Videokanál poslanca

Áno, pán predsedajúci, navrhujem, aby sme o zákonoch hlasovali zajtra o jedenástej.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o bankách.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 768 zo 6. septembra pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory – výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre sociálne veci – odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch v spoločnej správe č. 1 až 15 a 17 až 33 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bode spoločnej správy č. 16 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 213 z 9. októbra 2017. Týmto uznesením výbor zároveň mňa poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončila som, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o platobných službách. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 766 zo 6. septembra pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 210 z 9. októbra 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona som predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola poverená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcela opýtať a reagovať na pána poslanca v tom, že, pán poslanec, vy ste spomínali, že nevzťahuje sa odpočet z nezdaniteľnej časti základu dane 50 % v prípade, keď je to dlhodobá hospitalizácia. Zdravotné poisťovne schvaľujú kúpeľnú starostlivosť minimálne 21 dní alebo 28 dní, aj v zákone je to napísané. Takže sa to nevzťahuje len na trojdňové víkendové pobyty v mojom čítaní.
Čo sa týka potom toho percenta, že neuznávajú v zdravotnej poisťovni, ja mám skúsenosť z inej zdravotnej poisťovni, kde som aj pracovala. V zdravotnej poisťovni, v Dôvere sú to 4 %, keď revízni lekári neschválili kúpeľný pobyt pre poistenca, a nikdy to nebolo o tom, že medicínsky ten lekár vie lepšie, ale vždy boli nejaké formálne problémy, ktoré sa odstránili, a tá kúpeľná starostlivosť bola schválená.
A ešte by som dodala, že vy hovoríte o tom, že kúpeľná starostlivosť v rámci prevencie, no na to ale neexistujú žiadne medicínske argumenty, že prečo by sme pomohli našim pacientom, keby sme im preventívne a na čo, na aké diagnózy, ani vo svete sa to nedeje. Ako kúpeľná starostlivosť je starostlivosť cielená na odstránenie nejakej choroby, nejakej diagnózy, ale preventívne to teda nie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, aby som predniesla správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 584 z 29. mája 2017 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ktorý zároveň určil za gestorský výbor.
Uvedený výbor prerokoval predmetný návrh v stanovenom termíne. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval uvedený návrh a uznesením č. 158 z 8. júna 2017 odporučil Národnej rade s návrhom vysloviť súhlas. Gestorský výbor odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom. Predmetná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 166 z 8. júna 2017. Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne pánovi poslancovi za podporu.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, možnosť rozšíriť platnosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa existuje v právnych poriadkoch väčšiny členských štátov Európskej únii, ako to spomenula vo svojom prejave aj moja kolegyňa. Len 6 štátov existuje v Európskej únii, je to Cyprus, Dánsko, Taliansko, Malta, Švédsko a Veľká Británia, kde takýto mechanizmus nemajú, avšak treba poznamenať, že v troch týchto štátoch, Dánsko, Švédsko, Taliansko, je vysoké pokrytie kolektívnymi zmluvami zabezpečené inou formou. V krajinách, kde existuje možnosť extenzie kolektívnych zmlúv, sa tak deje zvyčajne na základe rozhodnutia ministerstva práce, ktoré tak môže učiniť na žiadosť jedného alebo oboch sociálnych partnerov. V niektorých štátoch sú extenzie automatické, v iných je daná požiadavka reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy. V niektorých štátoch sú využívané často, napr. v Belgicku, vo Francúzsku, a v iných krajinách skôr zriedkavo, napr. Nemecko a štáty strednej a východnej Európy.
V Rakúsku extenzie kolektívnych zmlúv, hoci sú možné, ale nie sú bežné. Nakoľko však rakúske firmy majú povinné členstvo v zamestnávateľských komorách a tieto komory majú uzavreté kolektívne zmluvy s odbormi, tak je v Rakúsku vysoké, takmer 100 % pokrytie zamestnancov sektorovými a lokálnymi kolektívnymi zmluvami.
V Belgicku je možné rozšíriť platnosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa kráľovským dekrétom, pričom ide o bežnú prax.
V Bulharsku môže ministerstvo práce rozšíriť platnosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na celé odvetvie na žiadosť zmluvných strán.
V Chorvátsku môže ministerstvo práce rozšíriť platnosť kolektívnej zmluvy na spoločnú žiadosť zmluvných strán za podmienky, že ide o verejný záujem a kolektívna zmluva je uzavretá najväčšími organizáciami v danom odvetví tak na strane odborov, ako aj na strane zamestnávateľov.
Tak ako som spomínala, na Cypre extenzia kolektívnych zmlúv možná vôbec nie je.
V Českej republike je možná extenzia kolektívnych zmlúv na základe rozhodnutia ministerstva práce, ktoré tak môže učiniť na základe žiadosti oboch zmluvných strán. Táto prax však nie je ani v Českej republike veľmi bežná.
V Dánsku extenzie nepoznajú, avšak veľmi vysoký stupeň odborovej angažovanosti v Dánsku, ktorý dosahuje dve tretiny všetkých zamestnancov, má za následok, že pokrytie kolektívnymi zmluvami je približne 80 %. To znamená, že 80 % zamestnancov v Dánsku má mzdu stanovenú kolektívnou zmluvou.
V Estónsku je možné dobrovoľné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, táto prax však nie je celkom bežná. Približne len 20 % zamestnancov tam má kolektívnu zmluvu.
Fínsko patrí ku krajinám s najvyššou mieru odborovej angažovanosti, takmer 70 % zamestnancov, aj najvyšším pokrytím kolektívnymi zmluvami, 90 % zamestnancov. Na rozdiel od iných škandinávskych krajín tu existuje mechanizmus extenzie, ktorý je podmienený reprezentatívnosťou a schválením ministerskou komisiou. Tento nástroj je vo Fínsku veľmi rozšírený a kolektívne zmluvy majú vo Fínsku zvyčajne celonárodnú platnosť.
Vo Francúzsku kolektívne zmluvy pokrývajú viac než 90 % zamestnancov napriek veľmi nízkemu členstvu v odboroch. Tu je členstvo v odboroch len 7 % zo zamestnancov. Dôvodom sú extenzie, ktoré sú využívané veľmi často, pričom rozhoduje ministerstvo práce na žiadosť zmluvných strán.
V Nemecku sú extenzie možné na základe rozhodnutia ministerstva práce, ak je extenzia vo verejnom záujme a zmluvné strany spĺňajú podmienku reprezentatívnosti. Avšak táto prax nie je veľmi bežná. Len malé percento kolektívnych zmlúv je rozširované, pričom vo východnom Nemecku je to ešte menej než v západnom Nemecku. Nemecko má však silnú tradíciu spolurozhodovania zamestnancov v podnikoch, približne 60 % zamestnancov má podnikovú alebo sektorovú kolektívnu zmluvu.
Grécko, v Grécku bolo rozširovanie platnosti kolektívnych zmlúv zrušené v roku 2011 v priebehu dlhovej krízy.
V Maďarsku je možné rozšíriť platnosť sektorových kolektívnych zmlúv na celonárodnú úroveň rozhodnutím ministerstva práce na základe žiadosti zmluvných strán, pričom sociálni partneri majú právo konzultácie a žaloby na súde.
V Taliansku nie je možné rozširovať platnosť kolektívnych zmlúv legislatívou, túto právomoc majú de facto súdy, ktoré považujú sektorové kolektívne dohody za indikátor spravodlivej mzdy, na ktorú ma zamestnanec podľa talianskej legislatívy právo.
V Lotyšsku sa rozširuje platnosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na celý sektor, ak táto zmluva zahŕňa spoločnosti počítajúce minimálne 50 % zamestnancov alebo 60 % obratu celého sektora. Napríklad v Litve možno, môže ministerstvo práce rozhodnúť o extenzii na základe žiadosti zamestnávateľov alebo odborov. Pokrytie kolektívnymi zmluvami v Lotyšsku a na Litve je približne len 10 %.
Na Malte extenzie, tak ako som spomínala, možné nie sú. V Holandsku je vďaka extenziám vyše 80 % pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Výpoveď pracovnej zmluvy na dobu neurčitú je možné len so súhlasom zamestnanca, úradu práce alebo súdu.
V Poľsku existuje legálna možnosť rozšíriť kolektívne zmluvy uzavreté viacerými zamestnávateľmi na celý sektor. Táto možnosť sa však veľmi nevyužíva, keďže takéto multilaterálne dohody nie sú bežné. Celkovo patrí Poľsko ku krajinám s najslabšou tradíciou kolektívneho vyjednávania v EÚ. Len približne 10 až 15 % zamestnancov má kolektívnu zmluvu.
Veľká Británia nemá vzhľadom na odlišnosť právnej tradície legálnu definíciu kolektívnych dohôd. Kolektívne dohody nie sú samé osebe právne vymáhateľné, pretavujú sa však do pracovných kontraktov, ktoré už vymáhateľné sú. Extenzie teda možné nie sú. Odbory združené na podnikovej úrovni však v rámci sektora spolupracujú, takže kolektívne zmluvy v niektorých podnikoch plnia funkciu benchmarku pre celé odvetvie.
Vo Švédsku extenzie zo strany vlády nie sú možné. Avšak dobrovoľné extenzie sú bežné, neorganizovaní zamestnávatelia sa môžu pridať ku kolektívnej zmluve dohodnutej odbormi. Vo Švédsku je takmer 70 % zamestnancov v odboroch a 90 % zamestnancov má mzdu stanovenú kolektívnou zmluvou. Švédsky zákonník práce je pritom veľmi flexibilný. Trh práce vo Švédsku nie je regulovaný centrálne štátom, ale sociálnymi partnermi.
Toľko teda, dámy a páni, k regulácii rozširovania platnosti, alebo ak chceme, extenzii kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v štátoch EÚ. Ako vidíme, regulácia trhu práce v krajinách EÚ sa značne líši od štátu k štátu, avšak extenzie sú pomerne bežným nástrojom a Slovensko nebude nijakou výnimkou, ak budeme mať mechanizmus extenzie kolektívnych zmlúv. Funkciou extenzií kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa je stanoviť isté minimálne mzdové štandardy v rámci iného sektora... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pani kolegyni za podporu.