Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

14.6.2016 o 13:09 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 14.6.2016 13:09 - 13:10 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som navrhnúť doplnenie programu schôdze o nový bod v znení Informácia o návrhu rozhodnutia Rady o prijatí ustanovení, ktorými sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu (2015/0907/1PP).
Návrh odôvodňujem tým, že ide o závažný návrh týkajúci sa spôsobu volieb do Európskeho parlamentu (2015/0907/1PP). Návrh odôvodňujem tým, že ide o závažný návrh týkajúci sa spôsobu volieb do Európskeho parlamentu, ktorý nerieši len technické otázky, ale má dopad aj na celkový charakter Európskej únie.
Týmto návrhom sa zaoberal ústavnoprávny výbor a odporučil výboru pre európske záležitosti, aby preskúmal, či je návrh v súlade so zásadou subsidiarity. Môj osobný názor je, že nie je, pretože nie je nevyhnutné upravovať veci, ktoré boli doteraz ponechané na legislatívu národných štátov a harmonizovať ich na úrovni Európskej únie. V mene slovenského parlamentu môže v tejto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.6.2016 11:06 - 11:08 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Skúšam si predstaviť, ako britský premiér vystúpi s prejavom v britskom parlamente a vzápätí, keď naňho reagujú opoziční poslanci, tak sa vytratí zo sály a nechá ich hovoriť k prázdnemu kreslu. No veľmi mi nejde táto predstava, tak si to radšej ani nejdem predstavovať.
Vážený pán neprítomný premiér, tvrdíte, že predloženie návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi Kaliňákovi je prejavom nenávisti, konfrontácie a frustrácie. Povedali ste, že je to nevídané urobiť niečo takéto v priebehu prvých sto dní a dali ste nám za príklad údajne konštruktívnu opozičnú politiku strany SMER - sociálna demokracia vo volebnom období 2010 - 2012. No pozrime sa teda na to, ako tá konštruktívna opozičná politika vyzerala.
Vláde Ivety Radičovej bola dôvera vyslovená 10. augusta 2010; 2. septembra 2010, teda tri týždne po tom poslanci Robert Fico a Pavol Paška doručili návrh na odvolanie predsedu Národnej rady Richarda Sulíka. Naozaj prejav konštruktívnej politiky, naozaj dramatický rozdiel medzi tým, či sa odvoláva minister alebo predseda parlamentu. (Potlesk.)
A teda, žiaľ, nebola to prvá vec, ktorú ste urobili. Prvý návrh, ktorý ste doručili do parlamentu, bol návrh poslanca Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon o štátnych sviatkoch, ktorý mal zaviesť nový pracovný deň, nový pamätný deň, Deň obetí banských nešťastí. V kontexte neskorších zistení o záujme pána poslanca Jánoša o baníkov, bane a najmä o bankovky z Hornonitrianskych baní zabalené do alobalu, to ale tiež nie je vec, s ktorou by ste sa mohli príliš chváliť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2016 16:44 - 16:51 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, sú veci, ktoré rozdelili pravicu a ľavicu, a ťažko očakávať, že v nich, či už v parlamente, alebo v spoločnosti, nastane zhoda. Teda pokiaľ sa pravičiari správajú tak, ako sa pravičiari správať majú, a ľavičiari tak, ako to zodpovedá ich sebazaradeniu. Sú veci, ktoré rozdeľujú vládnu koalíciu a opozíciu. Tam by tá zhoda mohla nastávať častejšie, pokiaľ by sme návrhy posudzovali predovšetkým z vecného hľadiska a nepozerali sa primárne na to, či ich predkladá opozičný poslanec alebo vláda, ale rešpektujem politickú realitu, nežijeme v ideálnom svete.
Sú však aj veci, ktoré by nemali rozdeľovať ani pravicu a ľavicu, ani vládnu koalíciu a opozíciu, ale, naopak, mali by spájať všetky demokratické politické sily bez ohľadu na to, či sú momentálne vo vládnej koalícii alebo v opozícii. Toto je určite jeden z takých návrhov zákonov, pri ktorých by sa mala nájsť zhoda medzi demokratickou vládnou koalíciou a demokratickou opozíciou. Je to návrh, ktorého účelom je chrániť demokratický politický systém a základné práva a slobody občanov.
Začiatkom 90. rokov, keď bol prijatý predchádzajúci zákon o politických stranách, boli požiadavky na ich demokratický charakter oveľa konkrétnejšie. Bolo to dané tým, že skúsenosť so štyrmi desaťročiami komunistickej totality bola ešte príliš čerstvá. Mladí ľudia sa možno čudujú alebo by sa čudovali, keby si ten zákon prečítali, a zistili by, že zakazuje pôsobenie politických strán v štátnych orgánoch, na pracoviskách alebo v ozbrojených silách. Sú to veci, ktoré nám sa dnes zdajú ako samozrejmé, sú to veci, ktoré nám ani neprídu, že by mohli nastať alebo byť nejakou hrozbou. V roku 2005 bol ten zákon zmenený, bol prijatý nový zákon v Národnej rade Slovenskej republiky a zdalo sa, že totalita je už iba dávna minulosť, ktorá sa nikdy nemôže vrátiť. Nie, nie je to pravda. Bolo to predčasné, bolo predčasné vypúšťať konkrétne požiadavky na demokratický charakter politických strán zo zákona. Ešte nie sme tak ďaleko od totalitnej minulosti, ešte nie sme a možno nikdy nebudeme za vodou z hľadiska demokratického politického systému a z hľadiska hrozieb, ktoré predstavujú extrémistické politické sily a sily, ktoré sa usilujú nastoliť totalitný režim. Máme sa o tom možnosť presvedčiť ako na Slovensku, tak aj inde v demokratickom svete.
Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona bol aj jeden aktualizačný moment. A tým bol zámer fašistickej parlamentnej slovenskej strany, použiť prostriedky zo štátneho rozpočtu na financovanie a budovanie domobrany. Ozbrojený charakter politických strán a ich ozbrojené zložky alebo akékoľvek ozbrojené skupiny, útvary financované politickými stranami a spojené s politickými stranami sú v demokratickej spoločnosti absolútne neprijateľné. A je už úplne absurdné, aby na niečo takéto boli používané prostriedky, ktoré politické strany dostávajú zo štátneho rozpočtu. Je to niečo také, ako keby z nemeckého štátneho rozpočtu bola financovaná SS alebo SA, alebo ako keby zo štátneho rozpočtu demokratickej Československej republiky mali byť financované ľudové milície, ktoré vo februári ’48 pomáhali demokratický systém v tejto krajine zlikvidovať a aj ho na štyri desaťročia zlikvidovali.
Posledná vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, je, že pokiaľ ide o charakter a požiadavky, ktoré kladieme alebo navrhujeme klásť na demokratický charakter politickej strany, tak v zásade vychádzame z tej úpravy, ktorá bola obsiahnutá v zákone o politických stranách, ktorý bol schválený v roku 1991. Dopĺňame tam však jedno ustanovenie v § 2 ods. 2 písm. e). To ustanovenie zakazuje strany, ktoré podnecujú národnostnú, rasovú a etnickú nenávisť. Toto ustanovenie je inšpirované pozmeňujúcim návrhom vtedajšieho poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, ktorý pri prerokovaní návrhu zákona navrhol, aby boli zakázané aj strany, ktoré hlásajú národnostnú, rasovú a náboženskú neznášanlivosť. V upravenej podobe, ktorá viac zodpovedá ustanoveniu, ktoré sa nachádza aj v Trestnom zákone, sme prebrali do nášho návrhu tento zákaz alebo toto vymedzenie aj my a myslím, že by bolo symbolické prijať zmenu zákona o politických stranách zahrnutím požiadavky, s ktorou na začiatku demokratického vývoja aj Slovenska, ešte vtedy v rámci Československa, prišiel neskorší prvý demokraticky zvolený prezident demokratickej Slovenskej republiky Michal Kováč. Takže ešte raz vás žiadam o podporu a ďakujem všetkým, ktorí sa vyjadrili, že tak urobia, aj tým, ktorí sa tak nevyjadrili a naozaj tak urobia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.5.2016 16:16 - 16:18 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec Gál, ďakujem za deklarovanú ochotu v mene poslaneckého klubu MOST - HÍD podporiť tento návrh zákona, teda posunúť ho do druhého čítania.
Za, verím, že nielen seba, ale aj za predkladateľov ja zase deklarujem ochotu rokovať o možných úpravách toho zákona, určite v časti, ktorá ten zákon bude vylepšovať a ktorá zamedzí obchádzaniu úpravy a lepšiemu naplneniu toho cieľa. Pokiaľ ide o nejaké zmeny nad rámec obsahu toho zákona, tak tie, samozrejme, budeme musieť posudzovať z hľadiska, z hľadiska ich obsahu, ale môžeme sa baviť, baviť aj o iných veciach, no v takom prípade by bolo dobré, keby to bolo otvorené a keby tá informácia o tom, čo sa má meniť, prišla, a nielen vo vzťahu k predkladateľom, ale aj vo vzťahu k verejnosti, čo najskôr, aby právny rámec fungovania politických strán nebol upravovaný poslaneckým návrhom, predloženým na..., v druhom čítaní priamo na schôdzi parlamentu.
A poslednú vec, ktorú chcem povedať, že nemyslím si, že je správny prístup a priori odmietať návrhy opozičných strán z pozície vládnych poslancov len z dôvodu, že boli predložené opozičnými stranami a že neboli, neboli sprevádzané nejakou priamou výzvou na rokovanie, pretože na diskusiu je naozaj priestor aj v rámci rozpravy k prvému čítaniu, a ak je, ak je súhlas s návrhom a s myšlienkou, tak je možné sa o tej forme baviť potom v druhom čítaní. Rovnako ani opozícia a priori neodmieta všetky vládne návrhy zákona, ale som rád, že v prístupe k tomuto zákonu je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom a potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2016 15:52 - 15:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis

50.
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov v zložení Ondrej Dostál, Peter Osuský, Martin Poliačik, Martin Klus a Juraj Droba predložil návrh novely zákona o politických stranách a politických hnutiach.
Právo združovať sa vrátane práva združovať sa v politických stranách je zakotvené priamo v ústave. Právna úprava tohto ústavného práva je vo vzťahu k politickým stranám v súčasnosti obsiahnutá v zákone č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach. Po porážke komunistického režimu v novembri 1989 bol v období prechodu k demokratickému systému 23. januára 1990 Federálnym zhromaždením Československej - vtedy ešte - socialistickej republiky schválený zákon č. 15/1990 Zb. o politických stranách, ktorý po štyroch desaťročiach mocenského monopolu komunistickej strany a len formálnej existencie jeho príveskov združených v Národnom fronte vytvoril predpoklady pre vznik plurality politických strán. Táto len stručná a rámcová úprava bola po prvých slobodných voľbách nahradená zákonom č. 424/1991 Zb., ktorý dňa 2. októbra 1991 schválilo Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Kým v Českej republike tento zákon naďalej platí po niekoľkých novelách, v Slovenskej republike bol nahradený zákonom č. 85/2005 Z. z., o ktorého novele práve teraz rokujeme.
Zákon ustanovuje podmienky vzniku strany, register strán, podmienky zániku strany, práva a povinnosti strany, hospodárenie a financovanie strany, sankcie za nesplnenie povinností a uvádza, že strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.
Predchádzajúca právna úprava z roku 1991 ustanovovala oveľa podrobnejšie a konkrétnejšie požiadavky na demokratický charakter politickej strany. Podľa § 4 tohto zákona boli zakázané politické strany a hnutia, ktoré porušujú ústavu a zákony alebo ktorých cieľom je odstránenie demokratických základov štátu, ktoré nemajú demokratické stanovy alebo nemajú demokraticky ustanovené orgány, ktoré smerujú k uchopeniu a držaniu moci zamedzujúcemu druhým stranám a hnutiam uchádzať sa ústavnými prostriedkami o moc alebo ktoré smerujú k potlačeniu rovnoprávnosti občanov, ktorých program alebo činnosť ohrozujú mravnosť, verejný poriadok alebo práva a slobody občanov.
Zákon v § 5 zároveň ustanovoval nasledovné. Strany a hnutia sú oddelené od štátu. Nesmú vykonávať funkcie štátnych orgánov ani tieto orgány nahrádzať. Nesmú riadiť štátne orgány ani ukladať povinnosti osobám, ktoré nie sú ich členmi. Strany a hnutia nesmú byť ozbrojené a nesmú zriaďovať ozbrojené zložky. Nie je povolená činnosť strán a hnutí v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých orgánoch štátu a miestnej samosprávy sa činnosť strán a hnutí takisto nepovoľuje. Strany a hnutia sa môžu organizovať zásadne na územnom princípe. Zakladať a organizovať činnosť politických strán na pracoviskách je neprípustné.
V roku 2005 boli tieto konkrétne požiadavky, ktorých účelom bolo po štyroch desaťročiach komunistickej totality zabezpečiť demokratický charakter politických strán, nahradené len všeobecnou požiadavkou, že strana nesmie porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. Demokratický charakter politických strán a ich rešpekt k demokratickému právnemu štátu a k základným právam a slobodám sú pritom podmienkami zachovania pluralitného demokratického systému. Z histórie 20. storočia sú známe viaceré príklady, keď extrémistické politické strany využili možnosť fungovať v rámci demokratického politického systému na jeho likvidáciu, dostali sa demokratickou cestou k moci a nastolili na dlhé roky totalitný režim.
V záujme upevnenia demokratického charakteru politického systému a ochrany základných práv a slobôd sa preto navrhuje podrobnejšie a konkrétnejšie v zákone o politických stranách vymedziť požiadavky na demokratický charakter politických strán. Rovnako sa navrhuje zákaz obnoviť, zákaz ozbrojovania politických strán a vytvárania ich ozbrojených zložiek. Ozbrojené zložky boli v minulosti spájané s extrémistickými a totalitne orientovanými politickými stranami, stranami, ako bola v Nemecku nacistická NSDAP a jej oddiely SS a SA alebo na Slovensku Hlinkova slovenská ľudová strana a Hlinkova garda, či v Československu komunistická strana a jej Ľudové milície. Tieto politické strany zneužívali svoje ozbrojené zložky na útoky proti demokratickému systému.
Je evidentné, že ozbrojené zložky politických strán sú nezlučiteľné s demokratickým politickým systémom, a preto sa navrhuje, aby boli opäť priamo zákonom zakázané. Rovnako sa navrhuje zakázať, aby politické strany využívali príspevky, ktoré dostávajú zo štátneho rozpočtu, na podporu ozbrojených zložiek.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, so zákonmi aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať žiadny dopad na rozpočet verejnej správy a dovolím si vás týmto požiadať o jeho podporu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 25.5.2016 15:44 - 15:50 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je jeden z najdôležitejších zákonov, aké boli na Slovensku schválené po novembri 1989. Je dôležitý z hľadiska transparentnosti fungovania verejnej správy, ale aj z hľadiska jej kontroly.
Zmenu, ktorú predkladatelia navrhujú zakotviť priamo do zákona o slobodnom prístupe k informáciám, už dnes reálne uplatňujú mnohé alebo prinajmenšom viaceré povinné osoby, ja mám vedomosť o viacerých samosprávach, ktoré tak robia, ktoré zverejňujú na svojich webových stránkach informácie, ktoré požadujú, ktoré, o ktoré si občania požadovali v rámci žiadostí o sprístupnení informácie a ktoré im povinnými osobami boli poskytnuté.
V minulom volebnom období ministerstvo spravodlivosti pripravilo návrh veľkej novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na tom návrhu pracovala pracovná skupina, na ktorej boli nielen odborní pracovníci ministerstva, ale aj zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska, zástupcovia iných štátnych orgánov a aj niektorí experti z časti mimovládnych organizácií. Táto veľká novela obsahovala aj ustanovenie o tom, že povinné osoby môžu zverejňovať informácie, ktoré sprístupnili na základe žiadosti. Návrh išiel v marci alebo vo februári 2015 do medzirezortného pripomienkového konania a bol som jedným z iniciátorov a autorov hromadnej pripomienky, v ktorej sme žiadali viaceré doplnenia návrhu, ktorý bol sám osebe pozitívnym posunom a ktorého schválenie by spravilo zákon o slobodnom prístupe k informáciám lepším.
Jedným z bodov tej hromadnej pripomienky bolo aj to, aby sa slovo "môže", a teda možnosť zverejňovať takéto informácie, ktoré boli sprístupnené na žiadosť, zmenilo na povinnosť vo vzťahu k štátnym orgánom a vo vzťahu k obciam, ktoré disponujú vlastnou webovou stránkou. Z tej novely nakoniec nebolo skoro nič, pretože pripomienky prišli rôzne a výsledkom rozporového konania bolo, že ministerstvo spravodlivosti radšej ten návrh s výnimkou vecí, ktoré sme museli prijať kvôli Európskej únii, stiahlo.
Čiže keď dnes kolegovia z poslaneckého klubu SaS navrhujú to isté, čo sme my navrhovali rok dozadu v hromadnej pripomienke, tak nemôžem inak, ako, ako podporiť tento návrh. Jeho schválenie by znamenalo viac informácií pre ľudí, transparentnejšiu verejnú správu a zároveň aj jej lepšiu kontrolu. Ale chcem zdôrazniť, že to nie je len v záujme občanov alebo organizácií, ktoré hľadajú informácie a ktorí ich takýmto spôsobom nájdu viac na webovej stránke tej-ktorej povinnej osoby. Je to aj v záujme samotných povinných osôb zverejňovať takéto informácie a zverejňovať čím viac informácií na svojich internetových stránkach. Dnes to už naozaj často nie je problém technický, je to problém dobrej vôle a ochoty pristúpiť k takémuto opatreniu, pretože s výnimkou kverulantov, ktorí sa, samozrejme, nájdu, väčšinou tie informácie, ktoré zaujímajú jedného človeka, s veľkou pravdepodobnosťou môžu zaujímať aj niekoho iného. A pokiaľ si to niekto iný, túto informáciu, vie sám nájsť na webovej stránke, tak nebude zaťažovať úrad žiadosťou o informácie, ktorú tam nejaký úradník bude potom musieť vybavovať.
A pokiaľ by tie informácie boli zverejnené vo forme, ktorá je prehľadná, v ktorej sa dá vyhľadávať podľa tém napríklad, tak ešte viac by to odbremenilo úrad od vybavovania žiadostí, pretože by si každý našiel požadovanú informáciu na webe. Stačilo by, aby o rovnakú informáciu alebo podobnú informáciu zažiadal niekto pred nimi. A aj v prípade, že by, že by niekto napriek tomu, že tá informácia už bola raz poskytnutá a potom zverejnená na webe, požiadal úrad o sprístupnenie tejto informácie, tak to znovu uľahčuje situáciu úradu ako povinnej osobe, pretože odpovedať na takúto žiadosť o informácie môže oveľa jednoduchšie odkázaním, na to, že tá informácia už raz bola zverejnená, čiže žiadateľovi pošle informáciu, kde sa tá informácia nachádza na web stránke úradu, a tým je žiadosť, žiadosť vybavená.
Čiže predložený návrh je dobrý. Je v záujme občanov a je aj v záujme úradov, preto vás vyzývam, aby ste ho podporili.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 25.5.2016 15:42 - 15:43 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca ústavnoprávneho výboru k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie novej povinnosti pre povinné subjekty zverejňovať všetky informácie poskytnuté na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Ako spravodajca navrhnutý určeným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle citovaného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.5.2016 14:55 - 14:57 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým trom kolegom, ktorí zareagovali. K pánu poslancovi Budajovi, ktorý, bohužiaľ, tu už nie je, by som chcel povedať, že zrejme nie celkom počúval, čo som povedal, ja som, naopak, to, čo on nazval duálnym systémom, pochválil, ocenil som, že ten návrh sa neupína iba na obecné škôlky, ale počíta aj so súkromnými a cirkevnými materskými školami, a rovnako, že k forme materskej školy dopĺňa aj formu detskej skupiny, čím zvyšuje flexibilitu, čo sú všetko veci, ktoré ja vítam.
To, čo pán poslanec Budaj nazval pokuta štátu, keby bolo pokuta štátu, tak možno by sa o tom dalo uvažovať. V tomto prípade to však nie je pokuta pre štát, ale je to pokuta pre obec, čo je teda drobný rozdiel z pohľadu možno poslanca Národnej rady, z pohľadu samotnej obce to až taký drobný rozdiel, obávam sa, nie je.
A do tretice ma pán Budaj asi zle počul, keď som hovoril o tom recyklovaní, lebo ja som povedal, že nemám nič proti recyklovaniu dobrých návrhov. Ja som tým iba reagoval na kritiku kolegov predkladateľov tohto návrhu zákona na adresu ostatných poslancov opozície, ktorí prišli s väčším množstvom návrhov, a práve on ich označil za recyklované, ako by to bolo niečo zlé. Podľa mňa to nič zlé nie je.
Čo sa týka pána poslanca Poliačika, tie detské skupiny nie sú podľa môjho názoru priamo v tomto zákone nijako tak upravené, aby bolo jasné, aby boli použiteľné. Povinnosti, ktoré zákon stanovuje, by mali nastúpiť vlastne až v školskom roku 2017/2018, čiže je to problém skôr z hľadiska formy zákona ako nejaký praktický.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.5.2016 14:40 - 14:49 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, zámer tohto návrhu je nesporne chvályhodný a podpory hodný. Zabezpečiť predškolskú starostlivosť pre všetky deti, ktoré majú o to záujem, je cieľ, o ktorý by sme sa mali snažiť.
Oceňujem, že tento návrh je formulovaný vo forme práva, nie povinnosti nejakej novej povinnej predškolskej dochádzky, a oceňujem aj skutočnosť, že tá ponúkaná forma je diverzifikovaná, že neuvažuje iba o obecných materských školách, ale aj o škôlkach cirkevných či súkromných a rovnako nielen v materských školách, ale aj o detských skupinách.
V praktickej forme predloženého návrhu však vidím isté problémy a spomeniem tri, ktoré vnímam ako najvážnejšie. Jednak sú to dopady na obec, ktorá by mala túto predškolskú výchovu zabezpečovať prostredníctvom či už vytvorenia vlastných kapacít, alebo, alebo financovania príspevku vo výške rodičovského, rodičovského príspevku v prípade, že nedokáže pre niektoré deti zabezpečiť miesto v materskej škole alebo v detskej skupine. Toto opatrenie nesporne bude znamenať zvýšené náklady pre obec a nie je sprevádzané dostatočnými zdrojmi, z ktorých by obce mali toto opatrenie realizovať.
Vo vzťahu k tomu príspevku, ktorý má charakter nejakej sankcie a ktorý sa má vyplácať rodičom, ktorých deti nie sú, nebudú môcť byť umiestnené v škôlke alebo v detskej skupine, tak toto nie je pokryté vôbec ničím; a ani ten príspevok vo vzťahu k dieťaťu umiestnenému v škôlke, ktorý sa premietne do koeficientu pre prerozdeľovanie podielových daní, sa domnievam, že, že to nedokáže pokryť úplne náklady, ktoré s tým obce budú mať.
Vo vzťahu k prenesenému výkonu štátnej správy priamo z ústavy vyplýva, že náklady na jej výkon uhrádza štát. Samozrejme, že nie vždy sa to rešpektuje, veľmi často sa to porušuje, ale aspoň teoreticky je v ústave takéto pravidlo zakotvené. Uvedomujem si, že v tomto prípade nejde o prenesený výkon štátnej správy, ale o originálnu kompetenciu, ale rovnako aj vo vzťahu k originálnym kompetenciám by štát mal rešpektovať, že keď stanovuje obciam nejaké nové úlohy alebo dáva im nové povinnosti, tak by ich mal dokázať pokryť primeranými finančnými zdrojmi.
Vyplýva to napríklad aj z Európskej charty miestnych samospráv, ktorá v čl. 9 ods. 2 uvádza, že zdroje miestnych orgánov majú byť úmerné ich kompetenciám. Hlavný problém, prečo nie je dostatok miest v materských školách, je v nedostatku zdrojov, ktoré majú obce, nie primárne v neochote túto službu financovať. Predložený návrh podľa môjho názoru tento problém dostatočne nerieši.
Druhý problém, ktorý vidím, sa tiež týka financovania, a síce financovania mimoriadnych nákladov, kde sa uvádza v čl. 2 návrhu zákona, že ministerstvo môže prideliť finančné prostriedky na kapitálové výdavky v súvislosti so zriadením novej materskej školy. Je to niečo nesystémové, čo sa teraz navrhuje preniesť do zákona ako systém, vždy je nebezpečné, keď sa v zákone alebo v nejakom právnom predpise nachádza slovíčko "môže", lebo to poskytuje priestor pre subjektívny výklad aj s vedomím, že budú stanovené nejaké, nejaké pravidlá, podľa ktorých sa bude postupovať. Ale ako poznáme reálnu prax na Slovensku, napr. pri prideľovaní dotácií, tam, kde existuje nejaká voľnosť pri ich rozhodovaní, dochádza veľmi často, ak už nie ku korupcii, tak k straníckemu klientelizmu a je veľmi teda pravdepodobné, že ak by sme išli touto cestou, tak o pár rokov by nejaká mimovládna organizácia nám ponúkla porovnanie, ako úspešní by boli pri žiadostiach žiadatelia z obcí, v ktorých starosta je kandidátom alebo bol zvolený za niektorú z vládnych strán, a kde bol zvolený opozičný kandidát.
A tretí nedostatok toho návrhu zákona vidím v tých detských skupinách. Nie v detských skupinách ako takých, tá myšlienka sa mi pozdáva, nechcem ju spochybňovať z vecného hľadiska. Považujem za správne, ak sa vytvára ďalšia forma poskytovania predškolskej starostlivosti, to treba iba privítať, pretože to spružní, sflexibilní ten systém a umožní pokryť situácie, ktoré nie sú pokryteľné súčasnými formami, teda materskými školami. A ale je to podľa môjho názoru nedostatočné, riešiť túto vec iba konštatovaním, že podrobnosti o poskytovaní predškolskej starostlivosti v detských skupinách stanoví osobitný zákon. A ja, samozrejme, viem, že takýto návrh zákona už existuje, bol predložený nie raz, ale dokonca trikrát v minulom volebnom období, bol trikrát aj odmietnutý, ale postupnosť mala byť podľa môjho názoru opačná, buď teda malo byť oba návrhy predložené ako jeden návrh, alebo prípadne ako balík návrhov, aby sa zároveň riešilo aj vytvorenie detských skupín, aj, aj otázka financovania.
Nezdá sa mi celkom primerané používať v zákone nejaký pojem, ktorý v aktuálnom právnom poriadku v danej chvíli nemá vlastne žiadny obsah, lebo detská skupina, pokiaľ viem, nie je zatiaľ nikde definovaná, a toto by bola definovaná iba nejak ako nejaký pojem, ktorý nie je ničím naplnený.
Predkladatelia tohto návrhu zákona minulý týždeň mali tlačovú besedu, na ktorej predstavili tento návrh a okrem toho kritizovali návrhy, s ktorými prišla opozícia, a pán poslanec Beblavý ich označil, teraz citujem z médií, za "triviálne, recyklované a nedopracované".
Pri všetkých mojich osobných sympatiách k predkladateľom tohto návrhu aj pri ocenení ich politických postojov z predchádzajúceho najbližšieho obdobia, aj pri vedomí si dôležitosti riešenej témy si neodpustím, aby som sa aj ja pozrel na ich návrh touto optikou, a ten návrh triviálny určite nie je, rieši vec, ktorá je dôležitá. Je to návrh, ktorý je recyklovaný, lebo rovnaký návrh predložil v roku 2014 v septembri pán poslanec Miroslav Beblavý. Ja to za problém nepovažujem, ak je nejaký návrh dobrý, tak je ho možno recyklovať a predkladať znovu a znovu, až kým nie je prijatý. V tom nie je žiadny problém. Ale teda pokiaľ sám predkladám na schôdzu nejaký recyklát, tak asi by som nemal iným vyčítať, že robia to isté, čo robím ja v danej chvíli, ale vecne v tom nevidím žiadny problém, že tento návrh je recyklovaný.
Problém vidím v tom, že je síce prepracovaný, ale podľa mňa nie je dopracovaný a nie je domyslený do všetkých súvislostí, najmä v otázke financovania tých spomínaných detských skupín.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.5.2016 16:45 - 16:49 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovolím si iba stručne pripomenúť, že zákaz vyberania poplatkov nebol výsledkom nejakého premysleného dlhodobo presadzovaného návrhu, o ktorom by prebehla široká debata v odbornej, politickej či širšej verejnosti, ale tieto ustanovenia sa dostali do zákona 12. februára 2015 a na základe poslaneckého pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol predložený a schválený v druhom čítaní na schôdzi parlamentu. Upozorňujem na to preto, že aj toto je dôvod, prečo schváliť predložený návrh zákona, ktorý máme dnes na stole, pretože aj tá zmena, ktorá sa udiala, bola nesystémová, neprediskutovaná a nedostatočne zdôvodnená.
Špeciálne vo vzťahu k prednostnému ošetreniu treba zdôrazniť, že nejde o zdravotnícky výkon, to, či je niekto uprednostnený alebo nie je uprednostnený alebo je objednaný na konkrétny čas. Čiže nie je to niečo, načo by sa mala vzťahovať tá téza o bezplatnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, samozrejme v systéme zdravotného poistenia. V tom februári 2015 sme viacerí presadenou zmenou, ktorú vláda Roberta Fica a jej poslanci, teda poslanci strany SMER – sociálna demokracia v parlamente presadili, a preto sme vyzvali pána prezidenta, aby tú schválenú novelu vetoval. Medzi vyzývateľmi alebo iniciátormi výzvy boli ľudia z Občianskej konzervatívnej strany, z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, z Inštitútu INESS a Health Policy Institute. Medzi nimi bol aj Tomáš Szalay, ktorý je dnes poradcom nového pána ministra zdravotníctva Druckera. Takže dovoľujem si vyjadriť nádej, že v prípade, že by tento návrh zákona prešiel do druhého čítania a že by sa k nemu vyjadrovala vláda, tak by sa k nemu vyjadrovala na základe odporúčania od ministerstva zdravotníctva. A som presvedčený, že to odporúčanie by bolo v takom prípade kladné.
Takže skúsme, posuňme ten návrh do druhého čítania a dajme možnosť, aby sa k tejto veci vyjadrilo aj ministerstvo zdravotníctva. Pretože ministerstvo zdravotníctva v čase, keď sa, keď sa tie poplatky zakazovali, sa k tomu vyjadriť možnosť nemalo, prinajmenšom nie oficiálne, pretože išlo to pokútne cez poslanecký pozmeňovák v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis