Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja to vidím tak trošku z mojej, z tej druhej strany. Keď si spomeniem, že nám asi pred dvoma rokmi v Devínskej Novej Vsi ornitológa zabil pes, ktorý sa vrátil zo zimného sčítavania vtáctva, a nemal šancu, sa pýtam, či všetci naši majitelia psov majú ich tak perfektne vycvičených, že keď tam príde, garantuje, že keď tam uvidí, alebo jako jak povedal pán Kresák, nejaký stresový moment tam príde, ja neviem čo, začne hučať nejaká mraznička alebo niečo také, že ako bude reagovať, a keď tam prídete s nejakým vlkodlakom alebo s nejakým bernardínom, tak.., alebo takto, tak viem si teda predstaviť živo, že akým spôsobom si tam možno v nejakej dedinskej krčme niekto príde a povie, že tak tu mám dobermana, ty máš nejakého iba vlčiaka, poďme si to rozdať aj v reštaurácii, pretože nie všetci žijeme iba v mestách, sme aj po obciach.
Samozrejme, je to na uvážení daného majiteľa, či umožní, alebo neumožní, áno, beriem, v poriadku, ale pozor, vy hovoríte iba všetko v oslavných ódach, beriem aj tú druhú stránku, lebo hovorím, ja mám, problém, keď idem po našej ulici - a som z Prešova teda - a vidím, koľko tam pobehuje psov bezpríčetných, a nemá sa kto o nich postarať. A keby som ešte išiel sa najesť do reštaurácie, že by tam mi ešte pobehoval pes, no tak ďakujem pekne. Viete, kolegovia, nehnevajte sa, ale aj túto stránku treba brať, ale beriem vyslovene na vedomie, že áno, sme aj takí, aj takí, ale musím na to upozorniť, tú druhú stránku a aj ich sa nejakým spôsobom zastať, lebo už som videl aj, ako sa psy dokúsali, keď sa majitelia nevedeli dohodnúť, a bola to dosť zaujímavá situácia a decká behali a nevedeli, čo majú robiť, pretože mohlo, mohli ich napadnúť.
Takže vážení, neviem, či sme až takí uvedomelí, že každý majiteľ psa, bude, neviem, či by nebolo treba na plemená to nejako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, ja iba jednu pripomienku a budem ju stále opakovať, že nie, že nezávislý poslanec, ne-za-ra-de-ný poslanec. A nech si to láskavo aj médiá upozornia a vezmú na vedomie, že prakticky každý, kto tu príde pod nejakou stranou a potom z nej náhodou vystúpi alebo je inde, strana sa zanikne, tak je nezaradeným poslancom, ako hovorí aj rokovací poriadok, nie nezávislým. Nezávislý nastúpi cez Obyčajných ľudí a chcú, aby nezávislí kandidáti mohli kandidovať do Národnej rady. Žiaľ, naša legislatíva to nedovoľuje, aby nezávislí kandidáti mohli kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky. Takže ste ne-za-ra-de-ný. Aj ten, koho ste titulovali, že je nezávislý, je nezaradený poslanec.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa a páni kolegovia. Takže áno, VÚC-ka, poďme od VÚC-ky. Takže keď sme preberali, naši, hovorili ste iba o dvoch krajoch, ja hovorím o všetkých krajoch, tak prakticky už sme mali rozpočet na ďalší rok pripravený, vybavené, nemohli sme s ním robiť nič. To je číslo jedna. Po druhé, tlmočil som, áno, začneme sa tým zaoberať, ale pýtam sa, jak je to možné, že sme to od roku vzniku VÚC-iek vôbec neriešili. My sme tam nemali ani jedného poslanca, to vám garantujem, ani jedného predsedu VÚC-ky. Takže, vážení, ja sa pýtam, štát odovzdal kompetenciu a sa vykašlal na vysporiadanie. A to je problém. A Slovenský pozemkový fond môže aj vlastnú iniciatívu vyvinúť, vážení, lebo to má v náplni práce, takže, pozor, môže iniciovať, zákon na to už je a funguje, len sa pýtam, jak je to možné, že to nejde, sa to nerealizuje v praxi. A potom máme rôzne žaloby na súde, ktoré nás stoja v Štrasburgu, viete koľko. Jedna prehratá žaloba 5 miliónov korún. Vybavené. Tak sa pýtam, z jakých peňazí chceme platiť tie žaloby, ktoré budú ďalšie. Takže toto. Takže áno, pán kolega, beriem, dal som iniciatívu, uvidíme ako v ďalšom rozpočte.
Čo sa týka, ktoré stavovské, no spomínal som lesákov. No dobre, však máme tam združenie vlastníkov lesov. Máme a urbariátov, nech sa páči, nech tam budú, nech takisto, oni takisto. Slovenský pozemkový fond má veľké podiely v urbariátoch. Viete, jaké sú tam problémy? Týkajúce sa napríklad poľovných revírov? Však to sú neskutočné problémy! Keď Slovenský pozemkový fond sa prikloní na stranu oligarchov a, chudáci, miestni poľovníci, viete, kam môžu ísť?! A ja vám prinesiem desiatky príkladov. Len keď začnete sa, vyskakovať, tak viete, čo sa stane? Že urbariát vás zneguje v mnohých prípadoch. Však aj vy dostávate, neverím, že vy nedostávate, kolegyne a kolegovia, sťažnosti z urbariátov, ako pôsobí fond, keď majú nejaké rozhodnutie, valné zhromaždenie. V niektorých prípadoch je to katastrofa.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pani navrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, prv, keď som si prečítal, že máme 330-ku, ja ju takto volám familiárne, na stole, tak som hneď, pozemkové úpravy, jednoduché pozemkové úpravy, ideme do nejakých krkolomných ďalších braní, musím povedať, pôdneho fondu, pretože tie EPÚ v praxi nám zaberajú pôdny fond na IBV-čku. A to sa mi vôbec teda nepáči, vážený kolega, to musím povedať otvorene. Vám ukážem desiatky prípadov, kde vyslovene sa dobrý úmysel znegoval, takže asi tak. No a potom som zistil, že riešime fond. Áno, tento zákon deklaroval Slovenský pozemkový fond a jeho vznik v auguste ´91 a jeho rozšírenie, myslím si, že dalo sa aj riešiť iným spôsobom.
Vy ste síce, pani navrhovateľka, samozrejme, že skonkretizovali, aby sa urýchlil proces rozhodovací a ďalší, a ja sa pýtam, ideme rozširovať z 11 na 13 členov. Dávame tam už určitých, by som povedal, že sekčných odborníkov, ZMOS za nejakú samosprávu a Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru. Pýtam sa, nedalo sa to poriešiť v súčasnej zostave? To znamená, keď šesť navrhuje vláda a päť Národná rada, aby v tejto zostave už boli nominanti aj ZMOS-u, aj SPPK, keď budeme potrebovať. Pretože keď si vezmeme § 35, čo vlastne rozhoduje rada, takže rada kontroluje hospodárenie prostriedkov pozemkového fondu, kontroluje ďalšie činnosti fondu, ak si kontrolu vyhradí, prerokúva ročnú správu o činnosti vnútornej kontroly a sťažnosti, schvaľuje rokovací poriadok rady, určuje audítora na overenie účtovnej uzávierky fondu, prerokuváva právne akty, podľa § 35 ods. 2 to je, sú predkladané štatutárnym orgánom. Toto sú asi tie veci, ktoré najviac asi tlmí táto rada, pretože tam, musím povedať, že do rady fondu nejdete za odmenu, tam idete za trest. Tam za jeden mesiac máte na hlave od 600 do 1 200 podaní, v ktorých musíte nejakým spôsobom prelustrovať. A trošku keď sme aj delegovali v minulom volebnom období, tak som sa s tým oboznámil, proste je to tak. Ďalej navrhuje rozpočet, návrh rozpočtu príjmov, táto správna rada, účtovnú uzávierku overenú audítorom, návrh rozdelenia hospodárskeho výsledku pozemkového fondu, výročná správa, prešetruje sťažnosti. To znamená, všecky ostatné okrem tohto jedného viac-menej sú klasické veci, ktoré, či tam budú deviati alebo ôsmi, je to rovnako, alebo jedenásti.
Ale toto sa mi nezdá, pretože sa pýtam, máme iba komoru v poľnohospodárstve, teda v pôdohospodárskej brandži? Pýtam sa, kde sú lesáci, keď už takto? A kde sú ostatní, možnože tí malí drobní farmári? Keď už dávame akože nejakú tú gestorskú, nejakú tú sekčnú, sekčný by som povedal, že útvar, ktorý by mal reprezentovať dané.
Čo sa týka ZMOS-u, tiež neviem, pretože Slovenský pozemkový fond je vytvorený na dobu určitú, ja hovorím, pokiaľ tu bude štátna pôda a pôda neznámych vlastníkov. Štátna pôda tu bude dovtedy, nieže dokedy ju nerozpredáme, ale dokedy nevysporiadame krivdy voči našim občanom cez rôzne inštitúcie, ako reštitúcia, záhradkárske osady, ochrana prírody, nádrže vodné, cesty, ktoré nemáme vysporiadené, II. a III. triedy. Z tohto balíka štátnej pôdy štátnej pôdy by sme mali toto riešiť, vážení kolegovia. To znamená, my to neriešime, my to riešime minimálne a skôr konštatujeme, že každý rok predáme od 300 do 1000 hektárov pôdy štátnej, ako keby sme mali vyriešiť tieto veci. A musím povedať, že VÚC-ky ku svojim dvojkám a trojkám sa správajú ako nutní chrobáci a nechcú riešiť vysporiadanie ciest pod, teda pozemkov pod cestami.
Sa pýtam, ako chceme investovať do ciest, keď nemáme vysporiadané pozemky? Je to čierna stavba, ľudia boží, čierna stavba. Však to sú normálne základné veci, princíp vlastníctva a nejaká stavba na tomto vlastníctve. Vážení, ale my to neriešime. Takže ten Slovenský pozemkový fond má iné účely ako tento a myslím si, že ZMOS v pohode môže mať svojho zástupcu, či už to dáme cez Národnú radu alebo cez vládu v tých jedenástich členov, ktorí sú už doteraz tam. A myslím si, že znovu diskriminujeme, keď už takto chceme nejak sekčne, určitú časť aj toho spektra agropodnikateľov, ktorí tam nebudú mať zastúpenie. Ja tam chcem vidieť mladých farmárov, ja tam chcem vidieť agro, ekologických farmárov, ktorí nie sú v tejto komore, a ďalších. A sa pýtam, právom koho? Lesníkov, kde máme? Viete ako, no nie sú tam zastúpení. Takže zase to nejako ideme účelovo riešiť a mne sa to vôbec teda nepáči, vážení. A chcel by som, aby ste sa nad tým zamysleli, keď to dáme do toho druhého čítania, čo tam vlastne chceme. Ja samozrejme tam budem, keď tam budem dávať samozrejme nejaký pozmeňovák aj v konzultácii s týmito odbornými ďalšími nejakými útvarmi, ktoré u nás v pôdohospodárstve fungujú. Myslím si, že Slovenský pozemkový fond... Viete, jak sa o ňom hovorí? Že je to realitná agentúra, ktorá si robí z informácií biznis.
Nechcem vstupovať do svedomia žiadnym pracovníkom, to už nech si každý na svojom regionálnom odbore utrasie, túto kapustu, ale myslím si, že stále nevieme urobiť poriadok so Slovenským pozemkovým fondom. Pani Šklíbová, nová riaditeľka, prisľúbila, že samozrejme bude riešiť veci. Viete, pod koho patrí Slovenský pozemkový fond? Kolegovia, viete, pod koho? Národ hovorí ministerstvo pôdohospodárstva a neni je to pravda. Patrí pod vládu. To znamená, že vláda rozhoduje, ako tam bude, nebude, kontrola, nekontrola. Takže, občania Slovenskej republiky, vláda ma na svojom triku aj kladné, aj záporné konania Slovenského pozemkového fondu, nie ministerstvo pôdohospodárstva. Opakujem, nie ministerstvo pôdohospodárstva. Svoj rezort si budem hájiť, aj keď to bude pravda taká alebo onaká. Takže nie, nespadá to na rezort a na ministra, ministerku nášho pôdohospodárstva.
Takže, vážení, chcel by som, aby ste sa zamysleli nad tým, či je to potrebné, pretože na druhej strane možnože plačú na regionálnych odboroch, že niektoré veci nestíhajú ani kontrolovať, ani robiť. Takže neviem, či netrebalo by uvažovať skôr takto ako posilniť, keď už chceme nejakým spôsobom posilňovať, lebo je to tiež veľký problém. O fluktuácii, resp. odchádzaní, prichádzaní ľudí na fonde nebudem ani hovoriť, pretože veľa vecí neviem, pani navrhovateľka, aj to neni samozrejme, predmetom tohto, čo ste dávali. Ale mne tam najviac viete, čo škodí? Únik informácií. A to je neskutočné.
To je neskutočné, kedy máte únik informácií a pri reštitučných konaniach nedostanete pozemok, pokiaľ vopred sa nezavrete danému subjektu, a to je jedno, či je to právnická či fyzická osoba, že mu to okamžite predáte, ak sa stanete v reštitúcii majiteľom tohto pozemku. Veď to je výsmech! To je výsmech reštitučného konania, pri ktorom zrode som bol aj ja, lebo som zakladal pozemkový úrad v Prešove. A tento zákon som uvádzal do praxe. A sa hanbím, ako sa to za tie roky zvrhlo a každý, keď povie reštitúcia, tak každý si myslí, že je to ten najväčší zlodej, ten najväčší privatizér, ktorý tam čachruje. Lenže, žiaľ, aj úrady, ktoré mali strážiť tú zákonnosť a tú čestnosť tohto konania a ten reštitučný, reštitučná idea je super, odškodniť aspoň čiastočne zmierniť. Áno, ako hovorí pani ministerka, aj v zákone je tak napísané, čiastočne zmierniť odškodnenie krívd, ktoré tu boli urobené.
A aby bolo jasné, to musím povedať, lebo neviem kedy bude najbližšie takáto možnosť, že zmiernenie krívd, vážení občania Slovenska, znamená to, že bol tam daný termín pri reštitučných konaniach zákona 229, 503 a zákona o cirkvách. Keď ste lehoty termínu neuplatnili, nárok pre-pa-dá. To je to čiastočné zmiernenie krívd. A ešte jedna vec, ktorú musím povedať národu slovenskému, že čiastočne kvôli tomu, že bola obmedzená výmera, ktorú môžu reštituenti prevziať, 150 hektárov poľnohospodárskej pôdy, 250 hektárov všetkej pôdy. To je čiastočne zmiernenie krívd, nie úplne odškodnenie. Lebo neviem, či aj vám, kolegovia, aj mne sa dostávajú teraz listy aj cirkevných predstaviteľov, ktorí hovoria, že chcú mať znovu otvorenú reštitúciu. To sa asi už nebude dať, lebo to je, to by bolo znegovanie všeckého.
Takže ja som asi svoj čas minul. Takže, pani navrhovateľka, chcem, aby ste sa zamysleli nad touto mojou nejakou poznámkou, mojím nejakým apelom. Myslím, že dá sa to riešiť aj v tých 11 členoch rady a dúfam, že to zvládneme spoločnými silami. Žime tak, odkaz našich predkov, aby sme mali aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, kolegovia, za vaše reakcie. Iba krátko.
Áno, 70 mil. je potrebné dať do rezortu, aby sme urobili hlavne spracovateľské a skladovacie priestory, ktoré prakticky, za ktorými volajú všetci agropodnikatelia už niekoľko rokov. A nechcú to ich mať na 300 rokov, ani na 50. Hovoria, stačí 3 až 5 rokov, aby štátny rozpočet takto ich naštartoval, a potom oni už tu svoju réžiu na to a prevádzku vedia si naštartovať.
Takže, vážení, tie suchoty, ktoré tu doteraz zažívame, spôsobilo to, že momentálne proste sme v závoze. Sme závoze oproti ostatným. A, samozrejme, je lepšie predávať zemiaky vo februári jak v októbri. A to je normálna, zdravý gazdovský rozum hovorí, že keď nemáš kde uskladniť, tak musíš predať v októbri, pretože vo februári ich nebudeš mať. A, žiaľ, toto my musíme tiež zabezpečiť. Takže som rád, že uvažujete aj týmto spôsobom, aby sme tam uliali tých 70-80 mil.
Čo sa týka medu, samozrejme, že med, myslím si, že ten poctivý, je aj z tej slovenskej zemi (pozn. red.: správne "zeme"), ktorú tu máme. A myslím si, že naši včelári si zaslúžia každopádne tuto tento nejaký honor, aby aj oni dostali z tohto rozpočtu, keď už hovoríme o agrodotáciách.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, pô-do-hos-po-dár-stvo, no, sláva, vyzerá, že aj z nášho štátneho rozpočtu sa konečne dostáva aj preňho, hoci nie adekvátna časť, ale aspoň niečo. Ako už navrhovateľ uviedol, jedná sa o takzvanú zelenú, červenú, ako ju už nazveme, to už je jedno, naftu, ktorá ale nebude takouto farbou nejak deklarovaná, to znamená, tam žiadne lítium do toho nepôjde, takže bude to klasická nafta, resp. ten minerálny olej, ktorý je takto ako v zákone špecifikovaný.
Myslím si, že takto zodpovedne by sa mala stavať aj v ďalších rokoch vláda Slovenskej republiky, jedno, aká tu bude, či bude táto, alebo iná, a zvýšiť našim poľnohospodárom a pôdohospodárom, lebo aj lesníkov tam máme, aj lesný pôdny fond, zvýšiť im zo štátneho rozpočtu prísun financií minimálne v rámci V4-ky, ako aj v minulom roku Česká republika 240 mil. eur, Poliaci 275 a Maďari niečo pod 180, keď dobré mám informácie. My dávame im teraz 30 mil. Samozrejme, hovoríme hurá, sláva, áno, však aj to je dobré, v minulom roku to bolo pôvodne milión, potom sa trošku zvýšilo, takže, samozrejme, nemôžem haniť náš rezort, ak dostane financie.
A chcel by som upozorniť na tie nafty, ktoré už tu boli, ako boli v skrátenom spomínané, resp. spravodajca to spomínal, že už sme to tu mali, aby sme sa vyvarovali týchto chýb, ktoré boli vtedy. A jedna z chýb bola tá, že to boli veľké papierovačky. To bolo neskutočné, ako sa mi farmári sťažovali, že tam mali toľko papierov, že až hrúza, takže mnohých to aj odradilo. Takže chcem veriť, že navrhovateľ to má prekonzultované aj s rezortom, takže to bude bez tých papierovačiek.
Ďalej bol veľký problém, ako tu už bolo spomínané, miešať to s pôvodnou naftou a boli tam veľké problémy, dokonca sa nedalo ani previezť, ja neviem, keď ste prevážali z jedného chotára do druhého nejakých pracovníkov, ktorí vám brigádovali, tak to už bolo, že na to sa nemôže čerpať, lebo na toto nebolo určené. Takže dúfam, že takéto anomálie nevzniknú, je dobré, že je to viazané na VDJ a na normatív, to znamená, tú veľkú dobytčiu jednotku, a vyzerá, že tam to vychádza ten koeficient 0,347 eur na liter.
Pán navrhovateľ spomínal, že farmárov, spomenuli ste aj farmárov. No, ľudia boží, my ešte farmárov nemáme zadefinovaných v zákone. Ukážte mi zákon, v ktorom máme zadefinovaných slovenských farmárov. Európa ich má, my ich nemáme ešte. Tak keď budeme hovoriť o farmároch, tak hovorme o tých, ktorých máme zadefinovaných, a to sú agropodnikatelia, ja ich beriem takto, agropodnikatelia, sú to fyzické a právnické osoby v tomto prípade, ktorí môžu mať nárok na túto naftu.
To, čo som hovoril aj na výbore, kde sme mali dosť, nehovorím, že búrlivú, ale zaujímavú debatu, asi aj kolegyňa Zemanová mi to tiež potvrdí, že prakticky zatiaľ nie je spomínané, že koho sa to vlastne bude týkať. Áno, navrhovateľ ozrejmil, že ide o špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu, a mňa hneď napadlo pri tej špeciálnej živočíšnej výrobe, lebo hovoríme o odvetví, ktoré, myslím si, že tá živočíšna výroba je tak zanedbávaná u nás, že je to až katastrofa, a neviem, či, no a je to živočíšny, je to, je to hmyz. My sme zabudli na včely. Ľudia boží, my sme zabudli na včely, ktoré keď nám z našej krajiny odídu, tak 70 % našich opelených ovocných sadov a ďalších končí. A stále hovoríme, že chceme chrániť včelu, celosvetový problém. Divé včely, kultivované včely, šľachtené včely a my sme ich tu vôbec nedali. Tak sa pýtam, až tak ich chceme ochraňovať, že ja viem, že včelári nemajú dennodenne tisíce kilometrov najazdených a, ľudia boží, keď dáš špeciál, tak špeciálna a včely sú podľa mňa špeciálna, či sa niekomu páči, alebo nepáči, a nedávame im zadosť tej vážnosti, ako by mali mať.
Takže bol by som veľmi rád, keby zopakoval slová navrhovateľ, ako sľúbil na výbore, že keď to nestihneme v roku 2019, tak v roku 2020, keď sa vypočíta nejaký normatív, že aj včely budú mať možnosť a včelári sa prihlásiť. Ako bolo spomínané, návrh, ktoré komodity, či už živočíšna, alebo rastlinná, vychádzali prevažne z komory a táto to ako navrhovala, tak neviem, či komora až tak averzná je voči včelárom, alebo ako to má byť, pretože myslím si, že včely si to jednoznačne zaslúžia. Dokonca ja mám za to, že včely by mali byť chránený druh, či sa niekomu páči, alebo nepáči. Keď budeme chrániť medveďov a iné, tak včely každopádne, lebo to sú dennodenní pomocníci, dennodenní, ľudia boží, to si neuvedomujete, to je dennodenná pomoc, či sa nám to páči, alebo nepáči.
Takže, vážení, aj včely by som bol rád, keby tam boli.
Na našom výbore, kde boli, samozrejme, aj hostia, sa predstavila aj pani za Pivovary a sladovne, ktorá sa pýtala: A čo tak sladovnícky jačmeň, ktorý je tiež špeciálny, a čo sa nespotrebuje v našich pivovaroch, bijú sa o tento slad, teda o tento jačmeň iné krajiny. Týmto nechceme dať? Pýtam sa - prečo?
Takže bol by som rád, keby tento záväzok, ako na včely bolo dané, prešiel aj na túto komoditu, pretože obilniny ako také, ani repka, ani slnečnica tam nie sú, dobre, áno, beriem, toho tu máme dosť. Ale toto myslím si, že zaslúži si tiež, a mňa to, musím povedať, takisto nenapadlo. Neviem, koľko je ešte tu zabudnutých, chcem veriť, že minimum, čo by malo byť ešte podporené.
Účinnosť je od 1. 3. 2019, dobre, ministerka to sľubovala, že to bude čím skôr, mali sme tu na tých protestoch v lete, čo boli, dobre, nestihlo sa to od 1. 1., okej.
Musím povedať ešte jednu vec, že zdá sa mi, že tam tie podmienky, ktoré dávajú oprávnenosť danému žiadateľovi, že budú dôsledne ako kontrolované aj tie určité nedoplatky, ktoré má voči daňovým, obecným a iným poisťovniam zdravotným, že budú každoročne kontrolované, či to má splnené, alebo nemá, lebo neni to až tak zadefinované v tomto návrhu zákona. Pretože pri Pôdohospodárskej platobnej agentúre to stačí, keď to zadefinuje v prvom roku a potom to už nemusí. A to je katastrofa. A to je katastrofa, to v ďalších rokoch môže mať také dlhy, že až zahučí.
Takže chcem apelovať okamžite, že každý rok kontrolovať, keď chcem mať takého bezúhonného, a myslím, že je to správne, aby takýto človek mohol poberať takúto podporu zo štátneho rozpočtu, ktorá, to je rozpočet všetkých ľudí Slovenskej republiky. Takže na to apelujem, pán navrhovateľ, aby aj toto bolo.
Myslím si, že... Ešte takto, ešte treba uviesť na správnu mieru, lebo v prvom čítaní sa objavili určité fámy aj v médiách, že tých 30 mil. je na tri roky. Mňa to zmrazilo, takže bolo to opravené, áno, aj teraz, ale chcem to, aby to počul národ slovenský v konečnej verzii, že každý rok po 30 mil. a navrhovateľ hovorí, že bodaj by to bolo viacej v ďalších rokoch. Takže dúfam, že tomuto nejakému sľubu sa nespreneveria ani ďalší ministri a ďalší navrhovatelia tejto sumy pre túto naftu, ktorá príde možno aj v roku 2021, 2020, ako sa spomína v návrhu tohto zákona.
Takže myslím si, že je to dobrý počin. Nemám s tým problém. Zdá sa mi, že konečne sa možnože bude brieždiť na lepšie časy. Chcem apelovať na všeckých ministrov financií, ktorí prídu po tomto našom ministrovi, ktorý je teraz v tomto volebnom období, aby si toto vzali za svoje a aby sme konečne tým našim poľnohospodárom ukázali, že aj štát si vie ich zastať.
Musím povedať jedno, že mal som teraz tu kolegu zo Švajčiarska, a keď mi povedal, že akú vážnosť požíva švajčiarsky farmár, že keď príde na úrad, tak doslova tam stoja v pozore, lebo prišiel farmár, ktorý dorába obživu pre švajčiarsky ľud. Tak chcem veriť, že raz sa aj my toho dožijeme, že keď tam príde poľnohospodár, teda agropodnikateľ slovenský, tak že si ho budeme veľmi vážiť a nebudeme ho zatracovať na poslednú koľaj aj s tým, že čo mu poskytneme zo štátneho rozpočtu. Lebo potom nemôžme my konkurovať západoeurópskym farmárom a EÚ 15.
Takže, vážení, poďakujem, lebo dobré veci, treba aj poďakovať za to, že ste vyčlenili takúto sumu. Chcem veriť, že bude aj kontrolnými orgánmi cez PPA dobre využitá, nie zneužitá a že budú dôsledne vyvodzovať aj nejaké tie postihy, ak sa takto urobí. A pokiaľ bude viacej týchto žiadateľov, tak primerane sa to, samozrejme, bude krátiť, lebo aj to je filozofia zákona, že nie všeckým sa asi musí rovnako takto dať.
Takže, vážení, končím ako stále, žime tak, to je odkaz našich predkov, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán minister. Pretože asi pred tromi rokmi som dal podobnú otázku ministrovi životného prostredia a bol to pingpong, že to neni environmentálna záťaž, že je to vec ministerstva hospodárstva a nie jeho. Takže som rád, že ste uviedli asi na správnu mieru, že prakticky. Samozrejme, ja nechcem, aby na cudzí majetok sa nejakým spôsobom investovalo cez našu vládu a cez naše financie. A beriem vás za slovo, že budete súčinný v prípade, že bude potrebné. Takže chcem veriť, že to počula aj primátorka mesta, aj všetci občania nášho krajského tretieho najväčšieho mesta na Slovensku a ďakujem za odpoveď.

Ďakujem, kolegovia. Myslím, že sme tu zato, aby sme riešili problémy, nie aby sme si navzájom vybíjali karty. Takže chcem veriť, keď to bude do druhého čítania, tak všetci dáme ruku k dielu a urobíme to, čo chceme. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, hostí máme tiež, tak aj tých vítam. Dovoľte mi trošku taký retro pohľad, lebo tento zákon o poľovníctve, ktorý sa vyslovene že ako týkal nejakým spôsobom usmrtenia alebo iným, nejakou elimináciou mačiek a psov, sme tu mali v minulom volebnom období a musím vám povedať, že sa tu zviedla ťažká, ťažká vojnová ofenzíva ochranárov verzus poľovníci. A sme tu asi jeden deň, tí čo ste tu z minulého volebného obdobia, tak si asi pamätáte, že to bola ťažká bitka, každý sa pozeral, nejaké mačky, psy, však máme iné problémy, nieto mačky a psy riešiť. No je to pravda, lebo nám tu hynú ľudia a my debatujeme o mačkách a o psoch.
Ale dobre, máme to tu znovu. Samozrejme, ja tiež som za to, aby sme domácich miláčikov, čo máme, samozrejme, je to člen rodiny, tiež mám psa, tiež aj mačku sme mali, samozrejme, každý nejak k tomu lipne. Ale na druhej strane musím povedať jedno, v lese ste hostia. Mali by sme byť hostia. Proste nie, tam prídeš, ja veľký pán a všecko idem likvidovať. To, čo sme v minulosti prijali, ako tu aj kolega navrhovateľ konštatoval, že prakticky voľný pohyb psa viac ako 50 metrov od osoby, ktorá vedie. Mačka, okrem pohybu do 200 metrov od najbližšej stavby. A usmrtiť môžte, ak sa pohybuje v revíri vo vzdialenosti za psa 200 metrov od najbližšej pozemnej stavby a mačku, ak sa pohybuje v poľovnom revíri vo vzdialenosti väčšej ako 200 metrov od najbližšej stavby, to neplatí, keď je nejako označená.
Aj s tým označením mačiek boli veľké problémy, pamätáte si, kolegovia, lebo niekto mi tu tvrdil, že mačku nemôžte označiť. Tak potom som tu priniesol z Bulharska označené mačky, ja som bol na dovolenke, kde krásne obojky mali a boli označené mačky. To sme už vyriešili, chvalabohu, takže aj na Slovensku vieme označiť mačku, aby sme ju vedeli buď odstreliť, alebo neodstreliť.
Samozrejme, to, čo sa teraz tu navrhuje, pardon, hovorí, že ideme usmrtiť v poľovnom revíri, a tu musím navrhovateľov možno trošku zorientovať, že poľovný revír je nie iba lesná pôda, ale aj poľnohospodárska pôda. To znamená, my sa vlastne pohybujeme okrem intravilánov v celom území Slovenska, kde prakticky dávame nejaký zákaz alebo nejaký príkaz. Ja som si myslel, že keď takéto, ja som nevedel, že takéto sú s tým problémy, ja som si myslel, že hneď bude nejaká vykonávacia vyhláška, ktorá bude riešiť to, že sa dajme tomu mačky strieľali, jak si, kolega, psy, tie miláčiky a tieto proste priamo niekde v intraviláne, čo si neviem teda ani predstaviť, že niekto v intraviláne začne strieľať, to je už nonsens, to podľa mňa nemá nič s nejakou poľovníckou etikou. Nie som poľovník, ale myslím si, že to blud.
Takže teraz prakticky sa tu navrhuje, aby sme mohli, teda doplňujeme, nevyhadzujete nič. Bude platiť to isté, akurát doplňujeme ďalšie veci, ktoré hovoria o tom, že usmrtiť v poľovnom revíri voľne sa pohybujúceho psa, ktorý prenasleduje alebo inak poškodzuje zver alebo vajcia pernatej zveri, to sa nevzťahuje na poľovníckeho psa a na psa, ktorý má nasadený obojok alebo prsný postroj. No tak, vážení, pozor! Chcete mi povedať, že keď bude poľovnícky pes mi likvidovať hluchánie mláďatá, tak že mám naňho pozerať, že ty môj zlatý? No tak, to teda beriem, že tak to teda nie. Lebo iba tým, že máš postroj, ešte neznamená, že budeš mi tu drancovať, tým pádom sa to míňa účinku ako takého. Takže pozor!
A ďalšia vec, veď predsa zver si zadefinoval človek, že? Si povedal, že to zver je, to zver neni. A na Slovensku, ja som teda aj ornitológ, člen Slovenskej ornitologickej spoločnosti, takže nemám konflikt záujmov, ale som, myslím, že trošku v tom doma. Takže, keď dovolíte, na Slovensku máme 361 druhov vtáctva. Z toho len 222 hniezdi a v poľovnej zveri je zhruba 60. To znamená, tých 300 zvyšných je mimo poľovnú zver. A teraz, áno, pán navrhovateľ, chceli ste podnety, dám vám podnety, lebo je to prvé čítanie. A v prvom čítaní by sme sa mali dojednať, či vôbec je to problém, alebo neni a čo chceme riešiť.
Takže ja navrhujem, aby sme aj toto tam to dávali, hoci je to zákon o poľovníctve. Možnože to môže ísť aj do ochrany alebo neviem kde proste, dobre, je to v poľovníckom. A toto prakticky mi hovorí, že ten pes, ktorý teda bude duriť aj možnože tú zver alebo inú proste, musíme ho nejako eliminovať. A tak by som povedal, keď si vezmete povahu mačky a psa, pes poslúcha človeka, mačka si s vami robí, čo chce, v mnohých prípadoch. Je to proste rozdielny nejaký pomer správania sa k človeku. A musím povedať, že mačky ročne v rámci sveta, teraz ma neberte za slovo, ale niekoľko stá miliónov kusov vtáctva zlikvidujú mačky. A nehovorím o divých mačkách, hovorím o domácich mačkách. Tie mačky berme, akože to je osve. Takže berte to takto, že mačky sú dobrí, ja tomu hovorím, grancíri, ktoré likvidujú nám naše vtáctvo a ja by som bol veľmi rád, keby sme aj touto novelou obmedzili túto drancovačku, ktorú máme.
A ja zase mám veľa mailov aj odkazov od ľudí, ktorí hovoria, pán Fecko, na mojej tuji moja vlastná mačka mi zožrala aj drozdov, aj zelienky, aj stehlíky, čo tam hniezdili. A neviem, čo si, ako si s tým mám dať rady. No to je o tej výchove alebo nevýchove tej mačky a tá je problematická v tej výchove. Takže berem, pokiaľ ona by sa mala pohybovať, to už si musí, samozrejme, každý majiteľ ustrážiť v tom intraviláne. Ale ja beriem, pokiaľ sa má pohybovať po lese, nie divá mačka, lebo ekvivalentom mačky domácej v lese je divá mačka. Ekvivalentom psa je vlk, to dúfam, že vám je jasné, že proste títo sú v prirodzenom prostredí, ony sú tam doma. Divá mačka v lese je doma, domáca mačka v lese je hosť. A to isté u psa a vlka. Takže, vážení, my tam tú pôvodnú komunitu alebo, resp. ten druh máme aj u nás.
Čo sa týka divej mačky, ešte trošku rozšírim, čo tu kolega Martinák už aj uviedol, že sme jedna z mála krajín v Európe, kde ešte vôbec ich máme. U nás sa zdržuje väčšinou v listnatých a v nižších polohách. To neni nejaký vysokohorský druh. A vidieť divú mačku, ja som ju raz v živote videl, aj to ešte, aj proste polemizujem, či vôbec to bola ona. A prakticky, keby ste náhodou videli mačku divú, tak berte takto, že mačka divá ma huňatejší chvost, je, samozrejme, tmavohnedá s tými pruhmi a prakticky s tým chvostom myká. Domáca mačka s chvostom nemyká. Pes, keď je rád, tak myká tiež s chvostom. Ale mačka divá myká a domáca nemyká. Takže keby ste náhodou takúto mačku videli, tak, samozrejme, bude to divá mačka. A ako povedal kolega Martinák, dochádza tu k zmene genofondu, pretože sa nám kríži. A obyčajne sa kríži domáci kocúr s divou mačkou na tých 90 %, to znamená, on prenáša, dá sa povedať, tie gény nie divokosti na tieto divé mačky. Takže ja by som bol veľmi rád, keby sme ten genofond, to vám všetci poľovníci a všetci nejakí zástancovia tej čistej línie potvrdia, že my nechceme tu mať bastardov, že to budeme krížiť hore-dole.
A ja som, musím vám povedať jednu vec, že keď som videl v Tatrách, a to je o tom, vlastne neznalosti krajiny, neznalosť krajiny. Viete, čo som videl? Že v Tatrách predávajú pútače na Tatry, viete, cez jaký druh vysokohorskej kozy? Viete, cez jaký druh? Cez kozorožca. No ukážte mi, kde máme v Tatrách kozorožce, nech mi niekto ukáže. Veď to je nonsens. A to je tá neznalosť krajiny, viete ako, a neznalosť pomerov. A bojím sa, že aj tu mnohí nevedia, že my tu vlastne tú divú mačku máme. Ešte v jednom, nejakej tej lokalite, ktorá proste tu funguje, a ja ju chcem prenechať pre ďalšie generácie. Pretože hovorím jedno, keď sme to zdedili od našich predkov, otcov a dedov a tú pestrosť tu máme, nemôžme, aby to naše deti nevideli. Máme im zachovať minimálne v takomto udržateľnom biodiverzite a v takomto priestore, ako sme i my to zdedili.
Takže, pán kolega, ja som za, aby sa zabránilo tým kadejakým vylomeninovým zástrelom mačiek a psov. Ale na tejto strane prikláňam sa k tomu, aby aj ten pes, ktorý bude duriť aj s tým prsným a neviem akým náhubkom a všetkým možným, aby prakticky bol tiež nejakým spôsobom a nieže zastrelený proste, ale odchytený proste a nejakým spôsobom urobené s ním nejaký poriadok, pretože toto tuto neni možné, viete ako. A tá zver, hovorím, neni všetko zver. Je to vtáctvo, by si zaslúžilo tiež túto pozornosť.
Ešte na koniec poviem jednu vec, že zdá sa mi, že každý majiteľ – či už mačky, alebo psa – mal by byť v plnej miere zodpovedný, ako sa správa jeho miláčik, akú mu dáva voľnosť, kde ho púšťa, kde ho nepúšťa. A musím povedať, že, samozrejme, ten poľnohospodársky priestor v revíri je podstatne voľnejší ako ten lesný, kde prakticky tá, tie stromy a tie kríky proste robia nejaký iný ten biotop, ktorý tam funguje. Zase na druhej strane musím povedať, že najväčší úbytok za posledných 30 rokov v Európe je v poľnohospodárskej krajinnej zveri. To je jedno, či už teda poľovnej alebo klasickej, či už aj to vtáctvo, a nie ako o lesnej. Lesy ešte nejako to udržujú, ale poľnohospodárska krajina je zdevastovaná. A dúfam, že mi dáte za pravdu, že keď ja som ako mladý chlapec chodil v zime, ja som hľadal stopy, pod každým kríkom alebo každým druhým som videl aj zajaca, aj jarabicu, aj bažanta. A som bol, normálne som sa až tešil ísť ku každému kríku, že by som, čo sa tam objaví pod ním, koľko tam bude jarabíc. My sme to volali kuropka, viete ako. A sme sa tešili. Iďte teraz, iďte teraz v zime po snehu, koľko nájdete stôp, koľko nájdete jarabíc, koľko bažantov, koľko zajacov. Proste my sme zničili biotop poľnohospodárskej krajiny a hráme sa na veľkú chemickú továreň, ktorá nám likviduje biotopy, ktoré by mohli pomôcť aj našim ďalším deťom, ktoré prídu po nás, a nemali by im robiť nejaké problémy.
Takže ja som za, aby sme to sprísnili, pán kolega, ale venovať sa aj tým druhom, ktoré nie sú zverou a, samozrejme, že aj psy, ktoré budú duriť a ináč likvidovať, tak mali by proti nim nejako zasiahnuť. Samozrejme, nemusia ich odstreliť, ale teda urobiť s tým poriadok a myslím, že tie... Najväčší problém, viete, s čím je? S tými psami v osadách a s mačkami. V rómskych osadách, lebo v cigánskych osadách, tam si to, ako si to tam, tam je veľký problém a ja si neviem predstaviť, ako tam urobiť poriadok. Tých útulkov máme síce dosť. Ja tvrdím, že mali by chodiť aj tí šerpovia proste, ak je strelec, žeby, proste s tými autami odchytávať to, proste brať to, aby to išlo. Len u nás to nejakým spôsobom nefunguje. A chcem veriť, že chcete pomôcť odstrániť tento problém aj touto novelou. A ja čo budem môcť, samozrejme, tak prispejeme k tomu.
Ďakujem. Takže odkaz predkov, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán Goga, správne si povedal, že ako je to u nás, ako to vyzerá opozičný, koaličný návrh. A musím povedať jedno, že tiež za tých osem rokov som vytriezvel, ale naši občania, naši voliči, keď im to poviem na mítingu, oni hovoria, veď je to dobrý návrh, prečo neprešiel, a vtedy je o tej politickej, by som povedal, poslušnosti alebo o tom svedomí, ktorú má daný poslanec. Mnohí občania sa ma pýtajú, načo potom tí ostatní poslanci sú tam, keď stačí jeden, ktorý povie, že má 28 – 30 hlasov poslancov, a ako on rozhodne, tak sa bude hlasovať. A ja im neviem dať na túto otázku odpoveď, pretože na Ústavu Slovenskej republiky hovoríme, že podľa svojho svedomia a presvedčenia budeme hlasovať, nie podľa toho, ako nám ukáže stranícky šéf.
A potom je tu ten veľký problém, ako sa tie naše návrhy dávajú alebo preberajú. Áno, ja tiež už niektoré moje návrhy dávam jedenástykrát, niektoré desiatykrát, ale nesmieme povoliť, lebo ináč by sme povedali, že sme tu zbytočne. A jak si povedal, sú to iba zákony, ktoré si môžme potom iba vybrať, lebo problém riešia, ktorý táto koalícia nerieši, a my iba vytiahneme a zmeníme dátum, predkladateľa a môžme možnože ako vládne návrhy raz ich predložiť v danom rezorte, pokiaľ tie roky, ja už som tu ôsmy rok, nemohli prejsť, pretože si opozičný.
Takže ďakujem pekne, pán kolega, a, pán kolega Klus, ďakujem za tvoju sebareflexiu, že ako politológ si tiež uznal, že tá prax je taká, aká je, a ďalším politológom to hovor, že toto je slovenská realita. Nie aký zákon, ale kto ho dáva, a to je problém.
Ďakujem.