Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, máme tu zákon, ktorý, myslím, sa dotýka podstatnej časti našich obcí a našich občanov, zákon o pozemkových spoločenstvách. Ako uviedla už aj pani ministerka v svojom úvodnom slove, ideme, ja tvrdím, takým revolučným zásahom určité veci riešiť a je mi ľúto, že nakoľko som to dával na minulej schôdzi, resp. schôdzi predtým, a dal som 36 pozmeňujúcich návrhov, že vtedy zo strany koaličných poslancov nebola vôľa podporiť moje návrhy.
Ďakujem, pani ministerka, že časť týchto mojich návrhov sa dostalo aj do tohto vládneho návrhu zákona, a môžem povedať, že, tak ako stále hovorím, nech to robí biely, modrý, červený, hnedý, fialový, pokiaľ poriešiš vec, tak si to vezmi a porieš vec. Takže ďakujem, že bolo tam aj to predkupné právo trošku vyšpecifikované, že sme znížili počet členov výboru z tých piatich na troch, lebo aj tie menšie sú tam, že sme tam dali aj ďalšiu vec, ktorá viac-menej sa týkala toho, že akým spôsobom sa majú následne tie nejaké predkupné práva riešiť, a zdá sa mi, že tak by to malo fungovať, opoziční poslanci, ich návrhy a ministerstvo.
Ja budem citovať z vašej dôvodovej správy, ktorá je obšírna, lebo je na tri strany a je tam dosť hutných vecí, ktoré, samozrejme, že ma zaujali, a začnem citáciou, že najzásadnejšími zásahmi... Takto, lebo, pani ministerka, ste to nespomenuli v úvodnom slove, takže ja si to dovolím odcitovať, lebo majú, tieto zásahy majú výrazný dosah na fungovanie pozemkových spoločenstiev v ďalšom období. Takže citujem z dôvodovej správy. Najzásadnejšími zásahmi do platného zákona je odstránenie princípu nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti s ponechaním princípu nemožnosti zrušenia vysporiadania spoluvlastníctva s výnimkou definovanou podľa pozemkových úprav.
To znamená, že môžu sa dohodnúť na rozdelení tejto spoločnej nehnuteľnosti. Neviem, aké dôvody, a bol by som rád, keby som sa to dozvedel, vlastne nútia nejakú, a to nie ako nieže nejakú časť, lebo oddelením tejto nehnuteľnosti ostávajú spoluvlastníci, predpokladám, tí istí, ktorí boli v tom spoločnom, spoločnej nehnuteľnosti, tí urbárnici, že nevytvárame druhý urbársky nejaký spolok a celok, iné pozemkové spoločenstvo, ale prakticky rozdeľujeme jednu nehnuteľnosť na ďalší pozemok, na ďalšiu parcelu, ktorá bude mať svoje číslo, a prakticky tam sa bude hospodáriť buď teda spoločne, a tam sa píše, že spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť nastane byť, alebo ju necháme v tom pôvodnom režime. Takže ja by som chcel počuť z vašich úst alebo aj v druhom čítaní, však je to iba prvé čítanie, to znamená, že v prvom čítaní by sme mali riešiť, či vôbec tento problém treba riešiť urbariátov, áno, treba ho riešiť, takže dobre, a chcel by som vedieť, aké dôvody tam boli alebo sú v tom reálnom živote oddeľovať tú spoločnú nehnuteľnosť na viacej-menej, viacej tých pozemkov a parciel, keď viac-menej ostávajú tí istí urbárnici, ale delia akože tú nehnuteľnosť.
Ďalej tu máte, že druhým závažným momentom je možnosť nadobúdania vlastníctva aj pozemkovým spoločenstvom tých podielov. Áno, to je tiež, čo ste prebrali, alebo teda na moje doporučenie, z môjho odporúčania v mojej novele. A vy ste to obmedzili 49 %, maximom, ktoré môže byť. Áno, myslím, že má to svoju logiku, má to svoju správnosť, lebo ináč by pozemkové spoločenstvo sa stalo, no viete, viete čím (povedané so smiechom), tunelárom a tí chudáci podielnici by mali veľký problém. Takže myslím, že toto je dobré ustanovenie, že tam neni čo tomu vytýkať.
Ďalej je tu veľký problém, pri urbariátoch máme, že tam majú veľa neznámych vlastníkov. To myslím, že každý rozumný človek, ktorý s tým prišiel niekedy do styku, uzná, že máme tam od nejakých 5 % až do 30-40 % neznámych vlastníkov, a to je veľký problém, ako s nimi naložiť. Samozrejme, Slovenský pozemkový fond má svoje práva a povinnosti, takže môže ich zastupovať. A, pani ministerka, áno, dali ste v tejto novele, že prakticky ani tí, ktorí máme známych vlastníkov, ktorí ale zomreli v tom pozemkovom spoločenstve, ich dedičia nie sú ešte schopní plnohodnotne nastúpiť do ich práv ako dedičia po dedičskom konaní, tak, samozrejme, že tieto hlasy pri nejakom hlasovaní nebudú mať tú plnú váhu a tým pádom sa nebude na nich prihliadať. Takže, samozrejme, že beriem.
Vrátim sa ešte k tej spoločnej nehnuteľnosti, kde bude nadobúdať tie podiely urbár alebo to pozemkové spoločenstvo. Áno, tam tiež sa nebude môcť dať s týmto podielom hlasovať, aby to prehlasovali pri tom hlasovaní, že proste iba tí podielnici ostanú v hre pri hlasovaní o určitých veciach, ktoré sa týka spoločenstva.
Ďalej dochádza k výraznej zmene, čo sa týka Slovenského pozemkového fondu a jeho postavenia tam asi. Keď si to dobre vysvetľujem, pani ministerka, opravte ma, ak pochybím. Hovorí sa, že už tam tá nájomná zmluva ako keby mala ísť do úzadia, a budeme hovoriť o nejakom podiele na tých dividendách a ziskoch, čo budú vyplácať tí urbárnici a všetky aj tie pozemkové spoločenstvá zo svojho zisku, resp. zo svojej straty, to znamená, už bude znášať aj tú stratu. Chcem... A mám to vnímať tak, že prakticky nájomné zmluvy už ako keby neboli a my sa stávame plnohodnotnými členmi pozemkového, hovorím o Slovenskom pozemkovom fonde, stávame sa plnohodnotnými členmi s právami a povinnosťami bez nájomnej zmluvy?
Takže to by som chcel na dovysvetlenie, lebo sa tam bijú dve rozličné veci, ktoré mne nejako nesedia, lebo v ďalšom sa hovorí, že aj tá nájomná zmluva, že budú robiť nájomnú zmluvu, lebo bere ten podiel. Takže chcel by som si ujasniť, či budú spoločenstvá aj s nájomnými zmluvami, a nebudú ako plnohodnotní, alebo budú aj takí, aj takí. Takže to by som chcel ešte nejako na ujasnenie.
Samozrejme, dávate tam, na strane 11 v spoločnej správe uvádzate, že veľmi sa, by som povedal, posilní, resp. zjednoduší aj tá činnosť lesných úradov, teda, teda z odborov lesných a pozemkových okresných úradov, kde musia evidovať a zaviesť do registra tieto pozemkové spoločenstvá, a definujete tam určité, by som povedal, úkony, ktoré idú podľa správneho poriadku a ktoré budú iba deklarátory, to znamená, že iba budú deklarovať určitú skutočnosť a nebudú musieť ísť rozhodnutím. Myslím si, že úradníci vám za to zatlieskajú, pretože byrokraciu by sme mali odstraňovať, takže myslím, že je to dobrý krok k nejakej tej, odstraňovanie tej byrokracii, po ktorej slovenský občan stále kričí, aby sa to zjednodušovalo.
Samozrejme, tento zákon o pozemkových spoločenstvách má dosah aj na katastrálny zákon a zákon č. 180 o nadobúdaní vlastníctva a iných opatreniach ku pozemkom, takže aj tam ste to novelizovali. Myslím, že aj dokonca poplatky sa znižujú v určitých častiach, to znamená aj v tomto zákone, myslím, že dobre, treba znížiť, keď sa ten úkon zjednodušil, a ja aj napriek tomu by som apeloval na zamyslení sa o tých bodoch, ktoré aj ja som ponúkal a neboli úplne akceptovateľné, a znova ich zopakujem a v druhom čítaní podám znovu pozmeňujúci návrh ešte doplnený o ďalšie body, ktoré sa mi aj dnes dostali do uší od predsedu pozemkového spoločenstva, ktorý tlmočil, od Zvolena to bol určitý pán a tlmočil, čo sa mu nezdá a čo by malo sa doplniť. Takže ja iba zvýrazním, že ešte mi tu chýba v tomto, v tejto vládnej novele mi chýba znovu nedelenie pozemku pod 5 000 metrov u lesných pozemkov. U lesného pôdneho fondu. Pretože keď nemáte v pozemkovom spoločenstve tento les, máte ho ako fyzická osoba, tak nemôžte ísť pod výmeru 5 000 metrov štvorcových. Tu sme to, alebo pôdohospodárske pôdy je pod 2 000, tu sme to u pozemkových spoločenstvách urobili tak, že aj lesnú, aj poľnohospodársku sme hodili na 2 000 metrov štvorcových. Tak to by som chcel znovu, aby sme išli dvojkoľajnosť, znovu to zladiť, aby rovnaký les mal rovnakú ochranu, a to je jedno, či je vlastnícky fyzická osoba alebo pozemkové spoločenstvo. Takže to by som apeloval a budem dávať tento pozmeňujúci návrh, takže dávam do pléna na zamyslenie na ten mesiac, čo budeme mať do druhého čítania, aby sme sa tým zamysleli.
Ďalej čo by som chcel apelovať, aby sme, ak sa dávajú odmeny, zhromaždenie môže dať aj odmeny na konci roka, resp. keď to majú, tú schôdzu, môžu dávať ako členom výboru, tak aj členom dozornej rady. No, samozrejme, keď zhromaždenie sa stretne raz za rok, tak mi povedzte, keď ten človek, ktorý tam príde, na základe akého odporúčania má hlasovať, či má dostať dozorná rada a výbor tú odmenu, alebo nemá. Takže môj návrh, ktorý som dával aj minule, a zatiaľ nebol akceptovaný, je to, aby to zhromaždenie, keď bude dávať odmenu výboru na doporučenie dozornej rady, a, naopak, keď dozornej rade na odporúčanie výboru, sa niečo robilo alebo nerobilo. Lebo predsa len uznáte za, myslím, že neomylné, že predsa nemôže ten člen, ktorý tam celý rok neni, vedieť, či má nárok na tú odmenu, alebo nemá. Takže myslím si, že tuto malo by to nejaký zmysel aj nejakú tú vážnosť, čo sa týka odmeňovania, pretože tých financií neni až neskutočne veľa, aby mohli aj možnože nielen vo veľkých, ale predsa len v nejakých tých finančných transakciách takto rozhadzovať.
Chcem ešte jednu vec pripomenúť, a síce hovoríme o § 20 konkrétne. A je to prakticky už klasické znenie teraz v tomto zákone a tu by som chcel buď vysvetlenie, alebo potvrdenie, že je to tak, ako čítam: „Podiel člena na spoločenstva na zisku a majetku určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva sa určí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo z rozhodnutia zhromaždenia nevyplýva niečo iné.“
To znamená, že vy ten základný meter, ktorý bolo, aký máš podiel v tom pozemkovom spoločenstve, sme rozšírili, že to nemusí byť stále tým metrom. Že to môže byť aj to, že si to proste oni nejakým spôsobom, áno, na zhromaždení možno odsúhlasia alebo v tej zmluve o spoločenstve, to znamená, že rozhodujúcim tvojím právom na delení zisku, resp. majetku nebude tvoj podiel v pozemkovom spoločenstve. Myslím si, že tu je trošku ako otváranie takých nožníc, že môžme tam rôzne špekulatívne veci, takže ja by som bol za to, aby jedno-, tým metrom bol ten podiel, tým metrom bol ten podiel, ktorý hovorí o tom, že keď máš tam podiel jednu päťstotinu, tak máš päťsto čiastku na aj zisku, aj v strate, aj všetkých možných právach a povinnostiach. Pokiaľ tam začneme šibrinkovať s tým, že ako rozhodne výbor, že ako rozhodne zhromaždenie, že ako rozhodne neviem kto, zistíte, že stratíme vlastne ten pojem pozemkové spoločenstvo. Lebo ono to môže byť o jednom, o jednom, ktorý bude o všetkom, a to by som nerád. Áno, je to aj v súčasnom znení a musím sa priznať, ani mňa to až takto hlboko nenapadlo, nebyť dneska toho pána, ktorý mi to tlmočil, a musím povedať, že má pravdu, a budem to mať asi aj v pozmeňovacom návrhu.
Ďalej. Chcel by som sa opýtať, prečo sme v § 26 ods. 2 vyhodili písmeno d). Budem konkrétny, jedná sa o zápis spoločenstva do registra na lesnom teraz odbore, kde lesný, teda lesný odbor okresného úradu preverí, či po prvé je návrh, či podala oprávnená osoba, či je návrh úplný, po c), či údaje uvedené v návrhu sa zhodujú údajmi vyplývajúcich z príloh návrhu, a déčko bolo, návrh a prílohy návrhu sú v súlade s týmto zákonom. O tom sa bude rozhodovať. A ešte je tam éčko - bol zaplatený správny poplatok.
Sa pýtam, aký bol dôvod, že návrh by nemal byť v súlade s týmto zákonom a nebudeme to požadovať. Takže toto by som sa chcel teda odbornej verejnosti aj vás, pani ministerka, lebo ste hovorili, že to bolo s odbornou verejnosťou prekonzultované, prečo sme to vyhodili, mne sa zdá, že pokiaľ tam nebudú, nebude v súlade s tým zákonom, tieto návrhy a prílohy, tak, samozrejme, nemôžme o tom rozhodovať, lebo rozhoduješ v zmysle tohto zákona, nerozhoduješ v zmysle zákona ani 330, ani 229 o pôde. Takže asi tak, takže chcel by som aj toto vysvetlenie, keď sa bude dať.
Myslím si, že tento návrh mohol by posunúť do lepších a priechodnejších vôd činnosť pozemkových spoločenstiev na Slovensku, máme ich cez 3,5-tisíc, takže je to viacej ako obcí, čo máme, a miest na Slovensku, v niektorých obciach máme aj 2-3 pozemkové spoločenstvá, väčšie, menšie. A myslím si, že mali by sme vytvárať zákonný rámec taký, aby mali chuť fungovať v týchto spoločenstvách. Ako sme aj teraz zistili pri Zelenej správe a správe o poľnohospodárstve za rok 2016, to sme prejednávali na našom výbore, pozemkové spoločenstvá sú až tak aktívne v tom svojom hospodárení, že v súčasnosti užívajú väčšiu výmeru pôdy, ako vlastnia. Mne to pôvodne nešlo do hlavy, ale bolo to vysvetlené, jasné, to znamená, že oni si prenajali ďalšie pozemky spoločne hospodárených nehnuteľností, to znamená, je to životaschopný celok tvarovania krajín, či už lesnej, alebo poľnohospodárskej, ktorý vyzerá, že za tie roky sa dostala do nejakého toho laufu a vie, ako na to má ísť. To, že či robí dobre, alebo zle, to už sú na to kontrolné orgány, ale vyzerá, že áno, užívajú viacej pôdy, ako majú pozemkové spoločenstvá vo vlastníctve na Slovensku priznané, že toto vlastnia. Ja som iba rád, pretože krajina má byť obhospodarovaná v prvom rade vlastníkmi a potom aj užívateľmi, ktorej, ktorí, myslím, že by ju nemali devastovať, aj to je už vec už tých nájomných zmlúv, akým spôsobom sa tam uzavrú.
Takže, pani ministerka, toľko zatiaľ z mojej strany, čo ma tak narýchlo napadlo, v druhom čítaní, samozrejme, dám nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré už som aj avizoval, to už vlastne bude nejaký šiesty môj pokus, časť toho prešla, ešte nejakých cez 30 tam asi bude, takže pokiaľ to uznáte za vhodné, tak bol by som rád, keby sme sa na tom dohodli, pretože aj tieto moje návrhy neboli vycucané z prsta ani mi nespadli z neba, deň, ale bolo to na základe debaty v Košickej Belej, kde boli z roku 2013, keď sa tento zákon prijímal, a vtedy prakticky tam boli všetci tí urbárnici zhromaždení, a napádal som, že v tomto pôdnom zákone nebolo predkupné právo vôbec spomenuté. Bolo vypustené a vtedy sa tam dohodli ešte aj na ďalších pravidlách, ktoré by bolo dobré uzákoniť od tohto zákona a ustanoviť. Takže to sú, z ich, by som povedal, že hláv, a bol by som rád, keby aspoň časť ďalšia prešla v druhom čítaní.
Takže toľko z mojej strany, budem končiť tak ako stále, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
