Videokanál poslanca

Dobrý deň, vážený predsedajúci, navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som pokračoval v prerušenej rozprave zo včerajšieho dňa k novele zákona o obnoviteľných zdrojoch.
Ako som už včera spomínal, všetky dobré myšlienky, ktoré tu aj padnú, resp. sa nejakým spôsobom ujmú vo forme zákona, stále niekto musí zneužiť, vykľučkovať, ohnúť. A nakoniec všetko to končí pri veľkom biznise. Žiaľ, to je ten náš udržateľný rozvoj. A budem sa stále pýtať, kto má povedať, čo je udržateľný rozvoj, pretože zdá sa mi, že udržateľný rozvoj sa iba deklaruje, ale v praxi vôbec nevyužíva, resp. nedávajú sa takéto zákony, to znamená, aby sme nežili na úkor iných generácií, vôbec, ale vôbec nechceme akceptovať. A biznis prebíja všetko.
Ako sme už tu včera ako predkladatelia tejto novely zákona hovorili, najväčší problém je hlavne s drevnou hmotnou, ktorá sa využíva na štiepkovanie a na spaľovanie hlavne nelesnej vegetácie. To znamená vegetáciu v poľnohospodárskej krajine.
Máme našu krajinu spravovať alebo drancovať, vážení kolegovia a kolegyne? Ja si myslím, že by sme ju mali spravovať. A pokiaľ si toto neuvedomíme, tak môžeme sa hanbiť a budeme sa hanbiť pred našimi predkami za to, že čo vlastne necháme našim deťom, či tu necháme púšť alebo či tu necháme normálne prosperujúcu a nevydrancovanú krajinu, slovenskú krajinu.
Momentálne ja mám rád fakty a zákon, ktorý momentálne novelizujeme, ako som už včera spomínal, č. 309/2009 Z. z., neni ani z minulého storočia ani z predminulého storočia, je teraz súčasný a poďme si pozrieť, ako definuje základné pojmy, lebo v každom zákone v úvodných statiach, v úvodných paragrafoch máme definíciu, čo vlastne tento zákon chce povedať.
Takže, vážení zákonodarcovia, v § 2 tohto zákona ods. 1 písm. d) čo je biomasa, lebo o nej hovoríme? Biomasu spaľujeme. Takže musím upresniť, že to, čo bolo a je v našej dôvodovej správe uvedené, že aj európska smernica hovorí a definuje biomasu, áno, túto definíciu už máme aj v našom zákone. Je v našom zákone definícia biomasy, ako si predstavuje aj Európa biomasu a čo by vlastne ňou malo byť, aby sa používala aj na tieto energetické účely. Takže citujem písmeno d), biomasou rozumieme biologicky rozložiteľnú zložku výrobku, zvyšku rastlinných látok a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva, akvakultúry, biologicky rozložiteľnú zložku komunálneho odpadu a biologicky rozložiteľnú zložku priemyselného odpadu vrátane lúhu zo spracovania dreva, zvýrazňujem ešte raz, zvyšku rastlinných látok a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva a príbuzných odvetví. Tak sa pýtam, ako je možné, že tam končia celé stromy, celé kmeňoviny, ktoré by mohli byť a sú v kategórii nie v šestke. Ale sú v trojke, niektoré sú v štvorke, v dvojke. Pýtam sa, čo to je, akým spôsobom my vlastne uplatňujeme toto znenie zákona, ako sa k nemu my staviame? Samozrejme, jak som včera povedal, všecko je o tej kontrole. Všecko je o tých ľuďoch, ktorí by tento zákon mali dávať do praxe.
A ja sa pýtam a budem sa pýtať stále pri každom mojom vystúpení, keď chceme hájiť záujmy štátu, lebo predpokladám, že zákony, ktoré tu dávame, sú aj v záujme štátu, aby sme ochránili našu republiku a naše prostredie pre ďalšiu generáciu, ako jeden štátny úradník, ktorý má ísť dať tú pokutu, je motivovaný, ako ho motivuje štát, motivuje ho 500-, 700-eurovým platom a keď má dať pokutu 10-tisíc, tak ju dá, myslíte. to si myslíte? Odpovedzte mi, keď sa zmení politická situácia, má ten štátny úradník istotu, že ho nevyhodia pri súčasnej politickej garnitúre, ktorá tu u nás vládne? A nehovorím teraz len o siedmom volebnom období, hovorím o všetkých siedmich volebných obdobiach, ktoré tu doteraz boli. Nemá ten štátny úradník veľkú, by som povedal, motiváciu, aby hájil záujmy tohto štátu. A tak ako sme včera debatovali o učiteľoch, že majú mať zvýšené platy, áno, aj tí štátni úradníci, ktorí majú dodržiavať a chrániť štát a jeho záujmy, záujmy našich ľudí, mali by byť dotovaní tak, že vedia, že keď sa budú o ten štát biť, tak že štát sa im aj na tom dôchodku patrične odmení, možnože aj tým, že budú mať definitívu, ako sme svojho času o tom uvažovali a stále sa nevieme k tomu dopracovať, pretože pri takýchto biednych platoch aj kontrolórov, ktorí majú kontrolovať možnože aj výrub toho dreva, to vôbec nedocielime.
Takže, vážení, zákon tu máme, legislatíva je dobrá. My ešte nakoľko nevieme ho čítať, nevieme ho uvádzať do reálnej praxe, pretože je asi napísaný po japonsky alebo po filipínsky, takže naši kontrolóri, ktorí by túto biomasu mali takto chápať, vyzerajú, že tak to nechápu, tak preto je tu novela nášho zákona, ktorá hovorí o tom, že čo je biomasa, že biomasa je vrátane všetkých produktov jej spracovania okrem dreva, ktoré nepochádza z energetických porastov, a okrem dreva, ktoré nie je odpadom z drevospracujúceho priemyslu, vážení. To znamená, znovu precizujeme to, čo už v zákone je, len vlastne neni to pochopené. A každý si to vysvetľuje po svojom a potom vyzerá to tak ako jeden čihi a druhý hota.
Takže, vážení, myslím, že keď toto mi niekto povie, že je zase nejaký politický marketing a neviem čo všecko možné, tak sa tu hráme na nejakú politickú mašinériu, tak ja tvrdím, je to o budúcnosti našej krajiny, našej krajiny, ako bude vyzerať, pretože chcem veriť, že už tu máme dávno preč doby, keď sa všecko rekultivovalo, všecko meliorovalo, všecko vyrúbavalo, medze sa rušili, rušili sa remízky, rušili sa brehové porasty, to bola doba socializmu, kde sme vyprodukovali, ja hovorím, poľnohospodársku púšť, tak chcem veriť, že táto doba je už dávno za nami.
A keď si pozrieme, momentálne táto, by som povedal, biomasa, áno, drevná hmota z akých zdrojov sa dostáva do jednotlivých tých spaľovní v rámci obnoviteľných zdrojov, tak konštatácia neni veľmi dobrá, keď si vezmeme aj lesné hospodárstvo, ktoré, samozrejme, tiež podstatnou mierou prispieva k spaľovaniu tejto biomasy, tak prakticky je to objem 4 mil. ton drevnej biomasy, drevnej hmoty. Ale potenciálne možnosti v produkcii tejto suroviny na lesných pozemkoch sú v súčasnosti najmenej využívané, a to z dôvodu viete akého? Ekonomickej dostupnosti, ekonomickej dostupnosti. To znamená, sú vyššie výrobné náklady v porovnaní so zdrojmi v drevospracujúcom priemysle a na nelesných pozemkoch. Čo to v praxi znamená rozložené na drobné? Že nemá nám ten konár z toho lesa dva kilometre kto priniesť, možnože aj ručne, na okraj lesa, aby mohol byť odvezený na to miesto, kde sa má spáliť alebo kde sa má štiepkovať, kde sa má poriešiť ako biomasa.
Neni tu náhodou na zamyslenie aj pojem, ako znížiť nezamestnanosť? Tým, že budeme tých našich ľudí z tých obcí motivovať tak, že tú drevnú hmotu doslova fyzicky prinesú, nepotrebujeme tam mať neviem aké lanovky a všecko možné, približovacie stroje. Áno, nech sú takto využití, lebo máme kvantum nezamestnaných, stále hovoríme, že nám rastie, nezamestnaní niektorí nie sú spôsobilí. Áno, nie sú spôsobilí pracovať v takomto sektore s nejakými počítačmi, tak, áno, máme tu kvantum ľudí, ktorí môžu byť a boli niekedy aj v lesnom sektore využití a využívaní. Takže poďme aj na to sa pozrieť, keď sa čistia lesy, aby aj tá konárovina, ktorá by mala ísť do tej biomasy na to spaľovanie, bola daná tam, kam si to tento zákon, respektíve zdroje obnoviteľné požadujú. A malo by to takto byť.
Takže, vážení, dávam aj na zváženie aj ostatným ministrom, aby sa zamysleli nad tým, či tu neni cesta, nie iba technika, vážení, lebo aj ľudská sila sa dá využiť. A ja ako poľnohospodár to konštatujem stále a stále, pretože z 220-tisíc zamestnaných v poľnohospodárstve, ktoré sme mali začiatkom deväťdesiatych rokoch, momentálne máme 47-tisíc. To znamená, 170-tisíc ľudí je tam nezamestnaných. Áno, boli to aj tí, ktorí iba hádzali hnoj od nejakých kráv alebo v nejakej tej živočíšnej výrobe, a prakticky mnoho ľudí bolo zamestnaných aj v lesníctve. Tu je teda ďalší podnet, ako by sme mohli možnože aj zvýšiť zamestnanosť, znížiť nezamestnanosť v jednotlivých regiónoch aj takto, že budeme stimulovať, aby tie zvyšky po tej ťažbe mohli byť využité na spaľovanie v rámci obnoviteľných zdrojov, v rámci biomasy.
Takže, vážení, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť a požiadať zároveň, aby ste sa opýtali svojho svedomia, či drancovanie našej krajiny hlava-nehlava, hlavne nelesnej vegetácie je udržateľný vývoj, či chceme, aby takýto vývoj bol, či chceme, aby naše pôdy boli znovu ohrozované eróziou či už vodnou alebo veternou tým, že to vyrúbeme a urobíme z krajiny poľnohospodársku púšť, ja hovorím. Hovorím teraz o nelesnej vegetácii, momentálne keď si pozrieme, ako je to rozložené, tak máme 2,5 mil. hektárov poľnohospodárskej pôdy a 2 mil. hektárov lesnej pôdy, takže tých 2,5 mil. hektárov poľnohospodárskej pôdy aj s tým, že tam budeme zachovávať remízky, bude poľná cesta aj so stromoradím, kde budeme zachovávať aj biokoridory, kde bude aj to jazierko možno s tými trstinami, s tou vrbinou, aby sme mohli nechať našim budúcim generáciám, a nie všecko teraz, pretože je to hit, všetko štiepkovať, všetko spáliť, aby sme vyrúbali hlava-nehlava. A apelujem aj na kontrolórov, aby dostali od štátu stimuly a aby hájili záujmy štátu, to znamená záujmy všetkých občanov Slovenska, tak, aby Slovensko bolo v udržateľnom rozvoji aj do budúcna.
Takže končím tak ako stále: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.“
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegovia navrhovatelia, kolega spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, no znovu vieme to ohnúť, že? Aj dobrú myšlienku, ktorá by mala niečo riešiť aj pre našu prírodu, my ziskuchtiví ľudia, ekonomicky bez bariér, vieme spraviť z toho taký biznis, že až budeme pozerať. A potom sa čudujeme, že kde to vlastne naše Slovensko kráča, čo vlastne chceme robiť, kam chceme ísť.
Rastliny nás nepotrebujú, my potrebujeme rastliny. To si uvedomte. A pokiaľ si niekto myslí, že sa mu to raz nevráti, tak sa to vráti a bojím sa, že to, čo sa teraz deje s tým výrubom, ja hovorím hlava-nehlava, to je všetko možné, už nehovorím ani o lesných ťažbách, kde sú podľa lesných hospodárskych plánov ťažby plánované, ešte aj holoruby, a teraz sme vlastne dali možnosť, aby aj tá zeleň, ktorá je mimo lesov, je na poľnohospodárskej pôde, respektíve v parkoch, jak bolo spomenuté pánom kolegom, remízky, biokoridory, ešte aj to budeme rezať. No neskutočné! A pritom zákon, ktorý teraz máme, zákon o obnoviteľných zdrojoch, ktorý má nejaké číslo 309/2009, to znamená, to neni zákon z minulého storočia ani zákon z 23. storočia, tisícročia, ale to je teraz pred ôsmimi rokmi, šiestimi rokmi prijatý zákon, hovorí jasne, čo môže byť brané za bi-o-ma-su, čo sa môže spa-ľo-vať.
A tak ako budem konštatovať, v každom odvetví, kde všetko je o ľuďoch, o príslušnej kontrole, ako ju vykonávajú tí príslušní kompetentní, áno, aj do svojho hniezda si budem kafrať na Pozemkovom úrade, kde sme ochranu pôdneho fondu zanedbali a sme neišli dávať pokuty, keď tam to niekto nechal zarastené a neobrobil to, keď to bola orná pôda ako orná pôda, keď to bola, tétépéčko ako TTP, keď to bol les ako les, a nedali tú pokutu, tak bojím sa, že to isté sa deje aj pri tom ÚRSO a pri ďalších kontrolných orgánoch, ktoré majú niečo do toho povedať, čo sa vlastne spaľuje.
A ja by som bol veľmi rád, keby som mohol, áno, som si vedomý, je 19. hodina, takže, pán predsedajúci, nestihnem to, že prerušíme a ráno by som pokračoval.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani ministerka, teda, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, znovu tu máme po roku, v mojom prípade, myslím, že to už je aj šiesta správa Slovenského pozemkového fondu, a nakoľko som pozemkár, tak myslím si, že budem sa vyjadrovať k tomu, k čomu rozumiem a myslím, že rozumie aj pani ministerka, ktorá bola štyri roky riaditeľka Slovenského pozemkového fondu a spolupracovali sme. Takže viac-menej myslím si, že spolupráca s Národnou radou a s naším výborom bola dobrá a svedčí to o profesionálnom prístupe v spravovaní tohto orgánu.
Aby bolo jasné všetkým občanom aj ministrom, že Slovenský pozemkový fond neni pozemkový úrad, to budem hovoriť stále. Musíme vychovávať národ. Slovenský pozemkový fond je ten, ktorý spravuje štátnu pôdu a pôdu neznámych vlastníkov a má ju v správe, majú nakladať s ňou, a nemýľte si to s pozemkovým teraz odborom a lesným, lebo ten je ten prvostupňový, ktorý rieši, aj reštitúcia nasleduje potom, ak sa nedajú pozemky vydať, tak ide tam Slovenský pozemkový fond. Nakoľko Slovenský pozemkový fond vlastne spravuje štátnu pôdu a pôdu neznámych vlastníkov, to znamená, každý z nás v tej štátnej pôde má 5,4 milióntinu svoj podiel. Preto mne sa zdá, že každý by sa mal zaujímať, ako je ten jeho majetok spravovaný cez tie inštitúcie, ktoré to majú tuná cez radu fondu a cez generálnu riaditeľku a jej námestníka.
Takže ja by som sa dovolil, tak ako v minulých rokoch prejdem postupne, správa neni dlhá, a vypichnem určité veci, čo sa týka konkrétnych čísel, aby si ľudia vedeli urobiť obraz, že ktoto čoto.
Správa ma celkove nejakých 37 strán, tak, myslím, neni až taká veľká, dalo sa tam, je tam aj tabuľkové pekne spracované. Myslím, že kto chce, aj po okresoch si to môže tam pozrieť. Ale ja by som vypichol určité veci, ktoré mne sa zdajú, že by mali občania aj takto počuť, lebo nie každý má chuť čítať nejaké siahodlhé litánie a tabuľky a všecko možné. Tak s takou obyčajnou rečou, keď dovolíte, zosumarizujem aspoň to, čo som si myslel, že by malo byť v tejto správe tu povedané.
Pani riaditeľka to vzala trošku tak statočne, jednoducho, ale, pani riaditeľka, ja to trošku rozviniem, keď dovolíte, pani ministerka teda, a ideme na to. Takže tých 12 zasadnutí rady bolo, môžem povedať, že mal som tú česť menovať týchto členov rady ako za výbor, keď nastúpili. Rada fondu je 11-členná a musím povedať, že asi plnili to, čo majú v svojom štatúte, to znamená, aby robili a odsúhlasovali tie veci, ktoré im prichádzajú z regionálnych odborov. Celkove ako tu bolo spomenutých, zasadala 12-krát a prejednávala 3 450 právnych aktov. Z toho bolo 3 417 právnych aktov akože odporúčaných. Z toho bolo 1 755 nájomných zmlúv, 1 072 kúpnych zmlúv a 590 plnenie reštitučných nárokov. To znamená, tie reštitúcie boli zhruba polovica, respektíve tretina z tých nájomných a kúpnych zmlúv. Takže v takomto asi pomere s tým, že 30 právnych aktov bolo stiahnutých a tri právne akty bolo neodporúčacie stanovisko rady fondu. Tým pádom z toho vyplýva, že rada fondu neni, by som povedal, taká, že všecko, čo tam príde, sa schváli. A som rád, že, dúfam, že aj takýto štatút a takúto právnu nejakú činnosť si tam budú držať, aby nie všecko, čo im predloží regionálny odbor, bolo automaticky schválené. Držím v tom palce, aby spravovali štátnu pôdu a neznámych vlastníkov tak, aby sme nedochádzali k úbytku, ale skôr k nárastu tohto počtu.
Takže Slovenský pozemkový fond má 22 regionálnych odborov a 7 samostatných pracovísk. Samostatné pracoviská sú v okresoch Vranov, Stará Ľubovňa, Bardejov, Svidník, Senica, Levice a Prievidza. S tým, že celkový počet zamestnancov 261, z toho vyzerá, že 60 % je žien, 40 % je mužov. A mňa prekvapil, som hovoril aj na výbore, že máme odbornosť, priemerná dĺžka praxe zamestnancov Slovenského pozemkového fondu je 22,5 roka. Tak ja som bol milo prekvapený týmto konštatovaním, pretože pokiaľ tam je odborník, ktorý to už 20 rokov robí, tak mal by vedieť, čo robí. A u nás na pozemkovom úrade, lebo som pracovník pozemkového úradu, sme takéto šťastie v mnohých prípadoch nemali a skôr nám tí pracovníci odchádzali aj možno z toho, že boli možno aj finančne podhodnotení. A vyzerá, že Slovenský pozemkový fond je na inej stupňovej báze, a vyzerá, že tých 22,5 rokov praxe, tak to už je prax, ktorá by mala hovoriť o kvalite práce. Chcem veriť, že bude to aj takto v budúcnosti a že Slovenský pozemkový fond nebude zatracovaný a že bude velebený, že dobre spravuje majetok našich občanov.
Samozrejme, je tu aj časť kontroly. NKÚ nebolo na kontrole v roku 2015 na Slovenskom pozemkovom fonde, posledná kontrola bola robená v roku 2011, takže prakticky boli robené iba kontroly, čo sa týka vnútorných kontrol, a z týchto kontrol boli predbežné finančné, samozrejme, bolo tam prebratých niekoľko, by som povedal, odporúčaní, respektíve niekoľko aj nejakých tých opatrení.
Urobilo sa 27 kontrol a boli zistené 1 664 nedostatkov. Kontrolóri, teda vnútorní kontrolóri, ktorí sú pracovníkmi fondu, navrhli 98 odporúčaní, aby boli nejaké urobené nápravne opatrenia, 89 takýchto opatrení bolo vedúcimi pracovníkmi prijaté. Či sa to splnilo, tu sa neuvádza, verím, že sa to splnilo, takže mohlo by to byť dobré.
Ďalej, čo sa týka vybavovania sťažností. Strana 11, ak niekto to ešte takto sleduje, mali celkovo 200 podaní z uvedeného počtu 65, to znamená, tretina iba spĺňala kritérium, že je to sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, toho zákona 9/2010. Konštatuje sa tu, že je to pokles o 25 podaní, to znamená zhruba o 27 percent. Ostatných podaní 135 bolo viac-menej, malo charakter preskúmania, platenie požiadaviek, urgencie, dopytu, podnetu a podobne. To znamená, že iba tých 65 bolo uznaných. Z týchto 65 sťažností boli ale iba dve opodstatnené. 27 bolo neopodstatnených, 7 bolo odstúpených ďalšiemu, vrátené inej kompetentnej osobe a 29 sťažností bolo odložených z rôznych dôvodov, napríklad že neboli doložené splnomocnenia, vo veci koná súd alebo prokuratúra, ubehlo 5 rokov a ďalej. Takže taká je štatistika aj týchto podaní, čo sa týka sťažností a ďalších vecí, občania, aby ste vedeli, že ku majetku sa na Slovenský pozemkový fond dostávajú aj sťažnosti a petície občanov a musia to riešiť.
Ďalej dochádzame k právnej agende a to je prakticky súdne spory fondu. Aj pani ministerka to spomínala, že v koľkých konaniach fond koná, čo sa týka súdnych sporov. Tak v roku 2015, vážení kolegovia a kolegyne a občania Slovenskej republiky, berte na vedomie, že Slovenský pozemkový fond bol účastníkom 2 257 súdnych sporov, to znamená, to sú tisíce sporov, ktoré sú rozohraté, a iba v 27 z týchto prípadov vystupoval na strane navrhovateľa. V ostatných prípadoch bol skôr odporcom, to znamená, že on bol akože žalovaný a on musí dokazovať, že nebol porušený zákon. Fond v súčasnosti vedie 63 súdnych sporov, pri ktorých neúspechu by bola úhrada povinnej sumy, ktorú by musel fond zaplatiť, vo výške viac ako 10-tisíc eur, je vlastne 60 takýchto súdnych sporov. Je to v prílohe č. 1 , ja som si ju takto zhruba pozrel, že kde vlastne sa to tam súdime na tom Slovenskom pozemkovom fonde, a zhruba vám takto poviem, že súdime sa v Poprade, Trnave, Prešove, Bratislave, Žiline, Dunajskej Strede, v Senici. A hneď ten prvý súdny spor, ktorý je na 60 mil. eur proste vzbudzuje hrôzu, ďalšie sú 23 mil., na 15 mil., 2 mil., 400-tisíc, 69-tisíc, 700-tisíc, proste sú tu rozpísané všetky tie pohľadávky, ktoré by teda, pokiaľ by Slovenský pozemkový fond prehral, tak museli by si to uhrádzať, sú to dosť veľké sumy. No, dúfam, že bude Slovenský pozemkový fond úspešný.
Ďalej sú tu súdne spory s nepeňažným plnením, kde je tiež na 10-tisíc, tých je tiež, keď si pozriem, je ich zhruba 49 a tiež viac-menej máme to cez Komárno, Pezinok, Malacky, Bratislava, Nové Zámky, Poprad, Kežmarok, takže naprieč Slovenskom, takže aj tieto súdne spory prakticky ešte má Slovenský pozemkový fond a bude musieť sa s nimi vysporiadať nové vedenie, ktoré nastúpi.
Z celkového hľadiska, citujem, najväčší, takto; fond bol zaviazaný v roku 2015 k náhrade súdnych trov vo výške 31-tisíc, v roku 2014 to bolo 5 120 iba eur, takže prakticky trošku navýšenie tých súdnych trov, ktoré veci sa tam akože museli zaplatiť. Ďalej tu boli, je tu stať o pohľadávkach fondu po lehote splatnosti a tu vyzerá, že z tohto hľadiska fond eviduje v systéme fondu GIS pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 6 507 395 eur, pričom ku koncu roku 2014 predstavovala táto suma 5 mil. 614-tisíc. To znamená, došlo k nárastu o 916 412 eur, pričom podstatnú mieru v tomto zohrávajú pohľadávky kúpnych zmlúv. Pohľadávky po lehote splatnosti sú vo veľkej miere vymáhané súdnou cestou. Takže asi tak. Takže to vedzte, že sú tam dosť veľké pohľadávky.
Súdne pohľadávky, ktoré boli vymáhané, celkový objem predstavoval 4 mil. 801-tisíc, to znamená vymáhaných k 31. 12. 2015, a došlo aj k odpusteniu od vymáhania pohľadávok v sume 303 454 eur. Bolo to nejakých 29 zmlúv. Bolo to na základe pokynu generálneho riaditeľa. Takže v takomto duchu sa viedli tieto pohľadávky a zo súdne vymáhaných pohľadávok bola v roku 2015 vymožená suma 50 854 eur.
Veľmi ma potešila stať na strane 17, vydržanie nehnuteľností podľa notárskeho poriadku. Lebo viete, že u nás je vydržanie národný šport a každý chce vydržiť, osvedčiť, prísť k majetku, keď je ešte neznámych vlastníkov, tak super, a tam nastupuje, samozrejme, Slovenský pozemkový fond. A momentálne v správe za rok 2015 sa hovorí, že v roku 2015 bolo vydaných 292 vyjadrení o osvedčeniach a vyhlásení o vydržaní, pričom z týchto 292 osvedčení Slovenský pozemkový fond nepodporil, dal záporné vyjadrenie v 260. To znamená, iba v 32 dal súhlasné vyjadrenie k vydržaniu a predstavuje to výmeru 11 hektárov necelých. To znamená, žiadne desiatky alebo stovky hektárov, ani tisíce, je to iba 11 hektárov.
Takže, pani ministerka, ďakujem, že držíte aj túto platformu, aby nedochádzalo k zbytočnému napätiu aj medzi občanmi, aj medzi majiteľmi pozemkov.
Ďalej nastupujeme nájom, ten je asi, má podstatnú časť, pretože z nájmu prakticky Slovenský pozemkový fond nemôže sám podnikať, musí dávať do prenájmu, takže dáva do prenájmu aj štátnu pôdu, aj pôdu neznámych vlastníkov. A ako sa konštatuje na strane 19, k 31. 12. 2015 bolo evidovaných na fonde 5 298 nájomných zmlúv a to boli zmluvy, ktoré boli na poľnohospodárske využitie a na poľnohospodárske účely týchto pozemkov, pritom celková prenajímaná výmera predstavovala hodnotu 461-tisíc hektárov. Z toho vo vlastníctve fondu bolo 164 318 a vo vlastníctve nezistených vlastníkov 296 761 hektárov. Tu som rád, že Slovenský pozemkový fond za rok 2015 navýšil túto prenajímanú výmeru o 45 917 hektárov, to sa tu konštatuje, z toho vo vlastníctve Slovenskej republiky sa navýšila výmera o 27 971 hektárov a to myslím, že je dobrý základ pre ďalšie nakladanie s týmto majetkom, čo sa týka aj ochrany prírody alebo reštitúcií, alebo záhradkárskych osád, som veľmi rád, a nezistení vlastníci nám pribudli vo výmere 15 976 hektárov.
Ako mohli pribudnúť? Tak boli ukončené registre, boli ukončené nejaké aj pozemkové úpravy, dochádzalo k zápisu vlastníckeho práva na základe priznania známych vlastníkov. Takže prakticky sú rôzne, by som povedal, akty, ktoré stále sa cibria a stále tento pohyb tam bude, pokiaľ to nebudeme mať, nechcem povedať za koľko rokov ukončené, ale stále tam bude vidieť nejaký pohyb a tomu ani my nebudeme môcť zabrániť, pretože je to realita a tým pádom ja som rád, že takto to ako funguje.
Cituje sa tu, že plnenie nájomného za rok 2015 predstavovalo 95 % z celkového možného objemu. To znamená, 95 % na poľnohospodárske účely Slovenský pozemkový fond nájom ale zobral, zúčtoval a bol to vlastne aj výsledok toho, čo pani ministerka hovorila, že bol v kladnom čísle, to znamená, že mali kladný hospodársky výsledok. Na nepoľnohospodárske účely tam bolo 2 955 nájomných zmlúv a prenajímala sa výmera 2 075 hektárov. V správe fondu bolo 1 048 a neznámych vlastníkov 1 027, to je zhruba rovnako. S tým, že aj tu sa zvýšila výmera o 629 hektárov, takže myslím, že tiež dobre. A tu bola vymožiteľnosť, by som povedal, toho nájmu v percentuálnom vyjadrení, koľko fond dostal, 84,74. Takže tiež pohybujeme sa nie v 60, ale 87, 90 %, takže si myslím, že tiež dobrý výsledok.
Ďalej, samozrejme, máme skupinu pozemkov, ktorá sa cez Slovenský pozemkový fond dostala aj do rúk poľovníkov, a tam sú aj poľovné revíry a nájom za právo poľovníctva. Tak, občania Slovenskej republiky a vlastníci pozemkov, berte na vedomie, že Slovenský pozemkový fond evidoval 1 906 takýchto zmlúv a je to nárast o 273. Celkove to predstavovalo výmeru 596 768 hektárov a vymohol na nájme za poľovníctvo, za výkon práva poľovníctva 371 701 eur, to znamená zhruba 98,68 percenta. To znamená aj tu veľmi vysoké číslo, čo sa týka vymožiteľnosti nájmu od poľovníkov.
Ďalšia je prenájom spoločných nehnuteľností pozemkových spoločenstiev. Tu bolo evidovaných 472 zmlúv o celkovej výmere 11 385 hektárov, znovu nárast tých zmlúv o 112 oproti roku 2014. A tieto nájomné zmluvy stúpli o 297 hektárov a tiež vymožiteľnosť tu bola dokonca na 99 % a z nájmu urbariátov nám prišlo, teda štátu prišlo 271 657 eur. To znamená, myslím, zase dobré čísla, ktoré hovoria o fungovaní fondu.
Prevod správy, strana 22, vlastníctva, tu vyzerá, že bolo o prevode správy vlastníctva na fyzické a právnické osoby celkove uzavretých 1 050 zmlúv o celkovej výmere 347,81 hektárov v objeme 31 665 156 eur. To znamená, bolo to 347 hektárov, ktoré prechádzali teda z vlastníctva fondu na iné právnické a fyzické osoby, či už správ o vlastníctvo a z toho, samozrejme, bol tiež ten veľký nárast, čo sa týkajúci konečnej bilancie, že koľko financií prakticky fondu ostáva. To je 31 mil., berte na vedomie, občania, išlo z toho prevodu 347 hektárov.
Ja hovorím jedno, že, a to som povedal aj pani riaditeľke, keď ešte bola na fonde, aby sme tie hektáre, ktoré štát predáva a sa ich doslova, už neodvratne akože stráca ich, aby to neboli tisíce hektárov, lebo mali sme nejakých 135-tisíc hektárov doteraz, teraz sa niečo navýšilo, je to okolo nejakých 165-tisíc a tieto potrebujeme, štát to potrebuje na plnenie svojich domácich úloh, ako som povedal, reštitúcie a záhradkárske osady.
Takže v roku 2015 to bolo 348 hektárov, ktoré takto nám pošli, myslím, že v minulom roku to bolo asi 150, keď si dobre spomínam, nejakých 400 tam bolo, takže zhruba sa pohybujeme v tých istých údajoch ako v minulých rokoch.
Ďalej sú tu jednotlivé špecifikácie uzatvorených zmlúv na strane 23 podľa rôznych kritérií a to sú tie, ktoré boli uzavreté podľa nariadenia, že môžu byť kúpne zmluvy s právnickými osobami. Bolo ich prijatých 667. Potom tu máme uzavreté zmluvy, s ktorými fond nakladá v hospodárskych dvoroch, to znamená, to sú celkové, by som povedal, rôzne tie špecifikácie, ja neviem, zmluvy o prevode práva majetku štátu, nebudem všetko citovať, aspoň poviem, že koľko tu tých portfólií je, zmluvy otvorené, týkajúce sa napríklad na štátne cesty, na ťažbu alebo iné úkony vo verejnom záujme, takže Slovenský pozemkový fond mal dosť veľa takýchto zmlúv, je to na strane 24, 25, nebudem to všetko čítať, lebo by sme tu strávili ďalšiu pol hodinu a nemám to v úmysle.
S tým, že musím povedať, že boli tu aj zriadené zmluvy o vecnom bremene, aj v tomto duchu Slovenský pozemkový fond musí zastupovať svojich občanov a bolo uzavretých 170 zmlúv na výmeru 8 hektárov v celkovej hodnote 283 511 eur. Väčšinou sa udeľuje právo prechodu alebo nejakého toho uloženia inžinierskych sietí a ďalších potrebných vecí, to znamená Slovenský pozemkový fond aj tu bol nápomocný v ôsmich hektároch.
Zmluvy o budúcich zmluvách, aj tu je niekoľko, je ich 18 uzavretých a uvidíme, aké z toho budú príjmy. Čo mňa prekvapilo v tejto správe, neviem, možnože bolo to aj v minulej, zatiaľ som ju nezaregistroval, že na strane 26 boli zmluvy na predaj drevnej hmoty. To znamená, Slovenský pozemkový fond predáva aj drevnú hmotu. Áno, aj ja sa učím, bolo mi to vysvetlené na našom výbore, že pokiaľ sa jedná o poľnohospodársku pôdu, na ktorej vyrástol porast a neni v lesnom poraste a dochádza k rekultivácii tejto pôdy cez toho užívateľa, ktorý proste teraz ju ako má v nájme, viac-menej tento ako zisk z tejto drevnej hmoty ide Slovenskému pozemkovému fondu. No a v minulom roku, občania, berte na vedomie, Slovenský pozemkový fond cez 15 zmlúv dal do spoločnej kasy 28 908 eur. Takže to je ďalší bod, ktorý myslím, že je tiež zaujímavý.
Potom tu máme privatizáciu štátneho, teda majetku štátu. To sú tie opomenuté veci, ktoré nám tu stále ešte nejakým spôsobom rezonujú, a musíme povedať, že boli dve zmluvy uzavreté. A čo sa týka obchodnej verejnej súťaži a predaj majetku štátu, to znamená plnenie dohodnutých splátok, tak vyzerá, že je to asi jedna z posledných, a to bola firma Europartner v roku 2015, ktorá splnila svoju pohľadávku vo výške 20 746 eur a tým pádom všetky, by som povedal, že povinnosti dlžníkov skupiny zmlúv z privatizácie boli tým pádom uzavreté. Takže Slovenský pozemkový fond má ďalšiu kvačku, že je to vybavené.
No a dostávam sa do oblasti, ktorá je mi blízka, to je plnenie reštitučných nárokov. A chcem oznámiť, lebo aj pre mňa je to novota, všetkým občanom Slovenska, že pokiaľ ste si uplatnili náhradu za živý a mŕtvy inventár, ktorá svojho času bola plnená ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, teraz, v súčasnej dobe, tak už to neplní, ale plní to Slovenský pozemkový fond. Takže, občania, obracajte sa naň a je to tu aj citované, že prakticky toto plní Slovenský pozemkový fond. Som veľmi rád, že som to našiel, lebo mám aj ja takéto podnety a to sú ešte 90. roky, ktoré neboli splnené, a ľudia nevedia, kam majú písať. Takže ďakujem veľmi pekne, že máme aj tu taký fond, ktorý je v zisku a možnože bude to aj plniť, keď príde na lámanie chleba, že tí ľudia sa znovu oživia a budú žiadať doplnenie.
Ďalej je tu hovorené, koľko tých žiadostí neni, dá sa povedať, splnených, čo sa týka reštitúcií. Takže celkove na Slovenskom pozemkovom fonde cez obidva zákony reštitučné, 229 aj 503, bolo doteraz zaslaných 28 754. Toto bola celková, by som povedal, že potreba, ktorú Slovenský pozemkový fond mal riešiť doteraz od existencie fondu v roku ´91. Toto všetko mal zatiaľ na svojich bedrách, z tohto v minulom roku poriešil 888 a tým pádom sa dostal na cifru 20 644 týchto reštitučných podaní vybavených. Je to v percentuálnom vyjadrení zo všetkých, čo tam majú, 72,8 percenta. To znamená, ešte im tam zbýva nejaká jedna štvrtina, ktorú ešte by mali urobiť. A fond evidoval zhruba tých 10 014, že vraj ešte nevybavených a, samozrejme, stále tam prichádzajú a vyzerá, že je zhruba 3 200 podľa starej dvestodvadsaťdeviatky a 6 761 podľa päťstotrojky. Takže je to všecko aj v prílohe 7 a 8.
A aby občania mali aj prehľad, že v ktorých okresoch zhruba to ako vyzerá, tak ja som si vybral tých, ktorých je najviac nevybavených a najmenej nevybavených. Takže aj to musím povedať, pretože my sme NR SR. Takže aby každý občan si vedel uhrať zhruba, má to potom v tých tabuľkách, ale aspoň spomeniem, že ktoré okresy, resp. takto, ani nie okresy, ktoré regionálne odbory Slovenského pozemkového fondu, lebo ony majú niekoľko okresov pod sebou, ktorý regionálny odbor má ešte najviac na riešenie.
Tak najviac na riešenie podľa zákona 229, to znamená zákona o pôde toho z roku ´91, najviac na riešenie ešte má regionálny odbor Košice. Druhý v tomto počte je regionálny odbor Bratislava a tretí je regionálny odbor Žilina. Tí, čo pri tej dvestodvadsaťdevine na riešení stoja najlepšie, tak sú v takomto poradí: Prvý je Lučenec, regionálny odbor. Druhý je Trebišov, regionálny odbor a tretí je rožňavský regionálny odbor. Samozrejme, nie každý odbor má rovnaké okresy, nemá rovnaké veľkosti, takže tam neni to merateľné, ale aspoň aby ste vedeli proste, že v ktorých oblastiach sa pohybujeme. A rádovo je to tak, že keď Košice nemajú vybavených 639, tak Lučenec nemá vybavených 9. Takže v takýchto pomeroch sa pohybujeme. To znamená, to sú rádove stovky nevybavených oproti tým, čo majú akože ukončených alebo vybavených. Takže to je ďalšia tabuľka. To je podľa toho 229.
A podľa päťstotrojky, to znamená z roku 2003, to je ten, ja hovorím, druhý reštitučný zákon, ktorý už možnože nemal tu byť, ale dobre, je tu, tak musím ho tiež riešiť. Tak aby ste boli v obraze, že najlepšie na tom; alebo takto, idem od tých najhorších. Znovu to vyzerá tak, že Košice regionálny odbor, Bratislava a Trnava, tu je trošku zmena, aj Trnava tu nám trošku hapruje. A najlepšie na tom sú znovu Trebišov, Rožňava a Rimavská Sobota. Rádovo, porovnám prvého z jednej aj druhej strany, rádovo najhoršie Košice 1 010 ešte nevybavených a Trebišov má 25. Takže prakticky tiež rádovo tam sú veľké rozdiely v stovkách. Takže, občania, aby ste vedeli zhruba, že ako je to aj po tých regiónoch, ako to tam stojí.
A môžme ísť ďalej. Je tu, samozrejme, veľa zmlúv týkajúcich sa ďalších poskytnutých náhrad, lebo okrem toho, že rieši, v pozemkoch rieši aj, samozrejme, finančné náhrady. Takže vo finančných náhradách fond realizoval platobnými príkazmi 704 nejakých tých podaní v celkovej hodnote 483 mil. 696 eur (pozn. red: správne má byť "483 696 eur"), vážení občania . Z toho bolo zhruba 56, zhruba na 50 % podľa 229 a 50 % podľa 503/2003.
Jedno, aj to je, samozrejme, v týchto tabuľkách, nebudem to už ďalej čítať, ideme k reštitúciám, čo sa týka cirkví a náboženských spoločností. Tu som povedal aj pani ministerke, že mi chýbalo, že nevieme, koľko vlastne ešte neukončených, koľko vlastne ich máme. Niektoré sú aj na súde, áno, beriem, ale vieme, že sú na súde. To znamená, že vedeli by sme povedať, že máme, neviem, 510, neviem. Momentálne neviem. Z tejto správy sa vieme akurát dočítať to, že 6 dohôd bolo v roku 2015 ukončených v celkovej hodnote 1 310 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Náboženské obce, dostali tí, čo mali náboženské reštitúcie, cirkevné uplatnené. Takže pani ministerka sľúbila, že v budúcej správe aj tento údaj, že koľko vlastne ešte máme riešiť, bude uvedený.
Toto by mohlo zhruba, blížime sa už do záveru, takže nebudem to ďalej naťahovať. Aby ste boli v obraze, koľko vlastne toho ten Slovenský pozemkový fond, tých pozemkov, vlastne teraz má. Takže celkove k 31. 12. 2015, občania Slovenskej republiky, váš majetok, ktorý je na liste vlastníctva Slovenského pozemkového fondu, predstavuje výmeru 269 506 hektárov. Z toho je 97 503 ornej pôdy, 51 244 hektárov trvalých trávnych porastov, 65 861 hektárov lesnej pôdy a 33 768 hektárov ostatnej plochy. Toto má Slovenský pozemkový fond na svojom liste vlastníctva. To je váš majetok, občania. Toľko máte momentálne v správe Slovenského pozemkového fondu a takýto majetok spravuje Slovenský pozemkový fond.
Je tu aj kategória neznámych vlastníkov, ktorí, dúfam, že jedna vláda, či už bude štyri roky, dva roky alebo tri roky, mne je to jedno, dúfam, že sa dožijem, že raz tých neznámych budeme mať urobených známymi vlastníkmi aj s pričinením štátu, nie iba že budeme čakať, ako si to občania budú za drahé peniaze, ale aj štát musí pridať pomocnú ruku. A v súčasnosti vyzerá tak, vážení občania, že štát spravuje Slovenský pozemkový fond neznámych vlastníkov na výmere 457 422 hektárov, z toho je 265 783 hektárov ornej pôdy, 107 948 hektárov trvalých trávnych porastov, 66 921 hektárov lesnej pôdy a 6 958 hektárov ostatnej plochy.
Takže, vážení, pokiaľ vám budú niektorí hovoriť, že nemáme pôdu na reštitúciu, keď máte nárok na ňu, tak tej pôdy vyzerá, že je. A zdá sa mi, že je aj v tom okrese, pretože, ako viete, môže sa dávať v tom istom území, v susednom a v celom okrese. Takže tých hektárov tu je dosť a chcem veriť, že bude aj na vaše riešenie a nie iba podľa toho, že kto má akého kamaráta, ale skôr podľa toho, kedy ste ho mali riešiť. A podania, ktoré boli pred 20 rokmi, už musia byť vyriešené. Nemôžu byť, že sa rieši rok 2015, ´14 a neriešia sa roky ´93, ´98, 2000. Tak to by som tiež apeloval aj nové vedenie fondu.
Na záver ešte to, čo je boľačka. Samozrejme, Slovenský pozemkový fond rieši aj ROEP-y, rieši aj záhradkárske osady. Tam boli tiež určité výdavky. Napríklad na tie záhradkárske osady, ktoré možno sa stretávate aj vy s nimi, tam Slovenský pozemkový fond vyzerá, že mal výdavky zhruba nejakých 45-tisíc eur, 46-tisíc, ktoré išli na zhotovenie technických podkladov, aktualizáciu RPS a ďalších vecí. Takže aj tam, samozrejme, drží svoj prápor. Dokonca aj v rámci záhradkárskych osád vyrovnávame, ale aj nedoplatok ceny u tých osadách, kde Štrasburg rozhodol, že Slovenská republika má z tých tri koruny ísť na normálnu trhovú cenu alebo teda vyhláškovú cenu, a Slovenský pozemkový fond na základe novely z roku 2011 za Zsolta Simona prakticky dopláca rozdiely týmto vlastníkom. A berte na vedomie, občania, že v roku 2015 takto bolo 264 platobnými príkazmi uhradené vlastníkom pozemkov pod záhradkárskymi osadami, ktoré sú už vysporiadané, v hodnote 1 206 391 eur. To znamená, aj tu má Slovenský pozemkový fond takúto nejakú čiastku, ktorú treba akože z týchto peňazí, ktoré má zo zisku, riešiť.
Za daň z týchto pozemkov, ktoré má v správe, resp. vlastní za minulý rok, to vyzerá tak, že Slovenský pozemkový fond vyplatil celkove daň správcom dane, to znamená samosprávam, vo výške 89 265 eur. Z toho za pozemky vo výške zhruba 73 800 eur. Takže to je aj na dani, ktoré, samozrejme, ako vlastník pozemku a správca musí hradiť.
A na záver som si nechal to, čo je boľačkou aj pani ministerky, a síce odvodnenie pozemkov drenážou, kde Slovenský pozemkový fond po rozpadnutí ŠMS-ky, Štátnej melioračnej správy, dostal do správy aj územia, v ktorých sa nachádzajú odvodňovacie detaily a celé odvodňovacie, by som povedal, zariadenia, ktoré tam fungovali. A aby ste, možnože ste to dočítali, možnože nie, takže nachádza sa to v 48 okresoch a v 449 katastrálnych územiach na Slovensku. To neni, že sa hráme v dvoch, troch, piatich. Je to 449 katastrálnych území a je to na celkovej výmere 60-tisíc hektárov. To je veľká výmera, ktorú má Slovenský pozemkový fond na svojich bedrách a momentálne v účtovnej evidencii to predstavuje hodnotu 17 858 000 eur. To znamená, to je veľká čiastka, ktorú sa budú snažiť nejakým spôsobom tými odpismi nejako dostať postupne a momentálne to bolo tak, že po odpise ku koncu minulého roku sa znížila na sumu 14 329 224 eur. Takže berte takto, že áno, je tu aj odvodňovací detail, ktorý momentálne v krajine je, vybrať sa nedá, lebo je tam zabudovaný a musí to niekto znášať. Znáša to Slovenský pozemkový fond, takže aj o to sa musí starať a musí to nejakým spôsobom sanovať. Takže to je k tomu.
No a, samozrejme, že na záver by som povedal iba jedno, že pokiaľ Slovenský pozemkový fond bude mať rozumných hospodárov, tak bude rozumné hospodárenie aj s majetkom našich občanov, aj nás všetkých, ktorí sme tu, tých 5,4 mil. národa. Chcem veriť, že nový riaditeľ, ktorý neviem, či už je alebo neni menovaný, možnože mi niečo ušlo, keď už je, tak budem rád, keď mi to pani ministerka povie, že kto je tam, príp. z akej nominácie vzišiel. A chcem veriť, že bude pokračovať minimálne v jej šľapajach a že Slovenský pozemkový fond nebudeme vidieť v červených, ale v čiernych číslach. A pokiaľ takto bude spravovať sa majetok štátu, tak ja to beriem a všetkými desiatimi ich budem podporovať. A ešte raz budem apelovať, aby predaj, neni problém predať, to je najmenej, predať dokáže hocikto, ale udržať a urobiť si domácu úlohu, čo ešte voči občanom máme zo štátneho, tak to je už problém. To je už problém, už sa týka 25 rokov sa to ťahá a furt a furt nie tú domácu úlohu si splniť. Takže budem aj budúceho generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu k tomu nabádať. Dúfam, že aj vy, kolegovia, aby sme si tento Slovenský pozemkový fond a naše vlastníctvo v pôde nerozpredali, aby naši ľudia dostali zadosť aj v tomto reštitučnom konaní.
Takže veľmi pekne ďakujem za predloženie tejto správy. Neni tam viac-menej čo jej vytknúť. To, že mal kladný výsledok, takže ešte raz to prečítam. Z hľadiska ekonomických parametrov Slovenský pozemkový fond dosiahol za rok 2015 kladný hospodársky výsledok vo výške 26 434 862 eur, čo je nárast oproti roku 2014 o 3 379 710 eur, o 14 percent.
Takže ďakujem pekne, vážení kolegovia a kolegyne, že ste ma vypočuli. Možnože to bolo trošku dlhšie, ospravedlňujem sa, ale myslím si, že je to majetok všetkých nás a musíme vedieť, ako je spravovaný, aké financie idú, aké nejdú. Takže to bolo taká zhruba, niečo som aj vynechal, ale ospravedlňujem sa.
No a na záver budem končiť tak, ako končím ja stále, že, vážení občania, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Pokiaľ takto budeme žiť, tak tú šancu, ktorú sme dostali na tejto Zemi, že vôbec tu môžme žiť, sme ju využili a nebudeme sa raz tam hore hanbiť, ako sme tú šancu, či už sme boli v parlamente alebo doma, v robote, ako sme s ňou naložili. Takže ďakujem pekne.
A nakoniec predsa len ešte vyzvem pána ministra Kaliňáka, keby bol tak dobrý, vstúpil si do svedomia a využil tú možnosť a odstúpil, pretože tento spôsob sa mi veľmi nevidí.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán Žarnay, samozrejme, že myslím si, že učiteľ to by mal byť ten pán učiteľ, ktorý, mnohí si spomíname na všetkých pedagógov, ktorí nás počas života na tých školách, či už základných, stredných alebo vysokých, nejakým spôsobom formovali. A v dnešnom čase rodina už nestíha. No nestíha. A preto o to väčšia, by som povedal, zodpovednosť na tých učiteľov, ktorí nás budú vychovávať alebo vychovať nám ďalšiu generáciu, aby vstúpila do života pripravená. A myslím si, že, tak ako si povedal, že papier veľa znesie. Reči sa sľubujú a niekto sa raduje. A tých sľubov tu už aj ja za tých šesť rokov, čo som tu, som už počul veľmi veľa. A zdá sa, že stále sa to opakuje.
Momentálne máme vládu kontinuity, no, dúfam, že to nebude doslova, lebo ináč by sme aj v iných rezortoch asi veľmi zaplakali. A spomínal si tie priemerné mzdy, aby sa to aspoň takto dostalo, aspoň tej priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorú tu máme. Budem, by som povedal, tiež apelovať, že áno, aj ďalší pracovníci, ktorí sú vo verejnej a čerpajú z verejných financií, sú tiež podhodnotení. Ja pochádzam od štátnej správy, som bol štátnym zamestnancom na pozemkovom odbore a môžem vám povedať, že takisto som nerobil a mal som mzdu 800 eura v hrubom a som bol krajský zamestnanec. Teraz nehovorím o riaditeľoch a prednostoch, ale hovorím o tých radových pracovníkoch, ktorí musia pracovať, a tiež mnohí nedosahujú ani tú priemernú mzdu. A potom ak má hájiť záujmy štátu v konaniach a dôjde nejaký ten lobista, tak mnoho tých našich štátnych zamestnancov zlomí v takomto, by som povedal, prípade. A tu zase zlyháva štát, že nevie si vážiť tých ľudí, ktorí mali ten zákon v reálnom živote dodržiavať, a nedáva tú podporu, aby bol hrdý na to, že je štátny zamestnanec, a bude ten zákon dodržiavať, aj keby padali, neviem čo, z neba.
Takže, samozrejme, som za zvýšenie, ale aj aby sme sa aj na ďalšími pracovníkmi zameriavali, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že áno, je to o informáciách, celý život a stále tých informácií, myslím si, že v niektorých úradoch nemáme dosť. A skôr by som povedal, že sa skôr zatajujú informácie, a sa hovorí, že sa to nedá zverejniť, kadečo. Takže vítam tento váš návrh. A je to vlastne niečo ako obdoba, keď máme, Parlamentnému inštitútu, keď máme vypracovanú nejakú štúdiu alebo niečo podobné, tak, samozrejme, Parlamentný inštitút dáva hneď na vedomie po 30 dňoch, aká viac-menej otázka bola zodpovedaná, aby ďalší poslanci viac-menej nekumulovali tú istú informáciu a požadovali od neho. Takže myslím, že tu je nejaká takáto akože podobná verzia.
Takže ja som za a kvitujem, že, takto by som povedal, že uľahčíme život našim občanom, aby sa k informácii dostali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem za vystúpenie, pretože mňa to tiež napadlo pri prvom čítaní tohto. Chcem veriť, že to navrhovateľ zdôvodní, by som povedal, že logicky a uvážlivo, ako to s tým mysleli, pretože sú katastre a katastre, teda teraz okresné úrady a odbory katastra, kde prakticky máte vklady, ja neviem, na desiatke alebo máte vklady na stovky a tisíce podaní a už to je dilema nie posledných 5 rokov, to je dilema 25 rokov, ja hovorím, kde prakticky ten personál doslova fyzicky nestíha, fyzicky, hovoríme o fyzickom stíhaní tohto úkonu. Niečo iné sú záznamy a niečo iné vkladové listiny. Záznam, tam to je jasné, ste vlastník, to je iba technika, ale vklad, ako bolo spomínané, tam sa to musí prejsť normálne tou, by som povedal, že právnickou, právnickými personami, ktoré na tom katastri sú, a oni to musia, ten vklad povoliť, to je ďalší proste určitý čas, ktorý úkony, ktoré čas vyžadujú, tak by som to povedal, to znamená 24 hodín, keď vám tam príde naraz 300 podaní, ja si neviem predstaviť proste, akým spôsobom. Takže chcem veriť, že navrhovateľ to má ujasnené a to adekvátne zdôvodní, pretože komu sa nepáči, samozrejme, by nemusel čakať, každému, chceme to všetko spraviť, už tu máme ESO, teda tú efektívnu, spravodlivú, otvorenú štátnu správu, takže, samozrejme, ja budem za všetkým, ktorý to tuto, tento názor akože iba zvýrazní a myslím si, že nápad je dobrý, všetko len či je to uvážené až do konca a ďalšia vec, myslím si, že takto, lebo katastre sú v stave kómy, v bdelej kóme. My v našich výboroch sme ich prejednávali, čo som tu a stále riaditeľka hovorí, že prakticky problémy sú s financiami, mali dokonca problémy s výplatami ako elektrinu zaplatiť, ale stále minister povedal, že financie sa nájdu, keď už sú v tej kóme také, že už, tak stále majú zatiaľ peniaze, ale hovorím, to neni stav, že by sme mohli ešte navyšovať nejaké počty, takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Iba krátko. Na to, čo tu už bolo povedané. Áno, pani ministerka s tým uvažuje, že to predostrie, súčasná ministerka, nie minulé ministerstvo, a pokiaľ by to bolo niečo nové, tak poviem, že dobre, musia sa s tým oboznámiť. Ale ako už bolo tu tlmočené, už to bolo tu predkladané a stále mi je, bohužiaľ, ľúto, že my politici hazardujeme s časom. My politici hazardujeme s časom. Keby sme to boli prijali možnože v minulom volebnom období, koľko ľudí možno by sme zachránili? Koľko sociálnych zmierov by sme boli spôsobili, že by sa nemuseli hádať, že nemajú čo jesť? Koľkým ľuďom by sme podali pomocnú ruku, že pozri, tu, aha, stojím za tebou, obyčajný človek, ktorý bývaš pod mostom, možno nemáš čo jesť.
Takže berte to tak, že zmluvu tu vidím, lebo ministerka po stredajšej vláde tvrdí, a budem ju citovať: "Spomínaná legislatívna zmena, to znamená zmena, kde by trebalo zmeniť aj definíciu potravín a viac-menej nejakú tú filozofiu rozdávania potravín po dobe trvanlivosti a spotreby, spomínaná legislatívna zmena by však" podľa nej "mala prísť najskôr po lete." Najskôr. Ja už som tu tých najskôr - už som tu šiesty rok - počul toľkokrát z vládnej moci, že to najskôr beriem, že to príde možnože o rok, o trištvrte roka. Nechcem jej krivdiť, bodaj by sa jej to podarilo, držím jej palce a myslím si, že pokiaľ sme, jak by som povedal, uspôsobení na to, aby sme sa vedeli politicky nadniesť, tak myslím si, že mali by sme dať túto šancu aj tomuto zákonu a v druhom to opraviť, lebo prvé čítanie je o tom, že či vôbec tento problém je potrebné tu v tejto sále - ako povedal kolega Mičovský svojho času - siene zákonnosti Slovenskej republiky, či je potrebné tento problém vôbec riešiť. Ak je, tak ho poďme riešiť, ak neni, dobre, zavrhneme ho. Takže v takomto duchu, takže chcem veriť ešte raz a vás vyzvať, aby sme ho naprieč politickým spektrom podporili do druhého čítania, tam aby sa urobili zmeny a pokiaľ ho nepodporíte, teda do toho tretieho čítania konečného, tak dobre, dá potom ministerstvo a nech sa rieši problém, kolegovia aj z vládnej koalície.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán kolega. A vidíme, že život je krátky alebo dlhý, ako si ho vezmeme. A to, čo zdravý rozum niekedy možnože vedome sa bráni tomu, je fakt. A ďakujem, že ste takýto príklad uviedol a myslím, že aj to je ďalší argument, prečo by sme mali byť za túto novelu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Myslím si, že potraviny, to je základné, ktoré ľudská bytosť, či je bohatý, chudobný, biely, čierny, modrý, fialový, musí mať. Ináč to na tejto zemi nezvládne. A ako sa budeme ku nim správať, svedčí aj o našej vyspelosti. A zdá sa mi, že ja som bol učený a moji rodičia, myslím, že aj vaši hovorili, že keď vyhodíš chlieb do kontajnera, páchaš hriech. Lebo to je to zbožie, ktoré nám tu sa urodilo, ľudské ruky ho pretavili do nejakej potraviny a prakticky ty, keď ho vyhadzuješ, tak ukazuješ, aký si, ja hovorím barbar a nevieš si vážiť to, čo ťa drží pri živote.
Áno, súčasná legislatíva naša zakazuje predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. A realita je taká, že sme jednou z dvoch krajín v rámci EÚ, kde u nás prakticky toto platí. Pritom Európska únia má definíciu spotreby a dátumu trvanlivosti, kde nehovorí, že táto potravina po dátume trvanlivosti je nebezpečná. Zmena potravinovej legislatívy je podľa mňa na mieste a som rád, že kolegovia to znovu opakujú a dávajú a myslím si, že je to naprieč politickému spektru jednoznačne otázka daná, že každé svedomie by malo povedať, že áno. Mali by sme tieto potraviny prehodnotiť a dať im možnosť spotrebovať ľuďmi aj po dátume minimálnej trvanlivosti.
To, že potravina skončí, jej skončí minimálna trvanlivosť, neznamená, že pre spotrebiteľa je, skončí aj kvalita a bezpečnosť. Nakoniec potvrdili to aj laboratórne testy vo vybraných druhoch trvanlivých potravín. Iniciovala ich Asociácia spotrebiteľov Slovenska a vykonali sa v štátnom akreditovanom laboratóriu v Bratislave. Ako bolo informované na konferencii koncom apríla, testované boli takzvané trvanlivé, respektíve suché potraviny, ako fazuľa, tarhoňa, rezance, paradajky v konzerve, koláče v prášku a tak ďalej. Test sa robil v prvý deň končiaci po dátume minimálnej trvanlivosti a druhý test sa robil následne tri mesiace po tomto dátume minimálnej trvanlivosti. Na výrobkoch sa skúmal jednak obsah baktérií a plesní, ale aj chuťové vlastnosti. Výrobky prešli aj prvýkrát aj druhýkrát všetkými mikrobiologickými a senzorickými skúškami s hodnotením "veľmi dobré". To znamená čiže vyhovujúce.
Laboratórne testy preukázali, že vybrané trvanlivé potraviny, ktoré sú označované dátumom minimálnej trvanlivosti, sú pri využívaní podmienok ich skladovania zdravotne bezpečné a chuťovo v poriadku aj tri mesiace po uplynutí ich minimálnej trvanlivosti. Slovenskí spotrebitelia nevedia poriadne rozlíšiť, čo je dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti. Podľa prieskumu Eurobarometer Slováci pojmu minimálna trvanlivosť rozumejú menej ako európsky priemer, 47 % v európskom priemere, iba 38 % Slovákov vie, čo znamená dátum minimálnej trvanlivosti. Znamená to, že 2/3 Slovákov vôbec nevedia, čo tento termín znamená. Pri označení "spotrebujte do" 44 % Slovákov vie, že daná potravina by po uplynutí tohto dátumu sa už nemala konzumovať, pretože je riziková pre zdravie. Európsky priemer je tu 60 %, že o tom vedia, že táto potravina je už problematická.
Dôsledkom toho, ako tu už bolo aj spomínané predkladateľom, že na Slovensku sa vytvára veľký objem potravinového odpadu, čo v konečnom dôsledku znamená, že plytváme. Ja hovorím, že hrešíme proti potravinám, ktoré tu boli vyrobené.
Podľa údajov Slovenskej aliancie moderného obchodu SAMO minulý rok museli obchodné reťazce združené v tejto aliancii zlikvidovať takmer 15-tisíc ton potravín a v roku 2014 museli zlikvidovať takéto potraviny v hodnote 5 mil. eur. Pritom išlo o nezávadné potraviny ako múka, cukrovinky, cestoviny, nápoje a tak ďalej. Potravinový odpad na Slovensku je porovnateľný s Maďarskom a je dvojnásobne väčší ako v Česku.
V súčasnosti čo sa s týmito potravinami musí urobiť podľa našej legislatívy? Po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti potraviny sa musia stiahnuť z predaja. Na druhý deň sa stávajú odpadom. Na druhý deň sa stávajú odpadom a musia sa ako biologický odpad zlikvidovať v kafilérkach, spaľovniach a na obecných kompostoviskách. Takto sa neplytvá s potravinami ani v Rakúsku, v Česku, ani v iných krajinách a myslím si, že toto je doslova do neba volajúci hriech. Hovorím stále a budem to stále opakovať. Tak je to aj v ďalších asi štyroch krajinách EÚ, ako som spomínal, sme jedna z dvoch, kde sa to akože nerobí.
Je otázka, či si môžeme toto dovoliť pri našej súčasnej ekonomickej a inej situácii. Potravinovo dávno nie sme sebestační a myslím si, že takýto hazard by sme mali raz a navždy povedať mu, že stop, skončilo.
Dobré skúsenosti s takýmto dopredajom po dátume minimálnej trvanlivosti, ako spomínal kolega Galko, predkladateľ, majú Česi aj Rakúšania a preto sa to stretlo s veľkým úspechom. Česi ho predávajú v legalizovaných špecializovaných obchodoch, kde výška zľavy je až 90 %. To znamená, proste ľudia si tu môžu nakúpiť za asi 10-percentnú cenu. U nás takáto možnosť je v súčasnosti umožnená cez Potravinovú banku Slovenska. Áno, mnoho reťazcov aj ju využíva, ale podľa nás neni to objemove až tak, ako by sme si to predstavovali.
V tejto Potravinovej banke však nekončia len potraviny s končiacou dobou spotreby, aj úplne čerstvé a tieto potraviny sú už po dátume spotreby, ale stále v poriadku. Väčšinou putujú, ktoré sú takto, za hranice. Živnostníci z Českej republiky, ako citujem pani Katarínu Fašiangovú, predsedníčku Slovenskej aliancie moderného obchodu, živnostníci z Českej republiky chodia nakupovať pred uplynutím minimálnej doby trvanlivosti tieto produkty k nám. Vyvezú ich do Česka, legálne ich dajú do obehu, do svojich reťazcov a tam si ich chodia nakupovať slovenskí spotrebitelia. V Česku nechajú svoje peniaze a Slovensko príde o DPH. To znamená klasická realita, ako sa znovu tunelujeme a pritom ako keby sme to nevideli, nepočuli, nechceme o tom hovoriť.
Myslím si, že predaj týchto potravín po minimálnej dobe trvanlivosti formou nakladania s ním ako darovaním do charity a do ďalších vecí má neskutočne veľký rozmer, ako sociálny, tak aj ľudský a myslím si, že na tom by sme mali stavať, ako budeme pristupovať k novele tohto zákona, keď budete svojím svedomím prehodnocovať - áno alebo nie, alebo zdržať sa. Tak chcem veriť, že vaše svedomie je o ľudskosti a o spolupatričnosti ku našim spoluobčanom, ktorí nie sú tak situovaní, že môžu si dovoliť nakupovať potraviny bežne v obchodoch a každé euro otáčajú aj trikrát, kde ho investujú.
Podľa údajov Európskej komisie sa v štátoch Európskej únie, myslím, že bolo tu aj spomínané, a ja to ešte raz zdupľujem, sa ročne vyhodí 89 mil. ton potravín, čo je 179 kg na osobu na rok. Pritom až 79 miliónov občanov Európskej únie žije pod hranicou chudoby a 16 miliónov občanov je závislé na potravinovej pomoci charitatívnych organizácií. Myslím si, že pri takomto trende by to dospelo k tomu, že viac potravín by sme vyhodili, ako zjedli.
Na záver ešte skonštatujem, že pani ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka skonštatovala, že po stredajšom rokovaní, že bude sa týmto zaoberať aj vláda a že bude sa usilovať urobiť novelu tohto zákona o potravinách, spomínal to aj kolega Galko. Myslím si, že, ako hovorím, sme tu teraz s touto novelou. Pani ministerka môže skrátiť čas a myslím si, že pokiaľ aj poslanci vládnej koalície sa k tomu rozumne postavia, mohli by sme to odsúhlasiť aj v tomto čítaní, ktoré tu ako spravodajca budem uvádzať aj pri hlasovaní.
Takže, vážení kolegovia, prihováram sa za schválenie tohto zákona, teda novely zákona a postúpenie do druhého čítania a tam si vyštrngajme tie kvality, ktoré treba zmeniť alebo obmedziť niečo, alebo doplniť a myslím si, že to by bolo o tom serióznom prístupe, ako ste hovorili, že budete ústretoví aj ku opozičným návrhom a myslím si, že naprieč politickým spektrom by sme túto myšlienku nemali zavrhnúť pri tomto návrhu novely zákona o potravinách.
Ďakujem veľmi pekne, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)

Ďakuje pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k tomuto predkladanému návrhu novely zákona o potravinách. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu k uvedenému zákonu, tlač 73. Predkladám informáciu k tomuto zákonu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.