Videokanál poslanca

Ďakujem kolegovi Rajtárovi za reakciu. To značenie "slepé črevo" je veľmi presné. Niekedy sa zvyknú používať také organické prirovnania medzi štátom alebo spoločnosťou a človekom alebo organizmom. Áno, toto je niečo, čo kedysi možno malo význam. Dnes to evidentne žiadny význam nemá, je to duplicitné. A keď sme pri tých analógiách medzi telom človeka a štátom, tak chcem povedať len to, že štát nie je ľudský organizmus a tých slepých čriev má v sebe zakomponovaných oveľa, oveľa viac ako bežní ľudia. Takže aj ja si dovoľujem požiadať kolegov o to, aby sme aspoň toto jedno z viacerých slepých čriev, ktoré máme vo svojom štátnom organizme, pokúsili sa vyoperovať tým, že posunieme návrh zákona do druhého čítania a potom ho v druhom a treťom čítaní schválime. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som teraz snáď už v kľudnejšej atmosfére uviedol návrh novely zákona o regionálnom rozvoji, o podpore regionálneho rozvoja, ktorej hlavným zámerom je zrušiť financovanie regionálnych rozvojových agentúr zo štátneho rozpočtu, a tým ušetriť verejné financie, ktoré nie je nevyhnutné vynakladať na plnenie základných úloh štátu.
Trochu by som rád povedal niečo o tom, čo sú to regionálne rozvojové agentúry. Regionálne rozvojové agentúry začali na Slovensku vznikať v polovici deväťdesiatych rokov vo forme záujmových združení právnických osôb. Bolo to v čase, keď na centrálnej úrovni nemalo regionálny rozvoj medzi kľúčovými kompetenciami žiadne z ministerstiev. Na úrovni ústredných orgánov štátnej správy sa v tej dobe stal garantom regionálneho rozvoja Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky, ktorý prvé regionálne rozvojové agentúry v území aj zakladal. Zároveň to bolo v čase, keď verejná správa a zvlášť samospráva ešte len čakali na decentralizáciu kompetencií aj financií. Situácia sa zmenila až v roku 2001, kedy v rámci reformy verejnej správy vznikla regionálna úroveň samosprávy a zároveň niektoré kompetencie, medzi nimi aj regionálny rozvoj, prešli z orgánov štátu nielen na vyššie územné celky, ale aj na obce. Až vtedy získali obce do svojej právomoci koordináciu regionálneho rozvoja. Hoci neskôr došlo v rámci fiškálnej decentralizácie, počnúc rokom 2005 aj k väčšej finančnej autonómnosti samospráv, štátna správa a centrálna vláda si naďalej ponechali významnú časť správy verejných financií vrátane viacerých nástrojov regionálneho rozvoja vo vlastných rukách. Hlavnými aktérmi regionálneho rozvoja v území sa však stali, respektíve papierovo stali, teda mali stať územné samosprávy a to tak, aby na miestnej, ako i regionálnej úrovni mohli vykonávať kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja. Napriek tomu v systéme aj po roku 2001 naďalej ostali pôsobiť aj regionálne rozvojové agentúry ako pozostatok nástrojov z predošlého konceptu regionálnej politiky realizovanej v deväťdesiatych rokoch. Aj vďaka dotačnej schéme v zákone na podporu regionálneho rozvoja existuje sieť regionálnych rozvojových agentúr podporovaných finančnými príspevkami zo štátneho rozpočtu až dodnes. Kým v roku 1996 štát finančne podporoval päť regionálnych rozvojových agentúr súhrnnou sumou vyše 13 mil. slovenských korún, v roku 2006 to bolo 35 agentúr a bezmála 23 mil. slovenských korún a nakoniec o ďalších desať rokov v roku 2016 sa na podporu existencie teraz už 33 regionálnych rozvojových agentúr vyčlenilo na ich činnosť a prevádzku vyše 700-tisíc eur.
Možnosť zakladať a finančne podporovať regionálne rozvojové agentúry v minulosti využili aj samosprávne kraje, ktoré by spoločne s obcami mali predstavovať hlavných aktérov regionálneho rozvoja v území. Jednotlivé samosprávne kraje postupne dospeli k rozhodnutiu nepodporovať zo svojich vlastných rozpočtov prevádzku a činnosť regionálnych rozvojových agentúr, keďže ide o duplicitu. Neexistuje žiadna taká úloha, definovaná v § 13 ods. 2 zákona o podpore regionálneho rozvoja, ktorú by nemohli okrem regionálnych rozvojových agentúr vykonávať aj ostatné subjekty územnej spolupráce, definované v § 13 ods. 1 tohto zákona, napríklad aj samotné územné samosprávy. A to je aj hlavný dôvod, prečo nie je potrebné ďalej sieť rozvojových agentúr ročne dotovať z verejných zdrojov zo štátneho rozpočtu na úrovni zhruba 700-tisíc eur. Podpora regionálnych rozvojových agentúr je prežitkom.
Potvrdzuje to i fakt, že s ich službami neráta ani úrad podpredsedu vlády pre informatizáciu a investície, ktorý aktuálne zriadil v rámci projektu podporného Operačného programu Technická pomoc 2014 až 2020 samostatnú integrovanú sieť informačno-poradenských centier, v rámci ktorých sa potenciálnym žiadateľom o nenávratné finančné prostriedky, príspevky poskytované z eurofondov, poskytujú v rámci krajských miest, s výnimkou Bratislavy, konzultácie.
My teda týmto návrhom zákona nenavrhujeme zrušiť regionálne rozvojové agentúry. Tie môžu aj naďalej existovať. Navrhujeme zrušiť ich financovanie zo štátneho rozpočtu dotačnou schémou na úrovni 700-tisíc eur ročne.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi stručne. Hlavným cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 539/2008 o podpore regionálneho rozvoja je, aby regionálne rozvojové agentúry neboli jedným zo subjektov územnej spolupráce, z čoho vyplýva zamedzenie poskytovania dotácií regionálnym rozvojovým agentúram, ako i súvisiace zrušenie integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily. Nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, dámy a páni, o trochu kľudu. Ďakujem pekne.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Bližšie k obsahu návrhu zákona sa vyjadrím v rozprave, do ktorej sa týmto ako navrhovateľ hlásim.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, je priam symbolické, že práve dnes Národná rada Slovenskej republiky začína v prvom čítaní rokovanie o návrhu novely zákona o štátnom občianstve. Práve dnes totiž britská premiérka Thereza May zasiela list Európskej komisii, v ktorom Európskej únii oznamuje, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska aktivuje článok 50 a začína proces vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
Tento moment je mimoriadne dôležitý pri posudzovaní zákona o štátnom občianstve a najmä tej jeho časti, ktorá od roku 2010 umožňuje odoberať slovenské občianstvo našim občanom proti ich vôli. Odoberanie slovenského občianstva slovenským občanom má totiž tri rozmery.
Prvým je ústavnoprávny. Ústava zakazuje odoberať občianstvo občanom proti ich vôli. Tu je to síce akoby zakamuflované tým, že sa nikomu občianstvo neodoberá, iba občianstvo sa stráca, ale to je len slovičkárenie. Tých tisíc, takmer tisíc sedemsto občanov, ktorí už v dôsledku tohto zákona stratili slovenské občianstvo, ho stratili proti svojej vôli. Nechceli ho stratiť, ale prišli oň, lebo taký je zákon. Posúdenie tohto aspektu má v rukách aj Ústavný súd, kde ležia podania na preskúmanie súladu zákona s ústavou. Ústavný súd, a už je to tam niekoľko rokov, dosiaľ nerozhodol. Ale môže tento problém vyriešiť aj Národná rada tým, že zákon o štátnom občianstve zmení a podania na Ústavný súd sa tým pádom stanú bezpredmetnými.
Druhý rozmer problému súčasnej podoby zákona o štátnom občianstve je politický. Zákon o štátnom občianstve bol schválený v rámci politického boja, schválila ho vládna koalícia počas prvej vlády Roberta Fica, kde spolu s Ficovým SMER-om sedeli aj Mečiarovo HZDS a predovšetkým Slotova SNS. Dnes tu máme inú vládnu väčšinu a teda bolo by legitímne očakávať, že iná vládna väčšina sa k tomuto problému postaví inak ako prvá Ficova vláda.
Pokusy o zmenu zákona o štátnom občianstve boli už počas vlády Ivety Radičovej, ani tam sa tesne nepodarilo nájsť dohodu. Opoziční poslanci sa snažili o zmenu zákona o štátnom občianstve v období druhej vlády Roberta Fica, ani tam samozrejme z pozície opozičných návrhov tieto zámery neprešli. Ten politický rozmer je predovšetkým v otázke slovensko-maďarských vzťahov, v otázke postoja slovenskej väčšiny voči maďarskej menšine v tom, či vnímame príslušníkov maďarskej menšiny ako potencionálnych nepriateľov a zradcov, ktorí majú niečo proti Slovensku, ktorí necítia lojalitu k Slovensku, alebo ich vnímame ako svojich spoluobčanov, ktorí sú lojálnou súčasťou tejto krajiny, ktorí sú lojálnymi občanmi tohto štátu, a neobávame sa toho, že ak niektorí z nich by prípadne získali aj občianstvo Maďarska, že by to s tou ich lojalitou mohlo zatriasť.
Ide o to, či sa správame k menšinám ústretovo, alebo konfrontačne. A, bohužiaľ, ten konfrontačný štýl, ktorý tu bol nastolený v otázke štátneho občianstva v časoch vlády Fica, Slotu a Mečiara, pretrváva až do dnešných dní. Napriek tomu, že Slota aj Mečiar sú už dávno na politickom dôchodku, ale ich duch v tomto zákone žije ďalej.
A tretí rozmer je praktický. Slovenské občianstvo strácajú ľudia, ktorí z nejakého dôvodu nadobudli občianstvo iného štátu. A v prípade pár ľudí týkajúcich sa toho maďarského občianstva, to strácajú z dôvodov, že tak to cítia a mali potrebu prejaviť svoju identitu tým, že okrem slovenského občianstva, ktoré majú, si požiadali na základe maďarského zákona o občianstve aj o to maďarské a získali ho. A tým pádom, keďže to oznámili, nevieme, koľkí to neoznámili, keďže to oznámili slovenským úradom, tak prišli o slovenské občianstvo. Ale to sa netýka iba slovensko-maďarského vzťahu, a netýka sa to iba občanov, ktorí žijú na území Slovenskej republiky, týka sa to v naprostej väčšine ľudí, ktorí žijú v zahraničí a majú praktické dôvody, prečo chcú získať občianstvo nejakého iného štátu. Doteraz im v tom Slovenská republika nebránila, teda do roku 2010 nemala s tým problém a od roku 2010, možno to bolo iba zbabrané, pretože aj vtedy sa tá novela zákona o štátnom občianstve schvaľovala v skrátenom legislatívnom konaní, nemôžem si nespomenúť, že práve teraz schvaľujeme v skrátenom legislatívnom konaní novelu ústavy, tak to nakoniec prakticky zasiahlo nie tých, ktorí chcú získať maďarské občianstvo, ale tých, ktorí chcú získať občianstva britské, nemecké, české a akékoľvek iné, kde to ani nebolo smerované, ale kde to spôsobuje najväčšie praktické problémy.
Ale doteraz išlo o stovky ľudí. Mohli ste si povedať, no tak stovky ľudí majú problém, tí si nejako vyriešia. Teraz a dnešným dňom sa to už stáva takmer definitívnym, budú mať problémy občania Slovenskej republiky žijúci vo Veľkej Británii, pretože Veľká Británia odchádza z Európskej únie a v tejto chvíli ešte nevieme, ako budú nastavené vzťahy vo vzťahu k možnosti zamestnávať sa, žiť v Spojenom kráľovstve pre občanov Európskej únie alebo krajín Európskej únie. Ale je veľmi pravdepodobné, že nejaká zmena nastane, pretože práve migrácia z nových krajín Európskej únie bola jedným z najsilnejších motívov, prečo britskí občania hlasovali v brexite za odchod svojej krajiny z Európskej únie. Toto bolo vnímané veľmi emocionálne. A práve postoj k možnosti kontroly migrácie je aj jedným z dôvodov, prečo sa Británia po rozhodnutí občanov o brexite a britská vláda a britský parlament rozhodli pre tvrdý brexit, teda nie nejakú formu veľmi tesného vzťahu z Európskej únie, ale rozísť sa natvrdo, aby mohli kontrolovať, kto bude v Británii žiť a aby nemali v tomto ohľade záväzky voči Európskej únii.
Takže je možné predpokladať, že to nebude ako doteraz a že naši ľudia, naši občania, ktorí žijú vo Veľkej Británii a ktorých, našli sme v údajoch, údaje za rok 2015, 85-tisíc občanov Slovenskej republiky, tak desaťtisíce slovenských občanov budú vystavené otázke, chcete získať britské občianstvo, lebo mnohí z nich už zrejme majú nárok, vzhľadom na to, ako dlho tam žijú, a tým pádom si poistiť možnosť žiť a pracovať vo Veľkej Británii, ale tým pádom stratíte slovenské občianstvo. Alebo si chcete to slovenské občianstvo ponechať, ale potom sa vám výrazne skomplikuje možnosť žiť a pracovať vo Veľkej Británii.
Naozaj chceme slovenských občanov vystavovať takejto dileme? Aj vy, predpokladám, že dnešným hlasovaním o tomto návrhu zákona, môžete na túto otázku odpovedať. A keď nechcete desaťtisíce slovenských občanov, žijúcich a pracujúcich vo Veľkej Británii, takejto nepríjemnej dileme vystavovať, tak by ste mali hlasovať za postúpenie návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za ústretový prístup k tomu pozmeňujúcemu návrhu a teda verím, že koaliční poslanci budú brať do úvahy jeho odporúčanie. A ja, samozrejme, vítam aj všetky ďalšie kroky, ktoré pomáhajú k stransparentneniu tejto problematiky a tým aj k účinnejšej kontrole a k obmedzovaniu priestoru pre korupciu. A v tejto súvislosti by som sa chcel spýtať, že či pán podpredseda vlády plánuje nejako nadviazať na tú tradíciu, keď sa raz za polroka zverejňovali správy o implementácii a čerpaní štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rámci operačných programov národného strategického referenčného rámca, ktorá sa týkala predchádzajúceho programového obdobia. Naposledy bola táto správa vládou prerokovaná, schválená 7. júla 2016 a v rámci toho bola zrušená tá úloha. Tak by ma zaujímalo, či plánujete v tejto tradícii pokračovať a aj pre ďalšie programové obdobie v nejakých pravidelných intervaloch zverejňovať správy o čerpaní a zazmluvňovaní. Pomohlo by to tiež aj tej kontrole, pretože jedna vec je zverejňovanie čo najviac údajov pre tých, ktorí sa v nich dokážu orientovať a dokážu to spracovať. Ale aj vzhľadom na ten nový prístup zmenený a ochotu k väčšej transparentnosti, ako to bolo v minulosti, si myslím, že nemal by v tomto nastať nejaký regres a teda, že takéto správy by mali byť zverejňované aj v budúcnosti.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Pán podpredseda vlády nemohol byť prítomný v prvom čítaní, tak by som to chcel povedať aj v druhom a v jeho prítomnosti. Tu som to síce hovoril aj na výbore. Chcem oceniť prístup Úradu vlády k hromadnej pripomienky, v ktorej sme spolu s kolegami z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika žiadali dve veci, a to väčšinu zástupcov neštátneho sektora v monitorovacích výboroch a automatické zverejňovanie informácií z informačných systémov týkajúcich sa čerpania eurofondov, ktoré sú, teda aby boli zverejňované na internete.
O oboch návrhoch sme viedli veľmi seriózne rokovania a cítili sme aj na druhej strane snahu sa dohodnúť. Výsledkom je kompromisné riešenie. Tieto opatrenia nebudú zavedené hneď, ale s odloženou účinnosťou až na 1. januára 2018, ale to je v poriadku, lebo vyžaduje si to isté zmeny a istý čas. A zástupcovia neštátneho sektoru budú mať v monitorovacích výboroch väčšinu, aj keď neštátny sektor neznamená automaticky len nejaké kritické mimovládne organizácie, ktoré sú nastavené na dôslednú kontrolu monitorovania eurofondov. Patria tam aj samosprávy, patria tam aj ďalšie inštitúcie, ktoré sú napojené na verejné zdroje. Čiže neznamená to automaticky, že tam bude väčšina kritikov, ktorá sa bude chcieť dôsledne pozerať na prsty tomu, čo sa deje v eurofondoch, ale bude tam prítomný a šanca na to, že kontrola bude dôslednejšia ako doteraz, nepochybne sa zvyšuje.
Rovnako pokiaľ ide o informačné systémy, tam sme chceli presadiť zásadu, ktorá je zásadou, na ktorej je založený zákon o slobodnom prístupe k informáciám, čo nie je tajné, je verejné. Chceli sme, aby boli zverejňované, automaticky zverejňované na internete všetky informácie, pri ktorých nie je nejaký zákonný dôvod utajovať ich, osobné údaje, obchodné tajomstvo a podobne. Aj v tomto prípade sme na rozporovom konaní pristúpili na kompromis a na formuláciu, že sa budú zverejňovať tie informácie v rozsahu dostupnej funkcionality, čo interpretácia tohto slovného spojenia je samozrejme na prevádzkovateľoch informačného systému. Ale boli sme uistení, že funkcionalita bude nastavená tak, aby sa zverejňovalo všetko, čo sa zverejňovať môže. Bude treba samozrejme aj sledovať, ako sa bude rozsah zverejňovaných informácií po prvom januári 2018, ale aj dovtedy, vyvíjať a ako tam informácie budú alebo nebudú pribúdať.
Keďže sme v druhom čítaní, chcel by som sa dotknúť jedného problému. V zákone o podpore z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa spomínajú tri informačné systémy, ktoré sa týkajú monitorovania, čerpania eurofondov. Jednak je to informačný monitorovací systém (§ 49 ods. 1), ktorý zahŕňa štandardizované procesy programového projektového riadenia, obsahuje údaje, ktoré sú potrebné na transparentné a efektívne riadenie, finančné riadenie a kontrolu poskytovania príspevkov a na zabezpečenie informácií podľa osobitných predpisov. Tento systém slúži na evidenciu informácií a osobných údajov fyzických osôb získaných pri poskytovaní príspevku. Tento informačný systém býva označovaný ako ITMS systém. Okrem toho je tam informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a potom je tam informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie operačného systému Interakt, ktorý spravuje a prevádzkuje riadiaci orgán, ktorým je Bratislavský samosprávny kraj.
Na rozporovom konaní sa nám podarilo presadiť, aby sa to automatické zverejňovanie informácií v rozsahu dostupnej funkcionality týkalo toho najdôležitejšieho systému ITMS, pričom pokiaľ ide o systém Interakt, tak tam argumentácia bola, že ide o cezhraničnú záležitosť, týka sa to viacerých krajín, neprideľuje teda nenávratné finančné prostriedky na základe výziev a predkladania projektov a aj administratíva operačného programu sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky. Tak sme povedali, v poriadku, tam je dôvod, tam ustupujeme od tej požiadavky, aby to bolo v režime automatického zverejňovania. Pokiaľ však ide o ten poľnohospodársky fond, tak tam to odôvodnenie, prečo to nejde, prečo nemôžu byť rovnakým alebo podobným spôsobom zverejňované informácie, bolo už slabšie, bolo iba také, že poľnohospodárstvo má nejaké špecifiká, riadi si to a že to nejde, čo je teda veľmi častý argument. A bol som teda rád, že zo strany úradu podpredsedu vlády sa o tento argument neopreli pri prístupe k ITMS systému. A to, čo sa podarilo vďaka ústretovosti úradu podpredsedu vlády pri zapracovaní hromadnej pripomienky verejnosti, je krok správnym smerom. Tak väčšina zástupcov neštátnych organizácií v monitorovacích výboroch, ako aj automatické zverejňovanie informácií v ITMS vznikajú hromadným spôsobom, teda na webe, a som rád, že toto si osvojil aj pán podpredseda vlády, dokonca aj myslím, že pán premiér Fico, a že sú to veci, ktorými sa aj oni teraz prezentujú, že môžu pomôcť v boji proti korupcii.
Ale som presvedčený, že viac svetla treba pustiť aj do poľnohospodárskych eurofondov. A tu sa, bohužiaľ, kvôli nevôli príslušného rezortu zatiaľ veľmi nedarí. Preto by bolo vhodné, aby sa minimálne ten prístup, ktorý sa bude uplatňovať pri nepoľnohospodárskych eurofondoch v rámci ITMS systému, uplatňoval aj pri poľnohospodárskych eurofondoch. Preto by bolo vhodné, aby sa našla podpora pre pozmeňujúci návrh, ktorý predložím spolu s kolegyňou Renátou Kaščákovou v mene pätnástich poslancov. O pochybeniach pri prerozdeľovaní projektovej podpory pre projekty z agroeurofondov, tak to nazvime, nedávno sme sa mohli presvedčiť aj z informácií, ktoré zverejnil Najvyšší kontrolný úrad. Ak to zjednodušíme a zhrnieme, tak kontrolóri agroagentúre, ktorá o tom rozhoduje, vyčítajú napríklad takéto veci, že vyhlásila v pomerne krátkom čase desiatich mesiacov od mája 2015 do volebného marca 2016 možno až príliš veľa výziev naraz. Celkom až devätnásť. Alebo zverila hodnotenie žiadostí alebo, ak chcete, projektov do rúk hodnotiteľov, ktorým chýbala patričná odbornosť. To hovorí Najvyšší kontrolný úrad. Alebo umožnila hodnotiteľom používať subjektívne slovné hodnotenie ako dobrý, veľmi dobrý, vynikajúci a nastavila laťku tak "proklatě" nízko, že podľa Najvyššieho kontrolného úradu prejsť mohol aj vyslovene zlý projekt. A aby bolo úplne jasné, že zlyhania v poľnohospodárskej platobnej agentúre nie sú náhodné, ale priam systémové, šéf kontrolórov to celé zaklincoval vyhlásením, že, a teraz citujem, "veľmi zle bol nastavený aj systém vnútornej kontroly, ktorý bol, podľa názoru našich kontrolórov takmer vôbec nefungoval". A to hovoríme len o takzvanej projektovej podpore, ktorej sa týka zákon o podpore z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Silné podozrenia na korupciu existujú aj pri klasických agrodotáciách z takzvaných priamych platieb. Poukazuje na to nielen nedávno medializovaný prípad úplatného pracovníka poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktorý tiež, teda jeho zadržanie alebo odhalenie, si dal do štítu v rámci boja proti korupcii pán premiér Fico. V rezorte pôdohospodárstva, žiaľ, nie je vôľa zverejňovať viac informácií o priamych platbách a vyplýva to aj z výsledkov rozporového konania k hromadnej pripomienke verejnosti proti utajovaniu agrodotácií, s ktorou sme tiež prišli podobne ako k tomuto návrhu zákona. Tiež sme absolvovali rozporové konanie, ale hoci práve v nadväznosti na tú kauzu odhaleného a prichyteného zamestnanca poľnohospodárskej platobnej agentúry sa zástupcovia rezortu pôdohospodárstva nechali počuť, že stransparentní procesy prideľovania agrodotácií, z výsledkov nášho rozporového konania, ktoré sme mali možnosť absolvovať, to tak, veru, nevyzerá. Aj tam bolo cieľom rozšíriť množstvo zverejňovaných informácií o agrodotáciách. Ministerstvo pôdohospodárstva však odmietlo náš návrh smerujúci k tomu, aby boli na internete zverejňované všetky informácie z informačného systému týkajúceho sa rozdeľovania a čerpania dotácií na podporu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorého zverejňovaniu nebránia právne predpisy. Na požiadavku verejnosti, aby informačný systém, ktorý agentúra aj z našich daní obstaráva a prevádzkuje, mal svoju verejne prístupnú časť, v ktorej by boli k dispozícii všetky informácie o procese prideľovania agrodotácií, ktorých zverejneniu nebráni zákon. Zástupcovia ministerstva pôdohospodárstva v rámci rozporového konania reagovali negatívne a vyjadrili sa, že je to z technického hľadiska nemožné a že zabezpečenie takýchto funkcionalít by znamenalo výrazný zásah do rozhraní informačných systémov. Ministerstvo zároveň tvrdí, že problematika zverejňovania prijímateľov je upravená v čl. 111 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý rozsah zverejňovaných údajov ustanovuje podľa názoru zástupcov ministerstva taxatívne. Spor sa viedol o to, že ak nariadenie niečo stanovuje taxatívne, či to znamená, že krajina už nemôže zverejniť ani o milimeter viac, alebo je to len to nevyhnutné minimum, ktoré od nás Európska únia vyžaduje, aby bola zabezpečená transparentnosť na úrovni, akú Európska únia považuje za nevyhnutnú. Keďže sme ako zástupcovia verejnosti na pripomienke trvali, návrh zákona o poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka ide do vlády s neodstráneným rozporom s hromadnou pripomienkou verejnosti. Na rozdiel od návrhu zákona, ktorý máme teraz na stole a kde sa na rozporovom konaní podarilo rozpory odstrániť, podarilo sa nájsť kompromisné riešenie.
Medzi zverejňovanými informáciami by nemali chýbať ani také, ktoré by umožnili verejnú kontrolu toho, ako rýchlo či pomaly sa o jednotlivých platbách koná, aký je priemer, kde rozhodovanie trvá dlho či podozrivo rýchlo, keďže neštandardná rýchlosť konania je jedným z indikátorov možného korupčného správania zamestnancov agentúry. A tak ako v návrhu zákona o poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorý bude predmetom rokovania tejto snemovne zrejme už čoskoro, môže vládna koalícia preukázať úprimnosť deklarovaného boja proti korupcii aj v rámci priamych platieb tam, ale aj v rámci návrhu zákona o európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorý máme na stole dnes, a vláda môže, alebo vládna koalícia, lebo teraz je to v rukách poslancov, môže to ukázať tak, že potvrdí, aby aj projektová podpora v rámci agroeurodotácií nebola v takomto korupčnom pološere a vystúpila z tieňa do svetla.
Takže prečítal by som pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám spolu s kolegyňou Kaščákovou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Renáty Kaščákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 349).
V čl. I sa za doterajší bod 54 vkladá nový bod 55, ktorý znie:
"55. V § 49 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: "Agentúra zverejňuje údaje evidované v informačnom systéme podľa predchádzajúcej vety elektronicky spôsobom umožňujúcim hromadný prístup a to v rozsahu dostupnej funkcionality informačného systému. To neplatí pre údaje a informácie, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov."
Za slovom "hromadný prístup" je odvolávka na poznámku pod čiarou 117a a za slová "osobitných predpisov" je odvolávka na poznámku pod čiarou 117b, ktoré už existujú v rámci zákona. Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do ustanovenia upravujúceho účinnosť zákona. Inými slovami, nejde o nič iné ako o to, že rovnaké pravidlo ako a odkedy sa majú zverejňovať informácie z informačnému systému ITMS by sa uplatnilo aj na poľnohospodársky projektový fond.
Takže dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý ak by bol schválený, tak by vniesol viac svetla aj do rezortu pôdohospodárstva, do rozdeľovania projektovej podpory, v ktorom, ako už aj zo spomínanej správy Najvyššieho kontrolného úradu vyplýva, existujú problémy s transparentnosťou a kontrolou.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Farkašovský, plne súhlasím s tým, keď ste hovorili o tom, že nemôže byť rozhodujúca iba verejná mienka, teda ak som to správne pochopil, a myslím si, že to, prečo treba zrušiť Mečiarove amnestie, nie je iba vecou toho, že sa to nejako ukázalo v prieskume verejnej mienky.
Ja som bol od začiatku za zrušenie Mečiarových amnestií, keď som ešte netušil, aké sú nálady verejnosti, keď som nevedel, že bude o tom niekedy natočený nejaký film, keď neexistovala žiadna petícia, v ktorej sa desaťtisíce občanov vyjadrovali za to, že treba zrušiť Mečiarove amnestie. Takže neviem, či to bol pokus o kritiku vašich kolegov z vládnej koalície, ktorí práve zrejme pod vplyvom verejnej mienky prehodnotili svoj postoj k zrušeniu alebo k nemožnosti zrušenia Mečiarových amnestií, ale v každom prípade teda som rád, že dnes už existuje zhoda na tom, že amnestie je možné zrušiť, a existuje zhoda, že je to potrebné urobiť, ešte aby sme sa dohodli na tom ako.
A je to dôležité nie preto, že koľko ľudí si to myslí a kto môže mať z toho agendu a komu to prinesie nejaké politické body, je to dôležité preto, že jeden z hlavných problémov našej krajiny je nízka vymožiteľnosť práva. To, že sa tu dejú trestné činy pred očami verejnosti, všetci to vidia a nič sa nedeje, polícia nestíha, prokuratúra neobviňuje, súdy nesúdia. A jedným z najviditeľnejších prípadov nevymožiteľnosti práva, pošliapania práva sú práve Mečiarove amnestie a skutky, ktoré kryjú.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. Pôjdem asi od konca. Pán poslanec Glváč, neuveríte tomu, ale tu sa niekedy veci šíria takým spôsobom, že človek sa dozvie, že sa bude rokovať po 19.00 hod. aj predtým, ako pani poslankyňa to navrhne ako procedurálny návrh. No tak ak ste mysleli, že to bolo tajné, no nebolo to tajné.
A, pán poslanec Osuský, ja práveže sa snažím k tomu návrhu a k jeho predkladateľom pristupovať bez predsudkov, tak ako sa to len dá. Snažím sa tých predsudkov zbaviť, aj keď niekedy je to problém. A napriek tomu tie pochybnosti pretrvávajú.
Pán poslanec Pčolinský, nie, nechodil som na žiadne raňajky s Kočnerom, na raňajky ani na dovolenky s mafiánmi. Ak vás zaujímajú takíto ľudia, myslím si, že viete sa k nim dostať aj inde a máte ich aj bližšie, ako tuto cez polovicu sály.
Pán poslanec Grendel, ja ani v najmenšom nespochybňujem, že by bolo absurdné, ak by sa v rovnakej kauze zrušili amnestie pre Michala Kováča mladšieho a nezrušili pre Kočnera, z praktického hľadiska nepochybne. Ja som sa snažil len poukázať na to, že, že aspoň štipka právnej logiky je v tom, že prezident nemá udeľovať milosť svojim príbuzným. Aká by bola logika v tom, že, že nemá udeľovať milosť niekomu inému, tomu už vôbec nerozumiem, ale ja som hovoril, že treba vypustiť, úplne vypustiť Kováčove milosti, lebo medzi tým je nebetyčný rozdiel, medzi Mečiarovými amnestiami a Kováčovými milosťami.
A na Gábora Gála už zareagovať nestihnem.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, je 19.19 hod., o takomto čase už táto sála býva prázdna, prípadne nejakých pár opozdilcov si tu balí veci, ktoré nestihli zbaliť skôr. (Reakcia z pléna.) Hovorím to preto, lebo ani ja som pôvodne nemal v pláne zapojiť sa do ústnej rozpravy, keďže som vystúpil k návrhu na skrátené legislatívne konanie, a tam som sa snažil vyjadriť aj k obsahu tohto zákona, ale keď som sa dozvedel, že bude parlament rokovať nie tak, ako je obyčajné a štandardné, do 19.00 hod., ale až na doraz, až kým tento bod nedorokujeme, nech je to trebárs aj do polnoci, tak, priznám sa, že som neodolal a prihlásil som sa do rozpravy znovu.
Pretože jedna zo štyroch vecí, ktoré mi na tomto návrhu, ktorým chce vládna koalícia zrušiť amnestie, vadia najviac, je forma, spôsob, akým to idete urobiť, proces, akým sa to má udiať, pretože pravidlá sú dôležité. Ak sa pravidlá znova a znova obchádzajú, tak to o niečom svedčí a nesvedčí to o dobrých zámeroch. Tak to býva pri skrátených legislatívnych konaniach, na ktoré niekedy bývajú tie dôvody, ktoré predpokladá zákon, ale veľmi často sa tu v tomto parlamente zneužíva inštitút skráteného legislatívneho konania, lebo si práve vláda zmyslela, že niečo môže pretlačiť rýchlejšie, a tak je to, bohužiaľ, aj v tomto prípade. A rovnako to rokovanie po 19.00 hod. nie je štandardom, je to opäť niečo, čo signalizuje, že na tom procese, na tom spôsobe je niečo zlé. A ešte chápem, ak sa k tomu vládna uchýli napríklad pri schôdzi, na ktorej sa odvoláva člen vlády alebo vláda celá. My ako opozícia vás nútime rokovať o niečom, o čom vy nechcete, no tak vy sa nám pomstíte tým, že neskončíme o 19.00 hod., ale rokujeme celú noc. Nevravím, že to schvaľujem, ale tomu rozumiem.
Ale toto je predsa vládny návrh zákona. Prečo o vládnom návrhu zákona máme rokovať nielen v skrátenom legislatívnom konaní, na ktorý neexistuje dôvod, ale ešte aj po 19.00 hod.? Aj pán poslanec Kresák sa v súvislosti s prípravou možných pozmeňujúcich návrhov zmienil o tom, že mal na to čas iba tento víkend. No áno, stačilo nerobiť to v skrátenom legislatívnom konaní, toho času by bolo habadej.
Druhá vec, ktorá mi na návrhu zákona vadí, alebo návrhu na zmenu ústavy vadí, je, že miesto výnimočného riešenia výnimočného problému sa z toho ide vyrobiť systém, ktorý sa natrvalo stane súčasťou ústavy, miesto jednorazového ústavného zákona trvalá súčasť ústavy. Prečo? Aký je na to dôvod, aká ďalšia, aké ďalšie amnestie alebo milosti sú tak problematické, že by ich bolo potrebné podrobiť trvalej kontrole parlamentu? A rovnako aj to konanie bez návrhu je v prípade Ústavného súdu neštandardné, keby bol dostatočný priestor, no tak sa tu všetky tieto veci dali vydiskutovať. Pán poslanec Kresák pred chvíľou povedal, že chcete, aby sa to rýchlo vyriešilo, aby do 60 dní bolo po tom. Avšak aj návrh na konanie musí mať nejakú lehotu a nemožno predpokladať, že odteraz a že navždy bude možné obrátiť sa napríklad na Ústavný súd so žiadosťou, aby preskúmal rozhodnutie parlamentu o zrušení amnestií. O koľko by to natiahlo celý ten proces, o 15 dní? O 30?
Tretia vec, ktorá mi vadí na tomto návrhu zákona, je miešanie hrušiek s jablkami, Mečiarových amnestií s Kováčovými milosťami. To sú dve absolútne neporovnateľné veci. Milosti prezidenta Kováča, sa nám môžu páčiť alebo nepáčiť, môžeme ich kritizovať tak ako akékoľvek iné milosti alebo amnestie, je to však úplne iná káva ako Mečiarove amnestie, kde štátna moc amnestovala samu seba za zločin, ktorý spáchala štátna moc na občanovi. Pri tých iných amnestiách a milostiach nie je žiadny legitímny dôvod, aby sme ich spätne prehodnocovali. Ten existuje iba pri Mečiarových amnestiách. A teraz je tu pokus zo strany opozície primiešať do tých hrušiek a jabĺk ešte aj slivky v podobne Kočnera. Tie tam nepatria už vôbec, lebo rušenie milostí prezidenta Kováča pre vlastného syna má aspoň štipku právnej logiky spočívajúcu v tom, že prezident by nemal omilosťovať svojich blízkych príbuzných. Ale rušenie amnestie pre, alebo milosti pre, pre Kočnera, tam z hľadiska právneho nie je žiadna logika, čo ako nám Kočner môže byť nesympatický, čo ako si môžeme myslieť, že by za to, čo robí, prípadne aj patril do basy. Systémovým riešením by bolo vypustiť z návrhu Kováčove milosti voči vlastnému synovi, nie tam pridávať ďalšie milosti, ktoré sa týkajú iných účastníkov kauzy Technopol.
Štvrtá moja zásadná výhrada je pochybnosť, je obava, že všetko toto úsilie bude zbytočné, že aj keď schváli parlament ústavný zákon, zvolí ústavný zákon o zmene ústavy, aj keď potom následne schváli rozhodnutie, ktorým zruší Mečiarove amnestie, tak Ústavný súd nakoniec všetko potopí a bude definitívne, definitívny koniec s rušením Mečiarových amnestií. A túto obavu mám aj pri najlepšej vôli, aj pri tom, že naozaj verím, že kolegovia z MOST-u chcú zrušiť amnestie a možno to považujú za jediný spôsob, ako ich zrušiť, Mečiarove amnestie, a dosiahnuť dohodu, a veria, že sa to podarí, že Ústavný súd to nezvráti. A som dokonca schopný pripustiť, aj keď s tým už mám trochu väčší problém, že to aj SMER a SNS to tentoraz myslia úprimne, že to nie je len taká finta na nás, ktorú len tak skúšajú, aby sa zbavili tlaku verejnosti a zároveň nechali svojho bývalého koaličného partnera Mečiara pokojne spávať. Ale aj tak to riziko, že to Ústavný súd spraví a že potopí zrušenie amnestií, považujem za príliš vysoké.
A, samozrejme, že politika je umenie kompromisu a ja som pripravený zvážiť svoje výhrady. A tak ako je bežné, že parlament schváli skrátené legislatívne konanie, aj keď naň podľa môjho názoru neexistujú zákonom stanovené dôvody, potom už ďalej, keď sa rokuje o zákone, tak je dôležitejší jeho obsah ako to, či sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní, ako nie.
Zakotvenie trvalého mechanizmu do ústavy je síce zlý nápad podľa môjho názoru, ale ak by to bola cesta k zrušeniu Mečiarových amnestií, myslím, že v ústave sú všelijaké perly typu vody v plastových obaloch, tak by zrejme ústava zniesla a prežila aj takýto zásah. Dokonca by som prežil aj to miešanie hrušiek s jablkami, či dokonca slivkami. Je to síce zlé, ale o Kováčom mladšom už rozhodli orgány činné v trestnom konaní, takže je to iba také symbolické gesto, úlitba tým, ktorí si myslia, že keď Mečiarove amnestie, tak aj Kováčove milosti. Zrušenie Mečiarových amnestií je dôležitejšie.
Ale je tu tá posledná, štvrtá výhrada a tá pochybnosť, že miesto zrušenia Mečiarových amnestií, možnosť zrušenia Mečiarových amnestií takýmto spôsobom definitívne pochováme, je príliš silná a nedokážem sa nad ňu povzniesť, a preto to, tento návrh nemôžem považovať za dobrú cestu k zrušeniu Mečiarových amnestií.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Hrnko, ona honba za spravodlivosťou stála tisícky životov a niekedy aj milióny životov, ale je dosť cynické spomínať to práve v tomto prípade, lebo tu sa nebavíme o náprave nejakej privatizačnej krivdy alebo nejakého daňového podvodu, čo je, je to úplne bežné, že, že odmietate, aby bola zjednaná spravodlivosť aj v takýchto veciach. Tu sa bavíme o Mečiarových amnestiách, tu sa bavíme o únose Michala Kováča mladšieho, a keď sa bavíme o týchto veciach, tak k nim patrí aj vražda Roberta Remiáša. Čiže aj tento prípad stál jeden ľudský život a nebola za tým žiadna honba za spravodlivosťou. Naopak, bola za tým, bolo za tým brutálne porušenie práva, brutálne porušenie spravodlivosti, honba za mocou, honba za peniazmi.