Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. No ja len žasnem, pani poslankyňa. Pravdepodobne sme čítali dva rozličné návrhy. Vy tvrdíte niečo iné ako ja.
Vôbec som nevystupoval emotívne. Ja som vystupoval tak, ako mi je to prirodzene dané, nemám v tom žiadnu emóciu, a ak si myslíte, že to zhromaždenie, ktoré tu organizoval Jobbik pred parlamentom, nebolo iredentistické, tak potom čo ešte je podľa vás iredenta? Hej?
Takže ďalej by som chcel povedať, že licencie sú pridelené Medzinárodnou licenčnou agentúrou Slovenskej republike a pre slovenský jazyk, Maďarskej republike sú udelené pre Maďarsko, teda v Maďarsku, teda presne aby som povedal, maďarskej krajine sú licencie určené pre Maďarsko a pre maďarský jazyk. Takže tam ja nevidím, čo vy chcete ako v tomto meniť. To sú licencie, ktoré udeľuje licenčná rada pre slovenských vysielateľov. To je celá podstata.
Nuž a ešte jednu vec by som chcel povedať. Ja viem, že ste v tom nevinne. Ja vás aj ľutujem, že musíte tuto trpieť za tých dvoch ľudí, ktorí vlastne asi od vášho predsedu dostali zákaz sa tu objaviť počas rokovania, ale no, taký je život. Berte to tak, že ste si zobrali na svoje bedrá niečo, čo teraz asi ťažko znášate.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja som už v tomto parlamente zažil všeličo, ale aby niekto predkladal zákon so zlou vôľou, to sa mi tu stalo prvýkrát.
Viete, ja som v parlamente od deväťdesiateho roku, zažil som tie veľké boje o jazykový zákon. Možno tu Bugár nie je, ale mohol by mi byť svedkom, aké pozície som vtedy zastával. A určite to neboli pozície "na Slovensku po slovensky a nijak inak".
Ten zákon v ´95. bol prijatý tak, ako bol prijatý. Ale bol prijatý aj zákon o jazyku národnostných menšín, kde sa hovorilo, za akých podmienok sa má jazyk vyučovať.
Ale vráťme sa k tomuto zákonu. Prečo bol podaný so zlým úmyslom? Pravdepodobne to pochopil aj pán Sulík, pretože týchto dvoch tu nepustil dnes. Nemyslite si, že keby ich pustil, že by tam nesedeli, pretože ich agenda je jednoznačne škodiť Slovenskej republike, lebo sa s touto republikou nestotožnili. A ich zúrivosť je ešte umocnená tým, že česká strana akceptovala svoju vlastnú štátnosť a nemá o nich záujem ako o rozbíjačov Slovenskej republiky, resp. znemožnenie Slovenskej republiky, aby sa opäť stala nejakou podmnožinou českého štátu.
Viete, vylúčiť zo zákona prednosť slovenského jazyka, by znamenalo to, že človek by išiel dajme tomu do obce X a bol by tam názov taliansky, španielsky, francúzsky, japonsky, čínsky a možno niekde dole by našiel aj jazyk slovenský. To by bolo napríklad vylúčenie prednosti slovenčiny. Prednosť slovenčiny znamená napríklad aj to, že na tabuli pred obcou je prvá tabuľa slovenská a potom je až tabuľa iná.
Ale v dôsledku, koncom, celkovým dôsledkom toho by bolo to, že by sa na Slovensku vytvárali enklávy ľudí, ktorí by nemali jednotiaci prvok, pretože slovenčina zjednocuje. Napríklad príslušníkov maďarskej menšiny s rusínskou menšinou, lebo ináč oni si nerozumejú. Hej? Rusínčina a maďarčina sú dva jazyky a vlastne tá slovenčina umožňuje, aby sa Rusín alebo Ukrajinec, alebo človek, ktorý vie len rómsky a slovensky, mohol dohodnúť s ostatnými ľuďmi v tomto štáte. To je prednosť slovenčiny. Ale na základe toho by vznikli enklávy, kde by sa ľudia nedohodli a tam, kde sa ľudia nedohodnú, tam potom ide konflikt. Takým svetlým príkladom je Kosovo, to je tiež to, čo by dôsledky tohto zákona mali.
No ale poďme ešte ďalej. Že vraj sa nemajú viesť dokumentácie v štátnom jazyku, ale nech si každý vedie, ako chce. Nuž, som v Bodíkoch, chodím k lekárovi a samozrejme, že všetci sme tam Maďari a pravdepodobne aj lekár po maďarsky vie, takže asi sa aj diagnózy robia v tomto. Len ten lekár, že musí zapísať niečo tak do toho záznamu, že keď náhodou chytí chlapec rakovinu a pošle ho na onkologický ústav, hej, tak ten lekár musí vedieť z tej dokumentácie, na čo bol liečený, ako bol liečený a prečo bol liečený. Aby vedel urobiť komplexnú diagnózu. Nato sa vedie v slovenskom jazyku.
Školská dokumentácia. No viete, akonáhle ja vylúčim dokumentáciu školskú v štátnom jazyku, vyjmem školy spod štátnej kontroly. Pretože vlastne už aj inšpektor by musel byť ovládajúci jazyk, zväčša teda príslušník menšiny, a nemohol by tam prísť nezávislý inšpektor, ktorý bude sa dívať, či náhodou v danej škole sa plní štátny vzdelávací program a ako sa tento štátny vzdelávací program robí.
Takže, pani poslankyňa, ja vás ľutujem, že musíte obhajovať, s čím ste asi nie celkom vnútorne stotožnená, ale títo dvaja páni by to mohli za vás zobrať. Títo dvaja páni by mali tú zodpovednosť zobrať. Pretože oni celých 27 rokov Slovenskej republiky nerobia nič iné, len hádžu polená pod nohy. (Potlesk.)
Pán Dostál sa, a teraz hovorím nieže na menšinových, ale pán Dostál sa zúčastnil na všetkých iredentistických zhromaždeniach, ktoré sa snažili vyprovokovať na Slovensku nejaký nepokoj, nejaký rozvrat. Posledne sa zúčastnil aj tu na demonštrácii Jobbiku, od ktorého sa dištancoval nielen MOST - HÍD, ale aj SMK. Takže pán Dostál toto robí a týmto spôsobom rozvracia Slovenskú republiku a myslím, že rozvrat územnej celistvosti štátu patrí aj do iného zákona a nielen do zákona, ktorý teraz riešime.
Ale zoberme si aj ďalšiu vec, napríklad cirkevná dokumentácia. Cirkvi nie sú oddelené od štátu, cirkvi dostávajú peniaze. Prečo by štát nemohol skontrolovať v týchto cirkvách to, akým spôsobom sa nakladá s jej prostriedkami? Prečo by štát nemohol kontrolovať cirkvi, či je všetko v tých cirkvách v poriadku?
Ale ako hovoril pán Blanár, žiaden problém tu nebol. Tu niekto len chce vytvoriť problém a vytvára ho takýmto spôsobom a takýmto nehoráznym zákonom, ktorý jednoducho nieže je, že ľudia ho nechápu, ale je zlomyseľný, je rozvratný a snaží sa do Slovenskej republiky dostať rozvrat a rozvrátiť ju. To je cieľom tohto zákona. Nič iné, nič viac a nič menej.
Pani Kaščáková, vy môžete rozprávať zlatými rečami, čo chcete, ale v každom prípade napríklad zrušenie vysielania v štátnom jazyku. Obec Bodíky, mám tam rybársku chatu, som tam a som tam na rybách, ja zo Stupavy a mestský rozhlas vyhlási v menšinovom jazyku, že všetci odchod, odíďte od Dunaja, dajme tomu na hrádzu, pretože z Rakúska sa veľká prívalová vlna ženie. Ako ja prídem na to, aby mi to nevyhlásil ten rozhlas a ja som tam zostal a všetci odtiaľ utiekli? To je predsa obsah vášho zákona.
Reklamy. (Reakcia navrhovateľky.) Áno, je to obsah vášho zákona do dôsledku vyložený. (Reakcia navrhovateľky.) Dôsledky vášho zákona, nie obsah, dôsledky vášho zákona.
A v konečnom dôsledku je tu ešte zákon o jazykoch národnostných menšín. Každý, kto si prečíta tento zákon, vidí, že tieto dva zákony o štátnom jazyku a jazyku národnostných menšín sú prepojené. Vy niektoré ustanovenia zo zákona o štátneho jazyka vypúšťate, na ktoré sa priamo tento zákon menšinový odvoláva pri používaní jazyka, a vlastne zakazujete príslušníkom menšín, aby určitým spôsobom využívali právo, ktoré sú v tomto zákone o menšinových jazykoch. Takže čo robíte? Pomáhate ľuďom? Nie! Vy jednoducho vytvárate konflikt, snažíte sa vytvoriť konflikt a snažíte sa v podstate len o rozvrat.
Pán Poliačik hovoril, keď som dával zákon o štátnych symboloch, že dávam zákon, ktorý je zbytočný. No tento zákon nie je len zbytočný, tento zákon je aj podlý!
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, musím povedať, že mali ste aj lepšie vystúpenia v tomto parlamente, toto si asi nezaložíte medzi svoje veľké výkony, ale chcel by som vám povedať, že predovšetkým miešate jabĺčka s hruškami.
Predsa žiaden zákon nereguluje osobnú komunikáciu medzi ľuďmi. To, keď tu pani Halonenová bola a pýtala sa, kde sú maďarské a slovenské štvrte v Nových Zámkoch, tak primátor najskôr nechápal, čo sa pýta, to bola komisárka Rady Európy. A keď pochopil, čo sa pýta, tak jej hovorí: "Pani poslankyňa, vy vôbec neviete, o čo m je tu reč, pretože u nás nejdú hranice cez štvrte, ale cez manželské postele."
No, použili ste klasický model človeka, ktorý keď nemá argumenty, tak osočuje ľudí. Toto by sa nemalo robiť v politike, pretože je to nepekné a neseriózne.
Ja sa pokúsim vystúpiť v tomto rokovaní ešte v rámci ústneho prihlásenia a poviem vám, v čom je tento zákon obludný, hej, pretože je v zlom úmysle a niektoré paragrafy, ktoré vy navrhujete vypustiť, vlastne likvidujú práva menšín, ktoré sú v menšinovom zákone, lebo sa na ne odvolávajú. Takéto ste si náhodou nedali do tohto do svojho repertoára?
Nuž a vysielanie pre deti do 12 rokov nereguluje slovenský zákon, to je len uplatnenie medzinárodnej konvencie. Aj medzinárodná konvencia hovorí, že vysielanie pre deti do 12 rokov má byť v materinskom jazyku. Takže vy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy, vážení páni, nechcem vám tu dávať historické prednášky, lebo by to bolo zbytočné, treba jasne rozdeliť retribučné súdnictvo, ktoré bolo na základe nariadenia Slovenskej národnej rady 33/1946 alebo ´5, teraz neviem to presne, a súdnictvo, ktoré vzniklo na základe; to bol už tretí, lebo prvý bol zákon na ochranu republiky v ´23., potom za Slovenského štátu prijali v ´40. roku zákon na ochranu slovenského štátu a v ´49. alebo kedy bol prijatý zákon na ochranu socialistického zriadenia alebo podobné, ale v princípe boli tie zákony namierené proti politickým odporcom. Aj v prvej republike sa robili politické procesy a na rozdiel od tých ďalších režimov, politickí väzni vtedy chodili v civile do väznice a mali iný režim ako kriminálnici.
No, čo sa týka pána Rašlu, ja som svoj názor naňho vyjadril vis-a-vis 31. januára 1990 v relácii. Je to veľmi rozporuplná osoba, pretože robil prokurátora v slovenskej armáde na východnom fronte, potom robil prokurátora v Povstaní, potom robil prokurátora v retribučnom súdnictve a potom robil prokurátora aj v 50. rokoch. Jeho, myslím, postihli až neskôr. Čo sa týka tých troch mladíkov, ktorých hovorila, o ktorých hovorila pani Grausová, tak tí boli súdení, myslím, v roku 1950 a krajským súdom boli odsúdení na doživotie a prokurátor Rašla sa odvolal na Najvyšší súd, a ten im udelil trest smrti až. Takže aby sme vedeli, aby sme vedeli súvislosti.
Keď tu hovorí pán Budaj o ľuďoch, ktorí boli s tým režimom nejakým spôsobom spojení, tak myslím si, že treba komu česť, tomu česť a netreba nejakým spôsobom rozlišovať, že niekto sa nám viac páči, niekto sa nám ináč páči. Myslím si, že prokurátor Böhm chcel ešte začiatkom 90. rokov otvoriť retribučné súdnictvo a tie procesy dať na riadne súdy, ale vtedajšia Čarnogurského vláda dala do parlamentu návrh zákona, že sa táto vec uzatvára, pretože presne podľa toho Machiavelliho hesla, ktoré som hovoril, je vec, ktorá by pravdepodobne urobila iné, ako by sa od nej očakávalo. Ale treba povedať, že tieto veci musí riešiť história, musia to riešiť historici a musia to riešiť sine ira et studio, teda bez hnevu a zaujatia. Len žiaľbohu, na Slovensku sa od roku 1945 dodnes nevytvorila situácia, že by historici mohli našim najnovším dejinám a pravdepodobne sa to týka aj prvej republiky a možno aj Uhorska, pristupovať sine ira et studio. Možno si niektorí pamätáte, ako zrazu sa stal kontraverznou osobou Svätopluk, ktorý nijakým spôsobom priamo nezasiahol do našich dejín.
Takže ešte tá jedna otázka, my nenovelizujeme zákon v posune dátumov, ale len v časti, kde sa navršuje príspevok. Takže ten zákon má nejaký začiatok platnosti a ten je v tom pôvodnom zákone a myslím, že to je 22. február 1948.
Ďakujem.

Pán Budaj, ďakujem, že ste teda ocenili tento zákon, ale trošku ma mrzí, že to dávate do súvislosti s volebnou kampaňou. Mňa oslovili cirka pred pol rokom politickí väzni, ktorí sem prišli a povedali, že by bolo vhodné, keby sa ich dôchodky nejakým spôsobom valorizovali, lebo že to je nedôstojné. Ja som si to dal overiť, ja som si urobil, urobil som veľmi veľký kus práce, aby som zistil, ako to v skutočnosti je, a verte, že na volebnú kampaň v tomto, hocikto by to predkladal, by nemyslel, pretože tých cirka 3 000 voličov, ktorých sa to týka, je v tejto veci nepodstatných. Ja som to robil úplne z iných motívov a mrzí ma, že ste túto vec takto povedali.
Ináč s vaším vystúpením môžem len súhlasiť, ale na druhej strane treba povedať, že vy ste boli vodcom revolúcie, vy ste boli v niekoľkých vládach a neurobili ste v tom doteraz nič. A viete ako, takže treba si pozrieť aj na svoj dvor. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zmeny zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov, tlač 1378.
Tento rok si pripomíname 30. výročie udalosti z novembra 1989, kedy odišiel do minulosti predchádzajúci režim, ktorý zanechal po sebe aj mnoho ľudí, ktorí boli týmto režimom poškodení. (Zaznievanie gongu.) Boli to jednak aktívni odporcovia komunistického režimu, najmä v 50. a potom aj v 70. rokoch, ale aj, samozrejme, aj v iných obdobiach, ale päťdesiate a sedemdesiate roky boli asi tak najintenzívnejšie. A boli to, samozrejme, aj ľudia, ktorí sa do spárov vtedajšej justície dostali úplne náhodne len preto, že ich niekto udal, alebo preto, že si mysleli alebo potrebovali vytvoriť nejakého obetného baránka za niečo, čo sa nepodarilo. Takže tých postihnutých bolo v tomto období veľa a, samozrejme, nikto im už nevráti to, čo im režim vtedy zobral, to sú roky strávené vo väzniciach.
Machiavelli kedysi povedal, že vládca by sa nemal vracať riešiť staré krivdy, lebo poškodených neuškodí a nové krivdy narobí. My však nechceme riešiť staré krivdy, my chceme ukrivdeným aspoň čiastočne refundovať to, čo sa im v minulom režime stalo, zväčša v rozpore aj s vtedajším existujúcim právom alebo s právom, ktoré sa len tvárilo, akože je právo.
Náš pozmeňujúci zákon k zákonu, ide vlastne o paragraf, ktorý hovorí o základoch výpočtu nároku na kompenzáciu a ten bol pôvodne 2 eurá a my v predmetnom návrhu sme navrhli 100-percentné navŕšenie na 4 eurá, pretože vlastne i keď politickým väzňom a protikomunistickým bojovníkom boli čiastočne niekedy zvýšené tieto príplatky v celosti oproti napríklad protifašistickým bojovníkom to nekopírovalo nejakým spôsobom ten sociálny vývin, a tak sa dostalo až do tej ich situácie, že ich kolegovia, ktorí trpeli v rovnakom režime v českej časti, mali až takmer o 100 % väčší príplatok k dôchodku ako ich slovenskí spolubojovníci alebo, respektíve spolutrpiaci. Štyri percentá by vyrovnalo tento slovenský; teda 4 eurá ako základ výpočtu, čo sa vypočítava vlastne za mesiac strávený vo väzení, by vlastne vyrovnal tento nárok asi na úroveň Českej republiky. Avšak na môj návrh, ktorý vychádzal z rozhodnutia viacerých čelných predstaviteľov koalície, ale aj, samozrejme, opozície, ktorí si myslia, že v tomto roku a vlastne aj kvôli tomu, že ide o ľudí, ktorí sú v podstatne vysokom veku a že postupne odchádzajú, aby sa to určitým spôsobom zvýšilo na 5 eur.
A tým naši politickí väzni budú mať síce o asi 20 % vyšší ten príplatok dôchodku, ale zas na druhej strane treba povedať, že českí politickí väzni majú aj iné kompenzácie, takže v princípe, keď sa schváli pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel, myslím, vo všetkých výboroch, by vlastne politickí väzni mohli mať približne rovnaký status, čo sa týka refundácie ich stratených rokov v komunistických väzeniach, približne rovnaký ako v Česku.
Keď by, ešte ako finančne koľko by to bolo, keď by išlo o 4 eurá, čo je o stopercentné navŕšenie oproti predchádzajúcim, lebo boli len 2 eurá, tak išlo by o navŕšenie o milión 130-tisíc euro. Navŕšenie o 5 eur by bolo vyššie o 565-tisíc eur, teda celková suma, ktorá by sa navŕšila oproti predchádzajúcej, by bol milión 695-tisíc. Spolu teda keby sa to vyplácalo existujúcim, pozor, podotýkam existujúcim, tým, čo žijú a majú na to nárok, pri štyroch eurách by išlo o 2 milióny 543-tisíc euro, pri piatich eurách by to išlo o 3 108 000 euro. Vypláca to Sociálna poisťovňa, avšak je to náklad štátu, pretože refundáciu robí štát.
Vážené dámy a vážení páni, poprosil by som vás, aby ste zohľadnili skutočnosť, že ide najmä o politických väzňov, ktorí majú už vysoký vek, a ten náklad, samozrejme, prirodzene bude klesať. Ide o, asi o 700 ľudí. Ide o ich manželky, ktorých je približne 1 100, alebo manželov, 1 100 – 1 200, a ide o ich deti, avšak deti, ide to o príplatok k dôchodku. Tí, ktorí sú aktívni, nič z týchto príplatkov nebudú dostávať. To je, samozrejme, úmerne znížené. Manžel dostáva patrične nižšiu sumu a dieťa ešte nižšiu. Takže predpokladáme, že na budúci rok, ak zostane nezmenený stav, by tento výdavok tvoril 3 milióny 108-tisíc, ale už na ďalšie roky by postupne klesal, hoci by sme neboli radi, aby nás opúšťali ľudia, ale život je taký, že sa nedá zastaviť.
Ďakujem vám za pozornosť a žiadam vás, aby ste podporili tento návrh zákona. A myslím, že hlasovanie bude v utorok o jedenástej. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) Hlasovanie bude v utorok o jedenástej.

Ďakujem. V mene troch klubov vzhľadom na to, že ráno v piatok idem na lekárske vyšetrenie, požiadal by som o preloženie zákona 42, ak by pripadol na čas medzi deviatou a jedenástou, bol preložený po jedenástej hodine.

Ďakujem pánovi Budajovi za jeho vystúpenie. Je to skutočne návrh na odstránenie čiastkových nespravodlivostí, pretože keď sa niekomu stane nespravodlivosť a celý život je zbabraný, tak nič podstate už nenahradí to, čo sa stalo. Ale chcem ešte povedať, že v rámci koalície je vôľa, keď to bude zvýšené o 4, na 4 eurá, tak bude to približne toľko, koľko dostávajú českí politickí väzni, a je vôľa zvýšiť tento príspevok na 5 euro, čím by vlastne naši politickí väzni dostávali cca 120 % toho, čo dostávajú českí politickí väzni. Tak ale jak ste povedali, českí politickí väzni dostávajú občas nejaké jednorazové odškodnenia, takže toto sa vlastne asi vyrovná.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

... zvýšiť tieto sumy tak, aby zodpovedali aspoň tomu, koľko dostávajú politickí väzni v Českej republike. Ak sa to zvýši na tých 4 eurá, tak bude to približne toľko, koľko, koľko dostávajú českí politi... Osvojili sme Sociálnu poisťovňu, ktorá príplatok k dôchodku vypláca, treba uviesť, že príplatok k dôchodku je výdavkom štátneho rozpočtu a nejde zo systému sociálneho poistenia.
Najnižšia a najvyššia suma. Najnižšia suma, akú Sociálna poisťovňa vypláca je 1,60 eura, najvyššia suma, ktorú vypláca, je 365,47 eur. Počet oprávnených poberateľov, teda politických väzňov celkove je 866, podotýkam, že sú to ľudia zväčša už vo vyššom a vysokom veku, pozostalých osôb, teda manželky, manželia, teda je 1 246, spolu v roku 2019 je to 2 122 oprávnených osôb. V roku 2009 bolo týchto oprávnených osôb 4 107.
Počet oprávnených osôb podľa sumy príplatku bude nasledovný. Do 25 eur bude dostávať 485 oprávnených osôb, od 25 do 40 eur 531 oprávnených osôb, od 40 do 80 eur 508 oprávnených osôb, od 80 do 100 eur 456 osôb a nad 100 eur 129 osôb. Súčasný výdavok na výplatu týchto dávok predstavuje 1 413-tisíc eur. Keď sa príjme naša navrhovaná úprava, tak bude to o 1 130- tisíc euro viac, teda dohromady 2 543-tisíc eur.
Je tu, samozrejme, aj Sociálnou poisťovňou vypočítaný trend, ako sa to bude vyvíjať ďalej, samozrejme, ľudia vekom starnú a postupne odchádzajú, takže aj tie náklady budú nižšie.
V tomto, v tomto zmysle si myslím, že aj v roku, keď si budeme pripomínať pád bývalého režimu, 30. výročie, je aj v našou morálnou povinnosťou niektoré veci, ktoré súviseli s neprávosťou tohto režimu, naprávať, a teda aj prijať tento zákon, ktorý nie je ani príliš nákladný, a myslím si, že v tomto pléne by nemal byť ani nejak kontroverzný.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, myslím, že každému je jasné, prečo sa takýto návrh zákona predkladá. Je jednoznačné, že ľudia, ktorí boli v minulom režime politicky perzekvovaní, obyčajne potom sa nedostávali k lepšie plateným miestam, ich deti sa nedostávali na školy a tým pádom aj vlastne nie svojou vlastnou vinou patria k sociálne slabším vrstvám, ktoré dostávajú dôchodok. Takže je určitým morálnym oprávnením aj našou morálnou povinnosťou týmto ľuďom nejakým spôsobom zvýšiť tieto... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec.
Môžem vás poprosiť o pokoj v rokovacej sále?
Ďakujem.