Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, tak ako sa strieda jeseň s letom a jar zo zimou, tak prichádzajú do parlamentu návrhy, ktoré by chceli zrušiť dvojpercentný príspevok z autorských honorárov do Literárneho fondu, fondu, ktorý podporuje autentickú slovenskú národnú literatúru, slovenské národné umenie, podporuje vedcov, kultúrnych pracovníkov, divadelníkov a všetkých tých, ktorí umenie chápu ako prejav národného génia a snažia sa v ňom pokračovať.
Viete, o kvalite tohto príspevku hovorí už samotný pán predkladateľ, keď hovorí o miliónoch takto prerozdelených prostriedkov. Pán poslanec Mihál, viete, koľko ročne prerozdelí Literárny fond približne peňazí? Je to okolo 550-tisíc eur. Je to pomerne hodná časť, je to časť, ktorá umožňuje, aby slovenská národná literatúra, slovenské národné umenie, kultúra žili a prežívali.
Viete, možno by bolo treba sa zamyslieť nad tým, prečo a kedy Literárny fond vznikol a prečo vznikla táto odvodová povinnosť. Viete, to je otázka prístupu štátu. Štát v určitom momente si povedal, je to približne pred 65 rokmi plus-mínus, že ľudia, ktorí popri zamestnaní tvoria ďalšie hodnoty, umelecké, vedecké, kultúrne, by mali byť nejakým spôsobom bonifikovaní. A urobil to, že zriadil Literárny fond a znížil daň za honoráre na 5 % a pridal ešte 2 % z týchto honorárov na to, aby mohol fungovať Literárny fond. Napriek tomu, že Literárny fond bol určitým spôsobom vyjadrením vtedajšieho režimu, dokázal si zachovať určitú nezávislosť aj na tomto režime. A neviem, ako by prežívali takí ľudia ako napríklad Dominik Tatarka, alebo Hana Ponická, alebo ďalší autori, ktorí boli prenasledovaní a vylúčení z akejkoľvek aktivity, zo spoločnosti a boli ohrození na existencii, ak by ich nepodporoval Literárny fond. Áno títo ľudia napriek tomu, že boli perzekvovaní vtedajším režimom, mohli žiť a žiť aspoň trošku slušným životom kvôli tomu, že ich podporoval Literárny fond.
Viete, to je aj otázka predstavy, čo si myslia niektorí ľudia, ako by mala byť a respektíve ako by mala vyzerať slovenská kultúra. Pre niekoho by bolo najlepšie a najradšej by videl, keby slovenská kultúra vyzerala ako Farma, ako Panelák, ako Mafstory, ako Čo dokáže ulica, kde človeka nedvíha umelec svojou prácou, ale tlačí ho do toho najväčšieho bahna a sťahuje ho intelektuálne aj morálne do situácie, kde by sme hádam nemali chcieť, aby slovenská spoločnosť chcela byť.
Spolu s pánom poslancom Mihálom musím vyhlásiť, že aj ja som platca honorárov, teda tohto 2-percentného príspevku do Literárneho fondu a som si vedomý aj zmyslu a významu mojej platby, lebo, nebudem to tu čítať, ale každý, kto má záujem, je tu k dispozícii päťročná práca Literárneho fondu (ukázanie spisu), čo v tomto spise Literárny fond uhrádzal v oblasti krásnej literatúry, v oblasti literatúry faktu, v oblasti detskej literatúry, v oblasti literatúry národnostných menšín. Sú to presne vyčíslené diela, nie je to, pán Viskupič, nie je to, pán Mihál, niečo, na čom sa priživuje zopár vlastníkov alebo správcov Literárneho fondu. Je to úplne ináč. A preto všetci, tí, ktorí chcú, aby existovala autentická slovenská literatúra, nemôžu ani pomyslieť na to, že by sa tento príspevok zrušil, je to náš príspevok na to, aby mohla existovať autentická slovenská kultúra. Ak si niekto myslí, že by štát mohol nahradiť toto a dávať do Literárneho fondu svoje vlastné peniaze, tak nech sa pozrie do Českej republiky, čo sa stalo po tom, ako Česká republika zrušila tento príspevok.
Pán Mihál, bol by som vám tlieskal. bol by som vám blahorečil, keby ste vymysleli iný systém na to, ako vyrovnať tento príspevok s daňovým zaťažením. Tento štát platí 2 % alebo 1,5 %, neviem, ako je to aktuálne, na rôzne projekty, ktoré sa hrdia tým že riešia takú situáciu, onakú situáciu, takú menšinu riešia, také vyradené skupiny riešia, ale v skutočnosti riešia len svoje vlastné problémy a svoje vlastné ziskuchtivé chúťky a úplne im je jedno, ako sa majú a ako sa správajú k vylúčenej spoločnosti, hlavné je, že majú 2 % alebo 1,5 % alebo koľko to je z daní. Ak by ste vymysleli systém, že štát sa týchto 2 % zriekne a bolo by to 19 %, tak by som vás blahorečil.
Viete, tam je jeden základný moment, ako si štát, ako si my ako spoločnosť vážime umeleckú prácu. Áno, v tom čase, keď sa platili len 5-percentné dane a bolo to ako nadstavba pracovnej činnosti, sa stávali situácie, že mnohí umelci pracovali za minimálnu mzdu a všetky tie obrovské honoráre si dali uhrádzať v rámci tohto systému, a prišla doba, že im mali vypočítať penzie a boli na tom veľmi zle. Preto sa možno aj vlastne tvorivá práca zmenila na živnosť, ale ja si myslím, že tento štát by nemal nepodporovať tvorivú činnosť, že by mal vymyslieť systém, ako tí, ktorí popri svojom zamestnaní vytvárajú hodnoty, aby boli aj bonifikovaní. Takže nie rušenie 2-percentného príspevku do Literárneho fondu je cesta, lebo to je cesta do pekla, to je cesta, aby hlavnou bázou takzvanej kultúrnej tvorby boli programy typu Farma a podobné výkvety, lebo, žiaľbohu, je to tak, dnes Literárny fond je jediným fondom mimo štátu, a tie štátne prostriedky sú tiež veľmi deravé, ktorý podporuje autentickú slovenskú národnú kultúru a slovenskú národnú tvorbu.
A, viete, v dnešnom globálnom svete my už nikdy nebudeme priemyselná veľmoc, nikdy nebudeme poľnohospodárska veľmoc, ale čo môžeme a čo musíme robiť a čo nás robí Slovákmi a čo nás robí občanmi Slovenskej republiky s ich vlastnou identitou, je naša kultúra, neničme našu kultúru a neničme tvorivú prácu práve týmto spôsobom, ktorý vy navrhujete.
Ďakujem za pozornosť.
