Videokanál poslanca

Vážený pán predseda Národnej rady, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa vám pokúsila vysvetliť v tejto búrlivej debate, prečo som sa podpísala ja osobne pod novelu tohoto zákona.
Sme národom, Slováci sme národom, ktorý rešpektuje iné národy a každého jedného človeka na svete. Zmeny v našej spoločnosti boli nastolené mierovou cestou a nikdy sme nerozpútali vojnové besnenie vo svete, nevedieme, ani sme neviedli vojny za naše presvedčenie. V posledných vyše dvadsiatich rokoch budujeme štát, ktorý umožňuje nábožensky sa prezentovať každému bez strachu z jeho prenasledovania, obmedzovania alebo výsmechu z jeho smerovania. Na druhej strane však akýkoľvek katalóg ľudských práv, ich akékoľvek vymedzenie najkrajšími a najkvetnatejšími slovami by bez práva a právneho štátu ostali len prázdnym posolstvom. Je úlohou štátu vymedziť ľudským právam a slobodám rámec, v ktorého medziach sa majú uplatňovať. Bez práva sa, presadzovania ľudských práv a slobôd stane opäť len anarchia, vynucovanie si vlastnej svojvôle a ľubovôle. Sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého, a štát má nad týmto dozorovať ako patrón vymedzujúci hranice.
Rovnako to je aj v tomto prípade. Predostierame kvalitnú právnu normu, úplne jasnú, zreteľnú a vopred predvídateľnú. V súčasnosti máme na Slovensku 18 registrovaných cirkví a náboženských organizácií. Väčšina z týchto cirkví reflektuje náboženské zloženie spoločnosti. Posledná registrácia, to máte pravdu, prebehla v roku 2007. Za relatívne dlhý čas, a to je tiež pravda, neboli vyvíjané žiadne väčšie snahy o zaregistrovanie ďalšej náboženskej spoločnosti či cirkvi. Prítomnosť však ale naznačuje a vyznačuje sa veľkou dynamikou, schopnosťou strhnúť každého človeka. A rovnako je to aj v oblasti vyznania a viery. Je predpoklad, že cirkev, respektíve náboženská organizácia, ktorá by sa v súčasnosti usilovala o registráciu a tým pádom – a to podotýkam – aj o príspevky zo štátneho rozpočtu, budú to cirkvi mladé alebo sa aj prudko rozvíjajúce. Ale uznanie cirkvi alebo náboženskej organizácie štátom a jej registrácia prináša predsa pre štátny rozpočet nemalé zaťaženie.
Predkladaným návrhom teda chceme zamedziť tomu, aby v dnešnej dobe, keď tak veľmi kritizujeme, že je nedostatok financií vo všetkých oblastiach života, či je to školstvo, alebo zdravotníctvo, by bolo nezodpovedné od nás stavať si latku príliš nízko. Akákoľvek cirkev a náboženská organizácia uchádzajúca sa o uznanie štátom by mala preukázať, že má dostatok prívržencov, má opodstatnenie a tým aj ponúka pre spoločnosť istú službu. Pre prípad registrácie sa novým subjektom nekladú prekážky, ktoré by sa dali označiť za diskriminačné, veď sa predsa ponúka norma, ktorá je úplne jasná a predvídateľná. Jediná zmena, ktorá sa zavádza, je, že žiadame preukázanie spoločenskej dôležitosti novoregistrovanej cirkvi či náboženskej organizácie cez počet jej členov.
Akákoľvek forma osobného vyznania ostáva plne rešpektovaná. Akékoľvek vyznanie, presvedčenie, názor je garantovaný. Nikomu neberieme jeho právo mať určité presvedčenie, no jediné, čo žiadame v dnešnej dobe, keď je podhodnotených množstvo rezortov, je, aby subjekty, ktoré sa budú usilovať o zisk špecifického postavenia, boli preukázateľne silné a etablované v spoločnosti. Akékoľvek presvedčenie je však povolené a chránené. Aj menšie komunity môžu svoje presvedčenie zdieľať, a to formou, využívaním iných foriem, ako je napríklad združovanie, zhromažďovanie alebo obyčajné sa stretávanie priateľov.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Sopko, ja oceňujem rozpravu, v ktorej ste vystúpili, pretože v nej zazneli naozaj tie veci, ktoré som hľadala v tých vystúpeniach vašich predrečníkov.
Zaznelo tu postavenie riaditeľa školy, ja som tým známa, že ja stále rozprávam o kritériách, ktoré nemáme nastavené, aby sme si na našich základných školách, podľa ktorých vyberáme riaditeľov škôl ako tých lídrov. O tom, akí sú učitelia, ako im je krivdené, o tom počúvam stále, ale mne zase na druhej strane ako bývalej riaditeľke školy chýba aj tá postava, alebo akási ochrana aj riaditeľa školy. Pretože pozrite, koľko aspektov je naviazaných na jeho činnosť. Je to zriaďovateľ, sú to kolegovia, pedagogickí, nepedagogickí zamestnanci, sú to rodičia, je to celá verejnosť. Tuto ako keby sme na niečo opomenuli.
Ale čo chcem vyzdvihnúť, pán kolega, a to je pravda, to sú tie veci, že si zabŕdol aj kriticky do našich radov našich učiteľov, že nielen šomrať po kabinetoch, ale naozaj sa postaviť tvárou tvár konkrétne, keď je nejaký problém. A ak je na škole naozaj riaditeľ, ktorý je tým lídrom, tak pochybujem o tom, z vlastnej skúsenosti hovorím, že by ma niekedy bola urazila čo len nejaká kritická námietka, ak to bolo v prospech mojich žiakov alebo celkovej školy. To nikdy múdry a rozvážny riaditeľ neurobí. Ak má iné morálne hodnoty alebo iné predpoklady na túto činnosť, ja neviem, ale to už záleží potom skutočne na každom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, pán predseda nášho školského výboru, ja teraz budem hovoriť ako človek, ktorý 19 a pol roka bol vo funkcii riaditeľa školy, takže tieto otázky sa ma dotýkajú.
Výberovým konaním na miesto riaditeľky školy som si prešla viackrát, je to obdobie na..., keď vás rada školy alebo zriaďovateľ zvolil alebo určil na obdobie, ktoré je dosť dlhé.
Tie argumenty, ktoré si podal, samozrejme, každý vnímame z toho svojho uhla pohľadu. Ale čo je pre mňa dôležité, a tam to treba ešte doplniť, veľmi dôležité pri výbere a pri voľbe riaditeľa školy je postaviť si - a už teraz konečne - kritériá, aby sme vedeli, kto je kvalitný riaditeľ, a tie kritériá, podľa ktorých bude vyberať, vyberať budú členovia rady školy a navrhovať vo výberovom konaní pre zriaďovateľa tú osobu riaditeľa. Toto nemáme jasne určené a jednoducho to nevieme.
A keď hovoríme o tom spolitizovaní, nuž tak poviem vám z vlastnej skúsenosti, o mojom občianskom a politickom presvedčení môj zriaďovateľ veľmi dobre vedel a neboli sme z jednej politickej strany a vôbec nebol problém, aj keď to bolo pred rokom 2015, obhájiť svoju pozíciu, a ani po roku 2015.
Takže ešte raz. Keď si dáme na čelá, do čela našich škôl kvalitných ľudí, ktorí budú silnými osobnosťami, ktorým bude ležať na srdci prospech škôl a ich, jeho pedagógov, zamestnancov, tak potom nemôže prísť k tomu, k čomu prichádza. Ale to už naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Vašečka, ja sa len divím tomu, akú dojemnú starostlivosť máte o poslancov Slovenskej národnej strany, o náš program, o jeho napĺňanie. Verte mi, že my presne vieme, čo máme robiť, a robíme. A to, že vyzývate pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, kedy má vystúpiť, kedy tu má zostať, nechajte to, prosím, na neho. On presne vie, kedy vystúpi, kedy bude reagovať a kedy vám odpovie na vaše otázky. A ten, tá vaša obava z toho všetkého, že môže sa to zmeniť, aby sme nezabudli, že po budúcich voľbách môžeme my byť v opozícii, vy v koalícii, alebo tu vôbec nemusíme byť, tak to, prosím, nechajte na voliča.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán poslanec Heger, ja začnem tak, ako začínajú vaši opoziční kolegovia, že vám poďakujem. Včera v podvečer ste naozaj ukázali to, že veci, ktoré kritizujete, a máte na to právo, dokážete ich podať s úsmevom, s nadhľadom, ľudsky a oslovili ste popritom všetkých nás. To je ku vám a ja dúfam, lebo ja, ja som takisto nováčik, ako ste vy, a sledujem vystúpenia nových kolegov, ktorí sme tu noví, ktorým nám je, stále nad nami dvíhaný prst, nič sme nezažili, nič nevieme, nezažili sme konštruktívne rokovania. No tak tí starší, tí nám to teda ukazujú. A to vám poviem, že je to naozaj silná káva.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Sopko, pozorne som si vypočula vašu reč a okrem tej prvej časti absolútne so všetkým súhlasím, pretože ako učiteľ ste mi hovorili naozaj z duše a videla a počula som pred sebou človeka, ktorý je naozaj zanietený za to, kvôli čomu sem prišiel a za čo bojuje. Ja sledujem tú vašu činnosť ako v Slovenskej komore učiteľov aj na sociálnych sieťach, viem o nej.
Dotkli ste sa množstva problémov, ktoré ale nie sú určite všetky, ktoré nás trápia a ktoré chceme zlepšiť. Teraz s týmto časom, ktorý ste nazvali, že bude ťažký; áno, je to pravda, uvedomuje si to hlavne pán minister. Prichádza čas, kedy tieto bolesti, ktoré ste podali veľmi rozvážnym, pre mňa až dosť smutným spôsobom, je čas, keď ich môžeme napraviť. A to, či ich napravíme, tak záleží len teraz od nás, či odložíme v tejto otázke tie politické tričká, sadneme si spolu a budeme naozaj konštruktívni, tak ako doteraz sme boli. A ja túto aktivitu naozaj oceňujem.
Ešte jednu vec, dotkli ste sa tých nešťastných kreditov, no a to je záležitosť, ktorá je, dá sa o nej veľa diskutovať. Ale na tú dobu, ktorá bola, tam učitelia mali aspoň nejakú tú šancu si svojím pričinením privyrobiť a to, čo sa dialo potom, že nastala akási turistika, záležalo to už potom od vedenia školy, ako si to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 129), vo výboroch v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 14. júna 2016 č. 112 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní na šiestej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. A ďalej uznesením č. 115 z 15. júna 2016 sa uzniesla prerokovať ho v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Po druhé, gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Po tretie, k vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v znení čl. 25 z 15. júna odporúča vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 23 z 15. júna 2016 odporúča vládny návrh zákona schváliť s doplňujúcim návrhom uvedeným v časti IV spoločnej správy.
V bode IV máte doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o uvedenom návrhu s odporúčaním ho schváliť.
V piatom bode gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v III. časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, gestorský výbor, z 15. júna 2016 č. 25. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážená pani poslankyňa Grausová, no, ja som si vás vypočula s takými trošku zmiešanými pocitmi. Na jednej strane sa ospravedlňujete, že niečo idete povedať, na druhej strane zase aj s niečím súhlasíte alebo nesúhlasíte. Viete, keď už máte názor, že školstvo má nejaké nedostatky alebo treba mu pomôcť, tak prečo potom rozmýšľate a, alebo včera ste tu aj boli, počuli ste všetky tie veci, ktoré boli vysvetlené, prečo to ide v takomto skrátenom legislatívnom konaní, že tam ide 1. september, ide tam otázka existencie škôl, otázka tých 6 % pre učiteľov, pedagógov, takže myslím si, že včera k tomu bolo povedané dosť.
Ďalšia vec, ste hovorili, že školstvo je prefeminizované. Áno, s tým súhlasím. Viete, ono zo začiatku učili na školách muži, boli to veľmi múdri muži, ale tak, ako sa spoločnosť vyvíjala prirodzeným spôsobom, to prešlo tak, že nás je na tých školách viacej. A o tom, že sú tam šikovní chlapi medzi nami, tak určite vás presvedčili aj kolegovia, ktorí sa nachádzajú v tejto sále a sú to takisto kolegovia učitelia. Súhlasím s vami v tom, že treba prinavrátiť naozaj úctu učiteľskému stavu a postaveniu učiteľa ako takému, ale tiež poviem kritiku do vlastných radov. Niekedy si môžeme za to aj my sami svojimi skutkami alebo svojimi výrokmi. Ale na druhej strane si treba veľmi dobre rozmyslieť, že teraz je ten čas, kedy môže ministerstvo školstva a vôbec táto vláda má jedinečnú šancu prinavrátiť, aby sa takéto veci nestávali na našich školách... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Gröhling, vypočula som si pozorne váš príspevok a môžem s ním v podstate súhlasiť až na niektoré veci.
Čo sa týka kvality vzdelávania. Kvalita vzdelávania, presne tak ako povedal kolega Sopko, či hovoríme o testovaní, či hovoríme o žiakovi alebo hovoríme celkove o škole, ale mňa tam zaujíma to, čo aj môj predrečník sa toho dotkol, mňa zaujíma, že sme si ešte nepovedali v tejto spoločnosti, kto je kvalitný učiteľ, aké parametre alebo čím hodnotíme kvalitu učiteľa, a potom podľa toho môžeme emotívne vystupovať. Ja som už včera povedala, 29 rokov mám odučených a prevažne na základnej škole. Takže viem si predstaviť týždenný pracovný čas aj ako učiteľka, aj ako riaditeľka školy.
Druhá vec, čo sa týka mladých učiteľov. Tu sa prikloním zase k predrečníkom z druhej strany, je to tak. Nielen mladí si zaslúžia zvýšenie platu, ale nemôžeme zabudnúť na tých starších, ktorí vlastne dokončili a končia tú reformu, ktorá tu už pár rokov je so svojimi chybami, ale aj so svojimi plusmi, to treba povedať.
A ja sa ešte prikloním okrem učiteľov alebo učiteliek v družinách, v materských školách, ja hovorím, že škola žije životom, kde pracujú aj nepedagogickí pracovníci, a toto bude vec, ktorá nás v budúcnosti bude musieť zaujímať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, milí kolegovia, ja som sa rozhodla vystúpiť preto, lebo mám z tohto jeden, jeden veľmi dobrý pocit, že tak ako sme tu zo širokého politického spektra, máme rôzne záujmy, máme rôzne ciele, dokážeme sa na jednom zhodnúť. Dokážeme sa zhodnúť, že dokážeme rozprávať bez zbytočných emócií o tom, čo nás všetkých najviac trápi a prečo vlastne sme tu. My sme tu kvôli našim deťom, kvôli tomu, kvôli komu vlastne toto celé, celé tu robíme.
Ja som neskutočne rada, že som tu počula slová naozaj môjho kolegu učiteľa Mira Sopka, počula som tu kolegov zo školského výboru a počula som tu ostatných kolegov, ktorí sa vyjadrujú ku školstvu ako takému. Ja som učiteľ 29 rokov, učila som veľa rokov na málotriednej škole, učila som na učňovskej škole, strednej škole aj na základnej škole s materskou školou. Veľmi si vážim všetky národnosti, ktoré žijú na Slovensku. V poslednej dobe sa stretávam, veľmi veľa žien v národnostne zmiešanom území, čiže s maďarskou národnosťou mám veľký, naozaj veľmi blízky vzťah odmalička, ale v poslednej dobe sa stretávam hlavne s občanmi rusínskej národnosti, so školami. Naozaj uchovanie, uchovanie týchto škôl, ja tomu rozumiem. Financie. Viem si to celé prepočítať.
Pán poslanec Gröhling, ja som si takisto pozrela všetky tieto, všetky tieto analýzy a všetky tie ekonomické náležitosti a veci. Ale na druhej strane dotknem sa tej kvality vzdelávania na týchto školách. Braňo, učila som na tejto škole a poznám kolegov, ktorí učia na málotriednych školách. Môžem ti povedať, že sú to naozaj kvalitní učitelia, ktorí odovzdávajú častokrát oveľa viac, než tí učitelia na tých veľkých školách, ako sme to my hovorili. Pretože tá škola je akoby škola rodinného typu. Tam je spolupráca školy a rodiny veľmi úzka, školy a samosprávy veľmi úzka. My sme si takisto robili prepočet, ako by to vyzeralo, keby sme navrhli školský autobus, aby do mojej, už veľkej školy potom prichádzali tieto, žiaci z málotriednych škôl. Poviem ti, že čokoľvek sme urobili, akúkoľvek ekonomickú analýzu, neboli sme úspešní pri komunálnych politikoch, pretože presne to, čo povedal predseda školského výboru pán Petrák, že prerátali si to, prepočítali a zistili, tá efektivita bola, dá sa povedať, skoro rovnaká, ak nie nulová.
No a to, čo si povedal, že škola plní vzdelávaciu funkciu, áno, samozrejme, to je jej prvoradý cieľ, ale nemôžeme vyčleniť z komunity tam, kde škola žije, aj ten sociálny, kultúrny a medziľudský rozmer, ten, na tom sa určite zhodneme a to jednoducho tam musí byť. Ale to, čo sme povedali, že treba nastaviť ten modul alebo model spravodlivého financovania, na ktorom sa bude pracovať, čo teda je zárukou toho i tu pán minister a všetci tí, ktorí po tom voláme, tak to je určite cesta, ktorá, ktorá už potom uspokojí aj tú ekonomickú stránku daného problému. Ale pokiaľ to bude, dajme šancu týmto našim školám a je to jedno, či je to na severe Slovenska alebo u nás na juhu, alebo u vás na východe, ale dajme šancu tým deťom ešte, ešte aspoň ten budúci, to budúce obdobie dokázať, že majú miesto, pretože oni sú to ako také potôčiky, ktoré sa zbiehajú do tej jednej veľkej rieky, do toho celého nášho vzdelávania, celého nášho školstva, o ktoré nám ide.
A aké sú tam výstupy, či sú kvalitní žiaci, alebo nie sú kvalitní žiaci, tak o tom by vám všetkým vedeli povedať riaditelia, učitelia tých škôl, kam tí naši žiaci z tých málotriedok odchádzajú. A ja si dovolím tvrdiť, že mnohí z nich sa im vyrovnajú a v mnohom ich niekedy aj predčia. V čom to je? V tom je, už nebudem dlho zdržiavať, ale poviem jednu vec. Je to v tej spolupatričnosti. Ten slabší pomôže silnejšiemu, oni dokážu spolu žiť. A to je tá slávna inklúzia, o ktorej my teraz zase voláme. Čože to všetko, čo chceme v školstve a vo vzdelávaní teraz v tomto novom národnom programe dosiahnuť, tak skúsme sa pozrieť aj tam, kde to už bežne, normálne funguje.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)