Ďakujem za slovo. Ten môj príspevok bol prerušený, ale v podstate na začiatku hovorila som o, o tom, že zdravotníctvo je vnímané aj spoločnosťou a občanmi ako veľký problém, ktorý treba riešiť. O tom, že vláda deklarovala niekoľkokrát, že zdravotníctvo je prioritou, a že budem teda v rozpočte hovoriť práve o zdravotníctve - a možno trošku na prekvapenie - aj o ďalšom ešte jednom rezorte, ale to si nechám na neskôr. Zdôraznila som to, že vláda hovorí, že dáva historicky najviac.
Mne sa strašne páčil kolega z OĽANO Marek Krajčí, ktorý povedal, že aj on je každý rok najstarší. Tak presne takto dáva historicky najviac, lebo každý rok je to historicky najviac samozrejme, keďže ekonomika rastie. Ale čo nie je každý rok, historicky najviac zobrali zdravotníctvu, a to teda sumárne 300 mil., ktoré v podstate nejakým spôsobom, ktorý neskôr vysvetlím, nechali zaplatiť ľuďom, a preniesli tie peniaze do iného rezortu. Hovorila som o tom, že aký je nárast, 219 mil. v nominálnom vyjadrení a z toho je vlastne nejakých 197 mil. náklady len na mzdy, a preto som hovorila, že nebude na riešenie naozajstných problémov, ktoré v zdravotníctve riešiť treba. To sú nízke platy zdravotníkov, ktorých správanie a nechuť a odpor, ktorý už asi každému z nás príde často opodstatnený, a to vyhoretie a frustrácia, odnesie si to pacient, hrôzostrašné priestory poskytovateľov, odnesie si to pacient a, samozrejme, tiež personál, ktorý tam musí dennodenne robiť, násobne vyššie náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zadlžených zariadeniach, ako sú hlavne teda štátne nemocnice, ktoré tým, že sú dlžníkmi dostávajú od dodávateľov oveľa vyššie ceny. Toto, samozrejme, si odnesie rozpočet, a teda platcovia, ktorí doňho prispievajú, občania.
No tu niekde sme skončili pri tých zadlžených nemocniciach. A hovorila som práve o tom, že kým nezačneme riešiť tie problémy, že sa to tu bude stále kumulovať a že tento rozpočet nám nedáva možnosť riešiť tento problém, lebo ako vyriešite problém nemocníc, ktoré hovoria, že dostávajú malé platby, ktoré vedia vydokladovať, že teda máme takéto náklady a od, od poisťovní nedostaneme ani toľko, aby sme náklady pokryli. Najväčším posky..., najväčšou poisťovňou je práve Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá by teda túto situáciu mohla z veľkej miery pokrývať, ale, bohužiaľ, nemá z čoho, keďže rozpočet je taký, že poisťovňa sama avizuje, že bude mať veľké problémy na konci s hospodárením, že jej bolo zobraté 165 mil. za poistencov štátu. Takže desiatky miliónov, vlastne o desiatky miliónov prichádza tým, že ministerka zdravotníctva nepodpísala revíziu liekov, a tieto peniaze išli farmafirmám, že toto všetko, zdôrazňujem, sa týka ale pacientov a, samozrejme, zdravotníckeho personálu, ale následne opäť pacientov.
Takisto nebudeme mať priestor na riešenie investičného dlhu. Všetky prístroje, zariadenia, zdravotnícka nejaká technika, nehrozí, že teda štátne nemocnice napríklad dokážu, dokážu aspoň ako-tak konkurovať vybavením a priestorami, priestormi vlastne súkromným, čo je tiež zlé pre štátne nemocnice, kedy sme sa ich teda už rozhodli spravovať, tak nikam sa nedostaneme takto.
No a čo je pre mňa jeden z najdôležitejších problémov, dlhodobá starostlivosť. Toto je niečo, čo už tu asi aj niekoľkokrát zaznelo, pán minister. Zrejme to teda počúvate, napriek tomu, že ste minister financií, aj od zdravotníkov. Je to obrovský problém, ktorý, naozaj vieme o tom všetci, nikto to nerieši, a ten, kto to teda má riešiť, by podľa mňa z veľkej časti malo byť zdravotníctvo, ale nie sú na to finančné zdroje, pán minister. Ten rozpočet s týmto neráta, čo je, čo je nieže škoda, ale tragédia. Takže toto tomu vytýkam.
Čo by som ešte povedala, že je dosť veľký problém, aj keď netýka sa to ako..., rozpočtu ako takého, ale ten presun, tá forma, akým spôsobom bude zdravotníctvo financované do budúcna, a teda že doteraz bol nejaký príspevok na poistenca štátu. Poistenci štátu sú práve tie skupiny obyvateľov, ktoré potrebujú najviac zdravotnú pomoc. Sú tam dôchodci, sú tam deti, sú tam mamičky na materskej, čiže skupiny, ktoré najviac spotrebovávajú, ale zdravotnú starostlivosť, najviac pomoci potrebujú. A často si, treba povedať, že politici si cez takéto skupiny aj robia nejakú tú politickú kampaň, keď dávajú teda rôzne skupiny do tých, do tých poistencov štátu, a povedia, však štát to za vás zaplatí. Lenže štát to prestáva platiť, ten príspevok na poistenca štátu klesá. Bolo pôvodne defaultne, že mal byť 4 %, postupom, postupom času každý rok klesol o niečo. Tento rozpočet hovoril vlastne po prepočte o tom, že to bude 2,9 %, po pozmeňováku pána Kamenického to vychádza na 3,3 %, ak sa nemýlim, za poistenca.
No ale problém je aj v tej, v tej forme. Jednak je to teda o tých 300 mil. menej, to je tých 300 mil., ktoré ste zobrali, že ste znížili ten príspevok, ktorý dával štát, ktorý zákonne by mal dávať štát, tak ste ho jednoducho znížili a tým pádom z toho koláča vám zostanú financie, ktoré presúvate inam. No a tento mechanizmus sám osebe, že teraz už nebude, že na poistenca štátu, ale povie sa toľko a toľko sa má dať do zdravotníctva, počkáme si, koľko zarábajúci ľudia odvedú daní, odvedú odvodov, pardon, v tomto prípade, a potom už len doplatíme. Toto je podľa mňa veľmi, veľmi zlé uvažovanie, jednak ekonomicky neaktívnych poistencov je 2,850 mil., ak, okolo, ak dobre viem, čiže je ich viacej ako ekonomicky aktívnych, ktorí to celé ťahajú. Oni to ťahajú, samozrejme, tak či tak.
Len tá nebezpečnosť, lebo, lebo sa to platí z daní, hej? Len tá nebezpečnosť je v tom, že jednoducho štát si odvykne, štát si odvykne platiť za svojich poistencov. Je veľmi ľahké potom urobiť rozhodnutie, že vy ste tá skupina, za ktorú bude platiť štát, ale potom ten štát nedá tie peniaze. Odvykne si dávať ten svoj podiel zodpovednosti do zdravotníctva a tie peniaze jednoducho presunie inam. A ten najväčší problém, čo v tom ja vidím, keď teda vlastne týmto opatrením, že znižujete ten príspevok na poistenca štátu, hovoríte, ľudia zarobili viac, dali viacej odvodov, je viac peňazí, tak my štát si môžme teda dovoliť dať menej, tak sa vás pýtam, prečo to nemá opačnú logiku. Prečo, keď teda ľudia zarobili viac, tak prečo im neznížime odvody? Tých 300 mil., to by bolo 1 % dole zo zdravotných odvodov. A vy miesto tohoto zoberete a dáte to niekde na obedy zadarmo a na stíhačky namiesto toho, aby ste to proste nechali ľuďom. Toto mne príde veľmi nefér, nebezpečné aj do budúcna. Ešte je, samozrejme, problém aj to, že ak teda budeme chcieť zachovať súčasnú úroveň zdravotnej starostlivosti a súčasne chceme požadovať nízky rast verejných výdavkov v zdravotníctve, o čom vlastne rozpočet predpokladá, tak bude nutné podstatne zvýšiť podiel súkromných výdavkov, teda veď povedzme si na rovinu, vyššie platby od občanov, doplatky a priame platby.
To, čo vám chcem dať, pán minister, za pravdu a čím by ste mi asi oponovali, čo sa týka zdravotníctva, ja vám teda hovorím, že, že ste dal najmenej zo všetkých rezortov. A vy mi zrejme poviete, že tento rezort má ešte zdroje, má odkiaľ čerpať. Práve vieme, že ministerstvo zdravotníctvo má nejakú rezervu v revízii úhrad, pokiaľ ju podpíše. Tam teda minimálne tých 50 mil. eur. Takisto z roku 2017 zostali kapitálky 60 mil., z roku 2018 30 mil., vy ste pridali ďalších 100 v tomto rozpočte, áno, súhlasím, ďalších 90 mil. nevyčerpaných kapitálok z minulých rokov. Revízia výdavkov hovorí o úspore 100 mil. To sú veľké čísla. A naozaj, máte pravdu, že zdravotníctvo má ešte rezervy.
Ale to, čo je dôležité, my tieto veci vieme vďaka analytikom, ktorých som na začiatku spomínala. Práve pre toto som ich spomínala, lebo vy ste niekoľkokrát pochválili ministerstvo zdravotníctva. Je to podľa vás rezort, s ktorým sa spolupracuje najlepšie. My máme preto takéto dobré údaje, a tak sa dá určiť, v podstate, kde sú rezervy, pretože s vami ministerstvo zdravotníctva na rozdiel od iných, spolupracuje veľmi dobre, a preto si nemyslím, že je úplne namiesto práve tých, ktorí príkladne spolupracujú, trestať. Lebo viete, pán minister, poznáte ten vtip, čo sa teraz najnovšie hovorí, že príde pacient k lekárovi a pýta sa lekára, že: „Pán doktor, pán doktor, budem v poriadku?“ A lekár odpovedá: „Neviem, ale máme super stíhačky.“ A o tomto je ten rozpočet, lebo vy ste jednoducho pracujúcim dali 300 mil. navyše oproti tomu, čo sám hovoríte, že by ste museli, ale do rozpočtu obrany, pánovi Dankovi (povedané so smiechom) ste dali o 471 mil. viac, ako bol pôvodný plán. Tak ja si myslím, že toto, toto mi príde nepochopiteľné.
Chápem, že sú v zdravotníctve rezervy, rozumiem tomu, že chcete od nich vyťažiť viac, a dokonca to považujem za správne, ale v porovnaní tých rezortov medzi sebou nerozumiem tomu, prečo zdravotníctvu zoberete 300 a obrane bez akejkoľvek komunikácie, bez akýchkoľvek dát, bez akýchkoľvek podkladov dáte 471 mil. navyše. A tu máte odmenu, že vám podpisujú zmluvy bez vás! Rozdiel vo výdavkoch na rozvoj medzi návrhom dlhodobého plánu rozvoja obrany z minulého roka a návrhom rozpočtu na rok 2019 skočil o 168 %. Vy ste ešte minulý rok plánovali dať o 168 menej %, ako ste dali teraz, kým zdravotníctvo medziročne kleslo z výdavkov teda štátneho rozpočtu o 16 %.
A teraz si uvedomte, akým spôsobom s vami zdravotníctvo komunikuje, aké vám dáva podklady a aké obrana. Tak rozumiete, to rozhorčenie a tá krivda je práve v tomto. A nikde nie je opodatat..., nikde nie je objasnené v tom rozpočte, na čo konkrétne to má ísť. Je, je to proste, podľa mňa toľko veľa obrana ani nedokáže procesne minúť, lebo nikde sme si ani nevšimli informáciu o navýšení aparátu na obst..., napríklad na verejné obstarávanie v takejto sume, takže...
No a ešte k tomu chcem povedať, ak by sme teda ušetrili z obrany, dokázali by sme ušetriť 470 mil. a ešte sú tam, samozrejme, už niekoľkokrát spomínané rezervy v rozpočte, ak odrátame náklady na všetky možné sľuby, daňový bonus, rekreačné poukazy, obedy zadarmo, vianočné príspevky, tak nám ešte v rezervách zostáva, rezerva v rezerve 135 mil. Toto všetko by sa dalo teda použiť na zdravotníctve.
Ja sa ešte prihlásim v ústnej.
Ďakujem.
