Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Som slušne čakala, aby ste ma neposlali preč pred týmto davom. Zdravím kolegov.
Budem pokračovať vo svojom vystúpení, ktoré som teda začala pred prestávkou. Vrátim sa len krôčik krátko. Spomínala som niekoľkokrát, spomínala som niekoľkokrát problémy zdravotníckeho rezortu, a to, čo sa, teda jeden z najvážnejších problémov, ktoré sa opakujú a na ktoré NKÚ upozorňuje, je, že ak zriaďovatelia a manažment nevytvoria objektívne predpoklady, aby sa nemocnice nezadlžovali, aby dosahovali zisk, tak každá suma na akékoľvek oddlženie vlastne nesplní svoj účel.
Tu by som sa pristavila pri tejto časti správy, ktorá informuje o tom, že vynaložené náklady na poskytovanú zdravotnú starostlivosť takmer u všetkých poskytovateľoch boli vyššie, ako bola jej úhrada zdravotnými poisťovňami, pričom nákladovosť bola veľmi rozdielna medzi jednotlivými skupinami nemocníc a aj v ich rámci a pohybovala sa od 120 eur nákladov do 100 na 100 eur výkonov u štátnych nemocníc až po 98 na 100 eur u súkromných. Rozsah a podmienky dohodnutej zdravotnej starostlivosti sú závislé od vzájomnej dohody poskytovateľov a poisťovní. Nie celá poskytnutá zdravotná starostlivosť je poisťovňou uznaná a ani uznaná nie je vždy uhradená v plnej výške.
Tu by som sa rada pristavila preto, lebo toto je asi najčastejší argument, ktorý nejakým spôsobom zaznieva pri zadlžení nemocničného sektora, väčšinou, a teda štátnych nemocníc. Väčšinou je teda ten argument taký, že veď my od poisťovní dostávame menej, ako minieme. Čiže naše náklady na nejakú operáciu, na nejaký výkon sú vyššie, ako tie, ktoré dostávame od poisťovne. A toto má byť argument väčšinou teda buď politikov alebo dokonca vládnych politikov, ktorí majú zodpovednosť v rukách už teda skoro 12 rokov alebo dokonca viac ako dvanásť rokov. A zároveň si treba uvedomiť, že títo istí politici, vládni politici, majú v rukách Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá teda má väčšinový podiel na trhu 65 %, čím má naozaj obrovskú vyjednávaciu pozíciu, obrovskú silu. Zároveň tieto nemocnice, ktoré NKÚ označuje za stratové a aj reálne teda hlboko stratové sú, tak tieto nemocnice majú v zákone akúsi ochranu, pretože sú označené za koncové alebo za také, ktoré musia, musia jednoducho poisťovne zazmluviť, aj keby sa čo dialo, že neexistuje možnosť, že nezazmluvnia ich.
Tak vlastne to znamená, že ja keď robím nejakú operáciu, robím ju iba ja, lebo hovorí sa, že súkromníci to nerobia, lebo to sa neoplatí, tak v tom prípade iba štátne nemocnice niektoré robia také tie drahšie operácie, tak keď ju robím ako jediná a zároveň je v zákone napísané, že poisťovňa ma musí zazmluvniť a teda to musím mať zaplatené, tak mi, prosím vás pekne, niekto vysvetlite, ako je možné, že za to dostanem menej peňazí. Veď keď som pre niečo, čo je povinné monopolom, tak mám tak silnú vyjednávaciu pozíciu, ako nikto.
No a ja vám poviem, prečo je to možné a táto správa to dokazuje tým, že sa toto deje. Jediný dôvod, prečo sa toto deje, že napríklad z konkrétnych príkladov, že nejaká operácia stojí 120 eur a nemocnica dostane preplatené 80. Ten dôvod je taký, že šéf štátnej poisťovne je politický nominant a samozrejme aj šéf tej nemocnice je politický nominant a akonáhle by jeden z nich povedal, napríklad ten šéf nemocnice by povedal, no ale ty ma zadlžuješ, milá poisťovňa, ja ti za tieto peniaze robiť nebudem, tak je vymenený za niekoho, kto sa toľko neozýva. A takisto teda štátna poisťovňa s tou vyjednávacou silou, ona teda keď zazmluvní so svojím 65-percentným kmeňom, keď niekoho zazmluvní, tak tá nemocnica, samozrejme, prežije bez problémov. Tak takisto by tam teda bol priestor určite k dohode, ale znamenalo by to, samozrejme, oveľa väčší tlak na zdravotnícky rozpočet a na politikov, ktorí sú za toto zodpovední.
Ja často počúvam kolegov s ich argumentami a viem, že to teda nemyslia zle, ale ja sa snažím vždy ukazovať, že také tie naše nálepky, o ktorých tu aj budem hovoriť, také to zachraňovanie situácie naoko, ono to nerobí nič iné, len to pomáha tým, čeliť tomu tlaku, ktorým, ktorému by mali tí politici zodpovední za túto situáciu a nominanti zodpovední za túto situáciu čeliť, lebo potom si napríklad dovolia takú drzosť, že v takomto stave, o ktorom NKÚ informuje, kolega Alan Suchánek určite potvrdí, napríklad znížia poplatok za poistenca štátu na historické minimum v čase, keď máme najviac zadlžené poisťovne a ekonomike sa najviac darí, tak politici si zmyslia, že však prečo by sme to dávali do zdravotníctva, veď nedáme to na nejaké futbalové ihriská, vlaky zadarmo, prípadne niečo zadarmo rozdáme, budeme mať viac voličov. No a toto je teda ten dôsledok, ktorý to spôsobuje. Nemocnice sa nám zadlžujú stále viacej a tento argument, ktorí títo politici používajú, je teda iba udaním podľa mňa samým seba a nič viacej.
V správach sa nám, v správe sa nám v podstate opakujú, sa nám opakujú tie isté porušenia. Je to určite porušenie zákona o rozpočtových pravidlách. Takisto ten rozpočtovací proces je nereálny, formálny. Neexistuje jednotný systém riadenia rozpočtov, sledovania nákladov. Viem, že teraz na ministerstve teda je pokus o takéto riadenie. Ale myslím si, že ani zďaleka nevyzerá tak, ako by mal vyzerať. Počas sledovania manažment nehľadal rezervy, náklady rástli, osobné náklady počas sledovaného obdobia rástli o 24 % a spotreba materiálu o 18 %. Tak tuto by som sa len pozastavila, že čo je, to je až neuveriteľné, že aký asi rešpekt majú tí šéfovia nemocníc, tí nominanti, keď v takejto situácii sa takýmto tempom dokážu bez problémov zadlžiť. No a toto je zase spôsobené tým neustálym oddlžovaním a tým, že nijako sa netrestajú, ani sa nevyvodzujú ani len sankcie voči takýmto ľuďom a takémuto hospodáreniu.
Často sú v nemocniciach nevýhodné zmluvy. Dobrým príkladom je, čo ma zaskočilo, bol prenájom budovy Univerzitnej nemocnice Bratislava za dvojnásobné nájomné oproti trhovej cene. Tak to je asi jedna, asi najzadlženejšia nemocnica, akú máme, tak prečo by neplatila viac, ako musí. To je pre mňa neuveriteľné.
Príjmy nepokrývajú náklady. Opäť, to už som, o tom som už hovorila. Skoro žiadne investície neboli urobené v nemocniciach. Máme obrovský, obrovský investičný dlh. Obrovský znamená, že zdravotná technika nad 200-tisíc, v hodnote nad 200-tisíc, tak 68 % takejto techniky je už odpísanej a jedna štvrtina má viac ako dvadsať rokov. Tak na takýchto, na takejto technike my vyšetrujeme ľudí a od takejto techniky je závislé ich zdravie a život.
Veľmi často bolo netransparentné obstarávanie vo veľkej časti verejných súťaží. Stalo sa, že, alebo stávalo sa, že víťaz bola spoločnosť, ktorá stanovovala predpokladanú hodnotu zákazky na začiatku a takisto, že súťažné podklady si vyžiadali viacerí účastníci, vrátane výhradných dodávateľov danej zdravotníckej techniky, ale v ďalšom kroku už ponuku nepredložili, ale v závere robili subdodávateľa výhercom, čo je do očí bijúce. A toto NKÚ vyhodnotilo, že tam bolo možné predraženie 32 až 167 %. Tak keď sa ľudia pýtajú, kde sú tie peniaze v zdravotníctve a kde sú tie platy, tak napríklad tu sú. Takže často opakujúci sa problém, predražené nákupy celkovo.
Zodpovednosť za neplnenie rozpočtu, za rastúcu zadlženosť, za neodvedenie sociálnych odvodov, ako som už hovorila, je takmer žiadna, úplne minimálna. A tu musím zdôrazniť naopak, táto vláda robí opatrenia, kde odmeňuje tých, ktorí takýmto spôsobom hospodária. Veď ja teda mať, mať na zodpovednosť štátnu nemocnicu a snažím sa, sa snažím vyrovnane hospodáriť, tak si pripadám, že nie som úplne v poriadku. Lebo prečo by som to robila? Veď odmeňovaní sú iba tí, ktorí, ktorí jednoducho idú do dlhov, pretože, ako vieme, pozmeňujúcim návrhom narýchlo bolo schválené, že odvody, ktoré za svojich zamestnancov štátne nemocnice neodviedli, všetci ostatní zamestnávatelia musia, všetci podnikatelia musia, všetky ostatné štátne inštitúcie musia, ale nemocnice sú posvätné s takýmto riadením, tie za svojich zamestnancov neodvádzali dlhé roky odvody, tak tieto odvody boli, teda pokiaľ viem, sú teraz pod správou Slovenskej konsolidačnej, tuším? Jednoducho štátnej spoločnosti, ktorej v podstate nebudú musieť možno nikdy zaplatiť. Čiže zasa opäť bol nejakým spôsobom ten, ten tlak zjemnený na zodpovedných.
Ďalšie opatrenie, ktoré sme narýchlo schválili bez akejkoľvek diskusie, boli exekúcie. Vieme, že nemocnice a materiál, ktorý sa používa na ochranu zdravia ľudí, na liečenie, tak nemôže byť exekvovaný, ale mohli byť exekvované peniaze na účte, nejaké pohľadávky a tak ďalej, tak my sme pre istotu narýchlo schválili, aby, preboha, ani to nebolo možné. Lebo to, že nemocnice dlhé roky neplatia dodávateľom a že sú stá miliónov zadlžené, spôsobilo, že nakoniec sa dodávatelia teda ozvali na súd a išli bojovať za svoje práva, išli si vysúdiť aspoň to, čo sa dalo. No tak čo spraví minister? Sekne im po prstoch a povie si, že nedá sa. My, prečo by sme ich nevyvlastnili? Však my máme legislatívu v rukách. Ono to je možno silná páka, ale spôsobuje to opäť to, že tí, ktorí nehospodárili správne, sú ochránení a tí, ktorí tu držali nejakým spôsobom to zdravotníctvo, dodávali, je jedno, či zisky, nezisky, lebo na tomto sa dohodli dve strany, tak, tak jednoducho tí momentálne ťahajú za kratší koniec.
No takisto to plošné oddlžovanie, to takisto spomína správa NKÚ. Je, je plošné bez ohľadu na predošlé výsledky. Opäť ďalšia vec, ktorá nereflektuje to, ako sa hospodárilo predtým.
Platový automat som chcela spomenúť v tejto časti. Veľmi často sa teda, veľká časť nákladov sa, je spôsobená, samozrejme, platovým automatom, ktorý bol odhlasovaný. Je to opäť politické rozhodnutie, za ktoré si kúpil niekto politickú priazeň, ale nevykryl to v rozpočtoch nemocníc a toto má naozaj dlhodobý, dlhodobý negatívny efekt na hospodárenie nemocníc a myslím si, že aj na motiváciu tých riaditeľov hospodáriť v podstate vyrovnane, lebo keď vám takýto podraz urobí vláda a vy naozaj z toho neviete nejakým spôsobom vyžiť a neviete tieto peniaze zabezpečiť bez jej pomoci, tak už sa vám veľmi nechce ani riešiť nič iné.
Ešte sa vrátim k čiastkovej správe, k tej poslednej záverečnej, tretej, ktorá teda hodnotila nemocnice. Z toho zhrnutia by som spomenula. Kontrola bola zameraná na hospodárenie a nakladanie s majetkom zdravotníckych zariadení a uskutočnila sa v 38 nemocniciach s rozdielnymi organizačnými a vlastníckymi formami. Najväčšia pozornosť bola venovaná príspevkovým organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Nemocnice zriadené ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom obrany predstavovali 41 % z celkového počtu nemocníc daného typu pôsobiacich v Slovenskej republike. V roku 2015 vynaložili tieto nemocnice 78,64 % z celkových nákladov príspevkových organizácií štátu, získali 70,74 % výnosov a 83,44 platieb od zdravotných poisťovní. Tak to, čo nefunguje, je tento kolos, tieto čísla, 83,44 % platieb od zdravotných poisťovní.
Najväčší objem straty produkovali, samozrejme, štátne nemocnice. Kumulovaná strata týchto nemocníc dosiahla za obdobie rokov 2012 až ´15 sumu viac ako 355 miliónov. Vieme, že teraz už je to teda oveľa viacej. Napriek tomu, že bolo, teda prebehlo v roku 2011 oddlženie v sume 350 miliónov, ktorá, z ktorých rozhodujúca časť smerovala práve do týchto zadlžených nemocníc, ani výsledky hospodárenia nemocníc, ktoré patria samosprávnym krajom alebo mestám, sa svojou kvalitou príliš nelíšia od štátnych. Veľa problémov majú identických. Aj tieto nemocnice sú väčšinou stratové, nedosahujú plánované parametre hospodárenia, dokonca v niektorých ukazovateľoch hospodárenia ich výsledky boli ešte horšie, ako v iných kontrolovaných nemocniciach. Hospodárenie väčšiny transformovaných nemocníc skončilo ziskom, respektíve výsledok ich hospodárenia sa v priebehu kontrolovaného obdobia zlepšoval. Čiže tuto máme zmenu, ak boli nemocnice transformované, tak to správanie vedenia bolo úplne iné. Súkromné nemocnice, ktoré boli predmetom kontroly v tretej etape, boli ziskové.
Najvyšší kontrolný úrad kontrolou vo všetkých nemocniciach preukázal priamu súvislosť medzi úrovňou riadenia, kontrolou rozpočtových zdrojov a majetku a medzi dosahovanými hospodárskymi výsledkami. Vo všeobecnosti možno povedať, že úroveň riadenia a kontroly je nedostatočná vo väčšine štátnych a samosprávnych nemocníc, úroveň riadenia a kontroly. Riadenie a kontrolu má na starosti štát. Úplne iný prístup, alebo teda nastavenie pravidiel, hej? Vo svojich nemocniciach samozrejme.
Úplne iný prístup k riadeniu rozpočtu a k nakladaniu s majetkom zistila kontrola v transformovaných akciových spoločnostiach, predovšetkým v súkromných nemocniciach. Tieto nemocnice robia prirodzene svoje operatívne a strategické rozhodnutia výlučne na základe rozsiahlych finančných analýz všetkých činností, ktoré umožňujú sledovanie výkonnosti a ich optimalizáciu na všetkých úrovniach. Väčšina štátnych nemocníc toto vôbec nerobí.
Významnou súčasťou riadenia je centrálny controlling a neustále vyhodnocovanie prínosov prijatých opatrení. V prípade, že zriaďovateľ má viaceré nemocnice, riadi tieto subjekty ako sieť s vysokou mierou centralizácie, vrátane nákupu liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, či zdravotníckej techniky, pričom profituje z hromadného obstarávania. Významným prvkom finančného riadenia súkromných nemocníc je hodnotenie profitability, keď sa vyhodnocuje výkonnosť každej nemocnice a jej jednotlivých, a jej jednotlivých oddelení a odborností. Kontrola zistila rozdielny prístup k obstarávaniu zdravotníckej techniky súkromného poskytovateľa v štátnych či samosprávnych nemocniciach, kontrolóri zistili v tomto procese množstvo problémov. Takéto problémy sa však pri obstarávaní v súkromných nemocniciach nevyskytujú alebo vyskytujú minimálne.
Pri nákupe zdravotníckej techniky pre súkromné nemocnice vlastníci dosahovali výrazné úspory financií, a to najmä centralizáciou nákupov, vylúčením sprostredkovateľov a významnou redukciou záväzkov po lehote splatnosti, platobná disciplína sa zvýšila, spoľahlivosť nemocníc takisto, ako nákupcov, pričom vlastne tým pádom odpadli nejaké dodatočné prirážky, prípadne nemocnice získali ďalšie zľavy. Všetky tieto opatrenia boli niekoľkokrát navrhované, niekoľkokrát diskutované, dokonca niekoľkokrát sľubované. Okrem akej-takej centralizácie nákupu si myslím, že je tam ešte teda veľa rezerv a ešte, ešte je kde zamakať.
Takisto kontrola ukázala nezohľadňovanie a tým aj neuhrádzanie nákladov na poskytnuté zdravotné výkony. Toto považuje NKÚ za jednu z hlavných príčin zadlžovania nemocníc. Takže povedzme si ešte raz, NKÚ za jednu z hlavných príčin považuje to, že poisťovne, teda aj najväčšia štátna poisťovňa s najväčšou vyjednávacou silou neplatia dosť štátnym nemocniciam, čiže štátny manažér štátnemu manažérovi. Obe spadajúce pod ministra zdravotníctva.
Tak ja už teda neviem, že či ako, už keď to povie Najvyšší kontrolný úrad, my to opakujeme, používa sa to ako bežný argument, no asi je treba niečo zmeniť v tomto. Kontrola v tejto súvislosti zistila výrazne rozdielnu nákladovosť zdravotníckych výkonov medzi jednotlivými skupinami nemocníc, ale aj vo vnútri danej skupiny. Kým štátne nemocnice vynaložili na sto eur zdravotníckych výkonov v priemere 122, v prípade akcioviek transformovaných to bolo priemerne 111 na 100 eur, u samosprávnych to bolo 114 eur a u súkromných 98 eur. Čiže aj tie náklady na každých sto eur kolíšu a opäť pri súkromných nemocniciach sú najnižšie. Bez ohľadu na vlastnícky typ nemocnice, tam, kde sa aspoň čiastočne využil manažérsky prístup k riadeniu a systematická kontrola, nákladovosť zdravotníckych výkonov bola priaznivejšia. Príkladom môže byť Ľubovnianska nemocnica, nezisková organizácia s nákladmi 92 eur alebo Štátny národný onkologický ústav v Bratislave s nákladmi 95 eur na 100 eur poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Ja som chcela dať aj pozitívny príklad. Tieto nemocnice sledujú náklady podľa jednotlivých stredísk, ktorým vznikli, operatívne reagujú na vývoj, prijímajú rôzne opatrenia vedúce k znižovaniu nákladov na lieky a zdravotnícky materiál a podobne.
Ja tu mám ešte nejakých pár slov, ale nechám to na neskôr, lebo už my dochádza čas.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, hlásili, že ešte vám 2,5 minúty ukrátili, takže ak vám stačia, tak vám ich poskytujem.
Nech sa páči.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Pekne, pekne. Ďakujem, dobre.
Tak budem aspoň kúštik pokračovať ešte. Chcem teda povedať, že veci, ktoré som teraz čítala, sa opakujú už niekoľko rokov. Myslím si, že ani NKÚ neupozorňuje úplne prvýkrát a keďže, ako som povedala, robí si svoju prácu dobre, myslím si, že táto vláda mala už niekoľkokrát príležitosť urobiť zmeny. Verím, že teda jedného dňa k tomu naozaj príde, čím skôr, tým lepšie, lebo na to doplácame všetci.
Chcem sa trošku pochváliť. Musím povedať, že táto správa potvrdila naše opatrenie z reformy, zdravotníckej reformy SaS, ktorú robíme. Hlavne, čo reflektujem, potreba riadenia ako siete, centrálne obstarávanie, jednotné výkazníctvo, ekonomický systém, nemocničný systém, stanovenie kritérií kvality, kvantity, prehodnocovanie pravidelné, takisto porovnávanie, zverejňovanie a kontrola, kontrola, kontrola. Mám pocit, že v tých štátnych nemocniciach a organizáciách ako by bolo jedno, kto čo robí a akoby nikoho nezaujímali výsledky a keď teda sa na niečo príde, tak robia sa len opatrenia, aby sa teda čo najviac zmiernil dopad.
Ďalšie opatrenia, ktoré takisto si myslím, že sú veľmi potrebné, sú guidelines, teda nejaké postupy štandardné, štandardizované. Osobná zodpovednosť manažérov a nieže ich teda odmeníme tým, že ich dáme na lepšie miesto, ako to u štátnej správe býva. Toto by súkromník asi nerobil. Určite je potrebná elektronizácia zdravotníctva a keď to celé tak čítam a zhodnocujem, mňa stále dokola napadá, ako to, že na toto všetko súkromník nepotrebuje zákon, ani kontrolu a správu NKÚ, tá motivácia je prirodzená. Tieto všetky veci, veď si predstavte, čokoľvek z toho som čítala, je nemysliteľné, aby to robil ktokoľvek vo svojej vlastnej firme, vo svojom podniku. Keď mám tam nešikovného manažéra, nedám ho vyššie, keď nevychádzam, tak jednoducho budem si nejakým spôsobom prepočítavať, koľko čo stojí, nebudem robiť veci, ktoré, kde sa zadlžím a nebudem súhlasiť s takou cenou, ktorá ma bude zadlžovať a na základe ktorej potom nebudem vedieť dávať výplaty a kde budem mať nešťastných zamestnancov. To, to sú siahodlhé dôsledky a súkromník na toto nepotrebuje žiadny zákon a ani príkaz, ani nejakú kontrolu, je to prirodzená, tá motivácia a áno, tá motivácia je zisk.
A ja to hovorím naschvál preto, aby sme si uvedomili, že zisk vie štát regulovať. Vie. Štát má v rukách legislatívu, vie ho regulovať. Čo ale regulovať nevie, ako sa za posledné roky ukazuje, je plytvanie politických nominantov, odhaduje sa až na 1,5 miliardy eur. Čiže ja si myslím, že úloha štátu je tvorba pravidiel, tvorba legislatívy, regulácia, dôsledná kontrola, vynucovanie pravidiel, ktoré platia pre všetkých rovnako bez ohľadu na vlastníctvo a na nominantov. Myslím, že táto správa je jasným dôkazom, že štát nemá nakupovať zdravotnú starostlivosť, ani prevádzkovať nemocnice a už vôbec nie nemocnice a zároveň poisťovne.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujeme veľmi pekne.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Pretože potom to má takýto dopad.