Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, takže vráťme sa po tom neverejnom rokovaní späť k zákonu, ktorým je, ako už bolo spomenuté, rokovací poriadok Národnej rady.
Áno, znovu to predkladáme, som rád, že kolega aj s ďalšími novými poslancami, kolega Viskupič a ďalší noví poslanci sa znovu primäli k tomu, aby ten poslanecký prieskum bol umožnený aj individuálne.
Podľa vlastných...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, takže vráťme sa po tom neverejnom rokovaní späť k zákonu, ktorým je, ako už bolo spomenuté, rokovací poriadok Národnej rady.
Áno, znovu to predkladáme, som rád, že kolega aj s ďalšími novými poslancami, kolega Viskupič a ďalší noví poslanci sa znovu primäli k tomu, aby ten poslanecký prieskum bol umožnený aj individuálne.
Podľa vlastných skúseností myslím si, že každý nový poslanec, ktorý tu príde prvýkrát, neni tu 10 ani 15 rokov, keď tu príde prvýkrát, aspoň u mňa to bolo tak, že ideš tu z elánu. A s veľkým elánom urobiť niečo dobré, niečo zlepšiť, to, čo si v tom bežnom živote bral, že je to problém, a potom, keď si to skonfrontuje s tou realitou, ktorá tu je, tak neviem, možnože poslancov býva rozhľadených po prvom, druhom, treťom, piatom roku, niektorí, niektorým na to rozhľadenie nebude stačiť ani 4 volebné obdobia, furt budú nabití, super, beriem, ale niektorých to aj zlomí a niektorí potom chcú hodiť flintu do žita. Ja som tu momentálne šiesty rok a musím povedať, že zažil som aj poslancov, ktorí boli noví, už tu teraz nie sú a po dvoch-troch rokoch už sledovali tu frustráciu, že pozor, chcel som niečo zmeniť, bol som opozičný poslanec, máš smolu, nič ti neprejde. A bol problém.
Takže dúfam, že terajší noví poslanci, ktorí sú tu, a je nás tu podľa všetkého 77 nových, že nebudú mať takúto nejakú tendenciu, a myslím si, že táto novela zákona by mala posilniť dôveru v to, že ako on individuálny poslanec môže niečo urobiť pre to, pre to dobré, ja hovorím. Pre to dobro, ktoré on možnože v srdci nosí, a preto tu prišiel a kandidoval na kandidátke tej-ktorej strany alebo toho-ktorého hnutia.
Ja som prišiel s veľkým elánom a dúfam, že ma ten elán neopustí, a prvé, čo bolo, aj moji voliči, ktorých prijímam v kancelárii, a je ich, myslím, že dosť, hovoria, že, pán poslanec, urobte prieskum. Urobte prieskum, urobte prieskum. Naivne som si myslel, že prídem, áno, a keď dostanem podnet, idem okamžite do terénu, prinesiem podklady, dám to na výbor, dám to do parlamentu, pošleme to premiérovi, ministrovi, riešime. Vážení, zabudnite a realita je trošku iná, takže okamžite vás trošku schladí tento prieskum, ktorý môžete robiť, a myslím si, že je to na hanu danej veci, že sa ubíja váš entuziazmus poslanca Národnej rady.
Keď to vysvetlíte ľuďom, že tak to hovorí rokovací poriadok, prvé, čo bude, však ho zmeňte. No zmeňte ho. Zmeňte ho, keď ste v opozičných laviciach a filozofia koaličných alebo vládnych poslancov je taká, aká je, a je veľký problém. Čoho sa bojíme? Pýtam sa, čoho sa bojíme. Myslíte, že je ideálny prieskum, a ja si ho predstavujem takto, že poslanec by išiel do toho terénu ku tej konkrétnej veci, priniesol by ešte viacej podkladov pre ten príslušný výbor, ktorý je gestorský dajme tomu v tom prípade, keď už teda ostatní členovia výboru akože nemajú čas, alebo neviem, aké majú problémy, a nechcú tam ísť a prakticky ten výbor by mal mať otvorené dvere možností, ako to ďalej riešiť, tú problematiku, veď o tom by to mal byť ten prieskum. Nie o tom, že chceme tu komplikovať si život a neviem, všetko možné, ale riešiť problémy, ktoré tu prišli, reálne a, žiaľ, musím povedať, že aj v našom výbore pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, v ktorom som mal tú česť byť zhruba rok a pol predsedom, predo mnou to bol pán kolega Mikuláš Huba, tak sme ako opoziční poslanci navrhovali, čo ja si pamätám, minimálne 8 až 10 takýchto poslaneckých prieskumov. A či sme sa nádejali, nenádejali, prejednali, neprejednali, to bolo jedno. Proste chcete, zabudnite. A to nedávalo veľkú dôveru ani fungovanie tohto daného výboru a ľudia reagovali a spomeniem iba, chceli sme ísť do Štátnych lesov, chceli sme ísť do Bartošovej Lehôtky, chceli sme ísť do Hrboltovej a do ďalších, kde sú veľké problémy so životným prostredím napríklad, a bolo to zamietnuté.
Áno, prišli aj vládni poslanci vtedy z nášho výboru, dali tiež nejaké prieskumy, tie, samozrejme, prešli, boli sme v Trebišove pozrieť sa na Vodohospodársky podnik, ako tam funguje, boli sme aj v Devínskej Novej Vsi, tam sme niečo pozreli, čo sa týka povodní a ďalších vecí, ale bolo to, samozrejme, na vnútro strany koaličných, teda vtedy vládnych poslancov. Takže, vážení, ten elán, myslím si, že by sme nemali brať, a jedno, či ste vľavo, vpravo, lebo ako už to bolo z úst pána Budaja povedané, že neni všetko naveky a že situácia sa môže zmeniť, nabudúce môžete vy byť opoziční a budete cítiť ten istý tlak a ten istý, by som povedal, hendikep, že nemôžte niečo robiť.
A akože to my v tom našom sľube na ústavu, čo my to tam vlastne hovoríme? Aké je tam aj nejaké slovné spojenie? Že ideme uvádzať zákony do života. Ako ich uvádzame? Ako ich môžeme skontrolovať? Tým, že nemôžeme ísť na poslanecký prieskum, že. Že ako ten môj zákon sa ujal, neujal, majú s ním problémy, nemajú s tým problémy, no nie. Nemôžeš ísť, lebo ti ho neodsúhlasí príslušný gestorský výbor, a preto sa mi zdá, páni kolegovia, kolegyne, že toto by každé svedomie mohlo vyhodnotiť, že je to niečo v nesúlade s tým, čo sme na Ústavu Slovenskej republiky sľubovali našim voličom, ktorí majú právo, aby ten ich zástupca hovoril ich rečou. A pokiaľ nechcem znovu trpieť ten stav, že nám budú hovoriť, že sme odtrhnutí od reality a že nevieme vlastne, ako beží bežný život, že sme v Bratislave, že sme v sklenenej guli, ktorá nemá s reálnym životom nič spoločné, tak myslím si, že aj odsúhlasením tejto novely, že by poslanecký prieskum bol iba, teda mohol byť realizovaný aj individuálnym poslancom, by sme takýto biľag na poste poslanca Národnej rady u našich voličov asi zotreli minimálne aspoň v nejakej tej časti.
Samozrejme, že už tu bolo spomínané mojimi predrečníkmi, a budem citovať aj pani Košútovú, bývalú poslankyňu za vládnu stranu SMER vtedy, ktorá stále hovorila, že je to o ľuďoch, a ja hovorím, áno, pani kolegyňa, máš pravdu, je to stále o ľuďoch, ktorí v danom teréne, na danom poste, v danej výkonnej moci, ako sa správajú, ako realizujú ten zákon, a preto, keď tu aj pani Vaľová spomínala, že bude zneužitie tohto inštitútu, no dobre, nájdime aj páku na to, aby sa to nedalo zneužívať, že to neni problém. Veď predsa páky sa dajú nájsť. Len to je o tom chcení. Lebo ten, kto nechce, hľadá dôvod a ten, čo chce, hľadá spôsob, ako sa to dá urobiť. A neverím, že aj vy sa nestretávate u vašich voličov, že vám dávajú podnety, aby ste na ten prieskum išli.
A ja som veľmi rád, že aj náš terajší predseda pán Csicsai, ktorý práve vchádza do našej rokovacej sály, povedal, že bude sa snažiť v tomto volebnom období dávať šancu, aby sme mohli takéto poslanecké prieskumy realizovať, a že výbor bude, dúfam, že aj ústretový, lebo nechceme riešiť veci, ktoré nám nepatria do našej gescie, nechceme riešiť kadejaké žabomyšie vojny, ale chceme riešiť problémy, ktoré už možnože budú z rôznych strán podané, a na našom, a na náš výbor, a verím, že aj na ostatné výbory chodí kvantum takejto pošty, a myslím si, že výbor, ktorý sa má k tomu nejakým spôsobom postaviť, mal by počuť obidve strany. Aj jednu, aj druhú, aj v tom teréne, aj v tom, čo je napísané, aj v tom, čo je v médiách, a potom by mal rozhodnúť a dať poprípade nejaké riešenie, ktoré by tu malo byť. Alebo to postúpiť cez Národnú radu príslušnému ministrovi, ministerstvu, alebo to riešiť priamo v Národnej rade.
Hovorí sa, že čo budeš siať, to budeš žať. Ja by som nerád, aby sme tu znovu siali nejakú nenávisť a nejakú, by som povedal, že medziľudské sváry, a mnohí naši občania už vidia ten, poslednú, poslednú nádej práve v nás poslancoch. Aj vy dostávate mnoho možnože listov, ja ich mám za tie šesť roky možnože stopäťdesiat, kde videli, že poslednú šancu už iba u vás vidíme, poslanci, urobte s tým niečo, veľmi pekne vás prosíme. A boli všade možno, samozrejme, nie sme ani majstri sveta, poslanci, sú určité naše limity, ale niekedy stačí, keď sa ozve iba poslanec Národnej rady. Stačí, že príde na daný inštitút, na inštitúciu, a zrazu sa veci pohnú. Niekedy stačí, že na ten podnet iba dvihnete telefón a zavoláte, počúvajte, mám tu podnet, prečo sa nič nerobí s tým. A moc dobré skúsenosti ako opozičný poslanec, že niektoré veci sa pohli.
Takže, vážení kolegovia a kolegyne, bol by som veľmi rád, aby sme tento poslanecký prieskum, individuálny, ktorý už tu roky a roky sa znovu a znovu omieľa, aby ten výkon nášho mandátu individuálny mohol byť aj takto posilnený, aby sme neodrádzali tých nových, ktorí tu prídu s tou dobrou vierou, že áno, dá sa tu niečo urobiť, chceme pomôcť ľuďom, aby sme im našimi zákonmi nekomplikovali život.
Keď bude parlament, ktorý bude ľuďom život zjednodušovať, myslím si, že ľudia budú, tí nám to proste nejakým spôsobom ocenia v tých voľbách a povedia, že áno, bola tu partia v parlamente, ktorá urobila to, to, to, ale mne sa zdá, že pokiaľ sa to nejakým spôsobom, neviem to, ani ako nazvať, lebo ja hovorím, že veď vezmi ten podnet, keď ten zákon nejaký máš, daj ho pod svojou vlajkou, neni s tým problém. Keď sa porieši problém, ja budem spokojný. Ani to tu neni. A to je, myslím, že najväčšia frustrácia, ktorú tu máme, pretože nerád by som dopadol, ako dopadli kolegovia v Maďarskej republike, kde ak chcete podať nejaký zákon a ste opozičný poslanec – alebo to je jedno, aj koaličný, alebo vládny –, tak prv to preskúmava tzv. komisia, či vôbec ten zákon môže do parlamentu ísť. A, samozrejme, tá je zložená, že vraj je päťčlenná, možnože ju zvýšili, teraz neviem, pred dvoma rokmi to bola päťčlenná, a táto komisia povie, či tento zákon má právo uzrieť prvé čítanie v Národnej rade Maďarskej republiky.
Tak viete asi, koľko tam tých zákonov prejde z opozičných lavíc, a keď som sa pýtal opozičného predsedu výboru pre životné prostredie, že, pán kolega, počúvajte, ja som bol vtedy tiež opozičný predseda výboru, že ako, keď máte dobrý nápad, akým spôsobom vlastne vy môžete presadiť tento váš nápad, aby išiel. Tak mi dal radu, že ako to môže sa v Maďarsku urobiť. Buď spracujete ministra, a ten to doslova, že podá za vás, a je to vybavené, alebo čakáte, pokiaľ nevyhráte voľby alebo nie ste vo vládnej ako koalícii. Ináč nemáte šancu, aby váš dobrý nápad v Maďarskej republike prešiel.
Takže ja chcem veriť, že u nás do takejto situácie sa v živote náš parlament nedostane, že aj opoziční poslanci, ktorí môžu byť nabudúce, v ďalšom volebnom období, aj terajší koaliční poslanci, že nebudú takto hendikepovaní a že budú môcť návrh zákona dať tým, že podajú ho do podateľne Národnej rady a že svoju pozíciu ako poslanca aj individuálnym prieskumom poslaneckým, ktorý verím, že vaše svedomie povie, že mám hlasovať za, posilníme a dáme našim občanom odpoveď, že nie sme tu iba bábky a že chceme riešiť ich problémy. Viete, že veľa tých šancí nemáme, aj keď ste ako opozičný predseda výboru, nemáte ani dva hlasy, nemáte ani právo veta, to znamená, zloženie výborov je jasné, stále sedem - šesť alebo osem - sedem. To znamená, nemáte šancu.
Tak aspoň ten individuálny prieskum, pani kolegyne, páni kolegovia, dajte spriechodniť, aby sme to zvládli ku svojej cti a k nejakému pozdviženiu poslaneckého mandátu, ktorý tu máme, a zastupujeme našich voličov. Ďakujem pekne, takže prosím o vašu podporu, a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
