Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, prelomový, takýmto slovom označila spomínaný zákon komisárka, ktorá sa venuje zdravotne postihnutým občanom, spokojnosť s týmto zákonom vyjadrili vo finále aj organizácie, ktoré zastrešujú ťažko postihnutých občanov. Opozičná poslankyňa pani Gaborčáková včera vyhlásila, že tento zákon sa nedá nepodporiť. Myslím si, že tieto tri veci, ktoré som vymenoval, hovoria za všetko.
Ja chcem veľmi pekne poďakovať za konštruktívnu diskusiu o tomto zákone a vôbec nie je dôležité, čo z toho majú politici, či vôbec niečo majú, ale že sa naozaj pomáha tým, ktorí túto pomoc potrebujú. Možno za všetko hovorí len jedno číslo: 120 mil. eur. 120 mil. eur, 125 mil. eur, ako ma opravil pán minister, vynaložíme na rôzne kompenzácie pre zdravotne ťažko postihnutých občanov, a to je už, myslím, veľmi slušné číslo. Takto, dámy a páni, má vyzerať sociálna politika. Takto to má vyzerať.
Zvyšujeme opatrovateľský príspevok o 120 eur, teda na 370 eur. A opakujem, ak ide o rodiča, ktorý sa stará o svoje dieťa, je to o 100 eur navyše, čiže 470 eur. Už teraz sme na úrovni približne čistej minimálnej mzdy budúceho roka. Rovnako zvyšujeme príspevok pre opatrovateľov v tzv. dôchodkovom veku. Keď to celé vyrátame, je to opäť o 100 %. Nesmieme opomenúť to, že v prípade opatrovateľov v produktívnom veku sme už zrušili obmedzenie pre dôchodkové poistenie. To je ďalšia pomoc.
Chcem tým povedať, že vláda kladie veľký dôraz na opatrovanie príbuzných v domácom prostredí. Vidíme v tom neuveriteľnú výhodu pre týchto ľudí, ktorí pomoc potrebujú. Vieme dobre, že v domácom prostredí to ide omnoho jednoduchšie. Vieme dobre, že ide niekedy o intímnu zónu, ktorú lepšie znášajú, ak sú pri tom ich príbuzní, a nie nejakí pracovníci v domovoch sociálnych služieb, pričom klobúk dole pred pracovníkmi v domovoch sociálnych služieb, ktorí sa takto starajú o týchto ľudí. Nehovoriac o tom, že je to aj lacnejšie pre štát, takáto opatera. A preto takýto veľký dôraz na posilnenie opatrovníctva alebo opatery v domácom prostredí.
To však neznamená, že sme zabudli na osobných asistentov. Vypočuli sme žiadosti organizácií, profesných organizácií a napokon sme sa absolútne stotožnili s ich požiadavkou zvýšiť hodinovú odmenu o 1 euro, teda na spomínaných 3,8 eura za hodinu, čo vlastne predstavuje 1,4-násobok minimálnej mzdy. Je to presne tak, ako chceli. Pozreli sme sa na to, diskutovali sme a po rozhovoroch aj s ministrom práce, aj s ministrom financií sa podarilo nájsť potrebné peniaze.
Zároveň sa podarilo zrušiť, zrušiť krátenie príspevku osobnej asistencie v prípade, že opatrovaná osoba pracuje. Samozrejme, že sme nechceli demotivovať osoby, ktoré sú ťažko skúšané osudom, napriek tomu sa im podarí zamestnať a potom by museli tie peniaze aj tak investovať do opatery o nich. Aj oni majú svoje potreby, aj oni chcú tie peniažky využiť niekde inde, dať ich svojim príbuzným alebo si niečo kúpiť. Je to preto v poriadku. Rovnako prichádzame s ochranou príjmu pri opatrovateľskom príspevku, keď sme ten limit zvýšili z 1,7 na dvojnásobok životného minima. Takisto sme upustili od krátenia príspevku, opatrovateľského príspevku v prípade detí, ktoré navštevujú školské zariadenia viac ako 20 hodín. Opäť tá realita hovorí, že ten rodič aj tak s tým dieťaťom do tej školy musí ísť, aj tak musí byť pri ňom a pomáhať mu. Prečo by sme tento príspevok mali krátiť? Jednoducho našli sa peniaze.
Už pôvodná novela ministerstva práce priniesla mnoho pozitívnych zmien. Opäť chcem pripomenúť, že rušíme povinnosť vrátiť príspevok, jednorazový príspevok, ktorý bol povedzme na obstaranie auta alebo úpravu domácnosti v prípade úmrtia. Rozširujeme okruh osôb a dotkne sa to 15-tisíc osôb, ktorí budú mať nárok na parkovací preukaz. A preto chcem povedať, Jano, áno, je to veľká novela. Je to veľká novela. Je to zákon, ktorý nemá v histórii Slovenskej republiky obdobu. Nemá. Nikto nikdy nepomohol zdravotne ťažko postihnutým občanom tak, ako to v tomto okamihu robí súčasná vláda. Nikto a nikdy.
Tento zákon je vyjadrením aj tej hlavnej myšlienky, že nechceme, aby zdravotne ťažko postihnutí občania boli len predmetom charity, predmetom záujmu charity. My si charitu veľmi vážime aj oni, ale ťažko postihnutí občania musia byť predovšetkým predmetom záujmu štátu. A táto novela zákona, opakujem, veľká novela zákona je vyjadrením tejto myšlienky.
Opäť opakujem, že chcem oceniť vecnú diskusiu k tomuto zákonu, a je mi veľmi ľúto, je mi veľmi ľúto, že pani podpredsedníčka parlamentu musela aj dnes vniesť do tejto diskusie politiku. Ja, ona to síce nerada počuje, počúva, ale ja musím pripomenúť opäť pani podpredsedníčke Ďuriš Nicholsonovej, že takmer dva roky bola štátnou tajomníčkou na ministerstve práce a jej strana SaS mala ministra práce a nič pre týchto ľudí neurobila. Nič, jednu veľkú nulu. Prišla klasická výhovorka, že no čo by sme my mali za dva roky alebo za rok a pol, ak chcete, urobiť pre týchto ľudí, keď SMER je už dlhodobo vo vláde. Tak chcem opäť pani podpredsedníčke Ďuriš Nicholsonovej pripomenúť, že bola to práve jej strana, ktorá povalila vládu Ivety Radičovej. Jej strana. Bola to SaS. Takže keby tú vládu nepovalili, možno by v tom druhom, v druhej polovici volebného obdobia niečo aj pre týchto ľudí urobili.
Ďakujem opozičným poslancom, ktorí sa pridali vecne do tejto diskusie a podporili tento zákon. My nekončíme, stále je čo v tejto oblasti zlepšovať. Pani Shahzad, tu vám sľubujem, nekončíme, môžme o tom ďalej diskutovať a myslím, že pán minister sa veľmi rád pridá, a pevne verím, že tak ako na sociálnom výbore, bude tento dôležitý zákon podporený drvivou väčšinou poslancov aj v pléne Národnej rady.
Ďakujem.
