Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.5.2016 o 15:41 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2016 15:41 - 15:43 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem pani poslankyni Jurinovej za v podstate podporu toho doplňujúceho návrhu. A naozaj vidím ako dôležité, aby prišla nejaká spätná väzba aj zo strany vlády, pretože parlament svoju kolektívnu vôľu prejavuje v hlasovaniach, ale nie obvykle v pripravovaných návrhoch zákonov.
A k tej poznámke o tom, že bolo by dobré tú správu doplniť aj o nejaké štatistiky. No, samozrejme, môže to byť potom prehľadnejšie, len otázna je výpovedná hodnota tých štatistických údajov. Pretože do tých štatistík sa môžu premietnuť akurát podania a podnety zo strany občanov, s ktorými sa obracajú na úrad verejnej ochrankyne práv. Nezistíme z nich skutočný rozsah porušovania toho-ktorého ústavného práva.
Napríklad vo vzťahu k právu na prístup k informáciám sa v správe konštatuje, že "porušenie tohto základného práva som zistila v 10 prípadoch, z toho v štyroch prípadoch obcou alebo mestom". Ja som okrem iného aj členom Združenia občanov miest a obcí Slovenska - ZOMOS, nie ZMOS - a toto združenie monitoruje a rieši aj prípady porušovania občianskych práv zo strany obecných samospráv vrátane porušovania práva na prístup k informáciám. Tam ide o jeden z najčastejších prípadov porušovania nejakého občianskeho práva. A ono z tých prípadov, ktoré sa im dostanú na stôl, ktorými sa zaoberajú, s ktorými sa na nich ľudia obracajú, vyplýva, že tých porušovaní je mnohonásobne, mnohonásobne viac, ako sa premietne do takejto správy. Samozrejme, že to nie je chyba ochrankyne práv, ale toho, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.5.2016 14:59 - 15:21 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na úvod dve stručné poznámky, potom by som sa rád venoval trom bodom, ktoré ma zaujali v správe verejnej ochrankyne práv, a na záver by som rád dal jeden doplňujúci návrh k návrhu uznesenia.
Tie poznámky.
Prvá, ak by som mal menovať nejaké veci, ktoré sa nám podarili vo volebnom období 2010 až 2012, a mali by to byť veci, ktoré sú nepochybne pozitívne a ktoré pretrvali a ich účinky sú dlhodobejšie, tak určite by ma napadli dve veci. Jedna z nich - zavedenie povinného zverejňovania zmlúv a druhá z nich je voľba Jany Dubovcovej za verejnú ochrankyňu práv. A bol som vtedy pritom, mal som z toho dobrý pocit a naďalej mám z toho dobrý pocit. Myslím, že sme zvolili dobrého verejného ochrancu alebo dobrú verejnú ochrankyňu práv. Chcem tým oceniť aj túto správu, ktorú dnes máme na stole, ale aj celkové jej pôsobenie, ktoré vnímam ako výrazné zlepšenie v porovnaní často len s formalistickým prístupom za čias fungovania jej predchodcu vo funkcii.
Druhá poznámka na úvod je, že by som chcel vyjadriť isté sklamanie nad tým, že tu v tejto chvíli nesedí v sále aj pani ministerka spravodlivosti. Pani verejná ochrankyňa práv síce povedala, že verejný ochranca práv je očami a ušami parlamentu, bez vlády však parlament ťažko niečo zásadné zmení. V rámci vlády má agendu ľudských práv na starosti práve ministerstvo spravodlivosti, a preto by som očakával, že aj zo strany vlády bude väčší záujem o problematiku ľudských práv, vrátane správy verejnej ochrankyne práv, a to úplne minimum je, že si tú správu prečítame a vypočujeme. A zároveň by som aj rád vyjadril nádej, že v tomto volebnom období bude vláda a vládna koalícia pristupovať s väčším rešpektom k informáciám a podnetom, ktoré aj vláda, aj štátne orgány, aj parlament dostávajú zo strany verejnej ochrankyne práv.
Teraz k samotnému obsahu správy.
Tá prvá poznámka je takpovediac politická a týka sa toho rozhodnutia druhej Ficovej vlády neposkytovať informácie Denníku N. V tejto veci som sa aj ja ako občan angažoval, keď som ako občan a čitateľ Denníka N podal na Úrad vlády sťažnosť na rozhodnutie alebo konanie Úradu vlády v tejto veci. Úrad vlády, samozrejme, sťažnosť, ktorú som adresoval voči nemu samému, odmietol. Denník N sa bránil na Ústavnom súde, svoju sťažnosť namieril proti vláde a proti jej rozhodnutiu neinformovať Denník N a výsledkom bolo, že Ústavný súd preformuloval proti komu a proti akému rozhodnutiu tá sťažnosť smeruje a následne konštatoval, že nemá právomoc v tejto veci rozhodnúť.
Preto som rád, že aspoň v správe verejnej ochrankyne práv sa dočítame v časti 2.1, že: "Porušenie základného práva na slobodu prejavu a práva na informácie zaručených v čl. 26 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 našej ústavy a postup v rozpore s § 3 tlačového zákona poskytovať informácie na základe rovnosti som konštatovala v prípade poskytovania informácií vydavateľovi periodickej tlače Denníku N od orgánov verejnej správy. Základné práva vydavateľa a tým aj práva prijímateľov informácií svojím postupom porušili orgány verejnej správy, a to Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky tým, že vydavateľovi neposkytli požadované informácie o veciach verejného záujmu. Niektoré zistenia z preskúmania podnetu ukazovali, že zo strany orgánov verejnej správy vo vzťahu k tomuto vydavateľovi mohlo ísť o koordinovaný postup dohodnutý na zasadnutí vlády. Neposkytovanie informácií o otázkach verejného záujmu, prípadne ich selektívne poskytovanie iba niektorým vydavateľom je v priamom rozpore so záväzkom štátu vyplývajúcim s čl. 26 ods. 1 našej ústavy. Po zistení porušovania tohto základného práva niektorými orgánmi verejnej správy z ich strany došlo k zlepšeniu poskytovania informácií."
Som presvedčený, že názor verejnej ochrankyne práv, ktorý je obsiahnutý v jej správe, je správnejší a viac zodpovedá aj textu, aj duchu ústavy a tlačového zákona, ako boli rozhodnutia Úradu vlády a rozhodnutie Ústavného súdu. Pretože jedna vec je, ak jednotliví politici majú antipatie voči konkrétnym novinárom a médiám a trebárs sa rozhodnú s nimi nekomunikovať, neposkytovať im rozhovory, a druhá, úplne iná vec je, ak orgány verejnej moci odmietajú poskytovať informácie médiám a tým pádom aj verejnosti, pretože na tieto informácie majú médiá aj verejnosť právo vyplývajúce priamo z ústavy.
Druhý bod, pri ktorom by som sa chcel pristaviť, sa týka toho, čo je v časti 8, a síce "uplatňovanie zásad správneho konania a princípov dobrej správy v konaní orgánov". Som rád, že verejná ochrankyňa práv venuje pozornosť aj tejto téme, aj keď právo na dobrú správu nie je nejako explicitne definované či už v slovenskej ústave, alebo v slovenských zákonoch, je tam prítomné, samozrejme, implicitne, je obsiahnuté v niektorých formuláciách, nie je to však tak jednoznačné, ako je to napríklad v Charte základných práv, ktorá sa vzťahuje na orgány Európskej únie a ktorá napríklad v čl. 41 ods. 1 konštatuje, že: "Každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. Toto právo zahŕňa
a) právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať,
b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva a
c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia."
Právo na dobrú správu môžeme chápať v dvoch slova zmysloch, jeden je užší a vzťahuje sa primárne na správne konania, ale ten druhý je širší a predstavuje súbor očakávaní a nárokov, ktoré občania majú alebo môžu mať na všetku činnosť orgánov verejnej správy a verejnej moci. Zahŕňa právo na informácie a tie požiadavky, ktoré definuje Charta základných práv, by sme mali vyžadovať nielen od orgánov Európskej únie, čo môže a robí charta, ale mali by sme ich očakávať, že takýmto spôsobom sa budú správať aj orgány verejnej moci na území Slovenskej republiky, teda naše štátne orgány a orgány verejnej správy.
A prejavuje sa to aj pri tvorbe, ktorá tvorí podstatu činnosť parlamentu, a teda v legislatívnej, v tvorbe legislatívy, a to ako pri príprave návrhov zákonov, ktoré pripravuje vláda, kde je nevyhnutné a potrebné rešpektovať právo verejnosti, vyjadrovať sa k týmto návrhom, a teda participovať na príprave legislatívy, ktorá sa občanov týka. Tak napríklad aj v požiadavke na to, aby návrhy, ktoré sú predkladané, ktoré sa majú pretaviť do zákonov, boli jasné a dostatočne odôvodnené, vrátane odôvodnenia mimoriadnych postupov typu skráteného legislatívneho konania, čo sa, bohužiaľ, nie vždy deje a práve, naopak, pravidlom je skôr, že toto zdôvodnenie je nedostatočné a častokrát úplne vyfabrikované.
Som presvedčený, že mali by sme väčšiu pozornosť venovať právu na dobrú správu. Jednou z možností je zakotviť právo na dobrú správu, tak ako je zakotvené v charte vo vzťahu k orgánom Európskej únie, aj do našej ústavy a do našich zákonov a spraviť z nich právo, pretože, ako sa konštatuje aj v správe, "nedodržiavanie všeobecných zásad správneho konania alebo princípov dobrej správy v postupe a v konaní orgánu verejnej správy môže niekedy viesť aj k porušeniu základného práva fyzickej alebo právnickej osoby". Toto je postup takpovediac zhora, zakotviť to do legislatívy a potom to vyžadovať. Druhý postup je postup zdola, čiže prostredníctvom praxe, prostredníctvom upozorňovania na problémy a snahy tieto problémy riešiť a jednou z ciest, akým sa toto právo na dobrú správu stáva súčasťou nášho právneho poriadku, je aj činnosť verejnej ochrankyne práv, ktorá práve na takéto problémy upozorňuje.
Tretia téma, ktorej by som sa chcel dotknúť, sa týka toho, čo tu už hovorila aj pani verejná ochrankyňa práv, je to nazvané "získavanie informovaného súhlasu od rodičov žiaka základnej školy s osobitným zameraním na zisťovanie postupu, ktorým školy získavajú informovaný súhlas od rómskych rodičov žiaka s kultúrnou, sociálnou a jazykovou bariérou aj žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami". Nie je to téma nová, je to téma, na ktorú verejná ochrankyňa práv upozornila už v roku 2013 a opäť by som rád zacitoval.
"Porušovanie základného práva detí na prístup k vzdelaniu a na vzdelávanie, na ktoré som na základe výsledkov prieskumu upozornila, má charakter systémovej chyby v právnom aj faktickom nastavení školského systému. Dôsledky tejto chyby majú dlhodobo nepriaznivé dopady na celú spoločnosť a podpisujú sa pod takmer uzavretý kruh dedičnej chudoby ľudí z vylúčených spoločenstiev, ktoré sa skladajú najmä z nevzdelaných členov rómskej menšiny. Prieskum v roku 2013 totiž iba potvrdil už roky známe skutočnosti, a to, že opakovane dochádza k zaraďovaniu veľkého počtu detí rómskeho pôvodu, pochádzajúcich z vylúčeného spoločenstva, ktoré majú sociálnu, kultúrnu, jazykovú bariéru, do špeciálneho školského vzdelávania, v ktorom školský systém umožňuje žiakom dosiahnuť ako najvyššie možné vzdelanie iba nižší stupeň stredoškolského vzdelania. Zároveň súčasný právny stav nezabraňuje možnosti vytvoriť segregovaný školský obvod. Zistený stav právne aj fakticky umožňuje do typu školského vzdelávania s obmedzeným stropom dosiahnuteľného vzdelávania zaradiť dieťa nielen zo zdravotných dôvodov, ale aj z dôvodu, že pochádza z nepodnetného prostredia."
Na problémy tohto typu upozornila verejná ochrankyňa práv v mimoriadnej správe, ktorú predložila Národnej rade spolu s návrhom opatrení v auguste 2013. K jej prerokovaniu v pléne Národnej rady dodnes po viac ako dva a pol roku ešte stále nedošlo a verejná ochrankyňa práv sa nedočkala odozvy na ňou navrhované opatrenia. Preto by som chcel na tomto mieste vyjadriť poľutovanie nad prístupom našich predchodcov k upozorneniam, ktoré im adresovala verejná ochrankyňa práv.
V správe sa konštatuje, že došlo k určitým pozitívnym zmenám aj na legislatívnej úrovni, ďalej sú tam obsiahnuté návrhy, ktoré sa týkajú konkrétne toho problému zabezpečenia informovaného súhlasu, a končí táto pasáž tým, že "ministerstvo školstva mi oznámilo, že návrhy opatrení analyzuje z hľadiska ich uskutočniteľnosti".
Ja vnímam tento problém ako veľmi vážny, ako možno jeden z najvážnejších problémov, ktorý táto krajina má. Situácia ľudí žijúcich vo vylúčených spoločenstvách, v rómskych osadách, pripomína začarovaný kruh, z ktorého sa sami iba vlastným úsilím nie sú schopní dostať. A preťať ten kruh nie je možné bez zásadných zmien v oblasti vzdelávacej politiky. Bez vecí, ako je integrácia, ako je inkluzívne vzdelávanie. Ak chceme, aby sa tá situácia ľudí žijúcich v rómskych osadách aspoň trochu začala zlepšovať, musíme začať aj z tejto strany, musíme začať venovať vážnu a intenzívnu pozornosť problémom, ktoré sú opísané aj v správach verejnej ochrankyne práv.
Je nám asi všetkým známe, že návrhy, ktoré sa týkajú integrácie a inkluzívneho vzdelávania vo vzťahu k deťom z rómskych osád, sa častokrát stretávajú s odmietavými reakciami. Je to smutné, ale je to možno pochopiteľné, pokiaľ ide o verejnosť, pokiaľ ide o bežných občanov, voči nim je potrebné postupovať s pochopením, snažiť sa ich presvedčiť, vysvetľovať im veci.
To, čo však tolerovať nemožno a na čo sa nemožno pozerať s pochopením, je, ak sa takýmto spôsobom správajú orgány verejnej moci a verejnej správy a odmietajú tento problém riešiť. A rovnako vážne a znepokojivé je, ak osoby verejne činné, politici, tento problém zneužívajú, vyjadrujú sa k nemu odmietavo, vulgárne, populisticky, slová ako humanizmus, rovnosť, tolerancia, súcit, citlivosť používajú div nie ako nadávky.
Ak niečo zásadné nezmeníme v tejto oblasti - a teraz hovorím aj o riešení problémov rómskych osád ako takých, ale špeciálne o otázke vzdelávania -, tak tento problém bude iba narastať, situácia v rómskych osadách sa bude zhoršovať, zhoršovať sa budú vzťahy medzi majoritným obyvateľstvom a rómskou menšinou a spoločnosť sa bude radikalizovať. Nie som si istý, či ten vlak už neušiel a či je to vôbec ešte možné nejakým zásadným spôsobom riešiť, ale je v každom prípade našou povinnosťou - a našou myslím aj vládu, aj parlament, a nie len teda koaličných poslancov, ale aj poslancov demokratickej opozície - sa o to pokúšať.
Posledná vec, avizovaný doplňujúci návrh k návrhu uznesenia. Pokiaľ ste si prečítali tú správu, tak okrem odporúčaní, ktoré vzišli z tohtoročnej správy, je tam aj veľké množstvo odporúčaní, ktoré vzišli zo správ za predchádzajúce roky, aj z tej mimoriadnej správy z augusta 2013. A najhoršie na tom podľa môjho názoru nie je ani tak skutočnosť, že nie všetky opatrenia sa realizovali, ale že ich odmietnutie alebo neakceptovanie nie je dostatočne odôvodnené. A je legitímne, ak niekto má iný názor na tú alebo inú otázku týkajúcu sa uplatňovania základných práv alebo slobôd, ale tak ako v prípade dobrej správy očakávam, že každé rozhodnutie by malo byť dostatočne odôvodnené, tak by sme to mali očakávať aj v prípade odmietnutia alebo neakceptovania návrhov a odporúčaní, ktoré parlamentu adresovala verejná ochrankyňa práv. A keďže zdrojom návrhov legislatívy, ktoré schvaľuje parlament, okrem poslancov je aj vláda a v tých zásadnejších otázkach obvykle právnu úpravu navrhujú ministerstvá, resp. vláda, dovoľujem si dať takýto doplňujúci návrh k návrhu uznesenia k bodu správa verejného ochrancu práv.
Navrhujem doplniť uznesenie o nový bod v znení: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby vypracovala a Národnej rade Slovenskej republiky predložila stanovisko k návrhom a odporúčaniam verejnej ochrankyne práv Národnej rade Slovenskej republiky na základe zistení v roku 2015, obsiahnutých v Správe verejného ochrancu práv podľa § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov za obdobie roka 2015, a k dosiaľ nerealizovaným návrhom a odporúčaniam verejného ochrancu práv predložením Národnej rade Slovenskej republiky v správach verejného ochrancu práv za roky 2012, 2013 a 2014 a mimoriadnej správe verejného ochrancu práv z augusta 2013. Termín 31. júl 2016."
Inými slovami, navrhujem, aby si parlament od vlády vyžiadal stanovisko k tým návrhom a opatreniam, ktoré sú obsiahnuté v správe verejnej ochrankyne práv, a vláda nemusí so všetkými súhlasiť, ale pokiaľ s nimi nebude súhlasiť, tak aspoň by mala vysvetliť, prečo má na tie veci iný názor. Myslím si, že je to minimum, čo môžeme od vlády v tejto veci očakávať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.4.2016 11:57 - 11:58 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Grendel, ďakujem za ten návrh vyhlásenia. Myslím, že je to veľmi dobrý nápad. Bude to veľmi užitočné a bude veľmi, veľmi zaujímavé pozerať sa, kto ako bude hlasovať, kto ako bude hlasovať o samotnom návrhu ústavného zákona, ktorý predložil pán poslanec Budaj, a kto ako bude hlasovať o návrhu vyhlásenia, ktoré predložil pán poslanec Grendel, aj teda z hľadiska dodržiavania či nedodržiavania koaličnej dohody. Som teda veľmi zvedavý, ako sa k tomu postavia predovšetkým koaliční poslanci.
A na rozdiel od pána poslanca Kollára to vôbec nevnímam ako obhajobu nejakej konkrétnej osoby. Vnímam to ako obhajobu práva, pretože boli síce pošliapané aj práva konkrétnej osoby, ale brutálne bolo pošliapané predovšetkým právo a my sa máme zastať práva ako takého, pretože je to právo pre všetkých občanov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.4.2016 11:28 - 11:29 hod.

Ondrej Dostál
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.4.2016 9:30 - 9:32 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým kolegom za reakcie a reagoval by som podrobnejšie snáď na tú otázku kolegu Klusa. Tam tie výhrady alebo pripomienky neboli formulované zo strany poslancov vládnej koalície, ale zo strany pána podpredsedu vlády. Ja len teda predpokladám, že poslanci vládnej koalície budú hlasovať v súlade s jeho postojom, a ja som skúsil o tom hovoriť z dôvodu, že som predpokladal, že v záverečnom slove sa k tomu on vyjadrí a ja už potom nebudem mať možnosť na to zareagovať, tak preto som povedal v tom slovnom vstupe.
V zásade, naozaj pokiaľ ide, ide o tú, o ten prvý pozmeňovák, tak nevidím dôvod tam nedoplniť. Je to, je to čisto technická vec, je to úplne v súlade s tým, čo, čo vláda deklaruje, a nemyslím si, že je to vymýšľanie nejakého zbytočného nového zákona len preto, aby bol zbytočný nový zákon, alebo nafukovanie rozsahu zákona bez, bez účelu. Možno sa to dalo vyriešiť tým, keby tá prvá veta bola nejako inak presnejšie a jasnejšie formulovaná.
A čo sa týka toho druhého pozmeňujúceho, resp. doplňujúceho návrhu, tak rešpektujem, že vláda má v úmysle predložiť nejakú väčšiu a rozsiahlejšiu novelu, a ako som povedal, budem rád, ak to tam bude zahrnuté, ale opäť nevidím dôvod čakať, pretože tento problém existuje dlhodobo. Existujú informácie, ktoré má verejná správa k dispozícii a ktoré neposkytuje verejnosti, resp. poskytuje verejnosti, iba keď sa, keď sa ich dožaduje, nie sama od seba, nevidím dôvod, aby sme to nezmenili ihneď.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.4.2016 9:08 - 9:24 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, včera sme o tomto návrhu zákona dosť obsiahlo diskutovali, tak nechcem zbytočne naťahovať rozpravu, ale chcel by som predniesť dva pozmeňujúce návrhy, resp. pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Oba som avizoval včera na zasadnutí ústavnoprávneho výboru aj v prítomnosti pána podpredsedu vlády, aj sme tam o tom diskutovali. Oba návrhy podľa mňa idú v súlade s tým, čo vládny návrh novely obsahuje, v jednom prípade spresňuje formuláciu, resp. ten zámer, ktorý je obsiahnutý priamo v texte, v druhom prípade síce rozširuje text návrhu zákona, ale je v súlade s deklarovaným účelom.
Ten prvý pozmeňujúci návrh sa týka funkcie štátnych tajomníkov, tých, tej možnosti zriadiť v súvislosti s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie tretieho štátneho tajomníka na ministerstve a najprv by som ho teda prečítal.
V článku I sa v bode 2 (§ 4 ods. 3) dopĺňa druhá veta v znení:
"Funkcia tretieho štátneho tajomníka podľa predchádzajúcej vety zaniká najneskôr dva mesiace po skončení predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie."
Odôvodnenie:
Vládny návrh predpokladá, že vláda môže určiť, že na ministerstve dočasne pôsobia traja štátni tajomníci, ak jeden z nich je určený len na plnenie úloh súvisiacich s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Keďže plnenie niektorých úloh súvisiacich s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie môže pokračovať aj po skončení predsedníctva, a to aj pomerne dlhý čas, navrhuje sa v záujme jednoznačnosti textu doplniť ďalšiu vetu, ktorou sa spresní, že funkcia tretieho štátneho tajomníka vytvorená na základe uvedeného dôvodu musí byť zrušená najneskôr do dvoch mesiacov po skončení predsedníctva. Zabezpečí sa tým, že doplnenie tretieho štátneho tajomníka bude naozaj iba dočasnou záležitosťou súvisiacou iba s deklarovaným účelom.
K tomu by som chcel ešte doplniť, že pravdepodobne je zámerom vlády, tak ako to deklaruje, zriadiť funkciu štátneho tajomníka iba na obdobie, na obdobie predsedníctva, a teda po skončení predsedníctva Slovenskej republiky v Európskej únii táto funkcia zanikne. Mňa tam len zaujala tá, tá formulácia, že dočasne a v súvislosti, alebo na plnenie úloh súvisiacich, pretože slovo dočasne je, žiaľ, v našich končinách trochu skompromitované skutočnosťou, že napríklad dočasný pobyt sovietskych vojsk na našom území trval nejakých 22 alebo 23 rokov, a je tam formulácia "na plnenie úloh súvisiacich", a, samozrejme, že z predsedníctva Slovenskej republiky v Európskej únii môžu vyplynúť úlohy, ktoré bude potrebné plniť ešte ďalšie roky, možno desaťročia. A ja si myslím, že vhodnejšia by tam bola nejaká presnejšia formulácia, keby tam bola formulácia, že vláda zriadi na obdobie predsedníctva alebo môže zriadiť na obdobie predsedníctva funkciu štátneho tajomníka, tak nikoho by ani nenapadlo pochybovať, že teoreticky sa to môže, môže predĺžiť. Z tejto formulácie, ako je navrhnutá vo vládnom návrhu, tá pochybnosť vzniknúť, vzniknúť môže, a preto to navrhujeme upraviť tak, aby tam bolo to ohraničenie, že najneskôr 2 mesiace po skončení predsedníctva tá funkcia štátneho tajomníka zanikne. Včera sme sa na ústavnoprávnom výbore dozvedeli, že vláda má v úmysle zriadiť funkciu tretieho štátneho tajomníka iba na jednom ministerstve, na ministerstve financií, ja teda neviem, či som predtým prepočul tú informáciu, ale možno, že aj tá debata, ktorá tu včera bola, mohla byť menej vzrušená, aj keby sme vedeli, alebo keby v dôvodovej správe bolo explicitne napísané, že tento zámer sa týka jedného jediného ministerstva, a pán podpredseda vlády včera v tej debate aj, aj deklaroval, že nie je zámer to naťahovať, a niekedy v januári-februári, aj keď toto neschváli parlament, budeme môcť vládu skontrolovať, či je ten dočasný štátny tajomník už, už zrušený, a prípadne ju za to kritizovať, keď nebude. A keď hovorí, no tak nemám dôvod mu neveriť, ale myslím si, že zákony majú byť jasné a zákon sa schvaľuje pre neurčitý počet prípadov, tak teraz tu máme vládu, ktorá to nechce zneužiť, ale raz bude zasa, zasa predsedníctvo, tak aby sme tu v budúcnosti mali vládu, ktorá sa bude správať, správať inak. Myslím, že bude lepšie, keď tá formulácia bude čo najpresnejšia.
A druhý doplňujúci návrh ide nad rámec textu, to priznávam, a týka sa zverejňovania informácií z informačných systémov, ktoré sa týkajú monitorovania, čerpania európskych fondov. Opäť ho prečítam.
V čl. III sa dopĺňa nový bod 6, ktorý znie:
6. V § 49 sa dopĺňa nový ods. 7, ktorý znie:
"Informačný monitorovací systém, Informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie operačného programu INTERACT sa členia na verejnú časť a neverejnú časť. Neverejnú časť informačných systémov podľa prvej vety tvoria osobné údaje fyzických osôb s výnimkou mena, priezviska a titulu fyzickej osoby. Informácie z verejnej časti informačných systémov podľa prvej vety sa zverejňujú spôsobom umožňujúcim hromadný prístup." (Poznámka 119.)
Poznámka pod čiarou č. 119 znie: je tam odkaz na § 4 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.
Odôvodnenie:
Článok III vládneho návrhu obsahuje novelizáciu zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 357/2015 Z. z. a zákona č. 91/2016 Z. z. Doplňujúcim návrhom sa navrhuje doplniť ustanovenie, ktoré zabezpečí zverejňovanie informácií z informačných monitorovacích systémov týkajúcich sa využívania prostriedkov z fondov Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení uviedla: Vláda bude dôsledne uplatňovať princíp otvoreného vládnutia v záujme vytvárania priestoru pre participáciu občanov na tvorbe verejnej politiky a zvyšovania transparentnosti procesov rozhodovania verejnej správy, čím sa zvyšuje priestor pre verejnú kontrolu a zužuje priestor pre korupciu.
Podľa dôvodovej správy: "Návrh zákona predstavuje reálny nástroj na plnenie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v súlade s ktorým majú byť posilnené princípy transparentnosti, efektívnosti, účelovosti a výsledkovej orientácie pri využívaní fondov Európskej únie."
Doterajšia úroveň transparentnosti čerpania fondov Európskej únie však nie je dostatočná a ani vládny návrh zákona neprináša v tomto smere žiadne zlepšenie. Verejná správa disponuje dostatkom informácií, ktoré sú zhromaždené a v prehľadnej forme usporiadané v rámci informačných systémov. Zväčša ide o informáciu, ktorú je možné sprístupniť na základe žiadostí o informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Nie sú však aktívne zverejňované. V záujme zvýšenia transparentnosti pri využívaní fondov Európskej únie, zlepšenia podmienok pre kontrolu zo strany verejnosti, zužovania priestoru pre korupciu a zjednodušenia prístupu verejnosti k informáciám sa navrhuje, aby informácie z informačných systémov týkajúcich sa čerpania fondov Európskej únie boli zverejňované spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, čiže prostredníctvom internetu.
Z tohto dôvodu je potrebné rozčleniť informačné systémy na verejnú a neverejnú časť. Neverejnú časť budú tvoriť osobné údaje fyzických osôb s výnimkou mena, priezviska a titulu. Všetky ostatné informácie budú tvoriť verejnú časť a budú zverejňované na internete. Podobným spôsobom sa na verejnú a neverejnú časť člení napríklad živnostenský register a tá verejná časť živnostenského registra je verejne dostupná aj prostredníctvom internetu.
K tomu by som chcel opäť uviesť, že aj v diskusii o programovom vyhlásení som privítal zámer vlády zužovať priestor pre korupciu, a jedným zo spôsobov, ako zužovať priestor pre korupciu je vyššia transparentnosť a čo najväčšie aktívne zverejňovanie informácií, teda nielen ich sprístupňovanie na žiadosť, keď si to fyzická osoba alebo právnická osoba od povinnej osoby, štátneho úradu alebo samosprávy vypýta, ale dávať všetko, čo je možné sprístupniť, aj aktívne na web a tam si to každý môže nájsť sám. Takáto transparentnosť umožňuje zvýšiť kontrolu zo strany verejnosti a špeciálne vo vzťahu k čerpaniu prostriedkov z eurofondov je takáto kontrola dôležitá.
My ju môžeme teraz zjednodušiť, ak schválime napríklad ten doplňujúci návrh č. 2, pretože aj v praxi, a to teraz nekonšpirujem, ale naozaj sa aj v praxi stávajú prípady, keď sa objavia nejaké podozrenia, ktoré sa týkajú práve použitia, použitia eurofondov, úspešnosti nejakých firiem a spôsobu rozhodovania nejakých , nejakých inštitúcií. A tie podozrenia by bolo veľmi jednoducho možné overiť v prípade, že by verejnosť mala prístup k týmto informačným systémom. Bola by to záležitosť niekoľkých kliknutí a vyhľadávania v rámci toho informačného systému. Samozrejme, že osobné údaje okrem mena, priezviska a titulu by nemali byť sprístupňované verejnosti. V súčasnej dobe ak niekto chce povedzme podobné podozrenie preveriť, tak musí napísať často niekoľko alebo možno aj množstvo, desiatky, stovky žiadostí o informácie na rôzne povinné osoby, z nich niektorému odpovedia, niektorému neodpovedia, niektoré odpovedia a poskytnú informáciu, niektoré odpovedia a neposkytnú, keď sa odvolá, tak niektoré vyhovejú odvolaniu, iné nevyhovejú, z tých, čo poskytnú, niektoré poskytnú úplné informácie, iné poskytnú neúplné informácie.
Ak by sa tieto informácie zverejňovali, teda ak by mala verejnosť prístup do informačných systémov týkajúcich sa eurofondov, tak jednak by sa verejnosti zjednodušila kontrola, nemuseli by vypisovať ľudia, organizácie, mimovládne organizácie, novinári infožiadosti, ale mali by tie informácie k dispozícii na internete zo svojej kancelárie, zo svojho domu a na pár kliknutí by sa dostali k informáciám, ktoré potrebujú. A zjednodušilo by to fungovanie aj tým dotknutým inštitúciám, ktoré by nemuseli odpovedať na infožiadosť, nemuseli by vyhľadávať tie informácie, ktoré od nich, od nich žiadateľ žiada, nemuseli by si vymýšľať výhovorky, prečo takú alebo onakú informáciu nemusia alebo nemajú zverejniť. Čiže zjednodušilo by to život, život všetkým a prispelo by to k naplneniu cieľov formulovaných v programovom vyhlásení vlády, ktoré hovoria o vyššej transparentnosti a o zužovaní priestoru pre korupciu.
Debatovali sme o tom, ako som už včera hovoril, aj na ústavnoprávnom výbore a predpokladám, že poslanci vládnej koalície ani jeden z týchto návrhov nepodporia, pri tom prvom bol problém s tým, že nie všetko treba detailne upravovať v zákone, s tým ja súhlasím, že, že nemusí zákon ísť do najmenších podrobností vždy, ale pokiaľ ide o povinnosti štátnych orgánov alebo verejných orgánov, mali by byť zákony čo najpresnejšie aj, aj najjednoznačnejšie, čiže voči občanom a voči verejným inštitúciám by podrobnosť tej úpravy mala byť rozdielna, pričom väčšia a striktnejšia by mala byť vo vzťahu k štátnym orgánom.
Čo sa týka druhého bodu, tak tam tiež pravdepodobne nebude politická vôľa takýto návrh prijať, ale pán podpredseda vlády avizoval, že v priebehu niekoľkých mesiacov príde s väčšou novelou príslušného zákona a je možné, že aj toto je jedna z vecí, ktoré sa tam budú riešiť, tak a aj v prípade, že dnes Národná rada v rámci druhého čítania neschváli tento pozmeňujúci návrh, tak vopred avizujem, že budem sa aj naďalej snažiť o jeho presadenie, a v prípade, že si ho novozriadený úrad podpredsedu vlády osvojí alebo teda osvojí si tú myšlienku a v nejako inak naformulovanej podobe to bude presadzovať, tak to budem považovať za pozitívne a takúto zmenu budem podporovať.
Záverom chcem povedať už iba to, že o každom z týchto návrhov žiadam hlasovať samostatne.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.4.2016 18:52 - 18:54 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Galek, chcem ti vyjadriť podporu a poďakovať tebe aj tvojim spolupredkladateľom za to, že ste s týmto návrhom prišli. A myslím si, že je to dobrý návrh, je to návrh v prospech ľudí. Nemá nič spoločné s tým, či je niekto liberál, konzervatívec, sociálny demokrat. A tento návrh nie ideologicky podfarbený, je to návrh, ktorý zjednoduší situáciu ľuďom a možno obmedzí niekomu, alebo určite obmedzí niekomu biznis, ale nie je to biznis, ktorý by bol korektný na voľnom trhu, ale je to biznis ktorý je zabezpečovaný štátom, štátnou reguláciou a zákonom. A teda to nie je dobrý typ biznisu.
Ja som na tento problém narazil v bratislavskom Starom Meste. My sme tiež v rámci zastupiteľstva riešili čosi podobné, keď firma mala dlhodobo zabezpečený biznis, nie na základe zákona, ale na základe zmluvy s mestskou časťou. Tam obyvatelia, ktorí sa proti tomu ozvali, riešili svojím spôsobom opačný problém, oni sa chceli pripojiť k veľkému dodávateľovi tepla, nie sa od neho odpojiť, a to z dôvodu, že existuje tam medzičlánok medzi teplárenskou spoločnosťou a konečnými užívateľmi, ktorý vlastne im komplikuje situáciu a zvyšuje cenu tepla. A tiež to nemohli urobiť, pretože biznis mal niekto dlhodobo stabilizovaný, v tomto prípade nie zákonom, ale dlhodobou zmluvou, nejak sa tam pootvorili dvierka. Uvidíme, že či ich dokážu v budúcnosti využiť.
Ale v každom prípade ja podporím tento váš návrh aj všetky ďalšie podobné návrhy, ktoré budú smerovať k tomu, aby ľudia mali väčšiu možnosť vyberať si.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.4.2016 17:54 - 17:56 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Grausová, Slovenský štát bol fašistický a vy ste svojou reakciou potvrdili, že fašistická je aj vaša strana, keď ma tu obviňujete, že boľševické nezmysly. Škoda, že ste nepovedali žido-boľševické, to by bolo primeranejšie.
A pán poslanec Kollár a pán poslanec Pčolinský, ja sa síce nepovažujem za liberála, ale za liberálneho konzervatívca, ale možno z vášho pohľadu liberál som. V žiadnom prípade som vás nechcel kárať, v žiadnom prípade som vám nechcel vyčítať, že máte iný postoj na toto ako ja. Ja to plne rešpektujem a ja som to nespochybňoval, ja som iba sa pokúsil o mierne vtipnú reakciu na Gábora Gála a teda som mu chcel dať nejakú cestu, ako by poslanci MOST-u mohli to podporiť bez toho, aby to bolo vnímané ako rozbíjanie koalície. Ak sa vás to dotklo, tak sa vám ospravedlňujem. Ja síce s vami tiež nesúhlasím, ale rešpektujem, že máte na toto iný názor, a nebolo mojím úmyslom vás dehonestovať.
Pani poslankyňa Pfundtner, no toto je zase tá bolestínska reakcia. Ešte raz, my teraz nie sme s vami vo vládnej koalícii, my sa usilujeme potopiť vládu, my sa usilujeme rozbiť vládnu koalíciu. Čím skôr táto vláda odíde, tým lepšie pre Slovensko.
A nakoniec môj najobľúbenejší poslanec SMER-u Číž, ktorý tu už nie je, myslím, tak tam je to tiež nedorozumenie. Občianska spoločnosť nie je proti národnostným menšinám, práve naopak, národnostné menšiny sú úplne prirodzenou súčasťou občianskej spoločnosti. Práva Slovákov na sebaurčenie v mojom chápaní boli plne a dobre realizované v rámci, v rámci Československa. A vy si protirečíte, keď hovoríte, že, že štát je územný celok a hovoríte o práve Slovákov, nie občanov Slovenskej republiky. No tak buď, alebo. Buď občania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.4.2016 17:31 - 17:44 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Prihlásil som sa ešte v rámci rozpravy a budem reagovať na veci, ktoré tu zazneli v rozprave, ale chcem reagovať v rámci rozpravy, aby ste ešte prípadne, ak budete mať vôľu, mohli reagovať na mňa, nie až v záverečnom slove, keď už by ste tú možnosť nemali. A budem reagovať na tie reakcie tak zhruba podľa miery intenzity odmietnutia predkladaného návrhu.
Čiže začnem pánom poslancom Uhríkom. Nijako ma neprekvapuje, že poslanec za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko a jeho kolegovia, súdiac podľa potlesku, tento návrh odmietajú. Prekvapilo by ma čokoľvek iné. Keďže ide o predstaviteľov strany, ktorá oslavuje a ktorí oslavujú fašistický vojnový Slovenský štát, ktorý poslal na smrť desaťtisíce vlastných občanov, a dokonca mali na kandidátke ľudí, ktorí obdivujú Adolfa Hitlera, tak veľmi by ma prekvapilo, keby niekto takýto mal problém s tým, že pár stoviek slovenských občanov prišlo o slovenské občianstvo, to je naozaj úplný detail.
Ako druhé by som chcel zareagovať na pána poslanca Kollára, pána poslanca Pčolinského, ktorí hovorili niečo podobné, niečo v zmysle v tom, že si musím vybrať, buď som Slovák, alebo som Američan, je to vec národnej hrdosti, či som Slovák alebo občan iného štátu. No podľa môjho názoru je to hlboké nedorozumenie. Slovenská republika nie je štátom iba Slovákov. Je štátom občanov bez ohľadu na národnosť. Na území Slovenskej republiky žijú a slovenské občianstvo majú aj príslušníci národnostných menšín a tí sú práve tak štátotvorní a práve tak občania Slovenskej republiky ako Slováci.
Pán poslanec Kresák, z tej prudkej reakcie usudzujem, že možno by bolo dobré, keby ste si v rámci klubu ujasnili názor, pretože pán poslanec Gál zastupoval, alebo teda bol na čele skupiny poslancov, ktorá sa obrátila na Ústavný súd. Teda patril k tým, ktorí si myslia, že ten zákon je protiústavný. Ja si to myslím tiež. Rešpektujem, že môžete mať iný právny názor, ale vidím tam nejaké drobné nezhody, nieže v rámci koalície, ale v rámci poslaneckého klubu MOST – HÍD. A to, o čom ste hovorili a nestihli ste dohovoriť, Európsky súd pre ľudské práva. No Európsky súd pre ľudské práva, pokiaľ viem, posudzuje, či nebol porušený Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. A ak Európsky súd pre ľudské práva dospeje k názoru, že nebol, neznamená to ešte automaticky, že tá právna nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Lebo Ústava Slovenskej republiky a jej porušenie nie je posudzované Európskym súdom pre ľudské práva, pokiaľ viem. A ja som absolvoval veľké množstvo diskusií na túto tému a nikdy som neargumentoval žiadnym medzinárodným dohovorom, pretože z toho, čo som si prečítal v medzinárodných dohovoroch, som mal pocit, že tá slovenská právna úprava môže byť v súlade s nimi a neporušovať ich. Ale mám intenzívne presvedčenie, že je v rozpore so slovenskou ústavou.
Asi najobsiahlejší príspevok mal pán poslanec Gábor Gál. Oceňujem, že sa vyjadril. Nesúhlasím s tým, že SaS má na tomto vinu. Nikto z členov SaS, pokiaľ viem, nehlasoval proti tomuto návrhu, tak ako nehlasoval nikto z členov OKS, ktorej som ja členom. Oceňujem, že váš postoj je jasný a nemenný. Už trochu menej sa mi páči, že zmenené bude zrejme vaše správanie, ktoré vyjadríte hlasovaním.
Tvrdíte, že nie je to problém vo vzťahu k Maďarom, ale celoslovenský, a argumentujete tým, že iba 68 z 1 331 stratených občianstiev sa týka občanov, ktorí nadobudli maďarské občianstvo. No, maďarský problém to je aj nie je. Myslím si, že je to maďarský problém, lebo je to namierené primárne voči slovenským občanom maďarskej národnosti a my nevieme, koľko slovenských občanov maďarskej národnosti v skutočnosti nadobudlo maďarské občianstvo a utajujú to pred slovenskými úradmi. Čiže žijú v akejsi pretvárke vďaka tomuto zákonu. A vôbec nevieme to, že koľkí občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti by prípadne radi nadobudli maďarské občianstvo, ale nenadobudli ho práve kvôli tomuto zákonu, čo možno niekomu sa páči. Ale teda netvárme sa, že nemá tento problém aj rozmer týkajúci sa Maďarov žijúcich na Slovensku.
K tej téze, že na čom nevznikne konsenzus v koalícii, nie je možné riešiť s pomocou opozície, by som rád povedal dve veci. Myslím si, že táto vec vás neohrozuje. Už tu aj kotlebovci, aj kollárovci povedali, že za tento návrh nezahlasujú, dokonca sú proti nemu. Tak pokojne by ste si to mohli vymeniť a v tejto veci hlasovať podľa svojho presvedčenia a trebárs členovia SME RODINA by za vás zaskočili pre tento prípad vo vládnej koalícii.
Ale nechcem len žartovať. Ja chápem, že keď sa na niečom koalícia dohodne alebo nedohodne, tak to treba rešpektovať, alebo nerešpektovať, aj keď sa to tak nie vždy deje, že niekedy koalícia robí aj to, na čom sa nedohodne a proti vôli jedného z partnerov, napríklad. Ale chápem, že môžme ustúpiť od vecí, ktoré sú síce dôležité, ale nie sú úplne principiálne. Keď presadzujeme zníženie dane z 22 na 18 percent a prejde iba 20 alebo prejde iba 21, no dobre, tak nebudeme hlasovať s opozíciou, lebo si myslíme, že zníženie dane o percento je lepšie ako žiadne zníženie a nechceme kvôli tomu robiť rozpory v koalícii. Ale keď považujeme nejakú právnu úpravu za, v rozpore s ústavou, tak budeme čušať, budeme hlasovať proti svojmu presvedčeniu, že nejaká úprava je protiústavná len z dôvodu, že sme na to nenašli zhodu v rámci koalície? Naozaj vidím rozdiel medzi týmito dvoma situáciami, keď nie je dohoda na niečom, čo je možno nedôležité alebo čo je dôležité, ale nie je principiálne, a na takejto zásadnej veci.
Ocenili ste, že je to dobrý nápad ako rozbiť koalíciu a že nám to nezazlievate. No, pán predseda a podpredseda Národnej rady Bugár, zazlieva, ale nemôže reagovať, keďže vedie schôdzu. Ale teda vyjadril sa aj verejne, že zazlieva. A vyčítate, že je to politická neúprimnosť, marketing, nekorektnosť, neúprimnosť. No, aj to tu už zaznelo, že je to trochu zvláštne, keď vy tu poukazujete na to, že náprava nenastala zásluhou postoja niektorých členov poslaneckého klubu SaS, ktorí pritom neboli členmi SaS, ale sú dnes v OĽANO, a tak ticho prehliadate, že rovnaký postoj mal aj váš dnešný koaličný partner a predseda SIET-e Radoslav Procházka. Čiže vy ste dnes v koalícii s dvoma stranami, ktoré ten zákon pokazili, a s jedným predsedom, ktorý prispel k tomu, že sa neopravil.
Špeciálne to vnímam, aj keď viem, že to nebolo myslené osobne, trochu nekorektné voči mne, keďže ja sa dlhodobo venujem ako občianskym právam, tak postaveniu národnostných menšín, a nie je to z mojej strany žiadna účelová póza za účelom teraz robenia nejakého problému vo vládnej koalícii. Ja som ako mimoparlamentný politik v roku 2010 spolu s vami, spolu s množstvom kritizoval tú novelu, ktorú presadila prvá Ficova vláda. Ja som sa ako poslanec Národnej rady usiloval za prvej Radičovej vlády ten zákon zmeniť a usiloval som sa o to spolu s vami nie preto, že som bol v poslaneckom klube MOST-u – HÍD, ale preto, že som bol o tom presvedčený. A chodil som debatovať do médií, chodil som na rokovania, chodil som sa hádať s Matovičom a Procházkom nie preto, že by mi to robilo dobre, ale pretože som myslel, že ide o dobrú vec, tak ako som presvedčený, že ide o dobrú vec aj teraz.
Pýtate sa, prečo sme neprišli za vami, prečo sme nerokovali, prečo sme s tým išli do médií? A čo by sme dosiahli, keby sme išli za vami? No tak by ste nám povedali, že nie. Možno sa vám to zdá nepríjemné, zlé, ale ja som naozaj presvedčený, že jediný spôsob ako dosiahnuť zmenu tohto zákona je vyvinúť verejný tlak na vás a vy potom vyviniete verejný tlak na svojich koaličných partnerov. Možno to nebude teraz, ale však my to budeme skúšať aj ďalej.
No, posledná vec. Tak ste trochu kritizovali ako pokrytecké a neúprimné, že niektorí svoje postoje menili a menili ich aj niekoľkokrát a že niektorí hlasovali za návrh zákona, ktorý predložil Peter Osuský, a o pár mesiacov nehlasovali za ten istý návrh zákona. V akademickom slovníku by to bolo možné označiť takmer za plagiát, ktorý ste predložili vy so svojimi kolegami. Ale vy to teraz dotiahnete ešte na vyšší stupeň. Vy nieže budete rôzne hlasovať o dvoch rovnakých zákonoch. Vy teraz nebudete hlasovať za návrh, ktorý ste sami predkladali. Nie tak dávno, pred dvoma rokmi.
A dostávam sa k poslednému rečníkovi, na ktorého by som rád reagoval, a to je pán poslanec Zsolt Simon. A som rád jeho postoju a som rád, že okrem poslancov, ktorí v tejto veci nezmenili postoj, ale budú hlasovať inak, ako hlasovali, tu máme aj poslancov, ktorí nezmenili postoj a budú hlasovať rovnako, ako hlasovali.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.4.2016 17:05 - 17:06 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Dávam námietku. Som presvedčený, že je možné, aby Národná rada určila lehoty. Skrátené legislatívne konanie neznamená, že musí to byť schválené v priebehu jedného dňa alebo dvoch dní. Skrátené legislatívne konanie môže, samozrejme môže, ale môžu byť skrátené iba niektoré lehoty. Ja som to odôvodnil vo vystúpení. A som presvedčený, že je úplne v poriadku, ak Národná rada určí, že to prerokuje a bude môcť nadobudnúť zákon účinnosť prvého júna, ako to navrhuje vláda, aj keď to bude prerokované a schválené na májovej schôdzi a bude väčší priestor o tom hovoriť, vysvetliť si to, debatovať.
Skryt prepis