Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, musím sa priznať, že pri informácii, ktorú som sa včera dozvedel, že vláda ide meniť zákon o mimoriadnych jednorazových opatreniach pri výstavbe, pri príprave výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií a že tak ide urobiť v skrátenom legislatívnom konaní, som mal veľmi, veľmi silný pocit déja vu. Pretože pred desiatimi rokmi prišla prvá Ficova vláda s tým, že je potrebné prijať takýto zákon. Bolo to za ministrovania pána ministra Ľubomíra Vážneho zo SMER-u. A argumentovalo sa vtedy tým, že takýto zákon potrebujeme, lebo dovtedajšia legislatíva, ktorá umožňuje aj vyvlastňovať na účely výstavby diaľnic a komunikácií, je nedostatočná. Tak to musíme urýchliť, aby sme mohli postaviť diaľnicu medzi Bratislavou a Košicami do roku 2010, ako sľuboval prvý pán premiér, alebo vtedajší pán premiér Fico, keď bol prvýkrát premiérom. Ako to dopadlo, všetci dobre vieme.
Zákon bol v roku 2011 Ústavným súdom uznaný za protiústavný v tých podstatných častiach, ktoré umožňovali stavať na cudzích pozemkoch bez toho, aby boli vykúpené alebo vyvlastnené. Zákon bol následne o rok neskôr za vládnej koalície, ktorej bol súčasťou aj MOST, teda za vládnej koalície vedenej Ivetou Radičovou a z návrhu poslancov OKS zmenený a upravený aj v tých častiach, ktorý riešil náhrady. A ako všetci vieme, diaľnica do Košíc do roku 2010 postavená nebola, nestojí dodnes. Takže načo to bolo?
Dnes prichádza vláda z iniciatívy ministerstva vedeného nominantom strany MOST – HÍD s podobným návrhom. MOST - HÍD, ak sa dobre pamätám, tak v roku 2007 ten vládny návrh kritizoval, odmietal, hlasoval proti. Myslím, že aj jeho poslanci sa podpísali pod podanie na Ústavný súd a v roku 2012 hlasovali za zmenu tohto zákona. A dnes ministerstvo vedené zástupcom tejto strany pánom Érsekom prichádza s veľmi podobným návrhom, s akým pred desiatimi rokmi prišiel pán minister Vážny zo SMER-u a, samozrejme, že sú tam drobné úpravy, ktoré reagujú na závery Ústavného súdu, ktoré hovoria o tom, že nemôže to byť také brutálne, že budeme stavať bez ohľadu na to, či bolo vyvlastnené alebo nebolo vyvlastnené, a nezaoberáme sa náhradami, to tam už nejako je upravené. Nazveme to nejako dočasnou držbou, vytvoríme nejaký nový právny inštitút a už to bude v poriadku. Ale podstata je vlastne tá istá. Opäť sa bude môcť stavať na cudzích ešte nevyvlastnených pozemkoch. Teda to, čo Ústavný súd označil za protiústavné. Stavebné konanie bude môcť začať bez toho, aby bol pozemok vyvlastnený. Stavebné konanie bude môcť prebehnúť bez toho, aby bol pozemok vyvlastnený. Stavebné konanie bude môcť skončiť bez toho, aby bol pozemok vyvlastnený. Stačí, aby sa to vyvlastňovacie konanie začalo. A rovnako sa bude môcť začať stavať.
Keď som si prvýkrát prečítal ten návrh, tak som si povedal, dobre, no tak začne sa stavať, ale iba také stavebné práce sa budú môcť diať, ktoré umožnia návrat nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Ale čo sú to stavebné práce, ktoré umožnia návrat nehnuteľností do pôvodného stavu? No však, veď aj keď tam postavíme tú diaľnicu, tak teoreticky, ak súd následnej konštatuje, že nebol daný dôvod na vyvlastnenie, tak je možné uviesť tú nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Čiže v čom je tá zmena? V tom, že to nazveme nejako inak?
A ten môj pocit déja vu sa týka aj toho postupu. Lebo aj v roku 2007 nebol proces schvaľovania samotného zákona úplne štandardný. Ale to, čo nebolo štandardné, bolo iba to, že sa skrátila lehota, počas ktorej bolo možno pripomienkovať v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh zákona, čo je teda nepríjemné napríklad z hľadiska verejnosti, ktorá o tom nevie vopred a chce sa k tomu vyjadriť a ak chce dosiahnuť napríklad rozporové konanie, potrebuje zozbierať 500 podpisov, čo je v krátkom čase väčší problém ako v dlhšom čase. Ale bolo to iba skrátenie tej doby. Inak ten proces prebehol štandardnou formou. Bolo medzirezortné pripomienkové konanie, bol návrh zákona prerokovaný v Legislatívnej rade vlády a v parlamente bol normálnym spôsobom v štandardných troch čítaniach bez skracovania legislatívneho konania prijatý.
Tuto sme svedkami úplne expresného procesu, keď predpokladám, že okrem nejakej úzkej skupiny zainteresovaných nikto ešte predvčera nevedel, že takýto návrh zákona je pripravený. Včera sme sa to dozvedeli na webovej stránke vlády. Včera to vláda schválila, včera to vláda doručila parlamentu, dnes rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní, dnes zrejme schválime návrh zákona v prvom čítaní. Predpokladám, že zajtra schválime v druhom a treťom čítaní a v pondelok by už mal byť zákon účinný, mal by vyjsť v Zbierke zákonov a mal by byť už od pondelka účinný.
Nerozumiem takémuto, takémuto chvatu a nerozumiem mu o to viac, že áno, stretávame sa tu úplne bežne a ja zvyknem skoro vždy vystupovať, keď je daný návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, pretože tento inštitút sa veľmi často zneužíva, keď na to nie sú dôvody. Tie dôvody podľa môjho názoru nie sú dostatočne zargumentované ani v návrhu, ktorý nám doručila vláda. Hovorí sa tam samozrejme o hrozbe značných hospodárskych škôd, ale nie je to nijako vysvetlené, nijako zdôvodnené. A hrozba značných hospodárskych škôd alebo ohrozenie základných práv a slobôd, nestačí to iba konštatovať. Treba vysvetliť, v čom to spočíva. V tomto materiáli, ktorý nám doručila vláda, to vysvetlené nie je. Ale to je taká pomerne štandardná situácia, že vláda povie, že hrozia značné hospodárske škody. Nevysvetlí v čom a myslí, že to stačí a že tým pádom je to v súlade s tými dôvodmi, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ale dnes, dnes je to ešte niečo vážnejšie, pretože doslova zo dňa na deň máme schváliť novelu zákona, ktorá zasahuje do vlastníckych práv, ktorá zasahuje do ústavou garantovaného vlastníckeho práva, do ktorého možno zasiahnuť, ale možno do neho zasiahnuť iba spôsobom a za podmienok, ktoré vymedzuje ústava. A tento zákon do nich zasiahol a zasiahol do nich spôsobom, ktorý bol v rozpore s tým, čo predpokladá ústava. Konštatoval to Ústavný súd. Národná rada sa k tomu vrátila, aby ten zákon opravila. A vieme, že sa to stalo, to nie je, že názor opozície proti názoru koalície. A však nakoniec aj vy, ktorí ste ten zákon schvaľovali v roku 2007, ste vedeli, že to nie je v poriadku z hľadiska ústavy, ale schválili ste to, lebo Slovensko potrebovalo mať do roku 2010 diaľnicu z Bratislavy do Košíc.
Ale dnes už vieme, že to riešenie, ktoré bolo vtedy prijaté, je podľa názoru Ústavného súdu, ktorý jediný o tom môže rozhodnúť, v rozpore s ústavou. A teraz existuje taká istá pochybnosť a napriek tomu nás žiadate, aby sme zo dňa na deň, nie aspoň v štandardnom legislatívnom procese, ale zo dňa na deň rozhodli o tom, že ten zákon novelizujeme podobným, nevravím, že identickým, podobným spôsobom, ako bol zákon schválený v roku 2007. Toto podľa môjho názoru nie je korektné. Nie je to korektné ani voči poslancom a nie je to korektné ani voči ústave, ani voči pravidlám pre schvaľovanie návrhov zákonov. Tým viac, že ten zákon neprešiel štandardným, dokonca ani skráteným medzirezortným pripomienkovým konaním, v rámci ktorého by sa k nemu mohli vyjadriť iné rezorty, inštitúcie, ktoré sa tým zaoberajú, aj verejnosť a kde je priestor na to, aby sa rozdiskutovala tá téma, vychytali sa prípadné protiústavnosti.
Rád by som pripomenul, čo vláda schválila vo svojom programovom vyhlásení. "Vláda si uvedomuje, že predvídateľný a stabilný právny poriadok ako výsledok kvalitnej a efektívnej normotvorby je jedným z významným faktorov rozvoja spoločnosti a fungovania štátu ako právneho štátu založeného na princípe právnej istoty a v oblasti normotvorby spočívajúceho na požiadavke ochrany legitímnych očakávaní. Stabilný a predvídateľný právny poriadok nie je len jedným z predpokladov právneho štátu, ale aj významným faktorom tak z hľadiska medzinárodnej konkurencieschopnosti a atraktívnosti Slovenskej republiky z pohľadu zahraničných investorov, ako aj z hľadiska konkurencieschopnosti domácich zamestnávateľov na domácich a zahraničných trhoch."
Veľmi pekne ste to v tom programovom vyhlásení napísali, ale to, čo práve teraz robíte, je v úplnom rozpore. Je popretím tých slov, ktoré ste tam napísali.
Takže ja sa na záver chcem spýtať, že prečo, prečo to robíte? Prečo to robíte takto narýchlo? Kto s tým prišiel? Kto vymyslel? Vymyslelo to ministerstvo, Národná diaľničná spoločnosť? A kto ten návrh zákona pripravil? Lebo teda zaujíma ma aj kto, aj prečo, aj kedy. Teda bolo to ministerstvo, bola to Národná diaľničná spoločnosť, bola to nejaká externá firma? Spomínali ste napríklad, ak som dobre zachytil vaše verejné vyjadrenia, že ste to konzultovali s nejakými právnikmi. Tak by ma zaujímalo, že ktoré právne autority stoja za tým, že toto riešenie je v poriadku a toto riešenie je v súlade s ústavou.
Čiže vzhľadom na uvedené myslím, že je zjavné, že ten, kto si ctí, v tomto prípade nielen zákon o rokovacom poriadku a pravidlá rokovania parlamentu, ale aj ústavu, lebo toto je vec, ktorá sa týka ústavných práv, musí hlasovať proti skrátenému legislatívnemu konaniu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
