Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Zareagujem aj ja, pán kolega, na túto problematiku, ktorá samozrejme mňa trápi. A my sme mali aj splnomocnenca vlády, asi registrujete, Peťa Polláka, ktorý sa snažil tie štyri roky niečo možno robiť, niečo nerobiť, to už voliči mu dali najavo, ako brali jeho prácu. Aj to už každý si musí, by som povedal, zodpovedať sám. Viete, aké slovo nemajú Rómovia v svojom nárečí, respektíve v svojom jazyku? Viete aké? A to mi povedal Peťo Pollák. Nemajú slovo zajtra. Oni nemajú slovo zajtra. On dneska dostane, dneska minie. Zobudí sa a jeho problémom je, ako stráviť deň, nie ako zodpovedne pristupovať k povinnostiam, ktoré máme. A to je veľký problém. A toto sa musí aj zmeniť. A ako ste aj správne hovorili, pokiaľ nie sú vzory a keď on nevidel otca ráno vstávať o šiestej, o siedmej do nejakej práce, tak decko nepotrebuje ráno vstávať. Načo? Veď niekde ideme, si vziať na poštu nejaké dávky.
Samozrejme, ja sa vrátim skôr k tým nelegálnym stavbám, lebo to je ten metón vašej novely zákona, a k tým osadám, ktorých je, keď ma pamäť neklame, okolo 602, 604 ich máme po celom Slovensku podľa informácií splnomocnenca. A ja tam vidím ten veľký priestor vo výstavbe, ktorá existujú. Lebo to, že budeme búrať tie, ktoré teraz vznikajú, super, áno, beriem, nech sa búrajú, ja nemám s tým problém. Stop stav nech sa vyrieši nejakým spôsobom, neviem, plombou alebo nejakým, neviem, proste akým, ale dobre, to je, bude asi veľmi na polemiku. Technikári asi nejaké musia nájsť. Ale ja práve tam vidím tie štátne pozemky, ktoré máme, a teraz sme navýšili 24-tisíc hektárov, že máme viacej, aby sme ich zamenili so štátom. Ale tam nemôžu prísť vydierači zo štátu, to musia byť psychológovia, ktorí tým ľuďom povedia, že nechce vás štát okradnúť o ten váš pozemok, ktorý tam máme, a zamení to so štátnym pozemkom v tom okrese, lebo toto je cesta, ako riešiť a legalizovať aj tie už existujúce stavby.

Nie, ja to musím, vážení, zdôvodniť, lebo nehnevajte sa, hoci je to, doslova je to, neni to nejaký marginálny problém proste, ale keď sa do toho dostanete, potom zistíte, že ako ma štát ochraňuje. Štát, ty by si mal byť ten predvídateľ tých sporov medzi ľuďmi, aké môžu vzniknúť. Ty by si mal byť ten predvídavý štát, ktorý chráni ľudí. Keď už sa ti niečo stane, potom už darmo budeš nariekať, že moje decko je mŕtve, moje decko má odkúsanú ruku, vážení. Už to bude darmo. Tak máme proste, budete sa súdiť, áno, ešte 50 rokov sa budete súdiť, aj tak zomriete a nič z toho.
Takže, vážení, pokiaľ by sme takýmto spôsobom už preventívne pôsobili v území cez samosprávy, myslím si, že by sme tento život ľudí na našom území zjednodušili a urobili, že sú bezpečné, že môžu žiť na Slovensku bezpečne. Takže ja si za týmto budem stáť až do konca môjho pôsobenia v Národnej rade. Takže je iba na vás, ako, čo bude hovoriť vaše svedomie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, kolegovia, že ste na mňa reagovali. Vážim si to. Pán Poliačik, áno, opakujeme sa. To isté bolo aj v minulom, takže áno, sme na rovnakej vlne. Hovorím, tie podmienky sú tam, v tej vyhláške, aké to má mať rozmery, akej hrúbky pletivo, to všecko tam je. To všecko tam je, ide o ten prvotný vstup, o ten prvotný ľudský vstup do územia, hovorím, o ten prvotný ľudský vstup do územia, aby tá pospolitosť povedala: chcem, alebo nechcem. Veď predsa už teraz máme, tie cicavce už tam máme, či sa nám to páči alebo nepáči. Tie už sú tam. (Reakcia z pléna.) Tie, áno, ale nedávali ste návrh, aby sme to zrušili. Sú tam. Tam už zastupiteľstvo dáva vyjadrenie, či môžete chovať nejakého, neviem, kojota alebo nejakého tigra doma, viete ako, a momentálne sa to nikomu akože neprieči. Áno, okej, už to platí štvrtý rok. A sa pýtam, prečo by tam nemohli byť hady a nemohli by tam byť krokodíly? Veď to je to isté. To je to isté, vážení. Keď niekto zomrie, tak je to jedno, či ho zožral krokodíl alebo zožral ho lev. Sme tam, kde sme, viete ako.
A títo ľudia, nebude to milióny, to neni chlebová téma, ale neni to chlebová téma. Aj sa to dotýka možnože aj vás, keď dostanete suseda, ktorý si takéto hobby bude chovať. A potom zistíte, čo tu vlastne vy máte. A môžete sa postaviť na hlavu, nespravíte nič. Bude mať perfektne zabezpečené aj mreže, aj zámky a neviem, aké alarmy tam bude mať, a potom zistíte, že, aha, a niekde možno to išlo a idete sa dotknúť zábradlia na svojej bytovke, idete do bytu a zistíte, že sa dotknete hada. A máte problém. Koľko už to hadov sme našli, že ušli? Nie zo zoologických záhrad. Z chovov, ktoré možno ani sme nevedeli, že niekto niečo také chová.
A preto chcem vniesť do toho transparentnosť, aby bolo jasné, že v tejto obci chováme tristo aligátorov, dvadsať levov a päťdesiat pytónov. Vybavené. Problém? Tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, ďakujem. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ako som povedal, trošku to rozvediem v rozprave, aby ste mohli, kolegyne a kolegovia, reagovať, pretože o tom to má byť, aby sme si tu vykonzultovali, či tento problém, ktorý každý zákon, ktorý sa tu predkladá, lebo tá novela zákona v prvom čítaní, by mal byť nejako rozobratý plénom Národnej rady, či je to problém alebo neni. Ja tvrdím, že tento problém, ktorý idem riešiť, je problém a uvedomili si to aj kolegovia z vládnej strany SMER, ktorí v prvom volebnom období, teda v prvom, v druhom. V prvom, v ktorom ja som ich mohol zažiť ako vládnucu stranu, to znamená v roku 2012, hneď pánom Podmanickým, bol to jeden z prvých ich návrhov zákonov, na ktorého som ja reagoval. A prakticky plejádu svojich návrhov zákonov, ktoré budem, chcem veriť, že v tomto volebnom období predkladať, začínam tak ako v minulom volebnom období, to znamená, reagujem na tento podľa mňa neúplný, na túto neúplnú novelu zákona, ktorá bola prijatá zo strany vládnych vtedy poslancov SMER-u.
Myslím si, že štát by mal zabezpečovať v prvom rade bezpečnosť svojich občanov. Optimálne by bolo, keby štát veril ľuďom, ľudia verili štátu. To by bolo super, to je asi ideál, ku ktorému každá politická strana alebo politické vedenie, ktoré v tejto republike aj v iných krajinách je, by malo smerovať. Pýtam sa, ak váš sused sa rozhodne chovať krokodíla a vy bývate vedľa neho, aké máte šance, aby ste mu v tom zabránili? Povedzte mi, aké? Žiadne. Keď bude chovať jedovatých hadov v bytovke byt oproti, aké máte šance, aby to nechoval? Žiadne. Je to jeho rozmar, jeho hoby. Áno, beriem, každý sme nejak ladený. Každý máme nejaký svoj životabudič. U mňa je to tiež ornitológia, takže áno, každý niečo máme. Ale musím povedať, pokiaľ začínate ohrozovať bezprostredné okolie, a to nielen tým, že možnože ho stresujete, ale dokonca idete na život a na zdravie, tak to už je veľmi vážne. A som bol veľmi rád, že poslanci vládnej strany SMER zareagovali na levy, pandy, proste triedu cicavcov, že áno, treba to riešiť. Pokiaľ nedá súhlas obec, nemá tam čo robiť, aby sa to tam chovalo.
Žiaľ, to, čo nám vyčítajú, ako opozičným návrhom, nie ste komplexní, nie ste systémoví. Páni kolegovia, teraz z vládnej koalície, toto je komplexné, systémové? Veď predsa naša vyhláška, ktorú máme v našej republike, my sa nemusíme presviedčať, čo je nebezpečný živočích, vyhláška 143/2012 hovorí, čo Slovenská republika zadefinovala pod nebezpečnými zvieratmi. Tu to máte. Je tam šesť tried živočíchov, ktoré prakticky by mali následne v každých nejakých zákonoch, ktoré sa týkajú nebezpečných zvierat, mali byť úplne komplexne presunuté do týchto noviel, ďalších zákonov, ktoré o nebezpečných zvieratách hovoria. Tu sa stalo to, že ste vytiahli z tých šiestich tried, vytiahli ste triedu cicavce a triedy pavúkovce, paryby, obojživelníky, plazy ste vôbec do tejto novely zákona nedali. Tak sa pýtam, sme komplexní, alebo nie sme komplexní? A ja dvojkoľajnosť nemám rád. Dvojkoľajnosť u mňa nemá zmysel, pretože potom sa to začne, rôzne výnimky, rôzne špekulácie. A myslím si, že občania si to nezaslúžia.
Nechcem obmedzovať žiadnych a myslím, že touto novelou nebudem obmedzovať žiadne, by som povedal, nejaké možnosti chovu, ale aby boli tam, kde nebudú ohrozovať bezprostredne život našich ľudí a hlavne susedov, ktorí pri danom nejakom chovnom zariadení budú, samozrejme, musieť bývať. Rodinu si nevyberieme, tam sa narodíme, susedov si už vybrať môžme, ale niekedy je to problém. Niekedy je to problém a pokiaľ ste celý život možnože budovali nejaký dom a naňho šetrili a máte tam už nejaké to zázemie, zrazu príde nejaký zbohatlík alebo ten, ktorý, pre ktorého takéto hoby je akože prvoradé, tak viete, akú máte šancu, aby ste to svoje úsilie toho vášho bývania pokojného, nejakým spôsobom pokračovali, alebo vás doslova, že vyštve, a musíte sa vysťahovať.
Takže, vážení, myslím si, že pokiaľ chceme robiť dobro a nechceme ďalej nejak tú strunu trpezlivosti našich občanov napínať, mali by sme sa zamyslieť, či táto novela, ktorú predkladám, má politické razenie alebo má obyčajné ľudské razenie. Obyčajné ľudské razenie, ktoré hovorí o tom, že zabezpečme, aby si tí občania mohli povedať cez to obecné zastupiteľstvo, či budú mať alebo nebudú mať takýto chov nebezpečného živočícha umiestnený v danej obci. Samozrejme, keď to bude niekde v extraviláne, ak sa obec uznesie, niekde na nejakých opustených pozemkoch, možno, bude to mimo, nech sa páči, som za. Ja som tiež choval papagáje, neboli síce nebezpečné, musel som sa pýtať susedov, či môžem. Lebo aj ony otravovali krikom. Áno, mal som súhlas dookola všetkých, áno, môžte, pán Fecko, chovať papagáje. Mal som ich 650. Nebolo to ani 10 ani 20, mal som 650 dvadsiatich druhov. Takže prakticky bol som si vedomý, že otravujem okolie. Otravujem okolie svojím koníčkom. A to je o tom, či sa vieš vžiť do, by som povedal, pozície toho tvojho suseda, tvojho blížneho, s ktorým tu máš spolunažívať alebo nespolunažívať. A preto ja hovorím, že pokiaľ chceme tu vytvoriť normálnu funkčnú spravodlivú spoločnosť, mali by sme túto, by som povedal, ja tvrdím, že nedokonalosť pri tejto novele, ktorá bola, hovorím, už raz, tento zákon bol novelou schválený, aby sme ju doplnili úplne, aby všetky triedy, či už plazy, jak som čítal, pavúky, paryby, aby aj ony boli podmienené, ak ich niekto chce chovať, súhlasom samosprávy.
Apelujem aj na svedomie vtedajších ešte opozičných, teraz vládnych, teda koaličných poslancov, ktorí za môj zákon, lebo ho nemením, novelu zákona, ja ho nemením, to je to isté, čo som dával v minulom volebnom období, akurát meníme časové horizonty účinnosti, respektíve kedy je potrebné nejak dať, dokedy môže dať ten, čo už chová na ten, na tú obec, to povolenie, aby mal, tak apelujem aj na ich svedomie, aby teraz, keď sú pri koaličnej, koaličnom zoskupení, aby si prehodnotili, či ich svedomie bude za alebo proti. Konkrétne vyzývam kolegu Gála, kolegu Bugára, kolegu Hrnčiara, kolegu Šebeja. Pretože od nich som dostal za, tak som zvedavý, ako sa teraz k tejto otázke postavia, lebo nič iné, nič viacej, nič menej, len to, čo som dával, dávam znovu a budem to dávať do nekonečna. Každý polrok. Ja nie som z tých, ktorý keď sa problém nevyrieši, necháme ho tam niekde v kúte, lebo tento problém tu je a bude stále a ja by som bol veľmi rád, aby naši občania pocítili tú silu štátu, že štát ťa chráni.
Áno, každý by si mal uvedomiť, že ako chce spolunažívať so svojím okolím. A pri tejto príležitosti musím povedať ešte jednu vážnu vec. Hovoril som to aj pri programovom vyhlásení vlády, keď som pani ministerke dával nejaké podnety. Netýka sa to síce nebezpečných, ale je to tiež ako nejaké nebezpečie. Mám podnet. Päťárová rodinná zástavba, to znamená, dom na dome a v strede máte chovateľa holubov. Má päťsto holubov. A vy bývate vedľa neho. Sa pýtam, aký máte pokojný rodinný život, keď vyňdete na ten svoj päťárový, na tú nejakú trojárovú záhradku, dvojárovú záhradku a začnú vám tam nalietavať holuby? V zastavanej zóne, nie niekde na konci obce, v zastavanej zóne a každé vaše prádlo, ktoré vyvesíte, keď periete, každý váš, možnože návšteva vašej záhrady sa končí nejakým tým znečisteným trusom.
Aj to je veľká podľa mňa nejaká otázka, ktorú by sme mali riešiť, možnože aj v tejto novele zákona, ktorú keď by ste to posunuli do druhého čítania, samozrejme, budem veľmi rád, keď to, akože ešte aj to poriešime. Zatiaľ som to apeloval na ministerstvo už štyri roky, zatiaľ sa to neriešilo vôbec, ale aj to by som chcel teda nejakým spôsobom pripomenúť, že možnože aj takýto spôsob, doslova, že otravovania života svojich susedov, by mal štát nejakým spôsobom riešiť, či už cez tú samosprávu alebo cez ten nejaký iný orgán, ktorý má čo do toho povedať. A myslím si, že zákon a zákony, ktoré my tu prijímame, majú čo povedať do toho. Kto iné? Kto iný, ak nie zákony? Pretože zatiaľ sme sa ešte podľa Desatora Božích prikázaní nenaučili žiť a sa ani nenaučíme, takže musíme tu mať zákony. Že sú nedokonalé? Áno, aj my sme nedokonalí ako ľudia, ale mali by sme sa o tú dokonalosť snažiť, či sa nám to páči alebo nepáči. To je jedno, či ste veriaci, neveriaci, kresťania, katolíci, protestanti, ateisti. Mali by sme sa o tú dokonalosť, každý, nejakým spôsobom pokúšať a hlavne, že by ten váš spôsob života, neišlo na úkor vašich blížnych, aby neišlo na úkor vašich blížnych. Preto bez toho koníčka prežiješ, ale bez toho, že by možnože si mohol ten človek v pohode ísť domov, kľudne, bez nejakého stresu, že mu tu vybehne nejaký krokodíl a doslova ho na ulici zje, tak toto, myslím, že už má trošku vážne grády. A mali by sme sa nad tým zamyslieť, aby sme našich občanov takýmto spôsobom nestresovali.
Takže, vážení kolegovia a kolegyne, nechcem to ďalej naťahovať. Chcem veriť, že vaše svedomie sa prebudí a urobíme ďalšie gesto k tomu, aby občania v náš štát a v náš zákonodarný zbor začali veriť, začali očisťovať si svoje mienky o ňom, čo my tu robíme, čo my tu stvárame. A chcel by som vás naprieč politickým spektrom poprosiť o potvrdenie postúpenia tejto mojej novely zákona do druhého čítania, aby sme tú komplexnosť zabezpečili, keď už v minulom období to bolo trošku nekomplexné, tak teraz aby sme to zavŕšili.
Takže budem končiť tak, ako zvyknem: žime tak, to nám odkazujú naši predkovia, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Dobrý deň. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Dovoľte, aby som zdôvodnil moje pohnútky, ktoré ma viedli k tomu, aby som dal novelu zákona o veterinárnej starostlivosti. V úvode to poviem v krátkosti a potom ešte v rozprave to rozoberem trošku podrobnejšie.
Takže v našom okolí samozrejme, že žije veľa nebezpečných živočíchov a môžu svojím správaním, stavbou tela, obsahom jedovatých látok spôsobiť veľmi, by som povedal, že zlé stavy človeka, až dokonca ho zabiť. Preto 31. 7. 2012 bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený návrh zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. Táto novela, ktorá bola prijatá za druhej vlády Roberta Fica, keď sa začínala táto vláda, dostala číslo v Zbierke zákonov 242/2012 a prakticky zaoberala sa požiadavkami na chov alebo držbu niektorých druhov nebezpečných zvierat, pričom takýto chov alebo držbu podmienila súhlasom obecného zastupiteľstva, súhlasom obce. Tento súhlas bolo potrebné doložiť na vydanie rozhodnutia o zriadení chovného zariadenia na chov alebo držanie niektorých zvierat, ktoré bolo potrebné, aby bolo vydané orgánom veterinárnej správy. Novela takto prijatá, tohto zákona, však prebrala definíciu druhov a tried nebezpečných zvierat z platnej vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, vyhlášky č. 143/2012, avšak iba v triede cicavce. To znamená, iba ak sa chov týkal napríklad držby šeliem, Pandy veľkej a iných cicavcov, iné triedy, ktoré v tejto vyhláške boli, prakticky neboli pojaté do tejto novely zákonov, ktorá bola prijatá ešte v roku 2012.
Takže cieľom môjho návrhu zákona je rozšíriť právomoc obce, obecného zastupiteľstva udeliť súhlas s chovom alebo držaním všetkých druhov nebezpečných živočíchov a to nielen triedy cicavcov, ale všetkých tried tak, ako je to v príslušnej vyhláške uvedené.
Povinnosť chovateľa alebo osoby, ktorá má v držbe nebezpečného živočícha sa bude vzťahovať aj na platné rozhodnutia o schválení alebo povolení chovu alebo držby takéhoto živočícha, pričom povinnosť dotknutej osoby požiadať obec o súhlas bude stanovená do 30. apríla 2017. Konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu zákona sa dokončí a samozrejme podľa doterajších platných predpisov.
Predkladaný návrh zákona nemá dosah na rozpočet verejnej správy, ako sa k tomu vyjadrilo aj ministerstvo financií, môže mať negatívny sčasti dopad na podnikateľské prostredie, ale vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, nemá však vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecnými záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Viac sa ešte vyjadrím k rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Takže, pán predsedajúci, skončil som. Nech sa páči, nech príde pán spravodajca.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, áno, keď si tu prišla prvýkrát a si povedala jedno slovo, že, alebo vyslovila jednu vetu – Martin, vieš, koľko sa tu dá urobiť dobra? – ja som si vtedy uvedomil, že tu je tá sieň zákonnosti, tu je to priehrštie dobra, ktoré môžeme našim občanom doslova, že rozdávať. Za 25 rokov sa z toho stalo priehrštie niečoho iného, nie toho dobra. A apelujem, ja som veriaci, máme tu, myslím, že veľa veriacich v tejto rokovacej sále zo 150-tich poslancov, a, vážení kolegovia, kto vie robiť dobro a nerobí, hriech má. A ja hovorím a som o tom presvedčený, že každý človek vie robiť dobro, lebo to mal vštepené v srdci, keď sa narodil, od vašich rodičov. Chcete mi povedať, že vaši rodičia vás učili kradnúť, klamať? Neverím. Preto vyzývam vás, dajte to dobro, priechod, aj pri tomto zákone, aby ste robili dobro.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, myslím, že si to vystihla, že je to tá oblasť, respektíve doba neslobody, ktorá tu bola. A je to Ústav pamäti národa, pamäti, ešte raz hovorím, národa, nie nepamäti. A mal by byť zastávaný ľuďmi, ktorí ten morálny kredit majú. A myslím si, že ďalšie generácie, ktoré prídu po nás, by nemali zabúdať, čo sme my prežili, možnože kedy sme to mohli zvrátiť a nezvrátilo sa to, teraz myslím na rok 1968, aby sa poučili z chýb, ktoré možnože od vývoja nášho národa sa vyskytli, a aby mali dostatočnú výstrahu pred tým, aby sa tieto chyby neopakovali. Kto sa nepoučí z krízového vývoja vo vývoji národa, bude chybu opakovať. A ako si to už priznala, tak aj VPN-ka určitým spôsobom zlyhala, pretože chcela iba kontrolovať, nie prevziať zodpovednosť na Slovensku a neodstavila členov Komunistickej strany od verejných funkcií, tak to je dôsledok toho, čo dneska tu máme. A, žiaľ, už to uznávajú aj predstavitelia v svojich knihách a svojich pamätiach. Ja vtedy som nebol, ja som štrngal v Prešove a bol som za inú obrodu, akú sme dosiahli po tých dvadsiatich piatich rokoch, a tiež som bol prvý, kto bol vyhodený z roboty, ako 28-ročný inžinier. Povedali mi: „Máš smolu, končíš, lebo si sa vzoprel proti tomu, čo sa v uliciach dialo. To znamená, vzoprel si sa tomu režimu, ktorý bol, a išiel si do ulíc.“ Takže, vážení, každý si spytuje svoje svedomie, kde bol. A Ústav pamäti národa musí túto pamäť národa zachovávať pre ďalšie generácie, vedieť čo sa tu dialo a čo sa diať tu nemá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja plne súhlasím s tým, čo si povedal, si to povedal tak od srdca a z praxe. To znamená, čo vy máte v Košiciach, nezávidím vám to, máte to tam dobre asi zabetónované, asi aj predstaviteľmi možnože aj tuná, čo sedia medzi nami a sú z Košíc. A som za to, ako si spomínal, by tá verejnosť mala vykonávať ten minimálne kontrolný prvok, to, či tam bude právo povedať niečo na tých komisiách alebo možnosť iba pozerať pasívne. Ale už iba tým, že tam niekto bude, niekto bude vstupovať do svedomia tých poslancov, ktorí tam rozhodujú o týchto veciach. Ako si správne povedal, budú možnože mať aj nejakú takú sebadisciplínu a už nebudú si môcť robiť halabala, lebo tu je taká partia, tu je hentaká partia, tu je opozícia, tu je koalícia. A ja som si to mohol zažiť aj na svojom výbore, bol som predsedom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A keď tam prišla verejnosť, tak aj naši poslanci, a to je jedno, či boli vládni alebo opoziční, začali trošku ináč korigovať svoje vyjadrenia. A to je tá kontrola verejnosti, ktorú by sme tu mali mať, len ja sa bojím, že my ešte sme vôbec nepochopili, ako priechodnosť demokracie u nás pustiť, a my stále hráme na megalomanstvo, hráme sa na finančných oligarchov, ktorí o všeckom tu rozhodujú proste, a my sa bojíme dať šancu celému, by som povedal, osadenstvu Slovenskej republiky. A ja budem mať tiež určité zákony, ktoré sa budú týkať zákona o obecnej samospráve, kde ukážem, akú absurditu v demokracii na Slovensku sme si za tých 25 rokov urobili. A nikoho to vôbec netankuje, je to okej, je to v poriadku, a preto podporujem tento váš zákon a som veľmi rád, že občanom sa takýmto spôsobom snažíme dať do rúk ďalšiu, by som povedal, možnosť, aby o tých verejných financiách, o ktorých sa tam dennodenne rozhoduje, mohli aj oni povedať svoj názor, resp. kontrolovať poslancov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, iba na doplnenie. Ja si dovolím zacitovať § 3 ods. 1 zákona: „Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorú si uplatní podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), a vyrába elektrinu spaľovaním alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu, to znamená, máme na mysli ÚRSO, skutočné nadobudnutie množstva a kvality biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny,“ to znamená, oznamuje skutočné nadobudnutie množstva a kvality. A to už je potom na tom pracovníkovi, akým spôsobom, jak som hovoril vo svojej rozprave, proste ako on si vie zastať tú svoju úlohu, ktorú má ako štátny úradník alebo úradník, ktorý by mal zastupovať štát. A preto ja hovorím, že mnoho zákonov tuná je perfektných, urobených, len realizácia v praxi cez ľudský sektor obyčajne zlyhá. A potom je to o tej partokracii, že si to rozoberú jednotlivé sektory, určití ľudia, ktorí nevedia, kedy majú dosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Áno, pán kolega, tých problémov je tu viacero. A je iba na nás, ako sa ku nim postavíme, ako sa zákonodarný zbor našej Slovenskej republiky postaví k týmto problémom, nie svetovým. Ale riešme u nás doma, keď je nejaký problém, pretože svetové problémy asi nevyriešime, tak to vyzerá, ale tie slovenské vieme vyriešiť a vieme sa postaviť k nim, pokiaľ tu budú normálni, rozumní, so zdravím gazdovským rozumom ľudia a kde budú dva a dva stále štyri, nie šesť ani tri.
Ďakujem pekne.