Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja som už v tomto parlamente zažil všeličo, ale aby niekto predkladal zákon so zlou vôľou, to sa mi tu stalo prvýkrát.
Viete, ja som v parlamente od deväťdesiateho roku, zažil som tie veľké boje o jazykový zákon. Možno tu Bugár nie je, ale mohol by mi byť svedkom, aké pozície som vtedy zastával. A určite to neboli pozície "na Slovensku po slovensky a nijak inak".
Ten zákon v ´95. bol prijatý tak, ako bol prijatý. Ale bol prijatý aj zákon o jazyku národnostných menšín, kde sa hovorilo, za akých podmienok sa má jazyk vyučovať.
Ale vráťme sa k tomuto zákonu. Prečo bol podaný so zlým úmyslom? Pravdepodobne to pochopil aj pán Sulík, pretože týchto dvoch tu nepustil dnes. Nemyslite si, že keby ich pustil, že by tam nesedeli, pretože ich agenda je jednoznačne škodiť Slovenskej republike, lebo sa s touto republikou nestotožnili. A ich zúrivosť je ešte umocnená tým, že česká strana akceptovala svoju vlastnú štátnosť a nemá o nich záujem ako o rozbíjačov Slovenskej republiky, resp. znemožnenie Slovenskej republiky, aby sa opäť stala nejakou podmnožinou českého štátu.
Viete, vylúčiť zo zákona prednosť slovenského jazyka by znamenalo to, že človek by išiel dajme tomu do obce X a bol by tam názov taliansky, španielsky, francúzsky, japonsky, čínsky a možno niekde dole by našiel aj jazyk slovenský. To by bolo napríklad vylúčenie prednosti slovenčiny. Prednosť slovenčiny znamená napríklad aj to, že na tabuli pred obcou je prvá tabuľa slovenská a potom je až tabuľa iná.
Ale v dôsledku, koncom, celkovým dôsledkom toho by bolo to, že by sa na Slovensku vytvárali enklávy ľudí, ktorí by nemali jednotiaci prvok, pretože slovenčina zjednocuje. Napríklad príslušníkov maďarskej menšiny s rusínskou menšinou, lebo ináč oni si nerozumejú. Hej? Rusínčina a maďarčina sú dva jazyky a vlastne tá slovenčina umožňuje, aby sa Rusín alebo Ukrajinec, alebo človek, ktorý vie len rómsky a slovensky, mohol dohodnúť s ostatnými ľuďmi v tomto štáte. To je prednosť slovenčiny. Ale na základe toho by vznikli enklávy, kde by sa ľudia nedohodli. A tam, kde sa ľudia nedohodnú, tam potom ide konflikt. Takým svetlým príkladom je Kosovo, to je tiež to, čo by dôsledky tohto zákona mali.
No ale poďme ešte ďalej. Že vraj sa nemajú viesť dokumentácie v štátnom jazyku, ale nech si každý vedie, ako chce. Nuž, som v Bodíkoch, chodím k lekárovi a samozrejme, že všetci sme tam Maďari a pravdepodobne aj lekár po maďarsky vie, takže asi sa aj diagnózy robia v tomto. Len ten lekár, že musí zapísať niečo tak do toho záznamu, že keď náhodou chytí chlapec rakovinu a pošle ho na onkologický ústav, hej, tak ten lekár musí vedieť z tej dokumentácie, na čo bol liečený, ako bol liečený a prečo bol liečený. Aby vedel urobiť komplexnú diagnózu. Nato sa vedie v slovenskom jazyku.
Školská dokumentácia. No viete, akonáhle ja vylúčim dokumentáciu školskú v štátnom jazyku, vyjmem školy spod štátnej kontroly. Pretože vlastne už aj inšpektor by musel byť ovládajúci jazyk, zväčša teda príslušník menšiny, a nemohol by tam prísť nezávislý inšpektor, ktorý bude sa dívať, či náhodou v danej škole sa plní štátny vzdelávací program a ako sa tento štátny vzdelávací program robí.
Takže, pani poslankyňa, ja vás ľutujem, že musíte obhajovať, s čím ste asi nie celkom vnútorne stotožnená, ale títo dvaja páni by to mohli za vás zobrať, títo dvaja páni by mali tú zodpovednosť zobrať. Pretože oni celých 27 rokov Slovenskej republiky nerobia nič iné, len hádžu polená pod nohy. (Potlesk.)
Pán Dostál sa, a teraz hovorím nieže na menšinových, ale pán Dostál sa zúčastnil na všetkých iredentistických zhromaždeniach, ktoré sa snažili vyprovokovať na Slovensku nejaký nepokoj, nejaký rozvrat. Posledne sa zúčastnil aj tu na demonštrácii Jobbiku, od ktorého sa dištancoval nielen MOST - HÍD, ale aj SMK. Takže pán Dostál toto robí a týmto spôsobom rozvracia Slovenskú republiku a myslím, že rozvrat územnej celistvosti štátu patrí aj do iného zákona a nielen do zákona, ktorý teraz riešime.
Ale zoberme si aj ďalšiu vec, napríklad cirkevná dokumentácia. Cirkvi nie sú oddelené od štátu, cirkvi dostávajú peniaze. Prečo by štát nemohol skontrolovať v týchto cirkvách to, akým spôsobom sa nakladá s jej prostriedkami? Prečo by štát nemohol kontrolovať cirkvi, či je všetko v tých cirkvách v poriadku?
Ale ako hovoril pán Blanár, žiaden problém tu nebol. Tu niekto len chce vytvoriť problém a vytvára ho takýmto spôsobom a takýmto nehoráznym zákonom, ktorý jednoducho nieže je, že ľudia ho nechápu, ale je zlomyseľný, je rozvratný a snaží sa do Slovenskej republiky dostať rozvrat a rozvrátiť ju. To je cieľom tohto zákona. Nič iné, nič viac a nič menej.
Pani Kaščáková, vy môžete rozprávať zlatými rečami, čo chcete, ale v každom prípade napríklad zrušenie vysielania v štátnom jazyku. Obec Bodíky, mám tam rybársku chatu, som tam a som tam na rybách, ja zo Stupavy a mestský rozhlas vyhlási v menšinovom jazyku, že všetci odchod, odíďte od Dunaja dajme tomu na hrádzu, pretože z Rakúska sa veľká prívalová vlna ženie. Ako ja prídem na to, aby mi to nevyhlásil ten rozhlas a ja som tam zostal a všetci odtiaľ utiekli? To je predsa obsah vášho zákona.
Reklamy. (Reakcia navrhovateľky.) Áno, je to obsah vášho zákona do dôsledku vyložený. (Reakcia navrhovateľky.) Dôsledky vášho zákona, nie obsah, dôsledky vášho zákona.
A v konečnom dôsledku je tu ešte zákon o jazykoch národnostných menšín. Každý, kto si prečíta tento zákon, vidí, že tieto dva zákony o štátnom jazyku a jazyku národnostných menšín sú prepojené. Vy niektoré ustanovenia zo zákona o štátnom jazyku vypúšťate, na ktoré sa priamo tento zákon menšinový odvoláva pri používaní jazyka, a vlastne zakazujete príslušníkom menšín, aby určitým spôsobom využívali práva, ktoré sú v tomto zákone o menšinových jazykoch. Takže čo robíte? Pomáhate ľuďom? Nie! Vy jednoducho vytvárate konflikt, snažíte sa vytvoriť konflikt a snažíte sa v podstate len o rozvrat.
Pán Poliačik hovoril, keď som dával zákon o štátnych symboloch, že dávam zákon, ktorý je zbytočný. No tento zákon nie je len zbytočný, tento zákon je aj podlý!
Ďakujem.
