Videokanál poslanca

Ďakujem, pani predsedajúca, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, kolegyne, vážení hostia, ja by som mal možnože štyri, možnože aj päť otázok. A začneme otázkou na pani ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pani Matečnú.
V poslednej dobe sme asi zaregistrovali, že ideme s veľkou slávou na projekty pozemkových úprav. Myslím si, že od roku ´91, kedy je zákon účinný, patrilo by sa už to rozbehnúť na príslušnej úrovni, aj čo sa týka počtu, aj čo sa týka kvality. A chcel by som sa opýtať, že akým spôsobom chce v rámci týchto projektov pozemkových úprav, nie komasácií, to znamená, beriem, že pôjdu projekty pozemkových úprav aj s verejnými a prospešnými zariadeniami, to znamená ekologickými, biologickými, mechanickými, ktoré budú tú krajinu dotvárať hlavne pri súčasných klimatických zmenách, kde potrebujeme vodu udržať v krajine, hlavne poľnohospodárskej. Tak chcem sa jej opýtať, že akým spôsobom ste sa, pani ministerka, respektíve tí spracovatelia budú usmernení, ktorí tam pôjdu a ktorí momentálne, u ktorých sa momentálne podpisujú zmluvy, akým spôsobom ste sa vysporiadali v týchto katastrálnych územiach s neukončenými reštitučnými podaniami?
Pani ministerka, uvedomte si, že pri reštitúciách, či už podľa 229-ky alebo podľa 503-ky zákona, prakticky my musíme nájsť, my, my, to znamená pracovník pozemkového odboru okresného úradu musí nájsť ten konkrétny pozemok, ktorý bol zlikvidovaný danej rodine, danej fyzickej osobe za socializmu a musí ho konkretizovať, či je alebo neni vydania schopný. Akonáhle nastúpime robiť pozemkové úpravy, to znamená pozemkové úpravy hovoria o presune vašich vlastníckych práv na iné lány do iných častí katastrálneho územia, predsa tam už stráca tá reštitúcia zmysel, pretože už to neni ten pôvodný pozemok, na základe ktorého sa buď má vydať, alebo sa má dať náhrada zaňho. A keď som si minule prechádzal, v koľkých okresoch máme tie pozemkové úpravy, teda reštitúcie ukončené, tak mi vyšli iba štyri okresy. Jeden z nich bol Bardejov, myslím, že tam bolo aj slovenské, teda Nové Mesto nad Váhom a Galanta, myslím, že boli. Ostatné, v každom okrese ešte máme reštitúcie neukončené. A my normálne ideme do veľkých pozemkových úprav, 162 katastrálnych území, kde nie sú ukončené reštitúcie, a my ideme presúvať pozemky, tak sa pýtam, v akom režime potom prakticky majú pracovať pracovníci pozemkových odborov pri ukončovaní tých reštitučných nárokov? Vy to teraz nastavíte a vláda, ktorá príde po vás, možnože zdedí kopu petícií, sťažností, žalôb, že ten reštituent nemá ten pozemok vydaný a už sa s ním hýbe, on ani nevie, či to je jeho, alebo to neni jeho.
Musím vám povedať, pani ministerka, že Slovenský pozemkový fond, ktorý, samozrejme, by mal nateraz hájiť tohto reštituenta, ktorý tam ešte nemá to vydané, v mnohých prípadoch si neplní svoju úlohu. A to poviem aj pani Šklíbovej, riaditeľke fondu, pretože zisťujem, že slabo sa bije o tie pozemky, či už štátne alebo neznámych vlastníkov, ktoré ešte neboli v reštitúcii, respektíve neboli tí neznámi nájdení dedičia, aby boli známymi. Slabo sa bije a nezastupuje v jednotlivých konaniach práva ani štátu, ani týchto neznámych vlastníkov adekvátne, akoby som si to predstavoval.
Takže, pani ministerka, chcem od vás vedieť, akým spôsobom budú usmernení jednotliví geodeti, to znamená tí, ktorí spracúvajú projekty pozemkových úprav a akým spôsobom budú následne tie reštitučné konania urýchlené? Ja by som bral, že to by mal byť špeciálny režim a vo všetkých tých územiach by sme mali reštitúcie ukončiť, keď chceme ísť robiť pozemkové úpravy.
Ďalší bod. Bod č. 2.
Pani ministerka, žiaľ, mám skúsenosti aj osobné za posledné dva roky, keď sme rozbehli jednoduché pozemkové úpravy, keď ešte teda sa nehovorilo, že budú nejaké financie, že nebudeme mať možnosti cez eurofondy, alebo cez štátny rozpočet ísť na veľké projekty pozemkových úprav, tak sme rozbehli tzv. jednoduché pozemkové úpravy. Tieto jednoduché pozemkové úpravy sa týkajú menšej výmery od 30 do 50, do 100 hektárov a prakticky investor, resp. hradí to buď vlastník alebo vlastníci, investor hocijaký, neni to ani zo štátnych prostriedkov, ani z eurofondov.
No a práve tu je ten pes zakopaný, že mám konkrétny prípad, ktorý sa dostane aj k vám, pokiaľ nebudú konať pracovníci opravných prostriedkov tak, ako majú konať, kde si predstavte, že ak ste mali prístup na vaše pozemky, a teraz hovorím o občanoch v počte zhruba 380, ktorí mali pozemky klasickou cestou sprístupnené, tak si predstavte, že na túto cestu sa vyhlásili jednoduché pozemkové úpravy. Jednoduché pozemkové úpravy na túto cestu, aby sprístupnili touto cestou ďalšiu lokalitu o 4 km ďalej. A div sa svete, aj napriek tomu, že zákon o pozemkových úpravách, lebo aj podľa neho idú jednoduché pozemkové úpravy, hovorí o tom, že vy prakticky nemôžte odseknúť susedné územie, aby ste v susednom území urobili krivdu tým vlastníkom. Vy to prakticky máte zosúladiť aj so susediacimi parcelami alebo katastrálnym územím. Tak si predstavte, že po jednoduchých pozemkových úpravách týchto 380 spoluvlastníkov, asi tam je, myslím, že 12 parciel, tak si predstavte, oni nemajú prístup na cestu.
Pani ministerka, toto ak má byť zmyslom jednoduchých pozemkových úprav, tak zdá sa mi, že asi sme ich nepochopili a preto aj z tejto pozície sa chcem opýtať: aké sú kontroly? Aké sú kontroly tých jednoduchých pozemkových úprav? Koľko ste dali školení, ako vašim pracovníkom, teda vašim metodicky riadiacim pracovníkom na pozemkových odboroch, ako majú postupovať? Lebo zdá sa mi, že toto neni kóšer, aby sme v demokracii robili krivdu iba kvôli tomu, že nejaký developer, nejaký sponzor, nejaký finančný magnát si povie, že ideme tam urobiť nejaké, pre mňa cestu a na ostatných sa vykašle.
Takže, pani ministerka, nerád by som, aby sa to veľmi pertraktovalo aj na nejakých tlačovkách a niekde inde, tak chcem veriť, že vaši pracovníci opravných prostriedkov, žiaľ, ktorých iba metodicky riadite, tak chcem veriť, že zareagujú patrične a urobia nápravu, pretože myslím, že 380 ľudí, to je už iná dávka verejnosti, ako nejakých 20 ľudí alebo 25 ľudí, ktorých, pre ktorých ste to, jednoduché pozemkové úpravy robili.

Chcel by som sa opýtať ďalej, lebo veľký problém máme tu ministra životného prostredia, takže pán minister, že (povedané so smiechom) ako ste posunuli otázku ochrany prírody a hospodárenia v lesoch? Viete ako, lebo toto s pani ministerkou ste mali nejaké rozbehnuté asi pred pol rokom, rokom, však viete, stále sa to točí, v nejakom hrnci sa to varí, a my poslanci, aspoň ja nemám nejaké veľmi presné informácie, takže budem vás tiež interpelovať. Dostanete takúto otázku, že ako ste pokročili alebo nepokročili nájsť nejakú spoločnú cestu a spoločný cieľ, ktorý podľa mňa by mal byť čo? No udržateľnosť toho územia, do ktorého kráčame, že? Veď o tom by to malo byť, aby sme nechali našim deťom a vnúčatám aspoň v takej kvalite, ako teraz máme to naše životné prostredie.
Takže, pán minister, ja by som bol veľmi rád, keby ste aj národu slovenskému cez interpeláciu povedali, ako ste to teda s ministerkou doriešili, alebo riešite, alebo budete riešiť, lebo zdá sa mi, že je to veľký problém. Mali sme včera na našom výbore Gabčíkovo - Nagymaros. To bolo, áno, to bol ďalší taký pes zakopaný, jak ja hovorím proste, a mali sme tam splnomocnencov, ktorí mali sa nám nejakým spôsobom vyjadrovať. Musím povedať, že bola tam aj verejnosť, teda odborná verejnosť, nie laická verejnosť, a ja som bol veľmi rád, že som spoznal nové tváre, ktoré majú čo do toho povedať, ktorí sú hydrológovia, ktorí sú možnože nejakí na výskumných ústavoch pracovníci, ktorí majú danú situáciu, by som povedal, v náplni práce, a si predstavte, oni nie sú v komisiách, ktoré hovoria, ako budeme riešiť ďalej či už oživenie tej riečnej sústavy a tých mŕtvych ramien a nie sú prakticky ani dotknutí, proste s nimi sa vôbec nikdy nedebatuje, viete ako. Tam máme nejaké podzemné vody, partiu, ktorá ide a vy nič.
Veď, vážení, sa preberme. Veď predsa nemôžte povedať, že iba táto partia je najmúdrejšia a nikto iný nemôže do toho vstupovať. Takže tak ako napríklad bolo, bolo tam nahnuté, aby vznikla nejaká komisia, ktorá by sa nejakým spôsobom rozšírila a komisií tu máme už dosť, že? Tých máme komisií habadej. Máme aj komisiu na ochranu hlucháňa a keď som sa opýtal, že aké má kompetencie, či má právo veta, tak nemá právo veta, že? No.
Takže ja sa teraz pýtam, že tá komisia má byť ako iba poradný hlas, ktorý povie a konečnú bodku dá minister? Štátny tajomník? Dá kto za týmto? Lebo, vážení, ja si predstavujem, že ľudia, a teraz, keď už sme pri tých hlucháňoch, lebo ste ministrom životného prostredia, tak pán Caniga, ktorý sa celý život tomu venoval, a nie tým spôsobom, že si kreslil niekde nejakých doma, ale priamo v teréne a ja ho osobne poznám, však asi aj vy ho poznáte, tak prakticky, keď on raz povie niečo, myslím, že by to malo zatriasť s celou republikou ohľadom ochrany hlucháňa konkrétne, teda tak to berte. A máme takýchto odborníkov v každom odvetví, v každom, pán kolega, viete ako. Ja by som bol veľmi rád, keby sme ich oslovili. Oni sa netlačia do politiky, oni si robia svoju tam doma, na tom úrade, na tých výskumných ústavoch, na tých okresných úradoch si robí svoju robotu a prakticky oni vôbec nevedia, že ako by sa mohli dostať do tých skupín, lebo žiadne pozvánky, žiadne nejaké výzvy, nič proste, oni nemajú šajnu. Takže ja by som bol veľmi rád, môžte sa, budeme mať aj mimoriadny výbor, keby ste náhodou mali chuť a čas, môžme aj vás prizvať, aby ste videli, ktorí tí odborníci sa hlásia ku tej, ku tomu Vodnému dielu Gabčíkovo - Nagymaros. (Reakcia z pléna.) Prosím? Ja viem, ale predsa, tak by som povedal, že keď raz máme nejaké inštitúcie, ktoré sú štátom etablované, niektorí nie sú nejakí treťo-sektoroví, to sú normálne ľudia, ktorí pracujú, viete ako, a chcú dať. A sú mnohí aj v štátnej správe, tak ich dajme tam, nech oni sa vyjadria k tomuto.
My, žiaľ, toho roku nemáme v našom výbore, nemáme poradné zbory. My sme niekedy mali poradné zbory, však možnože aj registrujete, že mali sme nejaké ako poradné komisie. Prioritne mali sme poľnohospodárstvo, mali sme poľovníctvo, mali sme lesníctvo v inom volebnom období. Teraz nemáme, takže prakticky, keby bolo na vodu. Teraz napríklad včelári, viem, že včelári chcú, aby vznikla komisia takáto pri našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Takže na vodu sme nemali ešte podnet, že by vznikla taká komisia, nie sú teraz komisie pri našom výbore pre pôdohospodárstvo a rozvoj, teda a životné prostredie.
Takže, pán minister, ja by som bol veľmi rád, keby aj hlas týchto ľudí sa nejakým spôsobom našiel v tých konečných výstupoch, ktoré pôjdu, pretože to sú praktici. To nie sú teoretici, ktorí, hovorím, iba z kníh, z kníh sú múdri. Takže aj toto bude v interpelácii, že by ste sa mi vyjadrili, či bude alebo nebude. Lebo má vzniknúť nejaký výbor, resp. komisia, ktorá bude, či si zaslúžia, hej (povedané so smiechom)? No, ale to už by som povedal, že zásluhovosť je o odbornosti, nie o politike. Takže asi tak, lebo chceme riešiť nie politický problém, ale odborný problém, a ten odborný problém hovorí o území, ktoré má neskutočne veľkú rozlohu a na tejto rozlohe by sme, myslím, že mali ten hydrologický režim udržať, tak aby to bolo udržateľné.

No jeden veľký problém, vážení, a teraz interpelujem pani ministerku pôdohospodárstva pani Matečnú, je s pozemkovými spoločenstvami. No, ľudia boží, nehnevajte sa, ale bol som na jednom takomto stretnutí pred dvoma týždňami u nás na východe, áno, a keď som si, bol som ako inkognito, ja nemám na čele, že som poslanec Národnej rady, tak idem normálne tam. Zastupoval som jednu takú našu známu, ktorá hovorila, že ona už sa na to nemôže pozerať, jak ten, to pozemkové spoločenstvo tam šafári s drevom, s pozemkami, s peniazmi, aj so všetkým možným, čo sa dá v urbariáte alebo spoločenskom spoločenstve nejakým spôsobom ovplyvňovať, tak som ju išiel zastupovať. A keď som tam prišiel, teda musí povedať, že koniec sveta. Nie geograficky, ani prírodne, ale ľudsky. Ľudsky koniec sveta, pretože urbár si tam robí a hlavne vedenie si robí, čo chce, kde chce, koľko chce, za čo chce, komu chce. Tristo kubíkov? Päťsto kubíkov, 25-tisíc, 40-tisíc? Tri áčko? Tri béčko? Dvojka kategória dreva? Vybaveno.
Viete, aká bola najčastejšia otázka, resp. otázka, najčastejšia veta pána predsedu? Bolo tam zhruba 80 ľudí. Viete, aká bola? Vy ste už povedali dosť, vy už mlčte, vy už nemáte čo hovoriť na urbárskej schôdzi.
Vážení, veď to je absurdum na piatu!
A sa pýtam, jak je to na iných takýchto urbárskych schôdzach a preto sa, pani ministerka, pýtam vás a interpelujem vás, povedzte mi, aký je dosah lesných odborov okresných úradov, ako kontrolujú priebeh týchto schôdzí? Ako často tam je aj zástupca Slovenského pozemkového fondu? Na tomto urbariáte nebol nikto za Slovenský pozemkový fond a možnože by vniesol do toho rozhodovacieho procesu na tom urbariáte možnože trošku svetla. Ja som, samozrejme, nakoniec zareagoval, lebo to sa už nedalo, to sa proste, ja som myslel, že prídem po dvoch hodinách domov a som prišiel po štyroch hodinách, však to je to dobré, a si predstavte, že som bol zhrozený, keď takto fungujú pozemkové spoločenstvá.
Takže, pani ministerka, chcem a budem vás interpelovať, ktoré bude to podané aj v podateľni Národnej rady, povedzte mi, ako školíte pracovníkov lesných odborov? Koľko ste už dali zlikvidovať pozemkových spoločenstiev na základe § 97? Pretože lesný odbor by mal mať toho pracovníka, ktorý príde a povie, že stačilo, končíme. Chcem vedieť, akým spôsob naďalej chcete odovzdávať lesné pozemky urbariátom, lebo v lesnom zákone, ktorý sme teraz odsúhlasili, hovoríte, že budeme dávať obchôdzkou? Obchôdzkou v teréne na lesný dielec. Veď to je katastrofa. Toto predsa nemôžte, odovzdať cudzí majetok cudziemu. Veď predsa v lesoch hovoríme o storočnom procese. Nie o ročnom, ako v poľnohospodárskej pôde. Tak predsa obchôdzka v teréne a nejakým spôsobom vyznačenie hraníc iba odsúhlasením nejakého lesníka, že tu je lesný dielec, že som na inej parcele, že tu vyrúbem lesy, je katastrofa.
Ešte jedno, pani ministerka, by som chcel, a síce upozorniť vás na to, lebo my to zdedíme, alebo niekto, čo príde po vás, to zdedí a tých petícií bude veľa, vážení, to vám garantujem, že tu budú také sťažnosti, že to bude hučať. Už nehovorím o Štrasburgu, koľko tam pôjde žiadostí a žalôb, lebo je tam ďalší problém, kde prakticky ten kontrolný mechanizmus vôbec nefunguje, ale vôbec. A mnoho tých pozemkových spoločenstiev ani sa nevie, kde sa obrátiť. Vaši pracovníci im nedajú ani úplné informácie, ako môžu. Napríklad oni vôbec nevedia, že keď sa nezaregistrujú do 1. 7. 2019 podľa nového zákona, že ich zrušíte. Oni toto vôbec nevedia, si predstavte, tie pozemkové spoločenstvá.
A kardinálna otázka, ktorú teda na záver ešte poviem, povedzte mi, čo sa stane s tými pozemkovými spoločenstvami, ktoré budú zlikvidované cez lesný odbor? Povedzte mi, na čo prejdú? Prejdú na štát, obec, VÚC-ku? Či prejdú do spoluvlastníctva tých vlastníkov, čiže už to nebude nedeliteľný majetok, ale bude to spoluvlastnícky nejaký majetok, ktorý si každý bude môcť vyčleniť, ako bude potrebné. Toto, vám garantujem, že nevie nik na tých pozemkových odboroch a nevedia, lesných, a nevedia, ako sa majú zachovať.
A jedna z posledných otázok, čo sa týka poľnohospodárstva, pani ministerka, chcem sa vás opýtať, na akú výmeru, koľko, v ktorých katastrálnych územiach, v ktorých okresoch, v ktorých krajoch ste zamietli vyňatie z pôdneho fondu na rôzne stavby, ktoré možno vôbec tam nemali byť postavené? Koľko bolo záporných stanovísk? Lebo dostáva sa mi do uší, že pracovníci pozemkových odborov sú iba držitelia pečiatok a pečiatkuje sa všetko, čo príde na odbor. Hlava-nehlava.
Pani ministerka, takto si nepredstavujem ochranu pôdneho fondu, ktorá v súčasnej demokracii nemá, by som povedal, že to som proste ešte nezažil, aby sa hocikto, hocikde mohol postaviť. Veď to je blud. Veď predsa my musíme poľnohospodársku pôdu v prvom rade chrániť, na čo? Aby sme na nej dorobili obživu pre 5,5 milióna slovenského národa. Nie aby sme to zastavali.
Takže, pani ministerka, interpelujem vás, aby ste mi tieto charakteristiky poslali, aby sme vedeli, na aký veľký záber sa ešte môžme tešiť a že koľko vlastne tej pôdy, a ja budem možnože to chcieť za päťročnicu alebo aspoň za vaše volebné obdobie, aby ste mi to napísali, že koľko nám ubudlo poľnohospodárskej pôdy.
Ďalší veľký problém, ktorý nikto nechce riešiť, lebo načo riešiť, však samozrejme, však už sme v demokracii, neviem, kde sme, a už ideme na veľké európske projekty a všetko možné. Sa pýtam, prečo hospodárske dvory, ktoré boli bývalých družstiev a v štátnych majetkoch, nám momentálne zívajú? Ja tomu hovorím, že zívajú prázdnotou a tieto sa vôbec nerekultivujú. Mnoho starostov sa ma pýta, pán poslanec, to ministerstvo má na to nejaký badžet, aby sa mohla rekultivovať takáto pôda? Pani ministerka, aj to budem chcieť od vás, aby ste mi odpovedali, či prakticky vieme pomôcť tejto pôde, na ktorej niekedy v socializme stáli štátne družstvá, hospodárske dvory družstiev a štátnych majetkov a musím vám povedať, že v súčasnosti niektoré už ani nenájdete, lebo tak sú rozobraté našimi spoluobčanmi, ktorí rozobrali všetko, aj panely, ešte aj tie železá a kadejaké iné stavebné materiály, ktoré tam boli, a je to, prakticky nikoho to nezaujíma.
Ostáva to tak. Dokonca ani obec nevie, komu má dať platiť daň za to. Tieto dvory vôbec neboli vysporiadané majetko-právne. Aj to by malo byť. Je to jedno z dôvodov jednoduchej pozemkovej úpravy, ktoré sa nejako vehementne neriešia a musím povedať, že keď si to takto my predstavujeme, ochranu pôdneho fondu, tak ja prvý budem kričať, že nie, že stačilo. Takže budem sa pýtať aj na tieto opustené plochy, ktoré predstavujú niekoľko stoviek hektárov a my zaberáme kvalitnú ornú pôdu, či už na Jaguar, či na iné automobilky a iné, Lidly, Kaufllandy a neviem, na čo všetko možné.
Takže tieto všetky otázky budú, samozrejme, aj písomne dané do podateľne Národnej rady a chcem veriť, že poľnohospodárstvo, pani ministerka, necháte svojmu ďalšiemu nástupcovi, alebo keď tu budete aj vy, tak, aby to bolo udržateľné.
Žime tak, aby bolo aj chleba aj neba.
Ďakujem pekne.