Tak, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade sa chcem všetkým vám poďakovať za naozaj konštruktívnu, kľudnú diskusiu, pretože toto je problém, ktorý si naozaj takéto, takéto, takúto komunikáciu zaslúži. Pôjdem tak, ako ste vystúpili, budem sa snažiť veľmi, veľmi stručne, ale zodpovedať aspoň toľko, aby ste dostali odo mňa ako jednej z predkladateliek môj pohľad na to, čo ste povedali kriticky, nekriticky, ale viac-menej iba kriticky.
Začnem s pánom poslancom Dostálom. Som veľmi rada, že ste teda pojali kladne moju výzvu včerajšiu, pretože fakt by ste mi chýbali, keby ste sa nevyjadrili k tomuto zákonu. A, pán poslanec, ja vám poviem toľko. Ja som 30 rokov pracovala ako učiteľka, 20 rokov ako riaditeľka základnej školy. Ja nie som právnik. Ja veci, ktoré cítim, že treba urobiť, lebo 30 rokov najmenej sa už diskutuje v tejto spoločnosti, čo urobíme s materskými školami, čo urobíme s deťmi, ako im pomôžeme, čo bude s povinnou školskou dochádzkou, a nikto to vlastne neurobil.
Teraz prišlo k nejakému, k nejakému, k nejakej úlohe, ktorú treba, a veľmi vážnej úlohe, nie k nejakej, ale veľmi vážnej úlohe, pretože sa to týka našich detí, a túto úlohu bolo treba riešiť. Tak sme sa dohodli a myslím si, že tam je dosť veľká sila, že sme sa dohodli, keď to, keď vyčítate, že to nedala rezortná ministerka, ale že to ideme, že sme si dovolili koaliční poslanci takéto niečo urobiť, no tak pozrite sa, ja tam vidím trošku väčšiu silu, lebo je tu dohoda troch poslaneckých klubov, najsilnejšej politickej strany SMER, či sa to komu páči, alebo nie, Slovenskej národnej strany a MOST-u - HÍD, na tom, aby traja poslanci, ktorí sa tomuto venujú a zaoberajú otázke školstva, aby sme to podali. No tak sme to zobrali.
Ale keď sa pýtate, či nám to pripravilo ministerstvo školstva, pán poslanec, nepripravilo, my sme si pripravili tie veci, ktoré sme potrebovali za potrebné, ale tým, že sme vládni poslanci, tak sme mali možnosť komunikovať. A spomenutého pána, ktorého ste spomenuli, ja som ho možno raz v živote videla kdesi na chodbe, to je všetko, sme mu to dali na odbor legislatívy k nahliadnutiu, či ten návrh poslanecký z toho právneho hľadiska, ktoré vy viete oveľa lepšie ako ja, a to sa priznám, ste právnik, ja právnik nie som, takže ja si nechám poradiť. Preto tam bol ten dotyčný pán, ak tam bol, ja som si to ani nevšimla, lebo ja som sa venovala odbornej stránke veci, preto tam bol podpísaný. Čiže takáto je pravda. Žiadne také, že tu ste niečo dostali. A ja keď som dnes čítala, tak som čítala iba preto, pretože si uvedomujem a vážim si kolegov, ktorí sú naozaj odborne veľmi zdatní, aby som ich náhodou sa nedotkla a neurazila nesprávnou formuláciou, pretože v tom strese a v tom, čo chcete vysvetliť, sa vám to občas môže stať.
Viete, napríklad my sme hovorili vždy o školskej zrelosti, teraz hovoríme o školskej spôsobilosti. Materiál Učiace sa Slovensko nám pani poslankyňa Zimenová, nielen nám, ale všetkým učiteľom na Slovensku, tak zamotal hlavy termínmi a odbornými výrazmi, že, prepáčte, častokrát potrebujeme k tomu aj vysvetlenie, čo to znamená. A ja sa netajím tým, však mám svoj vek, nemusím všetko vedieť a vôbec s tým nemám problém to aj takto povedať.
Čiže k tomu, aby ste, pán poslanec Dostál, mali odpoveď odo mňa, tak takáto bola odpoveď.
Čiže ak ten návrh, samozrejme, že z našej strany veľakrát je tu vyčítané, že tie poslanecké návrhy sú zlé, tam, vždy tam niečo nájdete a vy ste to práve ten, ktorý tam nájdete. Čiže postavili sme sa do pozoru, a keďže sme vládni poslanci, tak sme túto možnosť využili a urobili by ste to aj vy. Buďme si úprimní.
Neskutočne chcem... Ale to je, to je v poriadku.
Neskutočne chcem oceniť naozaj tú debatu, ktorá sa týkala odbornej veci od pani poslankyne, od Mira, však my sme starí učitelia, takže rozumieme, o čom rozprávame, a zaujala ma debata pána poslanca Poliačika. Áno, vrátili sme sa na začiatok volebného obdobia, presne som si predstavila tie hodiny, ktoré sme spolu strávili, ktoré sme spolu hovorili. Situácia sa vyvinula tak, ako sa vyvinula. Život nám to priniesol a Učiace sa Slovensko bolo pretavené do Národného programu výchovy a vzdelávania, kde naša pani ministerka Lubyová so svojimi zamestnancami vytvorili akčný plán.
Pán poslanec Gröhling tu nie je, tak poviem len k jeho otázkam. To je vlastne napĺňanie akčného plánu z tohoto programu. To je všetko ku nemu.
Častokrát tu padala otázka rodiny, rodičia sú zodpovední. No a kto iný je zodpovedný za výchovu svojich detí odmala až po dospelosť? Však, samozrejme, že je to rodina. Ja som známa tým, že som konzervatívny človek a úloha rodiny a matky, otca v rodine, snáď každý už tu pozná moje názory.
Ale tiež viem, že dieťa v istom veku potrebuje okrem láskavej mamy, výborného otca, súrodenca, alebo sú deti, aj ktoré nemajú súrodencov. Napríklad moja vnučka už, ešte nemá ani dva a pol roka a chodí do škôlky, ale na pol dňa, lebo jednoducho potrebuje tých rovesníkov, potrebuje tých kamarátov. A dcéra, hoci prišla o jedno dieťa, ju tam dáva, pretože sama cíti vlastným srdcom, že je to pre jej dcéru lepšie, rozvíja sa tam, vyvíja sa tam, je komunikatívna, je šťastná a po pol dni si ide pre ňu, kedy si kľudne spolu ľahnú, rozprávajú sa, hrajú sa do večera a je ten čas oveľa lepšie strávený. To dieťa je s rovesníkmi, sú tam aktivity pod láskavým, odborným prístupom učiteliek, ktoré vedia, čo robia, a keď rodič zváži, keď mama zváži, že je to dobré, tak nech to urobí. A nebolo to, verte mi, nebolo to jednoduché a nebolo to ľahké práve pre tú vec, ktorá sa nám stala. A to bolo v ten deň, keď sme sa tu prvýkrát zahlásili, že sme prišli do Národnej rady. Ja som mala takýto vstup sem, čiže pre mňa sú toto zvlášť citlivé veci.
A z mojej podstaty ja by som si nikdy nedovolila ísť proti záujmom dieťaťa. Ja som napríklad nášho bývalého ministra Plavčana a vlastne aj autorov Učiaceho sa Slovenska častokrát kritizovala za to, že tam bola veta, že konečne je v záujme nás učiteľov a celej pedagogickej obce dieťa. Priatelia, ale vždy bolo v mojom hľadáčiku záujmu iba dieťa. Nikto iný. Ja som vždy všetky starosti odložila, pretože som vošla do budovy, kde boli deti, kde boli žiaci, ktoré nám zverili rodičia. Vždy som k tomu iba takto pristupovala. A podobne sme k tomu pristupovali aj teraz.
Anke Verešovej absolútne rozumiem. Navštívili ju ľudia, ktorí navštívili aj mňa, boli za mnou z Aliancie za rodinu, ale mi to prišli osobne povedať. Pani poslankyňa, máte tu takúto hnusnú fotku, ešte hnusnejší komentár sme k tomu dali a s týmto sa teraz vysporiadajte, ale hovoríme vám to otvorene, že vás kritizujeme a urobíme k tomu, k tomu urobíme petíciu. No a tá petícia zase vyvolala, že tie učiteľky sú z toho na šľaktrafenie, že čo tam popísali. Tiež to nie je bohvieaké.
Pretože ja si dovolím tvrdiť, že na základe tých všetkých kontrol Štátnej školskej inšpekcie je jasné, že my máme najlepšiu a najvyššiu kvalifikovanosť učiteliek v materských školách a ja pred nimi sa skláňam, pretože robia záslužnú činnosť. Veď odtiaľ ide všetko to, čo nám ide potom do základných škôl.
Je to pravda, čo aj Martin povedal, že na tom prvom stupni deti chcú objavovať, chcú vedieť, chcú sa učiť, sú nadšené. Práve preto tam majú byť tie najlepšie z tých najlepších a majú mať tú pomoc, o ktorej stále hovoríte a ktorú aj ja vnímam, že je potrebná.
To, že nemáme toľko tých osobných asistentov, že nemáme toľko tých zdravotných, priatelia, za to ja ani Ľubo Petrák, ani Peter Vörös nemôžeme. O tom rozhodujú čísla, a keď niekto povie, že toto nie je dôležité, ale bude toto, hoci my to takisto požadujeme, tak ja vám budem fandiť, ak budeme v opačnom garde, ak Pán Boh dá a budete tam, tak ja sa budem naozaj tešiť, ak sa vám to podarí, lebo to bude potom to fantastické a vôbec mi to nebude zaťažko, lebo budem vedieť, že je to dobré pre deti.
Ďalšia vec, ktorú, ktorú aj pani poslankyňa Pčolinská povedala, tiež som mala pocit, rozprávajme sa, či rodičia, kedy chcú dať deti do škôlky, alebo nie. Veď si to povedzme na rovinu. Sú aj rodičia, ktorí si, veď som tam robila 30 rokov, veď viem, sú aj rodičia takí, a nech mi je odpustené, ale to poviem na rovinu, sú aj takí, ktorí ten odklad si vyslovene vybavili, lebo už s tým prváčikom mám inú zodpovednosť, lebo tam sú už aj iné povinnosti, tam musíme mať aj ten režim iný, lebo to dieťa je v tej prvej triede, ktoré má aj svoje povinnosti a musí ísť aj vtedy načas spať, nemôže toľko sedieť pri tom tablete, nemôže sa toľko hrať, ale musí byť aj oddýchnuté a musí byť aj pripravené a ja mám aj iné povinnosti už zrazu. Čiže toto je aj trošku taká jemná kritika k tým mamičkám, ktoré veľmi rady dávali ten odklad, že chlapci sú neskôr spôsobilí chodiť, nastúpiť teda do, do školy alebo do škôlky.
Ja neviem, čo to máte, sú teda takéto výskumy, tak ak je to tak, tak potom treba s tým niečo robiť, ale to by mali už nejaké, nejaké iné rezorty porozmýšľať, zdravotníctvo, sociálne veci a neviem, ja som tie výskumy nevidela, ale ak je to tak, tak dobre. Ale tiež je na rodičovi, ale tu nie je len na rodičovi a my to v tom návrhu hovoríme, že o tom nebude rozhodovať riaditeľ školy iba, ale všeobecný detský lekár a centrá poradenstva a prevencie. Ony budú musieť povedať, či áno, alebo nie.
No a ten odklad alebo emotívne to tu hovoríme o nejakom prepadávaní. Prosím vás, aké prepadávanie? A nie je to to isté, dajte si ruku na srdce, nie je to to isté, keď ja mám dieťa, teraz pár rokov chodilo s rovesníkmi a teraz bude mať odklad a jeho rovesníci už idú do prvej triedy a ja som tu zostalo, ešte ja mám odklad? No, to je fajn. To, to čo, to nebolo to prepadávanie aj vtedy? Len sme to tak nepovedali? Alebo čo to, ako to teda bolo? A teraz tu hovoríme o nejakom prepadávaní.
Pána profesora Púpalu, Mirko, si citoval, čítala som tých jeho päť výhrad, ktoré mal k tomu. Aj tá poldenná alebo denná, ale veď to je z hľadiska organizácie škôlky. Veď sú rodičia, ktorí nechcú na celý deň mať dieťa v škôlke, ale tá škôlka sa tomu musí v rámci svojho školského vzdelávacieho programu teda prispôsobiť, aby to zvládli, všetky tie podmienky alebo výkonové štandardy podľa školského vzdelávacieho programu, ktoré potom má právo kontrolovať Štátna školská inšpekcia ako jediná, aby si ich tak prispôsobili, aby to naplnili pri tom dieťati tie jeho osobnostné predpoklady a ten jeho vývin, aby bolo spôsobilé potom dostať to osvedčenie o predprimárnom vzdelávaní a nastúpiť nám na povinnú školskú dochádzku už v poslednom ročníku materskej školy.
Pani poslankyňa Zimenová, ja si nesmierne vážim vaše názory, pretože naozaj ja som to od samého začiatku, ako sme začali pracovať, častokrát som vás počula aj mimo tohto pléna, keď ste tu ešte neboli, aj keď ste tu, viem, že otázke školstva sa naozaj venujete. Tým kritickým, či tu je pani ministerka, alebo nie je pani ministerka, prepáčte, ja sa k tomu nebudem vyjadrovať, je to naša nominantka Slovenskej národnej strany, my si za ňou stojíme a je to osoba, ktorá má nesmiernu, nesmiernu hodnotu, a ja k tomu sa nebudem vyjadrovať, ale môžeme o tomto všetkom rozprávať, sme v prvom čítaní. Nemám ja ten pocit, že my si niečo povieme a už nič neurobíme.
Viete, ste tu mnohí, z ktorých necítiť z vás zlosť alebo zášť proti všetkému, čo vládna koalícia povie, až na jedného pána poslanca, ale cítiť z vás ten, naozaj ten záujem, že tie veci nejako zmeniť. A ak tento, ak tento návrh, poslanecký návrh zákona má šancu na prežitie, tak si dajme teda spoločne tie stretnutia, tak ako sme na školskom výbore povedali, že sa stretneme, urobíme to, čo sa bude dať, alebo teda sa zváži aj, sú otvorené všetky možnosti, a treba to naozaj urobiť, urobiť veľmi rozumne, aby, aby sa veci pomohlo, pretože tu ide o to, aby sme dali rovnosť všetkým deťom.
Ja odmietam, a to som aj včera povedala, ja odmietam, aby sme to len určili, že je to len kvôli tejto skupine detí: deťom postihnutých chudobou, sociálne znevýhodnené prostredie alebo rómskym deťom. Veď to by sme robili na základe nejakého etnického princípu alebo čo by sme to - v segregácii? Čo to chceme robiť? Veď pre mňa je dieťa ako dieťa. Či mi je, či, neviem, či to tu aj môžem povedať, či je to biele, alebo je to rómske, veď je to dieťa. Dúfam, že zase z toho nebude niečo, že som povedala. Ale je to tak. Každé, každé mi je úplne, úplne rovné, a teda dajme šancu rovnosti všetkým deťom žiť a vyrásť medzi rovesníkmi, aj keď ten, súhlasím s tým a môžme o tom hovoriť, pardon, či ten rok pre tie rómske detičky bude stačiť, či to bude stačiť. Ja to viem, že či áno, alebo nie. Ale majú tam možnosť zopakovať si a byť v tej škôlke, keď nie sú spôsobilé ísť do základnej školy, zostať tam do toho siedmeho roku, dajme im tú možnosť byť v tom hygienickom, čistom prostredí, aj týmto deťom, a nech sú medzi ostatnými deťmi.
Ja viem, že rezonuje medzi rodičmi ten, akási obava, že čo sa teraz stane, že budú vytlačené mladšie deti. Nie, veď tam sme vám hovorili a tam to aj hovoríme, že koľko, či z ministerstva pôdohospodárstva, či cez tie operačné programy, koľko tam išlo miliónov, koľko išlo cez ministerstvo vnútra. Veď sa robili tie veci na vybudovanie kapacít škôlok. Či bude dosť učiteliek, no tak treba tam stredoškolské pedagogické vzdelanie. Keď sme sa pýtali na to, lebo aj my sme boli zvedaví, či tam bude dosť týchto pracovných síl, tak nám bolo povedané, že, áno, je tam presne určené, pani poslankyňa, teraz máme presne určené, na čo tie peniaze pôjdu: na platy, osobné príplatky, osobných asistentov, materiálno-technické zabezpečenie v tých škôlkach. Takže ja nemôžem predkladať návrh s tým, že toto tu nebude. Ale zase vnímam aj vás, že vy mi musíte povedať, ale toto tu nemáme. Ale keď sme rokovali, lebo sme museli o tom hovoriť s nimi, tak sme dostali prísľub, že áno. Čiže my sme to tam preto aj dali, že je to zabezpečené. A tým, že sme v tom traja vládni poslanci, a preto dávame ten poslanecký návrh, tak pre mňa je to akousi istotou to, čo ste hovorili, že my nemáme nijakú istotu. No ja si myslím, že práveže v tomto máme istotu. Lebo keby som to dávala len za SNS-ku, tak, dobre, ale pani ministerka nemá, nie je ministerka financií. Ale tuná je poslanec SMER-u - SD, ktorý by, ktorý by k tomu vedel potom čosi ešte aj viac možno povedať.
Takže, priatelia, ak, ak dáte možnosť nášmu poslaneckému návrhu cez to všetko, že sa stretneme, že si sadneme spolu, veď neodmietame stretnutia s vami, so ZMOS-om, s odborármi, zástupcami rodičov, máme ešte čas do toho druhého čítania - a inak, to medzirezortné pripomienkové konanie teraz bude, veď to bude ministerstvo školstva iniciovať a sedem dní bude trvať. Bude. (Reakcia z pléna.)
Dobre. No, takže toto myslím si, že toľko k tomu stačilo, a ak teda sa dohodneme, tak v tom druhom čítaní uvidíme, že môžu prísť, môže prísť s tým pozmeňovacím návrhom a môže z toho byť celkom pekný, celkom pekný návrh zákona.
Ďakujem.
