Videokanál poslanca

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. "Vystavku dastiženij" som zaradil, špeciálne mysliac na Petra Osuského a som rád, že to nebolo zbytočné, ospravedlňujem sa za svoju už trochu zanedbanú ruštinu.
Pani poslankyňa Dubačová, prečo to zašlo až tak ďaleko? Pýtala si sa, či je to zámer, či je to cieľ. No myslím, že to sú také rečnícke otázky. Môže to byť inak? To je tiež rečnícka otázka.
Pán poslanec Grendel, povedal si, že na vine, prečo sa ľudia boja oznamovať korupciu, sú politici, konkrétne Robert Fico a Robert Kaliňák, a dodal si, že veríš, že autor správy je v tom s nami zajedno. To neviem, či je tak možné, že je v tom s nami zajedno, ale predpokladám, že aj keby to vedel, tak to nepovie.
A, pán poslanec Marosz, áno, špeciálna prokuratúra, špeciálny súd vznikli práve preto, aby boj proti korupcii bol imúnny voči miestnym vplyvom, a spočiatku sa to darilo. A je možné, že do istej miery sa to darí aj teraz, že tí nejakí lokálni oligarchovia nemajú až taký dosah na špeciálnu prokuratúru, aký by možno mali na políciu a prokuratúru v tom-ktorom okrese, meste a podobne. Problém je ale ten, že korupcia, ktorá je dnes podstatná, nie je tá lokálna, tá komunálna, ale tá centrálna. A špeciálna prokuratúra možno je imúnna voči miestnym vplyvom, ale voči tým centrálnym evidentne nie.

Vážený pán špeciálny prokurátor, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pozitivní konstruktivní satira. Neviem, či aj pán špeciálny prokurátor je podobne ako ja fanúšikom dvojice Svěrák, Smoljak, ale možno aj áno a možno videl film Neistá sezona, ktorý natočili v roku 1987 a odkiaľ pochádza tá slávna hláška: "Po čem my voláme? Po satiře. Ano, po pozitivní, konstruktivní satiře." To už bola taká satira alebo paródia na komunálnu satiru, ktorá sa vtedy pestovala v socialistickom Československu, keď celý národ sa zabával na Husákovi, Biľakovi, Brežnevovi, ale tá satira, ktorá mohla byť prezentovaná verejne, bola iba taká komunálna, taká, že si robili srandu zo skorumpovaného automechanika v autoservise alebo z mäsiara alebo tak maximálne nejakého riaditeľa podniku komunálnych služieb. Vyššie sa už kritizovať nemohlo. Satira to síce bola, ale taká špecifická. Nevdojak som si na to spomenul, keď som čítal o boji proti korupcii v správe špeciálneho prokurátora. Aj boj proti korupcii to síce je, ale tiež taký špecifický.
Povedali ste vo svojom úvodnom vystúpení, že nemáte veľmi rád štatistiku, čísla, že to nie je až také výpovedné. Ja čiastočne s vami súhlasím, často sú oveľa výrečnejšie tie konkrétne príklady. A aké konkrétne príklady úspešného boja proti korupcii nám ponúkate vo svojej správe za minulý rok? Aká je tá vaša výstavka úspechov národného hospodárstva, čo sa týka boja proti korupcii v roku 2016? Dovolím si zacitovať teda príklady, ktoré uvádzate ako úspešne dotiahnuté, právoplatne skončené veci v roku 2016.
Ivan P. ako policajt Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra viackrát prevzal v súvislosti s fingovanými dopravnými nehodami úplatky vo výške 200 – 250 eur, pričom vo viacerých prípadoch do záznamu o preverení oznámenia – škodovej udalosti uviedol nepravdivé údaje, na základe čoho boli neoprávnene uplatnené poistné plnenia v rôznych poisťovniach. Súd za to uložil obžalovanému Ivanovi P. trest odňatia slobody v trvaní 60 mesiacov.
Ing. Ján Š. si ako zástupca riaditeľa Rudných baní, š. p., Banská Bystrica vyžiadal a prevzal úplatky v celkovej výške cca 140-tisíc, nie eur, korún od zástupcov spoločnosti METAL-ECO za to, že zabezpečí trvanie nájomnej zmluvy so spoločnosťou METAL-ECO, ktorá vykonávala podnikateľskú činnosť na prenajatých pozemkoch. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a peňažný trest vo výške 15-tisíc eur.
Doc. MUDr. Jozef M., PhD ako primár urologického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Skalici prevzal v 26 prípadov od pacientov úplatky v rôznej výške v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti a vykonaním lekárskych úkonov. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, peňažný trest vo výške 800 euro a trest zákazu činnosti vykonávať povolenie lekára na dobu jeden rok.
Blížime sa ku koncu. Ing. Peter V. ponúkol pracovníkovi Banskobystrického samosprávneho kraja v Banskej Bystrici Jánovi M. úplatok vo výške 30-tisíc eur v súvislosti s rozhodovaním o vyhlásení verejnej obchodnej súťaže na vydanie koncesie na dodávku tepla a modernizácie kotolne. Za to súd uložil obžalovaného trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka a peňažný trest vo výške 300 eur.
Tým "vystavka dastiženij narodnovo gasudarstva" končí, a teda policajt okresného dopravného inšpektorátu, fingované dopravné nehody, 200 až 250- eurové úplatky. Ján Š. ktorý zobral úplatok ešte v slovenských korunách, Jozef M., ktorý bral úplatky od pacientov v rôznej výške, nešpecifikované aké, a pracovník Banskobystrického kraja a pokus o jeho korupciu. Keď som začal Neistou sezónou, tak v Neistej sezóne by na toto povedali "zlatý prciny".
Robert Kaliňák začiatkom januára tohto roku povedal, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, niet čo stíhať. Všetci sme sa vtedy pohoršovali. Mysleli sme si, že Kaliňák zasa len tak normálne klame, tak klasicky na Kaliňáka. Ale keď som si prečítal vašu správu, pán špeciálny prokurátor, tak som poňal také temné podozrenie, že on to možno aj myslí vážne, lebo sa mu nejako záhadne podarilo v predstihu dostať k vašej správe. Však ste mu ju nejako neoficiálne posunuli skôr ako nám a skôr, ako ste ju zverejnili. On si ju prečítal a uveril vám, lebo keď si toto prečítal, potom možno naozaj úprimne presvedčený bol schopný zahlásiť, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje.
Nemám najmenší dôvod obhajovať Kaliňaka, ale zasa aby sme nepripisovali niečo, za čo, chudák, nemôže, lebo len uveril tomu, že ak sú toto tie skutočné úspechy v boji proti korupcii na Slovensku, tak naozaj korupcia na najvyšších miestach neexistuje alebo potom boj proti korupcii na Slovensku je niečo také, ako kedysi za reálneho socializmu bola tá spomínaná komunálna satira.
Podobne ako kolegu Galka ma zaujala tá časť vašej správy, kde hovoríte o tom, že ako ťažko bojovať proti korupcii, pretože fyzické a právnické osoby nie sú ochotné spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní a objasňovaní korupcie a má to podľa vás nepochybne viacero príčin, z ktorých si dovolíte poukázať na dve. Vypichli ste dve. Pán Galko ich spomínal, ale ja ich prečítam, lebo je to veľmi, veľmi zaujímavé.
Prvá. "Platný trestný poriadok je preformalizovaný, v dôsledku čoho každého oznamovateľa korupcie čaká v priebehu vyšetrovania a súdneho pojednávania doslova martýrium. Najprv musí byť vypočutý ako oznamovateľ, po začatí trestného stíhania ako svedok, po vznesení obvinenia musí byť opätovne vypočutý ako svedok, a to v prítomnosti obhajcu obvineného. Často sa musí zúčastniť aj konfrontácie medzi ním a obvineným a najmenej jeden výsluch ho ešte čaká na hlavnom pojednávaní. Veľa oznamovateľov korupcie sa výslovne vyjadrilo, že ak by vedeli, čo ich čaká, ani by trestné oznámenie nepodávali."
Druhý dôvod: "Najmä v posledných rokoch je zo stany niektorých novinárov, ale aj politikov vytváraný masmediálny tlak na Úrad špeciálnej prokuratúry a vo verejnosti sa prezentujú názory, že tento úrad všetky korupčné veci zametá pod stôl. Využívajú na to niektoré neskončené trestné veci, ktoré v minulosti ani nie sú kvalifikované ako korupčné trestné činy."
Keď ste tieto dva dôvody alebo dve príčiny nejako špeciálne vypichli, tak predpokladám, že ich považujete za dôležitejšie ako ostatné. Ale toto sú podľa vášho názoru hlavné príčiny, prečo sa nedarí bojovať s korupciou, prečo je ťažké odhaľovať korupciu a špeciálne na nejakých vysokých miestach? Nikto nespochybňuje, že korupciu treba riešiť aj na tej nižšej úrovni, ale to asi nie je podstatný problém slovenského boja proti korupcii. Formality a komplikovanosť trestného procesu, nie vedomie, že neexistuje skutočná vôľa bojovať s korupciou, sú podľa vás skutočnou príčinou, prečo to ide tak ťažko? Ale veď človek, ktorý sa rozhoduje, či oznámi nejakú korupciu, obvykle nepozná detaily trestného procesu, nevie presne, čo ho čaká, koľkokrát bude musieť vypovedať. To nie je podstatný dôvod, podľa ktorého by sa rozhodoval, či nejakú korupciu oznámi alebo neoznámi. Ale vie alebo na základe toho, čo vie, aspoň predpokladá, že to aj tak k ničomu nebude, že páchatelia nebudú odhalení a že veľmi pravdepodobne jediným, kto s tým bude mať problémy, je on sám, ktorý sa rozhodol na korupciu upozorniť, lebo takých prípadov je veľa. Je mnoho, na rozdiel od prípadov, keď oznámenie korupcie viedlo k reálnemu potrestaniu páchateľa na najvyšších miestach.
A ten druhý dôvod: Novinári a politici vytvárajú dojem, že sa všetky korupčné kauzy zametajú pod stôl a špeciálne teda na špeciálnej prokuratúre. Naozaj sú to novinári a politici? Prečo by to robili, lebo vy nie ste vládny politik? Ja chápem, keď takúto argumentáciu používajú Fico alebo Kaliňák, že to sú nejaké opozičné hry alebo novinári vymýšľajú. Netvrdím, že je to pravda, len hovorím, že je tam aspoň nejaká štipka logiky, že vládni politici sa snažia brániť tým, že opozícia si tu niečo vymýšľa. Novinári hľadajú nejaké škandály. Ale veď vy nie ste politik! Vy ste orgán činný v trestnom konaní! Aký by mala opozícia alebo novinári špeciálny dôvod útočiť na vás, spochybňovať vás? Nerozumiem.
Posledná vec, o ktorej hovorila aj kolegyňa Remišová a mňa to tiež zaujalo v tej vašej správe, test spoľahlivosti. "K efektívnemu boju proti korupčnej trestnej činnosti by po dôkladnej analýze prispelo aj zavedenie tzv. testu integrity (spoľahlivosti). Spočíval by – laicky povedané – v tom, že Policajný zbor by mal zákonné oprávnenie na vytvorenie vhodných podmienok na spáchanie trestného činu alebo disciplinárneho previnenia pre príslušníka alebo zamestnanca ozbrojeného zboru s tým, že pokiaľ by tato osoba nebola úspešná v teste, bolo by proti nej začaté disciplinárne alebo trestné konanie." Inšpirácia v Českej republike, a teda ak tomu dobre rozumiem, tak bolo by to niečo ako využitie agenta provokatéra, ktorý by navodil situáciu, v ktorej by príslušník ozbrojeného zboru alebo z orgánu činného v trestnom konaní mohol zlyhať a tak by sa ukázalo, či je alebo nie je spoľahlivý.
Nielen z tejto správy vychádzajúc, mám taký silný dojem, pán špeciálny prokurátor, že aj vy ste akýsi neformálny test spoľahlivosti už absolvovali a nepotrebovali ste k tomu ani žiadneho agenta provokatéra. Úrad špeciálnej prokuratúry aj Špeciálny súd vznikli preto, aby sa dalo efektívnejšie bojovať proti korupcii, a teda ďalšej závažnej trestnej činnosti, aby sa prekonali nejaké lokálne väzby, aby vznikol skutočne nezávislý orgán činný v trestnom konaní, na ktorý politici nebudú mať dosah. Obávam sa však, že špeciálna prokuratúra sa pod vaším vedením dopracovala do úplne opačného stavu. Dnes, keď má človek nejaké vážne podozrenie z korupcie, tak predpokladám, že oveľa viac by dôveroval policajtovi na najbližšom okrsku ako špeciálnej prokuratúre, že keď mu niečo oznámi, tak bude mať snahu doviesť to úspešne do konca. Čiže aj bez agenta provokatéra absolvovali ste test spoľahlivosti, ale neprešli by ste ním, preto by ste mali odísť.
Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa Grausová, spomenuli ste, že, teda povedali ste pánu generálnemu prokurátorovi slová, spomenuli ste komunizmus ako zločineckú ideológiu, s tým sa dá súhlasiť. Koniec citátu.
Tak ja by som sa vás chcel spýtať, že či súhlasíte aj s tým, že zločinecká ideológia je nielen komunizmus, ale aj fašizmus, či súhlasíte s tým, že režim slovenského štátu, ktorý existoval v rokoch 1939 až 1945, bol zločinecký a odsúdeniahodný, či súhlasíte s tým, že Jozef Tiso bol prezidentom štátu s fašistickým režimom, lebo keď teda nie dvojaký meter, tak nie dvojaký meter.

Ďakujem kolegyniam a kolegom za faktické poznámky. Pánu poslancovi Mizíkovi ďakujem za to, že nás oboznámil, čo sa píše na internete, a akurát nerozumiem, že prečo sedí v parlamente a v sále miesto toho, aby diskutoval na internete, lebo ten jeho štýl skôr pripomínal internetovú diskusiu.
A, pán poslanec, Galko ja som teda nenavrhoval, aby sme, aby prokuratúra mohla priamo meniť rozhodnutia samosprávy, len som upozornil na to, že mnohí ľudia sú už tak zúfalí, že, že by si to možno aj želali, pretože áno, pravidlá sú dobré, treba ich dodržiavať, ale sú obce, kde môžte im prečítať zákon a oni aj tak budú postupovať v rozpore so zákonom. Prokuratúra môže dať protest, oni ho aj tak odmietnu. A to, že v meste Bratislava, som povedal, že desiatky hodín úradníci a poslanci a neviem kto venovali, venovali protestu prokurátora, v tomto prípade, myslím si, že nie je potvrdením, že niečo zle funguje v meste, ale teda že ten protest bol zbytočný, pretože sú nejaké postupy, ktorými sa pripravujú materiály na rokovanie zastupiteľstva, a keď prišiel protest, tak sa s tým muselo vysporiadať zastupiteľstvo.
Pán poslanec Vašečka, áno, netreba, netreba dvojaký, dvojaký meter ani jedným, ani, ani druhým smerom.
Pani poslankyňa Verešová, k tomuto, škoda, že nemáme odsúdené aj zločiny komunizmu, ale my predsa máme, my máme nie jeden, dokonca máme viacero zákonov, ktoré odsudzujú komunistický režim, a máme aj v Trestnom zákone, že popieranie nielen holokaustu, ale aj zločinov založeného na fašistickej ideológii alebo na komunistickej ideológii, čiže môžme trestne stíhať aj propagovanie komunistickej ideológie.
Ďakujem.

Vážený pán generálny prokurátor, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k správe pána generálneho prokurátora k veciam, o ktorých som diskutoval aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, a neviem, na čo všetko mi vyjde čas, ale v zásade by som rád povedal pár slov o dohľade prokuratúry nad zákonnosťou činnosti orgánov verejnej správy a pár slov k domácemu násiliu. K tomu ďalšiemu, neviem, či sa, či sa dostanem.
Pokiaľ ide o dohľad prokuratúry nad zákonnosťou činnosti orgánov verejnej správy, a zaujíma ma predovšetkým tá časť, ktorá sa týka činnosti, činnosti samospráv, pretože je to obrovské more práce aj pre, aj pre prokuratúru, a teda najmä vo vzťahu k niektorým menším obciam. Určite by som nechcel paušalizovať, ale v niektorých obciach naozaj to vedomie o zákonnosti a zákone je, je úplne minimálne aj u starostu, aj u poslancov, a teda tam je práca prokuratúry nesmierne potrebná, keď upozorňuje na nezákonnosť či už schválených všeobecne záväzných nariadení, alebo, alebo postupov orgánov, orgánov samosprávy obcí. Dokonca sa priznám, že, že v prostredí, v ktorom sa pohybujem, a to je prostredie niektorých aktívnejších komunálnych poslancov alebo, alebo aktivistov združených napríklad v Združení občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, sa objavujú aj názory, že je možno škoda, že prokuratúra nemá silnejšie, silnejšie pozície voči, voči samosprávam, že keby dokázala priamo zjednať nápravu evidentných nezákonností, a tak, tak možnože by, by to bolo lepšie, ale teda také je zákonné nastavenie, asi by nebolo, nebolo správne keby prokuratúra automaticky mohla meniť rozhodnutia samosprávy. Na to, na to máme, pochopiteľne, súdy.
Zazneli tu zo strany kolegýň, ktoré vystupovali v tej prvej časti rozpravy, výhrady, ktoré sa týkajú činnosti prokuratúry, napádania všeobecne záväzných nariadení, protestami povedzme na základe iniciatívy zo strany niektorých občianskych združení, hovorila o tom pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Remišová, myslím, a spomenula, že v Bratislave v Starom Meste bolo na základe protestu prokuratúry a potom následne aj rozhodnutia súdu zrušené všeobecné záväzné nariadenie o pravidlách času predaja v obchode a prevádzky služieb. A teda to je iný aspekt toho problému a naozaj zo strany samospráv tentokrát niekedy, niekedy vnímaná činnosť prokuratúry ako až možno prehnane aktívna a zasahujúca do kompetencii samosprávy, ale v tomto by som sa skôr zastal prokuratúry, pretože napríklad tie pravidlá času predaja sú vecou toho, ako je to nastavené, nastavené v zákone, a pokiaľ, pokiaľ máme pocit, že bola by vhodnejšia iná úprava, ktorá by samosprávam dávala väčšie možnosti upravovať povedzme túto problematiku, tak potom skôr by sme mali uvažovať o zmene legislatívy, než vyčítať prokuratúre, že napáda takéto všeobecné záväzné nariadenia, a napokon v tomto prípade dal prokuratúre za pravdu aj súd vrátane odvolacieho, odvolacieho súdu.
Ale napriek tomu aj ja evidujem niektoré, niektoré aktivity prokuratúry, ktoré sa mi zdajú, zdajú trošku za hranou. Zo starších prípadov by som si spomenul, keď sme tu riešili teraz komunizmus a fašizmus, v Starom Meste bolo prijaté všeobecne záväzné nariadenie, ktoré sa týkalo pouličných aktivít, a teda v nejakom, v nejakom, v nejakej staršej verzii bolo v rámci pouličných aktivít zakázané aktivity, ktoré propagovali fašizmus. My sme tam doplnili, že keď fašizmus, tak, tak aj komunizmus. Prokuratúra napadla to nové všeobecné záväzné nariadenie a napadla tam viacej vecí, samozrejme, ale jedna z veci, ktoré vyčítala tomu nariadeniu, je, že ako tam môžeme zakazovať propagáciu komunizmu, a vôbec nevadilo, že tam bola zakázaná propagácia fašizmu. Čiže, čiže ja by som sa naozaj prihováral za, za rovnaký meter, veď už to tu opakovane, opakovane zaznelo, ale to, to sa mi vlastne pripomenulo v rámci tejto debaty.
Alebo ďalší príklad. Bratislava schválila všeobecne záväzné nariadenie o používaní pyrotechnických výrobkov a prokuratúra napadla toto všeobecné záväzné nariadenie protestom. A ten protest vychádzal z toho, že vo všeobecnom záväznom nariadení boli nejaké definície, ktoré boli prebraté zo zákona. To z hľadiska legislatívnej techniky je vnímané tak, že ak je niečo v zákone, tak to nemá byť vo všeobecne záväznom nariadení priamo prepísané. Ale to nechám možno na, na inú debatu, či je to dobré, lebo potom z hľadiska adresátov tej právnej normy, teda keď si prečítam to všeobecne záväzné nariadenie a je tam iba to, čo nie je v tom zákone, tak to môže byť nezrozumiteľné a myslím si, že zrozumiteľnosť právnych predpisov je rovnako dôležitým kritériom než nejaká legislatívna teoretická čistota.
Problém je, že, že toto bežne robí prokuratúra, keď napadne protestom nejaké všeobecne záväzné nariadenie, tak vyčíta aj túto vec, že sa prepisuje zo zákona. V tomto prípade to však bol úplne jediný dôvod podania protestu. Čiže prokuratúra vyčítala, že mesto Bratislava vo svojom všeobecne záväznom nariadení prepísala definíciu, ktorá je v zákone. A keby, keby aspoň, že tá definícia bola v rozpore so zákonom, ale tá definícia bola presne taká ako v zákone, akurát prokuratúra upozornila, že niekedy v budúcnosti by mohlo dôjsť k zmene zákona a následne potom by sa potom tá definícia, ktorá bola prebratá do všeobecne záväzného nariadenia, mohla dostať do rozporu so zákonom. Síce nie je v rozpore, ale mohla by sa v budúcnosti. Podľa mňa je to zjavná blbosť, odmietlo to mestské zastupiteľstvo, tento protest, a teda, ako som informovaný, nebude v tejto veci ďalej konané, a teda by som sa vcelku zabavil, keby, keby toto chcela prokuratúra žalovať, lebo si myslím, že je to nežalovateľné.
Ale problém je, že na prokuratúre si museli naštudovať to všeobecne záväzné nariadenie, niekto musel vypracovať ten protest, poslali ho na magistrát, na magistráte to musel niekto spracovať, muselo sa k tomu vyjadriť vecné príslušné oddelenie, muselo sa k tomu vyjadriť právne oddelenie, muselo sa k tomu vyjadriť organizačné oddelenie, namnožili to, prerokovali na komisiách, prerokovali, prerokovali to na mestskej rade, distribuovali to ako materiály. Desiatky hodín pracovného času kvôli úplnému nezmyslu!
A, no a k tomu domácemu násiliu mi už asi veľa času neostane. Tak by som, by som chcel tiež ako niektorí predrečníci oceniť záujem, a teda na mňa to pôsobí ako úprimný záujem pána generálneho prokurátora o túto tému. Pokiaľ ide o tú legálnu definíciu domáceho násilia, tak vnímam to skôr, skôr ako vec takú na vykazovanie, a teda aby sme mali prehľad o tom, koľko domáceho násilia sa deje, alebo trestnej činnosti súvisiacej s domácim násilím, než že by to bol nejaký reálny problém, ale, ale áno, však prehľad je dôležite mať a myslím si, že ak nie na ministerstve spravodlivosti alebo kde, tak myslím, že v radoch opozičných poslancov prinajmenšom by, by ste mohli byť vypočutý, a teda vyzerá to tak, že by sme sa mohli, mohli sa aj podujať, ak by bolo potrebné nejakú zmenu zákona iniciovať alebo spoluiniciovať, však ale tak asi by to malo spraviť ministerstvo.
A teda asi posledná vec, ku ktorej sa stihnem vyjadriť, je tá bagatelizácia, na ktorú upozorňujete, ale tam by mňa zaujímalo, že čo robí prokuratúra. Lebo keď, keď sa mimovládne organizácie alebo odborníci sťažujú, že, že podnety na trestnú činnosť, ktorá, ktorá súvisí s domácim násilím, sú zo strany polície bagatelizované, tak to chápem, ale teda myslím, že prokuratúra má nejaké nástroje, aby s tým niečo robila.
Ďakujem.

Pán poslanec Kotleba je potešujúce, že máte taký hlboký záujem o hospodárenie Generálnej prokuratúry a o to, akým spôsobom vynakladá Generálna prokuratúra finančné prostriedky, a určite je čisto náhoda, že tento váš záujem prichádza po návrhu generálneho prokurátora na rozpustenie vašej strany.
Pozastavili ste sa nad vetou, ktorá hovorí o tom, že by sa malo zvážiť prijatie právnej normy odsudzujúcej slovenský štát a jeho formu vlády obdobne ako zákon, ktorý odsudzuje nemorálnosť a protiprávnosť komunistického režimu. To je opäť pozoruhodné, keď na jednej strane sa tu váš kolega ohradzoval voči tomu, že totality sú vnímané dvojakým metrom a že na tú komunistickú sa pozeráme oveľa tolerantnejšie, ako, ako na tú fašistickú, a na druhej strane vám vadí, že by sme odsúdili aj štát, ktorý bol fašistický. Čiže to mám tomu rozumieť tak, že, že teda fašistická totalita vám vadí menej ako komunistická?
No a posledná vec, ten dramatický problém s kriminalitou cudzincov, aby som len teda doplnil, že jak je to vážne, tak v porovnaní s rokom 2015 vzrástol, narástla kriminalita cudzincov o 40 osôb a z hľadiska štátnej príslušnosti najčastejšie stíhanými cudzincami boli občania Českej republiky, potom Ukrajiny, potom Maďarska, potom Poľskej republiky, Rumunska, Srbskej republiky, Nemeckej spolkovej republiky, Rakúskej republiky, Bulharskej republiky, Talianskej republiky, Ruskej federácie, Vietnamskej socialistickej republiky, Macedónskej republiky, Belgického kráľovstva, Švajčiarskej konfederácie, Čínskej ľudovej republiky.
Imigranti, že?

Pani poslankyňa Gaborčáková ma priamo menovala vo svojom vystúpení, takže zareagujem na tú časť, o ktorej som aj ja hovoril v jednej z tých predchádzajúcich faktických poznámok, a podobne ako pani poslankyňa Jurinová sa odpichnem od toho komentára pána predsedajúceho, že mal pocit, akoby sa hovorilo o niečom, čo patrí do rezortu sociálnych vecí.
Naozaj je to tak, že keď sa hovorí napríklad, budem hovoriť o inej veci, o domácom násilí, tak, samozrejme, že nie je to vyriešiteľné iba prostriedkami trestného práva a aj rezort sociálnych vecí tam, samozrejme, že má svoju úlohu. Ale tie veci navzájom súvisia a nie sú, nie sú úplne odtrhnuté. Tak ako sme hovorili o práci s obeťami, špeciálne povedzme práci s obeťami domáceho násilia, tak je dôležitá aj práca s páchateľmi. A, samozrejme, že prokuratúra keď pracuje s páchateľmi, no tak pracuje, aby ich usvedčila a odsúdila, ale, ale nebude sa snažiť ich zmeniť priamo. Ale je tam to prepojenie, že aj keď to nebude priamo robiť, nejaké kurzy práce s páchateľmi domáceho násilia napríklad, tak aj prokuratúra by mohla prihliadať napríklad na ochotu podozrivých a páchateľov a absolvovať takéto, takéto, takúto prácu s páchateľom domáceho násilia napríklad, pretože, pretože nie je účelom automaticky ľudí zatvárať a potom nechať ich opakovať tie isté chyby povedzme, a to ma možno zaujímalo, či aj takýmto spôsobom uvažujete, že, že ak sú páchatelia ochotní podrobiť sa nejakým takýmto testom, tak teda nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Jurinová, neviem, či som to správne zachytil, ale poznačil som si, že si povedala, že tu vzniká klamný dojem, že domáce násilie majú riešiť polícia a súdy, tak ten dojem nie je klamný. Domáce násilie naozaj majú riešiť polícia, prokuratúra a súdy. Samozrejme, že tým samotným sa riešenie toho problému nevyčerpáva, že do toho boja s domácim násilím sa musí zapojiť celý komplex inštitúcií a prakticky celá spoločnosť. Je potrebné pracovať s obeťami oveľa systematickejšie a je potrebné pracovať aj s páchateľmi, pretože pokiaľ, pokiaľ budeme venovať pozornosť iba, iba obetiam a nebudeme robiť nič s páchateľmi, no tak páchateľ si prípadne odsedí trest, ak sa mu to podarí preukázať, a potom sa vráti a nájde si novú obeť a bude to na nej, bude to na nej opakovať.
A v tejto súvislosti si sa pýtala aj na tú linku, ktorú zriadila Generálna prokuratúra. Ja som o tom hovoril aj na výbore, že mám isté pochybnosti o tom, že práve toto je najvhodnejšia forma komunikácie s obeťami domáceho násilia, teda záznamník alebo, alebo e-mailová linka, pretože pri, pri komunikácii s obeťami domáceho násilia treba postupovať veľmi citlivo a už čo i len neškolený človek, ktorý príde do kontaktu s obeťami domáceho násilia, môže napáchať veľa, veľa škody. Tak neviem, ako, ako môže fungovať a dobre fungovať a efektívne fungovať nejaký záznamník alebo, alebo e-mailová adresa.
Samozrejme, že tiež vítam všetky formy, ktoré môžu prispieť k vyššiemu potieraniu domáceho násilia, ale možno treba skôr zvážiť, či toto je vhodná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som veľmi rád upozornil pána podpredsedu Národnej rady, že práve porušil rokovací poriadok, pretože máme na programe správu generálneho prokurátora, a on reagoval na nejakú faktickú poznámku, ktorá v súvislosti s predneseným vystúpením čosi konštatovala, a on teraz ani slovo z toho, čo povedal, sa netýkalo správy generálneho prokurátora, ktorú máme práve teraz na programe. Ja oceňujem pani podpredsedníčku, že je taká veľkorysá a že svojho podpredsedníckeho kolegu neupozornila a nechala ho, nechala ho dohovoriť, ale teda možno keby tu bol pán predseda Danko, tak by ho zarazil, lebo on dbá oveľa viacej na dodržiavanie rokovacieho poriadku.
A priznám sa, že teda bol som z toho porušenia taký zmätený, že ani som celkom nepochopil, čo nám chcel vlastne pán podpredseda povedať, lebo boli, bol zvolený nový generálny riaditeľ rady, teda Rozhlasu a televízie Slovenska hlasmi poslancov vládnej koalície a fašistickej strany. To je otázka a odpoveď na ňu je áno. (Potlesk.)

Ja by som si dovolil zacitovať zo zákona o politických stranách: § 2 ods. 1: "Strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony a medzinárodné zmluvy," § 17 ods. 1: "Na podanie návrhu na rozpustenie strany je oprávnený generálny prokurátor, ak strana koná v rozpore s § 2 ods. 1, o návrhu rozhoduje správny súd."
Pán generálny prokurátor by konal politicky a nie právne v prípade, že by nepodal návrh na rozpustenie vašej strany v situácii, keď dospel k tomu, že sú splnené zákonom stanovené predpoklady pre podanie takéhoto návrhu. Napríklad keby začal politicky uvažovať, že či vám to náhodou nenaženie politické body. Keď konal v súlade so zákonom, tak musel takýto návrh dať, pretože to, k čomu dospel a o čom rozhodne súd, je, že vaša strana porušuje ústavu, ústavné zákony, zákony.
S jednou vecou z vášho vystúpenia by som sa aj dokázal stotožniť a to je ten dvojaký meter, aký sa tu dlhodobo uplatňuje voči dvom zavrhnutiahodným zločineckým režimom - komunistickej totalite a fašistickej totalite. Je pokrytecké, ak stíhame fašistov a tolerujeme komunistov. Ale rovnako pokrytecké je to vo vašom prípade, keď je to naopak, keď strana, ktorá sa hlási k fašistickému slovenskému štátu a k jeho fašistickému prezidentovi Jozefovi Tisovi, keď strana, ktorá svojím, svojou symbolikou - šeky 1 488, výroky o budúcnosti bielych detí - sa dokonca hlási k neonacizmu, a jej poslanec tu bude niečo hovoriť o dvoch totalitách a obviňovať iných z fašizmu. No teda dovoľte, to je rovnako pokrytecké.