Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia. Zajtra sa po rómsky povie tajsa, pán Fecko, to len tak medzi nami.
A dovoľte mi, aby som aj túto príležitosť využil na to, aby som vyzval pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie, lebo je neprípustné, aby post ministra vnútra zastával človek podozrivý z prepojení na organizovaný zločin.
Politici sa usilujú o blaho občanov. Všetci o tom vieme. Možno to znie trochu paradoxne po tom, čo som povedal pred chvíľou pánu ministrovi Kaliňákovi. Ale je to tak. Niektorí najmä o to vlastné blaho, ale pre potreby debaty pripusťme, že politikom ide o blaho občanov, akurát majú rozdielne predstavy, ako k tomu blahu občanov dospieť. Existujú rôzne prístupy, povedzme, ak chceme zvýšiť životnú úroveň obyvateľov, tak môžme mať prístup A, ktorý je založený na tom, že treba povzbudiť podnikavosť ľudí, vytvoriť priestor pre to, aby sa dobre podnikalo a pracovalo, štát by mal menej zasahovať do ekonomiky, mali by sa znižovať dane a odvody a malo by sa vytvárať dobré podnikateľské prostredie, mal by sa spružniť trh práce a potom to pôjde. Potom sa naštartuje ekonomika, podnikateľom sa bude dariť, budú zamestnávať ľudí, budú ich dobre platiť, zvýši sa životná úroveň. Nazvime ten prístup, povedzme, pravicový. Potom existuje iný prístup, prístup B, ktorý hovorí o tom, že štát má zodpovednosť za to, že zvýši ľudom životnú úroveň, že by mal viac zdaňovať, aby mohol viacej prerozdeľovať, že by mal prísnejšie regulovať tých zlých podnikateľov, aj v Zákonníku práce, aj v iných sférach, pretože podnikatelia sú tí, ktorí sú v podstate nepriatelia. Štát je ten dobrý. Tento prístup, povedzme, nazvime ľavicový. Tieto dva prístupy sú síce protikladné, ale spája ich jedna vec, že sú príliš komplikované. Príliš zložité. Preto okrem prístupu A a prístupu B tu máme aj prístup C, ktorý je založený na tom, že je to príliš zložité, tak spravme to nejako jednoduchšie. Prístup C, ak by chcel riešiť napríklad životnú úroveň, tak by poslanec vyznávajúci tento prístup prišiel do parlamentu s návrhom zákona, ktorý by mal dva paragrafy. Prvý by znel: Životná úroveň všetkých občanov Slovenskej republiky sa zvyšuje o 20 percent. A druhý paragraf by znel: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. Tento prístup C môžeme si nazvať populistický.
Tak teraz si kladiem otázku, ktorý z týchto prístupov sa uplatnil pri predkladaní tohto návrhu zákona. Je to prístup pravicový? Ľavicový? Obávam sa, že C je správne. Zázraky na počkanie nemožné do troch dní. Aby sme boli spravodliví k predkladateľom, nemožné do desiatich dní. Stavebný zákon už dnes obsahuje spôsob, akým sa odstraňujú čierne stavby a áno, tento spôsob, ktorý je zadefinovaný v zákone, sa nevyužíva dôsledne alebo, teda je to eufemizmus, skoro vôbec. Ale toto je tradičný slovenský postup, že ak niečo nefunguje, tak miesto toho, aby sme sa snažili nájsť spôsob, ako zákon uplatňovať, ako jeho plnenie vymáhať, tak schválime nový zákon. V tomto prípade, našťastie, len pár odsekov.
Pozrime sa teda na to, čo ten zákon obsahuje. Zákon zavádza špeciálnu kategóriu čiernych stavieb, čiernych stavieb postavených na cudzom pozemku, lebo čierne stavby už aj dnes možno odstrániť, alebo nariadiť ich odstránenie. A preto túto špeciálnu kategóriu vytvára špeciálny režim ich odstraňovania. Navrhuje sa nový § 88 ods. 3, ktorý znie: "Ak ide o odstránenie stavby podľa ods. 1 písm. e)," (to je tá čierna stavba na cudzom pozemku) "stavebný úrad nariadi jej odstránenie aj na návrh vlastníka pozemku alebo obce, v ktorej katastrálnom území sa pozemok nachádza, ak s tým vlastník pozemku súhlasí, a o odstránení stavby rozhodne do desať dní odo dňa začatia konania o odstránení stavby." Rozhodne do desať dní. Ak má človek aspoň trošku tušenia o tom, čo je to správny poriadok, o tom, ako sa postupuje pri rozhodovaní v správnom konaní, v stavebnom konaní, akomkoľvek inom konaní, vie, že tento zámer je absolútne nerealistický, aby boli dodržané všetky postupy, aby sa právny orgán rozhodoval so znalosťou veci po dôkladnom oboznámení sa so všetkými faktami, aby dal všetkým účastníkom konania možnosť vyjadriť sa. Ale teda pre takú ilustráciu spomeniem, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám dáva povinným osobám lehotu osem pracovných dní na to, aby odpovedali na žiadosť o informácie. Čo ako jednoduchá je tá žiadosť o informácie, tak ktorýkoľvek úrad má 8 pracovných dní, čo je v najlepšom prípade 10 kalendárnych dní, častokrát je to viacej, ak tam padnú oba víkendy, ale na odpoveď na žiadosť o informácie vlastne dáme rovnakú, rovnakú lehotu ako na rozhodnutie o odstránení stavby.
Odsek 4: "Ak ten, kto bol povinný odstrániť stavbu podľa ods. 1 písm. e), neodstráni do 10 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia o odstránení stavby, na jeho náklady zabezpečí odstránenie stavby stavebný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, a to bezodkladne. To sa nevzťahuje na odstránenie inžinierskej stavby." Odstránenie stavby za 10 dní je asi možné, ak vyhodíme do vzduchu, alebo niečo podobné, ale skôr odstránenie stavby od vykonateľnosti rozhodnutia je reálne v prípade tých chatrčí v rómskych osadách ako v prípade paláca pána Talapku postaveného na štátnom pozemku. Tam neviem, či by bolo veľmi reálne očakávať, že sa také niečo udeje do 10 dní, ale to už tak signálne, signálne zaznačuje, že vlastne komu je tento zákon určený a že nejde o Talapkov.
Odsek 5: "Ak ide o odstránenie stavby podľa ods. 1 písm. e) a osoby podľa ods. 2" (teda tí, ktorí tam majú tie stavby) "nie je možné zistiť, stavebný úrad uloží povinnosť odstrániť stavbu v katastrálnom území, v ktorej sa nachádza, teda odstrániť stavbu v obci v katastrálnom území, v ktorej sa nachádza." Ak nie je známy vlastník, tak teda má to odstrániť samotná obec. Tým nám vzniká trochu paradoxná situácia, že obec je v akomsi trojjedinom postavení, že obec je iniciátor toho konania, sama navrhne, aby tá stavba bola odstránená, potom obec ako stavebný úrad rozhodne o tom, že tá stavba bude odstránená, a nakoniec nariadi obci, čiže samej sebe, aby, aby tá stavba bola odstránená, prípadne ju sama odstráni ako stavebný úrad, keď vlastník tej stavby nekoná. Čiže akési odstraňovanie na vlastný návrh a ešte potom samému sebe prikazovanie.
Je to trochu paradoxné, ale čo tam po paradoxoch. Toto by nepochybne malo finančné následky pre obce. Nielenže by mali viac práce, čo sa týka rozhodovania, s rozhodovaním a konaním, ale aj so samotným odstraňovaním, či už to budú odstraňovať ako obce, ktoré odstraňujú, keď nie je známy vlastník, alebo ako stavebný úrad, ak vlastník nekoná. To nepochybne prinesie určité náklady a bude to mať vplyv na rozpočet tej obce. Predkladatelia tvrdia, že vplyv na rozpočet verejnej správy bude pozitívny, uvádzajú to v doložke vplyvov. Nijako to nezdôvodňujú. Ani mne to nedáva nejaké logické vysvetlenie. Ako je možné, že keď obci uložíme nové úlohy, nedáme jej na to nové peniaze? A zároveň očakávame, že obce budú odstraňovať, čiže konať a nie od všetkých tých, na ktorých náklady to budú odstraňovať, to dokážu vymôcť, resp. keď to budú odstraňovať ako obec, nie ako stavebný úrad, tak to budú odstraňovať na vlastné náklady. Takže zaťaží to rozpočty obcí.
Aj stanovisko ministerstva financií upozorňuje na to, že práve z týchto dôvodov to môže mať a teda zrejme bude mať negatívny vplyv na rozpočty obcí alebo rozpočet verejnej správy. Bolo by asi žiaduce v budúcnosti pri predkladaní takýchto návrhov aj odôvodniť, v čom predkladatelia očakávajú pozitívny vplyv, lebo ministerstvo financií v tomto prípade argumentuje, čo bude znamenať ten negatívny vplyv. Tu len teda podotýkam, že nad rámec toho, čo si je možné prečítať v návrhu a dôvodovej správe, tak ministerstvo financií evidentne nedisponovalo informáciou, že pán poslanec Krajniak je pripravený z vlastného zatiahnuť prípadné náklady, ktoré s tým obce budú mať.
Je to klasická scéna, klasický postup, ktorý sa uplatňuje na Slovensku, a nielen na Slovensku. Máme tu nejaký zložitý problém a nájdeme naňho jednoduché riešenie, žiaľ, len zdanlivé, nie reálne. Ale vyzerá to dobre, prinajmenšom pred voličmi, ktorí sú negatívne naladení voči Rómom, či už na základe vlastných negatívnych skúseností zo spolužitia, alebo na základe informácií z médií, alebo na základe vlastných predsudkov a takých, ktorí by najradšej všetkých Rómom poslali rovno do plynu. Tí všetci budú tomuto návrhu nepochybne tlieskať, cítiť sa ním oslovení.
V dôvodovej správe sa píše o tom, že je to zákon proti čiernym stavbám, ale ako ukázalo aj vystúpenie pána poslanca Krajniaka, o tie čierne stavby tam nejde predovšetkým, lebo väčšinu z jeho vystúpenia v rozprave, ktorú tu mal predo mnou, nevenoval ani tak problematike čiernych stavieb ako problematike našich rómskych spoluobčanov. Vidím za tým kalkulovanie s rasistickými náladami verejnosti, snahu zviesť sa na nich, vytĺcť z toho politický kapitál, ale čo je zlé, čo je nebezpečné, zároveň je to aj povzbudzovanie takýchto nálad. To sa mi na tom návrhu, aj keď to tam nie je napísané čierne na bielom, ale však všetci vieme, že o čo tam vlastne ide, zdá horšie, ako samotný fakt, že je to populizmus a že technicky to takto ťažko môže fungovať. A považujem za nezodpovedné, aby sa takto správali politici. Nepochybujem, že táto téma a podobné témy budú na pôde tohto parlamentu otvorené ešte viackrát, mnohokrát a nie je to ani prvýkrát, čo sa táto téma takýmto spôsobom otvára.
Pán poslanec Krajniak hovoril, že toto nie je ten návrh, s ktorým prišiel pán Počiatek, toto nie je ten návrh, s ktorým prišiel pán poslanec Kaník, teda prichádzal s ním opakovane. No ale ja som si prečítal tie návrhy pána poslanca Kaníka a prečítal som si váš návrh. Váš návrh je recyklát, mierne upravený recyklát, ktorý aj z hľadiska štruktúry toho návrhu zákona je veľmi, veľmi podobný, nevravím že identický, a samozrejme, že keď chcem riešiť ten istý problém, tak nemôžem to riešiť úplne iným spôsobom, ak mi ide o ten istý cieľ. Nepoužívam slovo recyklát v negatívnom slova zmysle, bežne vyrábam recykláty. Rozdiely tam sú a teda najviditeľnejšie rozdiely, ktoré som tam našiel, že pán poslanec Kaník mal mantru 30 dní, teda do 30 dní sa malo rozhodnúť o návrhu na odstránenie stavby a ak stavebník alebo vlastník tej stavby nekonal, tak stavebný úrad mal, teda aplikoval 30 dní, tak stavebný úrad mal začať konať v tejto veci a odstrániť tú stavbu sám. Tuto naši kolegovia prichádzajú s mantrou 10 dní, aj na rozhodnutie, aj na začatie konania v smere odstránenia stavby, ak stavebník nekoná. Tak toto je také prvé vylepšenie pôvodne Kaníkovho návrhu. A, bohužiaľ, zasa je za tým podľa môjho názoru očakávanie nejakého politického zisku z toho, Však ale im ukážeme, Boha jeho cigánskeho, nie?! Čo tridsať dní? Desať dní!
Druhé vylepšenie spočíva v tom, že návrh na odstránenie stavby v tom Kaníkovom návrhu, no mohol dať vlastník pozemku, čo asi má istú logiku. V tomto prípade to môže spraviť aj obec so súhlasom vlastníka pozemku. Neviem, v čom je to lepšie? Skôr sa mi zdá, že je to otvorenie priestoru pre to, aby si z toho starostovia robili agendu na miestnej úrovni. Čiže ani v tomto ohľade, aj keď som nebol fanúšikom návrhu pána poslanca Kaníka, tie vylepšenia vo vašom návrhu som myslel v úvodzovkách, ak to snáď nebolo jasné.
A nechcem popierať, že problém, ktorý chcete týmto návrhom zákona riešiť, je veľmi vážny. Sú tu čierne stavby, čierne stavby na cudzích pozemkoch. Čierne stavby na vlastných pozemkoch sú tiež problém, aj keď iný problém asi. Tie čierne stavby, ktoré budú postavené v budúcnosti, ale aj tie čierne stavby, ktoré už dnes stoja, lebo však aj tie sú problém, aj s tými treba niečo robiť. A problém len nie sú stavby v rómskych osadách. Problémom je život ľudí v rómskych osadách. Problém je spolužitie Rómov a nerómov v rómskych osadách alebo v obciach, v ktorých blízkosti sa nachádzajú rómske osady. Ale vytvárať ilúziu, že na zložité problémy existujú jednoduché riešenia, aby som zacitoval kolegu Krajniaka, podľa môjho názoru k skutočnému riešeniu tých zložitých problémov nejako nepomôže, skôr naopak. A na čo by sme si mali dávať pri takýchto citlivých témach zvlášť pozor, je, aby sme nevyvolávali vášne, negatívne emócie či rovno nenávisť. Je ich tu aj tak dosť. A nemali by sme zabúdať, že tu nejde o nejaké čísla, sociálne javy, budovy, ale ide tu o ľudské bytosti a ich životy a ich dôstojnosť. A samozrejme, že ten slovník, keď hovoríme pri pulte v sále Národnej rady, je trochu iný, ako keď tú tému komunikujeme trebárs na Facebooku alebo v článku alebo na stretnutí s občanmi. A mali by sme sa v tomto správať zodpovedne, korektne a slušne bez ohľadu na to, či hovoríme o Rómoch z osád alebo trebárs o utečencoch.
Pán prezident Kiska tu včera zdôraznil význam vzdelávania. Nesúhlasím s pánom poslancom Krajniakom, že 25 rokov sme to robili takto. Ak by sme to takto robili, tak sa nestane to, že segregácia vo vzdelávaní sa prehlbuje a má také rozmery, ako dnes má. A súhlasím, že nedá sa to vyriešiť iba tým, že škola niečo bude robiť, alebo budú robiť niečo nejakí sociálni pracovníci. Samozrejme, že rodina je dôležitá. Ale mnohé komunity sú už v takej situácii, že tá samotná rodiny bez nejakej vonkajšej pomoci už si sama nie je schopná pomôcť. A asi sa zhodneme, že ten problém je oveľa komplexnejší a vyžaduje si aj oveľa komplexnejšie riešenia, aj na tom, že voči porušovaniu zákonov má byť nulová tolerancia a majú sa zákony vymáhať nielen vo vzťahu k porušovateľom zákonov v rómskych osadách. Ale aj keď môžeme pochybovať o tom, že to, čo pán prezident Kiska načrtol ako cieľ, ktorý by sme si mali dať, ktorý sa týka výsledkov rómskych detí, ktoré budú dosahovať a ktoré by mali byť rovnaké ako výsledky iných detí, možno je to nerealistické, možno to nevieme dosiahnuť, ale nepochybne to ukazuje cestu, ktorou by sme sa mali uberať. Nesúhlasím s názorom, že vzdelanie to nerieši. Vzdelanie samé osebe to nerieši, samozrejme, ale bez vzdelania, bez vzdelania to nepôjde. Špeciálne to platí pre deti z rómskych osád.
Ak sa ten kruh, o ktorom hovoril aj pán poslanec Krajniak, má preťať, tak na to určite nebude stačiť iba nulová tolerancia voči porušovaniu priestupkov alebo iba to, že schválime nejaký zákon, ktorým sa teoreticky zdanlivo vytvorí nejaký nástroj, ktorým sa bude efektívnejšie potláčať vytváranie nových čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. To samé osebe nepovedie ani k tomu, že rómske deti budú mať väčšiu chuť sa vzdelávať, ani že rómski rodičia z týchto osád, tí, ktorí sa dnes správajú nezodpovedne, sa budú správať zodpovednejšie, že ľudia, ktorí dnes nemajú prácu, tú prácu si nájdu.
Z tohto dôvodu sa mi zdá, že ten návrh nie je dobrý, a ja ho teda nepodporím.
Ďakujem za pozornosť.