Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

13.5.2019 o 16:02 hod.

PhDr. CSc.

Anton Hrnko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 13.5.2019 16:02 - 16:08 hod.

Anton Hrnko Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme návrh zákona, ktorý sa mení zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov.
Cieľom tejto novely zákona je zvýšenie príplatku dôchodku pre oprávnené osoby v zmysle § 2 zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov. Z dôvodu znižovania podielu príplatku k zvyšovaniu na výške priemerného dôchodku, v tej pôvodnej prekladacej správe bola chyba, že nebolo to valorizované raz, bolo to valorizované o 40 centov, takže ten základ, takže je tam trošku disproporcia, na to nás upozornila Sociálna poisťovňa, ale ten rozdiel medzi tým, ako rastú dôchodky, v roku 2009 bol priemerný dôchodok 339 euro, na aktuálny k 31. 12. bol 444,26 euro, je to vlastne málo, pričom je nutné konštatovať, že oprávnené, oprávnených osôb je v súčasnosti v Slovenskej republike približne 2 000 a vzhľadom na ich pokročilý vek ich počet každoročne klesá.
Sú tu uvedené príklady, akým spôsobom sú jednotlivé položky vypočítavané. Ukážka modelového príkladu manželky vdovy po veteránovi tretieho, teda protikomunistického odboja, ktorý bol uväznený po dobu 2 rokov, je 28,67 euro, čo v priemernej výške starobného dôchodku činí 6,5 %, po zvýšení na 4 eurá na mesiac väzby by tvoril podiel príplatku k dôchodku 13 %, teda keby sa použil ten systém, ktorý navrhuje tento zákon. Oprávnenie sa opiera aj o širšiu dikciu § 6 zákona č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému zmiernenia niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami, upraví osobitný zákon.
Opatrenia reagujú na objektívnu potrebu zvýšiť príplatok priemerne k zvyšovaniu priemernej úrovne starobného dôchodku v Slovenskej republike, aby sa udržal predpoklad zmiernenia niektorých krívd na obetiach komunistických perzekúcií. Je povinnosťou súčasných generácií mierniť krivdy, ktoré boli spáchané na odporcoch komunistického režimu a ich blízkym osobám v období totality.
Vzhľadom na to, že ekonomika Slovenskej republiky má v súčasnosti rastúci trend, máme za to, teda domnievame sa, že tieto výsledky by mali pocítiť aj osoby, ktoré za slobodu a demokraciu bojovali v tých najzložitejších časoch perzekúcie, totality. V porovnaní s Českou republikou sú príplatky pre politických väzňov a ich blízkych na veľmi nízkej úrovni. Prednedávnom Česká republika nariadením vlády schválila ďalšie jednorazové odškodnenie za ušlú dovolenku na úroveň približne 1 800 českých korún, čo je 72 eur za mesiac. V zmysle základného návrhu vstúpi zmena do platnosti 1. januára 2020, a to najmä z dôvodu, aby s dostatočný predstihom na toto zvýšenie vedel zareagovať aj rozpočet verejnej správy, keďže sú zdroje na financovanie týchto príplatkov v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov poskytované zo štátneho rozpočtu.
Predpokladaný návrh zákona má mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, najmä negatívne vplyvy na podni..., má..., nemá negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, má pozitívne sociálne vplyvy a nemá vplyvy na životné prostredie a vplyvy na informatizáciu spoločnosti či služby verejnej správy pre občana. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade s právom Európske únie.
Konkrétne ide zvýšenie toho základu, ktorým bolo 60 korún slovenských, teda cirka 2 eurá, na sumu 4 eurá, niečo viac ako o 100 %.
Vážená pani predsedajúca, skončil som a hlásim sa potom ako prvý do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2019 14:48 - 14:50 hod.

Anton Hrnko Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Simon, som veľmi rád, že ste sa sústredili len na jednu časť toho, čo vás trápi. Viete, pre Slovenskú národnú stranu a MOST - HÍD bolo veľmi zložité vstúpiť do jednej koalície, a napriek tomu sme to dokázali a dokázali sme mnohé veci spolu, ktoré dovtedy neboli nikdy možné ani v takých liberálnych koalíciách, v ktorých ste boli, hej, lebo vždy, keď sa chce a keď ľuďom skutočne záleží na tom, aby občania republiky sa cítili doma vo svojej vlasti, tak nebude predsa robiť veci, ktoré by nejakým spôsobom mali škodiť spolužitiu medzi občanmi.
Naším cieľom skutočne nebolo to, čo pripisujete tomuto zákonu a čo ani na Slovensku nevznikol, ten problém vznikol z Jobbiku, ktorý to z Maďarska importoval sem a potom sa na to chytili ľudia ako vy a ďalší ľudia, ktorí zrazu zacítili možnosť politicky sa presadiť.
Ja sľubujem, že jednoducho nebol môj úmysel tieto veci urobiť. A ak bude nejaká forma vylepšenia, že to úplne zmizne, tak to podporím.
Ale jednoducho my nemáme právo rozoštvávať občanov a vyťahovať tu nejaké maďarské alebo iné karty. My si musíme konečne uvedomiť, že keď tu budeme mať neporiadok vo vzťahu s občanom, nebudeme tu mať poriadok v ekonomike a nebudeme sa mať dobre. To je podstata.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2019 14:31 - 14:33 hod.

Anton Hrnko Zobrazit prepis
Ďakujem. No, pán Dostál, viete, to je, všetko je zložité, ale z hľadiska sémantiky dali sme si to vyložiť na Jazykovednom ústave, "iba ak", "alebo ak" je to isté, takže nie, nie, nič sa tam vlastne nezmenilo, ale prosím.
Pán Sloboda, základný princíp zákona je, že je vymožiteľný. Ako ste si mohli všimnúť, takže sme vypustili z tohto zákona to, čo je vo všeobecnom priestupkovom konaní, aby ľudia, ktorí sú priatelia predsedu strany SaS, teda aj vášho, nemohli urážať ostatných slušných ľudí tým, čo si tu môžete pozrieť, keď budete chcieť. Hej?
Čo sa týka spievania hymny na voľné pesničky alebo podobne, veď je to úplne logické. Veď naši krajania aj v Maďarsku, aj v Rumunsku, aj v Poľsku si takisto pri svojich veciach, samozrejme, treba povedať, že najskôr zaspievajú poľskú a až potom slovenskú, hej. Takže s týmto, týmto ja nemám problém, že niekto spieva alebo niekto nejakým spôsobom. A skutočne nebolo to cieľom tohto zákona a nebolo cieľom nikoho.
A čo sa týka toho Juraja, hej, teraz mi asistent poslal SMS, tak to je len logo zväzu. Hokejisti budú mať na prsiach celý štátny znak vrátane svätého... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.5.2019 14:05 - 14:20 hod.

Anton Hrnko Zobrazit prepis
Takže ďakujem vám, vážení páni poslanci. Samozrejme, môžete povedať na môj prejav, čo chcete, ako chcete, tento zákon je potrebný, pretože nie je, teda pôvodná pravda je, že vyplynul z toho, akým spôsobom naložila, Slovenský hokejový zväz naložil so slovenskou štátnou symbolikou, ale základným úmyslom je prijať zákon, ktorý by štátnu symboliku umožnil používať v digitálnej ére, v digitálnej dobe, a to je vlastne návrh, ktorý odporučím, aby bol v pléne prijatý znova.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2019 14:04 - 14:04 hod.

Anton Hrnko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, možno by som aj mal reagovať na niektoré vystúpenia, ale fakticky niet na čo, pretože keď stále niekto tvrdí to, čo nie je pravda, tak načo to stále opakovať, keď to nie je pravda.
V debatách, ktoré tu boli, či pri prvom čítaní, či pri druhom čítaní, sme vysvetľovali, že sa to týka jedine toho zákona. A koniec koncov pán Bastrnák už to spomenul, je tu stanovisko ministerstva vnútra, ktoré hovorí jasnou rečou, že vlastne sa to týka len tých príležitostí, ktorých sa, ale ešte sa k tomu dostanem, no.
Čo sa týka stanoviska kancelárie prezidenta, pretože predpokladám, že to pripravila kancelária prezidenta, prezident to len podpísal, sú to možno právnici, ktorí sa vyznajú v práve, ale jednoducho vecnej problematike, ktorej sa venovali, nerozumejú vôbec nič, a preto aj to ich stanovisko je také, že človek si povie, no, napísali, dobre.
Sú tam niektoré veci, ktoré by mohlo alebo bolo treba vyložiť, napríklad hovoria, že pojem športový odev nemáme v právnom poriadku definovaný, schválený, zákon nie je jednoznačný ani v tom, čo sa týka vyobrazenia štátneho znaku Slovenskej republiky (ďalej len "štátny znak na športovom odeve"). V tejto súvislosti treba brať do úvahy, že športový odev spravidla obsahuje aj reklamy sponzorov, ktoré sú upravené na zmluvnom základe vrátane špecifikácie umiestnenia a veľkosti vyobrazenia reklám na športovom odeve. To je stanovisko.
Ale v tom zákone pán prezident vo svojom rozhodnutí spomína iba hokejistov, keď norma má byť všeobecná, naším úmyslom bolo napísať ju všeobecne. Tento problém sme už vysvetľovali v rozprave. Za športový odev možno brať napríklad dres hokejistov, futbalistov, hádzanárov, ale aj polokošeľu šachistov či čiapku vodnopólistov. Už sme iniciovali vznik komisie v spojení ministerstva vnútra, ministerstva školstva, ktorá by pod zákonným predpisom vytvorila akýsi dizajn, manuál, kde by sa zosúladilo používanie štátneho znaku vo všeobecných športových podujatiach. A verím, že uznáte, že riešiť všetky športy v jednom zákone asi by nebolo vhodné.
Padol tu ten argument, už tu neni pán Sloboda, že aj všetci ostatní majú nejakým spôsobom upravené logá, pod ktorými hrajú. To by bolo v poriadku a pravdepodobne by nevyvolalo to takú búrku nevôle, keby športový zväz si urobil logo podľa toho, ako si to urobili aj tí ostatní.
Francúzski športovci si neurobili žart zo štátneho znaku, ale z galského kohúta. To, ako keby sme si my tam dali Kriváň, hej, asi tak isto. Keď si zobereme švédsky dres, tak v heraldike sa to povie, že to je štátny znak roztiahnutý do plochy. Pretože štátnym znakom Švédska sú tri koruny. Tri koruny v modrom poli alebo zlaté koruny v bielom poli, je to v podstate určitým spôsobom štylizácia štátneho znaku. Zoberme si Rusov, hej, Rusi si dali svojho dvojhlavého orla a vymenili v ňom vnútri svätého Juraja za hokejistu, v poriadku. Ale nijakým spôsobom nenarušili intaktnosť, neurobili z toho orla sliepku, čo urobili naši hokejisti. Nehnevajte sa, s tými hokejkami, ale to je už iná vec.
Samozrejme, len človek, ktorý sa nevyzná v heraldike, a teda aj pravdepodobne v protokole, môže povedať, že a nevedieť, čo to je nadriadenosť štátneho znaku. Nadradené vyobrazenie je také, ktoré jednoznačne vymedzuje pozíciu a postavenie štátneho znaku. To znamená, že ten štátny znak musí byť na najdôstojnejšom mieste. Samozrejme, aj tu sme hovorili minule, že nijakým spôsobom to neovplyvňuje, že sa dá číslo, že sa dá reklama, že sa dá iným spôsobom ten dres popísať celý. Takže v tomto zmysle ja neviem, v čom je problém.
Ďalej zo správy vyplýva, že z porovnania vyššie uvedených vymedzení štátneho znaku a znamenia štátneho znaku vyplýva rozdiel len v upustení od farebnej špecifikácie. Nemožno však opomenúť § 2 ods. 2 zákona o štátnych symboloch, podľa ktorého "výnimočne, ak to nie je z objektívnych dôvodov možné alebo vhodné, možno od farebného vyobrazenia štátneho znaku upustiť". Schválený zákon tak porušuje terminologickú jednotnosť zákona o štátnych symboloch, keďže znamenie štátneho znaku tak, ako je vymedzené, je vlastne štátnym znakom bezfarebného vyobrazenia. Tu je vidieť prácu kancelárie, ktorá si ani to poriadne neprečítala, pretože takýto nezmysel by nemohla napísať.
Tu sa prezidentská kancelária mýli, ide o zjavne nepozornosť právnika, ktorý rozhodnutie prezidenta pripravoval sám. Som prekvapený z vytknutia tohto ustanovenia, a to najmä preto, že definícia štátneho znaku hovorí aj o ranogotickom štíte, kdežto zatiaľ čo definícia znamenia štátneho znaku nehovorí o štíte, ale o znamení v štíte, teda to je znamenie, ktoré je vnútri, a to sa používa aj v iných prípadoch. Napríklad na európskych minciach aj v prezidentskej štandarde, aj v ďalších, napríklad v označení Armády Slovenskej republiky. Prax si vyžiadala toto znamenie štátneho znaku uplatniť do zákona, nie nejaký svojvoľný slovenský, jako ste to povedali, pán Poliačik, insitní nacionalisti - či ako ste to hovorili? (Reakcia z pléna.) Jaj, pseudo, prepáčte, no používate také cudzie slová, ktoré ja niekedy nerozumiem, takže, viete, dobre. Ďakujem, že ste ma opravili, ďakujem.
Požiadavka definície znamenia štátneho znaku vyplývala z diskusie s odbornou verejnosťou, to nie je to, čo sme si my vymysleli, nie je teda pravda, žeby sme o tomto návrhu zákona nediskutovali, ako to pán prezident vyžaduje v úvode listu, odôvodnením na § 2 ods. 1 zákona o tvorbe právnych predpisov. Svedčí aj o tom akceptácia takmer všetkých pripomienok ministerstva vnútra. A z troch pripomienok opozície okrem toho "iba" neakceptovali všetky. Ale to "iba" sa dotýka fakt len toho, ale to, to ešte budem k tomu hovoriť.
Ďalej pán prezident tvrdí, že ústava, čl. 8, obsahuje taxatívny výpočet štátnych symbolov, v ktorých sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna, v tomto článku niet zmienky o znamení štátneho znaku. Schváleným znakom znam..., á, zákon znamenie štátneho znaku síce formálne neoznačuje za štátny symbol, na druhú stranu mu však priznáva rovnakú ochranu ako štátnemu symbolu. Čo je na tom zlé? Čo je na tom zle, keď štátny symbol je nejakým spôsobom chránený? Pretože mnohí ľudia sa nedívajú na štátny znak, že to je to, čo tu vidia. Mnohí to majú v tej svojej zjednodušenej podobe, že čo je symbolom Slovenska. To je dvojitý kríž na trojvrší a v každom nejakom takomto zostavení, v každej nejakej takejto konfigurácii sa tento symbol chápe ako symbol Slovenska. Takže prečo aj toto nechrániť? Pritom ja viem, že v našej spoločnosti sú kozmopoliti, národovci, extrémisti, čechoslovakisti, rusofili, rusofóbiji a podobní. Ale prečo by sme sa mali my urážať tým, že nerešpektujeme, že niekto si váži svoj štátny symbol, a dívali sa na to, ako to niekto provokatívne sa vystavuje, však vám to potom ukážem na koniec, vám, pán Dostál, lebo nemôžem to ukázať všetkým.
A to je, ten štátny symbol tvorí srdce štátneho znaku, aj teda štátneho symbolu, štátny znak možno definovať ako najdôležitejší štátny symbol z pohľadu vizuálneho, pretože jasne odlišuje našu štátnu symboliku napríklad od symboliky Ruska, je to právny štátny znak, ktorý má osobitné postavenie v článku ústavy, kde sa spomína ako prvý.
Národná rada za žiadnych okolností neprekročuje právomoc zverenú jej ústavou. Jednoducho zvyšuje ochranu ústavy a ústavnosti zvýšenou ochranou štátnych symbolov. Národná rada definuje nový štátny, nedefinuje nový štátny symbol, posilňuje používanie súčasných štátnych symbolov, čo vyplýva aj z návrhu zákona definície znamenie štátneho znaku, a teda aj znamenie štátneho symbolu.
No a teraz by som prišiel k tomu nešťastnému "iba". Je tu, tento zákon vlastne nič nezakazuje. Viete, stále hovoríme o boji proti extrémizmu, ale mali by sme si uvedomiť, že ten extrémizmus nie je len medzi nami, hej, ale že je extrémizmus aj inde. Napríklad tá veľká demonštrácia podľa mojich informácií, ktorá tu bola, tak to nebola demonštrácia, ktorú by zorganizovala niektorá organizácia Maďarov na Slovensku, ale prišli sem páni z - jak sa volá tá strana? - Jobbiku, hej, a začali tu jako robiť veľkú demonštráciu akože za našich občanov maďarskej národnosti. Ja si nemyslím, že naši občania maďarskej národnosti, keby prišli manifestovať, by prišli takto vyzdobení, ako prišli títo páni z Jobbiku.
Takže keď už extrémizmus, tak treba ten extrémizmus vidieť na všetkých stranách. Ešte raz hovorím, je tu právny názor ústredného orgánu štátnej správy, ktorým je ministerstvo vnútra, jedine ono má právo vyložiť tento zákon a ono ho jednoznačne vyložilo, že nijakým spôsobom sa nezakazuje týmto zákonom spievanie štátnej hymny, iba a ešte vlastne dodáva, že takáto úprava je fakticky nemožná a nevymožiteľná, takže by bola aj zbytočná, hej. Jednoducho nikto nemôže nikomu zakázať spievať si, čo chce, hoci chce individuálne, samozrejme, každý musí byť zodpovedný za to, čo robí.
Preto si myslím, že tento zákon nijakým spôsobom nevplýva na používanie, teda spievanie a hranie štátnych hymien iných štátov, to je výmysel, ktorý sa dostal do obehu, mnohí mu skočili. Ale musím teda zodpovedne za seba povedať, že ak je to slovo "iba" alebo niečo iné v tom zákone problémom, tak budem prvý, ktorý to bude chcieť napraviť, aby nikto sa necítili, že je tu právne neistý. To je jedna vec.
No a na záver by som chcel povedať to podstatné, žiaľ, nie je tu pani poslankyňa Blahová, ktorá minimálne fotografiu dávala v tom, že, že ona je za to, aby sa štátne symboly ochraňovali a chápali tak, ako nám káže doba, teda v 21. storočí. Teraz keďže to nemôžem ukázať osobne jej, tak to ukážem pánovi Dostálovi, nemôžem to ukázať celej sále. (Rečník opustil miesto za rečníckym pultom s obrázkom v ruke, idúc ho ukázať poslancovi Dostáli.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 3.4.2019 11:14 - 11:14 hod.

Anton Hrnko
Pre obranu a bezpečnosť bude o 12.00.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.3.2019 10:46 - 10:48 hod.

Anton Hrnko Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán Dostál, neviem, či ste niekedy stavali dom, ale celý ten Istanbulský dohovor mi pripadá ako dom, ktorý je postavený na zlých základoch, základoch, ktoré nie sú schopné ten dom, ktorý je na nich postavený, udržať. Jednoducho nie je možné na zlej terminológii vybudovať dobrú spoločnosť. Už to, že sa tam vyskytujú termíny, ktoré nejakým spôsobom nekorelujú s tými dohovormi, ktoré sme už prijali a ktoré, myslím si, aj v zákonoch u nás platia, nie je dobré.
Ale ten základný problém, ktorý by som ja chcel vyjadriť, je ten, že sústreďovanie sa na násilie rodinné, na ženy a deti je pomýlené. Sú aj ďalšie osoby a už to tu bolo povedané, sú to napr. seniori, ktorí sú terorizovaní, ale omnoho väčší rozsah má aj násilie na mužoch, ktoré páchajú ženy. Ono to násilie na ženách je veľmi evidentné, pretože muži obyčajne používajú hrubú silu, násilie, je to vidieť, keď ju niekto použije, toto násilie, je to badateľné, vidí to okolie, žena je poznačená nejakými modrinami alebo podobne, ale psychické týranie, ktoré používajú ženy na mužoch, ktoré takisto devastuje osobnosť človeka, toto nepokrýva.
Takže ak chceme riešiť násilie, tak ho musíme riešiť komplexne, pretože aj násilie na mužoch je veľmi vážny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.3.2019 15:10 - 15:15 hod.

Anton Hrnko Zobrazit prepis
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, prepáčte, mal som to naopak povedať, ale viete mám to trošku v tej hlave pomiešané teraz, momentálne. Tak, ďakujem za všetky príspevky, ktoré odzneli. A najmä ďakujem za príspevok pána Dostála, lebo bol konštruktívny.
Čo sa týka jeho druhého bodu, už minule v našej rozprave som povedal, že naším cieľom nie je pokutovať. Naším cieľom je vychovávať, naším cieľom je, aby si ľudia vážili svoju obec, svoj kraj, svoju krajinu, Slovenskú republiku, aby si vážili obecné erby, aby si vážili župné erby, aby si vážili štátne erby, štátne vlajky, štátne symboly. Tá pokuta, to je len pre takých ľudí, ktorí si myslia, že môžu druhých ľudí urážať. Nebudem rozprávať, na koho narážam, ale myslím si, že každého normálneho Slováka, každého normálneho Slováka určite urazilo to, keď si jeden pseudoumelec do známeho kosoštvorca dal to, čo my tu definujeme ako národný symbol. Na takýchto ľudí asi dobré slovo neplatí. Pretože tí ľudia si nevážia okrem seba nikoho a ich cieľom je urážať, urážať ľudí, ktorí majú vzťah k svojmu mestu, ktorí majú vzťah k svojmu štátu, ktorí majú vzťah k druhým ľuďom a na týchto ľudí treba určitým spôsobom mať aj malleus maleficarum, teda nejaké to kladivo na čarodejnice.
Preto vôbec mi nerobí problém osvojiť si váš druhý návrh, a dokonca odporúčam spravodajcovi, aby ho podporil. Aký je rozdiel medzi 10- a 7-tisíc? Žiaden. Veď ja tú pokutu ani my tu pokutu nechceme dávať. Ale nech si ľudia uvedomia, že jednoducho veci, ktoré sú pre druhých ľudí posvätné, majú si ich vážiť.
Čo sa týka toho prvého bodu, už na ústavnoprávnom výbore a myslím, že pán Vrtel, ktorý je hlavný heraldik Slovenskej republiky, sa celkom jasne vyjadril, čo sú to štátne symboly a akým spôsobom sa tie štátne symboly majú používať. A to "iba" sa vzťahuje k tomu, čo tam je napísané pred tým "iba". Sa nevzťahuje na to, že chlapci na lúke si sadnú a začnú si vyhrávať alebo si pustia telefóny a začnú si vyhrávať svoje hymny, ktoré sa im páčia. Tento zákon to nerieši. Tento zákon rieši oficiálne podujatia, a preto to "iba", si myslím, že tam treba, aby tam zostalo.
Viete, možno nám chýba taká sebaúcta. Nevieme si vážiť seba samých. Potom podliezame, tvárime sa, že sme tí úbožiaci, najúbožejší úbožiaci na svete, ale nemôžeme chcieť, aby si nás niekto vážil, keď my sami seba si nevážime. A to je aj odkaz pre mňa, pre tých, ktorí sa rozhodnú o tomto zákone hlasovať. Vážme si sami seba.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.3.2019 14:24 - 14:37 hod.

Anton Hrnko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené plénum, prepáčte mi, ak by som bol trošku nekonzistentný, ale dúfam, že to pochopíte.
V prvom čítaní v našom návrhu bolo niekoľko pripomienok z pléna. Zákon bol síce označený za bezvýznamný, ale diskutovalo sa o ňom vyše dve a pol hodiny. To znamená, že asi až celkom tak bezvýznamný niektorí, ktorí ho za taký označovali, nepokladali. Ale chcem povedať, že kto sa maximálne snažil vyjsť v ústrety všetkým tým pripomienkam, ktoré boli relevantné, pretože štátne symboly sa dotýkajú nás všetkých, sú naším vlastníctvom, sú našou identifikáciou, a preto mať dobrý zákon o štátnych symboloch je pre nás určitým spôsobom aj taká záruka, že tieto štátne symboly sa nebudú zneužívať, že sa nebudú zosmiešňovať alebo sa nebudú nejakým spôsobom hanlivo používať.
Treba povedať, že štátne symboly sú jedno, jednoznačné, určené v Ústave Slovenskej republiky, to znamená, že na týchto štátnych symboloch ani tento zákon nič nemení. Tak ako sú stanovené v zákone o štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej hymne, takým istým spôsobom sú aj uplatnené v tomto zákone.
Prax však ukázala niektoré veci, ktoré súvisia aj s tým, že zákon v roku 1993 bol prijatý v analógovej sfére; dnes máme vlastne digitálnu sféru; a že treba upravovať aj tieto veci. A pritom sa ukázali aj niektoré veci, ktoré si možno vtedy zákonodarci nevšimli, napríklad to, že štátny znak je na kontúru okolo znamenia štátneho znaku a v štátnej vlajke štátny znak túto kontúru nemá. Takže aj tieto veci sme sa rozhodli upraviť tým, že v spolupráci s ministerstvom vnútra, heraldickou komisiou sme urobili všetky varianty, akým spôsobom sa má štátny znak zobrazovať s kontúrou, bez kontúry, ako má vyzerať štátna vlajka, ako má vyzerať zástava v rôznych, ako má vyzerať koruhva v rôznych týchto štádiách, a priložili sme do prílohy, ktorú prednesie potom spoločný spravodajca, aj návod na konštrukciu štátnych symbolov.
Takže keď chcem hovoriť o tomto zákone, chcel by som povedať, že som sa snažil maximálne vyjsť v ústrety tomu, čo tu bolo povedané. Zároveň sme zobrali do úvahy názory, ktoré vznikli v odbore legislatívy a práva a na príslušnej sekcii ministerstva vnútra, a tieto všetky návrhy sme dopracovali do jedného komplexného návrhu, ktorý bude, spoločný spravodajca predloží, pretože bol v príslušnom gestorskom výbore schválený.
Niektoré veci, ktoré vznikli ako nedorozumenie, napríklad otázka, čo to je významné športové podujatie, tam sa treba pozrieť do zákona o športe, ktorý kvalifikuje, čo to je významné športové podujatie. Je tam aj tá otázka, ktorá súvisí, že ten znak má "najmä jeho vyobrazením spôsobom ustanoveným týmto zákonom". Viete, ten znak, ktorý používali hokejisti, ktorý používali naši reprezentanti od vzniku Česko-Slovenskej republiky nepretržite, mal vždy nejakú podobu, hej? Napríklad keď chceli za socializmu, ešte pred Novotným, dať do toho nášho symbolu červenú hviezdu, tak zrušili štít, hej, a teda nad tým, bez toho štítu bol lev normálne s tým štítkom s tradičným slovenským znakom a namiesto korunky dali levovi červenú hviezdu. Ale hovorím, že takýmto spôsobom vždy, stále išlo o to, že ide o symbol, ktorý je v súlade s týmto princípom. Tam napríklad ruská reprezentácia takisto nemá štátny znak v erbovom poli, ale ho má normálne len ako znamenie štátneho znaku na drese. Podobne to má švédska reprezentácia, ktorá tri korunky nemá v erbe, čo je oficiálny štátny znak Švédskeho kráľovstva, ale má ich v drese. Tak to znamená, že takéto úpravy, ktoré nemenia znamenie štátneho znaku, sú aj v zmysle tohto zákona príbuzné.
Ešte tam bola aj otázka nadradenosti. To sme hovorili aj na ústavnoprávnom výbore, aj na výbore pre kultúru a médiá, bol tam heraldik, ktorý to jasne vysvetlil, že vlastne ten štátny znak nemôže byť konkurenčne podradený nejakému inému symbolu. To sa netýka napríklad čísla športového dresu ani reklamy, ktorá sa dá na športový dres. To sa týka iného symbolu, ktorý by nemal byť nadradený tomuto symbolu.
Bola aj otázka, prečo zavádzame nový termín "znamenie štátneho znaku". No, štátny znak je presne definovaný, ako som povedal, ale existuje už prax, že znamenie štátneho znaku, ktorým je vlastne tento konkávny (rečník sa obrátil, ukazujúc na štátny znak v rokovacej sále) patriarchálny kríž na troch kopcoch s vyvýšeným stredným kopcom používaný v rôznych iných, ďalších symboloch. Je to napríklad znamenie, ktoré používa slovenská armáda, je to znamenie, ktoré sa nachádza na prezidentskej štandarde a je to aj znamenie, ktoré sa používa na európskych minciach. To znamená, že treba týmto spôsobom určiť aj toto, že toto je znamenie štátneho znaku a týmto spôsobom sa môže používať aj bez erbového poľa.
Samozrejme, vyšli sme aj v ústrety tomu, že tá hra, kedy sa hrá tá štátna hymna, vlastne vždy to bude závisieť od organizátora. Samozrejme, nie sme za to, aby sa takáto vec nadužívala. Pamätáte si aj tu, vlastne v tejto sále sme prijali zákon, že sa vlastne štátna hymna hrá na začiatku a na konci zasadania. Keďže naše zasadnutie je permanentné, netreba každé ráno hrať štátnu hymnu, ako si niektorí predstavovali, že by to mohlo byť. To znamená, že nie sme za to, aby sa štátne symboly nadužívali, ale tam, kde to je vhodné, príslušné, kde to rozhodnú organizátori a bude to v dôstojnom móde, tak, samozrejme, treba vyjsť týmto smerom v ústrety.
A, samozrejme, vyšli sme aj v ústrety pánovi Dostálovi, ktorý, sa mu zdala veľká a nadbytočná z hľadiska ostatných druhov priestupkového zákona pokuta pre fyzické osoby, tak to sme zrušili a vlastne tam sa odvolávame na priestupkový zákon, kde je tá pokuta nižšia. Samozrejme, je to priestupkové konanie, takže sa pôjde podľa priestupkového zákona.
Myslím si, že tento zákon, ktorý, ja viem, že je to neprípustné používať názorné pomôcky, ale každý ste si mohli zobrať tú správu spoločnú, kde sa vlastne jednoducho určuje, ako majú vyzerať jednotlivé štátne symboly, ako sa majú zobrazovať, že vlastne štátnym znakom nie je možné chápať len teda farebné vyobrazenie. Možno ho chápať aj ako kontúrové, ako sa používa napríklad na úradných pečiatkach. Možno ho vytvoriť heraldickým spôsobom šrafovaním, ako sa napríklad používa na štátnej pečati. Ale za štátny znak možno považovať aj znak čiernobiely, ktorý jednoducho nezohľadňuje existujúce farby.
Takže v tomto zmysle si myslím, že zákon sme čo najviac upravili spôsobom, aby bol prijateľný pre väčšinu tohto parlamentu, a najmä by som chcel zdôvodniť, že nám ide o to, aby štátny znak bol rešpektovaný, aby sa; ešte jednu vec som zabudol. Je tam vlastne zavedený aj pojem náhradného symbolu, a to je to ľudové na troch vŕškoch dvojitý kríž, hej, aj to sa pokladá za národný symbol bez ohľadu na to, akým spôsobom. A ten národný symbol už nie je takým spôsobom chránený ako znamenie štátneho znaku alebo ako štátny znak, ale takisto o ochranu, pretože mnohých ľudí uráža, keď sa ich symboly, ktoré pokladajú za svoje, ktoré pokladajú za svoju identitu, zosmiešňujú.
Ja si myslím, že medzi nami by mala existovať elementárna slušnosť a vzájomne by sme sa mali ctiť. Jednému sa to páči, druhému sa to nepáči, jeden je ateista, jeden je veriaci, jeden je katolík, druhý je evanjelik, ak sa nechceme v tomto štáte jednoducho, ľudovo povedané, požrať alebo zožrať, tak sa musíme v týchto osobitostiach rešpektovať a mali by sme rešpektovať aj to, že mnohým ľuďom záleží na tom, akým spôsobom sa nakladá s ich štátnym znakom alebo národným symbolom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.3.2019 11:45 - 11:45 hod.

Anton Hrnko
Oznamujem členom výboru pre obranu a bezpečnosť, že v našej miestnosti o dvanástej sa stretneme na riadnom zasadnutí výboru.
Skryt prepis