Ďakujem za slovo. Začnem rovno. Tento návrh zákona je úplná katastrofa. Má sa jednať o v podstate akýsi nový typ záchraniek určené..., alebo tak teda ktoré mali vzniknúť na základe potreby riešenia tzv. sekundárnych prevozov, preto sa to aj volá RZPS, tieto záchranky. Sekundárne prevozy sú prevozy pacientov medzi dvoma nemocnicami zvyčajne na vyšetrenia. V podstate toto je hlavné gro, o čom sa máme baviť. Tak som si k tomu napísala pár poznámok, čo by som rada povedala.
To, prečo riešime sekundárne prevozy, ten dôvod chápem. Dojazdové časy sanitiek sa zvýšili od roku 2010, myslím, že o 25 %. Je z tohto veľká časť... Takto. Sekundárne prevozy samé osebe z týchto 25%, sekundárne prevozy sa zvýšili o dve tretiny dokonca. Čiže naozaj v tomto súhlas, že túto situáciu riešiť nejakým spôsobom treba, ale v skratke, čo robí tento zákon alebo tento návrh zákona, bude to drahé. Niekto sa na tom nabalí a problémy len sa odsunú na neskôr a nevyriešia sa. Prečo to tvrdím?
Bude to drahé. Každá jedna, vymýšľa sa v podstate 48 nových staníc týchto RZPS sanitiek. Každá jedna bude mať mesačný paušál 22 500 euro, samozrejme, platených z poisťovní, čiže z odvodov ľudí. Tieto peniaze by mohli ísť kľudne na niečo iné, na nejakú liečbu, napr. na vyššie platby za zdravotné výkony, z čoho by sa dali napríklad zaplatiť vyššie platy, ale nie, my ich dáme 48 novým záchrankám, ktoré v podstate v skutočnosti ani nepotrebujeme, a tvrdím to z toho dôvodu, že sekundáre sa dajú, sekundárne prevozy alebo sekundárne transporty sa dajú riešiť aj dopravnou zdravotnou službou. Iste o tom aj pani ministerka vie, nakoľko tento zákon bol pripravovaný v spolupráci so zástupcami dopravných zdravotných služieb. Bol pripravený bez tohoto paušálu 22 500. Treba si uvedomiť, že pri 48 záchrankách sa vlastne bavíme o – a licencie sa budú dávať na 10 rokov –, tak my sa bavíme 13 mil. eur. O tom teraz rozhodujeme, že či sa teda toto nejakým spôsobom nasmeruje zo zdravotného poistenia bez toho, aby tie poisťovne mohli o tom rozhodovať, či chcú, alebo nechcú, budú to mať povinné, hej.
Stretla som sa s niekoľkými zástupcami dopravných zdravotných služieb a bolo mi potvrdené, že rokovali s ministerstvom s tým, že nebudú, že túto službu oni dokážu robiť bez paušálu. Keď som to hovorila pani ministerke na výbore, tak mi argumentovala argumentami, ktoré boli vysloveným klamstvom, čo som si neskôr overila. Argumentovala tým, že dopravné služby sú tisícdvestotrojky strašne staré, a jednoducho, samozrejme, vytiahli sa tam príbehy o malých deťoch, ktoré budú zomierať, lebo takto sa to robí, keď potrebujeme pretlačiť hovadinu. Volala som do poisťovní, zisťovala som si situáciu. Poisťovne majú v zmluvách s týmito dopravnými službami podmienku veku vozidiel. Čiže tieto vozidlá už dnes majú 6, maximálne 9 rokov, hej, že vôbec nejedná sa o žiadne tisícdvestotrojky. Takisto argumentom býva, že tam nie je dostatočný personál alebo dostatočný... službách, tieto garantovali, že ten personál, tak ako pri RZPS, že vodiča, ktorý bude preškolený a tak ďalej, proste ten istý personál, by tieto dopravné služby vedeli zabezpečiť a zabezpečili vo svojich autách.
Čiže to, prečo hovorím, že je to drahé, minimálne tých 100, minimálne v podstate o tých 130 mil. to bude stáť viac, pretože dopravky hovoria, že my to urobíme bez tohto paušálu za nižšie kilometrovné, ale to sú len centy, lebo tie záchranky dostávajú jednak paušál pravidelný, a potom ešte za každý prejazdený kilometer dostávajú peniaze navyše, čiže dopravné služby hovoria, že to teda dokážu robiť, garantujú, že to dokážu robiť iba za to kilometrové a za rovnakých, v rovnakom štandarde ako tieto RZPS, ktoré sú navrhované. Čiže toto je tá podstata. Je to veľa peňazí a podľa mojich informácií zbytočne. Naozaj otázne je aj ten spôsob, nakoľko sa rokovalo s dopravkami, a zo dňa na deň alebo z večera na ráno sa tam zrazu objavil nejaký paušál, hej, ktorý predtým nebol. Ako prečo by toto niekto robil, keď nemusí. Takže to je k tomu, že bude to drahé a že tieto peniaze sa mohli využiť naozaj inde.
Ďalšia vec, ktorú teda si dovolím tvrdiť, je, že niekto sa nabalí. Ako vieme, štát teraz v podstate tušiac, tušiac, že... záchranky, tak obstará 150 ďalších vozidiel, ktoré sa budú kreatívne obstarávať, samozrejme, cez operačný, operatívny lízing spolu so servisom týchto záchraniek, tak ako to bolo aj v minulosti. Vieme dobre, aké s tým boli v minulosti problémy. Ja osobne som sa snažila venovať sa prieskumu a informáciám, ktoré som dostala z prieskumu, je z toho 93-stranový dokument, ktorý je naozaj pre verejnosť neprehľadný, môžem ho komukoľvek dať k dispozícii, ktorý je plný poznámok odborníka na verejné obstarávanie, kde sa tam pochybilo, kde sa tam jednalo veľmi netransparentne a veľmi, veľmi zložilo, a my týmto systémom ideme vlastne teraz obstarávať, budeme teraz obstarávať zrejme ďalšie a ďalšie sanitky, samozrejme, a dávať licencie na 10 rokov.
Zaujímavosťou je, že na ministerstve zdravotníctva existuje projektový tím, ktorý sa touto, touto problematikou zaoberá, a ten ešte v roku 2007 vlastne navrhol riešenia a je veľmi zaujímavé, že ani jeden..., teraz tento zákon to predlžuje na 10 rokov. Moje informácie hovoria o tom, že teda už tu prebehli nejaké rokovania, že, že príde pozmeňovák, že toto sa bude skracovať. Ak to tak bude, veľmi rada ho podporím. To chválim. Musím, som naozaj rada, že moje teda argumenty v tomto smere boli vypočuté a že to bude nižšia, nižšia doba, pretože pokiaľ by to bolo 10 rokov, my sa tu bavíme o troch volebných obdobiach, kedy zabetónujeme túto situáciu, nakoľko my naozaj nemáme nástroje na vyhodnotenie kvality jednotlivých záchraniek, čo znamená, že my ich 10 rokov nebudeme vedieť zrušiť. Takže uvidíme, ako sa rozhodnú kolegovia, bude to drahé. Niekto sa nabalí a nič to nerieši.
Tak prečo to nič nerieši? Ako som hovorila, teda ten počet výjazdov sa od 2010. zvýšil o 25%. Je logické, že keď sa nám zvýši, že pri rovnakých, pri zvýšení počtu volaní a rovnakom počte sanitiek sa zhoršuje dostupnosť. Ako toto, toto je tam, samozrejme, kritické, ale to treba riešiť zefektívnením..., to teda tie sekundáre, ako som hovorila, stúpli za ten istý čas od 2010 o dve tretiny.
Veľkým problém je, že sekundárny transport, keďže preváža medzi jednotlivými nemocnicami toho pacienta, musí s ním ísť personál, počkať tam, teda kým nejaké vyšetrenie prebehne. Často je nemocnica v inom meste. Jednoducho tieto sekundárne transporty trvajú časove oveľa dlhšie a táto záchranka po celú dobu chýba v systéme. A mám informácie, že sa stalo nedávno, že záchranka nemohla, potrebovala v podstate mala nejaký stav nepripravenosti. Potrebovala, ja neviem, umyť vozidlo a nejakú, nejakú po výjazde urobiť nejaké technické opatrenia a operačné stredisko nemohlo takejto záchranke dať povolenie, pretože bola posledná v Bratislave, v celej Bratislave k dispozícii. Toto sa reálne stalo.
Čiže ja chápem, že toto sú silné argumenty, ale my v prvom rade musíme riešiť efektivitu z toho systému ako takého, a keď teda nám hovoria dopravné služby, že zvládnu robiť sekundáre, tu chcem podotknúť, lebo naozaj oni sa nikdy, nikdy sa nebili o to, robiť nejakých 10 % tých sekundárnych transportov, ktoré sú reálne opodstatnené, že tam musí byť teda nejaký vyšší zdravotnícky dozor a podobne. Samozrejme, príklad na výbore padol. Dieťa v inkubátore, no dobre. No tak samozrejme nebudeme dopravnou službou prevážať dieťa v inkubátore. Áno, to môže urobiť aj záchranka, ale to je 10 % z tých 100 prípadov, 90 % sú ľudia na oddelení, ktorí sú tam 3 dni, týždeň, a proste ich v rámci toho času treba previesť na ošetrenie. To, to nie je akože vždy nutné. Dokonca v 90 % prípadov podľa mojich informácií nie je nutné, aby to robila záchranka ako neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Prečo sa navyšuje teda počet výjazdov, by som rada povedala. Sú to aj tie opatrenia, ktoré identifikoval ten projektový tím na ministerstve zdravotníctva, alebo teda nie opatrenia, ale dôvody. Navyšuje sa počet volaní. Sčasti ide o zneužívanie. Toto je často povedané. Je to pravda. My tu máme medzi nami občanov, ktorí si za rok zavolali stokrát sanitku, stokrát, hej. Jasné, treba to riešiť. Len tento zákon to, samozrejme, nerieši, hej, ako super. Vieme, kde je problém. Môžme diskutovať o tom, akým spôsobom ho chceme riešiť, ale vieme naisto, že tento návrh zákona, o ktorom ideme hlasovať, nijakým spôsobom sa nedotýka zneužívania ako takého. Čiže tu je priestor na zlepšenie. Takisto sa robí zlý filter volaní na operačných strediskách. Často je posielaná sanitka aj k..., poviem to tak, že k banalitám, pomaly k trieske v prste. Je to spôsobené okrem iného aj tým, že, že naozaj operačné stredisko nie je poskytovateľom. Mohlo by robiť tak viac telekomuni..., telekonzultácie. Tento systém by sa jednoducho dal riešiť trošku inak. Neuveríte, ale či tak, alebo tak, lebo predpokladám, že moji oponenti sa teraz akože obujú do tých konkrétnych vecí, ako by sa mali robiť, ale to, čo, opakujem, podstatné je, tento zákon nerieši ani zlý filter volaní, hej, čiže o tom hovorím.
Systém, ďalším problémom je, ako povedzme si pravdu, systém zneužívajú lekári, konkrétne nemocniční lekári, pretože už dnes je možné, aby oni vlastne na sekundárny transport zavolali dopravnú službu. Tá síce nie je povinná to robiť, podotýkam, ale operačné stredisko teda môže poprosiť pekne, alebo teda lekár si vie zarezervovať dopravnú službu, lenže nerobia to tí lekári. A dokonca v praxi sa stáva to, že keďže by mal byť teoreticky akože akútny ten pacient, ktorého preváža záchranka, tak ho treba nejako zakútniť, no tak mu dáme fyziologickú, dáme mu infúzku s fyziologickým roztokom, hej, aby teda potreboval ten zdravotnícky dozor, tak takýmto spôsobom prebiehajú niektoré, niektoré sekundárne transporty. Opäť zákon nerieši zodpovednosť lekárov, mohol by, nerieši.
Hlavným riešením by malo byť podľa mňa prepojenie dispečingu vlastne bežných dopravných služieb s operačným strediskom, a ak príde teda požiadavka na sekundárny transport bez medicínskej indikácie, tak by to teda mohli robiť dopravné zdravotné služby. Opakujem, robí sa to dnes, ale veľmi málo týmto prenastavením, v podstate za väčším zapojením do systému s tým, že požiadavky boli úplne tie isté, ako sú na RZPS, by to, by jednoducho tie peniaze nemuseli týmto RZPS záchrankám ísť a mohli by sa využiť inde, takže toto je môj taký hlavný argument.
Treba tiež riešiť efektivitu fungovania operačných stredísk ako takých, lebo často prichádza k zneužitiu podľa mňa tzv. stavu nepripravenosti. Tento stav my ani nepoznáme v zákone, ale teda sanitári a personál operačných stredísk a vodiči záchraniek poznajú ho veľmi dobre. Je to vlastne stav, kedy práve potrebuje ten, ten vodič urobiť poriadok v tej záchranke, doplniť materiál a tak ďalej. Tento stav sa strašne zvýšil v poslednej dobe, sú to extrémne časy a veľmi často teda podľa, podľa pracovníkov operačných stredísk ide o zneužívanie, nevedia s tým nič urobiť. Jednoducho vodičov je málo, sú prepracovaní, potrebujú si oddýchnuť, tak si nahlásia zneužívanie stavu.
Veľký problém je to, že podľa zákona každý jeden takýto problém by sa mal hlásiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na ministerstvo zdravotníctva. Nehlási sa. Toto treba riešiť, treba riešiť, aby sa hlásili tieto stavy nepripravenosti a aby následne sa riešili, pokiaľ teda sa zvyšujú, a naozaj treba robiť tieto veci.
Takisto sa nedá použiť napríklad údaj výjazd na dve minúty, my máme, teda záchranky majú povinnosť vyraziť povinnosť do dvoch minút. Realita je taká, že oni stlačia síce ten, stlačia tú informáciu, že akože vyrážajú z miesta a idú za tým pacientom, skutočnosť je ale taká, že tí operátori ich vidia, že vlastne sú ešte na mieste niekoľko minút. A tento údaj teda nie je pravdivý, tá posádka nezdvíha telefón, dokonca boli zistené prípady, keď si zapínajú letový režim, aby neboli odsledovateľní, že im ten výjazd reálne trvá dlhšie. To, chcem povedať, že pre, zamyslime sa na tom, nad tým, že prečo toto niekto urobí, hej, že keď som že posádka záchranky, tak prečo robím takéto veci - no je ich málo. Je ich málo tak ako všade v zdravotníctve, tí ľudia padajú na nos, a preto sa snažia nejakým spôsobom si pomôcť takýmito cestičkami.
Ja sa preto v tomto bode pýtam, kto bude teda obsluhovať záchranky RZPS, keď už teda so záchrankami bežnými máme takéto problémy, ale O. K., to je len taká úvaha moja. Čiže tuto sú, tuto sú diery v systéme, ktoré by sa dali riešiť zvýšením efektivitou. Nie, nič z tohoto my neriešime, šup, zobereme peniaze ľuďom, dáme ich nejakému, ako to práve náhodou vyjde alebo nie úplne náhodou, a do nefunkčného systému nalejeme 130 mil. príkazom, príkazom, lebo tak to musí byť.
Mimochodom, dovolila som sa spýtať aj zdravotných poisťovní minimálne s dvoma som teda telefonovala najväčšími, s ich zástupcami a nesúhlasia s týmto návrhom práve z tohto dôvodu, lebo teda budú takýmto spôsobom musieť financovať záchranky bez ohľadu na kvalitu.
K asi samotnému, toto je teda to hlavné gro zákona, tá myšlienka, k samotnému zákonu asi toľkoto. Dosť som o tom už napísala aj povedala, ak by chcel niekto podrobnejšie informácie, tak veľmi rada a ochotne, lebo si myslím, že naozaj toto je jeden veľký kšeft.
Čo sa týka ďalších vecí, samozrejme, ako to už v zdravotníckom výbore býva, dostali sme na poslednú chvíľu pozmeňováky k tomuto zákonu, pozmeňovacie návrhy. Je ich dokopy 42. 42 pozmeňovákov ak potrebuje nejaký zákon, tak asi to nebude dobrý zákon, takže zatiaľ v tomto bode tak. Ale podstata, tie pozmeňováky sme dostali nieže na poslednú chvíľu, ale, ale že v moment, v moment hlasovania sme si ich museli pomaly pýtať. Pán predseda Zelník doslova povedal, že sú to presne tie isté zákony, ktoré sme dostali večer predtým. Neboli. Čiže bolo nám vyslovene klamané. Kolegovia sa pozreli, porovnali si to, neboli to tie isté návrhy, my sme si ich tam v tom momente museli čítať. Takto sa tu riadi zdravotnícka politika, že my ideme teda hlasovať o nejakom návrhu a my v minúte si ich máme prečítať, o nejakom sa rozhodnúť. Podotýkam, aj predseda zdravotníckeho výboru, aj pani ministerka niekoľkokrát sľubovali občanom, lebo nám to sľubujú, my sme zástupcovia občanov, však nech si robia, čo chcú, ale teda sľúbili, že toto robiť nebudú, lebo to považujú za nesprávne, robia to opakovane a v takto citlivých veciach.
Čo sa týka pozmeňovákov samotných, no najväčší problém u mňa praktické sestry, návrh pána predsedu zdravotníckeho výboru pána Zelníka, ktorý, od ktorého som si teda za to vypočula, no to vám poviem, teda že dosť. Je veľmi zaujímavé, že... (Reakcia spravodajcu.) Ešte si vypočujem, výborne. Je veľmi zaujímavé, akým spôsobom začne pán Zelník reagovať, ako v momente, v tom momente, ako s ním nesúhlasíte, začne, začne kričať, ja sa musím prekričať, aby som sa vôbec dostala k slovu, urážať všetkých, čo si dovolia nesúhlasiť, a pritom o ide naozaj akože úplne neosobné argumenty, veď ako na tom návrhu vôbec nič alebo na tom nesúhlase vôbec nič osobné nie je. Celú dobu praktickým sestrám vyčítam najmä to, že klameme ľudí, lebo nazývame niekoho, kto sestrou nie je, nazývame ho sestrou. Keď je raz asistent s polovičným vzdelaním sestry asistentom, tak ho nebudeme volať sestra, a jediné, prečo to politik spraví, je to, aby tí občania necítili až tak, že máme málo sestier.
A ja osobne mám aj iné podozrenie, k tomu neskôr, ale Európska komisia nám poslala výčitku, že porušujeme európsku legislatívu. Takže keď už ja sa nevyznám a aj ešte aj zdravotné sestry, lebo pán predseda povedal na výbore, že zdravotné sestry si samé môžu za to, že je málo, komora, prepáčte, áno, Komora zdravotných sestier si sama môže za to, že máme málo sestier, ja osobne som, teda skromne si myslím, že za to môžu politici a vláda, ale dobre, môže za to aj... (Reakcia spravodajcu. Rečníčka sa obrátila k spravodajcovi.) Môžme, skúste sa trošku ovládať, pán predseda, budete mať príležitosť.
Čiže čo sa týka tohoto týchto zdravotných sestier, tak problém je v tom, že my klameme ľudí, ktorí nerozoznajú sestru a sestru, či praktická, či všeobecná, či taká, raz je to zdravotná sestra a ten človek má, samozrejme, dôveru v to, že má mať nejakú úroveň vzdelania. A jednoducho my, my v tomto smere robíme to, že hovoríme, niekoho, kto má nižšiu úroveň vzdelania, bez ohľadu na to, či sú šikovní, či by to dokázali a tak ďalej, my ho označujeme sestra. Keby sme sa bavili o týchto zvýšeniach kompetencie pri tom, že by sme nechali názov asistenta asistentom, ja by som nemala problém sa o tom rozprávať. Mne ide o to, že klameme ľudí tou zmenou názvu, a toto isté, toto je najväčšia výčitka aj Európskej komisie voči nám. My tu teraz už sa nebavíme, že nejaká Cigániková alebo Komora sestier niečo vyčíta pánovi Zelníkovi, ktorý to bere celé akože úplne osobne, my sa bavíme o tom, že my sme dostali oficiálny list od Európskej komisie. A toto konanie keď budeme prehlbovať, to môže mať následky. Tak akože vráťme sa podľa mňa z kratšej cesty.
Ja si osobne myslím, že pán predseda Zelník je aj v konflikte záujmov, v obrovskom konflikte záujmov. Nemyslím si, ale že, že teraz akože kvôli tomu, kvôli tomu nejakým spôsobom rieši osobné veci, a som naozaj presvedčená, že jednoducho si myslí, že teda keď máme málo sestier a premenujeme asistentov na sestry, tak proste pomôžeme asi systému. Nie nemyslí, to si nemôže myslieť. Lebo čo potom, masérov premenujeme, potom zas automechanikov, keď sa nám všetci minú? To nie je podľa mňa správne riešenie.
Myslím si, že je v konflikte preto, lebo pán predseda Zelník je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, má spoločnosť VIKOM a ŽILPO okrem iného, kde teda, samozrejme, poskytuje zdravotnú starostlivosť, čo je úplne v poriadku, ale na to, aby mohol fungovať, tak potrebuje ambulancie. Ambulancie, aby mohli fungovať, potrebujú zdravotné sestry, inak fungovať nemôžu. Čiže naozaj aj pán predseda potrebuje riešiť tak ako, takisto ako každý jeden, samozrejme, potrebuje riešiť tento nedostatok, aby mohol fungovať. To, že sa mu fungovať oplatí, hovoria aj jeho tržby a zisky, spoločnosť VIKOM mala v minulom roku tržby 1,4 mil. a zisky 130-tisíc eur, spoločnosť ŽILPO podľa FinStatu mala tržby 5,7 mil. a..., teda 4,3 mil. a zisky 176-tisíc eur. My sa tu bavíme o tržbách 5,7 mil. a zisku 306-tisíc eur. No to už dosť dobrá zámienka na to, aby som si podal návrh zákona, ktorý mi bude vyhovovať, bez, bez toho, aby som to urobil dopredu cez medzirezortné pripomienkové konanie, v rozpore s právom európskej legislatívy, na čo mám dôkaz, a jediné riešenie, ktoré viem, je, že pourážam úplne všetkých okolo, hej, ktorí, ktorí si dovolia na toto poukazovať.
Takže pozor pri hlasovaní pri tomto návrhu zákona, ktoré neprešlo, tento pozmeňovák neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Je jeho samotný predkladateľ vo veľmi veľkom konflikte záujmov.
Pozmeňováky sú tam ďalšie k skríningu, k rezidentom, keďže sme dostali vlastne večer predtým informáciu o pozmeňovákoch, tak ja som teda si dovolila poprosiť tvorcu rezidentského programu pani MUDr. Moniku Palúškovú, ktorá bola, teda ktorá sa osem rokov venovala rezidentskému programu, bola od roku 2012 do 2018 hlavnou odborníčkou pre všeobecné lekárstvo a napriek tomu, že teda mala v ten deň kopec pacientov, tak si k tomu večer sadla a v noci naozaj dávala nám veľmi, veľmi relevantné pripomienky. Ja ich tu nebudem čítať, lebo sú to veľmi odborné, technické veci, ja som ich na výbore prečítala, napriek tomu som teda, samozrejme, nebola vypočutá, ale dozvedeli sme sa od, od pána predsedu, že pani Palúšková nič nevie a tára hlúposti. Doslova. Takže ja by som povedala, že ona teda ten, ten rezidentský program v Bruseli obhajovala, boli sme jediná krajina, ktorá sme v tej podobe dostali vtedy naňho peniaze. V tej, v tom čase doňho prišlo množstvo uchádzačov a fungoval a jednoducho si myslím, či už si myslíme, že sú alebo nie sú správne tie pripomienky, určite si myslím, že dať z večera na ráno nejaký pozmeňovák, ktorý ešte ráno zmením, a potom vytýkať naozaj relevantné argumenty človeka, ktorý do toho má čo hovoriť, a urážať toho človeka, aj keď tam nie je, ja si myslím, že toto naozaj, pán predseda, nie je úplne O. K., a ja si myslím, že tie, tie komentáre sú veľmi relevantné, ale bez ohľadu na to už ten spôsob, akým to podávate, zasa, opakujem, cez pozmeňovák s obrovskými teda výčitkami a chybami, ja určite odporučím klubu SaS, aby, aby bola proti tomuto návrhu zákona.
No a pozriem sa ešte, dobre, to je asi všetko, čo by som chcela. Chcela by som poprosiť vyňať zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie body 17, 23, 26 a 28, to sú práve tie pozmeňováky, o ktorých by sme mali samostatne hlasovať.
A chcem odporučiť úplne každému, kto chce zaspávať s čistým svedomím, aby tento zákon tento návrh zákona nepodporili. Myslím si, že argumentov padlo viac než dosť, určite padnú ešte ďalšie, ale už sami vidíte, keď pani ministerka ani nestíha prísť na svoj bod, pretože ešte práve rokuje o zákone, ktorý tu máme, robia sa na poslednú chvíľu úpravy, ako podľa mňa určite by som neodporučovala, vlastne neodporúčala hlasovať za tento návrh zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
