Videokanál poslanca

Navrhujem, aby sa bod 124, návrh na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky (tlač 1740), prerokoval vo štvrtok 24. októbra po bode interpelácie a aby sa o ňom hlasovalo v ten istý deň o 17.00. Návrh odôvodňujem tým, že je potrebné, aby sa tomuto bodu dala primeraná vážnosť. Ja som dnes na zasadnutí ústavnoprávneho výboru navrhol, aby sme si pozvali troch kandidátov na členov Súdnej rady, umožnili im vystúpiť a umožnili poslancom, aby im položili otázky. Vzhľadom na situáciu, aká je dnes v justícii, si myslím, že o to vážnejšie by sme mali pristupovať k výberu členov Súdnej rady. Môj návrh bol odmietnutý aj s poukázaním na to, že sa pravdepodobne bude hlasovať už tento týždeň. Takže ak by sme vytvorili na to dostatočný časový priestor, mohli by sme vypočuť kandidátov na toto dôležité miesto.

Ďakujem za faktickú, pán poslanec Marosz. No tak ja budem pokračovať v tom pozitívnom duchu. Ja verím, že hoci na poslednú chvíľu, tak aj vládna koalícia sa dokáže pripraviť a dokáže, dokáže si vybrať z tých ponúkaných mien. Napokon väčšina z tých mien sa objavila už v predchádzajúcich voľbách, čiže väčšina poslancov, ktorí túto tému sledujú a majú na ňu nejaký názor, určite má názor aj na väčšinu uchádzačov, ktorí sa, ktorí sa opakovane hlásia do voľby kandidátov na ústavných, na ústavných sudcov, a o tých štyroch nových tiež si mohli na základe vypočúvania, na základe tých informácií vytvoriť svoj názor. A ja som presvedčený, že už aj väčšine vládnej koalície nie je príjemné, že sa to, že sa to tak naťahuje a že nie sme, nie sme schopní ako parlament zvoliť, zvoliť chýbajúcich ústavných sudcov. Možno to naozaj bolo komplikované, keď bolo treba naraz voliť osemnástich. Takže rád by som veril, že toto je naozaj posledná voľba.

Vážené kolegyne, kolegovia, stojíme pred ďalším pokusom doplniť batériu kandidátov, z ktorých má pani prezidentka vymenovať chýbajúcich sudcov Ústavného súdu. Od februára je Ústavný súd neúplný, nemôže naplno fungovať, lebo nie sú zvolení teda všetci kandidáti, a tým pádom nie sú vymenovaní všetci ústavní sudcovia. O plenárnych veciach môže rozhodovať len teoreticky, lebo síce má 7 z 13 ústavou predpokladaných sudcov, ale na akékoľvek meritórne rozhodnutie je potrebných sedem hlasov, čiže vie rozhodnúť iba také veci, na ktorých sa zhodne všetkých sedem sudcov. Zo štyroch predpokladaných senátov sú plne funkčné iba dva, čiže agenda sa už niekoľko mesiacov kopí a zodpovednosť za to nesieme my poslanci Národnej rady.
Ja by som chcel k tomu povedať tri veci, a teda na rozdiel od kolegu Baránika budem skôr hovoriť v pozitívnom duchu. Teraz sme si to tak rozdelili, že ja budem ten dobrý policajt, on bol ten zlý policajt. A prvá vec, ktorú chcem povedať, je, že je si z čoho vyberať. A ja sa pripájam k tomu apelu predsedu Ústavného súdu pána Fiačana, ktorý považoval za potrebné prísť do parlamentu a požiadať nás o to, aby sme si konečne splnili svoju povinnosť a zvolili chýbajúcich štyroch kandidátov na ústavných sudcov. Ja tam vidím možno až šiestich takých, s ktorými by som bol spokojný, keby sa z nich stali ústavní sudcovia. A, samozrejme, že každý môže mať svoje preferencie. Neverím tomu, že by poslanci parlamentnej väčšiny, ktorá je tvorená vládnou koalíciou, si nedokázali nájsť v tej zostave uchádzačov svojich štyroch.
Čiže pridávam sa k tomu apelu a vyzývam aj ja parlamentnú väčšinu, aby sme konečne už skončili túto nekonečnú ságu a zvolili ešte dnes, nemusíme to odkladať na zajtra, zostávajúcich štyroch. My za opozíciu sme pripravení, a tak ako to bolo aj v tých predchádzajúcich voľbách, budeme voliť tak, aby bolo možné už po dnešku vymenovať všetkých chýbajúcich ústavných sudcov.
Druhou poznámkou by som sa chcel dotknúť toho procesu zberu, a keďže možnože je toto naozaj prvá voľba, ešte stále sa mi nechce byť príliš optimistický a zachovávam si nejakú známku skepticizmu, lebo nemáme od vládnej koalície zatiaľ jasne povedané, že tentokrát to už bude, a my nech sa budeme, opozícia, akokoľvek snažiť, a to sami vlastnými silami, vlastným počtom poslancov nedokážeme vyriešiť. Tak ale je celkom možné, že toto je už poslednýkrát, čo sme absolvovali celý ten proces.
Chcem povedať, že považujem za zmenu k lepšiemu, ako sa zmenil spôsob výberu ústavných sudcov. Nie je to dokonalé. Aj my sme v ústavnom, v ústavnoprávnom výbore aj ten proces postupne ladili a tríbili, ale v porovnaní s tým, ako sa vyberali ústavní sudcovia v minulosti, sú tie verejné híringy na ústavnoprávnom výbore výrazným krokom späť, krokom, ktorý pomôže zorientovať sa nielen členom ústavnoprávneho výboru, ktorí sú tam prítomní, ale všetkým poslancom, ktorí jednak majú možnosť tiež byť prítomní a klásť otázky, ale aj poslancom, ktorí, ktorí to môžu sledovať či už priamo, alebo sprostredkovane cez, cez médiá. A tam sa tí uchádzači častokrát ukážu.
Nie, samozrejme, je vždy to najdôležitejšie, čo dokážu a ako to dokážu jednotliví uchádzači povedať, lebo niektorí, niektorí majú väčšiu, niektorí menšiu schopnosť sebaprezentácie, ale pri kombinácii s kladením otázok je, je toto dôležitý nástroj, ako odfiltrovať tých kandidátov, ako o tých slabých naozaj zistiť, že sú slabí, ako dať možnosť vyniknúť tým dobrým, aby, aby sa odprezentovali, a ako tí, ktorí sú problematickí a ktorí majú za sebou nejaké kauzy, tak dať priestor poslancom, aby im kládli aj nepríjemné otázky a aby sa museli zodpovedať z vecí, ktoré v minulosti urobili, a aj spôsobom, akým je im, osobne nepochybujem, že nepríjemný. Ale, ale tam nemôžu uhnúť, na rozdiel pod toho, keď sa ich na to spýtajú napríklad novinári, tak tam často odmietajú odpovedať, tuto, tuto sa musia vyjadriť.
Čiže ten spôsob, a to je druhá pozitívna vec, ktorú chcem povedať, bol určite, určite dobrý, a ak by, ak by sa nevolilo naraz a nebolo potrebné naraz navoliť taký veľký počet kandidátov, tak možno by to bolo, možno by to bolo ešte lepšie a ešte podrobnejšie by sme mohli sa zaoberať jednotlivými uchádzačmi.
Posledná, tretia vec, ktorú chcem spomenúť, je spôsob voľby. My ako demokratická opozícia budeme, samozrejme, opäť hlasovať za to, aby voľba nebola tajná, aby voľba bola verejná, pretože voliči majú právo vedieť, ako rozhodujú ich zástupcovia. A ten rozmer, že my politici, my volení zástupcovia občanov sa máme zodpovedať svojim voličom a oni majú vedieť, ako my hlasujeme aj v personálnych otázkach, je v tomto prípade dôležitejší, ako, ako tá tajnosť voľby pre, z hľadiska slobody rozhodovania. Už to tu spomenul aj kolega Baránik, je úplne smiešne sa tváriť, že tí sudcovia nevedia, kto za nich hlasoval, lebo oni to nakoniec aj tak vedia, a nie je dôležité, že či za nich hlasoval Janko alebo Jožko, dôležité je, poslanci ktorých poslaneckých klubov prípadne za nich hlasovali. A, žiaľ, ak, ak je to niekto taký, kto sa tým nechá ovplyvniť, tak to vie, vie, že keď získa väčšinu hlasov, tak zaňho musela hlasovať aj koalícia, keď nie je zvolený, tak vie, že zaňho, vie, že zaňho nehlasovala.
Ale teda musíme predpokladať, že, že do Ústavného súdu sú volení ľudia, ktorí sú schopní správať sa nezávisle, nezávisle od toho, kto ich zvolil, napokon máme tam už dnes dvoch bývalých poslancov za SMER - sociálnu demokraciu. Tak potom, keď, keď sa obávame o nezávislosť ľudí, ktorí boli advokátmi alebo sudcami, že by tá ich nezávislosť mohla byť poznačená, poznačená tým, že vedia, koho volili, tak potom ako by sme mohli čo i len pripustiť, že môžu nezávisle rozhodovať ľudia, ktorí boli poslancami Národnej rady za politickú stranu SMER - sociálna demokracia, keď u nich predpokladáme a z hľadiska ústavy musíme predpokladať alebo sa aspoň tak tváriť, že dokážu rozhodovať nezávisle, tak predsa jedno hlasovanie o tom, že kto bude ústavným sudcom, nemôže, nemôže byť pre ústavného sudcu nijakou prekážkou toho, aby rozhodoval nezávisle aj v prípade, ktorý sa nejako týka človeka, ktorý zaňho hlasoval alebo hlasoval proti nemu.
Aby som teda povedal niečo pozitívne aj v tejto téme, tak po vyjadreniach menších koaličných partnerov, MOST-u - HÍD a SNS, dúfam, že sa podarí konečne presadiť verejnú voľbu a že aj to prispeje k tomu, že dnes zvolíme tých štyroch chýbajúcich sudcov, hoci možno to bude len taký nástroj pre vládnu koalíciu, aby si, aby si odkontrolovala, či jej poslanci splnili tie dohody. Ale to nie je podstatné, podstatné je, že sa nám podarí navoliť, aspoň teda dúfam, chýbajúcich štyroch ústavných sudcov.
Len to potom bude také zvláštne vo vzťahu predovšetkým k poslancom SMER - sociálna demokracia, lebo my sme síce vždy hlasovali za verejnú voľbu, ale vždy sme sa zúčastnili aj tajnej voľby. Tajná voľba je podľa nášho názoru horšia, ale nie je to nič od diabla, nič, čo by bolo poprením demokracie, nič, čoho by sme sa nemali zúčastniť, a my sme sa jej zúčastnili a hlasovali sme v nej, kdežto poslanci SMER-u v tej prvej voľbe úplne zablokovali, zablokovali voľbu z dôvodu, že sa, že, že voľba bola verejná, a oni ju označovali za nedemokratickú. Tak by som len teda smerom do budúcnosti, ak dnes prejde verejná voľba a poslanci SMER - SD sa jej, dúfam, zúčastnia, bol by som rád, tak len potom smerom do budúcnosti sa nesprávajme tak, že verejná voľba je od diabla, verejná voľba je nedemokratická, verejná voľba je niečo, čo keď ostane zachované, lebo je to, je to základná voľba, akú predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, tak je to nejaký dôvod, aby sme sa, aby sme sa už volieb nezúčastnili, lebo nemôžeme, nemôžeme slobodne hlasovať, keď je verejná voľba.
Bude to také trošku zvláštne vzhľadom na to, čo sa stalo vo februári, ale myslím si, že, že dôležitejšie v tomto prípade je, aby aj poslanci SMER - SD, ktorí s tým mali zásadný a neprekonateľný problém vo februári, tento raz už zahlasovali a aby sme ako parlament tú nekonečnú ságu dnes ukončili.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, návrh novely zákona o pobyte cudzincov, ktorý predkladám spolu s kolegami z poslaneckého klubu SaS, vychádza z odporúčaní verejnej ochrankyne práv pre Národnú radu Slovenskej republiky, ktorá je dosť; z tých odporúčaní, ktoré boli obsiahnuté v správe o jej činnosti za obdobie roka 2018, my už tradične bereme odporúčania pani ombudsmanky vážne a aj na prechádzajúcu schôdzu sme predložili návrh novely zákona, ktorý vychádzal z jedného iného odporúčania. Toto odporúčanie sa týka práva na súkromie a rodinný život párov rovnakého pohlavia, rieši otázku možnosti udelenia pobytu osobe rovnakého pohlavia na základe statusu rodinného príslušníka.
Toto odporúčanie vzišlo z konkrétneho prípadu, ktorý sa pani verejná ochrankyňa práv pokúšala riešiť. Pokúšala sa ho riešiť v rámci platných právnych predpisov Slovenskej republiky, v rámci judikatúry Európskeho súdneho dvora alebo súdu pre ľudské práva a nepodarilo sa jej ani po komunikácii so štátnymi orgánmi, s ministerstvom vnútra nájsť uspokojivé riešenie toho problému. Asi bude najlepšie, keď zacitujem z príslušnej pasáže, ktorá sa stala inšpiráciou pre predloženie nášho návrhu zákona.
Verejná ochrankyňa práv vo svojej správe za predchádzajúci rok, za rok 2018, uvádza: "Postup orgánov verejnej moci, ktorý bráni občanovi tretej krajiny, ktorý je manželom občana Slovenskej republiky rovnakého pohlavia, k prístupu k právu na trvalý pobyt z dôvodu existencie manželského zväzku, pričom manželstvo bolo platne uzavreté v tretej krajine v súlade s jej právnym poriadkom, považujeme za porušenie základných práv a slobôd žiadateľa o udelenie pobytu. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nie je možné uzavrieť manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia. V niektorých štátoch sveta sa manželstvá medzi osobami rovnakého pohlavia bežne uzatvárajú a slovenská právna úprava v súlade s legitímne sledovaným cieľom obmedzuje práva týchto osôb tak, že tieto manželstvá nie sú v Slovenskej republike platné.
Obmedzenie základných práv a slobôd je možné vtedy, ak vychádza z objektívnych dôvodov verejného záujmu a je primerané cieľu, ktorý obmedzenie legitímne sleduje. Obmedzenie je však primerané vtedy, ak je spôsobilé realizovať sledovaný legitímny cieľ a zároveň nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Ak má byť sledovaným legitímnym cieľom zachovanie manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou v zmysle čl. 41 ods. 1 ústavy, je potrebné uviesť, že samotné udelenie pobytu podávateľovi, ktorý je občanom tretej krajiny, nie je spôsobilé ohroziť túto ústavnú hodnotu, pretože nemá žiadny vplyv na charakter manželstva podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. V prípade, že správne orgány udeľujú trvalý pobyt manželovi opačného pohlavia, občanovi tretej krajiny, ale zároveň odmietajú udeliť trvalý pobyt manželovi rovnakého pohlavia na základe manželstva uzatvoreného podľa právneho poriadku tretej krajiny, tento postup zakladá nepriamu diskrimináciu z dôvodu ich sexuálnej orientácie.
Európsky súd pre ľudské práva označil sexuálnu orientáciu osôb za najintímnejší aspekt súkromného života a z tohto dôvodu je priestor pre voľnú úvahu štátu zúžený, pričom štát musí preukázať obzvlášť závažné dôvody pre zásahy do práva na rešpektovanie rodinného života zaručeného čl. 8 dohovoru. Dohovor nezaručuje právo cudzinca na vstup alebo na pobyt v danej krajine, no napriek tomu rozhodnutia prijaté štátmi v oblasti prisťahovalectva môžu v niektorých prípadoch predstavovať zásah do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zabezpečeného čl. 8 dohovoru, najmä ak dotknuté osoby majú silné osobné alebo rodinné väzby v hostiteľskej krajine, ktoré môžu byť predmetným opatrením vážne dotknuté.
Z uvedeného dôvodu", píše verejná ochrankyňa práv, "odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby prijala takú zmenu právnej úpravy, ktorá umožní nerušený výkon práva na rodinný život žiadateľov o trvalý pobyt z dôvodu ich rodinných väzieb bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu."
Išlo tam konkrétne o prípad dvoch manželov, páru rovnakého pohlavia, z ktorých jeden bol občan Slovenskej republiky, druhý bol občan Nového Zélandu, ktorí pôvodne žili, žili na Novom Zélande. Tam sa zobrali v súlade s právnym poriadkom Nového Zélandu, ktorý umožňuje uzatvárať manželstvá aj párom rovnakého pohlavia, a keď sa chceli presťahovať na Slovensko, nastali problémy, s ktorými im nedokázala v súlade s platnou právnou úpravou pomôcť ani verejná ochrankyňa práv a z toho vyplynulo odporúčanie pre Národnú radu, o ktorom nás informovala pani ombudsmanka pri predkladaní svojej správy za minulý rok, a my sme sa tým inšpirovali a predkladáme návrhy zákona.
Ten návrh realizuje odporúčanie verejnej ochrankyne práv prostredníctvom takej zmeny zákona o pobyte cudzincov, ktorá dopĺňa medzi dôvody udelenia trvalého pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, teda inej krajiny ako členskej krajiny Európskej únie, skutočnosť, že ide o partnera štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Obdobná právna úprava existuje už v súčasnosti, v súčasnom znení zákona pre manželov štátnych občanov Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, čiže ide o analogickú právnu úpravu.
Inou možnosťou realizácie predmetného odporúčania verejnej ochrankyne práv by bola zmena zákona o matrikách, ktorou by sa umožnilo do matriky zapísať manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzavreté v súlade s právnym poriadkom iného štátu. Takáto zmena by však mala zásadnejší charakter, pretože právny poriadok Slovenskej republiky v súčasnosti nepozná inštitút manželstiev osôb rovnakého pohlavia a tento inštitút nie je v súlade s definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy, ktorá je obsiahnutá v ústave aj v zákone o rodine. Takéto manželstvo teda podľa súčasného právneho stavu nemôže byť zapísané do matriky. Zápis do matriky je požiadavkou pre udelenie pobytu cudzincovi a preukázanie rodinného vzťahu.
Mohli sme ísť tou cestou, že by sme umožňovali zapisovať alebo navrhli, pardon, navrhli umožniť zapísanie aj takýchto zväzkov párov rovnakého pohlavia, ktoré boli uzavreté v súlade s právnym poriadkom inej krajiny, do slovenskej matriky pre účel udelenia pobytu cudzincovi, ale domnievame sa, že by išlo o pomerne zásadný, zásadný zásah do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý by si zrejme vyžadoval oveľa širšiu diskusiu. Nami predkladaný návrh zákona rieši celý problém užšie, výlučne iba vo vzťahu k udeľovaniu trvalého pobytu štátnym príslušníkom tretích krajín, teda krajín mimo Európskej únie, a novelizuje iba zákon o pobyte cudzincov bez toho, aby sa zmena premietla či už do zákona o rodine, alebo do zákona o matrikách, bez toho, aby sa nejako menila definícia manželstva.
Náš návrh zavádza pre potreby zákona o pobyte cudzincov pojem "partner štátneho občana Slovenskej republiky". Ani tu nejde o úplnú novinku, pretože už dnes je v zákone o pobyte cudzincov termín "partner", ale len vo vzťahu k občanom iných členských krajín Európskej únie. A je to tam tak preto, lebo ak by sme tam takýto pojem nemali, tak by sme mali právnu úpravu odporujúcu zásadám voľného pohybu, voľného pohybu osôb, lebo by sme diskriminovali občanov Európskej, Európskej únie. Teraz v tejto chvíli naša právna úprava de facto diskriminuje iba slovenských občanov, ktorým v tomto smere vo vzťahu k možnosti preukázania vzťahu, právne relevantného vzťahu s občanom tretej krajiny obsahuje reštriktívnejšiu úpravu pre občanov Slovenskej republiky ako pre občanov iných krajín Európskej únie, a teda musíme rešpektovať voľný, voľný pohyb, voľný pohyb osôb, ktorý je jednou zo základných slobôd, na ktorých je založená Európska únia.
Navrhujeme, aby sa tento pojem "partner štátneho občana Slovenskej republiky" vymedzil tak, že ide o jeho partnera, s ktorým má trvalý, riadne osvedčený vzťah v súlade s právnym poriadkom inej krajiny, ak tento vzťah nie je manželstvom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Pôjde nielen o prípady manželstiev párov rovnakého pohlavia, ktorých sa týka odporúčanie verejnej ochrankyne práv, ale nad rámec jej bezprostredného odporúčania aj o registrované partnerstvá. Takéto zväzky v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno považovať za manželstvo, ale existencia takéhoto partnerstva so štátnym občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky by podľa nášho návrhu bola dôvodom pre udelenie trvalého pobytu, tak ako je to v prípade manželstiev, pričom táto skutočnosť sa bude osvedčovať dokladmi vydanými úradmi krajiny, ktorej právny poriadok uzavretie takéhoto zväzku umožňuje a v ktorej bol takýto vzťah úradne osvedčený.
Samozrejme, že spolužitie párov rovnakého pohlavia by si zaslúžilo širšiu a podrobnejšiu úpravu aj vo vzťahu k iným vzťahom, k iným problémom, ktorým čelia. Náš návrh nie je návrhom, ktorý by mal ambíciu vyriešiť všetky problémy. Náš návrh nie je návrhom, ktorý by zavádzal partnerstvá, registrované partnerstvá alebo manželstvá párov rovnakého pohlavia. Náš návrh je pokusom riešiť konkrétny problém, ktorému čelia konkrétne páry, kde jedným z partnerov je občan Slovenskej republiky a druhý z partnerov je občan inej krajiny, teda nie občan Európskej únie, ale občan nejakej inej krajiny. Ide, ide o páry, ktoré, ktoré spolu žijú a ktoré sú diskriminované v prípade, že sa chcú presťahovať na územie Slovenskej republiky alebo teda spoločne žiť na území Slovenskej republiky. Uvedomujeme si, že je to malá zmena, je naformulovaná veľmi konzervatívne, opatrne, umiernene, ale ak by parlament pristúpil k tomu, že by ju schválil, tak by nepochybne uľahčil život možno desiatkam, možno, možno stovkám, netrúfam si to kvalifikovať, ale uľahčil by život niektorým ľuďom. A myslím si, že to by mal parlament robiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, dovoľte, aby som sa vám najprv poďakoval za ústretovosť pri výmene tých bodov, aby pani poslankyňa Shahzad mohla odísť, aj teda kolegom, ktorí s tým súhlasili všeobecným súhlasom.
Predkladám návrh novely zákona o pobyte cudzincov spolu s kolegami z poslaneckého klubu SaS Natáliou Blahovou, Martinom Klusom, Petrom Osuským a Zuzanou Zimenovou.
Náš návrh vychádza z jedného z odporúčaní pre Národnú radu Slovenskej republiky, ktoré sú obsiahnuté v správe o činnosti verejnej ochrankyne práv za obdobie roka 2018. Odporúčanie verejnej ochrankyne práv sa týka práva na rodinu a súkromný život párov rovnakého pohlavia, konkrétne vo vzťahu k možnosti udelenia pobytu osobe rovnakého pohlavia na základe statusu rodinného príslušníka.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, zákonmi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Trochu viac o obsahu návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem. Naozaj veľmi stručné záverečné slovo. Myslel som, že budeme o tom zákone hlasovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, ja som ešte teda nevyhlásil všeobecnú rozpravu za skončenú. Ja som bral, že reagujete. Takže ospravedlňujem sa. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A súčasne sa pýtam pána navrhovateľa na záverečné slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. Naozaj len veľmi stručne. Myslím si, že je to, je to návrh zákona, ktorý by si zaslúžil dlhšiu diskusiu. Myslel som, že budeme hlasovať už o jedenástej. Budeme hlasovať až budúci týždeň, tak aspoň by som poprosil kolegov, nech sa zamyslia nad tým, že či naozaj chceme za jeden džoint prichyteného človeka odsúdeného navždy mu zakázať výkon pedagogickej činnosti, lebo o tom je náš návrh, nie o dekriminalizácii, nie o zmiernení trestov alebo o zrušení nejakej skutkovej podstaty trestného činu. Iba inak označené trestné činy a následok bude, že nebudú ľudia, ktorí v mladosti sa dopustili nejakého hriechu, postihnutí za to, že boli prichytení, boli, boli odsúdení s trochou marihuany a teraz už nadosmrti nebudú môcť vykonávať, vykonávať učiteľské povolanie. Aj tí, čo ho vykonávajú, budú musieť skončiť a hľadať si, hľadať si niečo nové.
Takže rád by som vás poprosil, aby ste ten čas, ktorý náhodou vyšiel, že teda budeme hlasovať až budúci týždeň, využili trochu nad rozmýšľaním na to, že či je ten trest v podobe doživotného zákazu výkonu pedagogického povolania pre ľudí, ktorí kedysi v mladosti trochu zhrešili, primeraný.

Pán poslanec Kotleba, nepochybne aj mnohí vaši voliči to s fetom preháňajú. Ja si ich nedovolím pre to kádrovať. My hovoríme o ľuďoch, ktorí niekedy v mladosti sa dopustili trestného činu tým, že pre vlastnú potrebu mali trebárs tu zmienenú marihuanu. Boli na rozdiel od veľkého množstva svojich rovesníkov, ktorí tú marihuanu mali tiež, akurát ich nikto nepristihol, boli, mali tú smolu, že boli pristihnutí, bolo voči nim vedené trestné stíhanie, boli odsúdení možno iba na podmienečný trest odňatia slobody, odvtedy viedli riadny život, a vy tvrdíte, že dnes im máme navždy zakázať výkon učiteľského povolania. Nezahladené trestné činy, ktoré sú vo výpise, sú aj tak prekážkou výkonu, výkonu pedagogického povolania, ale tu hovoríme o zahladených trestných činoch, teda takých, ktoré niekto spáchal vo vzdialenejšej minulosti a odvtedy viedol riadny život. Odpykal si trest, odvtedy viedol riadny život.
Nadviazal by som na pani poslankyňu Blahovú. Túto diskusiu sme viedli, myslím, pred dvoma či troma rokmi, keď prvýkrát sa objavila tá myšlienka z; poslanci, poslankyne SaS, myslím, s tým prišli. A viedli sme tú debatu aj v júni, keď sa ten zákon schvaľoval, ale vtedy v zásade neexistovala možnosť postihovať dílerov alebo zakázať, dať absolútny zákaz dílerom, aby boli učiteľmi, a nepostihnúť užívateľov. Lebo vtedy to bol jeden trestný čin. My vám tu možnosť teraz ponúkame, aby sa to rozlíšilo, budú to dva trestné činy a bude to postihovať dílerov, nie užívateľov.

Ďakujem, pán podpredseda. Dovoľte, aby som uviedol druhý z troch návrhov, ktoré spolu s kolegami predkladáme a ktoré budú prerokované na dnešnom zasadnutí Národnej rady, a síce návrh novely Trestného zákona, návrh novely, ktorý smeruje k tomu, že sa vyčlení skutková podstata trestného činu podľa § 171 Trestného zákona, ktorá sa týka nedovoleného prechovávania omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov pre vlastnú potrebu, do samostatného trestného činu, z doterajšieho trestného činu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, ktorý obsahuje tri paragrafy, a teda tri skutkové podstaty trestného činu.
Priznám sa, že som už predkladal všelijaké zákony, aj rozsiahlejšie, aj stručnejšie, aj úplne stručné, jednobodové, spočívajúce vo vypustení nejakých, nejakých slov, takýto návrh zákona som dosiaľ nepredkladal, okrem teda jednej súvisiacej legislatívno-technickej zmeny. Tá zmena spočíva v podstate v presune nadpisov nad a pod paragrafmi Trestného zákona. Tie nadpisy označujú skutkové podstaty trestných činov. A teda aj vzhľadom na to, že takýto návrh zákona som nepredkladal ešte, tak aby to bolo zrozumiteľné, čo, k čomu naše návrhy smerujú, tak dôvodová správa obsahuje aj informatívne konsolidované znenie.
Včera, včera som tu mal s pánom ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom na hodine otázku práve na túto tému, tému, diskusiu alebo teda výmenu, on mi odpovedal na moju, na moju otázku, pretože z hľadiska zrozumiteľnosti návrhov zákonov aj pre poslancov, aj pre verejnosť, aj pre odbornú verejnosť je vždycky vhodné, keď návrhy zákonov obsahujú aj informatívne konsolidované znenie, aby bolo zrejmé, ako bude vyzerať zákon po schválení navrhovanej zmeny.
Túto povinnosť majú ministerstvá a ostatné orgány, ústredné orgány štátnej správy dokonca zakotvenú v zákone, majú zakotvenú v legislatívnych pravidlách vlády, že pokiaľ dávajú návrh novely zákona do medzirezortného pripomienkového konania, majú ho dávať spolu s informatívnym konsolidovaným znením. Žiaľ, ministerstvá si túto povinnosť zväčša neplnia a tie návrhy, ktoré sú, ktoré sú v medzirezortnom pripomienkovom konaní, nemajú informatívne konsolidované znenie, čiže kto naozaj sa chce dozvedieť, čo návrh novely zákona prináša, tak si musí porovnávať ten, sám porovnávať ten pôvodný text a študovať ho, teda za predpokladu, že sa nechce spoľahnúť iba na to, čo je napísané v dôvodovej správe, lebo dôvodové správy tiež nebývajú vždy úplne vyčerpávajúce a niektoré nie úplne detailné zmeny zvyknú zamlčovať.
Mali sme tu už aj pokusy od kolegov, myslím, pána poslanca Kresáka a pána poslanca Štarchoňa, aby to informatívne konsolidované znenie obsahovali aj poslanecké návrhy, zatiaľ sa to nepodarilo. Aj v tomto prípade sme považovali za potrebné doplniť do dôvodovej správy informatívne konsolidované znenie, pochopiteľne, nie celého Trestného zákona, ale iba príslušných ustanovení, čiže troch paragrafov.
A teraz k samotnému obsahu nášho návrhu. V § 172 Trestného zákona je vymedzená základná skutková podstata trestného činu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Toto ustanovenie postihuje neoprávnenú výrobu, dovoz, vývoz, prevoz, danie na prepravu, kúpu, predaj, výmenu, zadováženie a prechovávanie po akúkoľvek dobu uvedených látok pre potreby iných. Ustanovenie § 172 Trestného zákon má teda postihovať závažnejšie formy drogovej trestnej činnosti, konanie výrobcov, pašerákov, dílerov. To je základná skutková podstata. Podľa tejto základnej skutkovej podstaty je pomenovaný celý trestný čin, ktorý okrem základnej skutkovej podstaty obsahuje aj ďalšiu skutkovú podstatu v § 173, ktorá sa týka výroby, zadováženia a prechovávania predmetu určeného na nedovolenú výrobu omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora, čo sa postihuje samostatne, aj keď teda nie je preukázané, že takéto zariadenie bolo použité. A okrem týchto dvoch paragrafov v § 171 Trestného zákona je tzv. privilegovaná skutková podstata trestného činu, ktorá má postihovať menej závažné formy konania v porovnaní so základnou skutkovou podstatou tohto trestného činu, ktorá je vymedzená v § 172 a § 171 stanovuje za jej spáchanie menej prísne tresty, ako to býva v prípade tzv. privilegovaných skutkových podstát, a táto skutková podstata sa týka užívateľov drog. Tých, ktorí prechovávajú drogy pre vlastnú potrebu, tak ako je vlastná potreba vymedzená v ustanoveniach Trestného zákona.
Už to, že tento trestný čin je rozdelený do viacerých paragrafov, svedčí o tom, že zámerom zákonodarcu pri schvaľovaní Trestného zákona bolo odlíšiť konanie, a teda aj postihovanie užívateľov drog od konania a postihovania ich výrobcov, pašerákov, obchodníkov, dílerov. Urobili to iba prostredníctvom rozlíšenia skutkových podstát do rôznych paragrafov Trestného zákona, ktoré však zahrnuli pod jeden spoločne nazvaný trestný čin, nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi.
My ako predkladatelia návrhu zákona sa domnievame, že toto rozlíšenie by malo byť ešte dôslednejšie a nedovolené prechovávanie drog pre vlastnú potrebu by malo byť vyčlenené do samostatného trestného činu s vlastným označením. Preto navrhujeme, aby sa trestný čin v súčasnosti vymedzený ako nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi zúžil iba na tie paragrafy 172 a 173 Trestného zákona, ktoré sa týkajú postihovania výrobcov a obchodníkov s drogami, a aby sa vyčlenil samostatný trestný čin nedovolené prechovávanie omamných a psychotropných látok, jedov, prekurzorov alebo prekurzorov pre vlastnú potrebu. Chcem zdôrazniť, že táto zmena sa týka výlučne len označenia trestného činu podľa § 171 Trestného zákona a nijako nezasiahne do obsahového vymedzenia skutkových podstát ani do výšky trestov pri žiadnom z troch dotknutých paragrafov.
Samozrejme, že je na diskusiu a myslím si, že je to úplne legitímna diskusia, či, ak áno, ako postihovať ľudí, ktorí nie sú obchodníkmi s drogami, ale ich užívateľmi. Myslím si, že tá diskusia skôr či neskôr, neskôr príde, ale to nie je obsahom nášho návrhu zákona. To neriešime, to nemá, dá sa povedať, nijakú súvislosť okrem toho, že sa to vymedzí.
A teraz by som rád povedal niečo o tom presahu, lebo dať návrh zákona, ktorý, ktorého obsahom je iba zmeniť nejaké názvy trestných činov, by asi nemalo samé o sebe zmysel. Aj keď istý symbolický zmysel by to malo, že nebudeme hádzať užívateľov drog do jedného, do jedného vreca s dílermi, pašerákmi, lebo dnes tam sú, hoci sú to, hoci sú to rôzne paragrafy, ale je to jeden rovnako nazvaný, rovnako nazvaný trestný čin.
A okrem toho jasnejšieho rozlíšenia medzi postihovaním užívateľov drog na jednej strane a postihovaním výrobcov, pašerákov a dílerov na strane druhej, náš návrh zákona reaguje aj na novelu zákona č. 138/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorú parlament schválil v júni tohto roku, vyšlo to ako zákon č. 209/2019, a touto novelou sa upravila definícia bezúhonnosti ako predpokladu na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca. Mali sme tu o tom tiež obsiahlu, obsiahlu diskusiu v júni. Touto novelou, tak ako bola schválená výraznou parlamentnou väčšinou, bolo do zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch doplnené ustanovenie, podľa ktorého sa bezúhonnosť preukazuje odpisom z registra trestov, ktorý na rozdiel od výpisu z registra trestov obsahuje aj informáciu o zahladených trestných činoch.
Pri obzvlášť závažných zločinoch a ďalších v zákone vymedzených a vymenovaných trestných činoch sa za bezúhonného nebude považovať ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trest alebo za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený. Uvedená reakcia; uvedená novela, zrejme si spomínate, nebolo to tak dávno, bola reakciou na informácie o prípadoch sexuálneho zneužívania a ohrozovania žiakov pedagógmi, a dokonca takými pedagógmi, ktorí boli v minulosti za podobné trestné činy odsúdení, ale trest si vykonali, prešla nejaká doba a trest im bol zahladený. Takže sa na nich hľadelo ako na nevinných a keďže sa bezúhonnosť preukazovala, preukazovala výpismi, nie odpismi, tak nemali problém sa opätovne zamestnať v škole.
Z hľadiska uvedeného zámeru chrániť deti pred sexuálnymi predátormi je preto úplne legitímne, že sa v zozname trestných činov, pri ktorých sa má uplatňovať nulová tolerancia bez prihliadania na zahladenie trestného činu, nachádzajú trestné činy súvisiace so sexuálnym alebo iným násilím a podobné trestné činy, ako trestný čin znásilnenia, trestný čin sexuálneho násilia, trestný čin sexuálneho zneužívania, trestný čin súlože medzi príbuznými, trestný čin opustenia dieťaťa, trestný čin zanedbania povinnej výživy, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, trestný čin výroby detskej pornografie, trestný čin rozširovania detskej pornografie, trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení a trestný čin ohrozovania mravnosti. Sú to, je to zbierka trestných činov, ktoré sú rôznorodé z hľadiska svojej závažnosti, ale povedzme, že všetky nejako súvisia s tým zámerom chrániť deti pred možným sexuálnym predátorom. Dokonca pred takým, ktorý niečo už v tej oblasti spravil.
Ale okrem týchto trestných činov boli do uvedeného ustanovenia zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch doplnené aj trestné činy korupcie a práve už spomínaný trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, ktoré priamo ani jeden, ani druhý, alebo teda jedna skupina ani druhá skupina trestných činov nesúvisia so sexuálnym ohrozovaním detí. Samozrejme, že je na Národnej rade, ako vymedzí bezúhonnosť a kde bude uplatňovať nulovú toleranciu pri stanovení bezúhonnosti ako podmienky pre výkon pedagogického zamestnania.
Korupciu, korupciu dám teraz nabok alebo trestné činy korupcie, ale vo vzťahu k ustanoveniam § 172 a 173, ktoré sa týkajú dílerov, obchodníkov, výrobcov, sleduje zaradenie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov legitímny cieľ chrániť deti pred drogovými dílermi a pred drogami, lebo tak ako v prípade, v prípade sexuálnych násilníkov existuje obava z recidívy, tak v prípade ľudí, ktorí v minulosti obchodovali s drogami, sa zdá byť legitímnou požiadavka, aby ani v prípade zahladenia ľudia, ktorí boli za takýto trestný čin odsúdení, nemohli, nemohli už v budúcnosti pracovať ako učitelia.
Ale vo vzťahu k skutkovej podstate trestného činu, ktorá je vymedzená v § 171 Trestného zákona, teda prechovávanie pre vlastnú potrebu, sa nám javí ako neprimerane prísne, že človek, ktorý bol v minulosti užívateľom drog, bol prichytený s malým množstvom drogy pre vlastnú potrebu, bol za to odsúdený a hoci odvtedy viedol riadny život, trest mu bol zahladený alebo sa na neho hľadí ako keby tento trestný čin nespáchal alebo nebol zaň odsúdený, mohol dostať podmienku, mohol dostať trest nejaký alternatívny, mohlo sa mu to stať na vysokej škole, mohlo sa mu to stať na strednej škole dokonca, lebo máme trestnoprávnu zodpovednosť od štrnástich rokov. Stredoškolák, ktorý bol v štrnástich, pätnástich prichytený s džointom a bol za to odsúdený, tak takýto človek napriek tomu, že už dávno nie je užívateľom, napriek tomu, že vedie riadny život, takýto človek sa už nikdy nebude môcť stať učiteľom. Podľa toho, čo schválil parlament v júni, človek, ktorý bol prichytený s jedným džointom a bol za to odsúdený, nemusel byť za to odsúdený, ale bol za to odsúdený, už nikdy, nadosmrti, nebude môcť byť učiteľom, lebo nespĺňa jednu z podmienok, ktorú ako bezúhonnosť definuje zákon o pedagogických zamestnancoch. Čiže ešte raz, jeden džoint, odsúdenie, hoci na podmienku, doživotný zákaz výkonu pedagogického zamestnania.
Považujete to, kolegovia, za primerané? No, my rozhodne, rozhodne nie.
A čo je ešte teda ďalší problém, bezúhonnosť vrátane nespáchania trestného činu § 171 Trestného zákona, ktorého, ktorý sa týka postihovania užívateľov drog, teda držania drog pre vlastnú potrebu, nebudú musieť preukazovať len nastupujúci pedagogickí a odborní zamestnanci, ale aj tí, ktorí sú nimi už dnes. Ja to považujem za úplne neprimerané aj vo vzťahu k tým nastupujúcim, ale keby to bolo iba vo vzťahu ku nim, no tak, tak si musí každý rozmyslieť, že či chce byť učiteľom, keď vie, že nespĺňa jednu z podmienok, ale neviem to odhadnúť, koľko je takých učiteľov. Ale predpokladám, že môže byť, môžu byť medzi učiteľmi takí, ktorý sa niekedy v mladosti dopustili spáchania trestného činu tým, že použili, používali, používali drogy, boli užívateľmi drog, boli pristihnutí a boli odsúdení. A oni budú musieť tiež skončiť ako učitelia.
Vyčlenením § 171 Trestného zákona z trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi do samostatného trestného činu, ktorý navrhujeme nazvať nedovolené prechovávanie omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov pre vlastnú potrebu, čiže vlastne aj ten názov by ostal, by ostal odvodený z toho, čo dnes máme vymedzený trestný čin. Ak toto urobíme, tak sa zároveň eliminuje neprimeraná tvrdosť dopadov júnovej novely zákonov o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch na ľudí, ktorí boli v minulosti potrestaní za prechovávanie drog pre vlastnú potrebu. Opakujem, pre vlastnú potrebu. Keďže by ustanovenie § 171 Trestného zákona nebolo súčasťou trestného činu nedovolené, nedovolená výroba; moment; nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, ale bol by to samostatný trestný čin nedovolené prechovávanie omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov pre vlastnú potrebu, prihliadalo by sa u pedagógov na prípadné zahladenie spáchania toho trestného činu vo forme prechovávania drog pre vlastnú potrebu a nepredstavovalo by to pre takých pedagógov alebo uchádzačov o učiteľské zamestnanie prekážku výkonu pedagogickej činnosti.
Čiže ešte raz, nemeníme, nemeníme tresty za drogové trestné činy, nemeníme skutkové vymedzenie týchto trestných činov, nie je to dekriminalizácia, je to iba náprava júnovej novely zákona o pedagogických zamestnancoch, ktorá znamená, že ak niekto v mladosti bol odsúdený za prechovávanie jedného džointu alebo pár džointov pre vlastnú potrebu, odvtedy viedol riadny život, tak podľa toho, čo parlament schválil, už nikdy nebude môcť byť učiteľom. Nám sa to zdá nesprávne, a preto sme prišli s touto novelou, ktorá ten problém rieši, pričom zachováva všetky pozitívne prínosy, ktoré v tomto smere novela zákona o pedagogických zamestnancoch v júni priniesla a v júni znamenala.
Ďakujem a dovoľujem si vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Natálie Blahovej, Zuzany Zimenovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Účelom navrhovanej novely Trestného zákona je vyčleniť skutkovú podstatu trestného činu podľa § 171 Trestného zákona, ktorá sa týka nedovoleného prechovávania omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov pre vlastnú potrebu, do samostatného trestného činu z doterajšieho trestného činu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, ktoré okrem § 171 Trestného zákona zahŕňa aj § 172 a 173.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť. Nemá vplyv ani na tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie a nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nemá ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
To rozčlenenie súčasného jedného trestného činu obsiahnutého v troch paragrafoch na dva trestné činy nie je samoúčelné a má následky aj vo vzťahu k iným zákonom. Nemení sa tam vymedzenie skutkovej podstaty, nemení sa tam trestná sadzba, do toho nezasahujeme, vo vzťahu k Trestnému zákonu je to vlastne iba premenovanie alebo samostatné pomenovanie jedného, jedného paragrafu, má to však, má to však dôsledky a myslíme si, že je to dôležité, a o tom by som rád povedal niečo v rozprave, do ktorej sa opäť hlásim ako prvý.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte teda, aby som trochu bližšie predstavil náš návrh novely Civilného mimosporového poriadku a novely zákona o rodine, ktorý sleduje zámer zlúčiť alebo spojiť konania o rozvode manželstva s konaním o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu aj na čas pred rozvodom.
Keďže ide o dve novely v jednom návrhu zákona, tak návrh zákona má tri články, tým tretím sa určuje účinnosť a tie novely sú veľmi podobné. Z oboch zákonov, z ustanovení, ktoré to riešia, chceme vypustiť slovné spojenie "na čas po rozvode". To je podstatou, podstatou toho návrhu.
Aby som, aby som to objasnil, tak v zákone o rodine chceme vypustiť slová "na čas po rozvode" z ustanovenia § 24 ods. 1, ktorý znie: "V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného." Bude, bude teda, budú vypustené slová "na čas po rozvode".
Podobne je to, je to v zákone v Civilnom mimosporovom poriadku, kde to navrhujeme vypustiť v § 100. Ten v súčasnosti znie: "S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode." Čiže ten § 100 v Civilnom mimosporovom poriadku by v prípade schválenia nášho návrhu znel: "S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom." Bodka.
Účelom tohto návrhu je, aby bolo možné spojiť tie dve konania, pretože tie dve konania sú v Civilnom mimosporovom konaní oddelené, resp. konanie o rozvode je spojené s konaním o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, nie, nie aj spätne.
Podľa súčasnej právnej úpravy, ak sa manželia rozvádzajú a majú maloleté dieťa a je tam nejaký problém medzi nimi, sú fakticky nútení podávať na súd dva návrhy, a to jednak návrh na rozvod manželstva a jednak návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Pritom v obidvoch konaniach sa vykonáva takmer identické dokazovanie týkajúce sa práve zverenia maloletých detí do starostlivosti jedného alebo druhého z rodičov, otázka výživného či otázky typu styk rodičov s maloletým dieťaťom. Je tomu tak preto, lebo rodič, ktorý rieši otázku výživného, musí podať aj návrh na úpravu povinností k maloletému dieťaťu, keďže v konaní o rozvod je možné priznať výživné až na čas po rozvode, a nie od podania návrhu, ako je to pri návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Taktiež v konaní o rozvod manželstva nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré by predbežne riešilo nezhody medzi rodičmi. Rodič je tak vystavený tomu, že sa musí dvakrát zúčastňovať pojednávaní, na ktorých sa preberajú tie isté otázky, čo znamená pre neho zvýšené náklady, a to či už časové a tiež i finančné, ak ho zastupuje advokát.
Uvedený návrh by zároveň mohol odbremeniť súdy, keďže nebude potrebné viesť dve osobitné konania a v praxi sa dokonca stáva, že obidva návrhy boli pridelené rôznym sudcom, takže si ten istý problém, tú istú situáciu, ten istý prípad museli naštudovať dvaja rôzni sudcovia, čo takisto neprispievalo k zvýšeniu, k zvýšeniu efektívnosti alebo k efektívnemu výkonu súdnictva.
V zákone o rodine je v § 57; v § 77, pardon, ods. 1 uvedené, že: "Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa." Čiže pokiaľ sa vedie samostatné konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, tak možno priznať od začiatku konania, teda od podania návrhu na súd, alebo dokonca aj spätne tri roky, ak sú na to nejaké vážne dôvody, ale pokiaľ, pokiaľ sa pomery k maloletým deťom upravujú iba v rámci rozvodového konania, tak je to možné až v rozhodnutí o rozvode a až na dobu po rozhodnutí, na čas po rozvode.
Samozrejme, že je množstvo rozvádzajúcich sa párov, kde reálny problém nevzniká. Nevzniká preto, lebo sa partneri, hoci sa, hoci sa rozvádzajú, sú schopní sa dohodnúť na tom, akým spôsobom budú upravené ich vzťahy k deťom, s kým budú deti, komu budú zverené do starostlivosti, aký bude, aký bude ich vzájomný styk, teda styk toho druhého partnera s deťmi a akou sumou bude, bude prispievať na ich, na ich výživu, aj reálne, reálne tou prispieva, tak tam nie je naliehavá potreba, aby niečo riešil súd, lebo, lebo reálne tam problém nevzniká, nikto, nikto so žiadnym návrhom nepríde.
Ale, žiaľ, sú situácie a tiež nie sú nijako výnimočné, keď sa rozvádzajúci partneri nie sú schopní dohodnúť a zhodnúť na spôsobe, akým by mali byť upravené ich vzťahy k ich maloletým deťom. Sú tam spory o tom, s kým majú byť, a keď sa aj na tom dohodnú, a teda nie je problém povedzme, povedzme styk s dieťaťom druhého rodiča, tak je problém výška výživného. Tu sme, tu sme, hovorím, hodinu a štvrť počúvali rozpravu o tom, ako upraviť inštitút náhradného výživného v situácii, o ktorej hovorí náš návrh zákona. Ešte to výživné ani nie je, nie je priznané a pokiaľ sa ten z rodičov, ktorý je oprávnený a ktorý má nárok na to, aby mu bolo vyplatené výživné druhým partnerom, lebo jemu je zverené dieťa do starostlivosti, on má s tým náklady, nedokáže s tým druhým partnerom dohodnúť, tak to musí riešiť súd. Keď to nerieši samostatným konaním, tak sa mu môže stať, že aj na čas do rozvodu buď nedostane žiadne výživné, alebo ho dostane, dostane iba v tej výške, s ktorou súhlasí, súhlasí druhý z partnerov, čiže ak nie je zhoda, tak to neurčí súd. A ak chce dosiahnuť, dosiahnuť, aby mu bolo výživné priznané aj na čas pred rozvodom, musí dať samostatný návrh.
Samostatný návrh znamená, ako som už spomenul, časovú aj finančnú niekedy záťaž, záťaž ako pre rodičov, ktorí musia pripraviť návrh alebo dať si pripraviť návrh, nájsť si právneho zástupcu, absolvovať súdne konanie, čakať na rozhodnutie, a znamená to aj záťaž pre súd, pretože súd, keď rozhoduje o úprave práv a pomerov, teda práv a povinností rodičov k maloletým deťom v samostatnom konaní, aj tak o nich nanovo bude musieť rozhodnúť aj v rozvodovom konaní, aj tak ich upraví smerom do budúcnosti, teda smerom na čas po rozvode, v rozhodnutí o rozvode, čiže je tam duplicita, v lepšom prípade to robí, robí ten istý sudca, ktorý si nemusí nanovo naštudovať prípad, v horšom prípade dvaja rôzni sudcovia riešia v podstate identickú vec. Lebo, lebo rozhodnutie o úprave práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom je pri rozhodnutí o rozvode asi tým najdôležitejším.
Ak by bol schválený návrh zákona, s ktorým prichádzame spolu s kolegami Baránikom, Blahovou a Osuským, tak by táto duplicita alebo potreba dvoch podaní a dvoch konaní a dvoch pojednávaní alebo teda dvoch sérií pojednávaní, ak sa nerozhodne na jednom pojednávaní, odpadla a bolo by možné aj v rámci rozvodového konania rozhodnúť o úprave práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom aj spätne, lebo nebolo by tam to obmedzenie na čas po rozvode.
Iniciátorom tohto návrhu je Roman Frnčo, advokát z Košíc, ktorý sa vo svojej advokátskej praxi s týmto prípadom alebo s podobnou situáciou viackrát stretol, považuje to za nelogické, obrátil sa na mňa s tým, že by bolo dobré upraviť v civilnom mimosporovom konaní, teda v Civilnom mimosporovom poriadku a v zákone o rodine, keďže ide o niečo, čo komplikuje život rodičom, komplikuje život súdom, advokátom nie, advokáti môžu na tom prípadne zarábať, ale teda nepozrel sa na to očami advokáta, ktorý možno by prišiel o nejaký príjem, ale pozrel sa na to z hľadiska rodičov, ktorých zastupuje, a z hľadiska, z hľadiska súdov. Takže nie je to jeden z tých problémov, ktoré len tak, len tak náhodne poslanci dospejú k tomu, že čítajú si zákon a povedia si, toto by sme upravili inak. Je to naozaj reálny problém, konzultoval to aj s ďalšími, ďalšími svojimi kolegami. A ja som sa teda pýtal na to a naozaj je to problém, s ktorým sa reálne stretávajú rozvádzajúci sa rodičia, a to riešenie, s ktorým prichádzame, by mohlo zjednodušiť život mnohým rodičom.
Nie je to najdôležitejšia vec na svete, nie je určite ani najdôležitejší problém, ktorý majú rozvádzajúci sa rodičia, ktorí sa nevedia nejako vzájomne dohodnúť na veciach, ktoré sa týkajú vzťahov k ich deťom, ale je to taká drobnosť, ktorou by sme mohli ľuďom trošku zjednodušiť život, preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu zákona. V prípade, že sa jej dostane, tak vopred ďakujem.