proti nim, odmietnuť ich a zastať sa náboženskej slobody, vrátane náboženskej slobody moslimov.
A preto si myslím, že je potrebné odmietnuť nielen pozmeňujúci návrh, s ktorým prišli fašisti, ale aj návrh zákona, s ktorým prišla Slovenská národná strana. Za najlepšie by som považoval, keby Slovenská národná strana svoj návrh prehodnotila, stiahla ho sama. Nedávam to ako procedurálny návrh, dávam vám to ako tip na uvažovanie, v opačnom prípade, ak tak neurobíte, tak ja budem hlasovať proti.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Beblavý, neviem, či bol najlepší nápad poradiť kolegom z koalície, čo majú spraviť s rokovacím poriadkom, lebo možnože to naozaj spravia. A nemyslím si, že by bolo dobrou zmenou rokovacieho poriadku vkladať do neho nejaké gumené ustanovenie, ktoré umožní v podstate z akéhokoľvek dôvodu skracovať legislatívne konanie. Ale je pravda, že však na minulej schôdzi sme v druhom a treťom čítaní mali novelu rokovacieho poriadku, ktorá bola kontroverzná, v ktorej sa menilo všeličo. Táto vec nikoho ani nenapadla, že by sa, že by sa mala meniť. A je pravda aj to, že asi je lepšie mať v zákone nejaké gumené ustanovenie ako ten zákon opakovane a opakovane porušovať. Ale nemyslím si, že je to dobrá cesta. A miesto toho, aby sme začali zákon rešpektovať a riadili sa podľa toho, čo je v ňom napísané, že si ho rozvolníme a budeme to meniť. Lebo potom tam môžeme dať, že vyhodíme úplne tie dôvody a skrátené legislatívne konanie sa koná vtedy, keď to uzná za vhodné väčšina poslancov parlamentu.
A aby som sa ešte vrátil k tým dôvodom a k tomu, čo povedal pán poslanec Bugár, keď viedol schôdzu a nemohol som naňho reagovať. Ja nespochybňujem to, že koho to bola iniciatíva, neriešime to teraz vecne, že čo sa má alebo nemá meniť, riešime to skrátené legislatívne konanie. To, či existujú alebo neexistujú zákonom stanovené dôvody. A nikto ma tu nepresvedčil, že existujú.

Ďakujem za reakciu, pán poslanec Kubánek. Ale pokiaľ viem, tak vláda Roberta Fica robí už možno desať rokov výjazdové zasadnutia. Čiže ak tam niečo nefungovalo, ak bolo potrebné niečo zmeniť, tak nepredpokladám, že toto vzniklo v priebehu posledných pár mesiacov, ale že ide o výsledok nejakej dlhodobej skúsenosti. Ak by to tak bolo, tak by vláda predložila novelu kompetenčného zákona v normálnom legislatívnom konaní. Lebo ak dospejem k nejakému poznatku v priebehu 10 rokov, tak je úplne normálne, že dám si pár mesiacov na to, aby som schválil zmenu legislatívy, ktorá to upravuje. Aby som urobil normálne medzirezortné pripomienkové konanie a normálne konanie v rámci parlamentu. To, že sa to deje v skrátenom legislatívnom konaní, potvrdzuje, že tie skutočné dôvody nie sú tie, ktoré sú deklarované, ale sú nejaké mocenské prerozdelenie kompetencií. A opäť, v poriadku, prerozdeľte si tie kompetencie, ako chcete. Vy ste vláda, vy vládnete. Ale prečo to nemôžete urobiť normálnym legislatívnym postupom v súlade so zákonom? No tak by to bolo o pár mesiacov neskôr.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vláda opäť žiada parlament, aby porušil zákon. Konkrétne zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Tento zákon stanovuje, v akých prípadoch, respektíve z akých dôvodov možno prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Parlament tak môže urobiť iba na návrh vlády a vláda toto svoje právo znovu a znovu zneužíva na to, aby parlamentu navrhovala skrátenie legislatívneho konania aj tam, kde žiadny reálny, teda zákonom vymedzený dôvod na skrátenie legislatívneho konania neexistuje. Nie inak je tomu, žiaľ, aj v tomto prípade. Vláda navrhuje parlamentu, aby v skrátenom legislatívnom konaní prerokoval novelu kompetenčného zákona. Dôvod? Údajne hrozia štátu značné hospodárske škody. V čom by tie značné hospodárske škody mali spočívať, nevedno, nedozvedeli sme sa to z vystúpenia pána ministra, nedozvieme sa to ani z písomného materiálu, ktorý schválila vláda. Dovolím si zacitovať tú časť z tej jednej A4, ktorá by k tomu mohla mať najbližšie. "Presunutím oblasti koordinácie regionálneho rozvoja ako prierezovej činnosti týkajúcej sa viacerých ministerstiev z pôsobnosti Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky do pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorý už v súčasnosti plní úlohy v oblasti koordinácie prípravy zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky, dôjde spolu s rozšírením pôsobnosti okresných úradov o oblasť regionálneho rozvoja a rozšírením členov Rady pre rozvoj najmenej rozvinutého okresu o prednostu okresného úradu ako jej tajomníka k zefektívneniu prípravy a realizácie akčných plánov pre najmenej rozvinuté okresy, čím sa urýchli odstraňovanie regionálnych rozdielov v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky." Koniec vety.
To snáď vláda nemyslí vážne?! Kde tam, prosím vás, vidíte hroziacu hospodársku škodu? Neviem, či vláda nemá potrebu presvedčivejšie zdôvodňovať svoje návrhy a neviem, či gestorský výbor nemá potrebu sa naozaj zaoberať tým, či dôvody pre skrátenie legislatívneho konania, ktoré pozná zákon o rokovacom poriadku, naozaj nastali alebo si to len schválime uznesením, lebo veď uznesenie je možné odhlasovať, stačí, že máme väčšinu.
Dovolím si pripomenúť, že naposledy bol kompetenčný zákon v parlamente menený v apríli, v apríli tohto roku. Vznikla nová vláda a pánu podpredsedovi vlády Pellegrinimu bolo potrebné vytvoriť nové ministerstvo, ktoré bolo nazvané úradom podpredsedu vlády. V poriadku, je primárne vecou vlády, nie opozície, ako si vláda rozdelí kompetencie medzi svojich členov. A hoci ani v apríli neboli splnené zákonom stanovené dôvody pre skrátenie legislatívneho konania, keďže pán podpredseda vlády Pellegrini by nepochybne dokázal ešte o mesiac dlhšie fungovať so servisom, ktorý by mu poskytoval Úrad vlády, a žiadne zásadné hospodárske škody by Slovenskej republike ani nikomu inému nevznikli, ak by sa to udialo o mesiac neskôr, tak táto zmena mala akú-takú vecnú logiku. Vznikla nová vláda na základe výsledkov volieb a chcela začať čím skôr fungovať v nastavení, v akom sa dohodla. To nie je dôvod na porušovanie zákona, ale štipka vecnej logiky tam je. Ale čo sa zmenilo od apríla? Aké nové skúsenosti z výjazdových zasadnutí alebo odkiaľ má vláda? Aké máme nové skúsenosti s uplatňovaním politiky regionálneho rozvoja, o ktorých sme pred rokom alebo pred polrokom nevedeli? Jediná reálna zmena, ktorá od apríla, keď sme tu prerokúvali novelu kompetenčného zákona, nastala, je zmena v zložení vládnej koalície. Od tých čias prebehla anihilácia SIET-e, jednej z koaličných strán, štvorkoalícia sa zmenila na trojkoalíciu a ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja podobne ako väčšinu poslancov zdedila politická strana MOST. To by bolo tiež v poriadku. A rovnako by bolo v poriadku, že to dedičstvo alebo korisť, ktorá tu zostala po SIET-i, ste sa rozhodli nedať celé MOST-u, ale časť z neho, regionálny rozvoj, vrátiť SMER-u pod Úrad vlády. Lebo návrh, o ktorom budeme o chvíľu rokovať, nie je nič iné iba delenie si koristi po SIET-i, po nebohej SIET-i.
Opäť, máte na to právo. Máte právo rozdeliť tie kompetencie, ja s tým nemusím súhlasiť a ani nesúhlasím s tým, že to chcete urobiť, ale vy ste väčšina, vy o tom rozhodnite. Ale prečo to nerobíte normálnym postupom, normálnym legislatívnym konaním? Prečo skracujete legislatívne konanie v situácii, keď tam nie sú zákonom predpokladané dôvody?
Preto si dovolím predložiť procedurálny návrh, aby Národná rada vrátila vláde návrh na skrátené legislatívne konanie na prepracovanie.
Ďakujem za pozornosť.