Videokanál poslanca

Pán poslanec Beblavý, vecne s tým návrhom súhlasím, myslím, že to zdôvodnenie je jasné a presvedčivé. Je samozrejme možné, že poslanci vládnej koalície budú hlasovať proti, hlasovať proti sa dá, nejako to vecne zdôvodniť si veľmi neviem predstaviť. Ale na tvojom vystúpení ma zarazilo, že si ani na začiatku, ani na konci nespomenul, že treba odvolať aj ministra vnútra Roberta Kaliňáka, pretože o čomkoľvek bude táto Národná rada rokovať, kým bude vo funkcii, v takejto vysokej funkcií človek podozrivý z prepojenia na organizovaný zločin, tak to tým bude zatienené. A pri všetkom rešpekte k dôvodom pre odvolanie pána poslanca Valockého z funkcie predsedu výboru, k dôvodom, ktoré si uviedol, myslím si, že netreba zabúdať ani na to, že treba odvolať aj pána ministra Kaliňáka. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Chcel by som sa vyjadriť k druhému z tých troch bodov, o ktorých hovorila pani poslankyňa Remišová vo svojom vystúpení, a síce k tomu, že okrem zmlúv sa majú zverejňovať aj ich prílohy a dodatky.
No toto je vec, ktorá by v normálnej krajine nemusela byť predmetom návrhu novely, pretože v normálnej krajine by sa nerešpektoval len text zákona, ale aj duch a zmysel zákona. A duch a zmysel zákona je, samozrejme, taký, že ak zákon nariaďuje povinné zverejňovanie zmlúv, tak sa tým myslí, že majú byť zverejnené všetky podstatné náležitosti, ktoré sa tých zmlúv týkajú, a teda aj ich akékoľvek zmeny a dodatky a, samozrejme, aj prílohy, ktoré obsahujú podstatné náležitosti. Čiže bolo by to samozrejmé a štátne orgány a ďalšie povinné osoby by sami od seba zverejňovali nielen zmluvy, ale aj prílohy a dodatky, pretože by rešpektovali nielen suchý text, ale aj duch zákona.
Žiaľ, nežijeme v úplne normálnej krajine, a preto je potrebné niektoré veci povedať explicitne a nespoliehať sa na to, že štátne orgány a samospráva budú robiť takú vysoko sofistikovanú robotu, že okrem textu zákona budú rešpektovať aj duch zákona, preto si myslím, že tá novela je veľmi užitočná a hodná podpory.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. 
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 5. septembra 2016 a v gestorskom výbore do 6. septembra 2016.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. 
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. 
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Pán poslanec Viskupič, z dvoch tebou spomínaných možností aj ja sa prikláňam k tomu, že možno skôr by sme mali uvažovať o nejakej forme skupinového poslaneckého prieskumu, než celkom individuálneho, teda že by na vykonanie poslaneckého prieskumu stačila vôľa nejakej pomernej časti poslancov výboru, tretina, štvrtina, pätina alebo teda pomernej časti poslancov pléna, nejaký počet. Napriek tomu určite podporím tento návrh v prvom čítaní. A ak by aj sa nemal zmeniť, tak si myslím, že tie individuálne prieskumy sú možno horšie alebo menej dobré riešenie ako nejako odsúhlasené nejakou skupinou, ale určite sú lepšie ako súčasný stav, keď môže väčšina zablokovať uskutočnenie poslaneckého prieskumu.
Ten stav je svojím spôsobom absurdný, pretože poslanecký prieskum je spôsob zisťovania informácií, ktorý sa trochu líši od infožiadostí, trochu sa líši od interpelácií, trochu sa líši od položenia otázky na hodine otázok. Ale tak ako by nám prišlo zvláštne až nemožné, aby sme možnosť položiť otázku alebo interpeláciu podmieňovali súhlasom nejakého výboru alebo súhlasom celého pléna, tak podobne absurdné by bolo alebo je, ak poslanecký prieskum má byť takýmto spôsobom obmedzovaný.
A k tomu zneužívaniu chcem povedať, že na zneužívanie nie je potrebné meniť rokovací poriadok. Náš kolega pán poslanec Mora zo strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko vykonal niečo, čo nazval poslanecký prieskum, a v skutočnosti to bolo šikanovanie riaditeľky Základnej školy v Banskej Bystrici.

Ďakujem za reakciu, pán poslanec Gál. Nepochybne je to obsolentná právna norma, ako som uviedol aj vo svojom vystúpení na základe informácií, ktoré mi poskytlo ministerstvo vnútra, v rokoch 2012 až 2015 za porušenie povinnosti hlásiť prechodný pobyt nebol postihnutý nikto, za porušenie povinnosti hlásiť pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní nebol postihnutý nikto.
Súhlasím aj s tým, že obsolentných právnych noriem, ktoré sú zbytočné a neuplatňujú sa, máme v našom právnom systéme viacero. Je však rozdiel medzi tým, ak tam taká nejaká, taký nejaký zákon alebo, alebo nejaké ustanovenie zákona existuje a nevieme o ňom, a je rozdiel, ak o ňom vieme, ak niekto naňho upozorňuje, ak argumentuje, že je to obsolentné, nevyžaduje sa plnenie tohto ustanovenia a bolo by to dobré, dobré zrušiť.
Posledná vec na margo tej poznámky, že prechodný pobyt máme nielen v tomto zákone o hlásení pobytu občanov. Súhlasím, ale protiargumentom je, že my nenavrhujeme zrušiť prechodný pobyt, my navrhujeme akurát zrušiť povinnosť hlásiť prechodný pobyt a hlásiť pobyt v zahraničí dlhšie ako 90 dní. A teda ak niekto má dôvod, aby jeho prechodný pobyt bol takisto evidovaný, tak bude mať naďalej tú možnosť, napr. kvôli zákonu o zbraniach a strelive, zákon mu ju nebude nijako brať, akurát sa z povinnosti stane právo a nebude sa zbytočne ukladať povinnosť tam, kde štát neočakáva, že túto povinnosť budú občania plniť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, keď sa o problematike hlásenia pobytu občanov v zahraničí hovorilo prvýkrát, a bolo to pred vyše troma rokmi, tak vznikali na sociálnych sieťach a inde rôzne viac-menej recesistické iniciatívy "Hlásime polohu Kaliňákovi" a podobne. Niektorí, niektorí občania posielali informáciu o svojom pobyte aj nad rámec povinností, ktoré im stanovoval zákon, na ministerstvo vnútra.
Dnes už, bohužiaľ, nie sme v takej veselej dobe, najmä čo sa týka pána ministra Kaliňáka, preto by som skôr, ako sa vyjadrím k návrhu zákona, chcel vyzvať pána Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie ministra vnútra, pretože je neprípustné, aby v takejto vysokej štátnej pozícii zotrvával niekto, kto je podozrivý z prepojení na organizovaný zločin.
Peter Osuský tu pri uvádzaní návrhu zákona citoval viaceré ustanovenia ústavy, ktoré hovoria o základných právach a slobodách, pretože tie sú zákonom, tak ako aj v súčasnosti platí, dotknuté.
Rád by som tú argumentáciu doplnil a tiež by som sa chcel oprieť o ústavu. Konkrétne o čl. 2 ústavy, ktorý hovorí o tom, že štátne orgány môžu konať iba to, čo im zákon vyslovene povoľuje, kým ľudia môžu konať všetko, čo im zákon nezakazuje. Tento základný princíp je možné vysvetľovať dvoma spôsobmi. Jednak je to návod na to, akým spôsobom vykladať právny poriadok, ako sa správať v rámci právneho systému, ale druhý možný výklad je aj ten, že toto by sme mali mať na pamäti, keď sa ten právny systém vytvára, keď tvoríme normy právneho priadku, a mali by sme veľmi pozorne zvažovať, aké povinnosti dávame občanom a iným ľuďom a aké práva, právomoci vkladáme do rúk štátnych orgánov.
Zákon o hlásení pobytu občanov stanovuje občanom povinnosť alebo povinnosti, ktoré nie sú opodstatnené, a mám na mysli ako povinnosť hlásiť prechodný pobyt, tak povinnosť hlásiť prechodný pobyt v zahraničí. Štát žiada od občanov, aby im povinne hlásili informáciu, ktorú štát nepotrebuje, zaobíde sa aj bez nej. A zároveň to je informácia, ktorú ani občan nepotrebuje, aby štát o ňom viedol. Napriek tomu to štát žiada. Nie ako právo občana, ale ako povinnosť občana.
V rámci prípravy na prerokovanie tohto návrhu zákona, ktorým sa z povinnosti hlásiť prechodné pobyty, či už na území Slovenskej republiky, alebo v zahraničí, má stať povinnosť, som sa obrátil na ministerstvo vnútra so žiadosťou o informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, lebo som chcel zistiť, koľko občanov túto povinnosť plní a koľko občanov je prihlásených na prechodný pobyt alebo prechodný pobyt v zahraničí, koľko sa hlási. Tie čísla sú zaujímavé, a teda mňa zaujali najmä dve odpovede, ktoré som dostal.
Pýtal som sa jednak na to, že koľko občanov si splnilo tú povinnosť hlásiť prechodný pobyt a koľko si splnilo povinnosť hlásiť prechodný pobyt v zahraničí alebo pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní, a dostal som iba jedno sumárne číslo. A to z dôvodu, že funkcionalita informačného systému nerozlišuje prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a v zahraničí pri občanoch s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Čiže napriek tomu, že takúto povinnosť stanovujeme občanom, tak štát nedisponuje informáciou, koľko občanov sa prihlásilo na prechodný pobyt v zahraničí a koľko na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.
Zaujímavé na tom je, že existuje informačný systém registra fyzických osôb, ktorý bol podporený z projektov alebo teda ako projekt z eurofondov vo výške 19,3 mil. eur. A, samozrejme, že tento informačný systém nerieši iba otázku prechodného pobytu, ale za 19,3 mil. eur nedokáže tento informačný systém poskytnúť informáciu, koľko občanov prihlásených na prechodný pobyt je prihlásených na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a v zahraničí. Pritom je to triviálna informácia, ktorú pokročilý užívateľ Excelu by bez problémov dokázal vyprodukovať, keby mal tieto informácie uložené v excelovskej tabuľke, informačný systém za 19,3 milióna eur to schopný nie je.
Druhým zaujímavým zistením pre mňa, ktoré vyplynulo z odpovedí ministerstva vnútra, bola informácia o počte občanov, ktorí boli uznaní vinnými zo spáchania priestupku podľa § 46 priestupkového zákona za konanie spočívajúce v nesplnení povinnosti prihlásiť sa na prechodný pobyt podľa § 8, to bola jedna otázka a druhá, rovnaký priestupok vo k vzťahu nesplneniu povinnosti ohlásiť pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní. Odpoveď na prvú otázku, koľko občanov bolo takto postihnutých, je nula. Pýtal som sa na roky 2012, ’13, ’14 a ’15. Odpoveď na druhú otázku týkajúcu sa hlásenia pobytu v zahraničí je nula.
Čiže za roky 2012 - 2015 bolo postihnutých nula občanov za to, že porušili povinnosť, ktorú im ukladá zákon a podľa ktorej by mali hlásiť prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní. Práve možnosťou postihovať porušovanie tohto zákona argumentovalo ministerstvo vnútra v roku 2013, keď prišlo s vládnou novelou zákona o hlásení pobytu občanov a okrem iného navrhlo zmeniť formuláciu "ohlási vo vzťahu k hláseniu pobytu v zahraničí" na "je povinný ohlásiť". V dôvodovej správe sa tvrdilo, že dovtedajší stav neukladá občanovi výslovne povinnosť danú skutočnosť ohlásiť. Občania často nerozlišujú v právnom predpise, ak je povinnosť ustanovená slovesom bez použitia slova "povinný".
Tuto je zaujímavé, že vlastne pán prezident Gašparovič napriek tomu, že teda ten zákon bol schválený, nahradilo sa slovo "ohlási" slovom "je povinný ohlásiť", zákon vetoval a navrhol vypustiť túto zmenu. Správne argumentoval tým, že ak je v zákone "ohlásiť", tak to stanovuje povinnosť, takže aj to je taký vtipný moment, že pán prezident Gašparovič v tomto prípade prejavil oveľa vyššie právne vedomie ako predkladatelia návrhu zákona a tí, ktorí ten zákon vtedy schválili.
Ale čo je podstatné vo vzťahu k tomu, o čom dnes rokujeme, je, že ministerstvo vnútra pri, pri zdôvodňovaní toho, prečo je potrebné tú povinnosť stanoviť nejako explicitnejšie a jasnejšie aj pre občanov, v dôvodovej správe tvrdilo, že nesplnenie si uvedenej povinnosti umožní správnemu orgánu postih fyzickej osoby podľa zákona o priestupkoch. Ako to už bolo spomenuté zo strany Petra Osuského a Martina Poliačika, ministerstvo vnútra potom po verejnej kritike začalo tvrdiť, že však nikto za to nie je postihovaný a nikomu ani nechceme v budúcnosti za porušovanie tohto zákona ukladať pokuty. Tie informácie, ktoré som dostal z infožiadosti na ministerstve vnútra, potvrdzujú, že je to naozaj tak, že žiadne postihy za porušovanie tohto zákona nehrozia a nikomu sa pokuta neukladá.
Mohli by sme si povedať, fajn, nikto nie je postihovaný za neplnenie tejto povinnosti, je však absurdné, ak štát ukladá občanom povinnosti, ktoré nemyslí vážne. Povinnosť, ktorá nie je nijako odôvodnená, povinnosť, ktorá nie je potrebná. Ak by tá povinnosť bola potrebná, tak štát by mal očakávať, že občania si túto povinnosť budú plniť, mal by jej plnenie vymáhať a v prípade, ak dochádza k jej porušovaniu, mal by trestať tých, ktorí povinnosť porušujú. Alebo je tá povinnosť nepotrebná, zbytočná a potom nie je riešením to, že nebudeme sankcionovať porušovanie tej povinnosti, ale že ju ako povinnosť zrušíme a nebudeme občanom ukladať povinnosť, o ktorej sme my ako zákonodarcovia alebo štát presvedčení, že ju vlastne ani nie je potrebné plniť. Taká povinnosť nemá čo hľadať v právnom systéme.
V Českej republike už v roku 2000 schválili nový zákon o evidencii obyvateľov. Predtým, ako ten zákon schválili, tak si porovnali právne úpravy v iných krajinách a dospeli k záveru, že vzhľadom na spoločenské a ekonomické zmeny, ktorými Česká republika prešla po novembri 89, je inštitút prechodného pobytu už neopodstatnený, že tento inštitút už stratil svoje opodstatnenie, a bolo to v roku 2000. My sme dnes v roku 2016. Bolo to v roku 2000. My sme dnes v roku 2016, napriek tomu takúto povinnosť ešte stále máme.
Posledná vec. Chcel by som sa za predkladateľov vyjadriť k stanovisku ministerstva financií. V dôvodovej správe alebo resp. v doložke sme uviedli, že nebude mať schválenie zákona žiadny vplyv na rozpočty verejných financií. Ministerstvo financií vo svojom stanovisku uvádza:
"Z dôvodu, že sa navrhuje nahradiť povinnosť hlásiť prechodný pobyt právom hlásiť ho, je podľa nášho názoru možné predpokladať negatívny vplyv na príjmy rozpočtu verejnej správy. Z tohto dôvodu a v súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy je potrebné uviesť finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na 3 nasledujúce roky. Spolu s tým je potrebné uviesť aj návrhy na úhradu úbytku príjmov."
Ministerstvo financií neuvádza, akým spôsobom by mohol mať tento zákon negatívny vplyv na príjmy rozpočtu verejnej správy, takže nevieme, na základe čoho sa to domnieva, ale chcel by som poukázať na inú vec. Toto stanovisko je stanovisko z 27. mája 2016. 25. mája 2013 dalo ministerstvo financií k návrhu zákona, ktorý predložil poslanec Peter Osuský a ktorý bol takisto novelou hlásení o pobyte občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, a tam, čuduj sa svete, berieme na vedomie, že materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. A ten návrh nie je podobný, ten návrh nie je veľmi podobný, ten návrh nie je takmer rovnaký, ten návrh je úplne rovnaký s tým návrhom, ktorý tu Peter Osuský v predchádzajúcom volebnom období predložil v roku 2013. Pod oboma stanoviskami je podpísaný pán Radovan Majerský, generálny riaditeľ sekcie rozpočtovej politiky ministerstva financií, a teda buď v roku 2013, alebo v roku 2016 sa pomýlil.
V každom prípade by som očakával, že ministerstvo financií bude mať nejaký informačný systém, ktorý zabezpečí, že k dvom rovnakým návrhom zákona nedá úplne protikladné vyjadrenia, keď v jednom bude tvrdiť, že návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, a v druhom prípade bude tvrdiť, že má vplyv a je potrebné to vyčísliť. Ak takýto informačný systém ministerstvo financií ešte nemá, tak predpokladám, že je možné ho vybudovať, za nejakých 20 mil. eur by sa určite niečo také podobné dalo zrealizovať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Krajniak, nie je podstatné, či je mačka biela alebo čierna, ale dôležité je, že chytá myši. To je nielen čínske príslovie, ale aj obľúbené heslo Roberta Fica z čias, keď ešte nebol sociálnym demokratom alebo bol "tretia cesta" a snažil sa vymedziť ako voči pravici, tak voči ľavici. A myslím si, že môžte to vnímať ako pragmatický prístup, ale aj v prípade Roberta Fica, aj v prípade tohto vášho návrhu zákona je to skôr populizmus ako pragmatizmus.
K politickej korektnosti. Ak niekto sám o sebe hovorí, že je to Cigán, alebo, alebo z kruhu svojho etnika hovorí, že sú to Cigáni, je to úplne v poriadku. Keď sa tak cíti, nie je s tým problém. V slovenskom jazyku má slovo Cigán aj negatívnu konotáciu, a takže, takže ak sa to slovo používa, tak častokrát sa používa práve s úmyslom nejakým spôsobom dehonestovať príslušníkov tohto etnika.
Neviem, čo je zlé na tom, že sa správame k ľuďom slušne, úctivo a prejavujeme to napríklad aj v tom, ako ich nazývame. Aj černochov nazývali negrami, aj homosexuálov nazývali buzerantami a neviem, či je správne podľa vášho názoru, aby sme, aby sme takto používali tieto slová len z dôvodu, že sa chcem vyhnúť tej zlej politickej korektnosti.
A naozaj vidím dramatický rozdiel medzi tým, keď sa kritizuje politický protivník, to by som v žiadnom prípade nenazýval šírením nenávisti, a keď sa vyvolávajú negatívne emócie voči celej skupine definovanej na etnickom, rasovom alebo národnostnom základe.

Pán poslanec Kollár, povedali ste, že škoda, že sa to začne celé točiť okolo Cigánov. No naozaj škoda, ale to sme nespôsobili my. To spôsobili ste vy tým, že ste tento návrh predložili, spôsobil to váš kolega pán poslanec Krajniak tým, ako vystúpil v svojom prvom vystúpení, kde sa teda venoval všetkým možným súvislostiam rómskych osád a akoby len okrajom spomenul aj čierne stavby. Ak tvrdíte, že nejde, citujem,
"o Cigánov", tak okrem toho, že súhlasím s pánom poslancom Žarnayom, že mali by sme používať termín, v ktorom nie je tento dehonestujúci rozmer zahrnutý, teda mali by sme hovoriť o Rómoch, ale, ale ide o nich. Však o nich ste hovorili aj vy. Hovoril o nich pán poslanec Krajniak a je jasné, že v tom návrhu ide o nich.
A chcel som vám položiť jednu otázku. Ak tvrdíte, že teraz sa to nerieši, teraz je problém, ak starosta príde do rómskej osady, tak akurát, opäť citujem, "dostane po papuli", tak povedzte mi, čo sa zmení vaším zákonom? Čo by bolo iné, keby váš zákon platil a ten istý starosta by prišiel do tej istej osady? Nedostal by po papuli? Čo vo vašom zákone je také, že by nedostal? To mi skúste vysvetliť.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. K pánu poslancovi Poliačikovi, že či som bol, či som bol mierny. No tak zdá sa mi, zdá sa mi lepšie, keď sa vecne bavíme o nejakom probléme, ako keď sa budeme navzájom nálepkovať s tým, že viem si predstaviť, že by, keby tento alebo podobný návrh predložila iná strana, tak by som možno volil aj trochu ostré slová. Tuto očakávam, že je možná aj nejaká diskusia.
Pán poslanec Goga hovoril o tom, že áno, máme tu neprispôsobivé správanie spoluobčanov. Spomenul pána Oskara Dobrovodského, ktorý je členom vašej strany, a ja teda vôbec nechcem zľahčovať tú situáciu, v ktorej sa pán Dobrovodský nachádza, ale aj toto vaše vyjadrenie a vlastne aj úvodné vystúpenie predkladateľa hovorí o tom, že, no, o tie čierne stavby nakoniec ani tak celkom nejde, to celkom nie je to podstatné, čo chcete ukázať spoločnosti, vyslať signál, pretože pán Dobrovodský nemá problém so žiadnou čiernou stavbou vo svojom okolí, pokiaľ viem. No, jeho hlavný problém je trochu v inom asi, nie? A nie v tom, že je to nejaká čierna stavba.
A, pán poslanec, pán poslanec Fecko, no áno, áno, sú niektorí Rómovia, ktorí nemyslia, nemyslia na budúcnosť, a to, čo je problém a to čo vnímam ako nebezpečné, je taká paušalizácia, že tam, že a toto Rómovia a hento Rómovia a tamto Rómovia. Lebo Rómovia sú ľudia ako my, sú tam dobrí, zlí, zodpovední, nezodpovední, slušní, neslušní. Pozerajme sa na nich ako na ľudí.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia. Zajtra sa po rómsky povie tajsa, pán Fecko, to len tak medzi nami.
A dovoľte mi, aby som aj túto príležitosť využil na to, aby som vyzval pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie, lebo je neprípustné, aby post ministra vnútra zastával človek podozrivý z prepojení na organizovaný zločin.
Politici sa usilujú o blaho občanov. Všetci o tom vieme. Možno to znie trochu paradoxne po tom, čo som povedal pred chvíľou pánu ministrovi Kaliňákovi. Ale je to tak. Niektorí najmä o to vlastné blaho, ale pre potreby debaty pripusťme, že politikom ide o blaho občanov, akurát majú rozdielne predstavy, ako k tomu blahu občanov dospieť. Existujú rôzne prístupy, povedzme, ak chceme zvýšiť životnú úroveň obyvateľov, tak môžme mať prístup A, ktorý je založený na tom, že treba povzbudiť podnikavosť ľudí, vytvoriť priestor pre to, aby sa dobre podnikalo a pracovalo, štát by mal menej zasahovať do ekonomiky, mali by sa znižovať dane a odvody a malo by sa vytvárať dobré podnikateľské prostredie, mal by sa spružniť trh práce a potom to pôjde. Potom sa naštartuje ekonomika, podnikateľom sa bude dariť, budú zamestnávať ľudí, budú ich dobre platiť, zvýši sa životná úroveň. Nazvime ten prístup, povedzme, pravicový. Potom existuje iný prístup, prístup B, ktorý hovorí o tom, že štát má zodpovednosť za to, že zvýši ľudom životnú úroveň, že by mal viac zdaňovať, aby mohol viacej prerozdeľovať, že by mal prísnejšie regulovať tých zlých podnikateľov, aj v Zákonníku práce, aj v iných sférach, pretože podnikatelia sú tí, ktorí sú v podstate nepriatelia. Štát je ten dobrý. Tento prístup, povedzme, nazvime ľavicový. Tieto dva prístupy sú síce protikladné, ale spája ich jedna vec, že sú príliš komplikované. Príliš zložité. Preto okrem prístupu A a prístupu B tu máme aj prístup C, ktorý je založený na tom, že je to príliš zložité, tak spravme to nejako jednoduchšie. Prístup C, ak by chcel riešiť napríklad životnú úroveň, tak by poslanec vyznávajúci tento prístup prišiel do parlamentu s návrhom zákona, ktorý by mal dva paragrafy. Prvý by znel: Životná úroveň všetkých občanov Slovenskej republiky sa zvyšuje o 20 percent. A druhý paragraf by znel: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. Tento prístup C môžeme si nazvať populistický.
Tak teraz si kladiem otázku, ktorý z týchto prístupov sa uplatnil pri predkladaní tohto návrhu zákona. Je to prístup pravicový? Ľavicový? Obávam sa, že C je správne. Zázraky na počkanie nemožné do troch dní. Aby sme boli spravodliví k predkladateľom, nemožné do desiatich dní. Stavebný zákon už dnes obsahuje spôsob, akým sa odstraňujú čierne stavby a áno, tento spôsob, ktorý je zadefinovaný v zákone, sa nevyužíva dôsledne alebo, teda je to eufemizmus, skoro vôbec. Ale toto je tradičný slovenský postup, že ak niečo nefunguje, tak miesto toho, aby sme sa snažili nájsť spôsob, ako zákon uplatňovať, ako jeho plnenie vymáhať, tak schválime nový zákon. V tomto prípade, našťastie, len pár odsekov.
Pozrime sa teda na to, čo ten zákon obsahuje. Zákon zavádza špeciálnu kategóriu čiernych stavieb, čiernych stavieb postavených na cudzom pozemku, lebo čierne stavby už aj dnes možno odstrániť, alebo nariadiť ich odstránenie. A preto túto špeciálnu kategóriu vytvára špeciálny režim ich odstraňovania. Navrhuje sa nový § 88 ods. 3, ktorý znie: "Ak ide o odstránenie stavby podľa ods. 1 písm. e)," (to je tá čierna stavba na cudzom pozemku) "stavebný úrad nariadi jej odstránenie aj na návrh vlastníka pozemku alebo obce, v ktorej katastrálnom území sa pozemok nachádza, ak s tým vlastník pozemku súhlasí, a o odstránení stavby rozhodne do desať dní odo dňa začatia konania o odstránení stavby." Rozhodne do desať dní. Ak má človek aspoň trošku tušenia o tom, čo je to správny poriadok, o tom, ako sa postupuje pri rozhodovaní v správnom konaní, v stavebnom konaní, akomkoľvek inom konaní, vie, že tento zámer je absolútne nerealistický, aby boli dodržané všetky postupy, aby sa právny orgán rozhodoval so znalosťou veci po dôkladnom oboznámení sa so všetkými faktami, aby dal všetkým účastníkom konania možnosť vyjadriť sa. Ale teda pre takú ilustráciu spomeniem, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám dáva povinným osobám lehotu osem pracovných dní na to, aby odpovedali na žiadosť o informácie. Čo ako jednoduchá je tá žiadosť o informácie, tak ktorýkoľvek úrad má 8 pracovných dní, čo je v najlepšom prípade 10 kalendárnych dní, častokrát je to viacej, ak tam padnú oba víkendy, ale na odpoveď na žiadosť o informácie vlastne dáme rovnakú, rovnakú lehotu ako na rozhodnutie o odstránení stavby.
Odsek 4: "Ak ten, kto bol povinný odstrániť stavbu podľa ods. 1 písm. e), neodstráni do 10 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia o odstránení stavby, na jeho náklady zabezpečí odstránenie stavby stavebný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, a to bezodkladne. To sa nevzťahuje na odstránenie inžinierskej stavby." Odstránenie stavby za 10 dní je asi možné, ak vyhodíme do vzduchu, alebo niečo podobné, ale skôr odstránenie stavby od vykonateľnosti rozhodnutia je reálne v prípade tých chatrčí v rómskych osadách ako v prípade paláca pána Talapku postaveného na štátnom pozemku. Tam neviem, či by bolo veľmi reálne očakávať, že sa také niečo udeje do 10 dní, ale to už tak signálne, signálne zaznačuje, že vlastne komu je tento zákon určený a že nejde o Talapkov.
Odsek 5: "Ak ide o odstránenie stavby podľa ods. 1 písm. e) a osoby podľa ods. 2" (teda tí, ktorí tam majú tie stavby) "nie je možné zistiť, stavebný úrad uloží povinnosť odstrániť stavbu v katastrálnom území, v ktorej sa nachádza, teda odstrániť stavbu v obci v katastrálnom území, v ktorej sa nachádza." Ak nie je známy vlastník, tak teda má to odstrániť samotná obec. Tým nám vzniká trochu paradoxná situácia, že obec je v akomsi trojjedinom postavení, že obec je iniciátor toho konania, sama navrhne, aby tá stavba bola odstránená, potom obec ako stavebný úrad rozhodne o tom, že tá stavba bude odstránená, a nakoniec nariadi obci, čiže samej sebe, aby, aby tá stavba bola odstránená, prípadne ju sama odstráni ako stavebný úrad, keď vlastník tej stavby nekoná. Čiže akési odstraňovanie na vlastný návrh a ešte potom samému sebe prikazovanie.
Je to trochu paradoxné, ale čo tam po paradoxoch. Toto by nepochybne malo finančné následky pre obce. Nielenže by mali viac práce, čo sa týka rozhodovania, s rozhodovaním a konaním, ale aj so samotným odstraňovaním, či už to budú odstraňovať ako obce, ktoré odstraňujú, keď nie je známy vlastník, alebo ako stavebný úrad, ak vlastník nekoná. To nepochybne prinesie určité náklady a bude to mať vplyv na rozpočet tej obce. Predkladatelia tvrdia, že vplyv na rozpočet verejnej správy bude pozitívny, uvádzajú to v doložke vplyvov. Nijako to nezdôvodňujú. Ani mne to nedáva nejaké logické vysvetlenie. Ako je možné, že keď obci uložíme nové úlohy, nedáme jej na to nové peniaze? A zároveň očakávame, že obce budú odstraňovať, čiže konať a nie od všetkých tých, na ktorých náklady to budú odstraňovať, to dokážu vymôcť, resp. keď to budú odstraňovať ako obec, nie ako stavebný úrad, tak to budú odstraňovať na vlastné náklady. Takže zaťaží to rozpočty obcí.
Aj stanovisko ministerstva financií upozorňuje na to, že práve z týchto dôvodov to môže mať a teda zrejme bude mať negatívny vplyv na rozpočty obcí alebo rozpočet verejnej správy. Bolo by asi žiaduce v budúcnosti pri predkladaní takýchto návrhov aj odôvodniť, v čom predkladatelia očakávajú pozitívny vplyv, lebo ministerstvo financií v tomto prípade argumentuje, čo bude znamenať ten negatívny vplyv. Tu len teda podotýkam, že nad rámec toho, čo si je možné prečítať v návrhu a dôvodovej správe, tak ministerstvo financií evidentne nedisponovalo informáciou, že pán poslanec Krajniak je pripravený z vlastného zatiahnuť prípadné náklady, ktoré s tým obce budú mať.
Je to klasická scéna, klasický postup, ktorý sa uplatňuje na Slovensku, a nielen na Slovensku. Máme tu nejaký zložitý problém a nájdeme naňho jednoduché riešenie, žiaľ, len zdanlivé, nie reálne. Ale vyzerá to dobre, prinajmenšom pred voličmi, ktorí sú negatívne naladení voči Rómom, či už na základe vlastných negatívnych skúseností zo spolužitia, alebo na základe informácií z médií, alebo na základe vlastných predsudkov a takých, ktorí by najradšej všetkých Rómom poslali rovno do plynu. Tí všetci budú tomuto návrhu nepochybne tlieskať, cítiť sa ním oslovení.
V dôvodovej správe sa píše o tom, že je to zákon proti čiernym stavbám, ale ako ukázalo aj vystúpenie pána poslanca Krajniaka, o tie čierne stavby tam nejde predovšetkým, lebo väčšinu z jeho vystúpenia v rozprave, ktorú tu mal predo mnou, nevenoval ani tak problematike čiernych stavieb ako problematike našich rómskych spoluobčanov. Vidím za tým kalkulovanie s rasistickými náladami verejnosti, snahu zviesť sa na nich, vytĺcť z toho politický kapitál, ale čo je zlé, čo je nebezpečné, zároveň je to aj povzbudzovanie takýchto nálad. To sa mi na tom návrhu, aj keď to tam nie je napísané čierne na bielom, ale však všetci vieme, že o čo tam vlastne ide, zdá horšie, ako samotný fakt, že je to populizmus a že technicky to takto ťažko môže fungovať. A považujem za nezodpovedné, aby sa takto správali politici. Nepochybujem, že táto téma a podobné témy budú na pôde tohto parlamentu otvorené ešte viackrát, mnohokrát a nie je to ani prvýkrát, čo sa táto téma takýmto spôsobom otvára.
Pán poslanec Krajniak hovoril, že toto nie je ten návrh, s ktorým prišiel pán Počiatek, toto nie je ten návrh, s ktorým prišiel pán poslanec Kaník, teda prichádzal s ním opakovane. No ale ja som si prečítal tie návrhy pána poslanca Kaníka a prečítal som si váš návrh. Váš návrh je recyklát, mierne upravený recyklát, ktorý aj z hľadiska štruktúry toho návrhu zákona je veľmi, veľmi podobný, nevravím že identický, a samozrejme, že keď chcem riešiť ten istý problém, tak nemôžem to riešiť úplne iným spôsobom, ak mi ide o ten istý cieľ. Nepoužívam slovo recyklát v negatívnom slova zmysle, bežne vyrábam recykláty. Rozdiely tam sú a teda najviditeľnejšie rozdiely, ktoré som tam našiel, že pán poslanec Kaník mal mantru 30 dní, teda do 30 dní sa malo rozhodnúť o návrhu na odstránenie stavby a ak stavebník alebo vlastník tej stavby nekonal, tak stavebný úrad mal, teda aplikoval 30 dní, tak stavebný úrad mal začať konať v tejto veci a odstrániť tú stavbu sám. Tuto naši kolegovia prichádzajú s mantrou 10 dní, aj na rozhodnutie, aj na začatie konania v smere odstránenia stavby, ak stavebník nekoná. Tak toto je také prvé vylepšenie pôvodne Kaníkovho návrhu. A, bohužiaľ, zasa je za tým podľa môjho názoru očakávanie nejakého politického zisku z toho, Však ale im ukážeme, Boha jeho cigánskeho, nie?! Čo tridsať dní? Desať dní!
Druhé vylepšenie spočíva v tom, že návrh na odstránenie stavby v tom Kaníkovom návrhu, no mohol dať vlastník pozemku, čo asi má istú logiku. V tomto prípade to môže spraviť aj obec so súhlasom vlastníka pozemku. Neviem, v čom je to lepšie? Skôr sa mi zdá, že je to otvorenie priestoru pre to, aby si z toho starostovia robili agendu na miestnej úrovni. Čiže ani v tomto ohľade, aj keď som nebol fanúšikom návrhu pána poslanca Kaníka, tie vylepšenia vo vašom návrhu som myslel v úvodzovkách, ak to snáď nebolo jasné.
A nechcem popierať, že problém, ktorý chcete týmto návrhom zákona riešiť, je veľmi vážny. Sú tu čierne stavby, čierne stavby na cudzích pozemkoch. Čierne stavby na vlastných pozemkoch sú tiež problém, aj keď iný problém asi. Tie čierne stavby, ktoré budú postavené v budúcnosti, ale aj tie čierne stavby, ktoré už dnes stoja, lebo však aj tie sú problém, aj s tými treba niečo robiť. A problém len nie sú stavby v rómskych osadách. Problémom je život ľudí v rómskych osadách. Problém je spolužitie Rómov a nerómov v rómskych osadách alebo v obciach, v ktorých blízkosti sa nachádzajú rómske osady. Ale vytvárať ilúziu, že na zložité problémy existujú jednoduché riešenia, aby som zacitoval kolegu Krajniaka, podľa môjho názoru k skutočnému riešeniu tých zložitých problémov nejako nepomôže, skôr naopak. A na čo by sme si mali dávať pri takýchto citlivých témach zvlášť pozor, je, aby sme nevyvolávali vášne, negatívne emócie či rovno nenávisť. Je ich tu aj tak dosť. A nemali by sme zabúdať, že tu nejde o nejaké čísla, sociálne javy, budovy, ale ide tu o ľudské bytosti a ich životy a ich dôstojnosť. A samozrejme, že ten slovník, keď hovoríme pri pulte v sále Národnej rady, je trochu iný, ako keď tú tému komunikujeme trebárs na Facebooku alebo v článku alebo na stretnutí s občanmi. A mali by sme sa v tomto správať zodpovedne, korektne a slušne bez ohľadu na to, či hovoríme o Rómoch z osád alebo trebárs o utečencoch.
Pán prezident Kiska tu včera zdôraznil význam vzdelávania. Nesúhlasím s pánom poslancom Krajniakom, že 25 rokov sme to robili takto. Ak by sme to takto robili, tak sa nestane to, že segregácia vo vzdelávaní sa prehlbuje a má také rozmery, ako dnes má. A súhlasím, že nedá sa to vyriešiť iba tým, že škola niečo bude robiť, alebo budú robiť niečo nejakí sociálni pracovníci. Samozrejme, že rodina je dôležitá. Ale mnohé komunity sú už v takej situácii, že tá samotná rodiny bez nejakej vonkajšej pomoci už si sama nie je schopná pomôcť. A asi sa zhodneme, že ten problém je oveľa komplexnejší a vyžaduje si aj oveľa komplexnejšie riešenia, aj na tom, že voči porušovaniu zákonov má byť nulová tolerancia a majú sa zákony vymáhať nielen vo vzťahu k porušovateľom zákonov v rómskych osadách. Ale aj keď môžeme pochybovať o tom, že to, čo pán prezident Kiska načrtol ako cieľ, ktorý by sme si mali dať, ktorý sa týka výsledkov rómskych detí, ktoré budú dosahovať a ktoré by mali byť rovnaké ako výsledky iných detí, možno je to nerealistické, možno to nevieme dosiahnuť, ale nepochybne to ukazuje cestu, ktorou by sme sa mali uberať. Nesúhlasím s názorom, že vzdelanie to nerieši. Vzdelanie samé osebe to nerieši, samozrejme, ale bez vzdelania, bez vzdelania to nepôjde. Špeciálne to platí pre deti z rómskych osád.
Ak sa ten kruh, o ktorom hovoril aj pán poslanec Krajniak, má preťať, tak na to určite nebude stačiť iba nulová tolerancia voči porušovaniu priestupkov alebo iba to, že schválime nejaký zákon, ktorým sa teoreticky zdanlivo vytvorí nejaký nástroj, ktorým sa bude efektívnejšie potláčať vytváranie nových čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. To samé osebe nepovedie ani k tomu, že rómske deti budú mať väčšiu chuť sa vzdelávať, ani že rómski rodičia z týchto osád, tí, ktorí sa dnes správajú nezodpovedne, sa budú správať zodpovednejšie, že ľudia, ktorí dnes nemajú prácu, tú prácu si nájdu.
Z tohto dôvodu sa mi zdá, že ten návrh nie je dobrý, a ja ho teda nepodporím.
Ďakujem za pozornosť.