Ospravedlňujem sa, pánu ministrovi, že ho ešte trochu zdržím, ale teda týka sa to aj jeho ministerstva.
Rokujeme o prezidentom vrátenej novele Civilného mimosporového poriadku, ktorá je zdanlivo veľmi stručná a diétna, ale svojimi dosahmi vyvolala taký rozruch, ako veľmi málo zákonov schválených v Národnej rade Slovenskej republiky vrátane účasti viacerých veľvyslancov a zástupcov veľvyslanectiev na rokovaní ústavnoprávneho výboru.
Kým sa dostanem k tým pripomienkam, pre ktoré prezident republiky vrátil návrh zákona na opätovné prerokovanie s odporúčaním neprijať tento zákon ako celok, rád by som pripomenul postup, akým bol tento zákon schválený v Národnej rade.
Ide o poslanecký návrh zákona, ktorý predložili páni poslanci Marček a pani poslankyňa Šimkovičová. Pri poslaneckých návrhoch zákona je obvyklý postup v zmysle zákona o rokovacom poriadku taký, že Národná rada alebo predseda Národnej rady zašle vláde na vyjadrenie návrh zákona, ktorý predložili poslanci alebo skupina poslancov a ktorý postúpil do druhého čítania. Vláda obvykle nemá tú povinnosť, ale obvykle k návrhu zákona ešte pred tým, ako je v druhom čítaní prerokovaný vo výboroch a v pléne, zaujme stanovisko, to stanovisko je tiež, tiež výsledkom medzirezortného pripomienkového konania, ktoré sa v skrátenej forme odohrá aj k stanovisku vlády k poslaneckému návrhu zákona.
V tomto prípade to tak nebolo. Vláda nezaujala žiadne stanovisko k novele Civilného mimosporového poriadku, ministerstvo spravodlivosti nedalo do medzirezortného pripomienkového konania návrh stanoviska vlády k tejto novele, čo považujem za veľmi zvláštne, lebo Civilný mimosporový poriadok, rovnako ako ďalšie dva civilné procesne kódexy sú výsledkom mnohoročnej práce množstva odborníkov na rekodifikácii civilného práva procesného. Je to vec, ktorá je v gescii ministerstva spravodlivosti, a je to vec, pri ktorej sa predpokladalo, že tie nové kódexy, ktoré nahradili dovtedajší Občiansky súdny poriadok, by mali mať väčšiu stabilitu a trvanlivosť, nemali by sa často meniť, nemalo by sa do nich tak často zasahovať. Samozrejme, že prax si vyžiada, že aj tieto kódexy budú menené. V realite by však parlament mal pristupovať veľmi opatrne k snahe len tak nejakými drobnými úpravami zasahovať do či už Civilného sporového poriadku, alebo, alebo Civilného mimosporového poriadku.
Keďže sme sa nedočkali oficiálneho stanoviska vlády ani oficiálneho postoja ministerstva spravodlivosti, pani poslankyňa Natália Blahová, predsedníčka poslaneckého klubu SaS, ktorá tento návrh kritizovala, si vyžiadala z ministerstva spravodlivosti, z odboru rekodifikácie občianskeho práva, stanovisko k tomuto návrhu a dovolím si z neho zacitovať, keďže nemáme tu stanovisko vlády, tak aspoň stanovisko relevantného odboru ministerstva spravodlivosti. (Reakcia z pléna.)
No, ja som rád, že je tu pán minister a zapojí sa, zapojí sa do rozpravy aj inak ako, ako tým, že bude ma prerušovať počas vystúpenia, a teda určite má priestor vystúpiť, vystúpiť kedykoľvek a vysvetliť, prečo napríklad ministerstvo spravodlivosti nedalo do pripomienkového konania tento poslanecký návrh zákona.
Odbor rekodifikácie občianskeho práva je relevantný, a to z dôvodu, že práve do jeho gescie patrí Civilný mimosporový poriadok. A v stanovisku, ktoré podpísal pán profesor doktor Marek Števček, riaditeľ odboru rekodifikácie občianskeho práva ministerstva spravodlivosti, sa uvádza okrem iného toto: "Po dôkladnom oboznámení sa s predmetným podaním, ako aj s návrhom poslancov, s jeho dôvodovou správou uvádzame nasledovné.
Množstvo súčasných odborníkov zastáva názor, že rozhodnutie v návratovom konaní je rozhodnutím vo veci samej a z tejto mylnej prezumpcie vyvodzujú nesprávne závery. Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, čiže Haagsky dohovor, v čl. 19 jasne stanovuje, že rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva. Pojem opatrovnícke právo v Haagskom dohovore zodpovedá slovenskej právnej terminológii rodičovským právam a povinnostiam. To znamená, že akékoľvek rozhodnutie v návratovom konaní neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, teda nemá charakter res iudicata, vo vzťahu k rodičovským právam a povinnostiam. O úprave rodičovských práv a povinností vždy rozhoduje súd, ktorý má právomoc konať vo veci rodičovských práv a povinností, a tento súd nie je totožný so súdom rozhodujúcim o návrate dieťaťa. Haagsky dohovor priamo vylučuje, aby súd štátu, v ktorom sa rozhoduje o návrate dieťaťa, rozhodoval o rodičovských právach a povinnostiach. Haagsky dohovor vychádza z predpokladu, že po ukončení návratového konania, či už s vrátením, alebo bez vrátenia dieťaťa, bude potrebné rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností, ak rodičia nedosiahnu zhodu, pretože v dôsledku únosu dieťaťa došlo k zmene pomerov, a teda k potrebe nového rozhodnutia. Preto nové skutočnosti, ktoré nastanú po právoplatnosti rozhodnutia v návratovom konaní, vie zohľadniť súd, ktorý bude rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností."
Z uvedeného dôvodu nepovažujú možnosť obnovy konania v návratových konaniach za relevantnú či prínosnú.
"Podľa nášho názoru obnova konania má zmysel tam, kde rozhodnutie vo veci sa stáva prekážkou v rozhodnutej veci. Rozhodnutie v návratových konaniach nemá charakter res iudicata vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností a nemá vplyv na skutočnosť, že právomoc rozhodnúť vo veci samej, teda vo veci úpravy rodičovských práv a povinností, má iný súd v samostatnom konaní."
Na opačnej strane ministerstvo spravodlivosti priznáva: "Existujú názory, že rozhodnutie vydané v konaní o návrat maloletého do cudziny pri rodičovskom únose možno považovať za samostatné rozhodnutie, rozhodnutie vo veci. Voči tomuto rozhodnutiu by v takomto prípade bola vnímaná prípustnosť žaloby na obnovu konania ako prostriedok ultima ratio nápravy nezákonnosti vo výnimočných prípadoch porušenia zákonnosti, pokiaľ modifikáciu rozhodnutia nie je možné dosiahnuť inak."
Odbor ministerstva spravodlivosti uzaviera. "Vzhľadom na to, že ide o citlivú otázku a názory odbornej verejnosti na túto problematiku nie sú doktrinálne ustálené, považujeme akýkoľvek legislatívny zásah v tejto veci v súčasnej dobe za predčasný."
Predkladatelia návrhu tejto novely argumentovali najlepším záujmom dieťaťa. Kritici schválenej novely takisto argumentujú najlepším záujmom dieťaťa.
Pán prezident v rozhodnutí o vetovaní schváleného zákona hovorí o tom, že tento zákon nepresadzuje najlepšie záujmy dieťaťa, pretože jeho používaním sa predlžuje stav právnej neistoty, v ktorej sa dieťa nachádza. Pripustenie žaloby o obnovu konania proti predbežnému rozhodnutiu v rodinnoprávnych veciach je neprimeraný zásah do stability procesnoprávnych vzťahov založených takým predbežným opatrením, ktorej cieľom je vytvoriť skutkové a právne predpoklady na konečné rozhodnutie. Predstavuje ničím neodôvodnenú zmenu koncepcie tohto mimoriadneho opravného prostriedku na účel, ktorý je v skutočnosti v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa.
Čiže čo je najlepší záujem dieťaťa v návratových veciach? Samozrejme, že návratové veci riešia tzv. rodičovské únosy alebo neoprávnené premiestnenie dieťaťa, nerozhodujú o tom, komu z rodičov má byť maloleté dieťa zverené, nerozhodujú o tom, akým spôsobom majú byť upravené ich práva, povinnosti. Rozhodujú o tom, súd ktorej krajiny je príslušný, aby rozhodol o rodičovských právach a povinnostiach.
A to, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, je, samozrejme, že to rozhodnutie má byť zákonné, ale má byť rýchle. Pretože ako sa tie, tie konania naťahujú, tak sa aj predlžuje doba, čas, kedy sa o veci, o veci rozhodne alebo môže rozhodnúť. Pán prezident sa domnieva, že ak umožníme žalobu na obnovu konania, ako to predpokladá schválená novela, tak to bude v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, pretože to môže viesť k oslabeniu účinkov Haagskeho dohovoru a nariadenia Brusel 2A.
Naozaj tento zákon vyvolal mimoriadny rozruch, ja si nepamätám na rokovanie ústavnoprávneho výboru, kde by sme mali niekoľko veľvyslancov, pričom dvaja z tých veľvyslancov na rokovaní ústavnoprávneho výboru vystúpili, vzniesli kritické výhrady, vzniesli vážne pochybnosti, či schválená novela nebude znamenať porušenie povinností Slovenskej republiky voči Haagskemu dohovoru, či nebude znamenať neúmerné naťahovanie a predlžovanie konania v návratových veciach. Je to medzinárodný záväzok, a ak by sme schválením alebo opätovným potvrdením už schváleného zákona mali vytvoriť právny stav, ktorý by spochybňoval naše medzinárodné záväzky, bol by to problém. To, že máme dodržiavať medzinárodné záväzky nie preto, že by sme nevedeli sami, čo je dobré pre našu krajinu, našich občanov a v tomto prípade detí. To, že sa k niečomu zaviažeme, znamená, že chceme určité veci riešiť spoločne spolu s inými a že to považujeme za dobré pre našu krajinu, pre našich občanov.
Dnes napríklad oslavujeme Deň Európy, sme členskou krajinou Európskej únie a samozrejme, že nám z toho vyplývajú záväzky, ktoré musíme plniť. A nemusíme ich plniť iba preto, lebo nám to niekto nakazuje, ale preto, že sme sa k nim prihlásili a že ich považujeme za správne.
V tomto prípade platí niečo veľmi podobné. Ak chceme, aby návratové konania prebiehali rýchlo v situácii, keď je dieťa neoprávnene premiestnené zo Slovenska do cudziny, čiže keď sme my v opačnom garde, ako bol podnet k tejto novele, tak žiadame od iných krajín, aby dodržiavali Haagsky dohovor, aby rozhodovali rýchlo, aby, aby nebránili, nebránili, nebránili výkonu rozhodnutia v návratových veciach a aby sa čím skôr mohlo rozhodnúť o právach maloletých.
Keď chceme od druhých, aby rešpektovali medzinárodné záväzky, keď je to pre nás výhodné, nemôžeme sa tváriť, že keď to pre nás výhodné nie je, keď ide o to, že pre nášho občana by bolo výhodnejšie, alebo, alebo, alebo pre nášho občana, ktorý je rodičom, by bolo výhodnejšie nerešpektovať Haagsky dohovor, naťahovať to konanie, tak vtedy medzinárodné záväzky neplatia. Tak to jednoducho nefunguje.
Ďakujem za pozornosť.
