Vážený pán generálny prokurátor, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k správe pána generálneho prokurátora k veciam, o ktorých som diskutoval aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, a neviem, na čo všetko mi vyjde čas, ale v zásade by som rád povedal pár slov o dohľade prokuratúry nad zákonnosťou činnosti orgánov verejnej správy a pár slov k domácemu násiliu. K tomu ďalšiemu, neviem, či sa, či sa...
Vážený pán generálny prokurátor, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k správe pána generálneho prokurátora k veciam, o ktorých som diskutoval aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, a neviem, na čo všetko mi vyjde čas, ale v zásade by som rád povedal pár slov o dohľade prokuratúry nad zákonnosťou činnosti orgánov verejnej správy a pár slov k domácemu násiliu. K tomu ďalšiemu, neviem, či sa, či sa dostanem.
Pokiaľ ide o dohľad prokuratúry nad zákonnosťou činnosti orgánov verejnej správy, a zaujíma ma predovšetkým tá časť, ktorá sa týka činnosti, činnosti samospráv, pretože je to obrovské more práce aj pre, aj pre prokuratúru, a teda najmä vo vzťahu k niektorým menším obciam. Určite by som nechcel paušalizovať, ale v niektorých obciach naozaj to vedomie o zákonnosti a zákone je, je úplne minimálne aj u starostu, aj u poslancov, a teda tam je práca prokuratúry nesmierne potrebná, keď upozorňuje na nezákonnosť či už schválených všeobecne záväzných nariadení, alebo, alebo postupov orgánov, orgánov samosprávy obcí. Dokonca sa priznám, že, že v prostredí, v ktorom sa pohybujem, a to je prostredie niektorých aktívnejších komunálnych poslancov alebo, alebo aktivistov združených napríklad v Združení občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, sa objavujú aj názory, že je možno škoda, že prokuratúra nemá silnejšie, silnejšie pozície voči, voči samosprávam, že keby dokázala priamo zjednať nápravu evidentných nezákonností, a tak, tak možnože by, by to bolo lepšie, ale teda také je zákonné nastavenie, asi by nebolo, nebolo správne keby prokuratúra automaticky mohla meniť rozhodnutia samosprávy. Na to, na to máme, pochopiteľne, súdy.
Zazneli tu zo strany kolegýň, ktoré vystupovali v tej prvej časti rozpravy, výhrady, ktoré sa týkajú činnosti prokuratúry, napádania všeobecne záväzných nariadení, protestami povedzme na základe iniciatívy zo strany niektorých občianskych združení, hovorila o tom pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Remišová, myslím, a spomenula, že v Bratislave v Starom Meste bolo na základe protestu prokuratúry a potom následne aj rozhodnutia súdu zrušené všeobecné záväzné nariadenie o pravidlách času predaja v obchode a prevádzky služieb. A teda to je iný aspekt toho problému a naozaj zo strany samospráv tentokrát niekedy, niekedy vnímaná činnosť prokuratúry ako až možno prehnane aktívna a zasahujúca do kompetencii samosprávy, ale v tomto by som sa skôr zastal prokuratúry, pretože napríklad tie pravidlá času predaja sú vecou toho, ako je to nastavené, nastavené v zákone, a pokiaľ, pokiaľ máme pocit, že bola by vhodnejšia iná úprava, ktorá by samosprávam dávala väčšie možnosti upravovať povedzme túto problematiku, tak potom skôr by sme mali uvažovať o zmene legislatívy, než vyčítať prokuratúre, že napáda takéto všeobecné záväzné nariadenia, a napokon v tomto prípade dal prokuratúre za pravdu aj súd vrátane odvolacieho, odvolacieho súdu.
Ale napriek tomu aj ja evidujem niektoré, niektoré aktivity prokuratúry, ktoré sa mi zdajú, zdajú trošku za hranou. Zo starších prípadov by som si spomenul, keď sme tu riešili teraz komunizmus a fašizmus, v Starom Meste bolo prijaté všeobecne záväzné nariadenie, ktoré sa týkalo pouličných aktivít, a teda v nejakom, v nejakom, v nejakej staršej verzii bolo v rámci pouličných aktivít zakázané aktivity, ktoré propagovali fašizmus. My sme tam doplnili, že keď fašizmus, tak, tak aj komunizmus. Prokuratúra napadla to nové všeobecné záväzné nariadenie a napadla tam viacej vecí, samozrejme, ale jedna z veci, ktoré vyčítala tomu nariadeniu, je, že ako tam môžeme zakazovať propagáciu komunizmu, a vôbec nevadilo, že tam bola zakázaná propagácia fašizmu. Čiže, čiže ja by som sa naozaj prihováral za, za rovnaký meter, veď už to tu opakovane, opakovane zaznelo, ale to, to sa mi vlastne pripomenulo v rámci tejto debaty.
Alebo ďalší príklad. Bratislava schválila všeobecne záväzné nariadenie o používaní pyrotechnických výrobkov a prokuratúra napadla toto všeobecné záväzné nariadenie protestom. A ten protest vychádzal z toho, že vo všeobecnom záväznom nariadení boli nejaké definície, ktoré boli prebraté zo zákona. To z hľadiska legislatívnej techniky je vnímané tak, že ak je niečo v zákone, tak to nemá byť vo všeobecne záväznom nariadení priamo prepísané. Ale to nechám možno na, na inú debatu, či je to dobré, lebo potom z hľadiska adresátov tej právnej normy, teda keď si prečítam to všeobecne záväzné nariadenie a je tam iba to, čo nie je v tom zákone, tak to môže byť nezrozumiteľné a myslím si, že zrozumiteľnosť právnych predpisov je rovnako dôležitým kritériom než nejaká legislatívna teoretická čistota.
Problém je, že, že toto bežne robí prokuratúra, keď napadne protestom nejaké všeobecne záväzné nariadenie, tak vyčíta aj túto vec, že sa prepisuje zo zákona. V tomto prípade to však bol úplne jediný dôvod podania protestu. Čiže prokuratúra vyčítala, že mesto Bratislava vo svojom všeobecne záväznom nariadení prepísala definíciu, ktorá je v zákone. A keby, keby aspoň, že tá definícia bola v rozpore so zákonom, ale tá definícia bola presne taká ako v zákone, akurát prokuratúra upozornila, že niekedy v budúcnosti by mohlo dôjsť k zmene zákona a následne potom by sa potom tá definícia, ktorá bola prebratá do všeobecne záväzného nariadenia, mohla dostať do rozporu so zákonom. Síce nie je v rozpore, ale mohla by sa v budúcnosti. Podľa mňa je to zjavná blbosť, odmietlo to mestské zastupiteľstvo, tento protest, a teda, ako som informovaný, nebude v tejto veci ďalej konané, a teda by som sa vcelku zabavil, keby, keby toto chcela prokuratúra žalovať, lebo si myslím, že je to nežalovateľné.
Ale problém je, že na prokuratúre si museli naštudovať to všeobecne záväzné nariadenie, niekto musel vypracovať ten protest, poslali ho na magistrát, na magistráte to musel niekto spracovať, muselo sa k tomu vyjadriť vecné príslušné oddelenie, muselo sa k tomu vyjadriť právne oddelenie, muselo sa k tomu vyjadriť organizačné oddelenie, namnožili to, prerokovali na komisiách, prerokovali, prerokovali to na mestskej rade, distribuovali to ako materiály. Desiatky hodín pracovného času kvôli úplnému nezmyslu!
A, no a k tomu domácemu násiliu mi už asi veľa času neostane. Tak by som, by som chcel tiež ako niektorí predrečníci oceniť záujem, a teda na mňa to pôsobí ako úprimný záujem pána generálneho prokurátora o túto tému. Pokiaľ ide o tú legálnu definíciu domáceho násilia, tak vnímam to skôr, skôr ako vec takú na vykazovanie, a teda aby sme mali prehľad o tom, koľko domáceho násilia sa deje, alebo trestnej činnosti súvisiacej s domácim násilím, než že by to bol nejaký reálny problém, ale, ale áno, však prehľad je dôležite mať a myslím si, že ak nie na ministerstve spravodlivosti alebo kde, tak myslím, že v radoch opozičných poslancov prinajmenšom by, by ste mohli byť vypočutý, a teda vyzerá to tak, že by sme sa mohli, mohli sa aj podujať, ak by bolo potrebné nejakú zmenu zákona iniciovať alebo spoluiniciovať, však ale tak asi by to malo spraviť ministerstvo.
A teda asi posledná vec, ku ktorej sa stihnem vyjadriť, je tá bagatelizácia, na ktorú upozorňujete, ale tam by mňa zaujímalo, že čo robí prokuratúra. Lebo keď, keď sa mimovládne organizácie alebo odborníci sťažujú, že, že podnety na trestnú činnosť, ktorá, ktorá súvisí s domácim násilím, sú zo strany polície bagatelizované, tak to chápem, ale teda myslím, že prokuratúra má nejaké nástroje, aby s tým niečo robila.
Ďakujem.
Skryt prepis