Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ja sa chcem skutočne pripojiť k tým ostatným, ktorí vás pochvália, pretože sledujem vaše vystúpenia, čo sa týka tejto problematiky, od samého začiatku. Ste pre mňa takým príkladom, že kde sa spája skúsenosť, prax, odbornosť, ale aj to veľké srdce a to zanietenie pre ten svoj odbor. A ja si myslím, že presne takto by mal každý poslanec postupovať. A tak, už ako povedal zase môj predrečník, tie vaše írečité ukončenia mne sú naozaj srdcu veľmi blízke.
V týchto veciach sa naozaj dokážeme spojiť a dokážeme sa nájsť, len mi je trošku ľúto, že keď hovoríme o takom dôležitom probléme a dôležitom zákone, ktorý budeme schvaľovať, že je tu tak veľmi málo tých, ktorým skutočne na našom Slovensku záleží.
Takže ešte raz úprimná vďaka. Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci,a zároveň ďakujem za ústretovosť.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som zareagovala v mene predkladateľov takým trošku súhrnným pohľadom na danú problematiku. V skupine osôb so sluchovým postihnutím sa nachádzajú viaceré podskupiny, napríklad úplne nepočujúci, nedoslýchaví a tak ďalej. Avšak hneď na úvod chcem povedať, že nepočujúce deti potrebujú špecifické spôsoby vzdelávania v porovnaní s inými deťmi s poruchami sluchu, napríklad v porovnaní s nedoslýchavými, ktoré majú zvyšky sluchu a je možnosť vzdelávať ich rečou, teda orálnou cestou následne cez sluch, ale v rámci hluchoty je to iné, preto nie je dobré spájať tieto skupiny.
Svetová zdravotnícka organizácia zaraďuje sluchové postihnutie na druhé miesto z hľadiska závažnosti postihnutia. Podľa Michala Oláha je na Slovensku 5 a ž 7 % populácie ľudí so sluchovým postihnutím, do ktorej patria nepočujúci prakticky s hluchotou, prípadne absolútnou, alebo aj takí, ktorých strata sluchu je taká vážna, že z rozličných dôvodov nie sú schopní vnímať sluchom a komunikovať rečou, nedoslýchaví, ohluchnutí a tak ďalej. Oficiálne štatistiky však neexistujú. Neoficiálne štatistiky uvádzajú, že 90 % detí so sluchovým postihnutím sa rodí v počujúcej rodine.
Ďalej Oláh uvádza, že sluchové postihnutie vzniká následkom organickej alebo funkčnej poruchy v akejkoľvek časti sluchového analyzátora, sluchovej dráhy, sluchových kôrových centier, prípadne funkcionálne percepčných porúch.
Beáta Žatková Krahulcová uvádza nasledovnú klasifikáciu sluchového postihnutia a delí: na ľahkú nedoslýchavosť, tam je sluchový prah v oblasti 41 až 50 dB, strednú nedoslýchavosť, kde je sluchový prah v oblasti 51 až 60 dB, ťažkú nedoslýchavosť, kde je sluchový prah v oblasti 61 až 70 dB, veľmi ťažká nedoslýchavosť, to je v oblasti 71 až 80 dB a praktická sluchota, sluchový prah, zvyšky sluchu sú len v oblasti nad 91 dB. Osoba takto postihnutá vlastne nie je schopná počuť zvuky ľudskej reči. Absolútna hluchota, pri osobe takto postihnutej vôbec nereaguje na sluchové podnety, vyskytuje sa v priemere v dvoch percentách populácie ľudí so sluchovým postihnutím.
Nepočujúci majú najväčší a hlavný problém v spôsobe vzdelávania, pretože nepočujú hovorenú reč a od útleho detstva potrebujú špecifický prístup vo vzdelávaní. Na rozdiel od počujúcich rovesníkov alebo aj inak zdravotne postihnutých, prípadne na rozdiel od rovesníkov s poruchou sluchu, ktorí však komunikujú orálne a percepuujú sluchom, títo sa môžu vzdelávať rečou, následne všetko ide cez sluch do mozgu, a práve tento proces podporuje normálny osobnostný vývoj dieťaťa. Avšak nepočujúce deti nemajú umožnené používať túto dráhu do mozgu, to jest sluchovú cestu do mozgu. A to je hlavná brzda osobnostného vývoja. Preto je osvedčené vzdelávať nepočujúce deti prostredníctvom zraku a následne využiť túto vnemovú dráhu, ktorá vedie do mozgu. Takto sa môže rovnocenne rozvíjať osobnostný vývoj nepočujúcich detí ako u ostatných rovesníkov.
To, čo zabezpečuje vizuálnu komunikáciu, je slovenský posunkový jazyk. V aplikačnej praxi existuje veľa problémov, napríklad mnohí pedagógovia neovládajú slovenský posunkový jazyk a vždy túto metódu vynechávajú alebo ju vynechávajú čiastočne, a práve preto narúšajú hladký priebeh vzdelávania, pretože nepočujúce deti nedostávajú informácie v im zrozumiteľnej forme, nedostanú informáciu vo svojom jazykovom kóde. Potom majú problém vo všetkom, napríklad rozvíjať hovorenú reč, v intelektuálnom a emocionálnom raste, nerozumejú, čo hovoria rodičia. Preto je problém dobehnúť ostatných rovesníkov a začínajú nám zaostávať.
Na základe nerozvinutého jazykového myslenia nebudú schopní čítať s porozumením, majú problém komunikácie v úradnom styku, kedy nerozumejú tlačivám, lebo si to nevedia prečítať tak, aby im porozumeli. Problémy majú s gramatikou v slovenskom jazyku, pretože majú slabú slovnú zásobu, lebo vôbec nepočujú, čo sa deje okolo nich a nemôžu sa dozvedieť rôzne nové slová, ktoré hovoria rodičia, počujúci rovesníci, čo je v televízii, na ihrisku alebo na krúžkoch. No a majú problém s hovorenou rečou. Takto vzniká skupina sociálne znevýhodnených osôb, ktoré budú odkázané na pomoc druhých, čo nie je vhodné ani pre štát. Je potrebné podporiť rozvoj a podmienky v súvislosti so slovenským posunkovým jazykom. Nie je dobré však spájať všetky skupiny osôb so sluchovým postihnutím v rámci vzdelávania, pretože nepočujúce deti potrebujú špecifický prístup vo vzdelávaní, potrebujú komunikovať v ich primárnom jazyku a je potrebné zamerať sa na podporu nepočujúcich detí, ktoré toto potrebujú, teda v slovenskom posunkovom jazyku, aby sa mohli zdravo rozvíjať ako osobnosti plnohodnotné, ako ich počujúci rovesníci. Je to špecifický prístup a je potrebné im pre to zabezpečiť všetky podmienky a začať sa tomu venovať pri zmenách legislatívy, čo teda, chvála Pánu Bohu, sme aj niečo začali.
Prvým krokom je zmena novelizácie a teda zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb, kde môžme pochopiť presnú definíciu posunkovej komunikácie, pretože prax dokazuje, že keď niekto ukazuje, tak už to znamená, že ovláda posunkový jazyk, no väčšinou je to posunkovaná slovenčina. Musí však ovládať slovenský posunkový jazyk, pretože je to veľký rozdiel od posunkovanej slovenčiny. Viac vysvetlenia je teda uvedené v našej novelizácii. A aby sme to všetci správne pochopili, že nepočujúce deti sa potrebujú vzdelávať v slovenskom posunkovom jazyku. Zároveň je upravená terminológia okolo posunkového jazyka. Je uvedená tam potreba zabezpečiť materiály v slovenskom posunkovom jazyku a ďalej prináša základné zmeny, ktoré ovplyvňujú súvisiace oblasti so vzdelávaním, ale aj iné oblasti, a preto bude potrebné sa pozrieť a aktualizovať aj iné zákony, nielen školský, ale aj ďalšie vyhlášky a podobne. Bez takejto kompletnej zmeny nenastane úplná zmena, ktorá by pomohla deťom a osobám takto postihnutým. Preto ešte raz všetkých vás úctivo prosím a žiadam o podporu návrhu tohto zákona, ktorý vám predkladáme.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. No, takže my sme si už tento zákon aj predtým trošku viacej priblížili, takže ja to už len teraz zhrniem.
Naozaj tu ide o tú legislatívnu úpravu, akési vyčistenie v legislatíve, aby naozaj ten status pedagogického zamestnanca mal i majster odbornej výchovy, učiteľ umeleckej praxe alebo učiteľ odbornej praxe, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa v duálnom vzdelávaní žiakov, ktorý participuje na praktickom vyučovaní. Je to vlastne, sú to podnety z obce pedagogických a odborných zamestnancov. Takisto je to stanovisko z ministerstva školstva, z legislatívneho odboru, aby sa tieto veci uzrejmili a raz a navždy dali do poriadku.
Zamestnávatelia ctení, oni veľmi dobre vedia, že oni majú tri možnosti zo zákona. Od samého začiatku môžu použiť na toto praktické vyučovanie buď inštruktora, alebo si môžu kvázi teda vypožičať učiteľa, teda majstra odbornej výchovy zo školy, alebo môžu mať potom už na to ich vlastné riziko majstra odbornej výchovy s tým, že ho musia mu uznať ten status pedagogického zamestnanca. V tom je podstata celého návrhu tohoto zákona.
Ďakujem pekne.

Áno, tak ja upresním, aby sme v tom nemali naozaj problém a ďakujem za upozornenie. Predtým to bolo opačne, takže ten zákon o majstroch odbornej výchovy bude až ďalší a teraz išlo naozaj o tom zákone 245. Takže potom sa môžem, keď skončíme a začneme znova, tak potom vystúpim v rozprave k tomu.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám v druhom čítaní predniesla návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého úlohou je spresniť postavenie majstrov odbornej výchovy, učiteľov odbornej praxe a učiteľov umeleckej praxe, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa poskytujúceho praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania a ktorí vykonávajú činnosť na pracovisku praktického vyučovania ako pedagogickí zamestnanci.
Jedným zo základných prvkov systému duálneho vzdelávania je výkon praktického vyučovania žiaka priamo u zamestnávateľa na certifikovanom pracovisku praktického vyučovania a zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje, že sa praktické vyučovanie okrem možnosti vykonávať ho pod vedením inštruktora vykonáva aj pod vedením majstra odbornej výchovy, učiteľa odbornej praxe alebo učiteľa umeleckej praxe. Zamestnávateľ si tohto pedagóga, v úvodzovkách, vypožičiava z príslušnej odbornej školy, avšak vo väčšine prípadov zamestnávateľ priamo zamestnáva pedagogického zamestnanca, pod ktorého sa vykonáva dohľadom praktické vyučovanie žiaka v systéme duálneho vzdelávania.
No a cieľom návrhu tohoto zákona, ktorý vám predkladám, je vlastne upresnenie a vyčistenie v legislatíve tohoto problému, aby sme na majstra odbornej výchovy, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, aby naňho zamestnávateľ prihliadal ako na pedagogického zamestnanca.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Gröhling, my sme už o tom aj trošku aj pred tým diskutovali a poznáme navzájom svoje myslenie. Len ja to poviem, Braňo, jeden taký rozdielny pohľad na túto problematiku, čo zase ja vidím a ja cítim, a preto som si to dovolila predložiť, že v programovom vyhlásení ale tejto vlády, ale aj v našom, ale už aj v tom, čo som čítala, čo pripravujú experti. Veď je predsa jedna daná veľmi rozumná myšlienka, s ktorou ja sa stotožním, že vytvárajme teda naozaj, otvárajme také triedy, také študijné odbory, také učebné odbory, ktoré si naozaj vyžaduje tá prax. Keď my vieme veľmi dobre, že na Slovensku my nepotrebujeme, ja neviem, každoročne vyškoliť 30 geológov. Veď to je naozaj, to je niečo nonsens, ale my skutočne potrebujeme tých pravých, tých majstrov, ktorí sú základom tejto, tohto štátu, tejto republiky a ktorí vlastne toto všetko vyprodukovali. Veď my nemôžeme mať samých, prepáčte teraz, samých poslancov a samých ministrov! My tu musíme mať aj ľudí, ktorí naozaj budú robiť. A toto bol môj názor a ja sa takto dívam na vzdelávanie a ja sa takto dívam na to, že budeme ďalej diskutovať a budeme ďalej pripravovať ten národný program. Že sa pozrieme na tie gymnáziá, ktoré nám teda naozaj produkujú tie deti. Kam idú? Na aké vysoké školy? Ako sú uplatniteľné?
Ale ja si osobne myslím a moje skúsenosti zo života sú tie, že keď máš dobrého klampiara, no tak ho zlatom vyvážiš. Keď máš šikovného obkladača, tak ten zarába určite viac, než zarábame my tu. Toto ma viedlo k tomu, že nech je naozaj, nech tie deti, ktoré vyštudujú a trávia tam svoj čas, rodičia ak to podporia a je o to záujem. A či tam bude kvalita? No o tej kvalite tých pedago... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla svoj návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Nebudem vám čítať, ak dovolíte, všetky zákony, len doplním tú časť, kde navrhujem zákon zmeniť takto:
V § 33 ods. 10 bude znieť:
"(10) V stredných odborných školách možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných učebných odborov."
Tento predložený návrh zákona, ktorý predkladám, čo ma k tomu, čo ma k tomu viedlo. No, fenoménom dnešnej doby je klesajúci záujem o štúdium na stredných odborných školách. Je to jav, ktorý je evidentný nielen z hľadiska žiakov, ale hlavne z hľadiska zákonných zástupcov. Tento jav sa dlhodobo prejavuje v znižovaní počtu žiakov, ktorí študujú tradičné remeselné odbory. Aby sme zabránili úplnému zatvoreniu niektorých odborov, tak sa snažíme riešiť túto vec uzákonením možnosti vytvoriť v stredných odborných školách spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných učebných odborov.
Podmienkou vytvorenia takejto spoločnej triedy v strednej odbornej škole okrem minimálneho počtu žiakov v triede je, že teoretické vyučovanie každého odborného predmetu bude možné vytvoriť skupinu najmenej ôsmich žiakov toho istého študijného odboru a učebného odboru. Táto podmienka sa v praxi stala častokrát pre niektoré študijné či učebné odbory likvidačná.
Aby som to skrátila a veľmi nezdržovala. O čo vlastne ide. Dopomohli mi k tomu aj teraz vôbec podať takýto návrh na doplnenie zákona vyjadrenia expertov na ministerstve školstva, ktorí pripravujú národný program výchovy a vzdelávania a minule to prebehlo aj tlačou. Zároveň ma v tom podporuje aj naplnenie programového vyhlásenia vlády a koniec koncov aj volebný program našej strany, aby sme podporili tie študijné odbory a učebné odbory, z ktorých, pre ktoré zaznieva z radov zamestnávateľov alebo možných zamestnávateľov požiadavka, že tieto učebné odbory alebo študijné odbory žiaci nemajú možnosť študovať, pretože nie sú naplnené tie počty, ktoré boli dané.
Preto by sme, by som požiadala o podporu, aby sme toto umožnili hlavne žiakom, ktorí majú, a študentom, ktorí majú záujem študovať učebné odbory alebo študijné odbory, ktorí by sa mohli, aj keď je ich tam menší počet, združiť na teoretickom vyučovaní do jednej triedy, že by tam nemusela byť splnená tá požiadavka minimálne počtu ôsmich študentov. Ide o tie klasické študijné či učebné odbory, kde sú žiaci po ich vyštudovaní okamžite zamestnateľní, majú možnosť sa zamestnať. Aby sme sa skutočne pozreli, a tu nadviažem na slová jedného z expertov, aby sme sa skutočne pozreli, ktoré stredné školy alebo gymnáziá nám viacej produkujú ľudí, ktorí sú potom z hľadiska zamestnanosti v podstate nezamestnaní. No určite to nebudú študenti a absolventi stredných odborných škôl, ktorí vyštudujú poctivé remeslo.
Zamestnávatelia upozorňujú, že je nedostatok, poviem príbuzné odbory, mäsiar, kuchár a podobne, pretože práve v dnešnej dobe prišlo k tomu, že zákonní zástupcovia skôr ani, skôr tlačia svoje deti do štúdia na gymnáziách. Častokrát, a to je prax, žiaľbohu, taká, že mnohí študenti vedomostne nie sú, nie sú schopní zvládnuť gymnaziálne štúdium a keď nepokračuje ďalej, nerozvíja svoje danosti, tak potom vlastne nevie sa uplatniť. Ale študent, dievča alebo chlapec, ktorý naozaj je fyzicky zručný, má vzťah k nejakému remeslu, má vzťah k svojmu regiónu, pretože toto sa týka hlavne a nielen, ale aj oblasti národnostne zmiešaného územia. Tí, ktorí majú vzťah k fyzickej práci, tak tí, za tých sa prihováram, aby sme im dali možnosť študovať a uplatniť sa neskôr v živote.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesla svoj návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 325/2012 Z. z., zákona č. 312/2013 Z. z., zákona č. 377/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 188/2015 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 1 ods. 2 sa slová „štátnej správy" vkladajú slová „na pedagogického zamestnanca pracovníka praktického vyučovania.“ (Pozn. red.: Správne malo byť: "V § 1 ods. 2 sa za slová „štátnej správy“ vkladajú slová „na pedagogického zamestnanca pracoviska praktického vyučovania“.")
Čo ma k tomuto počinu viedlo? Predložený návrh zákona, ktorým sa dopĺňa spomenutý zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ďalej budem hovoriť len o návrhu zákona, jednoznačne spresňuje postavenie majstrov odbornej výchovy, učiteľov odbornej praxe, učiteľov umeleckej praxe, ktorí vykonávajú pedagogickú činnosť na pracovisku praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania ako pedagogických zamestnancov.
Keďže pracovisko praktického vyučovania je organizačná súčasť zamestnávateľa, v praxi veľmi často vznikajú nejasnosti a pochybnosti, či reálne aj naďalej ide o pedagogického zamestnanca. No a týmto predloženým návrhom zákona sa tento výkladový nedostatok odstraňuje.
Vážení kolegovia, ctené kolegyne, vždy, kde prichádza k nejasnosti zákona, prichádza k zneisteniu kolegov, ktorí pracujú ako majstri odbornej výchovy alebo učitelia odbornej praxe, ktorí sú zaradení na vykonávanie práce na praktickom vyučovaní. Ide tu o tri možnosti. Ide o duálne vzdelávanie. Ide o tri možnosti, ktoré, kde môže pracovať, v rámci dozoru alebo v rámci pracovníka, ktorý je tam poverený, prichádza tam k trom možnostiam. Zamestnávateľ môže tam použiť inštruktora, ten tento zákon nerieši, návrh zákona nerieši. Môže si kvázi vypožičať majstra odbornej výchovy alebo učiteľa odbornej praxe, alebo učiteľa umeleckej praxe zo strednej odbornej školy, alebo potom je to tá, je to ten daný, daná situácia, o ktorej teraz by som bola veľmi rada, keby sme ju vyriešili, to je majster odbornej výchovy, ktorý je jeho zamestnanec a nie je v jeho ponímaní zamestnávateľa braný ako pedagogický zamestnanec.
Nám predsa zákon č. 317 hovorí, myslím, že v štvrtej časti § 12 presne určuje, kto je pedagogickým zamestnancom, kde majster odbornej výchovy skutočne patrí. Preto by som bola veľmi rada, keby sme túto, toto nedopatrenie alebo túto chýbajúcu časť v zákone spoločne vyriešili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som ešte doplnila trošku pána poslanca Tittela v tom, čo vlastne nás viedlo k podaniu takejto novely zákona o športe.
No ide tam hlavne o to, aby sme, lebo kto robí, robí aj chyby, môžu byť nejaké a z nášho pohľadu novela sa snaží vniesť poriadok a odstrániť možné podľa nás legislatívno-technické nedostatky, ktoré ten pôvodný zákon má. Predsa štát musí naozaj hospodárne nakladať s prostriedkami a touto novelou sa snažíme zabezpečiť účelové vynakladanie verejných prostriedkov.
Ďalej zároveň v tom zákone, máme pocit, že bol opomenutý verejný záujem športového zákona, čiže podpora v prvom rade mládežníckeho športu a štátnej športovej reprezentácie a zároveň odstraňuje novela zákona diskrimináciu medzi olympijskými a neolympijskými športami, zrovnoprávňuje zdravotne znevýhodnených zo zdravými športovcami a to všetko v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
No a ten list, ktorý prišiel od zväzov, tak z tých nás napríklad túto novelu podporujú aj slovenskí paraolympionici.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať diskutujúcim.
Pán poslanec Dostál, nuž preto, lebo teraz hovoríme o tomto zákone. Či prejde aj ten, či sa budeme aj tým druhým zaoberať, ukáže čas a budúcnosť.
Pani kolegyňa, viete čo, keď vás prekvapujem, že som sa podpísala pod takýto zákon, tak potom mňa už na vás neprekvapí vôbec nič.
A pán poslanec Kotleba, prídete s tým pozmeňovákom, uvidíme.
Ďakujem.