Videokanál poslanca

Vážený pán poslanec Galko, vaša iniciatíva je pekná, že budete podporovať, je to v poriadku, ale bol by som rád, keby ste nespochybňovali ďalšie naše misie, ktoré Slovenská republika vykonáva, pretože každá z nich má svoj zmysel. Slovenská republika je garantom mierového procesu na Cypre a naša jednotka tam vlastne podporuje mier, ktorý tam jednoducho chceme budovať a vybudovať. Záujmom Slovenskej republiky je mierové spolužitie so všetkými krajinami. Sme však v určitom geopolitickom prostredí a to geopolitické prostredie musíme rešpektovať, aby sme mohli mať svoju vlastnú štátnosť. Naša štátnosť je súčasťou európskej civilizácie a táto európska civilizácia potrebuje mať aj svoju garanciu.
To je jedna vec, a to by som aj tým zareagoval na pani poslankyňu Grausovú, ktorá označuje Slovenskú republiku za zločinecký štát. Pani poslankyňa, my sme súčasťou NATO, takže hovoríte, že Slovenská republika je zločinecký štát. Proti tomuto sa výsostne ohradzujem, aj keď to pán Galko nepovedal.
A ďalšia vec. Slovensko aj podľa aktuálnej bezpečnostnej stratégie nemá štát, ktorý by bol jeho nepriateľom, a osobne aj Slovenská národná strana predstavuje politiku spolupráce a myslíme si takisto, že bez Ruska nie je možné udržať a vybudovať v Európe trvalý mier. A preto, že si toto, takto to vidíme, nemáme žiaden problém, ja osobne teda nie, hlasovať za vyslatie tohto kontingentu, pretože vieme, že jednoducho naše jednotky sa tam do žiadneho konfliktu nezapoja, pretože tento konflikt nie je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec, vo vašom vystúpení je veľa zaujímavých vecí, veľa podnetov, ale v jednom nemáte pravdu. Regulácia zbraní v tomto priestore vôbec nesúvisí ani so Sovietskym zväzom, ani s inými krajinami. Prísna reštrikcia vo vlastníctve zbraní v tomto priestore bola od roku 1514 a v podstate prvé uvoľnenie vlastníctva zbraní bolo až po roku 1989 a neviem, či sme sa vydali v tomto roku a týmto smerom správne. A nie je pravda, že vlastníctvo zbraní nemá vplyv na kriminálnu činnosť. Vidíme, aké problémy vlastníctvo zbraní tak ospevované v Spojených štátoch, aké problémy vytvára.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Zelník už hodne, respektíve veľa z toho, čo som chcel ja povedať, povedal. Pani poslankyňa, ja si úprimne vážim váš zápal pre ľudské práva aj, samozrejme, vašu prácu, ktorú robíte na tomto poli, ale musím pokračovať v tom, čo povedal pán poslanec Zelník. Absolútne nemôžem akceptovať vašu generalizáciu. Vy hovoríte, že Slovensko je krajina, kde sa všeobecne nedodržiavajú ľudské práva, kde ľudské práva sú niekde na chvoste, kde sa o to nikto nezaujíma, kde vláda nemá o to záujem, poslanci o to nemajú záujem a hovoríte o jednom konkrétnom prípade a vy z toho generalizujete, robíte všetko možné. Ale váš zápal, vaše zanietenie, vaša práca by bola hodnovernejšia, keby ste robili aj to, čo hovorí pán poslanec Zelník, postarali sa aj o tých, ktorí sú obeťami trestných činov.
Viete, koľko policajtov prišlo o život v službe preto, že mali príliš ľudský prístup k tým zadržaným kriminálnikom? Viete o tých prípadoch?
Takže treba to vidieť skutočne v dvoch rovinách a bez toho, že by sme sa starali o tie znásilnené ženy, rodiny zavraždených ľudí, o rodiny pozostalých policajtov, ktorí prišli o pomerne slušne zarábajúceho živiteľa, bez toho toto je všetko plácanie po vode, bez, je tu vlna, sa tu niečo zvlní, ale nič sa nevyrieši.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec, hlboko si vážim vaše úsilie dosiahnuť nejaké vyrovnanie so svojou vlastnou minulosťou.
Ja som mal v roku ’68 trinásť a pol roka, veľmi dobre si to pamätám, viem, čo to bolo, hlboko ma to ponížilo, hlboko to ponížilo celú moju rodinu, ale vo vašom návrhu nevidím zmysel, zmysel, prečo máme pamätné dni. Predsa cez pamätné dni si pripomíname tie udalosti, ktoré stoja za to, aby sme si ich pamätali v tom pozitívnom, motivačnom zmysle.
Prečo si potom..., nemáme napríklad Mníchov? Mníchov stál život tristo asi dvadsaťtisíc obyvateľov vtedajšieho Česko-Slovenska. A to nepripomíname si Mníchov ako pamätný deň preto, že to vtedajší, dnešní naši spojenci urobili? Prečo si nepripomíname Mníchov? Pretože to nie je hodné pripomínať ináč ako cez učebnice dejepisu. My nemôžeme stavať našu budúcnosť na nenávisti. My musíme stavať našu budúcnosť na pozitívnych prvkoch, na pozitívnom obraze sveta, to, čo nás posúvalo dopredu, lebo je v Európe jeden národ, ktorý si pripomína len svoje porážky, ale my takým národom nechceme byť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Grendel, predpokladám, že keď ste boli blízko Lipšica, že patríte medzi veriacich. Viete, ono je ľudská spravodlivosť a je spravodlivosť vyššia, božská. Ľudskú spravodlivosť je možné dosiahnuť len právnymi krokmi. Božská spravodlivosť je absolútna, aspoň pre nás veriacich, a nespochybniteľná. Ale môžem vám povedať jednu vec. V histórii bolo obrovské množstvo pokusov urobiť Božie kráľovstvo na zemi a presadiť spravodlivosť tam, kde patrí božská spravodlivosť, ľudskú spravodlivosť. Všetky tieto pokusy skončili hekatombami mŕtvych, zničených životov, zničených osudov. Nevydávajme sa touto cestou. Nechajme toto historikom, oni o tom, história o tom vyriekne taký súd, ktorý bude taký tvrdý pre všetkých zúčastnených, pre tých, čo dávali amnestie synom i pre tých, čo dávali amnestie iným. Takže ja v princípe z tohto dôvodu nemôžem túto záležitosť podporiť. Ďakujem.

Prepáčte. Pani poslankyňa, prosím vás, nemohli by ste upozorniť pána poslanca Baránika, že v čase, keď sa tieto udalosti diali, som nebol členom SNS? Som bol v opozícii proti Mečiarovému hnutiu a že som zažil aj veci, o ktorých sa tu hovorí, z druhej strany, nie z tej koaličnej, ktorú vy tak tu vehementne napádate. A v tom 94., piatom, som bol presvedčený podobne ako vy o tom, že ten výklad, ktorý je daný alebo všeobecne prijímaný tuto celým tým auditóriom, že je pravdivý. Ale musím povedať, že skúsenosti ma naučili, že asi mal pravdu ten múdry rabín, ktorý povedal, že všetko môže byť ináč.
A preto by som chcel povedať jednu vec. Myslím, že to povedal Machiavelli, ktorý odporučil nevracať sa k starým krivdám, pretože poškodených neodčiníš a nové krivdy narobíš. Ja osobne si myslím, že táto vec je už tak stará, že za chvíľu bude patriť historikom a tí historici budú vedieť povedať o tom omnoho viac a omnoho presvedčivejšie výpovede, ako tuto tí presvedčení ľudia, ktorí absolútne nepochybujú o svojich pravdách na čele s pánom prezidentom Kiskom, ktorý aj na pohrebe nebohého Kováča povedal, že tu existoval nejaký zločinecký režim. No ja si myslím, že zločinecké režimy jestvujú medzi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, ja sa vám vôbec čudujem, že si beriete do úst meno Matovič. Vy, ktorý ste tu chodili na deň holokaustu so židovskou hviezdou, aby ste si pripomenuli túto udalosť, vy spomínate v svojom prejave ako príklad človeka, ktorý hovorí, že zo slovenského štátu deportovali židovských lichvárov, aby som to povedal po slovensky, židovských úžerníkov. Že sa vám necnie, nerobí hrča v hrdle, keď toto meno vyslovujete.
Ak chcete, to je len výňatok, čo som tu prečítal. Ja vám ten materiál pošlem celý, aby ste si urobili obraz o tomto človeku. A nie ho tu ešte spomínali ako príklad.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Matovič, vy sa tu navážate do predsedu parlamentu, že vás nespravodlivo obviňuje z rôznych výčinov jednak aj z údajne nepochopenie vášho výroku, ktorý vás zaraďuje medzi kovaných antisemitov v tomto parlamente. Ale ja tu mám jeden dokument ináč podpísaný 1. mája 2010 nejakým Igorom Matovičom z Trnavy. Tak sa vás pýtam, že či ste to vy.
Do výučby histórie škôl všetkých stupňov je nutné konečne zakomponovať tú skutočnosť, že Jozef Tiso odmietol podpísať židovský kódex schválený v slovenskom sneme, čo nie je pravda, to bolo trošku ináč, preto boli deportácie židovských lichvárov, po slovensky sa to povie úžerníkov, realizované iba a len na základe vládneho nariadenia, a teda lichvárov, úžerníkov deportovali podľa Matoviča zo Slovenska. A v tom čase sa na nátlak Hitlera nedalo nijako tomu zabrániť. Ak by bol Jozef Tiso v tom čase abdikoval, tak ako to dnes zdôrazňujú Židia, bol by aj na Slovensku zriadený protektorát a vyvraždení všetci Židia. Je zdokumentované, že z uvádzaného počtu 60-tisíc Židov pôvodne vyvezených na nútené práce, viac ako 13-tisíc skántrili Maďari po Viedenskej arbitráži v roku 1938. Vo fašistickom maďarskom štáte počas vojny došlo k vyvraždeniu viac ako 590-tisíc Židov. Údajne až 630-tisíc, a pritom sa nerobí v Európe alebo vo svete taký bezprecedentný rozruch a sebabičovanie, aké vyvoláva skupina židov okolo Fedora Gála, Bútorovcov, Kamencovcov, Šebeja, Tatara, Samsona, Mesežnikova, Traubnera, Lesnej, Zajacovcov, Szatmáryiovcov, Salnerovcov a ďalej a ďalej.
Pán Matovič, podpísali ste sa pod to? Vy si dovolíte niečo tu takéto vôbec; vy si dovoľujete vôbec za ten pult po tomto ísť? Keď vaša poslankyňa si dá židovskú hviezdu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca.
Pán poslanec Číž, vy ako matador tohto parlamentu určite viete, že všetky zákony, ktoré sa spočiatku prijímali, počnúc ústavou, boli pripravené na to, že predpokladali dobromyseľný výklad. Ale politická prax ukázala, že často tie zákony bolo treba upresniť z jednoduchého dôvodu. Nebola ochota tento zákon vykladať v dobrej mysli, ale zlovôľne. Uvediem taký príklad, ktorý tu bol aj ústavný problém: Či keď je v ústave napísané, že prezident menuje, či má ho právo aj odvolať. A tieto veci sa museli stále a sústavne naprávať.
Dnes sme v situácii, že niekto nie je ochotný rešpektovať výsledky slobodných a demokratických volieb v Slovenskej republike, nie je ochotný rešpektovať výsledky vytvorenia parlamentnej koalície a má plán a cieľ deštruovať, rozvracať a spochybňovať všetko, čo táto koalícia chce spraviť, a najmä vytvárať dojem, že okrem hádok a šarvátok sa za našej éry nič nedialo. A preto aj teraz musí prísť to, čo prichádzalo v minulosti, že zákon sa musí upraviť tak, aby bolo jasné a každému bolo jasné, čo môže a čo nemôže, ako môže. A preto ja si myslím, že všetci tí, čo spochybňujú tento rokovací poriadok, vlastne spochybňujú konštruktívnu prácu v tomto parlamente.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec Matovič, ja normálne žasnem. Vy ste si asi pomýlili inštitúciu. Tie vaše excelentné ekonomické rozbory sú asi tak na Nobelovu cenu. Neviem, prečo ju ešte nemáte. A prečo vlastne vás na Ekonomickej fakulte alebo Ekonomickej univerzite nezobrali za profesora? Veď pre vás je tu škoda. Vy s tými miliónmi, čo máte na účte, skutočne o tie 3 tisícky nestojíte, a keby ste išli zadarmo prednášať na Ekonomickú univerzitu, tento národ by mohol mať o 100 % vyššiu životnú úroveň. Presne toto tu tvrdíte. Tak prečo to nejdete robiť?!
Ďakujem za pozornosť.