Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

19.9.2019 o 10:38 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 19.9.2019 10:38 - 10:45 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako jeden z predkladateľov vystúpil k nášmu návrhu novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. K návrhu, ktorým chceme 27. jún doplniť medzi pamätné dni Slovenskej republiky.
Ako už uviedla Natália Blahová v úvodnom vstupe, chceme si pripomenúť pamiatku obetí komunistického režimu. Zvlášť v dnešnej dobe je dôležité pripomínať si, čo sa na Slovensku, v Československu a v Európe dialo v 20. storočí. Tie dva zločinné režimy, ktoré bolestivo a na dlhé desaťročia zasiahli do osudov ľudí žijúcich na území dnešnej Slovenskej republiky. Nielen preto, že historicky prvýkrát máme v parlamente fašistickú stranu po Novembri 89, ale aj preto, že komunistický režim je vnímaný nielen veľkou časťou obyvateľstva, ale aj mnohými politikmi ako niečo menej zlé. Častokrát sa jeho zločiny bagatelizujú, častokrát politici hovoria, však nebolo všetko zlé, mnohé sa vybudovalo. A relativizuje sa všetko to zlé, čo sa udialo aj počas obdobia komunistického režimu. Relativizujú sa zločiny, relativizuje sa to, že nacizmus a komunizmus boli najväčšie zlá 20. storočia.
Keď navrhujeme, aby sa pamätným dňom stalo výročie popravy Milady Horákovej, tak je to symbolické aj z tohto hľadiska. Milada Horáková bola totiž političkou, ktorá sa postavila proti obom týmto zlám. Komunistický režim ju nechal popraviť po vykonštruovanom súdnom procese. Údaje o počte ľudí, ktorí boli komunistickým režimom v Československu popravení na základe politických procesov po februári 1948, sa rôznia, nevieme to presné číslo. Ale zaujímavé je napríklad to, ako to uvádza česká verzia Wikipédie, ktorá tvrdí, že v priebehu komunistického režimu v Československu bolo popravených pre politické trestné činy 248 osôb, v zátvorke je napísané – 247 mužov a Milada Horáková. Teda nevieme presne, koľko bolo tých mužov, ale vieme, že jedinou popravenou ženou v politickom procese bola Milada Horáková. A bola nielen jedinou popravenou ženou, ale bola zrejme aj najznámejšou nekomunistickou obeťou vtedajšieho komunistického teroru v Československu.
Podobne známymi obeťami boli snáď už len Rudolf Slánský a Vladimír Clementis. Tí však boli predtým prominentnými komunistami, na ktorých sa vzťahuje tá známa poučku o revolúcii, ktorá požiera vlastné deti. Milada Horáková nebola komunistickou političkou, bola demokratickou političkou. V časoch prvej Československej republiky sa angažovala za práva žien, po Mníchove pomáhala rodinám, ktoré utiekli z Nemeckom obsadených Sudet. V časoch okupácie a protektorátu Čechy a Morava sa zapojila do odboja proti nacistom. V roku 1940 bola zatknutá gestapom a vo väzení ostala až do konca druhej svetovej vojny. Po vojne sa ako poslankyňa za Československú stranu národne socialistickú stavala proti nástupu komunistickej moci. Poslaneckého mandátu sa vzdala po komunistickom puči vo februári 1948 a smrti, pravdepodobnom zavraždení Jána Masaryka.
Na rozdiel od iných demokratických politikov z Československa neodišla, ale rozhodla sa komunistickému režimu vzdorovať doma, a to ju stálo život. V roku 1949 bola zatknutá a následne súdená na základe vykonštruovaných obvinení. Kým nacisti jej trest smrti iba navrhli, komunisti ju na trest smrti naozaj odsúdili a popravili ju. V Českej republike je deň jej popravy Dňom pamiatky obetí komunistického režimu.
A my navrhujeme, aby sa pamätným dňom stalo výročie jej popravy aj na Slovensku. A bude to symbolické pripomenutie si obetí nielen komunistického, ale aj nacistického a fašistického režimu, a toho zla, ktoré oba režimy predstavujú. Milada Horáková bola popravená v roku 1950. Čiže, ak by sme tento rok schválili za pamätný deň výročie jej smrti, tak 70. výročie, ktoré bude práve budúci rok, by sme si už konečne mohli pripomenúť nielen v Českej republike, ale aj na Slovensku ako pamätný deň.
Ďakujem vám za prípadnú podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2019 9:46 - 9:48 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Grausová, predpokladám, že predkladatelia vám nejako odpovedia alebo neodpovedia, ale myslím si, že bez ohľadu na to, ako vám odpovedia, my sa tu rozprávame a ideme schváliť nejaký zákon, ktorý bude upravovať fungovanie, pôsobenie, život, vzdelávanie občanov Slovenskej republiky. To, to, akým spôsobom my upravíme menšinové školy na Slovensku, predsa nemá žiadny súvis s tým, akým spôsobom sú menšinové školy upravené v Maďarsku, Francúzsku, Spojených štátoch amerických. My tu hovoríme o našich občanoch a my sa máme snažiť vytvoriť čo najlepšie podmienky pre našich vlastných občanov, vrátane príslušníkov národnostných menšín, ktorí sú rovnocennou súčasťou ľudu Slovenskej republiky, sú občania ako každý iný a nie je nijaký rozdiel, či Slováci, Maďari, Rómovia. Čiže táto otázka je podľa mňa úplne nezmyselná. Lebo ak by sa Maďarsko správalo, povedzme, k svojim menšinám horšie, tak to znamená, že aj my sa budeme správať horšie k slovenským Maďarom? Tá, to operovanie nejakým princípom reciprocity je nezmysel.
Pokiaľ ide o tie Rohovce, tak áno, je potrebné sa k menšinám správať korektne, a to aj v situácii, keď celoštátna menšina tvorí niekde lokálnu väčšinu. A korektný prístup voči menšinám má byť univerzálne pravidlo bez ohľadu na to, kto, kto konkrétne v danej lokalite tvorí väčšinu alebo menšinu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 18.9.2019 18:36 - 18:43 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, kolegyňa, kolegovia prítomní, ja som ani teda nemal pôvodne v úmysle vystupovať, ale pán poslanec Pamula ma pristavil v bufete, že či vystúpim k jeho návrhu, tak v duchu dobrej tradície nechcem sklamať, sklamať kolegu, a teda aby celý jeho návrh zákona prešiel úplne, úplne bez diskusie.
Tie návrhy, s ktorými, s ktorými, s ktorými prichádza, akože majú istú logiku, pokiaľ ide o to regionálne, alebo teda cenové diferencovanie, cenové diferencovanie dôsledkov, pred chvíľou sme sa tu bavili o minimálnej mzde, či by tiež nemala byť regionálne diferencovaná, tak akože tá logika by tam za tým mohla byť, mohla byť podobná. Potom, potom ale je tam zaujímavý ten, ten, ten návrh v článku, v čl. 2, ktorý sa týka dobrovoľných dražieb, a v prípade zákonného záložného práva podľa osobitného predpisu nie je možné dražiť byt alebo nebytový priestor, ak hodnota nedoplatku na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a na úhradách na plnenie neprevyšuje 15-násobok ich mesačného určenia, tak tá podmienka je v porovnaní so súčasným stavom sprísňujúca, hej, že... (Reakcia z pléna a odmlčanie sa rečníka.) Suma nebude rovnaká, ale, ale ten počet mesiacov. Dobre, tak to si vybavíme v bufete, ale ja som teda chcel, keď ste, keď ste to uviedli tak, že, že teda bolo tam množstvo problémov aj z aplikačnej praxe, a teda na časť ste už reagovali novelou, ktorá už prešla týmto parlamentom v tomto volebnom období, tak ja dovolím si v rámci prvého čítania, možno by som sa s k tomu, k tomu vedel vrátiť, vrátiť aj v druhom čítaní nejakým pozmeňujúcim návrhom.
Jeden z problémov, s ktorým som sa stretol na základe podnetu, keď sa prerokovávala tá vaša predchádzajúca novela, ktorý som, myslím, že aj otvoril na ústavnoprávnom výbore, ale keď vás tu mám ako predkladateľa, tak využijem túto možnosť, je aj otázka predsedu spoločenstva, teda tam, kde nie je správca bytového domu, ale, ale vlastníci si spravujú, spravujú svoje záležitosti sami prostredníctvom spoločenstva a je tam, je tam podmienka, že predseda je štatutárny orgán, to je § 7c ods. 2, predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene, predsedu volí zhromaždenie na 3 roky, za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, je vlastníkom a spoluvlastníkom..., alebo spoluvlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome a je bezúhonná.
No a ten problém, ktorý tam, ktorý tam nastal, je, že či, či naozaj by predseda mal byť iba vlastník alebo spoluvlastník bytu, čo, samozrejme, má nejakú logiku, že je to spoločenstvo vlastníkov a spoluvlastníkov, tak by to mal byť vlastník alebo spoluvlastník bytu. Ten podnet, ktorý som dostal, bol človek, ktorý chcel byť predsedom spoločenstva v byte svojich rodičov, pretože on tam nebýval, ale jeho rodičia bývali, bývali v dome, kde, kde mali spoločenstvo, nemali, nemali správcu, a teda v tom dome sú prevažne starší ľudia, ktorí by uvítali, keby v ich mene mohol konať niekto iný, niekto, niekto, komu, komu dôverujú, povedzme syn niekoho z nich, ale tým, že nie je vlastníkom alebo spoluvlastníkom, tak, tak to nie je možné. Ja si uvedomujem možné riziká, že by to bolo zneužívané, že by, že by to niekto, a to bol, myslím, aj dôvod, prečo sa to obmedzilo v zákone, že, že niekto miesto toho, aby, aby konal alebo poskytoval služby ako, ako správca, tak bude akože predsedom spoločenstva a bude mať, bude mať z toho nejaký, nejaký vlastný formálny alebo neformálny biznis a nebudú sa na neho vzťahovať tie regulácie, ktoré, ktoré dnes upravujú činnosť správcovských spoločností.
Samozrejme, táto výhrada je legitímna, ale domnievam sa, že je možné nájsť nejaké riešenie, nejaký kompromis, aby aj vlk bol sýty a koza ostala celá, že by sa to nejako uvoľnilo, nie úplne navoľno, že táto podmienka úplne vypadne a nebude tam, nebude tam ničím, ničím nahradená, ale aby sa to podmienilo tým, že, že tá osoba nebude predsedom správcovskej, teda predsedom spoločenstva vlastníkov vo viac ako v dvoch spoločenstvách, alebo by sa to naviazalo na nejaký vzťah príbuzenský povedzme k vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v tom dome, aby to naozaj ošetrilo tie situácie, ktoré v realite nastávajú.
Ja neviem, ako, ako často, možno je to úplne výnimočný prípad, ale viem si predstaviť, že to nie je úplne výnimočný prípad, že existuje spoločenstvo, nechcú mať v tom dome správcu, chcú to riešiť prostredníctvom spoločenstva a vzhľadom na zloženie obyvateľov toho domu sa nikto nemá k tomu, aby bol, aby bol predsedom spoločenstva a vedel by im tŕň z päty vytrhnúť povedzme nejaký syn niektorého, niektorého z tých obyvateľov, tak len teda avizujem, že ak si to predkladatelia budú vedieť predstaviť, tak možno by som sa usiloval smerom do druhého čítania a prísť s nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorý by sa venoval tejto téme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 18:13 - 18:15 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ja tu teda nechcem nejako vystupovať za OĽANO, len teda doplním, že OĽANO nebolo členom vládnej koalície, OĽANO malo štyroch poslancov, ktorí boli na začiatku členmi poslaneckého klubu SaS, potom už len traja, nebolo, nebolo koaličným, koaličným partnerom.
No a pokiaľ ide, a pokiaľ ide o toho pána guvernéra Petra Kažimíra, tak ja som rád, že to neberiete ľahkovážne a v tejto časti, v časti jeho odporúčania beriete. Len potom celkom nerozumiem, prečo hovorí, že táto téma si zaslúži viac než politický marketing pár mesiacov pred voľbami, lebo politický marketing, to určite nie je pre opozičných kritikov tohto návrhu. Z toho, že nechceme zvyšovať minimálnu mzdu alebo myslíme si, že je nastavená príliš vysoko, sa zasa nejako príliš veľa politických bodov vytĺcť nedá a navyše, navyše tá rozprava prebieha asi až teraz. Tak len tak budem rozmýšľať, že čo myslel pán bývalý minister financií a bývalý podpredseda strany SMER - sociálna demokracia tými slovami, že táto téma si zaslúži viac než politický marketing pár mesiacov pred voľbami. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 18:06 - 18:12 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Budem pomerne stručný. Vážené kolegyne, kolegovia, „členom vlády a poslancom parlamentu by som pred hlasovaním o zvyšovaní minimálnej mzdy poradil, aby ňou nenarábali ľahkovážne. Je to vážna a legitímna, poväčšine ľavicová agenda a zaslúži si viac než politický marketing pár mesiacov pred voľbami. Chce to skôr osadenie do volebného programu a následne aj do programového vyhlásenia vlády.“ Koniec citátu. Toto vám totiž neodporúčam ja, to vám odporúča Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska zvolený hlasmi koaličných poslancov, donedávna minister financií za SMER - sociálnu demokraciu, donedávna podpredseda tejto politickej strany.
Pán Tomáš tu najprv pekne hovoril o tom, že ako je fajn, že tu zvádzame hodnotové spory a že je to lepšie ako, ako iné typy sporov. A vzápätí v reakcii na pani poslankyňu Gaborčákovú tu hovoril o nejakej pravicovej mantre znižovania daní a odvodov. No tak buď sa tešíme z hodnotových sporov a k hodnotovým sporom medzi pravicou a ľavicou úplne prirodzene patrí to, že, že dane chceme zvyšovať alebo znižovať. To je taký možno jeden z najzákladnejších hodnotových sporov medzi pravicou a ľavicou. Alebo ten druhý postoj nazveme, nazveme pravicovou mantrou, alebo teda ľavicovou mantrou.
Dovolím si poopraviť, nie je to tak, že len Ficova vláda znižovala dane a odvody, výrazne zníži... (Reakcia z pléna.) Odvody, odvody, dobre. Dane znižovali, znižovali aj, aj pravicové vlády. Prvá Dzurindova vláda, ktorá nebola čisto pravicová, výrazne znížila daň z príjmu právnických osôb, v tom čase na návrh Jána Langoša bola zrušená daň z dedičstva a potom úplne aj daň z darovania, myslím, že počas daňovej reformy. Čiže ja nie som spokojný s tým, ako dôsledne pravicové vlády znižujú dane a odvody, a teda súhlasím s pánom Tomášom, že, že teda pravicové vlády by v tom mohli byť razantnejšie. Čiže nemôžem, nemôžem s tým byť spokojný ani ja, ale, ale nie je to celkom pravda, že teda dane a odvody, lebo to je v zásade, v zásade jeden balík daňovo-odvodového zaťaženia.
Keby sme sa chceli baviť o hodnotových, hodnotových sporoch, no tak môžme ísť aj ešte ďalej, ako sa hádať, či odvíjať to od priemernej mzdy, alebo od mediánu, a aké percento, či 50, alebo 60 %. Pokojne by sme mohli v rámci hodnotového sporu začať diskutovať napríklad aj o tom, či minimálnu mzdu úplne nezrušiť ako inštitút na základe, na základe zákona. Zákonný inštitút minimálnej mzdy nie je vo všetkých krajinách Európskej únie, napríklad v takom, v takom Dánsku, čo teda nie je úplne nejako striktne neoliberálna krajina, možno aj sociálni demokrati by k nej isté sympatie mohli mať. Alebo potom - a to tu tiež aj u predrečníkov čiastočne zaznelo - pozrieme sa na to regionálnou optikou. Začala sa diskusia o tom, či, či nejako regionálne nediferencovať aj, aj platy niektorých povolaní, lebo, samozrejme, že priemerná mzda aj medián v rôznych regiónoch je rôzny, aj životné náklady, tak či regionálne nediferencovať napríklad, napríklad aj minimálnu mzdu, lebo tam je ten problém veľmi podobný.
Ale asi nás tu nie je dosť na, na vedenie takýchto hodnotových sporov, tak ja by som si ešte raz, a teraz už budete vedieť, že vám to neodporúčam ja, ale že vám to odporúča váš bývalý, bývalý podpredseda, váš bývalý minister financií, prečítal jeho odporúčanie, ktoré povedal v ankete Denníka E Peter Kažimír: „Členom vlády a poslancom parlamentu by som pred hlasovaním o zvyšovaní minimálnej mzdy poradil, aby ňou nenarábali ľahkovážne. Je to vážna a legitímna, poväčšine ľavicová agenda a zaslúži si viac než politický marketing pár mesiacov pred voľbami. Chce to skôr osadenie do volebného programu a následne aj do programového vyhlásenia vlády.“
Mal som pocit, že napríklad pán minister Mihál si toto odporúčanie vzal k srdcu, teda pán poslanec Mihál keď hovoril o tom, že idú v programe predstavovať svoje predstavy o tom, čo by spravili s minimálnou mzdou. Tak ja len dúfam, že nejako by si to k srdcu mohla zobrať aj politická strana, v ktorej bol pán Kažimír donedávna podpredsedom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 16:28 - 16:30 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Baláž, ďakujem za to dovysvetlenie, mňa tam trochu asi, asi zmiatlo to nevyplatenie mzdy, a teda som prepočul, že to nie je v súvislosti s neplatnou výpoveďou, tak to, to je moja chyba, to uznávam.
A ešte vlastne druhá vec, na ktorú som sa pýtal, že možno by to bolo lepšie robiť, robiť tak systémovejšie, teda že vy ste aj na predchádzajúcu schôdzu, myslím, tiež s pánom poslancom Ficom predkladali novelu zákona, ktorá sa týkala aj súdnych, súdnych poplatkov, čiže možnože ak je tam viacej vecí, ktoré si myslíte, že by trebalo, trebalo riešiť napríklad oslobodením od súdnych poplatkov, no tak sa to mohlo, mohlo spraviť naraz.
A jedným z najväčších problémov slovenskej legislatívy je opakované otváranie zákonov, keď pozerám na ten zákon o súdnych poplatkoch, no nemám to spočítané, ale 20-krát minimálne bol novelizovaný, a teda ak cítia poslanci alebo vláda, v tomto prípade poslanci, potrebu, potrebu upraviť nejaký zákon, no tak možno by bolo dobré, keby, keby to naraz navrhli a nepredkladali opakovane schôdzu za schôdzou návrhy na novelu toho istého zákona. Ešte je to možno pochopiteľné u opozičných poslancov, ktorí tak nejako tušia, že im to, že im to neprejde, a môžu sa odprezentovať raz pri drobnej novele, ktorá rieši problém A v tom istom zákone, a druhýkrát drobný problém B v tom istom zákone.
Ale vy ste koaliční poslanci, ktorým návrhy v parlamente prechádzajú, a teda predpokladám, že máte dohodnutú podporu aj, aj pre tento zákon, tak z nejakej teda úcty, úcty k tým zákonom, aby sme ich neotvárali príliš často, možno v takýchto situáciách by to bolo lepšie sfúknuť naraz.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 16:20 - 16:23 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, pán poslanec Blanár, som sa tešil, že teda budete, bude to predkladať váš spolupredkladateľ pán poslanec Fico a konečne si ho vypočujeme, ale teda je zdravotne indisponovaný, tak skoré uzdravenie, aby sme konečne mohli voliť aj ústavných sudcov.
Ja som sa chcel spýtať, lebo neviem teraz, či som dobre pochopil to, čo ste uviedli, že, že chcete rozšíriť to oslobodenie od súdnych poplatkov aj na teda pracovnoprávne spory, keď napríklad žaluje niekto rozviazanie pracovného pomeru, že tam, že tam musí, koľko, 6 % alebo koľko z tej požadovanej, z požadovanej sumy, že keď príde o prácu, tak z tej sumy, čo chcú, čo chcú vysúdiť, ale, ale teda ono to už dnes je oslobodené, lebo, lebo žalobca v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
To sú také, povedal by som, že najčastejšie, najčastejšie spory, tak ja len teda, že či, či, keď to tam dopĺňate o iné individuálne pracovnoprávne spory, ktoré nie sú uvedené v bode 1, že čo konkrétne teda máte na mysli, a či to, či to naozaj bolo potrebné, potrebné teda riešiť nejakou, nejakou samostatnou legislatívnou iniciatívou, lebo teda mi nie je celkom jasný ten okruh, okruh tých problémov, alebo teda sporov, ktoré, ktoré potrebujete, potrebujete riešiť touto cestou.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 15:34 - 15:36 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Kéry, veľmi pekne ďakujem, že ste vystúpili v rozprave, a nie až v záverečnom slove. Možno, možno by som aj ja potreboval ďalšie vystúpenie v rozprave, aby som stihol na všetko zareagovať.
Nemyslím si, že je to... (Ruch v sále.) Ja hovorím k pánovi poslancovi a pán Podmanický ho vyrušuje. Nemyslím si, že to bol akýkoľvek, akýkoľvek podvod, ak máte podozrenie na podvod, dajte trestné oznámenie, dajte iný podnet. Jasné, že, že ak majú spoločnú značku, tak ich to, tak ich to môže, mohlo potiahnuť, len teda riešením, riešením nie je podľa mňa to, že im to, to, že im to zakážeme.
Takisto určite aj v tomto parlamente sedí kopu ľudí, ktorí sú tu nie preto, lebo osobne mali toľko veľa preferenčných hlasov, ale pretože boli na kandidátke strany, ktorá má dostatok poslancov, a bolo to tak a je to tak aj v komunálnych voľbách, nie v malých obciach zrejme, ale, ale v mestách, kde sú, kde je nejaká politická strana silná, že sú ľudia volení, pretože tam majú tú správnu značku. Aby som nehovoril o SMER-e, niekedy v 90. rokoch v Bratislave vo väčšine mestských častí keď ste mali za sebou tie pravicové značky, tak ste mali veľmi uľahčené, uľahčené zvolenie napríklad do zastupiteľstva mestského.
Neviem, či to bude dobré, keď to zmeníte na bez politickej príslušnosti, lebo ako nezávislí kandidáti môžu kandidovať aj povedzme tí členovia strany SMER, o ktorých sme sa tu bavili, tak to tiež nebude celkom sedieť.
A obvinili ste ma, že, že ja tu navodzujem takú atmosféru, ako by ste boli proti všetkým, ktorí sa občiansky angažujú, ale veď ja, ja, ešte raz, opakoval som, položil som vám otázku, ale nedostal som na ňu odpoveď, prečo, keď je tu nejaký rozpor medzi politickou realitou v obciach, mestách a regiónoch a legislatívnou úpravou, chcete škrtiť politickú realitu v obciach, v mestách a regiónoch miesto toho, aby ste ju uvoľnili a prispôsobili zákon politickej realite.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 15:24 - 15:26 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom za reakcie. Pán poslanec Podmanický, že prečo nekandidujem za OKS a že či sa za to hanbím? No ale veď ja som to povedal, OKS sa dohodla na tom, že OKS postaví nejakých kandidátov na kandidátnu listinu SaS. My sme to s predsedom SaS na, na tlačovej besede oficiálne oznámili, všetci to vedeli, ja som to zdôrazňoval vo svojej volebnej kampani, tak neviem, čo si vy predstavujete pod pojmom hanbiť, ale teda ja toto ako hanbenie nevnímam.
A potom ste povedali, že máte 600 starostov. No áno, máte napríklad starostu Vyšného Mirošova Petraníka, kvôli ktorému som tu interpeloval pána ministra Gála, ktorý už bol, bol vo vyšetrovacej väzbe, 30-krát odročil, odročil súdne pojednávanie, je podozrivý zo sprenevery, predtým bol za SDĽ, potom bol za MOST - HÍD, teraz je za vás. Áno, máte, máte 600, máte 600 starostov a nájdu sa tam aj takí. Ak neviete o žiadnom OKS, tak budova Národnej rady Slovenskej republiky sa nachádza na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktorej starostka je Zuzana Aufrichtová, členka OKS, zvolená ako kandidátka navrhnutá OKS a koalíciou politických strán, ktorej bola OKS súčasťou. A pokiaľ ide, pokiaľ ide, no ale ste tu, ste teraz na území mestskej časti, kde je, kde je starostka OKS.
A pokiaľ ide o tie ďalšie veci, tak sú, sú údaje ako vek, bydlisko, ktoré sú jasné exaktné. Zamestnanie, akože či má niekto zamestnanie, alebo onaké, to nemá nijaký vplyv na voliteľnosť. Ak máte pochybnosť, dajte, dajte podnet, že bol spáchaný podvod, uvidíme, ako bude, ako to bude vyšetrené. Ja si, naopak, myslím, že je to väčšia transparentnosť, ako povedal Jakub Nedoba, ak volič má informáciu, že kandidát patrí k nejakému zo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 15:10 - 15:20 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, nemal som pôvodne v úmysle vystúpiť ešte raz, ale keďže tých faktických na moje vystúpenie v písomnej rozprave bolo toľko a otvorilo ešte niekoľko otázok, tak si dovolím ešte pár slov doplniť.
Pán poslanec Kéry tu hovoril o tých vlastných menách a skratkách. Samozrejme, že to nie je tak, že akákoľvek skratka. Skratka sa má vzťahovať na vlastné, vlastné meno, ale teda NR SR je skratka vlastného mena, IT nie je skratka vlastného mena. A ja som spomenul aj pána nitrianskeho župana Belicu, ktorý ale nemal tam uvedené, že je predseda VÚC na kandidátnej listine, mal tam uvedené, že je predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja. Nitriansky samosprávny kraj vlastné meno, samozrejme, je.
Ja som tu ako inšpiráciu spomenul český model, teda voľby komunálne a regionálne v Českej republike a, samozrejme, že som nehovoril o tom, že my máme prebrať aj s chlpami ten model, lebo prebrať ho aj s chlpami znamená, že, že sa budú, áno, samostatne voliť, samostatne voliť, nebudú teda samostatne voliť starostovia, primátori a župani, ale ich bude voliť, bude voliť zastupiteľstvo. Iný systém je tam, pokiaľ viem, aj pokiaľ ide o voľbu, voľbu v mestách, že sa tam viac uplatňuje nejaký, nejaký, nejaké to stranícke kritérium, nie je to čisto, čisto voľba konkrétnych kandidátov. Ale spomenul som to tu ako inšpiráciu, pokiaľ ide o spôsob navrhovania kandidátov, lebo aj my dnes máme ten spôsob, že kandidátnu listinu môže predložiť politická strana a kandidovať môžu nezávislí kandidáti, ktorí si vyzberajú podpisy. To je, samozrejme, možné aj v Českej republike. Nad rámec toho tam majú možnosť predložiť kandidátnu listinu aj združenia nezávislých kandidátov, prípadne koalície združení nezávislých kandidátov a politických, politických strán. Čiže ten diapazón možností je oveľa širší a oveľa viac zodpovedá politickej realite v regiónoch, politickej realite v obciach a mestách.
Čiže aj bez toho, aby sme povedzme že zrušili priamu voľbu primátorov, starostov a županov, tak je možné, že takýto spôsobom by sa, by sa vytvárali kandidátne, kandidátne listiny. A potom by si ľudia volili bez toho, aby sa menil volebný systém tých kandidátov ako dnes, že by si mohli vybrať kohokoľvek aj kandidátov, kandidátov z rôznych politických strán, aj nezávislých kandidátov.
Pýtali ste sa, čo je to Team Vallo, Tím Hattas. No nie je to ani občianske združenie, je to nejaká, nejaká politická iniciatíva, ktorá existovala v tých mestách pre, pre voľby. Ale ja opakujem, existujú prípady iniciatív, ktoré nie sú že jednorazové, že teraz ideme kandidovať, tak sa nazveme podľa kandidáta na primátora, ale Banskobystrická alternatíva, Lepšia Šaľa, Ľudia pre Malacky sú prípady občianskych iniciatív, ktoré, to nie sú že náhodné zhluky jedincov. To sú ľudia, ktorí dlhodobejšie spolupôsobia, pôsobia spolu ako poslanci v zastupiteľstve, ale niekedy aj ako nejakí občianski aktivisti, alebo aktívni občania v tom regióne niečo robia, venujú sa nejakému problému, snažia sa nejaký problém vyriešiť, snažia sa niečo zmeniť vo svojom okolí, majú nejaký spoločný program.
A to, čo ja tvrdím, že nie, nie, ja nevravím, že je v poriadku, že si to uvádzajú ako zamestnanie, nie je to v poriadku z hľadiska, z hľadiska zákona, ale ak máme robiť niečo medzi tým, že zákon takéto konanie robí, robí problematickým a máme zákon nejako upraviť, tak vy hovoríte, že natvrdo im to zakážme. A keď, keď to urobia, tak nebudú môcť kandidovať, keď si tam nevyhodia ten Team Vallo alebo Tím Hattas, Hattas z kandidátnej listiny. A ja hovorím, že práve naopak, urobme takú legislatívnu zmenu, aby sa občania mohli združovať pre účely účasti vo voľbách do samospráv obcí, miest a krajov aj na inej báze ako na báze celoštátnych politických strán, lebo to je politická realita. Dnes tá politická realita sa nemôže premietnuť do, do informácií na kandidátnych listinách a informácií na hlasovacích lístkoch inak ako obchádzaním zákona v podstate. Vy navrhujete im to natvrdo zakázať, ja práve naopak hovorím, skúsme uvažovať, ako zmeniť legislatívne prostredie tak, aby to bolo možné, aby tá občianska aktivita bola úplne legálne premietnuteľná do, do informácií, ktoré sa dostanú, dostanú voličom.
Pán poslanec Podmanický tu použil slovo, že je to volebný podvod, že si písali volebné slogany. No asi nie, to neboli volebné slogany a písali si to ako, ako zamestnanie. No vy v SMER-e máte takú tendenciu často tu obviňovať niekoho z volebných podvodov. Keď sme tu odvolávali v piatok pána premiéra Pellegriniho, tak mi pán minister Žiga povedal, že ja som sa dopustil volebného podvodu, že som sa podvodom dostal do Národnej rady. No, ja som sa nedostal žiadnym podvodom, ja som kandidoval na kandidátnej listine SaS na základe politickej dohody medzi SaS a OKS, ktorej som členom a predsedom, oznámili sme to, zákon to umožňuje, z hľadiska zákona tam nie je žiadny problém, nebolo to zatajené, bolo to otvorene priznané, bolo to, bolo to niečo, čo z hľadiska zákona nie je v najmenšom problém. Ja by som dokonca z hľadiska zákona ako predseda OKS mohol kandidovať aj za SMER, ale to by mi zase svedomie nedovolilo. Ale z hľadiska zákona by to podvod nebol.
A teda keď sa už bavíme o zvláštnom konaní, tak, tak aj niektorí dokonca vaši členovia kandidujú ako nezávislí členovia politickej strany, lebo si myslia, že tak majú väčšie šance, aby boli zvolení, lebo v mnohých obciach a mestách je už SMER tak sprofanovaný, že pre tých komunálnych politikov je jednoduchšie zatajiť svoju príslušnosť k SMER-u, ako sa k nej priznať.
Ja by som to nenazval volebným podvodom, ale teda je to zvláštny spôsob konania, podstatne problematickejší z môjho pohľadu, ako keď sa, keď si niekto na kandidátnu listinu napíše a otvorene sa prizná k nejakej skupine ľudí, ktorí kandidujú spoločne.
A potom sú to, potom sú tu, potom sú tu ďalšie problémy, na ktoré upozornil aj koleba, kolega Jakub Nedoba, že ako nezávislí kandidáti často kandiduje všelikto, aj takí, ktorí áno, sú nezávislí z hľadiska toho, že si, že si vyzbierali, vyzbierali podpisy, aby mohli kandidovať, čiže z formálneho hľadiska sú nezávislí, ale sú závislí, lebo sú členmi politickej strany, alebo donedávna boli a vystúpili, alebo, alebo, alebo sú závislí od svojich sponzorov, developerov, ktorým chcú nahrávať.
Prečo neumožníme aj nezávislým kandidátom, aby sa, aby sa nejako rozlíšili, a teda aby sme tu mali nezávislých kandidátov, ktorí idú iba ako nezávislí, k nikomu sa nehlásia, ale aj nezávislých kandidátov, ktorí, ktorí vytvárajú nejakú skupinu, majú nejakú spoločnú identitu?
A máme tu aj úplne opačné prípady, že ľudia, ktorí nie sú členmi žiadnej politickej strany, idú za nejakým okresným šéfom a vypýtajú si pečiatku a kandidujú. A nie preto, že by mu tá strana bola sympatická, ale preto, že sa im nechce zberať podpisy, tak, tak radšej navštívia nejakú najbližšiu, najbližšiu stranícku bunku. Čiže aj tie údaje o tom, že kandidovalo za ktorú stranu v komunálnych voľbách, treba brať s istou, s istou rezervou.
Ale ja sa pýtam, prečo, keď tu máme nejaký problém, rozpor medzi realitou a legislatívnou úpravou, prečo prichádzate s tým, že idete škrtiť realitu, miesto toho, aby ste legislatívnu úpravu, ktorá bola prijatá v istom čase, prispôsobili tej realite, realite spôsobom, aký existuje aj v susednej krajine, ktorá má podobný legislatívny systém.
Skryt prepis