Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážení kolegovia, pani ministerka, asi vás neprekvapím, keď začnem hovoriť o podľa mňa najväčšom probléme tohto zákona a viac-menej ani nie tak úplne len tohto zákona, ale celkovej zdravotníckej legislatívy a o tom, akým spôsobom prichádza do platnosti a akým spôsobom prebieha.
Aj tento návrh zákona obsahuje opäť raz narýchlo pozmeňujúce návrhy zákonov, ktoré sa týkajú v tomto prípade ambulantnej pohotovostnej služby alebo pohotovosti. Určite ste počuli a viete, že ministerstvo dokázalo v podstate zabezpečiť, zazmluvniť iba 40 % pohotovostí na území Slovenska. Všetci ostatní majú problém a momentálne nemajú pohotovosti a je teda predpoklad, alebo neviem si predstaviť, akým spôsobom inak by sa dalo stihnúť, čiže myslím si, že od 1. 7. takmer naisto nestihnú, nestihnú zazmluvniť 100 % určite. Toto už teda potvrdila aj Slovenská lekárska komora.
No, teraz si ministerstvo, ministerstvo sa snaží dohodnúť sa s dočasnými prevádzkovateľmi, ale prichádza na to, že keďže ako teda už býva v zdravotníckych zákonoch zvykom, je v legislatíve veľa chýb, na veľa vecí sa nemyslelo, tak sa zase narýchlo hasí a do výboru nám prišli pozmeňujúce návrhy zákonov doslova v minúte, kedy sa o nich začalo rozprávať, v minúte hlasovania. Myslím si, že teda obsahujú nejaké chyby, ale začnem na začiatku. Na začiatku toho príbehu o pohotovostiach.
Myslím si, že na začiatku bol dobrý zámer, s ktorým viac-menej súhlasím. Na začiatku bolo presvedčenie, že treba pomôcť všeobecným lekárom, lebo jednak starnú, je ich menej, a myslím si, že také tie povinné, povinné celonočné šichty, veľmi zle platené v tom čase, ich len postrkávali k skoršiemu, k skoršiemu odchodu.
V podstate sa o tomto polemizovalo, keď som postrehla, tak už od roku 2008 a dokonca aj som pán prezident Slovenskej lekárskej komory, pán Kollár, to mal vo svojom volebnom programe viac-menej, však preto ho aj zvolili na kongrese znova. Tak keď nastúpil pán Drucker, tak pán Kollár prišiel na návštevu, a teda dohodli sa, že pohotovosť sa konečne skráti. Prešiel celkom dlhý proces, kde pán Kollár požadoval ústupky, raz menej, raz viac, napravo, naľavo, pán minister Drucker vtedy súhlasil výmenou za to, ale že teda lekári budú skrátenú, skrátenú pohotovosť akceptovať. No toto celé prešlo pomerne dlhým procesom. Nakoniec to prešlo legislatívnym procesom, zákon bol prijatý.
No zistilo sa, že problémy existujú, že sú, že ich treba teda nejako riešiť, ale ako inak, teda riešili sa problémy cez hektolitre pozmeňovákov, pozmeňujúcich návrhov narýchlo, podotýkam, k zákonu o radiačnej ochrane, bolo ich vtedy cez sto. Takže aj tieto, aj tieto zmeny sa robili takýmto spôsobom.
Ten proces predpokladal, že bude teda vyhlásená riadna súťaž a nie že nejaká súťaž krásy, ale teda, teda normálne, normálne výberové konanie, ktoré aj vyhlásené bolo, akurát, že trošku, poviem, masochistickými podmienkami, lebo boli tam také veci, že napríklad, ak chýbal formálny papier, tak nebolo možné vlastne, rovno bol ten uchádzač vylúčený a nebolo možné ho požiadať o doplnenie, alebo že žiadosť musela prísť poštou, ak teda náhodou ju niekto priniesol do podateľne, tak bol zase vylúčený. Viem, že boli problémy, stužky napravo, naľavo, jednoducho také tie technické veci. Strašne veľa žiadostí povylučoval, nakoniec aj pani ministerka hovorila, že veľa uchádzačov bolo vylúčených pre technické problémy, nie pre nezáujem, ale máme teda množstvo bodov, kde bol vyslovený nezáujem a nikto sa neprihlásil.
Výsledok tak či onak je taký, že vo výberovom konaní teda sa podarilo nájsť alebo zazmluvniť 40 % pohotovostí, napríklad v Bratislavskom kraji nie je zazmluvnený ani jeden z ôsmich bodov, ako vieme.
Po 1. 7. teda, keďže, keďže zo zákona musí vlastne to výberové konanie trvať dva mesiace na nové pohotovosti, tak sa to teda nestihne určite do 1. 7, čiže na toto, na toto legislatíva myslela a vraví, že v tomto prípade sa má ministerstvo dohodnúť, podotýkam, dohodnúť obojstranne, dobrovoľne s nejakým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, či už nemocnice, alebo ambulancia všeobecného lekára, tam, kde nie je nemocnica, môže sa s ním dohodnúť, že tam bude teda dočasne poskytovať túto pohotovosť. Ale to sa bavíme len o priestoroch. Pretože ak nebude mať dostatok personálu na to, aby potiahol tento poskytovateľ vlastne tú službu do desiatej, tú pohotovosť, tak v tom prípade rozpisuje služby lekárom príslušný kraj.
Toto, toto dočasné poverenie, na to netreba ani povolenie, nevyžaduje si to žiadne priestory, keď to poviem tak nejak trošku s nadsádzkou, tak môže to byť naozaj aj v garáži, pretože tam nie sú žiadne podmienky.
Zaujímavé je napríklad v prípade Bratislavského kraja práve to, že minimálne 15 rokov sa tu nerobili rozpisy lekárov. V Bratislave lekári nepoznajú, že povinne idem slúžiť, pretože sme tu mali dve LSPP, ktoré jednoducho fungovali, ktoré majú svojich lekárov a tým pádom tento problém nebol. Keď prišlo ministerstvo so svojou legislatívou, tak ten problém vyrobilo. Čiže momentálne problém, ktorý neexistoval, vďaka teda takémuto procesu teraz momentálne existuje. Takže, keď hovorím konkrétne v tomto prípade, sa lekári neviem kedy, keďže už máme polovicu mesiaca, možno týždeň posledný júnový, týždeň pred letnými prázdninami dozvedia, že teda idú povinne slúžiť. Ak majú náhodou nejakú dovolenku s rodinou naplánovanú, smola, nevídalo.
Ešte ako bonus nebudú slúžiť za 12 eur, lebo to treba povedať, že naozaj kedysi dostávali 2-3 eurá lekári, no smiešne peniaze, a slúžili celú noc. Preto som aj na začiatku hovorila, že toto teda som nepovažovala za správne. Teraz mali dostať, povinne zo zákona bolo teda napísaných, že 12 eur, ale v prípade, ak sa neprihlásia dobrovoľne, čo sa v tomto prípade nestalo, v prípade, že sa neprihlásia dobrovoľne, tak sa tá ich odmena znižuje, malo to byť o 50 %, je to teda teraz podľa týchto najnovších pozmeňovákov o 25 %. Čiže nedostanú 12 euro na hodinu, ale 9. Zaujímavé ale je, že poskytovateľovi, keď teda v prípade, že poskytovateľ nenájde týchto lekárov dobrovoľne slúžiacich, tam teda poskytovateľ, tam organizátor, keď nenájde takýchto lekárov, tak organizátorovi sa neznižuje, ak som to správne pochopila, tá odmena. A to je už troška že odbočenie, len taká rarita, že lekárom sa znižuje, ale organizátorovi sa neznižuje. Dobre. Ale v prípade teda Bratislavského kraja napríklad nie sú lekári, teraz prídu slúžiť, týždeň pred dovolenkami, dovolenkovým obdobím sa dozvedia, že musia povinne a ešte ako bonus teda za menej peňazí. Takže viete si asi predstaviť to nadšenie tých lekárov a myslím si, že je úplne jasné, kto si to nadšenie zlizne. Nemyslím si, že takto vyzerá správne riadenie.
Ešte je veľmi zaujímavé, že tým, že idú tie pozmeňováky opäť raz na poslednú chvíľu, a keď je ich takéto množstvo, robia sa takto rýchlo, tak, samozrejme, obsahujú chyby. My na nich prídeme, na niektoré prídeme časom, na niektoré možnože aj skôr. Ja som napríklad, ak to teda správne chápem, prišla na to, že vďaka týmto pozmeňovákom od 1. 7. nemusíme mať v Bratislavskom kraji žiadnu pohotovostnú lekáreň, pretože slúženie pohotovosti lekární je naviazané na povolenie pre organizátora pohotovostí a ambulantných pohotovostí, a keďže dočasný prevádzkovateľ nedostáva povolenie, preto som o tom hovorila, ale v podstate nejaké dočasné poverenie, tak tým pádom podľa mňa z litery zákona teda nevyplýva povinnosť lekárňam slúžiť pohotovosti. To sú také maličkosti, ktoré jednoducho, keby to išlo normálnym procesom, normálne sa to naplánuje a je na to nejaký čas, tak nemusíme takýmto spôsobom novelizovať zákony, ktoré ešte ani nezačali platiť a už teda sa to deje.
Čiže keď to zhrniem, aj teraz na výbor prišli, teda niekoľko pozmeňovákov a toto je obrovský problém v zdravotníckom, v riadení zdravotníctva obrovský. Keď si pamätáte, ja som to zrátala pánovi ministrovi Druckerovi, keď odchádzal, tak za tie dva roky podal 584 pozmeňujúcich návrhov. To sú návrhy zákonov, kde napríklad, ako som vám teraz hovorila, kde rozhodujeme o ambulanciách a o pohotovostiach pri zákone o radiačnej ochrane, kde sa vôbec nediskutuje s odbornou verejnosťou, kde nie je priestor a čas na to, aby práve tí, ktorí tam denne slúžia, ktorí tú robotu robia a dobre poznajú ten proces, aby napríklad upozornili na nejaké chyby, aby dali nejaké dobré mienené rady, aby pomohli nám legislatívcom robiť dobré zákony, ktoré netreba tak často novelizovať a netreba jednoducho tak často zasahovať. Už v poslednej dobe zaznievajú, zaznievajú také názory, že asi by bolo najlepšie, keby ministerstvo zdravotníctva nerobilo vôbec nič chvíľu, lebo tých zmien je tak strašne veľa, že to viac škodí, ako pomáha.
Takže aj, aj tieto zákony a tak ako, alebo pozmeňujúce návrhy prišli teda na výbor opäť teda na poslednú chvíľu, chcem podotknúť, že poslanci, ktorí hlasovali pôvodne za túto legislatívu, dnes obviňujú kadekoho. Ministerku, ktorá je tu naozaj chvíľu, obviňujú úradníkov, obviňujú bývalého ministra, ale ja si myslím, že každý z nás poslancov je svojprávny, má svoj rozum a jednoducho nie je sa na čo vyhovárať, keď sa odhlasovala a schválila zlá legislatíva, treba povedať nahlas, áno, stala sa chyba, a teda otvorene a nie zvaľovať chybu na kdekoho. Aj keď teda v tomto prípade musím povedať, že ja mám teda pocit, že keď už by som mala niekde hľadať vinníka, tak asi v projektovej kancelárii, kde teda, kde je generálnym riaditeľom pán Saloň, ktorý bol, ktorý bol aj na výbore. Lebo ak teda mám správne informácie, tak toto oddelenie vlastne celý ten proces výberového konania pre pohotovosti malo na starosti.
No, poďme sa pozrieť na tie zmeny, o ktorých hovorím, tie, ktoré teda teraz prišli narýchlo. To, čo som si teda nejakým spôsobom vypichla, to sú také pre mňa najzaujímavejšie, lebo aj pán Zelník hovoril, že nejde o nič podstatné, tak podľa mňa toto sú podstatné veci.
Jednak teda je to, je to tá, tá mzda, ktorú bude dostávať lekár, tak upozorňujem na to, že teda bude o 25 % nižšia, to už som hovorila. Neviem, či je taká možnosť, ale ak teda v prípade, že, že nechávam na ministerstvo, ale myslím si, že nie úplne je okej táto politika, že teraz dáme im na poslednú chvíľu príkaz, príkaz slúžiť a ešte im dáme aj menej peňazí, je to na zváženie, ale je to teda v týchto pozmeňujúcich návrhoch. Viem, že je to zníženie, že bolo to pôvodne 50, teraz 25. Myslím si, že presne takéto opatrenia chcú dlhšiu diskusiu s tými, ktorých sa to týka, a my tu teraz máme pár minút na to, aby sme nejako rozhodli a odhlasovali niečo, považujem to za strašne nešťastné.
Ten výbor k týmto zákonom, priatelia, trval 4 hodiny, 4 hodiny iba k tomuto bodu, kde sa pani ministerka a koaliční poslanci a úradníci z ministerstva dohadovali, čo vlastne chcú robiť. Hej, to, to nebolo, že prišli s hotovým riešením a toto je dobré a bolo to vydiskutované a bolo to bezchybné, 4 hodiny sme sa tam rozprávali o tom, že či takto alebo inak a či to nebude lepšie a nakoniec sme teda niečo schválili, o čom všetci vedia, že nie je to dobré, ale teda bolo by to vraj horšie bez toho, tak, tak aspoň nie až tak dobre, iba trošku zlé sme schválili. A je to oprava niečoho, zákona, ktorý bol veľmi zlý a na ktorý sme upozorňovali, a práve kolegovia z koalície zaňho hlasovali, čiže toto si treba povedať.
A jednoducho keby tie procesy išli normálne a bol na to normálny čas, tak sa vám toto nestáva a nemusí vás zachraňovať opozícia pri hlasovaniach. Lebo to si treba povedať, keby neboli moji kolegovia natoľko korektní k vám a nehlasovali by s vami, tak by vám to neprešlo. Ja som teda nehlasovala práve preto, lebo nemám pocit, že v tomto treba vám pomáhať, ale ste boli v tomto prípade odkázaní aj na opozíciu.
No, ďalšia zaujímavá zmena je podľa mňa veľmi veľká, ak 4 mesiace nebude o nejaký bod záujem, tak po štyroch mesiacoch prestáva existovať. To sa mi teda zdá zaujímavé, ak to správne chápem, tak, tak jednoducho my zasahujeme do tej siete pevných bodov a potichučku nám môžu takto zanikať, lebo keď nebude nikde záujem, tak proste vyriešime to tak, že tú pohotovosť zrušíme a tí ľudia nebudú kam mať ísť na pohotovosť.
Takisto dôležitá vec na, rozširujú sa teda okruhy odborností, ktoré môžu slúžiť na, na pohotovostiach ambulantných. Ale čo je zaujímavé, môže tam slúžiť neatestovaný lekár a dokonca neatestovaný lekár bez dohľadu, úplne bez dohľadu. Ja viem, že takto je to aj na urgentoch v nemocniciach, ale, viete, predsa len v tej nemocnici je zrejme nejaký odborník, na ktorého sa dá v prípade komplikovaného problému obrátiť, avšak keď niekde, hlavne napríklad v menších mestách, bude niekde nejaký nový lekár, neatestovaný, sám bude mať problém sa na niekoho obrátiť, neviem, či toto je úplne šťastné. Opäť je to, ja nehovorím, že na tieto veci poznám úplne jasnú odpoveď, nakoľko na to bolo veľmi málo času, len zdôrazňujem, že presne takéto veci, jednoducho by na to malo byť viac času na vydiskutovanie a práve s tými, ktorých sa to týka.
Takže ja osobne a klub SaS určite za, za takéto, za takýmto spôsobom podané narýchlo, amatérsky improvizované zákony, chyba za chybou, opravy, novelizácie, ešte opravy ešte, ešte, ešte zákonov, ktoré ešte ani nezačali platiť, my sa na tomto teda podieľať nebudeme. Toľko za nás.
Ešte by som chcela, len taká otázočka možno. By ma zaujímalo, čo sa stane, lebo teda hovoríte aj, myslím si, že svojich kolegov, mojich kolegov z opozície ste ukecali na to, že bola by to katastrofa, kebyže toto neodhlasujú, bolo by to horšie. Ja by som chcela vedieť, ktoré ustanovenie, ktoré dnes nie je platné, je také, ktoré pomáha obsadiť teda viacej, viacej pohotovostí, ktoré tento prípad riešia. Lebo podľa mňa, jak som si to čítala, tak tam také nie je. A zaujímavé je, lebo to sú len také akože kozmetické opravy, ale celkovo si nemyslím.
Ešte, ešte dôležitá vec je tam napríklad, že môžu byť ambulancie v inom okrese, teda v tom istom okrese, ale inom mieste, ako je teda pevný bod. Ja som sa pýtala pani ministerky na výbore, že či je to myslené tak, že keď je niekde pevný bod v nejakom meste, či teda tento návrh zmeny hovorí o tom, že v rámci okresu môže byť ambulancia aj v inom meste, a teda lekár a tam, kde je lekár, a budú za ním pacienti dochádzať, alebo ambulancia zostáva, pevný bod zostáva a iba lekár príde z iného, z iného nejakého mesta, ale je tam teda v rámci spádového územia napísané. No, pani ministerka mi povedala, že je to tak, že pevný bod zostáva na mieste, ale mne to stále z tej legislatívy teda nie úplne tak vyplýva, nie je tam takto napísané a môže sa teda stať, že ten pevný, podľa mňa, keď by si niekto zmyslel, tak ten pevný bod teda nemusí byť v tom meste, kde, kde jednoducho bol plánovaný a môže byť aj inde. Tiež to nepovažujem za úplne šťastné riešenie, keď už sme sa teda rozhodli nejakú sieť, sieť vytvoriť, nejakú veľkosť toho oka vytvoriť a teraz to riešime takýmto spôsobom, takýmito zmenami a plus takými, že keď neni záujem 4 mesiace, tak ich úplne zrušíme.
No a ešte by ma zaujímalo, čo sa stane, keď napríklad prezident nájde chyby v tomto zákone a nepodpíše to a vráti to. Keď už, že, že ja len chcem poukázať na to, že či sa vám zdá takýto timing normálny. Keď bolo vyhlásené výberové konanie, tak tá vyhláška ministerstva alebo nariadenie ministerstva, ktoré hovorí o tom, koľko peňazí dostane organizátor, tak toto, toto nariadenie vstúpilo do platnosti 9 dní po tom, ako bolo ukončené výberové konanie. Čiže ľudia, ktorí sa hlásili do výberového konania, nevedeli, koľko za to dostanú peňazí. Teraz tu máme, že na poslednú chvíľu, je jednoducho polovica júna a od 1. 7. majú začať platiť nejaké zmeny, doslova na poslednú chvíľu tu šijeme horúcou ihlou zmeny, čo spôsobí obrovské množstvo chýb.
Toto je obrovská, obrovská chyba zdravotníckej politiky a to je politika, ktorá sa, lebo viete, lebo keď urobíme pri cestách chybu alebo pri nejakých iných veciach, okej, ale my sa tu bavíme že o zdraví ľudí, o životoch ľudí doslova. A robiť takýmto spôsobom zdravotnú politiku pre mňa je to nepochopiteľné.
Ja som nezažila výbor, kde by som dostala dopredu pozmeňováky. My tam máme vojnu, každý jeden zdravotnícky výbor začína vojnou o tom, že prečo dostávame pozmeňováky na poslednú chvíľu. Je treba povedať, že toto nie je štandardom na všetkých výboroch a na ostatných teda, ako mi bolo povedané, a je naozaj veľká ústretovosť, pani ministerka keď prišla, tak sme dostali tie jej návrhy pozmeňujúce vlastne dva týždne predtým, ako sa o tom rokovalo, to bolo raz. Ale veľmi veľké množstvo tých návrhov, ktoré sú takto dôležité, takto zásadné, dostávame v tej chvíli, keď o nich máme hlasovať, a ony keď sa v tom výbore už odhlasujú a zapracujú sa do tej legislatívy, tak už veľa sa s tým teda nedá robiť, ako dá sa tu ešte v pléne. Ale jednoducho ja len apelujem na to, aby takýmto spôsobom, aby sa nerobila takto tá zdravotná politika. Treba lepšie plánovať, nechávať si viac času hlavne na tú diskusiu, a teda aj tie zmeny robiť trošku s rozvahou. Lebo ja si teda nemyslím, že keď by sme neprijali tieto kozmetické úpravy, ktoré nejako zjednodušujú situáciu, lebo, lebo teda naozaj ste ju nezvládli, tak ja si nemyslím, že by to bola až taká katastrofa, ona je to totiž katastrofa celé a hlavne je teda katastrofou riadenie zdravotníckej politiky takýmto spôsobom.
Takže odo mňa toľko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán Hrnčiar, ja dúfam, že môžem úprimne, my sme sedeli na klube SaS a v podstate my sme počuli len tú vašu poslednú vetu o dilinovi z Trnavy. V tom momente sme sa všetci zdvihli, že, preboha, čo si to dovoľuje, a nastúpili sme sem, že ideme teraz bojovať. Potom sme sa od kolegov dozvedeli, že Igor Matovič povedal niečo podobné predtým a vy ste reagovali týmto spôsobom.
Ja by som vás chcela naozaj úprimne poprosiť, a vy to veď nakoniec určite sám aj cítite, aj dobre viete, ak vyčítate pánovi Matovičovi, že sa takýmto spôsobom správa, ak reagujete rovnako, o čo ste potom lepší? A naozaj si myslím, že jednak ste podpredseda parlamentu, bol ste predsedajúci, nemali by ste ani skákať do toho. Samozrejme, takisto nikto z nás by nemal takýto slovník používať, ale už keď niekto z nás uletí, predsa ten predsedajúci a podpredseda parlamentu, bolo by namieste, keby aspoň on sa udržal.
A ja to hovorím úprimne preto, lebo predstavme si, čo z tohoto majú ľudia. Dilino sem, dilino tam, kauza sem, kauza tam. Keď už ja to cítim, čo ja som chodiaca emócia, toto je strašné.
Ja vás chcem poprosiť, keď aj niekto z nás uletí, skúsme slušne a bavme sa o faktoch. Veď to sú jasne predložené papiere, dôkazy, tak vyjadrujem sa k nim a jednoducho trošku na úrovni. To už aj ja sama teda vás chcem poprosiť, aj keď niekto uletí, skúste sa udržať aspoň vy.
Ďakujem pekne.

Raz, dva, ide. (Povedané s úsmevom.) Ďakujem. Sa mi páči, keď opozícia diskutuje s opozíciou. Myslím to naozaj teraz, lebo však s kým iným by sme diskutovali, že?
Tak, Alan, poviem teda aspoň tebe, tá prvá časť, súhlas. Máme to mimochodom tiež v reforme, absolútny súhlas, ale myslím si, že tie ceny by mali byť odporúčané a nie teda dané nejak pevne zákonom, to vieš. A čo sa týka platového automatu, vieš, ono to je vec názoru. Ja mám pocit, že hovoríš o lekároch, ja hovorím aj o sestrách. Ja mám pocit, že platový automat spôsobil to, že neoplatí sa snažiť, lebo jednoducho stanovil také odmeny, na ktoré v sumáre tie nemocnice nemajú. Veď táto správa je toho dôkazom. Často na ne nemajú peniaze tí riaditelia nemocníc. Tým pádom nie je priestor odmeniť niekoho, kto sa viac snaží. Tak načo by si to robil? A pokiaľ teda hovoríš, že tí kvalitnejší teda majú, sú lepšie odmenení, ja neviem, nemám túto skúsenosť, nemám takúto spätnú väzbu, ale čo mám, je spätná väzba od sestier a tam toto neplatí. Tie sestry sú preto vyhoreté a ja si myslím, že toto bráni nejakým spôsobom, takýto príkaz a ten nedostatok peňazí.
Jaj, a to je dôležité, ja som totiž hovorila hlavne o tom, že sa to spravilo ako politické opatrenie, ako nákup hlasov, doslova politická korupcia, reklama a na základe toho teda niekto síce získal možno hlasy, ale nedal na to financie. Tie nemocnice na to nemajú peniaze a spôsobuje to následne tieto, tieto prostriedky. Čiže to je na diskusiu, že či automat áno, alebo nie. Ale určite sa zhodneme, že ak povie, povedia politici, že áno, tak by na to mali aj nejaké finančné prostriedky použiť alebo dať teda.
Takže odo mňa toľko a ďakujem ti za reakciu.

Ďakujem za slovo. Som slušne čakala, aby ste ma neposlali preč pred týmto davom. Zdravím kolegov.
Budem pokračovať vo svojom vystúpení, ktoré som teda začala pred prestávkou. Vrátim sa len krôčik krátko. Spomínala som niekoľkokrát, spomínala som niekoľkokrát problémy zdravotníckeho rezortu, a to, čo sa, teda jeden z najvážnejších problémov, ktoré sa opakujú a na ktoré NKÚ upozorňuje, je, že ak zriaďovatelia a manažment nevytvoria objektívne predpoklady, aby sa nemocnice nezadlžovali, aby dosahovali zisk, tak každá suma na akékoľvek oddlženie vlastne nesplní svoj účel.
Tu by som sa pristavila pri tejto časti správy, ktorá informuje o tom, že vynaložené náklady na poskytovanú zdravotnú starostlivosť takmer u všetkých poskytovateľoch boli vyššie, ako bola jej úhrada zdravotnými poisťovňami, pričom nákladovosť bola veľmi rozdielna medzi jednotlivými skupinami nemocníc a aj v ich rámci a pohybovala sa od 120 eur nákladov do 100 na 100 eur výkonov u štátnych nemocníc až po 98 na 100 eur u súkromných. Rozsah a podmienky dohodnutej zdravotnej starostlivosti sú závislé od vzájomnej dohody poskytovateľov a poisťovní. Nie celá poskytnutá zdravotná starostlivosť je poisťovňou uznaná a ani uznaná nie je vždy uhradená v plnej výške.
Tu by som sa rada pristavila preto, lebo toto je asi najčastejší argument, ktorý nejakým spôsobom zaznieva pri zadlžení nemocničného sektora, väčšinou, a teda štátnych nemocníc. Väčšinou je teda ten argument taký, že veď my od poisťovní dostávame menej, ako minieme. Čiže naše náklady na nejakú operáciu, na nejaký výkon sú vyššie, ako tie, ktoré dostávame od poisťovne. A toto má byť argument väčšinou teda buď politikov alebo dokonca vládnych politikov, ktorí majú zodpovednosť v rukách už teda skoro 12 rokov alebo dokonca viac ako dvanásť rokov. A zároveň si treba uvedomiť, že títo istí politici, vládni politici, majú v rukách Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá teda má väčšinový podiel na trhu 65 %, čím má naozaj obrovskú vyjednávaciu pozíciu, obrovskú silu. Zároveň tieto nemocnice, ktoré NKÚ označuje za stratové a aj reálne teda hlboko stratové sú, tak tieto nemocnice majú v zákone akúsi ochranu, pretože sú označené za koncové alebo za také, ktoré musia, musia jednoducho poisťovne zazmluviť, aj keby sa čo dialo, že neexistuje možnosť, že nezazmluvnia ich.
Tak vlastne to znamená, že ja keď robím nejakú operáciu, robím ju iba ja, lebo hovorí sa, že súkromníci to nerobia, lebo to sa neoplatí, tak v tom prípade iba štátne nemocnice niektoré robia také tie drahšie operácie, tak keď ju robím ako jediná a zároveň je v zákone napísané, že poisťovňa ma musí zazmluvniť a teda to musím mať zaplatené, tak mi, prosím vás pekne, niekto vysvetlite, ako je možné, že za to dostanem menej peňazí. Veď keď som pre niečo, čo je povinné monopolom, tak mám tak silnú vyjednávaciu pozíciu, ako nikto.
No a ja vám poviem, prečo je to možné a táto správa to dokazuje tým, že sa toto deje. Jediný dôvod, prečo sa toto deje, že napríklad z konkrétnych príkladov, že nejaká operácia stojí 120 eur a nemocnica dostane preplatené 80. Ten dôvod je taký, že šéf štátnej poisťovne je politický nominant a samozrejme aj šéf tej nemocnice je politický nominant a akonáhle by jeden z nich povedal, napríklad ten šéf nemocnice by povedal, no ale ty ma zadlžuješ, milá poisťovňa, ja ti za tieto peniaze robiť nebudem, tak je vymenený za niekoho, kto sa toľko neozýva. A takisto teda štátna poisťovňa s tou vyjednávacou silou, ona teda keď zazmluvní so svojím 65-percentným kmeňom, keď niekoho zazmluvní, tak tá nemocnica, samozrejme, prežije bez problémov. Tak takisto by tam teda bol priestor určite k dohode, ale znamenalo by to, samozrejme, oveľa väčší tlak na zdravotnícky rozpočet a na politikov, ktorí sú za toto zodpovední.
Ja často počúvam kolegov s ich argumentami a viem, že to teda nemyslia zle, ale ja sa snažím vždy ukazovať, že také tie naše nálepky, o ktorých tu aj budem hovoriť, také to zachraňovanie situácie naoko, ono to nerobí nič iné, len to pomáha tým, čeliť tomu tlaku, ktorým, ktorému by mali tí politici zodpovední za túto situáciu a nominanti zodpovední za túto situáciu čeliť, lebo potom si napríklad dovolia takú drzosť, že v takomto stave, o ktorom NKÚ informuje, kolega Alan Suchánek určite potvrdí, napríklad znížia poplatok za poistenca štátu na historické minimum v čase, keď máme najviac zadlžené poisťovne a ekonomike sa najviac darí, tak politici si zmyslia, že však prečo by sme to dávali do zdravotníctva, veď nedáme to na nejaké futbalové ihriská, vlaky zadarmo, prípadne niečo zadarmo rozdáme, budeme mať viac voličov. No a toto je teda ten dôsledok, ktorý to spôsobuje. Nemocnice sa nám zadlžujú stále viacej a tento argument, ktorí títo politici používajú, je teda iba udaním podľa mňa samým seba a nič viacej.
V správach sa nám, v správe sa nám v podstate opakujú, sa nám opakujú tie isté porušenia. Je to určite porušenie zákona o rozpočtových pravidlách. Takisto ten rozpočtovací proces je nereálny, formálny. Neexistuje jednotný systém riadenia rozpočtov, sledovania nákladov. Viem, že teraz na ministerstve teda je pokus o takéto riadenie. Ale myslím si, že ani zďaleka nevyzerá tak, ako by mal vyzerať. Počas sledovania manažment nehľadal rezervy, náklady rástli, osobné náklady počas sledovaného obdobia rástli o 24 % a spotreba materiálu o 18 %. Tak tuto by som sa len pozastavila, že čo je, to je až neuveriteľné, že aký asi rešpekt majú tí šéfovia nemocníc, tí nominanti, keď v takejto situácii sa takýmto tempom dokážu bez problémov zadlžiť. No a toto je zase spôsobené tým neustálym oddlžovaním a tým, že nijako sa netrestajú, ani sa nevyvodzujú ani len sankcie voči takýmto ľuďom a takémuto hospodáreniu.
Často sú v nemocniciach nevýhodné zmluvy. Dobrým príkladom je, čo ma zaskočilo, bol prenájom budovy Univerzitnej nemocnice Bratislava za dvojnásobné nájomné oproti trhovej cene. Tak to je asi jedna, asi najzadlženejšia nemocnica, akú máme, tak prečo by neplatila viac, ako musí. To je pre mňa neuveriteľné.
Príjmy nepokrývajú náklady. Opäť, to už som, o tom som už hovorila. Skoro žiadne investície neboli urobené v nemocniciach. Máme obrovský, obrovský investičný dlh. Obrovský znamená, že zdravotná technika nad 200-tisíc, v hodnote nad 200-tisíc, tak 68 % takejto techniky je už odpísanej a jedna štvrtina má viac ako dvadsať rokov. Tak na takýchto, na takejto technike my vyšetrujeme ľudí a od takejto techniky je závislé ich zdravie a život.
Veľmi často bolo netransparentné obstarávanie vo veľkej časti verejných súťaží. Stalo sa, že, alebo stávalo sa, že víťaz bola spoločnosť, ktorá stanovovala predpokladanú hodnotu zákazky na začiatku a takisto, že súťažné podklady si vyžiadali viacerí účastníci, vrátane výhradných dodávateľov danej zdravotníckej techniky, ale v ďalšom kroku už ponuku nepredložili, ale v závere robili subdodávateľa výhercom, čo je do očí bijúce. A toto NKÚ vyhodnotilo, že tam bolo možné predraženie 32 až 167 %. Tak keď sa ľudia pýtajú, kde sú tie peniaze v zdravotníctve a kde sú tie platy, tak napríklad tu sú. Takže často opakujúci sa problém, predražené nákupy celkovo.
Zodpovednosť za neplnenie rozpočtu, za rastúcu zadlženosť, za neodvedenie sociálnych odvodov, ako som už hovorila, je takmer žiadna, úplne minimálna. A tu musím zdôrazniť naopak, táto vláda robí opatrenia, kde odmeňuje tých, ktorí takýmto spôsobom hospodária. Veď ja teda mať, mať na zodpovednosť štátnu nemocnicu a snažím sa, sa snažím vyrovnane hospodáriť, tak si pripadám, že nie som úplne v poriadku. Lebo prečo by som to robila? Veď odmeňovaní sú iba tí, ktorí, ktorí jednoducho idú do dlhov, pretože, ako vieme, pozmeňujúcim návrhom narýchlo bolo schválené, že odvody, ktoré za svojich zamestnancov štátne nemocnice neodviedli, všetci ostatní zamestnávatelia musia, všetci podnikatelia musia, všetky ostatné štátne inštitúcie musia, ale nemocnice sú posvätné s takýmto riadením, tie za svojich zamestnancov neodvádzali dlhé roky odvody, tak tieto odvody boli, teda pokiaľ viem, sú teraz pod správou Slovenskej konsolidačnej, tuším? Jednoducho štátnej spoločnosti, ktorej v podstate nebudú musieť možno nikdy zaplatiť. Čiže zasa opäť bol nejakým spôsobom ten, ten tlak zjemnený na zodpovedných.
Ďalšie opatrenie, ktoré sme narýchlo schválili bez akejkoľvek diskusie, boli exekúcie. Vieme, že nemocnice a materiál, ktorý sa používa na ochranu zdravia ľudí, na liečenie, tak nemôže byť exekvovaný, ale mohli byť exekvované peniaze na účte, nejaké pohľadávky a tak ďalej, tak my sme pre istotu narýchlo schválili, aby, preboha, ani to nebolo možné. Lebo to, že nemocnice dlhé roky neplatia dodávateľom a že sú stá miliónov zadlžené, spôsobilo, že nakoniec sa dodávatelia teda ozvali na súd a išli bojovať za svoje práva, išli si vysúdiť aspoň to, čo sa dalo. No tak čo spraví minister? Sekne im po prstoch a povie si, že nedá sa. My, prečo by sme ich nevyvlastnili? Však my máme legislatívu v rukách. Ono to je možno silná páka, ale spôsobuje to opäť to, že tí, ktorí nehospodárili správne, sú ochránení a tí, ktorí tu držali nejakým spôsobom to zdravotníctvo, dodávali, je jedno, či zisky, nezisky, lebo na tomto sa dohodli dve strany, tak, tak jednoducho tí momentálne ťahajú za kratší koniec.
No takisto to plošné oddlžovanie, to takisto spomína správa NKÚ. Je, je plošné bez ohľadu na predošlé výsledky. Opäť ďalšia vec, ktorá nereflektuje to, ako sa hospodárilo predtým.
Platový automat som chcela spomenúť v tejto časti. Veľmi často sa teda, veľká časť nákladov sa, je spôsobená, samozrejme, platovým automatom, ktorý bol odhlasovaný. Je to opäť politické rozhodnutie, za ktoré si kúpil niekto politickú priazeň, ale nevykryl to v rozpočtoch nemocníc a toto má naozaj dlhodobý, dlhodobý negatívny efekt na hospodárenie nemocníc a myslím si, že aj na motiváciu tých riaditeľov hospodáriť v podstate vyrovnane, lebo keď vám takýto podraz urobí vláda a vy naozaj z toho neviete nejakým spôsobom vyžiť a neviete tieto peniaze zabezpečiť bez jej pomoci, tak už sa vám veľmi nechce ani riešiť nič iné.
Ešte sa vrátim k čiastkovej správe, k tej poslednej záverečnej, tretej, ktorá teda hodnotila nemocnice. Z toho zhrnutia by som spomenula. Kontrola bola zameraná na hospodárenie a nakladanie s majetkom zdravotníckych zariadení a uskutočnila sa v 38 nemocniciach s rozdielnymi organizačnými a vlastníckymi formami. Najväčšia pozornosť bola venovaná príspevkovým organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Nemocnice zriadené ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom obrany predstavovali 41 % z celkového počtu nemocníc daného typu pôsobiacich v Slovenskej republike. V roku 2015 vynaložili tieto nemocnice 78,64 % z celkových nákladov príspevkových organizácií štátu, získali 70,74 % výnosov a 83,44 platieb od zdravotných poisťovní. Tak to, čo nefunguje, je tento kolos, tieto čísla, 83,44 % platieb od zdravotných poisťovní.
Najväčší objem straty produkovali, samozrejme, štátne nemocnice. Kumulovaná strata týchto nemocníc dosiahla za obdobie rokov 2012 až ´15 sumu viac ako 355 miliónov. Vieme, že teraz už je to teda oveľa viacej. Napriek tomu, že bolo, teda prebehlo v roku 2011 oddlženie v sume 350 miliónov, ktorá, z ktorých rozhodujúca časť smerovala práve do týchto zadlžených nemocníc, ani výsledky hospodárenia nemocníc, ktoré patria samosprávnym krajom alebo mestám, sa svojou kvalitou príliš nelíšia od štátnych. Veľa problémov majú identických. Aj tieto nemocnice sú väčšinou stratové, nedosahujú plánované parametre hospodárenia, dokonca v niektorých ukazovateľoch hospodárenia ich výsledky boli ešte horšie, ako v iných kontrolovaných nemocniciach. Hospodárenie väčšiny transformovaných nemocníc skončilo ziskom, respektíve výsledok ich hospodárenia sa v priebehu kontrolovaného obdobia zlepšoval. Čiže tuto máme zmenu, ak boli nemocnice transformované, tak to správanie vedenia bolo úplne iné. Súkromné nemocnice, ktoré boli predmetom kontroly v tretej etape, boli ziskové.
Najvyšší kontrolný úrad kontrolou vo všetkých nemocniciach preukázal priamu súvislosť medzi úrovňou riadenia, kontrolou rozpočtových zdrojov a majetku a medzi dosahovanými hospodárskymi výsledkami. Vo všeobecnosti možno povedať, že úroveň riadenia a kontroly je nedostatočná vo väčšine štátnych a samosprávnych nemocníc, úroveň riadenia a kontroly. Riadenie a kontrolu má na starosti štát. Úplne iný prístup, alebo teda nastavenie pravidiel, hej? Vo svojich nemocniciach samozrejme.
Úplne iný prístup k riadeniu rozpočtu a k nakladaniu s majetkom zistila kontrola v transformovaných akciových spoločnostiach, predovšetkým v súkromných nemocniciach. Tieto nemocnice robia prirodzene svoje operatívne a strategické rozhodnutia výlučne na základe rozsiahlych finančných analýz všetkých činností, ktoré umožňujú sledovanie výkonnosti a ich optimalizáciu na všetkých úrovniach. Väčšina štátnych nemocníc toto vôbec nerobí.
Významnou súčasťou riadenia je centrálny controlling a neustále vyhodnocovanie prínosov prijatých opatrení. V prípade, že zriaďovateľ má viaceré nemocnice, riadi tieto subjekty ako sieť s vysokou mierou centralizácie, vrátane nákupu liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, či zdravotníckej techniky, pričom profituje z hromadného obstarávania. Významným prvkom finančného riadenia súkromných nemocníc je hodnotenie profitability, keď sa vyhodnocuje výkonnosť každej nemocnice a jej jednotlivých, a jej jednotlivých oddelení a odborností. Kontrola zistila rozdielny prístup k obstarávaniu zdravotníckej techniky súkromného poskytovateľa v štátnych či samosprávnych nemocniciach, kontrolóri zistili v tomto procese množstvo problémov. Takéto problémy sa však pri obstarávaní v súkromných nemocniciach nevyskytujú alebo vyskytujú minimálne.
Pri nákupe zdravotníckej techniky pre súkromné nemocnice vlastníci dosahovali výrazné úspory financií, a to najmä centralizáciou nákupov, vylúčením sprostredkovateľov a významnou redukciou záväzkov po lehote splatnosti, platobná disciplína sa zvýšila, spoľahlivosť nemocníc takisto, ako nákupcov, pričom vlastne tým pádom odpadli nejaké dodatočné prirážky, prípadne nemocnice získali ďalšie zľavy. Všetky tieto opatrenia boli niekoľkokrát navrhované, niekoľkokrát diskutované, dokonca niekoľkokrát sľubované. Okrem akej-takej centralizácie nákupu si myslím, že je tam ešte teda veľa rezerv a ešte, ešte je kde zamakať.
Takisto kontrola ukázala nezohľadňovanie a tým aj neuhrádzanie nákladov na poskytnuté zdravotné výkony. Toto považuje NKÚ za jednu z hlavných príčin zadlžovania nemocníc. Takže povedzme si ešte raz, NKÚ za jednu z hlavných príčin považuje to, že poisťovne, teda aj najväčšia štátna poisťovňa s najväčšou vyjednávacou silou neplatia dosť štátnym nemocniciam, čiže štátny manažér štátnemu manažérovi. Obe spadajúce pod ministra zdravotníctva.
Tak ja už teda neviem, že či ako, už keď to povie Najvyšší kontrolný úrad, my to opakujeme, používa sa to ako bežný argument, no asi je treba niečo zmeniť v tomto. Kontrola v tejto súvislosti zistila výrazne rozdielnu nákladovosť zdravotníckych výkonov medzi jednotlivými skupinami nemocníc, ale aj vo vnútri danej skupiny. Kým štátne nemocnice vynaložili na sto eur zdravotníckych výkonov v priemere 122, v prípade akcioviek transformovaných to bolo priemerne 111 na 100 eur, u samosprávnych to bolo 114 eur a u súkromných 98 eur. Čiže aj tie náklady na každých sto eur kolíšu a opäť pri súkromných nemocniciach sú najnižšie. Bez ohľadu na vlastnícky typ nemocnice, tam, kde sa aspoň čiastočne využil manažérsky prístup k riadeniu a systematická kontrola, nákladovosť zdravotníckych výkonov bola priaznivejšia. Príkladom môže byť Ľubovnianska nemocnica, nezisková organizácia s nákladmi 92 eur alebo Štátny národný onkologický ústav v Bratislave s nákladmi 95 eur na 100 eur poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Ja som chcela dať aj pozitívny príklad. Tieto nemocnice sledujú náklady podľa jednotlivých stredísk, ktorým vznikli, operatívne reagujú na vývoj, prijímajú rôzne opatrenia vedúce k znižovaniu nákladov na lieky a zdravotnícky materiál a podobne.
Ja tu mám ešte nejakých pár slov, ale nechám to na neskôr, lebo už my dochádza čas.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, hlásili, že ešte vám 2,5 minúty ukrátili, takže ak vám stačia, tak vám ich poskytujem.
Nech sa páči.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Pekne, pekne. Ďakujem, dobre.
Tak budem aspoň kúštik pokračovať ešte. Chcem teda povedať, že veci, ktoré som teraz čítala, sa opakujú už niekoľko rokov. Myslím si, že ani NKÚ neupozorňuje úplne prvýkrát a keďže, ako som povedala, robí si svoju prácu dobre, myslím si, že táto vláda mala už niekoľkokrát príležitosť urobiť zmeny. Verím, že teda jedného dňa k tomu naozaj príde, čím skôr, tým lepšie, lebo na to doplácame všetci.
Chcem sa trošku pochváliť. Musím povedať, že táto správa potvrdila naše opatrenie z reformy, zdravotníckej reformy SaS, ktorú robíme. Hlavne, čo reflektujem, potreba riadenia ako siete, centrálne obstarávanie, jednotné výkazníctvo, ekonomický systém, nemocničný systém, stanovenie kritérií kvality, kvantity, prehodnocovanie pravidelné, takisto porovnávanie, zverejňovanie a kontrola, kontrola, kontrola. Mám pocit, že v tých štátnych nemocniciach a organizáciách ako by bolo jedno, kto čo robí a akoby nikoho nezaujímali výsledky a keď teda sa na niečo príde, tak robia sa len opatrenia, aby sa teda čo najviac zmiernil dopad.
Ďalšie opatrenia, ktoré takisto si myslím, že sú veľmi potrebné, sú guidelines, teda nejaké postupy štandardné, štandardizované. Osobná zodpovednosť manažérov a nieže ich teda odmeníme tým, že ich dáme na lepšie miesto, ako to u štátnej správe býva. Toto by súkromník asi nerobil. Určite je potrebná elektronizácia zdravotníctva a keď to celé tak čítam a zhodnocujem, mňa stále dokola napadá, ako to, že na toto všetko súkromník nepotrebuje zákon, ani kontrolu a správu NKÚ, tá motivácia je prirodzená. Tieto všetky veci, veď si predstavte, čokoľvek z toho som čítala, je nemysliteľné, aby to robil ktokoľvek vo svojej vlastnej firme, vo svojom podniku. Keď mám tam nešikovného manažéra, nedám ho vyššie, keď nevychádzam, tak jednoducho budem si nejakým spôsobom prepočítavať, koľko čo stojí, nebudem robiť veci, ktoré, kde sa zadlžím a nebudem súhlasiť s takou cenou, ktorá ma bude zadlžovať a na základe ktorej potom nebudem vedieť dávať výplaty a kde budem mať nešťastných zamestnancov. To, to sú siahodlhé dôsledky a súkromník na toto nepotrebuje žiadny zákon a ani príkaz, ani nejakú kontrolu, je to prirodzená, tá motivácia a áno, tá motivácia je zisk.
A ja to hovorím naschvál preto, aby sme si uvedomili, že zisk vie štát regulovať. Vie. Štát má v rukách legislatívu, vie ho regulovať. Čo ale regulovať nevie, ako sa za posledné roky ukazuje, je plytvanie politických nominantov, odhaduje sa až na 1,5 miliardy eur. Čiže ja si myslím, že úloha štátu je tvorba pravidiel, tvorba legislatívy, regulácia, dôsledná kontrola, vynucovanie pravidiel, ktoré platia pre všetkých rovnako bez ohľadu na vlastníctvo a na nominantov. Myslím, že táto správa je jasným dôkazom, že štát nemá nakupovať zdravotnú starostlivosť, ani prevádzkovať nemocnice a už vôbec nie nemocnice a zároveň poisťovne.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujeme veľmi pekne.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Pretože potom to má takýto dopad.

Ďakujem veľmi pekne. Začnem vetou, ktorú som sa naučila od svojho váženého kolegu Eugena Jurzycu, pochopením toho, že efektivita je najväčšie bohatstvo našej krajiny, najväčšie bohatstvo Slovenska. My tu nenájdeme zrejme ani ropu, ani, ani zlato, ani striebro, ani nijaké zásoby plynu. Čiže jediné, vďaka čomu môžme byť bohatší, je zvyšovať efektivitu a teda v našej pozícii je, pozícii najmä efektivitu vynakladaných verejných financií. O toto sa stáva útvar Hodnoty za peniaze ex ante, teda pred skutkom a ex post práve Najvyšší kontrolný úrad. Toto je, tá efektivita je jediný zdroj peňazí, ktorý v podstate nemusíme nikomu zobrať, ktorý napríklad, ak chcem zvýšiť plat sestričkám, nemusím to zobrať učiteľom alebo z iného rezortu, pretože toto, ak budeme efektívni, akoby tie peniaze doslova vykopeme spod zeme. Myslím si, že práve z tohto dôvodu je veľmi kľúčová práca Najvyššieho kontrolného úradu a chcem z tohto miesta povedať, že si myslím, že si ju robí veľmi dobre a poďakovať sa za túto správu.
Táto správa a zistenia NKÚ sú naozaj v tejto dobe pritakávačov a kúpenej spravodlivosti, myslím si, vždy osviežením a tiež sa čudujem kolegom, najmä kolegom z vládnej koalície, že tu nesedia a nepočúvajú spätnú väzbu na svoje vládnutie, pretože toto už nie je spätná väzba opozície, toto nie je spätná väzba občanov nahnevaných, toto je spätná väzba odborníkov s podkladmi, s číslami, s konkrétnymi tvrdeniami. A nie je tu nikto, kto by dokázal vyvrátiť tieto tvrdenia, prípadne vysvetliť a dokonca tu nie je nikto ani, kto má o to záujem, čo potvrdzuje slová mojej kolegynky Veroniky Remišovej a kolegu Baránika, že zrejme teda nejde o pochybenia, lebo ak sa pomýlim a vyplynie z toho niečo nemilé, tak to sa snažím ospravedlniť. Ak sa nepomýlim a je to zámer, tak to vyzerá presne tak, ako to teraz vyzerá v tejto sále.
Čo sa týka správy, oceňujem najmä dôraz na nutnosť prepojenia zdrojov financovania na kvalitu, napríklad pri vzdelávaní v školstve je to takto, ale naprieč celou správou sa teda tiahne nejaký ten dôraz na efektivitu a vynakladanie zdrojov až teda, až keď budeme efektívnejší. Tiež čo mňa šokovalo, je vidieť, ako sa štát zúfalo drží nejakého majetku. Je to napríklad v prípade hydromeliorácií, pardon ťažké slovo, hydromeliorácií, kde ste mohli vidieť fotografie majetku tejto štátnej firmy, naozaj sú doslova hrôzostrašné a o to hrôzostrašnejšie sú potom dotácie, ktoré do tejto firmy sú nalievané a ja si nemôžem pomôcť, ale pripomína mi to štátne nemocnice a bojím sa, že ak to takýmto, takto pôjde ďalej, tak fotky štátnych nemocníc budú veľmi podobné tým, ktoré sme mohli vidieť v tejto správe. Myslím si, že správa Najvyššieho kontrolného úradu je doslova dôkazom katastrofálnych manažérskych zručností, ak teda nejde o vždy o zámerné podvody, tak v iných prípadoch ide napríklad o katastrofálne riadenie a môj rezort, ako viete, ktorému sa venujem, je rezort zdravotníctva a teda na základe tejto správy musím pochváliť vládnu koalíciu, že povolala krízového manažéra do zdravotníctva, pretože je tam viac ako namieste. No škoda, že nakoniec vlastne sme zistili, že zdravotníctvo nebolo až takou prioritou, pretože ho, tohto krízového manažéra potom použili na, povedzme to, iné potreby na chvíľu.
Takže venovala by som sa teda rezortu zdravotníctva, kde správa upozorňuje najmä na kvázi princípy riadenia. Hovorí o riziku ďalšieho zadlžovania zdravotníckeho sektora a presne hovorí, že ak sa neuvedú do riadenia nemocníc princípy riadenia založené na permanentnom hodnotení finančného hospodárenia a prijímania adekvátnych opatrení, ani súčasný projekt oddlžovania nemocníc nemusí priniesť očakávané výsledky. No mám déja vu, toto už ako keby som niekde počula.
V ďalšej časti o hospodárení nemocníc správa hovorí, hovorí o systémových problémoch zdravotníckej politiky. Ide o spôsob hospodárenia nemocníc, jeho dodržiavanie a kontrola, ktoré sa prejavujú. V stratovom hospodárení nemocníc až 53 % kontrolovaných nemocníc hospodárilo so stratou, pričom najvyššie straty produkovali štátne nemocnice. Sú to príspevkové organizácie ministerstva zdravotníctva alebo ministerstva obrany. A stratové boli aj nemocnice patriace samospráve. Zadlženosť je založená už v samotnom spôsobe tvorby a schvaľovaní nereálnych rozpočtov. Parametre rozpočtov nezodpovedajú reálnemu trendu predchádzajúceho vývoja zadlžených nemocníc. Za nedodržanie rozpočtových pravidiel nie sú vyvodzované takmer žiadne sankcie, zodpovednosť za neplnenie rozpočtu je uplatňovaná minimálne. Myslím si, že tento bod je veľmi dôležitý. Kontrola rozpočtového a finančného riadenia zo strany zriaďovateľov je v rozhodujúcej časti štátnych a samosprávnych nemocníc buď minimálna alebo formálna, pričom zriaďovatelia majú vlastnú mieru zodpovednosti za nedostatočnú kvalitu rozpočtov. Absentuje manažérsky prístup k riadeniu rozpočtu, je tu nízka miera uplatnenia controllingu. Riziko rozpočtového provizória v samosprávnych nemocniciach narastá a kvalitatívne odlišný je prístup k riadeniu rozpočtov finančných plánov v transformovaných zariadeniach a v zariadeniach, ktoré vlastnia alebo riadia súkromné spoločnosti.
No ak, opakujem znova, opakuje to aj správa, ak zriaďovatelia a manažment nevytvoria objektívne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa, nechcem byť drzý, ale asi vy budete mať toho viacej. Môžem si dovoliť vás prerušiť?

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
77.
Neuveríte, ale čakala som to.

Danko Andrej, predseda NR SR
Áno? Asi máte viacej toho, ako pár minút, hej?

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
79.
Hej, hej, mám viacej, môžme pokračovať o druhej.

Ďakujem pekne. Simi, ďakujem za vystúpenie. A ja by som ťa len čiastočne doplnila a možno ešte jednou otázkou. Ale ešte predtým, ak dovolíš, tak by som rada poznamenala, že z môjho pohľadu jednak rezidenčný program považujem za veľmi správny. Myslím si, že treba ho podporiť, to si myslím, že si myslíš aj ty, a, samozrejme, a ale zároveň považujem za správne, ak teda nie sú dodržané nejaké pravidlá a štát, tá konkrétna lekárka, lekár stál už nejaké peniaze, tak považujem za správne aj nejaký druh sankcií.
A teraz tvoj argument bol, že v Čechách sankcie nie sú. Ja si ale myslím, že nie je cesta teraz nechať štátny rozpočet míňať koľkokoľvek a bez akýchkoľvek postihov, ak nie sú dodržané dohody, lebo v Čechách to tak robia. A možno by mohlo byť riešením to, čo napríklad navrhujeme my v zdravotníckej reforme, že ako pri štúdiu, že keď niekto študuje na Slovensku a odíde do inej krajiny, tak potom z jeho budúcich daní každý jeden musí zaplatiť to štúdium. To znamená, ak zostane na Slovensku, tak z daní mu bude odrátaná tá cena toho študijného odboru, ak by išiel do Čiech, tak musí zo svojho zárobku posielať naspäť na Slovensko peniaze. Toto len ako jedno z riešení a možno by sa to dalo aj v tejto situácii použiť. Považujem to za správne, lebo keď niekto tvorí hodnoty tu, tak, samozrejme, aj to vzdelanie aj iné veci mu môžu byť umožnené.
To, čo som chcela doplniť, je otázka, aj Simona na to narážala, čo sa týka matiek a rezidenčného programu, viem, že tam bol aj problém, ako by, či si matka môže dovoliť v podstate byť na materskej napríklad s jedným, s dvoma deťmi, aby sa nestalo to, že keď nedodrží tých päť rokov, siedmich, aby potom neplatila 5-tisíc za každý rok. Videla som ale v zákone, že niečo také tam je, že je vyškrtnutá tá materská... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Haló, ide, raz, dva. Dobre.
Ja som sa prihlásila, len aby som dokončila svoj príspevok predtým, kde som teda nestihla povedať všetko. Nebudem opakovať to, čo už ste počuli, jednak by to bolo zbytočné, jednak vás nechcem nudiť.
Ale musím teda, aby to malo nejaký kontext, zopakovať aspoň to, čo teraz idem čítať, a to je profil objednávateľa vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky. Podľa Jozefa Šáteka, bývalého riaditeľa Úradu boja proti korupcii: „Dvojnásobná úkladná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice M. Kušnírovej sa javí ako dlhodobo pripravovaná, zorganizovaná a zrealizovaná na vysokej profesionálnej úrovni. Hlavným motívom dvojnásobnej vraždy je novinárska práca Jána Kuciaka. Pre neexistenciu iných poznatkov z osobného či rodinného prostredia alebo chýbajúce náznaky náhodnosti konania páchateľov je možné takmer stopercentne vylúčiť iný motív. Čítaním Kuciakových novinárskych článkov som podvedome cítil postupne narastajúci stupeň jeho ohrozenia. Najprv na zdraví, vyhrážanie sa, ktorý v konečnej fáze dosiahol maximálnu úroveň, akútne ohrozenie jeho života, čo kat aj vykonal.
Som presvedčený o tom, že ide o politickú vraždu, pretože Ján Kuciak písal o nefunkčnosti a závažných pochybeniach štátneho systému. O ústavných činiteľoch, politikoch, štátnych úradníkoch a ich utajovaných prepojeniach s parazitujúcimi podnikateľmi a členmi organizovaného zločinu, o prerastajúcej korupcii, klientelizme do všetkých oblastí a na všetkých úrovniach našej spoločnosti.
Objednávateľa vraždy je možné charakterizovať ako osobu so silným pocitom príslušnosti k elite, to znamená s pocitom nadradenosti a výnimočnosti. Žije v prepychu, takže má dosť peňazí na zaplatenie profesionálneho zabijaka s vysokou inteligenciou a výrazným prepadom tej emocionálnej. Súcit s iným človekom mu nič nehovorí, nezaváha pri rozhodovaní, či obetuje jedinca namiesto seba za skupinu jemu podobných alebo celý jeho svet. Novinári sú len paraziti, dotieravý hmyz znepríjemňujúci ich bohémsky život.
Situácia, keď majú byť niektorí predstavitelia polície sami objektmi vyšetrovania a zároveň rozhodujú o vyšetrovaní, je naďalej neudržateľná. Bez jej zásadnej personálnej očisty nie je možné zabezpečiť a vykonať rýchle, objektívne a komplexné vyšetrenie dvojnásobnej vraždy. Ani vyšetrovanie závažných a rozsiahlych prípadov hospodárskej kriminality, o ktorých vo svojich článkoch písal zavraždený novinár Ján Kuciak.“
Ja sa chcem spýtať, toto boli naozaj že slová človeka, ktorý sa vyzná, predtým, ako viete, som spomínala iné veci, je na vás teraz, kolegovia z vládnej koalície, naozaj vyvíjaný tlak, ja si myslím, že oprávnene. Ja sa chcem spýtať konkrétnych mien, ako sa cítia v tejto vláde, konkrétne pána ministra Druckera, nové pani ministerky Laššáková, Kalavská, ako sa cítite, keď toto počúvate, čo všetko v podstate pomáhate zakryť.
Chcem sa takisto spýtať jednotlivých poslancov, pani Žitňanská, pani Bašistová, pán Kresák, myslím, že, pán Farkašovský, na vás sa obracali dokonca protestujúci vonku, či naozaj sa v tejto sále nenájdu štyria statoční, stačí štyria statoční a tí traja, s ktorými všetci rátame, aby zostali čestní alebo aby boli čestní, ktorí by jednoducho nechali ľudí, aby znova povedali, kto má mať moc v tomto štáte.
Toto je schôdza k vysloveniu dôvery tejto vláde. Myslím si, že každý, kto jej dá hlas, sa podpíše pod zúfalstvo a hnev ľudí a pod činy, ktoré doteraz táto vláda nevyšetrila. Pochybujem, že sa to niekedy vyšetrí, lebo si myslím, že odvaha vyzerá inak. Odvahou je nominovať nielen čestného ministra, ale vymeniť aj posty, ako je policajný prezident, generálny prokurátor, špeciálny prokurátor, riaditeľ NAKA, riaditeľ protikorupčnej jednotky, riaditeľ policajnej inšpekcie. Takto by sa zachovali odvážni politici. Mám obavu, že takto sa nezachová súčasná vládna koalícia, a preto si myslím, že by sme mali dať ľuďom možnosť zvoliť si tých, ktorí odvážni dokážu byť.
Ďakujem pekne.