Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.6.2019 o 9:26 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 20.6.2019 15:15 - 15:32 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o bode programu, ktorý nemal byť na programe tejto schôdze. Rokujeme o bode programu, ktorý by nebol na programe tejto schôdze, keby sa parlament, konkrétne parlamentná väčšina dokázala správať zodpovedne a splniť si povinnosť, ktorú parlamentu ukladá Ústava Slovenskej republiky.
Vo februári vypršalo funkčné obdobie deviatim z trinástich sudcov Ústavného súdu. V tej chvíli, najneskôr v tej chvíli mali byť zvolení osemnásti kandidáti na sudcov Ústavného súdu. Aby ešte pred tým, ako sa Ústavný súd stane nefunkčný, prezident republiky vymenoval deviatich ústavných sudcov a Ústavný súd ako dôležitý orgán ochrany ústavnosti mohol nerušene a bez prerušenia pokračovať ďalej. Parlament si túto úlohu nesplnil. Nesplnil si ju vo februári, keď sme o tom rokovali prvýkrát a keď vládna koalícia v dôsledku zmarených ambícií Roberta Fica stať sa predsedom Ústavného súdu zablokovala, zablokovala voľbu ústavných sudcov a nebol zvolený ani jeden, jediný kandidát. Len v dôsledku obštrukcie. Nie v dôsledku toho, že by parlamentnej väčšine nevyhovoval ani jeden zo štyridsiatich uchádzačov iba preto, že Robert Fico zistil, že sa nestane predsedom Ústavného súdu, že ho parlament nezvolí, že ho prezident nevymenuje, aj keby ho parlament zvolil, a že sa bude voliť verejne, lebo tak to odhlasoval parlament a tak to potvrdil ústavnoprávny výbor aj hlasmi poslancov za dve menšie koaličné strany, Slovenskú národnú stranu a MOST – HÍD.
Ale parlament si svoju povinnosť zvoliť osemnástich kandidátov na ústavných sudcov nesplnil doteraz. Doteraz sme v troch dvojkolových voľbách zvolili iba dvanástich z potrebných osemnástich kandidátov. Myslel som, že dnešný deň bude pokojný. Myslel som, že dnes o pätnástej začneme rokovať o bode voľba kandidátov na ústavných sudcov, že si povieme, ako je dôležité, aby bol Ústavný súd obsadený, alebo možno ani, ani to nie. Len jednoducho budeme hlasovať a zvolíme chýbajúcich šiestich kandidátov, lebo dvanástich sme už zvolili. Ale opäť vstúpil do hry Robert Fico a teraz už neviem z akého dôvodu, lebo vtedy som tomu ešte rozumel. Keď si človek nahovorí, že sa stane predsedom Ústavného súdu a potom zistí, že nie, tak to zamrzí. Tak, tak zablokujeme parlament, nezvolíme nikoho zo štyridsiatich kandidátov, ktorí si dali tú námahu, že prihlásili sa ako uchádzači, vystúpili pred ústavnoprávnym výborom, podstúpili grilovanie médiami aj poslancami. Odpovedali na otázky, ktoré často neboli príjemné. A len tak šmahom ruky všetkých štyridsiatich parlamentná väčšina hodila cez palubu. Je to neospravedlniteľné, je to nezodpovedné, ale aspoň ľudsky sa tomu vzhľadom na okolnosti dá rozumieť.
Potom sme dvakrát volili normálne, aj keď sme nezvolili potrebný počet kandidátov. A dnes opäť prišla obštrukcia alebo pokus o obštrukciu a opäť je za tým Robert Fico. Robert Fico spochybnil, koľko kandidátov sa má voliť. Hoci doteraz to bolo jasné, doteraz bolo úplne jasné, že máme voliť toľko kandidátov, aby dokopy zvolených kandidátov bolo 18. Uvoľnilo sa deväť miest na Ústavnom súde, prezident alebo teraz prezidentka má vybrať z dvojnásobného počtu kandidátov a keď sa má obsadiť deväť miest, je potrebné zvoliť osemnástich kandidátov. Doteraz to nikto nespochybňoval. Pán prezident Kiska hovoril, že takto to má byť a že troch ústavných sudcov, ktorých vymenoval, vymenoval ako mimoriadne opatrenie, aby Ústavný súd neostal dlhodobo úplne nefunkčný, aby plénum malo aspoň minimálnu väčšinu a aspoň teoreticky mohlo rozhodovať, aby miesto jedného senátu mohli byť aspoň dva senáty, ale zároveň povedal, že tým to končí a že bude čakať, až kým si parlament splní svoju ústavou danú povinnosť zvoliť 18 kandidátov. Nikto nespochybňoval, že ten počet má byť osemnásť. Dokonca ani parlament nespochybňoval, že je potrebné zvoliť celkovo 18 kandidátov. A tak keď ôsmi boli zvolení, napriek tomu, že z tých ôsmich boli vymenovaní len traja a piati ostali kandidátmi, tak na minulej schôdzi sme volili desiatich, aby ich spolu bolo osemnásť, nie aby ich spolu bolo dvanásť, lebo treba vymenovať iba šesť. Aby ich spolu bolo osemnásť. A hlasovali aj poslanci SMER-u a nebol s tým problém.
Až tento týždeň prišiel Robert Fico s tým, že to problém je. Prišiel s konštruktom nejakých ústavných sťažností, znevýhodnenia niektorých kandidátov. A keď to už vyzeralo, že sú to len jeho reči, lebo ani jeho koaliční partneri ho v tom nepodržali, tak dnes bolo pár hodín pred tým, ako budeme hlasovať v štvrtej voľbe o nových ústavných sudcoch, bolo poslanecké grémium, kde sa tento problém riešil a kde nedošlo k dohode. A nedošlo k dohode preto, lebo Robert Fico s tým má problém. Nikto iný s tým nemá problém, pretože všetci ostatní vedia, že keď máte zvoliť osemnásť kandidátov a doteraz ste zvolili dvanásť, tak potrebujete zvoliť ešte šesť. Lebo tak to je, osemnásť mínus dvanásť je šesť.
Keďže nebola zhoda, tak pán predseda Národnej rady požiadal predsedu ústavnoprávneho výboru, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko k otázke, koľko kandidátov máme dnes voliť. Keby s tým bol naozaj problém, tak predpokladám, že by s tým niekto vystúpil na minulej schôdzi, lebo to bola identická situácia. Aj tam tie počty sedeli iba z hľadiska celkového, nie z hľadiska toho, koľko ešte sa má vymenovať a koľko je už zvolených. Alebo keď na to neskôr prišiel, no tak by s tou otázkou vyšiel na začiatku schôdze, nie v deň, keď sa má voliť.
Takže sme mali ústavnoprávny výbor, ktorý bol zvolaný štvrť hodinu pred tým, ako sa zišiel. Je to situácia, ktorá je veľmi neštandardná, a samozrejme, že sa stáva, že je potrebné náhle prerokovať nejaký bod programu, hlasujeme a predseda výboru oznámi, že o päť minút sa uskutoční výbor. Ale toto je predsa problém, o ktorom každý, kto ho za problém považuje, musel vedieť hodiny, dni, týždne dopredu.
Prečo teda táto otázka bola otvorená až dnes, pár hodín pred hlasovaním? Prečo bol výbor, ktorý má rozhodnúť o tom, čo odporúča predsedovi Národnej rady, koľko máme voliť kandidátov na ústavných sudcov, zvolaný v priebehu pätnástich minút? Toto je zodpovedný prístup k výkonu ústavných funkcií parlamentu, že v takom časovom strese máme rozhodovať? Ústavnoprávny výbor rozhodol a rozhodol siedmimi hlasmi k piatim, že 18 - 12 = 6. Teda že máme voliť šiestich kandidátov na ústavných sudcov.
Chcem sa poďakovať aj koaličným poslancom, ktorí hlasovali za to, že máme voliť šiestich, teda za to, čo doteraz nebolo sporné, ale napriek tomu musel k tomu ústavnoprávny výbor narýchlo zasadnúť a prijať stanovisko. A keď sme si toto vyjasnili, tak už len posledný krok nás delí od toho, aby sme si konečne na štvrtýkrát splnili svoju povinnosť a zvolili všetkých kandidátov, ktorých zvoliť v zmysle ústavy máme. Budeme voliť šiestich kandidátov a môžme zvoliť šiestich kandidátov, lebo v tej šestnástke určite je šesť ľudí, ktorí majú kvality na to byť ústavnými sudcami. Ja ich tam vidím aj viac ako šesť. Ale budeme voliť šiestich. A keď k tomu rovnako zodpovedne pristúpi aj parlamentná väčšina, nemusí byť druhé kolo štvrtej voľby. Keď sa spočítajú hlasy odovzdané zrejme v tajnej voľbe o 17. 00 hodine, môže, môžu skrutátori oznámiť, že boli zvolení šiesti kandidáti, parlament to už má za sebou, parlament si svoju povinnosť, síce neskoro, ale splnil, a pani prezidentka, verím tomu, že v priebehu týždňa dokáže z tých kandidátov, ktorí boli zvolení teraz, minule a predminule, dokáže vymenovať šesť ústavných sudcov a môže táto nekonečná sága konečne skončiť.
Ja apelujem na vás všetkých, aby sme sa správali zodpovedne, aby sme si uvedomili, že meškáme so splnením si svojej povinnosti, že je potrebné zvoliť šiestich kandidátov, lebo keď sa to nepodarí na tejto schôdzi, najbližšia schôdza bude v septembri, tak to znamená, že zase ďalšie týždne a mesiace budeme čakať, kým doplníme Ústavný súd, lebo pani prezidentka Čaputová rovnako ako pán prezident Kiska trvajú na tom, že budú menovať ústavných sudcov až po tom, keď bude navolený úplný počet kandidátov. A berme ohľad na Ústavný súd. Berme ohľad na to, že Ústavný súd nemôže normálne fungovať. Berme ohľad na ľudí, ktorí sa uchádzajú o posty ústavných sudcov, z ktorých viacerí tam boli už štvrtýkrát. Štvrtýkrát podali prihlášku, vyplnili všetky potrebné vyhlásenia a tlačivá, prišli na zasadnutie ústavnoprávneho výboru, počúvali otázky, ktorých už bolo teraz viditeľne menej. Lebo čo už sa budete pýtať niekoho, ktorého, koho ste už predtým dvakrát alebo trikrát vypočuli a spýtali ste sa na skoro všetko, čo ste sa spýtať chceli? Je to nedôstojné voči ľuďom, z ktorých niektorí zrejme zasadnú na Ústavnom súde a dvanásť rokov budú súčasťou jedného z najdôležitejších ústavných orgánov.
Padol návrh, aby sa volilo tajne. Ja budem tak ako predtým hlasovať za verejnú voľbu, pretože si myslím, že je zodpovednosťou poslancov ako volených zástupcov priznať, ako hlasovali nielen v tých vecných otázkach, keď hlasujeme o zákonoch, ale aj v personálnych otázkach. Medzi tým nie je zásadný rozdiel. Zásadný rozdiel je medzi tým, ako hlasujú voliči, tam má byť voľba tajná, a ako hlasujú poslanci, kde prevažuje ten záujem, aby sa zodpovedali svojim voličom. A majú hlasovať slobodne bez ohľadu na to, že sa bude vedieť, ako hlasovali. Ale predpokladám, že áno, matematika, odhlasujete si tajnú voľbu, tak vás prosím aspoň o to, aby ste tú tajnú voľbu využili na to, aby sme ako parlament zvolili chýbajúcich šiestich kandidátov. Prestaňme hrať politické hry. Rozhodnime dnes tak, aby o týždeň mohol byť Ústavný súd v kompletnom zložení a plne funkčný.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 10:29 - 10:31 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom za reakcie. Pán poslanec Baláž, ja som povedal, že ak je to výsledok toho, že rovnako uvažujeme o veci, tak sa teším, len teda som aj vysvetlil tie dôvody, pre ktoré istá miera podozrievavosti z našej strany tam existuje a teda nesúvisí to s tým, že by sme si mysleli, že jedine my sme schopní napísať použiteľný pozmeňujúci návrh. Tie dôvody, tie dôvody sú iné a teda rigorózku nabok, naozaj prístup vládnej koalície je veľmi často taký, ako som, ako som povedal. Mali sme tu aj situácie, že opozícia predložila nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý koaliční poslanci odmietli a o dve minúty odhlasovali identický pozmeňujúci návrh, ktorý predložil niekto, niekto z koalície alebo dokonca bol, bol v záujme veci, ten opozičný poslanec, ktorý to predložil, ten svoj pozmeňujúci návrh stiahol, aby bolo vecne schválené to, čo navrhoval a čo vzápätí po ňom predložil, predložil niekto z opozície a teda tam nebola pochybnosť, ale hovorím, že tuto ja nespochybňujem, že ste sa o tom bavili, bavili predtým. Len je také trochu zvláštne, že sa dovolávate účasti opozičných poslancov, aby ste s pomocou opozície prehlasovali koaličných partnerov vo výbore a ja sa teda poteším, keď budete takto slobodne, slobodne hlasovať aj v iných prípadoch, ale teda obvykle si dokážete vy dohodnúť veci, veci v rámci vládnej koalície a vy disponujete, disponujete väčšinou. My za dobré veci, aj keď ich predložíte vy ako vládni, vládne strany, zvykneme hlasovať úplne bežne.
To, čo povedal Peter Osuský, áno, to je presne tá podstata problému, že stanovujeme zákonom povinnosti, ktoré potom reálne nechceme vymáhať a nechceme sankcionovať ich porušovanie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2019 10:12 - 10:27 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, začal by som reakciou na faktickú poznámku pána poslanca Muňka, ktorý tu už nie je, pokiaľ dobre pozerám, a nepočkal si ani na odpoveď kolegu Rajtára, na ktorého reagoval. A tak pán poslanec Muňko povedal, že by bol rád, keby sme prestali kritizovať finančnú správu. No je to veľmi, veľmi podivná prosba vzhľadom na to, že je povinnosťou opozície upozorňovať na problémy a kritizovať vládu a kritizovať vládou ovládané inštitúcie.
Je, samozrejme, právom a možno aj povinnosťou vládnych poslancov obhajovať vládu, vysvetľovať, ak sa to dá vysvetliť, ale rozhodne by vládni poslanci nemali vyzývať opozičných poslancov, aby niečo prestali kritizovať. To nie je ich povinnosť. Je to, samozrejme, ich právo, môžete nás k tomu vyzývať, ale to je asi tak všetko, čo s tým môžete robiť. Pokiaľ bude dôvod kritizovať, tak kritizovať budeme aj naďalej.
Sme v druhom čítaní. Boli predložené tri pozmeňujúce návrhy. Tak ja by som sa rád trochu povenoval týmto trom návrhom a ich porovnaniu. Ako prvý predložil svoj pozmeňujúci návrh pán spravodajca pán poslanec Baláž, ako druhá pani poslankyňa Kiššová, ako tretí pán poslanec Rajtár. No a rád by som povedal niečo o tom, aký je medzi nimi rozdiel, lebo je to dôležité z hľadiska zákona, ktorý prerokúvame, aj z hľadiska nášho prístupu nielen k podnikateľskému prostrediu, ale najmä k právu.
Medzi návrhmi pána poslanca Baláža a pána poslanca Rajtára nie je v podstate žiadny rozdiel. Sú tam nejaké drobné slovíčka, ale vo výsledku, ak by tie návrhy boli schválené, tak výsledná úprava zákona by bola v podstate rovnaká. Pán poslanec Baláž predložil svoj návrh skôr, lebo ako spravodajca má zo zákona o rokovacom poriadku právo vystúpiť aj mimo poradia. Je však nesporné, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý pán poslanec Rajtár predložil do podateľne, bol predložený skôr.
Pán poslanec Bernaťák sa tu ohradil, že vy ste na tom pracovali skôr, komunikovali ste o tom, a teda že v žiadnom prípade tie podozrenia alebo narážky, že ste to prípadne sa mohli inšpirovať alebo, alebo dokonca opísať z toho nášho návrhu, sa nezakladajú na pravde. No evidentným faktom je, pozrite sa na webovú stránku Národnej rady, že aj pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kiššovej, aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Rajtára boli predložené 18. 6., teda včera. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Baláža bol predložený 19. 6., teda dnes. A musíte nám asi aj odpustiť tú podozrievavosť, že by, že by tam mohlo byť niečo, ako, nazvime to veľmi pekne, že inšpirácia opozíciou, a teraz nehovorím len o tom, že akým spôsobom váš pán predseda Danko napísal svoju rigoróznu prácu, ale aj celkovo o prístupe koalície k opozičným návrhom, že aj v situácii, keď sa koalícii pozdáva niečo, s čím príde opozícia, tak s nejakými úplnými výnimkami ten návrh nepodporí a maximálne neskôr predloží niečo veľmi podobné alebo až úplne, úplne zhodné.
Je smutné, že je takýto prístup, ale teda treba to, treba to akceptovať a keď nám ide o vec, no tak my nemáme problém podporiť ani takto predložený pozmeňujúci návrh. Ak sa mýlime, ak je to iba číra náhoda, ak je to výsledok toho, že o tejto veci uvažujeme rovnako, tým lepšie, môžme sa z toho tešiť. Ale to je menej podstatné na tých pozmeňujúcich návrhoch.
Podstatnejšie je porovnanie medzi, porovnanie pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Kiššovej, ktorý v podstate obsahovo zodpovedá poslaneckému návrhu novely zákona, s ktorým prišli moji kolegovia z poslaneckého klubu SaS, a tými dvoma pozmeňujúcimi, pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predniesli pán poslanec Rajtár a pán poslanec Baláž. Tie, tie dva v podstate iba vylepšujú vládny návrh zákona, ktorý je založený na tom, že naďalej, naďalej bude porušením zákona, ak niekto nebude mať od 1. júla eKasu, ale nebude musieť platiť pokutu, ak si objedná, ak si tú eKasu objedná a požiada o pridelenie kódu pokladnice. Návrh pani poslankyne Kiššovej a vlastne poslanecký návrh SaS, o ktorom budeme rokovať na tejto schôdzi, je založený na inej filozofii, na oddialení účinnosti toho zákona.
Je to podstatný rozdiel, lebo je rozdiel, či nejaké konanie podnikateľov, ktorí nesplnia zákonom stanovenú povinnosť v dôsledku toho, že ju z objektívnych dôvodov nemôžu splniť, budeme považovať za porušenie zákona, to je pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kiššovej, alebo teda to je vládny návrh, budeme to považovať za porušenie zákona, akurát to nebudeme trestať, nebudeme za to dávať pokuty, alebo si uvedomíme, že nie je to možné stihnúť, tak oddialime stanovenie tejto zákonnej povinnosti až na koniec roka.
Aby to bolo zrozumiteľnejšie, tak skúsim príklad. Predstavte si, že parlament schváli zákon, že súčasťou povinnej výbavy motoristov a áut má byť jeho lekárnička, reflexná vesta, trojuholník a tak ďalej, ale povedzme, že aj červená čiapka s reflexnými prvkami. Schváli ten zákon začiatkom roka a povie, že túto povinnosť majú všetci motoristi od 1. júla kalendárneho roka a tí, ktorí ju nebudú mať, budú trestaní. A tá červená čiapka musí byť certifikovaná, certifikovaná na ministerstve vnútra, inakšie sa nemôže predávať alebo nepovažuje sa za súčasť povinnej, povinnej výbavy. No a samozrejme, že sa zistí, že nie je dostatok firiem, ktoré sa dokázali k tomu termínu zacertifikovať a poskytovať tie červené čiapky a nie je reálne, aby od 1. júla všetci alebo dokonca čo i len väčšina motoristov túto podmienku splnila. Čo s tým? A teraz nechám bokom, že či je to, je to dobrý nápad, alebo nie je to dobrý nápad mať v povinnej výbave červené čiapky s reflexnými prvkami, ale povedzme, že to zvýši bezpečnosť cestnej premávky, tak schválil to, schválil to parlament, ale je jasné, že mnohí motoristi nebudú schopní túto podmienku do 1. júla splniť. Vláda navrhuje, aby táto povinnosť ostala od 1. júla, aby tí vodiči, ktorí nebudú mať tie červené čiapky, naďalej sa dopúšťali priestupku, akurát nebudeme od nich vyberať pokuty, pretože vieme, že oni za to nemôžu. Návrh SaS a návrh pani poslankyne Kiššovej, pozmeňujúci návrh hovorí o tom, že až do konca roka to nebudeme považovať za priestupok.
Je dosť veľký rozdiel, či vzniknutú situáciu vyriešime spôsobom, že oddialime účinnosť nejakej povinnosti, o ktorej vieme, že ju veľmi veľa subjektov nebude vedieť splniť, alebo iba povieme, že tá povinnosť naďalej trvá a už od 1. júla tá povinnosť trvá, jej porušenie je porušením zákona a tisíce, desaťtisíce podnikateľských subjektov alebo motoristov v tom vymyslenom prípade budú porušovať zákon, akurát im nebudeme dávať pokuty.
Naozaj by ma zaujímalo, prečo si niekto myslí, že riešenie, ktoré spôsobí, že veľké množstvo podnikateľov bude porušovať zákon, lebo nemá inú možnosť, nemá možnosť splniť tie zákonom stanovené podmienky z objektívnych dôvodov, je lepšie, ako presunutie účinnosti tej povinnosti a keď je chyba na strane toho, kto tie pravidlá stanovil, lebo dal na to príliš krátky čas, tak aspoň čiastočne môže tú chybu napraviť tým, že oddiali účinnosť tejto povinnosti.
Ako tu povedal aj kolega Rajtár, my ten návrh podporíme. Radi by sme, aby bol zásadnejší a aby zbytočne nerobil porušovateľov zákona z desať tisícov podnikateľov, ktorí nemajú inú možnosť, ako ten zákon porušovať, ale, samozrejme, že aj to riešenie, s ktorým prišla vláda, je lepšie ako nič, ako to, že ešte ich za to budeme aj pokutovať, hoci oni za to reálne nemôžu.
A tie dva skoro identické návrhy, s ktorými prišli kolegovia Rajtár a Baláž, ten návrh vlády ešte vylepšujú, vylepšujú ho, vylepšujú ho v tom, že uberajú jednu z dvoch podmienok, a síce podmienku, aby sa pokuty neudeľovali tým podnikateľom, ktorí záväznú objednávku online registračnej pokladnice u výrobcu, dovozcu alebo distribútora majú v, majú, majú teda do času účinnosti tohto, tohto zákona, keďže ešte nie sú certifikovaní ani všetci výrobcovia tých červených čiapok. A druhá vec, ktorá je rovnako dôležitá a ktorá môže mať význam ale aj pre budúcnosť, je, dokedy máme odložiť, máme odložiť to pokutovanie, keď už nepôjdeme tou cestou, že odložíme účinnosť zákona? Či do konca septembra, alebo do konca roka.
Je veľký predpoklad, že ani v septembri nebude ten problém vyriešený, aj v septembri bude veľké množstvo podnikateľov nie z vlastnej viny stáť pred týmto problémom a je možné, že v septembri, na septembrovú schôdzu nám sem z vlády príde opäť návrh na novelu tohto zákona, opäť v skrátenom legislatívnom konaní, lebo nejako sa to inak nebude dať stihnúť a opäť odložíme účinnosť udeľovania pokút či už do konca roka alebo k inému termínu. Môžme to urobiť dnes, nemusíme ten zákon otvárať na dvakrát, nemusíme tým spôsobovať hrozbu, že ak ten zákon druhýkrát neotvoríme, tak naďalej ten istý problém, pred ktorým dnes stojí množstvo podnikateľov, bude stáť ako sekera nad hlavou trošku menšieho, ale predsa len pomerne veľkého množstva podnikateľov, ktorí, ktorým bude hroziť, že budú porušovať zákon bez toho, aby na tom oni niesli akúkoľvek vinu.
Takže ja sa prihováram za to, aby sme prijali pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kiššovej, ktorý to rieši systémovo, rieši to tak, ako by sa nakoniec, a to povedal pán poslanec Heger, mali schvaľovať, schvaľovať zákony, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia, teda že by nadobudli účinnosť až 1. januára nového kalendárneho roku. Ak nie, tak potom, potom by bolo dobré schváliť aspoň tie pozmeňujúce návrhy, s ktorými prišli či už kolega Baláž alebo kolega Rajtár, lebo riešime tu problém, ktorý vládna koalícia napriek upozorneniam zo strany opozície vyrobila, ale samozrejme, že lepšie je ho pokúsiť sa, pokúsiť sa vyriešiť, ako sa iba tváriť, že sa s tým nedá nič robiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 10:05 - 10:06 hod.

Ondrej Dostál
Pán poslanec Rajtár, myslím, že ten návrh je dobrý. Je podobne dobrý, ako ten návrh pána poslanca Baláža. A myslím, že všetci by sme ho mali podporiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 9:26 - 9:27 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Kiššová, ja by som chcel podporiť ten pozmeňujúci návrh, ktorý si predniesla, pretože je to systémové riešenie, nie je to len nejaké plátanie diery, ale mňa by naozaj zaujímalo, že keďže my sme s tým naším pozmeňujúcim návrhom, ktorý si teraz predniesla, prišli ako s poslaneckým návrhom novely zákona, urobili k nemu tlačovku, vyzvali vládu, aby to takto vyriešila skráteným legislatívnym konaním, vláda sa rozhodla pre iné riešenie na návrh ministerstva financií, čiže nie odložiť účinnosť zákona, ale odložiť, odložiť iba tú dobu, keď sa začne, začnú platiť pokuty. Tak mňa by zaujímalo, že prečo sa vláda rozhodla pre to druhé riešenie, lebo ako v podstate tie dopady budú veľmi podobné, akurát, akurát je to, je to inak, inak naformulované. A mňa by teda zaujímalo, že v čom vláda vidí, vidí prednosti toho svojho riešenia v porovnaní s tým, s ktorým sme prišli my a ktoré sa premietlo teraz do toho pozmeňujúceho návrhu. Bol by som rád, keby pán minister zareagoval, myslím, že pán minister Kažimír, jeho predchodca, zvykol reagovať ešte aj v rámci rozpravy, aby sa naňho dalo, dalo zareagovať, tak to by bolo úplne optimálne, ale keď nie, tak dúfam, že aspoň v záverečnej reči sa k tomu vyjadrí. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 9:10 - 9:11 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Baláž, ja na rozdiel od kolegu Hegera nebudem až taký kritický. Ja si myslím, že je to veľmi dobrý nápad, sám by som to lepšie nenapísal a (slabý potlesk) určite, určite môžem povedať, že ja za oba, v oboch hlasovaniach budem hlasovať za ten návrh, pretože si myslím, že je to rozumné a bol by som rád, keby to nebol iba názor váš ako jedného poslanca, prípadne názor jednej z koaličných strán, ale keby si to osvojila parlamentná väčšina, lebo môže sa stať, že ak to neschválime teraz, tak podobný problém budeme riešiť na septembrovej schôdzi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2019 13:57 - 13:58 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Simon, myslím, že nemáš pravdu, keď hovoríš, že upozorňuješ v dostatočnom predstihu. V dostatočnom predstihu by to bolo možné, pokiaľ by sme boli v normálnom legislatívnom konaní alebo ak by sme sa aspoň nehnali do toho super skráteného legislatívneho konania, že večer alebo ráno výbory a zajtra o deviatej druhé čítania, zajtra o jedenástej už ten návrh bude schválený v druhom alebo treťom čítaní a presne aj to, o čom si hovoril, je dôvod, prečo aj v situáciách, keď sa treba ponáhľať viac, ako hovoria bežné pravidlá, tak sa zasa netreba ponáhľať viac, ako je nevyhnutné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 18.6.2019 13:32 - 13:36 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadril k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice.
Tiež podobne ako kolegyňa predo mnou Janka Kiššová nie som priaznivcom skrátených legislatívnych konaní. Veľmi často sa stáva, že skrátené legislatívne konania sú zneužívané iba z dôvodu, že si obvykle teda vláda nesplnila nejakú povinnosť načas alebo má potrebu vyhnúť sa normálnemu prerokovaniu návrhu zákona a obchádza normálny legislatívny proces. Ale stane sa, že tie dôvody naozaj sú také, ako predpokladá zákon o rokovacom poriadku, a myslím si, že práve teraz sme v tej situácii, pretože naozaj množstvo podnikateľov sa nie vlastnou vinou ocitá v situácii, že nemôže splniť to, čo, to, čo od nich vyžaduje zákon, a hrozia im na základe toho pokuty.
Moji kolegovia z poslaneckého klubu SaS prišli s návrhom, ako to vyriešiť, s návrhom na oddialenie účinnosti zákona, dokonca vyzvali vládu na skrátené legislatívne konanie, lebo, lebo návrh vlády na skrátené legislatívne konanie sa môže týkať nielen vládneho, ale aj poslaneckého návrhu zákona, ako sme mali možnosť sa presvedčiť nedávno, keď v skrátenom legislatívnom konaní na návrh vlády bol prerokovaný poslanecký návrh zákona, ktorým sa menil zákon o štátnych symboloch, ten poslanecký návrh predložili poslanci za stranu MOST - HÍD.
Vláda sa rozhodla riešiť to, samozrejme, iným spôsobom a nenavrhli skrátené legislatívne konania o opozičnom poslaneckom návrhu, ale o svojom. Myslím si, že je to horšie riešenie, ale rozhodne je to lepšie riešenie, ako by sme mali ponechať v platnosti súčasný stav a neurobiť nič.
Preto si myslím, že sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, len teda tajne dúfam, že to dopadne trochu lepšie, ako keď som spoza tohto pultu naposledy hovoril, že výnimočne súhlasím so skráteným legislatívnym konaním, lebo si myslím, že sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, a potom parlament jednomyseľne alebo takmer jednomyseľne schválil novelu volebného zákona, v dôsledku ktorej teraz bude mať prácu Ústavný súd, pretože tá novela zákona bola nepodarená a vytvorila dosť, dosť divný právny stav, čo sa týka tzv. brexitového mandátu, teda 14. poslanca Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku.
Len by som teda chcel apelovať na to, aby sme skrátené legislatívne konanie nemenili na super skrátené legislatívne konanie a aby sme tomu dali aspoň deň, dva, kým o návrhu budú rokovať, budú rokovať výbory, lebo ak teraz niečo schválime, skrátené konanie potom hneď bude v prvom čítaní a večer alebo ráno hneď budú musieť byť výbory. Myslím si, že je to súrne, treba skrátené legislatívne konanie, ale zasa až tak strašne sa ponáhľať nemusíme, aby to ten deň, dva nepočkalo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.5.2019 16:02 - 16:12 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, môj kolega Eugen Jurzyca sa občas zvykne sťažovať na to, že názvy zákonov sú niekedy veľmi komplikované. Vyplýva to z toho, že naozaj sú tam nejaké právne pravidlá, legislatívne pravidlá, ako sa zákony nazývajú, ale niekedy ten názov zákona nehovorí skoro nič verejnosti, občanom, že o čom vlastne ten zákon je. A niekedy naozaj tá problematika, ktorú návrh zákona upravuje, je tak zložitá, že ťažko vypichnúť niečo, na čom by sme, ako by sme ten zákon mohli označiť nejako jednoduchšie. Niekedy to možné je.
Dnes sme hlasovali o návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákon o povinnej škôlke, dalo by sa to zjednodušiť.
Teraz rokujeme o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej, Tibora Bernaťáka, Jaroslava Pašku a Antona Hrnka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Aj tento názov by sa dal zjednodušiť a ten názov by mohol znieť lex Lubyová. Lebo nič iné ako lex Lubyová tento návrh zákona nie je. Je to pokus prekryť chybu, ktorú spravilo ministerstvo školstva – a teda konkrétne pani ministerka školstva Martina Lubyová – v tej kauze stimulov na vedu a výskum. Je to dôvod, pre ktorý čelila veľkej kritike, čelila aj v parlamente odvolávaniu na podnet Najvyššieho kontrolného úradu, na ktorý sa obrátila nadácia Zastavme korupciu, bol nariadený vnútorný audit. Vnútorný audit v podstate konštatoval, že je to v poriadku, ministerstvo školstva skontrolovalo samé seba a zistilo, že žiadnu chybu neurobilo, resp. iba nejaké drobné, formálne a administratívne chyby.
No ale táto kauza má ešte jednu líniu a to je skutočnosť, že zákon o registri partnerov verejného sektora zakazuje uzavrieť zmluvu s partnerom, ktorý nie je zapísaný v registri, a porušenie tohto ustanovenia je priestupkom, ktorý je možné postihnúť podľa zákona o priestupkoch. Nadácia Zastavme korupciu v januári tohto roka podala na pani ministerku Lubyovú podnet na začatie priestupkového konania v siedmich veciach, v ktorých, v ktorých argumentovala, že bola podpísaná zmluva o poskytnutí stimulov, hoci tí partneri neboli zapísaní v zákone, neboli zapísaní v registri o, v registri partnerov verejného sektora a nevzťahovala sa na nich ani žiadna z tých výnimiek, lebo ten zákon pripúšťa výnimku, kedy nie je potrebné zapísať sa do registra. Čiže v siedmich veciach by mal okresný úrad rozhodnúť o tom, či pani ministerka porušila zákon a tým spáchala priestupok a môže jej uložiť pomerne mastné pokuty.
V tomto zákone, podobne ako sme to mali v tom zákone o povinnej školstve; povinných škôlkach, je problém aj ten spôsob, spôsob predkladania. Tento návrh bol daný dokonca do medzirezortného pripomienkového konania a miesto toho, aby šiel ako vládny, tak je predkladaný ako poslanecký. Ale toto je tá menšia časť, menšia časť toho problému, pretože toto naozaj nie je komplexná systémová zmena, je to doplnenie nejakých dvoch ustanovení. Čiže keby bol iba toto problém, tak nad tým, nad tým asi môžme, môžme mávnuť rukou. A problém, väčší problém je v tom obsahu.
Vy argumentujete, že týmto návrhom sa odstraňuje rozpor medzi, pardon, sa odstraňuje rozpor medzi všeobecnou úpravou, ktorá je v zákone o registri partnerov verejného sektora a ktorá ukladá povinnosť, povinnosť podpísať zmluvu iba s takým partnerom, zmluvu o poskytnutí nejakej štátnej pomoci, podpory proste verejných financií, iba s takým partnerom, ktorý je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, a medzi zákonom o stimuloch na vedu a výskum, ktorý takúto povinnosť neukladá. Argumentuje sa tým, že zákon o stimuloch na vedu a výskum je v tomto prípade lex specialis, čiže špeciálny zákon, a platí zásada lex specialis derogat legi generali, čiže konkrétna úprava, špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou. A naozaj, ak by sme mali rozpor medzi konkrétnou úpravou a všeobecnou úpravou, tak má mať prednosť všeobecná úprava.
Ale tu nie sme v situácii, že špeciálna úprava, teda zákon o stimuloch predpisuje niečo, čo je v rozpore s tou všeobecnou úpravou, ktorá je v zákone o registri partnerov verejného sektora. Tu nie sme v situácii, že by tou špeciálnou úpravou to bolo nahradené.
Poviem konkrétny prípad. Správny poriadok stanovuje lehotu pre opravný prostriedok v podobe odvolania na 15 dní od doručenia rozhodnutia. Je to všeobecná úprava, ktorá platí na všetky konania, ak osobitný predpis nestanovuje inak. V daňovom poriadku je iná lehota, je tam 30-dňová lehota. Tak v daňových veciach, keď je tam 30-dňová lehota, tak platí 30-dňová lehota, nie tá lehota, ktorá je vo všeobecnom predpise, teda v správnom poriadku. Ale napríklad v stavebnom zákone nie je žiadna osobitná lehota, ani dlhšia, ani kratšia, tak z toho, z toho nevyplýva, že keď tam nie je žiadna lehota, tak sa každý môže odvolať, kedy len chce, aj po dvoch rokoch. To len znamená, že keď nejaká vec nie je upravená v tom konkrétnom špeciálnom zákone, lex specialis, tak platí tá všeobecná úprava.
A presne tak je to vo vzťahu medzi zákonom o registri partnerov verejného sektora, ktorý stanovuje povinnosť najneskôr ku dňu podpisu zmluvy byť zapísaný v registri, inakšie takúto zmluvu nemožno podpísať. A ten, kto ju podpíše na strane orgánu verejnej správy, sa dopúšťa priestupku a zákonom o stimuloch na vedu a výskum, ktorý takúto podmienku nestanovuje, ale nie je v rozpore so zákonom o registri partnerov verejného sektora. Jednoducho to nerieši a keď to nerieši, tak platí všeobecná úprava.
Odchýlna úprava by platila vtedy, keby zákon o stimuloch hovoril, že stimuly na vedu a výskum možno poskytnúť aj v situácii, keď partner alebo podporovaný subjekt nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, a vtedy by sa podľa zásady lex specialis derogat legi generali malo postupovať tak, že nie, nie je to problém, nemusí byť zapísaný. Keď to tam nie je nijako upravené, tak platí tá všeobecná úprava.
Platí, že všetky subjekty, ktorým boli poskytnuté stimuly, mali byť najneskôr ku dňu podpísania zmluvy pani ministerkou Lubyovou zapísané v registri partnerov verejného sektora. Keď neboli, a to evidentne neboli, tak došlo k porušeniu tohto zákona a došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku, ktorý toto zakazuje. Čiže ak teraz schválite zákon, ktorým vyvolávate dojem, že tu nejaký rozpor existuje, tak sa iba pokúšate prikryť konanie pani ministerky Lubyovej a vyvolať dojem, že dnes tu nejaký rozpor je a že dnes sa na režim poskytovania stimulov na vedu a výskum nevzťahoval zákon o registri partnerov verejného sektora a povinnosti, ktoré z neho vyplývajú. Nie je to pravda.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.5.2019 9:06 - 9:21 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, stojíme pred tretím pokusom zvoliť kandidátov na ústavných sudcov a dovoľte mi, aby som k tomu povedal tri veci.
Prvá vec je apel. Chcem apelovať na všetkých poslancov, ale predovšetkým na poslancov vládnej koalície, aby sme zvolili všetkých chýbajúcich kandidátov na ústavných sudcov. Už to neodkladajme. Nedopustime, aby sme na ďalšej schôdzi opäť mali bod voľba kandidátov na ústavných sudcov.
Ústavný súd nie je od 16. februára tohto roku funkčný. Na predchádzajúcej schôdzi sme síce zvolili osem kandidátov na ústavných sudcov a pán prezident vymenoval spomedzi nich troch nových ústavných sudcov, takže Ústavný súd už má sedem z ústavou predpokladaných 13 sudcov, čo je teoreticky väčšina, ale nemožno hovoriť o tom, že by Ústavný súd bol plne funkčný. Na to, aby rozhodlo plénum, sa musia zhodnúť všetci siedmi sudcovia. Stačí, aby jeden nesúhlasil, rozhodnutie neprijme. Stačí, aby jeden neprišiel, napríklad pre chorobu, plénum nie je uznášaniaschopné.
Chýba takmer polovica, šesť z trinástich ústavných sudcov, to znamená, že chýba polovica senátov. Veci, ktoré sa rozhodujú v senátoch, nemôžu byť rozhodované v normálnom tempe. Vzniknú prieťahy, ktoré bude Ústavný súd v lepšom prípade dobiehať ešte celé mesiace.
Apelujem na vás, lebo si parlament nesplnil povinnosť. Nesplnil si povinnosť zvoliť potrebný počet kandidátov a teraz už naozaj niet na čo čakať. Ešte by sa dalo rozumieť tomu, že pri tej prvej a čiastočne pri tej druhej voľbe mohli byť prítomné nejaké špekulácie. Nebolo jasné, ako dopadnú prezidentské voľby, a teda kto bude menovať ústavných sudcov spomedzi tých kandidátov, ktorých zvolí Národná rada. Nepovažujem tú špekuláciu – ak taká bola – za legitímnu, ale dnes už ani na ňu nie je dôvod. Novozvolená prezidentka Zuzana Čaputová nebude na kandidátov nahliadať nejakým iným spôsobom ako končiaci prezident Andrej Kiska. Sú kandidáti, ktorých by nevymenoval Andrej Kiska a je veľmi vysoký predpoklad, že takýchto kandidátov by nevymenovala ani Zuzana Čaputová.
A apelujem na vás aj argumentom, aby sme prejavili rešpekt voči ľuďom, ktorí sa uchádzajú o post ústavných sudcov. My členovia ústavnoprávneho výboru, ale aj oni, viacerí z nich, majú za sebou už tri vypočutia. Sú tam takí kandidáti, ktorí absolvovali iba jedno vypočutie, sú tam vlastne ale iba traja úplne noví. Sú tam kandidáti, ktorí sa uchádzali dvakrát, ale aj kandidáti, ktorí tam boli trikrát.
Je veľmi dobré, že sme doplnili do zákona o Ústavnom súde inštitút verejných vypočutí, a tu sa chcem aj poďakovať ministerstvu spravodlivosti, ale aj všetkým tým, ktorí s touto myšlienkou prišli. Bola to dobrá vec. Vieme dnes o ľuďoch, ktorí sa chcú stať ústavnými sudcami, oveľa viac, ako sme vedeli o ľuďoch, ktorí sa chceli stať ústavnými sudcami v minulosti. Ale už stačilo. Naozaj je nedôstojné, ak záujemcov o post ústavných sudcov vystavíme tomu, že štvrtýkrát prídu na zasadnutie ústavnoprávneho výboru, štvrtýkrát budú hovoriť o tom, prečo sa chcú stať ústavnými sudcami, aké majú skúsenosti, čo ich kvalifikuje na ten post, a my im štvrtýkrát budeme si musieť vymýšľať, budeme musieť klásť znovu a znovu otázky. Sú medzi uchádzačmi takí, u ktorých je zaujímavé počúvať hoci aj trikrát, sú medzi uchádzačmi takí, o ktorých sme sa pri druhom vypočúvaní dozvedeli niečo, čo sme nezistili pri prvom, a to v pozitívnom aj v negatívnom slova zmysle, ale myslím si, že už stačilo. Trikrát a dosť by malo platiť aj v tomto prípade.
Moja druhá poznámka je v podstate tiež apel. Otázka je, akým spôsobom by sa mali poslanci rozhodovať. A tu by som chcel apelovať na to, aby sme sa rozhodovali všetci vecne, aby sme zohľadňovali odborné a morálne kritériá uchádzačov, aby sme nerozhodovali primárne politicky. Opozícia nemá medzi uchádzačmi žiadneho svojho človeka, nikto z demokratickej opozície nenavrhol ako uchádzača nikoho, ani nedohodol so žiadnou inštitúciou, ktorá by, ktorá má to právo navrhovať, aby, aby tam navrhol niekoho, kto je blízky opozícii. Napriek tomu sedeli sme na vypočutiach, študovali sme si informácie o uchádzačoch a máme na nich vytvorený názor. Máme názor na to, koho považujeme za kvalitného, odborne na úrovni kandidáta a u koho to trošku kríva alebo je menej presvedčivý. Vieme o kandidátoch, ktorí majú za sebou kauzy, ktorí majú za sebou napríklad harabinovskú minulosť, o ktorej, od ktorej sa nedokážu ani dnes úplne dištancovať, a ktorí kandidáti majú, naopak, čistý štít a ťažko im možno niečo vyčítať. A som presvedčený, že rovnakú sumu poznatkov, rovnako vytvorený názor majú aj členovia koaličných strán, ktorí tie vypočutia absolvovali. A človek nemusí byť právnik, aby si na toto dokázal vytvoriť, vytvoriť názor.
Čiže apelujem aj na vládne strany, aby, keď sa budú rozhodovať, koho podporia, aby počúvali svojich poslancov, ktorí sú členmi ústavnoprávneho výboru. Aby to nebolo o tom, že niekto niekoho pozná, ale o tom, aký dojem tí uchádzači urobili a o čo o nich reálne vieme.
My sme ako poslanecký klub SaS vyšli s iniciatívou, že sme pripravení rokovať o kandidátoch, a myslím si, že aj ostatné strany demokratickej opozície majú záujem rokovať. Bolo by dobré, keby sme sa na takejto dôležitej veci dokázali dohodnúť naprieč spektrom a dospieť k nejakej širšej dohode. Ale vládna koalícia má väčšinu, čiže ak sa dohodnete aspoň vy, tak môže byť zvolený potrebný počet kandidátov.
Tretia a posledná poznámka sa týka otázky, koľko kandidátov máme zvoliť. Myslel som, že tá otázka je zodpovedaná, že nebudú pochybnosti, že máme zvoliť desať kandidátov, ale existujú názory, že to tak nie je, existujú pochybnosti. Ten argument, prečo desať, je pomerne jednoduchý. Vo februári sa uvoľnilo deväť miest ústavných sudcov, to znamená, že prezident musí vymenovať deväť nových ústavných sudcov a dvojnásobok počtu deväť je 18, čiže parlament má povinnosť zvoliť 18 kandidátov. Parlamentu sa nepodarilo na prvý raz zvoliť nikoho, na druhý raz sa nám podarilo zvoliť osem kandidátov a pán prezident z nich vymenoval troch.
Čiže máme piatich, ktorí sú zvolení, a máme, máme, ešte chýba šesť ústavných sudcov, tak jasné, môžu vzniknúť pochybnosti, koľko ešte máme zvoliť. Keď má vymenovať šiestich, tak znamená to, že stačí, keď parlament navolí siedmich, bude to päť plus sedem dvanásť a z nich vymenuje prezident, prezident šiestich? Domnievam sa, že nie, a domnievam sa, že v situácii, keď si parlament nesplnil svoju povinnosť zvoliť všetkých 18 kandidátov, tak pán prezident nemal k dispozícii riešenie, ktoré by žiadne pochybnosti nevyvolalo. Ak by zvolil, ak by sme zvolili 18, tak by pán predseda Národnej rady posunul, posunul pánovi prezidentovi 18 kandidátov a z nich by prezident vybral deväť. Nevznikli by žiadne pochybnosti.
V situácii, keď sme zvolili iba ôsmich kandidátov, tak teoreticky pán predseda Národnej rady mohol čakať, kým navolíme 18, a až potom posunúť pánovi prezidentovi tých kandidátov. Neurobil to, posunul mu prvú várku tých ôsmich. Pán prezident takisto mohol čakať, kým mu parlament dodá osemnástich kandidátov, to by asi tiež nevyvolalo žiadne pochybnosti o tom, koľko a z akého počtu má vybrať, ale vyvolalo by to iný problém. Vyvolalo by to problém fungovania Ústavného súdu, keďže prezident má ústavný príkaz svojím rozhodovaním zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov, tak by predlžoval stav o týždne, možno mesiace, keď Ústavný súd nielenže nie je plne funkčný, ale je skoro úplne nefunkčný, lebo miesto štyroch senátov má jeden a plénum nie je uznášaniaschopné ani teoreticky.
A tak ako sa parlament rozhodol, alebo rozhodol, nebol schopný rozhodnúť o zvolení plného počtu, čiže osemnástich kandidátov, na jeden raz v jednej voľbe, tak ako pán predseda parlamentu nečakal a posunul prvú zvolenú várku kandidátov pánovi prezidentovi, čo znamená, že aj parlament, aj predseda parlamentu pristúpili k splneniu si svojej ústavnej povinnosti tak, že ju robia postupne, tak aj pán prezident sa rozhodol, že si svoju ústavnú povinnosť vymenovať ústavných sudcov splní postupne. Čiže vymenoval zatiaľ iba troch.
Upozorňujem na to, že neboli by sme v kvalitatívne inej situácii, ani keby vymenoval štyroch. Zdanlivo by to bolo jednoduchšie v tom, že však z dvojnásobného počtu ôsmich vymenoval štyroch, ale aj tam by potom bola otázka: Sú tí zvyšní štyria odmietnutí alebo sú ešte stále v hre? Ak by boli ešte stále v hre, tak sme prakticky v rovnakej situácii ako dnes, keď sú ešte stále v hre tí piati kandidáti, ktorých sme zvolili v minulom kole, ale pán prezident ich nevymenoval. Ak by boli odmietnutí, tak môžu vzniknúť pochybnosti, či ich právo na prístup k verejným funkciám bolo za rovnakých podmienok ako tých zvyšných kandidátov, keďže tam si prezident vyberal ôsmich či štyroch z ôsmich, teraz si možno bude vyberať desiatich, teda piatich z desiatich, ale možnože teraz zvolíme iba štyroch, tak potom by si pán prezident mal vybrať dvoch. A máme ísť tým systémom, že budeme to dávkovať a budeme postupne dodávať? Pán prezident sa v situácii, keď mal k dispozícii iba nie úplne dobré možnosti, rozhodol, že vymenuje zatiaľ troch a počká, kým mu parlament dodá zvyšných desiatich kandidátov, aby celkový počet kandidátov bol desať.
Ak tú otázku otvoríme, ak to spochybníme, ak prídeme s iným číslom, tak jediný dôsledok bude, že predĺžime čas, kedy je Ústavný súd nefunkčný, lebo tým vyvoláme spor medzi parlamentom a prezidentom, ktorý evidentne sa prikláňa k tej interpretácii, že je potrebné zvoliť celkovo 18 kandidátov. Aj ja sa prikláňam k tej interpretácii, považujem to za správny výklad. A ak nám záleží na tom, aby Ústavný súd bol čo najskôr plne funkčný, tak by sme mali čo najskôr, čiže dnes alebo najneskôr zajtra, zatiaľ v neurčenom čase, zvoliť chýbajúcich desať kandidátov.
Ďakujem.
Skryt prepis