Vážené dámy a páni, pán poslanec Pamula hovoril vo svojej faktickej poznámke o tom, že nie je odborník na zbrane, nevie sa k tejto téme vyjadriť nejako odborne, vie sa vyjadriť aj politicky. Ja tiež neviem detailne porovnať hrúbku pancierov a rážu kanónov, ale myslím si, že sme poslanci a musíme vedieť počúvať, musíme si vedieť vytvoriť, vytvoriť názor na rôzne veci, vyhodnocovať ich. A napokon tak je to vo väčšine vecí, o ktorých rokujeme, väčšina z nás nie je odborníkom na zdravotníctvo, napriek tomu hlasujeme aj sa vyjadrujeme, aj k veciam, ktoré sa týkajú zdravotníctva.
Ale teda dobre, nebudem sa vyjadrovať k veciam, ktorým nerozumiem, skúsim sa vyjadriť k tomu, o čom mám trochu tušenia. Takže rád by som sa vyjadril ku korektnosti toho procesu, akým sa tie obrnené vozidlá majú obstarávať. A aby som teda nefabuloval, tu sa zase odrazím od toho, čo pred chvíľou vo vystúpení povedal aj pán poslanec Farkašovský, že keď politici nemajú informácie, tak začínajú fabulovať, nebudem hovoriť o niečom, o čom nemám informácie, ale budem hovoriť o niečom, o čom mám informácie, lebo som sa na to pýtal pána ministra.
Sedemnásteho mája minulého roku som sa v interpelácii pýtal pána ministra na to, akým spôsobom sa idú obstarávať bojové vozidlá, lebo už sa vtedy o tom začalo hovoriť. Pán minister mi v odpovedi 15. júna 2017 uviedol, že ministerstvo obrany zatiaľ nerozhodlo ani o dodávateľovi tejto vojenskej techniky, ani o spôsobe jej obstarania. Pán minister v odpovedi uviedol, že ministerstvo zvažuje niekoľko spôsobov obstarania uvedenej techniky, ale aj ich vymenoval, verejné obstarávanie formou súťaže podľa zákona o verejnom obstarávaní, obstarávanie spoločným projektom v rámci európskej obrannej agentúry, teda agentúry Európskej únie, obstarávanie spoluprácou krajín v rámci V-4, realizáciou spoločného projektu, obstarávanie prostredníctvom agentúry NATO pre podporu a obstarávanie alebo realizáciu obstarávania formou governmentu – government, teda vláda – vláda.
Prečo sa ministerstvo obrany rozhodlo nevyužiť pri tomto nákupe jednu z foriem obstarávania bojových obrnených vozidiel, pri ktorej by prebehla reálna súťaž viacerých ponúk a nie iba skúšky jedného konkrétneho vozidla? A najmä, prečo ministerstvo obrany pri nákupe týchto vozidiel nevyužilo napr. tú spomínanú agentúru Európskej únie alebo agentúru NATO? Veď sa Slovenská republika a my všetci, s výnimkou tam skupinky poslancov, hlásime k členstvu Slovenskej republiky v NATO a k posilňovaniu európskej obrany a spolupráce v rámci Európskej únie.
Pán poslanec Farkašovský tu pred chvíľou hovoril o tom, čo podľa neho znamená transparentnosť. Rovnaké podmienky pre všetkých, nepochybne, ale skúsim dodať aj môj pohľad na to, ako by transparentnosť mala vyzerať v tomto prípade.
Litva, ktorá je rovnako ako Slovensko členskou krajinou Európskej únie a NATO, si koncom roku 2015 objednala podobný počet transportérov, aký dnes požaduje slovenská armáda. Litovčania posudzovali desať rôznych typov vozidiel. Aj Slovensko teda mohlo siahnuť po transparentnejšej forme obstarávania, pričom je veľmi pravdepodobné, že firmy by pod tlakom konkurencie šli s pôvodnými ponukami dole. A len tak mimochodom k tej transparentnosti, litovské ministerstvo obrany na svojej webovej stránke, a teraz tie dátumy, 21. júla 2014 zverejnilo informáciu, že 17. júla 2014 ministerstvo národnej obrany požiadalo oficiálnymi listami o obsiahlu informáciu od deviatich zahraničných výrobcov kolesových bojových vozidiel pechoty o ich výrobkoch. Firmy boli požiadané, aby doručili svoje odpovede do polovice októbra, pričom samotný kontrakt na zakúpenie vozidiel by mal byť podpísaný až v roku 2015. To len na vysvetlenie, čo v tomto prípade znamená transparentnosť, ak o nej hovoria opoziční politici, experti alebo médiá. Nespochybňujem, že vy môžete mať inú predstavu o transparentnosti, ale uznajte, že tento spôsob by bol rozhodne transparentnejší.
A keď sme už pri tých dátumoch, tak dôležité sú aj iné dátumy. Ja som vás, pán minister, interpeloval 17. mája 2017, teda podal som, podal som svoju interpeláciu. Vaša odpoveď mi bola odoslaná 15. júna 2017 a v nej ste uvádzali, že ministerstvo zvažuje niekoľko spôsobov obstarania uvedenej vojenskej techniky. V skutočnosti však ministerstvo podpísalo memorandum o porozumení s fínskymi partnermi už 18. až 19. mája 2017. Teda skoro mesiac pred tým, ako ste mi odpovedali, že zatiaľ ste sa ešte nerozhodli a zvažujete viaceré možnosti. Existenciu takéhoto dokumentu pritom ministerstvo prvýkrát priznalo až 10. novembra, teda o ďalších pár mesiacov, na tlačovej konferencii. Zacitujem vášho generálneho tajomníka služobného úradu, pána Jána Hoľka: "Máme podpísané memorandum medzi ministerstvom obrany Slovenska a Fínska, na jeho základe je podpísaná aj technická dohoda. Výsledkom bude prototyp vozidla, ktoré bude hotové možno už o mesiac." Takže vaša odpoveď, pán minister, na moju interpeláciu bola, použijem eufemizmus, mierne zavádzajúca, pričom keď ste hovorili, že máte päť možností ako postupovať, tak ministerstvo už mesiac predtým rozhodlo, že si vyberie jednu, a to najmenej transparentnú a najmenej súťažnú. Tak ja teda neviem, že či ste nevedeli, čo ste mi uviedli v odpovedi na interpeláciu a iba to niekto iný pripravil, alebo ten, kto pripravoval odpoveď na interpeláciu, nemal vedomosť o tom, že už je o tejto veci rozhodnuté, ale predpokladám, že vy ste mali vedieť o oboch týchto veciach.
Záverom, keď sa člena vlády, ale aj širšie akéhokoľvek úradu alebo politika na niečo pýtate a on zatĺka a nepovie vám celú pravdu o tom, čo urobil alebo čo sa chystá urobiť, alebo dokonca klame, tak je to indícia, že čosi v tej veci alebo s tým postupom nie je v poriadku. Nie je to dôkaz, samozrejme, ale je to veľmi silná indícia. Takže spôsob, akým mi pán minister v júni odpovedal, ktorý bol, dobre, vrátim sa k tomu eufemizmu, jemne zavádzajúci, je pre mňa veľmi silnou indíciou, že ste sa snažili niečo zatĺkať a že váš postup nie je v poriadku. A určite váš postup nie je tak transparentný, ako byť mohol a ako keby ste sa snažili postupovať naozaj transparentne, aj byť mal.
Ďakujem za pozornosť.
