Videokanál poslanca

Pán poslanec Viskupič, ja som sa, áno, pousmieval som sa, keď si hovoril o tom, že už tu asi v parlamente nie je nikto, kto by spochybňoval potrebu verejnoprávnych médií, a teda priznávam sa k tomu, že som si vedel a aj si viem predstaviť to, že by existovali aj elektronické médiá iba súkromné a zabezpečili by všetko, čo verejnosť od médií potrebuje, a mal som k tomu v minulosti dva základné argumenty. Jeden by som nazval taký možno libertariánsky alebo ideologický a druhý bol taký skôr konzervatívny alebo, alebo praktický. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Jahnátek, poprosím, kľud v sále. (Hovorené súčasne s rečníkom.)

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
A ten ideologický vychádzal z toho, že tak ako neexistujú verejnoprávne noviny alebo verejnoprávne internetové stránky a funguje to, tak by mediálny svet mohol existovať aj s čisto súkromnými elektronickými médiami.
Ale ten konzervatívny bol dôležitejší, ten vychádzal z opakovaných skúseností s tým, ako verejnoprávne médiá fungujú, ako sa v nich opakovane a opakovane presadzujú politické vplyvy, ako sa stávajú slúžkami vládnej moci, ako zle hospodária, ako sa v nich kradne. Tento príbeh sa opakoval znova a znova a v mojich očiach bol silným argumentom pre návrh alebo myšlienku, že verejnoprávne médiá treba zrušiť a privatizovať.
Ale ten konzervatívny moment alebo ten konzervatívny dôvod sa v posledných rokoch značne zmenil. Za posledné roky nám tu vyrástla sieť konšpiračných médií, vedie sa tu hybridná vojna. Už to nie je iba o komercii a o bulváre, už to je aj o bezpečnosti a demokracii. A k tomu neviem, ako by prispelo zvolenie pána Rezníka za šéfa verejnoprávneho média, skôr mám obavu, že nie.
A potom sú tu oligarchovia a ich skupovanie médií. To je ďalší faktor, ktorý tu pred pár rokmi nebol.

Pán poslanec Šebej, na začiatku a na konci tvojho vystúpenia ma trochu zamrzelo, že ste zmenili ten rokovací poriadok, lebo určite ešte dve, tri, štyri, päť minút by si mohol hovoriť, keby si nebol obmedzený tým, že iba desať minút.
A podobne ako kolega Viskupič si myslím, že treba veci hovoriť otvorene, bolo to o pánu Rezníkovi, a ktorý je kandidátom presadzovaným časťou vládnej koalície, teda SNS a SMER-om, a ak bude zvolený, tak bude zvolený s podporou fašistov, čo teda bude vynikajúca vizitka pre budúcu verejnoprávnosť slovenskej televízie, Rozhlasu a televízie Slovenska. A ale k tomu, čo si hovoril, by som doplnil, že ono to s tým Sputnikom zasa až také náhodné nie je, lebo pán Rezník nezačal svoje pôsobenie v médiách tým, že sa stal riaditeľom tlačovej agentúry, pán Rezník bol napríklad riaditeľom Slovenského rozhlasu v čase kľúčových volieb 1998 a len pripomeniem, že v tom čase sa Slovenskému rozhlasu hovorilo Rádio Mečiar. A tak ako nie je náhodné, že okrem, okrem tých bývalých házedesákov, ktorí skončili v SMER-e, tak mnohí z nich teraz nachádzajú uplatnenie u fašistov a dokonca za nich niektorí kandidovali a Vladimír Mečiar má teraz veľký priestor v konšpiračných médiách a práve konšpiračné média strašne kritizujú zrušenie Mečiarových amnestií.
No tak nejaký gén HZDS tam je naďalej prítomný a nejaká blízkosť k tým konšpiračným svetom prežíva zrejme aj v pánu Rezníkovi.

Pán poslanec Fecko tu uvádzal príklady referiend zo zahraničia. Áno, Čierna Hora sa oddelila od Juhoslávie na základe referenda, aj keď to v Srbsku neprešlo referendom. Áno, Škótsko hlasovalo v referende a zvyšok Veľkej Británie alebo, aby sme vyhoveli Úradu geodézie, kartografie a katastra, zvyšok Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska neuskutočnilo referendum. A, samozrejme, že sú takéto príklady, ale dali by sa nájsť aj príklady iné, napríklad Katalánsko v tejto chvíli, ak spraví referendum, tak to nebude legálne a pravdepodobne mu to Španielsko neumožní. Alebo prečo chodiť tak ďaleko, na Pyreneje? Keby sa napríklad Prešovský kraj rozhodol, že vyhlási referendum o odtrhnutí od Slovenska, tak asi by to nebolo legálne, a pritom Prešovský kraj by teoreticky mohol byť aj samostatným štátom. Existujú aj menšie a menej početné štáty, ale niekde tá hranica asi je. A rovnako tak alebo povedzme, že južné Slovensko by sa rozhodlo, že vyhlási referendum o hlasovaní. Momentálne v sále nie je nikto z poslancov za SNS, tak možno by to tu až také vášne nevyvolalo v tejto chvíli. Ale tiež, keby sa o to niekto pokúsil, že referendom odtrhnúť južné Slovensko od zvyšku Slovenska, tak asi by to celkom nešlo.
Takže áno, sú situácie, ktoré umožňujú menšiemu celku odtrhnúť sa od väčšieho celku na základe jeho jednostrannej vôle, ale sú aj situácie, keď to také jednoduché nie je. A nenazýval by som tie prvé situácie automaticky socialistické a tie druhé automaticky demokratické, pretože aj v demokratických existujú aj také, aj také príklady.

Pán poslanec Marosz, ďakujem za podporu návrhu zákona. Ako si správne uviedol vo svojom vystúpení, teda poukázal si na to, že opozícia pripravuje podanie voči nedávno schválenej novele zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic a rýchlostných komunikácií. A práve tieto dva zákony, teda ten, v úvodzovkách, diaľničný a tento o súkromných investíciách sú problematickejšie a asi by som sa ani nevedel rozhodnúť, ktorý z nich je problematickejší z hľadiska ústavy, pretože ten diaľničný síce spĺňa podmienku verejného záujmu, keďže budovanie cestnej infraštruktúry je vo verejnom záujme a to asi nie je predmetom žiadneho sporu, ale zároveň ide v zásahoch do vlastníckeho práva ďalej tým, že umožňuje stavať na cudzích pozemkoch, čiže nielen vyvlastňovať v záujme stavby diaľnic, ale stavať na pozemkoch, kde sa proces vyvlastnenia ešte len začal, neskončil.
Návrh zákona alebo teda zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, ktorý s kolegami navrhujeme zrušiť, síce neumožňuje stavať na cudzom pozemku, čiže v tomto ohľade je lepší, ale zasa na druhej strane je tam problém s tou podmienkou, že vyvlastňovať možno iba vo verejnom záujme, pretože súkromná investícia nie je verejným záujmom. Súkromná investícia je súkromným záujmom, legitímnym, ale nie verejným.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, nedávno sme tu mali diskusiu o vyvlastňovaní, vlastníckych právach a dokonca možnosti stavať na cudzích ešte nevyvlastnených pozemkoch. Tá diskusia prebehla v súvislosti so zákonom, ktorý umožňuje stavať na, teraz už zase umožňuje stavať na, stavať diaľnice a rýchlostné komunikácie na pozemkoch, ktoré neboli vykúpené a neboli ani vyvlastnené.
Slovenská legislatíva, máme viacero zákonov, ktoré špecificky upravujú jednotlivé prípady, kedy je možné vyvlastňovať, všeobecná úprava je v stavebnom zákone, špecifická v jednotlivých zákonoch z hľadiska účelu. Vlastnícke právo nie je absolútne a ústava v čl. 20 zaručuje vlastnícke právo, podľa čl. 20 ods. 1 každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa čl. 13 ods. 4 pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel, takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Zákon č. 175/1990 Zb., ktorý s kolegami navrhujeme zrušiť, je to zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, upravuje problematiku vyvlastňovania vo vzťahu k tzv. významným investíciám. Keďže ide o súkromné investície, je sporné, či tento zákon zodpovedá podmienkam, ktoré pre vyvlastňovanie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva určuje ústava v citovaných ustanoveniach. Keďže je to investícia alebo investície súkromného charakteru, nejde o vyvlastňovanie vo verejnom záujme. Samotnou veľkosťou investície z hľadiska množstva investovaných finančných prostriedkov alebo počtu vytvorených pracovných miest sa predsa súkromná investícia nezmení zo súkromného záujmu na verejný záujem. Rovnako sa to neudeje ani tým, že o tom rozhodne vláda, že vláda povie, že ide o investíciu vo verejnom záujme. Takýmto spôsobom by totiž bolo možné akýkoľvek súkromný záujem len na základe v zákone vymenovaných podmienok či na základe rozhodnutia vlády ustanoviť za záujem verejný a tým legitimizovať vyvlastňovanie alebo zásah do vlastníckych práv. Takýto postup by ale nezodpovedal úprave ochrany vlastníckeho práva, ktorá je zakotvená v našej ústave.
Rovnako je veľmi sporné aj to, či umožnenie vyvlastňovania v záujme súkromných investícií zodpovedá požiadavke ústavy, že vyvlastňovanie je možné iba v nevyhnutnej miere. Keďže iné súkromné investície sa realizujú bez toho, aby investorom bolo umožnené vyvlastňovať majetok iných vlastníkov a zároveň aj tzv. významné investície, ktorých sa tento zákon týka, je možné realizovať bez toho, aby sa zasahovalo do vlastníckych práv iných vlastníkov formou vyvlastňovania, preto sa domnievam, že tento zákon nespĺňa ani tú podmienku, že vyvlastňovanie v záujme významných investícií sa deje iba v nevyhnutnej miere. A to je tiež podmienka, ktorú stanovuje ústava.
V prípade predmetného návrhu zákona existuje podľa môjho názoru rozpor aj s čl. 20 ods. 1 ústavy, v zmysle uvedeného zákona má totiž vlastnícke právo investorov alebo významných investorov prednosť pred vlastníckym právom vlastníkov vyvlastňovaných pozemkov. V oboch prípadoch pritom ide o súkromných vlastníkov, ale ich vlastnícke práva nemajú rovnaký zákonný obsah a ochranu, keďže vlastnícke práva jedného vlastníka, vlastnícke právo jedného vlastníka je v jeho vlastnom súkromnom záujme nadraďované nad vlastnícke právo iného súkromného vlastníka.
Nakoniec, domnievame sa, že vyvlastňovanie v záujme súkromných investorov nezodpovedá ani už citovanému čl. 13 ods. 4 ústavy, pretože pri obmedzovaní vlastníckeho práva sa nedbá na jeho podstatu a obsah. Ústava neumožňuje vyvlastňovanie v inom ako verejnom záujme. Predmetný zákon takýto zásah do vlastníckeho práva predpokladá a ustanovuje. Nedbá tým na podstatu a obsah vlastníckeho práva, zásahy do ktorého majú byť v zmysle ústavy iba výnimočné a pri splnení ústavou vymedzených podmienok a obmedzení. V tomto prípade to tak nie je a keďže vládna koalícia presadila ďalšie obmedzenie vlastníckych práv, keď presadila možnosť stavať diaľnice na cudzích, ešte nevyvlastnených pozemkoch, tak v záujme nejakej rovnováhy my teraz prichádzame s návrhom, ktorý by ochranu vlastníckych práv posilnil a posilnil by ich vo vzťahu k vyvlastňovaciemu zákonu, ktorý je z hľadiska splnenia podmienok ústavy, že vyvlastňovať možno iba vo verejnom záujme, snáď najspornejší zo všetkých vyvlastňovacích zákonov.
Ďakujem za pozornosť.

Návrh zákona predkladám spolu s kolegami Petrom Osuským a Annou Zemanovou a navrhujeme nie novelizovať, ale zrušiť zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zároveň logicky upraviť súvisiace ustanovenia stavebného zákona, ktoré sa viažu na zákon, ktorý navrhujeme zrušiť.
Schválením nášho návrhu by sa obmedzilo zasahovanie do vlastníckych práv v prípadoch, ktoré sú sporné z hľadiska ústavy, pretože nejde o zásahy do vlastníckych práv realizované vo verejnom, ale v súkromnom záujme.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie. Má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože posilňuje ochranu vlastníckeho práva.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Bližšie by som sa vyjadril v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem. Krajina ako Slovensko nemôže zabezpečiť svoju obranu individuálne, preto je dobré, že sme súčasťou Severoatlantickej aliancie, a je dobré, že v otázke členstva Slovenska v Severoatlantickej aliancii existuje široká zhoda naprieč celým demokratickým politickým spektrom. Fašistov, ktorí blúznia o vystúpení z NATO, do toho, samozrejme, nepočítam.
Ako správne povedal pán poslanec vo svojom vystúpení a napokon aj ako to zdôvodňujú predkladatelia tohto návrhu, kolektívna obrana by nemala znamenať individuálnu nezodpovednosť. Aj my, Slovensko, sa musíme ako krajina, ako členská krajina Severoatlantickej aliancie podieľať na obrane všetkých členov Severoatlantickej aliancie, plniť si svoje záväzky. A aby sme si mohli plniť svoje záväzky, aby sme mohli prispievať k obranyschopnosti celej Aliancie, musíme byť dostatočne obranyschopní aj my sami a musíme mať dostatočne a dobre vyzbrojenú armádu. Ten záväzok dvoch percent nie je samoúčelný.
A to, že v minulosti neexistovala hrozba a my sme zaspali, nebolo dobré, pretože záväzky voči našim partnerom si máme plniť aj v situácii, keď tá hrozba neexistuje alebo vyzerá byť veľmi vzdialená. Ak nás existencia hrozby meniaceho sa sveta pomkne k tomu, aby sme si plnili to, čo sme si mali plniť aj bez existencie tej hrozby, tak dobre. Na minulej schôdzi sa tá zhoda prejavila schválením deklarácie, s ktorou prišla koalícia, dúfam, že teraz sa prejaví schválením zákona, ktorý navrhuje opozícia.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, ako som spomenul už v úvodnom slove, zámerom predkladateľov návrhu novely zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti je odstrániť existujúcu disproporciu, čiže rozdiel medzi výškou jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti a príspevku pri narodení dieťaťa. Tieto dva príspevky majú podobný účel. Majú predstavovať príspevok štátu na úhradu nákladov v situácii, keď sa v rodine ocitne nové dieťa, či už dôsledku narodenia, alebo v dôsledku prevzatia do náhradnej starostlivosti. Napriek tomu výška týchto príspevkov je upravená a ich poskytovanie teda v dvoch rôznych zákonoch. A tie dva zákony stanovujú nerovnakú výšku pre tieto dva príspevky. A nerovnakú výšku, čo vidíme ako problém, v neprospech toho príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti.
Výška tohto príspevku je stanovená na 500 eur, kým výška príspevku pri narodení dieťaťa predstavuje pri prvých troch deťoch 829,86 eura. Potom je nižšia pri ďalších deťoch. Sme presvedčení, že je vo verejnom záujme, aby deti vyrastali v rodinnom prostredí. Pokiaľ z akýchkoľvek dôvodov nemôžu vyrastať s vlastnými rodičmi, je žiaduce, aby im bola poskytnutá náhradná starostlivosť v inej rodine. Preto podľa nášho názoru neexistuje žiadny dôvod, prečo by mali náhradní rodičia, ktorí prijímajú cudzie dieťa do vlastnej starostlivosti, byť pri poberaní tohto jednorazového príspevku na dieťa akokoľvek znevýhodnení voči rodičom, ktorí poberajú príspevok pri narodení vlastného dieťaťa.
Vzhľadom na to navrhujeme výšku oboch príspevkov pri prvých troch deťoch zjednotiť a to tým, že jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti sa naviaže na príspevok pri narodení dieťaťa, čo bude pri dnešnom nastavení predstavovať sumu 829 eur 86 centov. Pri štvrtom a každom ďalšom dieťati prevzatom do náhradnej starostlivosti ponechávame naším návrhom výšku na nezmenenej úrovni 500 eur.
Okrem toho navrhujeme vypustiť zo zákona niektoré podľa nášho názoru neopodstatnené obmedzenia pri poberaní jednorazového príspevku. Navrhujeme napríklad vypustiť obmedzujúce podmienky pre poberanie jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti, keďže zákon stanovuje podmienku, že musí ísť o dieťa mladšie ako šesť mesiacov a zároveň o dieťa, na ktoré nebol poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa. Tieto podmienky sú podľa nášho názoru pre náhradného rodiča diskriminujúce a neopodstatnené. Nie je dôvod, aby sa jednorazový príspevok mohol v inak rovnakej situácii poberať na dieťa vo veku päť mesiacov a nemohol napríklad na dieťa vo veku sedem alebo osem mesiacov, alebo aby náhradný rodič preberajúci dieťa, na ktoré už bol poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa, bol znevýhodnený oproti rodičovi, náhradnému rodičovi, ktorý do náhradnej starostlivosti preberá dieťa, na ktoré takýto príspevok dosiaľ poskytnutý nebol. To nie je problém náhradného rodiča, to nie je problém toho dieťaťa, preto navrhujeme obe tieto podmienky, teda aj podmienku veku dieťaťa, aj podmienku, že nebol na to dieťa poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa, zo zákona vypustiť.
Možno tak filozoficky si možno položiť aj otázku, či vôbec majú byť takéto príspevky, ako je príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok pri prebratí do náhradnej starostlivosti, a samozrejme si možno predstaviť minimálny štát, kde by počet poskytovaných sociálnych príspevkov a dávok bol výrazne redukovaný oproti tomu, čo dnes máme my dnes na Slovensku alebo aj v iných krajinách povedzme západnej Európy. To, že sa narodí dieťa, je primárne zodpovednosť a rozhodnutie jeho vlastných rodičov, nie štátu.
Ale myslím si, že aj v štáte, čo by bol čo ako minimálny, tak je potrebné sa postarať o tých najslabších. Hovoril tu dnes o tom pán prezident Andrej Kiska. Hovoril, že štát, spoločnosť má dlh práve voči ľuďom, ktorí sú tí najslabší, a že má povinnosť sa o nich postarať. Či už ide o ľudí žijúcich vo vylúčených rómskych spoločenstvách, alebo o deti z detských domovov. Čiže nepochybne má štát a spoločnosť povinnosť alebo záväzok voči deťom, ktoré nie z vlastnej viny nemôžu vyrastať v rodine so svojimi vlastnými biologickými rodičmi. O tie je potrebné sa postarať a postarať sa, ak to len trochu ide, nie v detských domovoch, zariadeniach, inštitúciách, ale v náhradných rodinách. Preto je potrebné náhradné rodiny a náhradné rodičovstvo a náhradnú osobnú starostlivosť všemožne podporovať, nie ju znevýhodňovať oproti bežným rodinám. Príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti má práve z tohto dôvodu podľa môjho názoru ešte vyššiu legitimitu ako príspevok pri narodení dieťaťa a určite by z toho dôvodu nemal byť stanovený na nižšej úrovni, ako je príspevok pri narodení dieťaťa.
Kolegovia Lucia Ďuriš Nicholsonová a Peter Osuský predkladali takýto podobný návrh už v predchádzajúcom volebnom období, vtedy schválený nebol. Teraz prichádzame s touto iniciatívou znova, je to v podstate iniciatíva pani podpredsedníčky Národnej rady, najmä na ktorú sa obrátili ďalší rodičia, ktorí sa s touto nespravodlivosťou stretávajú, tak opäť prichádzame s takýmto návrhom a uchádzame sa o vašu podporu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne a kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, predkladajú na rokovanie poslanci Ondrej Dostál, Peter Osuský, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Jozef Mihál.
Návrh zákona upravuje výšku jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti, ktorý je jedným z príspevkov poskytovaných podľa už zmieneného zákona č. 627/2005 a tento jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti je podľa § 3 ods. 1 zákona určený na podporu zabezpečenia základného osobného vybavenia dieťaťa, najmä na zabezpečenie jeho ošatenia, obuvi, hygienických potrieb, nevyhnutného nábytku a iných vecí na uspokojenie potrieb dieťaťa. Z hľadiska účelu je teda tento príspevok porovnateľný s príspevkom pri narodení dieťaťa, ktorý je zase upravený v zákone č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí, ktorý je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.
Napriek podobnému účelu je výška týchto dvoch príspevkov upravená disproporčne v neprospech toho príspevku pri prevzatí do náhradnej osobnej starostlivosti. A túto disproporciu sa spolu s kolegami naším návrhom zákona pokúšame riešiť.
Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy a negatívny vplyv na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest, ani na životné, ani na podnikateľské prostredie. Je v súlade s ústavou, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A viac o jeho obsahu a o tom, ako tú disproporciu medzi tými dvomi príspevkami chceme odstrániť, by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za reakcie, a teda asi pán predkladateľ vysvetlí, ale to, čo rieši novela, nie je to, čo sa deje s vyrúbanými stromami, ale to, čo sa deje s tým poplatkom, ktorý sa platí obci za výruby, takže to je trochu iná téma. Ale teda ja som tiež vystúpil z dôvodu, že som sa chcel niečo o tom návrhu dozvedieť.