Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Pán podpredseda vlády nemohol byť prítomný v prvom čítaní, tak by som to chcel povedať aj v druhom a v jeho prítomnosti. Tu som to síce hovoril aj na výbore. Chcem oceniť prístup Úradu vlády k hromadnej pripomienky, v ktorej sme spolu s kolegami z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika žiadali dve veci, a to väčšinu zástupcov neštátneho sektora v monitorovacích výboroch a automatické zverejňovanie informácií z informačných systémov týkajúcich sa čerpania eurofondov, ktoré sú, teda aby boli zverejňované na internete.
O oboch návrhoch sme viedli veľmi seriózne rokovania a cítili sme aj na druhej strane snahu sa dohodnúť. Výsledkom je kompromisné riešenie. Tieto opatrenia nebudú zavedené hneď, ale s odloženou účinnosťou až na 1. januára 2018, ale to je v poriadku, lebo vyžaduje si to isté zmeny a istý čas. A zástupcovia neštátneho sektoru budú mať v monitorovacích výboroch väčšinu, aj keď neštátny sektor neznamená automaticky len nejaké kritické mimovládne organizácie, ktoré sú nastavené na dôslednú kontrolu monitorovania eurofondov. Patria tam aj samosprávy, patria tam aj ďalšie inštitúcie, ktoré sú napojené na verejné zdroje. Čiže neznamená to automaticky, že tam bude väčšina kritikov, ktorá sa bude chcieť dôsledne pozerať na prsty tomu, čo sa deje v eurofondoch, ale bude tam prítomný a šanca na to, že kontrola bude dôslednejšia ako doteraz, nepochybne sa zvyšuje.
Rovnako pokiaľ ide o informačné systémy, tam sme chceli presadiť zásadu, ktorá je zásadou, na ktorej je založený zákon o slobodnom prístupe k informáciám, čo nie je tajné, je verejné. Chceli sme, aby boli zverejňované, automaticky zverejňované na internete všetky informácie, pri ktorých nie je nejaký zákonný dôvod utajovať ich, osobné údaje, obchodné tajomstvo a podobne. Aj v tomto prípade sme na rozporovom konaní pristúpili na kompromis a na formuláciu, že sa budú zverejňovať tie informácie v rozsahu dostupnej funkcionality, čo interpretácia tohto slovného spojenia je samozrejme na prevádzkovateľoch informačného systému. Ale boli sme uistení, že funkcionalita bude nastavená tak, aby sa zverejňovalo všetko, čo sa zverejňovať môže. Bude treba samozrejme aj sledovať, ako sa bude rozsah zverejňovaných informácií po prvom januári 2018, ale aj dovtedy, vyvíjať a ako tam informácie budú alebo nebudú pribúdať.
Keďže sme v druhom čítaní, chcel by som sa dotknúť jedného problému. V zákone o podpore z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa spomínajú tri informačné systémy, ktoré sa týkajú monitorovania, čerpania eurofondov. Jednak je to informačný monitorovací systém (§ 49 ods. 1), ktorý zahŕňa štandardizované procesy programového projektového riadenia, obsahuje údaje, ktoré sú potrebné na transparentné a efektívne riadenie, finančné riadenie a kontrolu poskytovania príspevkov a na zabezpečenie informácií podľa osobitných predpisov. Tento systém slúži na evidenciu informácií a osobných údajov fyzických osôb získaných pri poskytovaní príspevku. Tento informačný systém býva označovaný ako ITMS systém. Okrem toho je tam informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a potom je tam informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie operačného systému Interakt, ktorý spravuje a prevádzkuje riadiaci orgán, ktorým je Bratislavský samosprávny kraj.
Na rozporovom konaní sa nám podarilo presadiť, aby sa to automatické zverejňovanie informácií v rozsahu dostupnej funkcionality týkalo toho najdôležitejšieho systému ITMS, pričom pokiaľ ide o systém Interakt, tak tam argumentácia bola, že ide o cezhraničnú záležitosť, týka sa to viacerých krajín, neprideľuje teda nenávratné finančné prostriedky na základe výziev a predkladania projektov a aj administratíva operačného programu sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky. Tak sme povedali, v poriadku, tam je dôvod, tam ustupujeme od tej požiadavky, aby to bolo v režime automatického zverejňovania. Pokiaľ však ide o ten poľnohospodársky fond, tak tam to odôvodnenie, prečo to nejde, prečo nemôžu byť rovnakým alebo podobným spôsobom zverejňované informácie, bolo už slabšie, bolo iba také, že poľnohospodárstvo má nejaké špecifiká, riadi si to a že to nejde, čo je teda veľmi častý argument. A bol som teda rád, že zo strany úradu podpredsedu vlády sa o tento argument neopreli pri prístupe k ITMS systému. A to, čo sa podarilo vďaka ústretovosti úradu podpredsedu vlády pri zapracovaní hromadnej pripomienky verejnosti, je krok správnym smerom. Tak väčšina zástupcov neštátnych organizácií v monitorovacích výboroch, ako aj automatické zverejňovanie informácií v ITMS vznikajú hromadným spôsobom, teda na webe, a som rád, že toto si osvojil aj pán podpredseda vlády, dokonca aj myslím, že pán premiér Fico, a že sú to veci, ktorými sa aj oni teraz prezentujú, že môžu pomôcť v boji proti korupcii.
Ale som presvedčený, že viac svetla treba pustiť aj do poľnohospodárskych eurofondov. A tu sa, bohužiaľ, kvôli nevôli príslušného rezortu zatiaľ veľmi nedarí. Preto by bolo vhodné, aby sa minimálne ten prístup, ktorý sa bude uplatňovať pri nepoľnohospodárskych eurofondoch v rámci ITMS systému, uplatňoval aj pri poľnohospodárskych eurofondoch. Preto by bolo vhodné, aby sa našla podpora pre pozmeňujúci návrh, ktorý predložím spolu s kolegyňou Renátou Kaščákovou v mene pätnástich poslancov. O pochybeniach pri prerozdeľovaní projektovej podpory pre projekty z agroeurofondov, tak to nazvime, nedávno sme sa mohli presvedčiť aj z informácií, ktoré zverejnil Najvyšší kontrolný úrad. Ak to zjednodušíme a zhrnieme, tak kontrolóri agroagentúre, ktorá o tom rozhoduje, vyčítajú napríklad takéto veci, že vyhlásila v pomerne krátkom čase desiatich mesiacov od mája 2015 do volebného marca 2016 možno až príliš veľa výziev naraz. Celkom až devätnásť. Alebo zverila hodnotenie žiadostí alebo, ak chcete, projektov do rúk hodnotiteľov, ktorým chýbala patričná odbornosť. To hovorí Najvyšší kontrolný úrad. Alebo umožnila hodnotiteľom používať subjektívne slovné hodnotenie ako dobrý, veľmi dobrý, vynikajúci a nastavila laťku tak "proklatě" nízko, že podľa Najvyššieho kontrolného úradu prejsť mohol aj vyslovene zlý projekt. A aby bolo úplne jasné, že zlyhania v poľnohospodárskej platobnej agentúre nie sú náhodné, ale priam systémové, šéf kontrolórov to celé zaklincoval vyhlásením, že, a teraz citujem, "veľmi zle bol nastavený aj systém vnútornej kontroly, ktorý bol, podľa názoru našich kontrolórov takmer vôbec nefungoval". A to hovoríme len o takzvanej projektovej podpore, ktorej sa týka zákon o podpore z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Silné podozrenia na korupciu existujú aj pri klasických agrodotáciách z takzvaných priamych platieb. Poukazuje na to nielen nedávno medializovaný prípad úplatného pracovníka poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktorý tiež, teda jeho zadržanie alebo odhalenie, si dal do štítu v rámci boja proti korupcii pán premiér Fico. V rezorte pôdohospodárstva, žiaľ, nie je vôľa zverejňovať viac informácií o priamych platbách a vyplýva to aj z výsledkov rozporového konania k hromadnej pripomienke verejnosti proti utajovaniu agrodotácií, s ktorou sme tiež prišli podobne ako k tomuto návrhu zákona. Tiež sme absolvovali rozporové konanie, ale hoci práve v nadväznosti na tú kauzu odhaleného a prichyteného zamestnanca poľnohospodárskej platobnej agentúry sa zástupcovia rezortu pôdohospodárstva nechali počuť, že stransparentní procesy prideľovania agrodotácií, z výsledkov nášho rozporového konania, ktoré sme mali možnosť absolvovať, to tak, veru, nevyzerá. Aj tam bolo cieľom rozšíriť množstvo zverejňovaných informácií o agrodotáciách. Ministerstvo pôdohospodárstva však odmietlo náš návrh smerujúci k tomu, aby boli na internete zverejňované všetky informácie z informačného systému týkajúceho sa rozdeľovania a čerpania dotácií na podporu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorého zverejňovaniu nebránia právne predpisy. Na požiadavku verejnosti, aby informačný systém, ktorý agentúra aj z našich daní obstaráva a prevádzkuje, mal svoju verejne prístupnú časť, v ktorej by boli k dispozícii všetky informácie o procese prideľovania agrodotácií, ktorých zverejneniu nebráni zákon. Zástupcovia ministerstva pôdohospodárstva v rámci rozporového konania reagovali negatívne a vyjadrili sa, že je to z technického hľadiska nemožné a že zabezpečenie takýchto funkcionalít by znamenalo výrazný zásah do rozhraní informačných systémov. Ministerstvo zároveň tvrdí, že problematika zverejňovania prijímateľov je upravená v čl. 111 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý rozsah zverejňovaných údajov ustanovuje podľa názoru zástupcov ministerstva taxatívne. Spor sa viedol o to, že ak nariadenie niečo stanovuje taxatívne, či to znamená, že krajina už nemôže zverejniť ani o milimeter viac, alebo je to len to nevyhnutné minimum, ktoré od nás Európska únia vyžaduje, aby bola zabezpečená transparentnosť na úrovni, akú Európska únia považuje za nevyhnutnú. Keďže sme ako zástupcovia verejnosti na pripomienke trvali, návrh zákona o poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka ide do vlády s neodstráneným rozporom s hromadnou pripomienkou verejnosti. Na rozdiel od návrhu zákona, ktorý máme teraz na stole a kde sa na rozporovom konaní podarilo rozpory odstrániť, podarilo sa nájsť kompromisné riešenie.
Medzi zverejňovanými informáciami by nemali chýbať ani také, ktoré by umožnili verejnú kontrolu toho, ako rýchlo či pomaly sa o jednotlivých platbách koná, aký je priemer, kde rozhodovanie trvá dlho či podozrivo rýchlo, keďže neštandardná rýchlosť konania je jedným z indikátorov možného korupčného správania zamestnancov agentúry. A tak ako v návrhu zákona o poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorý bude predmetom rokovania tejto snemovne zrejme už čoskoro, môže vládna koalícia preukázať úprimnosť deklarovaného boja proti korupcii aj v rámci priamych platieb tam, ale aj v rámci návrhu zákona o európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorý máme na stole dnes, a vláda môže, alebo vládna koalícia, lebo teraz je to v rukách poslancov, môže to ukázať tak, že potvrdí, aby aj projektová podpora v rámci agroeurodotácií nebola v takomto korupčnom pološere a vystúpila z tieňa do svetla.
Takže prečítal by som pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám spolu s kolegyňou Kaščákovou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Renáty Kaščákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 349).
V čl. I sa za doterajší bod 54 vkladá nový bod 55, ktorý znie:
"55. V § 49 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: "Agentúra zverejňuje údaje evidované v informačnom systéme podľa predchádzajúcej vety elektronicky spôsobom umožňujúcim hromadný prístup a to v rozsahu dostupnej funkcionality informačného systému. To neplatí pre údaje a informácie, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov."
Za slovom "hromadný prístup" je odvolávka na poznámku pod čiarou 117a a za slová "osobitných predpisov" je odvolávka na poznámku pod čiarou 117b, ktoré už existujú v rámci zákona. Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do ustanovenia upravujúceho účinnosť zákona. Inými slovami, nejde o nič iné ako o to, že rovnaké pravidlo ako a odkedy sa majú zverejňovať informácie z informačnému systému ITMS by sa uplatnilo aj na poľnohospodársky projektový fond.
Takže dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý ak by bol schválený, tak by vniesol viac svetla aj do rezortu pôdohospodárstva, do rozdeľovania projektovej podpory, v ktorom, ako už aj zo spomínanej správy Najvyššieho kontrolného úradu vyplýva, existujú problémy s transparentnosťou a kontrolou.
Ďakujem za pozornosť.
