Videokanál poslanca

Pani poslankyňa Ďuriš Nicholsonová, pýtala si sa fašistov, či necítia spoluzodpovednosť za stav spoločnosti. Napriek tomu, že viacerí z nich vystúpili, na túto otázku si odpoveď nedostala. Ja som tušil, že to tak bude, preto som sa vlastne prihlásil s faktickou poznámkou a teda rád by som ti odpovedal. Nie, oni za to žiadnu spoluzodpovednosť necítia, ale reálne ju, samozrejme, že majú.

Pán poslanec Kotleba, hovorili ste, že nechcete nikoho posielať do plynu a že prečo sa vás to nikto nespýta, že by ste povedali, že nechcete. No tak toto bol veľmi silný argument. Keby ste sa Hitlera v tridsiatom treťom spýtali, že či chce niekoho posielať do plynu, čo myslíte, čo by vám povedal?

Pani poslankyňa Cigániková, ďakujem, že si opäť poukázala na jeden z rozmerov tejto debaty, lebo môžem len zopakovať, nie je to spor liberálov s konzervatívcami. Je to spor, ktorý možno viesť vo vecnej rovine, kde aj jeden, aj druhý názor možno pokojne a kultivovane vyjadriť, ale, žiaľ, veľmi často tento spor skĺzava do roviny nechutného šírenia nenávisti. Nie každý názor, ktorý odmieta registrované partnerstvá, je nechutné šírenie nenávisti, ale mnohé z toho, čo predvádzajú fašisti nielen na internete, ale aj v tejto rokovacej sále, sa do kolónky nechutné šírenie nenávisti úplne oprávnene zmestí. Ďakujem ti, že si to opäť pripomenula a že si ich aj vyprovokovala k reakciám, ktoré to potvrdzujú znova.

Ďakujem poslancom z fašistickej strany, že odpovedali, alebo že teda potvrdili to, čo som hovoril. Škoda len, že tu nie je pán poslanec Krajniak. Možno si ich teda vypočuje. Je rozdiel, keď sa o tejto téme hovorí, keď diskutujú o tom konzervatívci s liberálmi a keď reagujú pokojne, vecne, a keď tu napríklad pán poslanec Schlosár nejaké zvratky produkuje a vydáva ich za faktickú poznámku. Áno, toto je šírenie nenávisti, čo tu fašisti, fašisti predvádzajú.
Pán poslanec Mizík sa veľmi teda čuduje, že ako obhajca islamu, ja nie som obhajca islamu, ja som obhajca ľudskej dôstojnosti pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich náboženské presvedčenie, že ako obhajca, ako ide dohromady obhajoba islamu s obhajobou práv LGBT. No, pán poslanec Mizík, ale teda rovnaký paradox je potom aj u vás. Vy tu na islam, na moslimov chrlíte hromy-blesky, ale zároveň vaše názory sú v podstate také, ako sú v ortodoxných moslimských teokraciách. Vám by v zásade asi najviac, vášmu presvedčeniu, vyhovovalo to, ako sa k homosexuálom správajú tie krajiny, ktoré majú veľmi ortodoxnú formu islamu.
Pán poslanec Kotleba, konzervativizmus je o rešpekte k ľudskej dôstojnosti. A keď považujeme manželstvo napríklad alebo spolužitie partnerské za dobro, za nejakú tradičnú inštitúciu, tak konzervatívne je, ak toto dobro, túto tradičnú inštitúciu chceme poskytnúť aj iným párom, ako ju dnes majú možnosť využívať.

Vážené kolegyne, kolegovia, táto debata sa môže viesť v rôznych rovinách a veľmi často skĺzava do roviny ideologickej. Do roviny, že je to vec nezadržateľného pokroku, alebo, alebo, naopak, nejakej, nejakého tmárstva. Že je to vec nejakých základných práv a slobôd, ktoré niekomu chceme priznať, alebo, naopak, mu ich upierame. Že je to vec rovnoprávnosti ľudí, alebo jej spochybnenia. Ale mne sa nezdá tento rozmer debaty ten najdôležitejší. Lebo ideologické spory sú iste zaujímavé, môžme, môžme plamenne rečniť a spriadať konštrukcie, čo kde môže až, až viesť k akým zväzkom mačiek so psami. Ale to sú reálni ľudia, ktorí tu žijú, žijú s nami, nie sú to žiadni devianti, nie sú to žiadne úchylky. Sú to normálni slušní ľudia ako my a je podstatné na tej celej veci, ako sa my k nim správame a my ako zákonodarcovia to môžme vyjadriť aj tým, ako právne upravíme ich postavenie, alebo neupravíme.
Ja vidím cestu či už registrovaných partnerstiev alebo životných partnerstiev, ktorá v minimalistickej verzii je teraz obsiahnutá v tomto návrhu, ako cestu pomoci konkrétnym ľuďom pri riešení ich praktických, bežných problémov. Je to spôsob ako im zjednodušiť život, bez toho, aby sme komukoľvek inému ublížili. Bez toho, aby sa to kohokoľvek iného negatívne dotklo. Je to právne uznanie ich vzťahu. Rieši sa tam otázka možnosti dedenia zo zákona, nie na základe závetu. Rieši sa tam otázka nahliadania do zdravotnej dokumentácie osoby, po smrti blízkej osoby, s ktorou je táto osoba v partnerskom vzťahu, a rieši sa tam otázka ošetrovného ako dávky nemocenského poistenia.
Už kolega Poliačik hovoril, že to považuje za nestatočné, lebo áno, nerieši to všetky problémy, rieši to niektoré tie najvypuklejšie. Tie, o ktorých sa hovorí, tie, o ktorých aj kritici registrovaných partnerstiev zvyknú hovoriť, že áno, tak toto ošetríme, toto môžme, s týmto nemáme problém. Uvidíme pri hlasovaní.
Ale nemá, nemá tento návrh iba rozmer čisto praktický, má aj rozmer taký, že prostredníctvom toho, či upravíme alebo neupravíme vzťahy osôb aj rovnakého pohlavia, dávame najavo, ako sa k nim ako spoločnosť, lebo my v parlamente sme predsa reprezentanti spoločnosti, dostali sme mandát od voličov, ako sa k nim spoločnosť stavia. Môžme im dať najavo, že ich prijímame. Som hlboko presvedčený, že väčšina sa má k menšinám správať citlivo, ústretovo a veľkoryso.
Ako novinár som sa roky zaoberal postavením národnostných menšín. Riešil som veci ako používanie menšinových jazykov v úradnom styku, právo vzdelávať sa v materinskom jazyku alebo rozvíjať vlastnú kultúru. Nikdy nebolo pre mňa rozhodujúce, že či nejaký medzinárodný dokument nás zaväzuje, aby sme tieto práva príslušníkom národnostných menšín poskytli, ani debata o tom, či sú to individuálne práva alebo kolektívne práva a ktoré sú dobré a ktoré sú zlé. Rozhodujúce pre mňa vždy bolo, že ako príslušníci väčšiny sa máme správať k príslušníkom menšiny tak, aby tu mali čo najlepšie podmienky, aby sa tu cítili dobre, aby vnímali, že ich my, Slováci ako väčšina, nepovažujeme za občanov druhej kategórie, ale za svojich plnohodnotných spoluobčanov a že Slovensko je ich vlasť.
Dnes cítim niečo podobné, čo som v 90. rokoch zažíval a cítil ako Slovák vo vzťahu k Maďarom napríklad, lebo to neboli samozrejmé veci kedysi. Dnes cítim niečo podobné ako príslušník heterosexuálnej väčšiny voči homosexuálnej menšine. A považujem správať sa voči jej príslušníkom tak, aby vedeli, aby vnímali, že ich berieme takých, akí sú, nie, nepovažujeme ich za deviantov, neoznačujeme ich za úchylákov, ale berieme ich takých, akí sú, s ich ľudskou dôstojnosťou a s rešpektom k nim. Lebo nie je to samozrejmé. Veci, ktoré sú pre nás samozrejmé, že muž ide so ženou po ulici a držia sa za ruky alebo že sa pobozkajú na verejnosti, tak tie veci nie sú samozrejmé pre ľudí, ktorí sú homosexuálne orientovaní. Oni často musia svoju, svoje vzťahy, nie svoju orientáciu, svoje vzťahy, to, že majú niekoho radi, to, že s niekým žijú, skrývať aj pred blízkymi osobami. Skrývať pred svojím okolím, kolegami v práci a častokrát aj rodinou, alebo musia prekonávať vnútorné, zvádzať zápas, aby to vôbec boli schopní povedať nieže všetkým, tým úplne najbližším. Toto nie sú žiadne výsady, to sú úplne normálne veci. A aj od toho, ako sa my staviame k nim, akým spôsobom o nich hovoríme, závisí, ako bude ich vnímať spoločnosť a ako sa tu oni budú cítiť.
Pán poslanec Krajniak vyčítal pánu poslancovi Budajovi, že iný názor označil za šírenie nenávisti. Ani jeden tu už nie je. Ale veď samozrejme, aj o tejto téme možno hovoriť rôznym spôsobom, môžme mať rôzny názor a nie každý, kto si myslí, že registrované partnerstvá by nemali byť zavedené, alebo kto si myslí, že tento zákon netreba schváliť, automaticky šíri nenávisť. Je to možné vyjadriť aj úplne slušnou, nedehonestujúcou, neurážajúcou formou, ktorá nezasahuje do ľudskej dôstojnosti.
Ale keď tu hovoríme o duševnej chorobe, zvrátenosti, úchylkách, o tom, že musíme tieto veci zneškodniť v zárodku, to nie je šírenie nenávisti?
Častokrát sa tento spor rieši v ideologickej rovine, ja sa teraz nebudem vyjadrovať k tomu, či je alebo nie je to zlučiteľné s kresťanstvom, alebo ako sa na to pozerá kresťanstvo. Nie som veriaci, čiže nie som ten, ktorý by mal o tom hovoriť. Aj veriaci majú na to rôzne názory, ale to nie je moja parketa. Ale častokrát sa to podáva ako spor liberálov a konzervatívcov, kde liberáli sú tí, ktorí sa snažia rozšíriť alebo zakotviť práva osôb s homosexuálnou orientáciou, a konzervatívci sú tí, ktorí sa tomu bránia a sú proti tomu.
Ja sa považujem za konzervatívca, budem hlasovať za tento návrh, som za registrované partnerstvá, bol by som aj za manželstvá osôb rovnakého pohlavia a bol by som aj za riešenie otázky výchovy detí pármi rovnakého pohlavia, prinajmenšom vo vzťahu v situácii, keď ide o dieťa jedného z tých partnerov.
Ale toto nie je spor liberálov a konzervatívcov. Veď registrované partnerstvá, nehovoriac už o manželstvách, je inštitút, ktorý má význam iba pre tie páry, ktoré majú snahu vytvárať nejaký, nejaký trvalejší partnerský zväzok založený na vzájomnej láske, vernosti, rešpekte, na vôli prežiť spolu celý život alebo aspoň jeho časť, vzájomne si pomáhať, starať sa o seba a zotrvať spolu v dobrom a zlom. Však to sú samé konzervatívne veci.
Preto budem hlasovať za tento návrh nie napriek tomu, že som konzervatívec, ale preto, že som konzervatívec.
Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa Grausová, veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste pani poslankyňu Blahovú upozornili, aj ja som to mal v úmysle, aby nepoužívala slovné spojenie fašistickí priatelia. Vy fašisti nie ste naši priatelia, takže nie je adekvátne hovoriť o fašistických priateľov, priateľoch.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Poliačik, chcel by sa vyjadriť k tomu, s čím si skončil. Teda, že nestačí, že ten návrh je nedostatočný. Áno, možno súhlasiť, že neupravuje všetky aspekty tejto témy a ja súhlasím s tým, že treba ísť ďalej. Ale myslím si, že v tej nedostatočnosti, ako si to nazval, je zároveň aj istá prednosť toho návrhu, pretože mnohokrát pri debatách o tom, akým spôsobom by sa právne malo upraviť postavenie párov rovnakého pohlavia, zaznieva, že no manželstvo nie, lebo manželstvo je vyhradené vzťahu muža a ženy. A teda je tam aj nejaká symbolika. No registrované partnerstvá v nejakej komplexnej úprave nie, lebo, lebo to je vlastne len prvý krok k manželstvám. Ale aj mnohí z tých, čo toto hovoria, zároveň tvrdia, že dobre, že poďme teda niečo v Občianskom zákonníku upraviť a ošetríme tie problémové situácie. A presne toto ten návrh robí, že ošetruje také tie najviditeľnejšie problémové situácie, ako je dedenie, nahliadanie do zdravotnej dokumentácie alebo ošetrovné.
Čiže je to príležitosť pre všetkých tých, ktorí tvrdia, že im prekáža tá symbolická stránka veci, ale nemajú problém s tou praktickou úpravou, aby teraz zahlasovali za. Nehovorím o fašistoch. Ako s fašistami nemá zmysel sa baviť. Ale s ľuďmi, ktorí z nejakých dôvodov, ktoré môžu byť úplne legitímne, si myslia, že nemajú byť vzťahy upravené, povedzme, inštitútom manželstva alebo inštitútom registrovaného partnerstva, tak teraz môžu ukázať, že sú pripravení ošetriť tie praktické problémy a zahlasovať za ten návrh.

Pani poslankyňa Blahová, veľmi oceňujem, že si spolu s kolegami prišla s týmto návrhom. Je veľmi ťažké postaviť sa za takýto návrh v spoločnosti, kde žijú hlupáci, ktorí si myslia, že homosexualita je duševná choroba, a dokonca títo hlupáci majú zastúpenie aj priamo v parlamente. Na celej tejto debate nie je podstatné to, či je to progresívne alebo reakčné alebo konzervatívne alebo liberálne, taká loby alebo onaká loby. Tento návrh je návrhom ako pomôcť konkrétnym ľudom v ich živote, v riešení problémov, s ktorými sa potykajú, a zároveň je to cesta ako prejaviť úctu a rešpekt k ľudskej dôstojnosti, pretože oni si tú úctu, rešpekt zaslúžia. To nie je vec ideológie, to je vec elementárnej ľudskej slušnosti.

Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutý gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch a v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.