Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

18.10.2018 o 14:01 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Zodpovedanie otázky 18.10.2018 14:16 - 14:19 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán poslanec, vo svojej otázke reagujete na medializované informácie, ktoré včera po rokovaní bezpečnostnej rady oznámil predseda vlády. Podľa zverejnených informácií sa Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky stalo terčom rozsiahleho kybernetického útoku. Po Nemecku, Českej republike a Veľkej Británii sme sa stali ďalším cieľom sofistikovanej kybernetickej špionáže. Útok odhalilo Vojenské spravodajstvo Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Vzhľadom na závažnosť situácie príslušníci vedenia Vojenského spravodajstva informovali o útoku Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky.
Vojenské spravodajstvo zaznamenalo neštandardné správanie sa počítačov a po hĺbkovej analýze potvrdilo, že ide o sofistikovaný škodlivý kód, ktorý umožňuje útočníkom filtráciu dát z vnútra organizácie na útočníkove servery v zahraničí. Identita útočníkov a predmet ich záujmu je v súčasnosti predmetom vyšetrovania a dokumentovania. Predseda vlády zároveň požiadal riaditeľa Vojenského spravodajstva a Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby, aby prešetrili aktuálny stav zabezpečenia celej vládnej siete. Zatiaľ aj pre prebiehajúce zisťovanie nie je možné špecifikovať, kto za útokom stojí.
Rovnako aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák potvrdil, že útočníci sa nedostali k utajovaným skutočnostiam, pretože citlivé informácie sú prenášané po lepšie chránených kanáloch. Informačné systémy ministerstva zahraničných vecí neboli znefunkčnené. Zároveň však prebieha preverovanie, aké informácie, aké informácie mohli útočníci naozaj získať. Príslušné orgány verejnej moci spolu s ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí zavádzajú sériu bezpečnostných opatrení, ktoré majú zabrániť ďalším podobným aktivitám.
Zároveň chcem povedať, že budovanie špeciálnej infraštruktúry v oblasti kybernetickej bezpečnosti bude naďalej jednou z priorít výdavkov vlády; čomu sa ja obzvlášť teším; pretože ide o oblasť, ktorú nesmieme podceniť. Musíme si všetci uvedomiť, že podobné útoky na informačné systémy či už vlád štátov, alebo rôznych inštitúcií a podnikov sú problém, ktorý sa objavuje takmer denne. Preto je potrebné, aby boli na podobné udalosti všetci pripravení a ochrana systému musí fungovať na vysokej úrovni. Nielen Slovensko, ale aj všetky štáty a inštitúcie sveta sú v permanentnom ohrození. Práve kvôli tomu, že sa útoky opakujú, robíme preventívne skúšky bezpečnosti jednotlivých ochranných systémov, aby sa bezpečnosť zvyšovala. Slovenská republika už veľa investovala aj z fondov Európskej únie na riešenie tohto problému. Tento prípad však ukázal, že budú potrebné ďalšie investície.
V súčasnosti prijímame protiopatrenia a sledujeme aktivity dotyčných organizácií, ktoré pravdepodobne za týmto útokom stoja, hoci ich dnes nemôžeme bližšie špecifikovať. Vzhľadom na citlivosť prípadu, prebiehajúce vyšetrovanie a sledovanie aktivít by som dnes nerád zachádzal do hlbších detailov.
Ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2018 14:10 - 14:14 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Na začiatku by som rád uviedol, že jednotlivé krajiny strednej Európy sú plne suverénne a nezávislé. Krajiny Vyšehradskej štvorky síce koordinujú v mnohých otázkach svoju zahraničnú politiku a nastoľujú v rámci inštitúcie Európskej únie vlastné alternatívne riešenia, ale inak realizujú vlastnú autonómnu politiku. Každá krajina Európskej únie, nielen krajiny strednej Európy a V4, má svoj vlastný vývoj, rôzne nastavenie a fungovanie demokratických inštitúcií a politického systému a z nich prameniacich benefitov, ako aj problémov, ktoré si musí vyriešiť každá samostatne.
Naša vláda plne rešpektuje vnútropolitický vývoj u našich partnerov a zásadne ho nekomentujeme. V prípade, že francúzsky prezident Emmanuel Macron v minulosti komentoval alebo vyjadril určité výhrady k politickému vývoju v strednej Európe, netýkalo sa to Slovenska. Pokiaľ ide o Slovensko, ja osobne, ako aj môj predchodca vo funkcii predsedu vlády, mám s pánom prezidentom Macronom veľmi dobré vzťahy. Viackrát sme sa formálne, ale aj neformálne stretli. Slovensko-francúzske vzťahy sú v súčasnosti, ale aj v posledných dekádach – zvlášť po vstupe Slovenska do Európskej únie – na vynikajúcej úrovni a to vo všetkých relevantných oblastiach, ekonomiky, obchodu, vzdelávania aj kultúry.
Žijeme v dobe mediálnych hysterizácií, plných, zaručených, myslím to v úvodzovkách, právd o vine a treste. Žiaľ, na Slovensku je zaužívané vynášanie predčasných rozsudkov a hrdelných trestov, ktoré je v politike obzvlášť nebezpečné. Opakovane preto zdôrazňujem, že som zástancom prezumpcie neviny, a to sa týka aj vami spomínanej kriminalizácie opozičného lídra Jeana-Luca Mélenchona. A ako aj vy, aj ja čerpám z verejne dostupných zdrojov. Podľa nich zakladateľ strany Nepokorené Francúzsko, poslanec Národného zhromaždenia, ľavicový poslanec a neúspešný kandidát na post prezidenta v roku 2017 je predbežne vyšetrovaný z údajného zneužívania finančných prostriedkov Európskeho parlamentu a z údajných účtovných nezrovnalostí pri financovaní jeho prezidentskej kampane. Chápem pobúrenie a emócie, aké mohla vyvolať policajná akcia v dome opozičného lídra a v centrále jeho strany. Chcel by som však zdôrazniť, že mám plnú dôveru vo francúzsky právny systém a nezávislosť prokuratúry, ktorá dala pokyn na vykonanie vyšetrovacích úkonov bez akejkoľvek ingerencie francúzskej vlády. Som úplne presvedčený, že nezávislé francúzske orgány konajú a budú konať podľa platných zákonov a demokratických princípov. Akékoľvek výhrady alebo pochybnosti politického charakteru sú vnútornou záležitosťou Francúzskej republiky. Verím ubezpečeniu, ktoré dal v tomto smere Národnému zhromaždeniu predseda vlády Édouard Philippe.
Chcel by som vás na záver upozorniť, že podobný problém účtovných nezrovnalostí a zlého nakladania finančných prostriedkov vo volebnej kampani, ktorý sa rieši v prípade pána Mélenchona, sa udial aj na Slovensku. Pán poslanec, to posledné, čo by som teraz urobil, je vynášanie predčasných rozsudkov a úsudkov a snažil by som sa na tom nekorektne politicky zarobiť. Verím, že pravda vyjde nakoniec najavo.
Ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18.10.2018 14:10 - 14:14 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem za doplňujúcu otázku. Žiadne konkrétne čísla nie sú na stole. Na stole je návrh viacročného finančného rámca so základnými parametrami z pohľadu medziročného alebo medziročného nárastu výdavkov v objeme okolo troch percent. Pracuje sa na rozpočte na budúci rok. Frontex a ochrana vonkajšej hranice ale je otázka konsenzuálna. To znamená, tak ako sme možno pred dvoma rokmi bojovali s; no, bojovali, bojovali je silné slovo; mali sme spory s inými členskými krajinami o váhe ochrany práve vonkajšej hranice. Tak tu myslím, že teraz nikto pochybnosti nemá. My v rozpočte, v štátnom rozpočte na budúci rok máme aj tento rok vytvorenú rezervu v objeme niekoľko desiatich miliónov eur na dodatočné výdavky, ako keby poplatky do Európskej únie. Takže z tohto pohľadu si myslím, že budeme vždy pripravení reagovať, ak to bude potrebné, a v prípade nejakej migračnej vlny to potrebné určite bude a malo by význam byť účastný takej aktivity.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2018 14:01 - 14:02 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, Európska komisia v septembri tohto roku navrhla, aby sa Európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorej sídlo je v poľskej Varšave, výrazne posilnila. Zahŕňa to zvýšenie jeho personálu zo súčasných 1 500 na 10-tisíc príslušníkov do roku 2020, ako aj nárast rozpočtu na 10 mld. eur počas siedmich rokov. Poľský premiér Mateusz Morawiecki so svojím českým partnerom Andrejom Babišom vo svojom vyhlásení vyjadrili obavu, že ambiciózny plán rozšírenia Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže, ktorú poznáme pod menom Frontex, bude mať následky v podobe menších zdrojov z eurofondov na infraštruktúru stredoeurópskych krajín. Je to ich názor, ktorý mi neprislúcha bližšie komentovať.
Čo sa týka Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže, rád by som zdôraznil, že ide o agentúru, ktorá bola schválená a spustená práve počas veľmi dobre zvládnutého predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v októbri 2016. Primárnou úlohou agentúry je pomôcť štátom, ktoré sa nachádzajú pod tlakom alebo majú problém s ochranou svojej hranice.
Nedá mi nespomenúť, že dôsledná ochrana vonkajších hraníc Únie, resp. Schengenu je aspekt, ktorý Slovenská republika, ale aj ostatné krajiny V4 jasne akcentovali od vypuknutia migračnej krízy. V súvislosti s návrhom Európskej komisie na zmenu mandátu agentúry treba podotknúť, že v Slovenskej republike, podobne ako aj v ostatných členských štátoch len začína odborná analýza uvedeného návrhu. Predpokladáme, že členské štáty budú na základe podrobného oboznamovania sa s návrhom korigovať svoje prvotné reakcie. Legislatívny proces bude prebiehať niekoľko mesiacov, počas ktorých sa bude text návrhu upravovať na základe pripomienok z jednotlivých členských štátov, budú sa upresňovať podmienky, počty disponibilných expertov, rozdelenie finančných prostriedkov a budú sa riešiť aj ďalšie dôležité otázky súvisiace s činnosťou Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.
Výsledný text návrhu nariadenia bude kompromisom medzi pozíciami členských štátov a pozíciou Európskeho parlamentu. Naša pozícia k Európskej pohraničnej a pobrežnej stráži je jasná. Slovensko jednoznačne podporuje, aby bola schopná zásahu, podieľať sa na návratoch utečencov, či vedela pôsobiť aj v tretích krajinách, pochopiteľne, na základe ich súhlasu.
Na druhej strane my Európsku a pohraničnú stráž chápeme ako agentúru, ktorej úlohou je podpora členských štátov, nie nahradenie ich národných zborov. Preto by sme boli radi, aby hlavné kompetencie zostali v rukách členských štátov a tie mali posledné slovo v rozhodovaní o nasadení jednotiek agentúry na ich území. Vyslovujem celkom otvorene, že naša podpora v problematike ochrany vonkajších hraníc by nemala byť zneužitá na ďalšiu stratu suverenity členských štátov v predmetnej oblasti.
Druhým dôležitým aspektom je stály zbor o počte 10-tisíc osôb, ktorý ma byť, ako som už uviedol, naplnený do roku 2020. Komisia vo svojom návrhu nevysvetlila, na základe akých počtov dospela k danému číslu. Komisia tieto detaily neuviedla. Nechceme sa totiž dostať do situácie, keď by došlo k spusteniu národných zborov; prepáčte; k opusteniu národných zborov skúsenými expertmi, ktorí následne na národnej úrovni môžu naozaj chýbať. Túto výhradu má viacero členských štátov, nielen my.
Pre doplnenie si dovoľujem uviesť, že Slovenská republika sa od vzniku Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže aktívne zapája do všetkých jej činností s dôrazom na operačné aktivity, ktoré prebiehajú na vonkajšej hranici. V roku 2016 až v roku 2018 bolo vyslaných 368 policajtov expertov, ktorí pomáhali pri kontrole vonkajších hraníc predovšetkým v Grécku, v Taliansku, v Maďarsku a v Poľsku. V rámci vyslaní na základe bilaterálnych dohôd bolo vyslaných ďalších 475 policajtov expertov, prednostne na územie tretích krajín, ako je napríklad bývalá juhoslovanská republika Macedónsko alebo Srbsko, ale v čase vrcholiacej migračnej krízy aj do Slovinska a Maďarska.
V rámci spolupráce v oblasti migračnej politiky a ochrany vonkajšej hranice nachádzame členské štáty s rovnakými prioritami a názormi najmä v krajinách vyšehradskej skupiny, ale aj v Rakúsku. Slovenská republika v uvedenom období spoločne s nimi vyslala do krajín západného Balkánu spolu 3 462 policajtov expertov, ktorí chránili členské krajiny pred prílevom migrantov ešte pred tým, ako títo dosiahli hranice Európskej únie. Na základe skúseností z predchádzajúcich rokov prichádzajú predstavitelia členských štátov k presvedčeniu, že problémy súvisiace s migráciou v kontexte nasadenia Frontexu treba riešiť vtedy, keď sa naozaj objavia.
Ako som už naznačil v úvode svojej odpovede, rokovania ohľadne návrhu na zmenu mandátu Frontexu sú ešte len na začiatku. Pochopiteľne, ide o dôležitú záležitosť aj pre Slovenskú republiku, ktorej budeme na expertnej a politickej úrovni venovať primeranú pozornosť.
Ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2018 14:01 - 14:02 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Dobrý deň všetkým. Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Takže neprítomná je pani ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová, zastupuje ju pani ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Potom je tu, v ďalšom nám tu chýba podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši, na zahraničnej pracovnej ceste, naňho nie sú žiadne otázky. Takisto tu nie je pani podpredsedníčka vlády Gabriela Matečná, na ňu nie sú otázky. Kvôli neodkladným pracovným povinnostiam tu nie je minister hospodárstva Peter Žiga, nie sú otázky. Podobne pán minister Gábor Gál, nie sú otázky. A rovnako je to aj s pánom ministrom Jánom Richterom. Ostatní sme k dispozícii.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

18.10.2018 12:29 - 12:34 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem. Dámy a páni, potreba ukončiť platnosť týchto dohôd vyplynula z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Achmea verzus Slovenská republika, v ktorom súd potvrdil, že systém arbitráží medzi členskými štátmi Európskej únie a investorom z iného členského štátu Európskej únie je nekompatibilný s právom Európskej únie.
Všetky členské štáty Európskej únie sú povinné vyvodiť dôsledky vyplývajúce z tohto rozhodnutia, a to na základe zásady lojálnej spolupráce podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, a to v súlade so všeobecnými princípmi autonómie, prednosti a priameho účinku práva Európskej únie. Členské štáty teda majú povinnosť ukončiť všetky takéto bilaterálne dohody uzavreté medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť právnu istotu.
Navrhuje sa ukončenie týchto dohôd bilaterálnou cestou, čo predstavuje najrýchlejší a najschodnejší prostriedok riešenia súčasnej situácie. Alternatívne v prípade, ak oslovený členský štát nebude ochotný pristúpiť k bilaterálnemu ukončeniu platnosti príslušnej dohody, prichádza do úvahy aj mnohostranné alebo jednostranné ukončenie.
Predmetné dohody, platnosť ktorých sa má ukončiť, sú hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky majúce charakter prezidentskej zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a majú podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu sa návrh predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu a následne prezidentovi Slovenskej republiky na schválenie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2018 12:12 - 12:14 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Dovoľte mi vystúpiť ešte v rozprave, aby ste mohli reagovať a potom by som už záverečné slovo nemal. Sme pri prvom čítaní. Avizujem, že ten zákon ešte prejde nejakými zmenami, na ktorých sa bude pracovať aj spolu s niektorými poslancami, ktorí vystúpili teraz v rozprave, či už pri budovaní úradu, akejsi kontrolnej rady, alebo v ďalšej, v oblasti regulácií marží a podobne. Takže avizujem možnosť komunikovať o úplne konkrétnych veciach.
Pán poslanec Pčolinský mal pravdu, že nerád prichádzam s týmto zákonom pred vás z jedného dôvodu, pretože tento zákon vždy otvára možnosti zneužitia tejto témy na to, aby ste ma vyzývali k môjmu osobnému svedomiu, čo si vyprosím, si to vyprosím aj od vás, pán kolega, naozaj netreba, myslím, že nikto z nás nie je odkázaný na to, aby ste týmto spôsobom boli veľmi osobní, lebo to je veľmi osobná vec. Gambling je legálny. Takto ste to povedali, je to proste legálne podnikanie, ale nie je pravda, čo ste povedali, že je to podnikanie ako každé iné. Nie je, pretože má tie negatívne dopady veľmi širokého proste, volá sa to odborne negatívna externalita. Má svoju príjmovú stránku, má svoju negatívnu stránku, o ktorej ste tu proste pomenovali, ale vyprosím si koncentráciu a osobnú koncentráciu na to, že tu nejaké meno, priezvisko alebo nejaká partia ľudí, či už je tu proste takého alebo onakého politického zafarbenia, že prináša nejaký druh nešťastia do rodiny. To je, to je proste tá osobná, tá osobná hladina, ktorú si, alebo tá osobná rovina, ktorá je pri prerokovaní tohto zákona, a to aj už v čase, keď tu naši najväčší ochrancovia našej morality, kresťanskí demokrati, nie sú v tejto snemovni, to sme si vypočuli oveľa vážnejšie veci, takže z tohto pohľadu; a oveľa pokryteckejšie reči; z tohto pohľadu táto debata je oveľa korektnejšia.
Počuli ste vlastne aj z jednej strany, áno? Pán poslanec Heger a pani Remišová, tá istá strana, úplne dva rôzne pohľady, jedno divadelné vystúpenie od pani poslankyne, ktorá teda už tu, jak povedala, odišla, a veľmi, veľmi racionálny postoj pána poslanca Hegera. Chcem povedať, že; a zazneli tu aj nejaké dve nepravdy, a som zdvorilý, hovorím nepravdy, hej? Nevstupujeme do petičného práva, vôbec žiadnym spôsobom sa ho nedotýkame napriek tomu, že sme v rezortnom pripomienkovom konaní na to boli vyzvaní Generálnou prokuratúrou. Tak sme sa asi nepochopili. Generálna prokuratúra nás vyzvala na to, aby sme do petičného práva vstúpili, my to odmietame urobiť. A celá, celá zápletka ohľadom petícií je spôsobená konfliktom s ústavou, ktorú nastolila práve Generálna prokuratúra.
Tak prosím, ja nie som z tejto oblasti, prosím, aby ste si to vyriešili s Generálnou prokuratúrou a s ústavnými sudcami, budete sa im venovať ešte celé dni a mesiace, tak sa s nimi proste, si to s nimi proste vyriešte! Pretože kedysi bola nastavená nejaká regulácia, ktorá umožnila obciam do toho vstúpiť, napadla to Generálna prokuratúra, postavil sa za to Ústavný súd, to znamená, ide o ako keby zákaz podnikania, typu podnikania, ktoré má svoje, svoje práva, hej? To; a čo je ešte na tom paradoxné? Že obce samotné – a budete sa čudovať – v tom jednom hlase, ktorý je prezentovaný ZMOS-om, nechcú rozhodovať o tom, kde by hazard mal byť alebo nemal byť. Nechcú o tom rozhodovať. Musíte to chcieť počuť. Ony o tom rozhodovať nechcú. Prečo? Pretože to znamená pre nich príjem. A prečo? Pretože majú svoj volebný cyklus a proste je, z času na čas sú proste vystavovaní nepríjemným otázkam o tom, čo chcú mať v svojej obci, dedine, meste a kde to chcú mať. A oni proste na to nechcú reagovať. Preto táto situácia vyhovuje.
Takže vnímajte to, že tu máme nejakú, nejaké proste ústavné vnímanie alebo zakotvenie podnikania a z hľadiska ústavy je to podnikanie ako každé iné, z hľadiska reálnych dopadov má to obrovské externality negatívne, a preto hovoríme o regulácii. My sa snažíme reguláciu naozaj zvyšovať. V oblasti, v oblasti starého hazardu, ak to tak nazveme, tam tie kroky jednoznačne sú. Prosím aj kritikov, aby to, aby to seriózne proste pomenovali. Myslím, že poslanec Pčolinský to naozaj pomenoval. Dvanásť dní zákazu v roku je úplne nová regulácia. Prečo sme s ňou prišli? Dvanásť dní je dvanásť dní. Je to dvanásť mesiacov v roku, to znamená, obec si môže vlastným VZN-kom rozhodnúť, že dvanásť dní v roku, neviem, počas nejakého jarmoku, odpustu na východe alebo počas, alebo v deň poberania dávok môžu hazard zakázať v svojej obci. Ale je to na nich. Toto tu nikdy nebolo.
Máte pocit, teraz vám mám odcitovať niektorým, čo sa tu zaklínate rodinami, o tom, čo ste tu povedali, že je to teda, vychádzame, pomáhame, chránime. Nie je to pravda. A keď to nie je pravda, je to lož. Tak, prosím, neklamte.
Máte na to iný názor, chcete sa dostať k tomuto volantu, tak to potom riešte, ale keď to nie je pravda, neklamte!
Takže sú tu jednoznačné opatrenia, ktoré idú, idú a siahajú, ale hovoria o prísnejšej regulácii. O registri, ktorý tu bol tiež pomenovaný, ten sme prijali pred rokom, rokom a pol, účinnosť nastane 1. januára. Môžme ho ešte rozšíriť. Je tu úvaha o tom, že ho rozšírime o ľudí, ktorí napríklad neplatia výživné svojim deťom. No proste sú, sú kategórie, o ktorých môžme hovoriť. Prečo by nejaký otec, ktorý neplatí na vlastné decko, mal tieto peniaze prehrať, prehrať niekde v kasíne? Prosím, môžme hovoriť o týchto reguláciách, ale stále nie sme, nehnevajte sa, v oblasti, prejdem do onlinu, nie sme schopní regulovať internet ako čínski komunisti. Asi to asi nebudeme schopní ani v Európe nikdy urobiť.
A prechádzam k ďalšej veci, a to je online, áno, ide o deliberalizáciu alebo demonopolizáciu, ak chcete. Dostanem sa k ďalšej lži, ktorú povedala pani poslankyňa Remišová, nie, TIPOS alebo výnosy TIPOS-u z internetgamingu nie sú zdrojom financovania športu. Sú to lotériové hry. A tieto, tento objem peňazí, to znamená, táto zmena sa vôbec financovania športu nedostane; nedotkne toho vzorca; ten vzorec ináč bude v roku ´20 znamenať až 40, dodatočných 40 miliónov eur pre šport; ale to financovanie je napojené na výnosy z lotérií, z tých klasických hier, ktoré poznáme, z číselných lotérií a nie z internetgamingu.
A tu si treba povedať, že čo je pravda a čo sme a čo nie sme schopní urobiť a čo je vlastne strkanie hlavy do piesku, lebo my to riešiť naozaj nemusíme. Je to asi najcitlivejšia vec tohto zákona, ale treba si uvedomiť, že aj po tom, čo dva roky blokujeme webové stránky nelegálnych prevádzkovateľov hier, ja vás upozorňujem na to, že všetci, ktorí hrajú dneska cezhranične, porušujú zákon. Porušujú zákon a; ale tieto objemy v hrách sú v desaťtisícoch ľudí. A tak sa teraz chcem opýtať, čo je lepšie. Čo je lepšie pre osud rodín, nad ktorými ste vyronili slzu? Ak sa na to ďalej budeme proste pozerať a nebudeme sa tým zaoberať a dovolíme im cezhranične hrať, lebo to, lebo nie sme čínski komunisti a nie sme schopní zablokovať celý internet, alebo to zlegalizujeme, vyberieme peniaze na licencie a dostaneme ho pod kontrolu národnej regulácie? Čo z toho je lepšie a čo je pokrytecké? Lebo považujem za pokrytecké povedať, nie, budeme to ďalej prevádzkovať ako štátna lotériová spoločnosť, a pritom 90 % hráčov nám budú hrať na atraktívnych webových stránkach svetových prevádzkovateľov, ktorých naozaj objemy, výnosy a celý ten turnover je väčší ako naše HDP. Proste TIPOS nikdy nebude schopný v plnej miere, ak ho neochránime a nezavrieme ako v Číne, nebude schopný, nebude schopný konkurovať týmto svetovým lídrom v online. Preto ten prístup. Ten prístup je teraz postavený na tom, dobre, zlegalizujeme to, to dnešné nelegálne hranie, ktoré čoraz viac sa naozaj prenáša do online a ktoré sa čoraz viac odohráva mimo reálneho, proste nami vnímaného hrania, ktoré je regulované presne po starom.
Takže chceme z toho, to musím povedať, že fiškálny príjem pre rozpočet je druhotný. Toto nie je proste primárna úloha. Primárna úloha je dostať práve tento typ hrania pod kontrolu, ktorý dneska pod kontrolou vôbec nemáme. A prosím, môžme potom hovoriť o profile. Ale, pán poslanec Heger, akí budeme, ako môžme v budúcnosti hovoriť o regulovaní profilu hráča, ak dneska 95 % tých hráčov hrá proste nekontrolovane, ilegálne, cezhranične, na stránkach providerov zo zahraničia, ktoré s našou krajinou legálne nič nemajú. Môžte to robiť jedine vtedy, ak to zlegalizujete z hľadiska domácich pomerov. Toto je proste podľa mňa základný princíp a ja nebudem reagovať na veľmi nízke proste odkazy o privatizáciách a podobných vplyvoch. Pozrite si, s kým vaša strana sedela, posledné koalície, kto tu vydrancoval štátny majetok cez privatizácie v 90. rokoch a 10 rokov potom, to boli vaši kamoši, a potom mi tu hovorte o privatizáciách.
Takže, takže máme pred sebou dva-tri, máme pred sebou dva-tri týždne času, kde ešte môžme proste tieto veci zmeniť. Nie som pripravený zákon stiahnuť, to hovorím úplne otvorene, ale všetko ostatné je vo vašich rukách. Ako budete hlasovať, tak to bude.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.10.2018 10:52 - 10:58 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem. Tu moje úvodné slovo bude trošku dlhšie a predpokladám, že aj vaše vystúpenia, že sa pri tomto návrhu zákona trochu zdržíme.
Hazardné hry najmä v online prostredí zaznamenávajú dynamický rast. Našou snahou bolo reagovať na aktuálne trendy digitalizácie hazardu a adekvátne tomu upraviť aj regulačný rámec. Nový zákon o hazardných hrách tak predstavuje úplne nový a podľa nášho názoru moderný prístup regulácie hazardných hier. Inšpiráciou nám bol prístup aj iných európskych krajín, napríklad Dánska, Rumunska alebo Českej republiky.
Zákon zvyšuje úroveň ochrany hráčov, ktorá bola aplikovaná predošlou novelou zákona o hazardných hrách. Od začiatku budúceho roka bude spustený register vylúčených osôb, v ktorom budú evidované osoby so zákazom hrania viacerých druhov hazardných hier. Pôjde o nasledovné kategórie osôb: pôjde o poberateľov pomoci v hmotnej núdzi, o vysokoškolákov so sociálnym štipendiom, o patologických hráčov, o ľudí, ktorí sa vylúčia sami z vlastnej vôle.
Návrh zákona zároveň sprísňuje podmienky prevádzkovania hazardných hier. Obmedzia sa prevádzkové hodiny herní, medzi treťou hodinou rannou a desiatou hodinou rannou bude prevádzkovanie herní úplne zakázané. Navrhujeme zvýšiť minimálny počet prístrojov v jednej prevádzke z 12 na 15 kusov, čím podľa nás opäť klesne dostupnosť hazardných hier, videli sme to aj na prelome rokov, keď sa minimálny počet prístrojov v herniach zvýšil z 5 na 12 kusov, čo viedlo k zníženiu počtu prevádzok hazardných hier o vyše 60 percent.
Predložená legislatíva definuje kvízomaty ako hazardnú hru, preto sa presunú z miest, kde nepatria, na miesto prísne regulované, to znamená do herní a kasín.
Okrem toho zavádzame aj novú sankciu pre osoby, ktoré napomáhajú prevádzkovaniu hazardných hier, napríklad prevádzkovatelia pohostinstiev, ktorí majú u seba v tom pohostinstve výherné prístroje či kvízomaty, po novom im bude môcť byť aj zrušené živnostenské oprávnenie.
Významným spôsobom sa posilňujú kompetencie obcí, ktoré budú môcť počas 12 dní v roku – to je úplná novinka –, 12 dní v roku zakázať niektoré druhy hazardných hier. Rozhodnúť sa; budú sa môcť rozhodnúť o tom, že herne budú od škôl, školských zariadení, zariadení sociálnych služieb pre deti a mládež či pri liečebniach, či liečební vzdialené najmenej 200 metrov.
S cieľom potlačenia nelegálnych prevádzkovateľov prichádzame s uvoľnením časti portfólia hier TIPOS-u, pričom lotérie ostanú výhradne v jeho pôsobnosti. Umožní sa získať licenciu aj na online hry v internetovej herni a internetovom kasíne nielen domácim subjektom, ale aj spoločnostiam so sídlom v krajinách Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru.
Po získaní licencie sa na každého budú vzťahovať prísne pravidlá. Všetkých prevádzkovateľov chceme mať pod kontrolou, pričom budú povinní sprístupniť dozoru všetky relevantné údaje, ktoré budú aj na serveroch umiestnených na území Slovenskej republiky. S týmto úzko súvisí aj vymedzenie nových druhov hazardných hier vrátane vytvorenia novej štruktúry licencií. Ceny za licencie budú jedny z najvyšších spomedzi krajín Európskej únie, hovoríme o úrovni okolo troch miliónov eur. Subjekty, ktoré doposiaľ neboli licencované, budú oproti súčasnosti na Slovensku platiť aj odvody z hazardných hier. Pri nových druhoch licencií sa zmení spôsob výpočtu odvodov, základom pre výpočet ich výšky už bude výťažok, to znamená prijaté vklady mínus vyplatené výhry.
V oblasti zdaňovania zahraničných subjektov budeme postupovať v súlade so zákonom o dani z príjmov a s pravidlami medzinárodného zdaňovania, ktoré umožňujú zdanenie daňou z príjmu aj bez existencie sídla alebo organizačnej zložky na území Slovenskej republiky.
Blokácia webov nelicencovaných prevádzkovateľov hazardu bude aj naďalej prebiehať. Takisto ponechávame v platnosti všetky doteraz prijaté regulačné opatrenia, to znamená hracie automaty iba v herniach, nie v krčmách alebo v baroch, obmedzenia pri umiestňovaní herní.
Zámerom nového zákona o hazardných hrách je aj efektívnejší dozor. V súčasnosti sú kompetencie pre oblasť regulácie a dozoru nad hazardnými hrami roztrieštené medzi rezortom financií, medzi obce a medzi finančnú správu, preto ich chceme dostať pod jednu strechu. Navrhujú sa, navrhuje sa vytvorenie špecializovanej dozornej inštitúcie, ktorá bude mať všetky kompetencie pre reguláciu hazardných hier a ktorej činnosti sú nastavené podľa štandardov obdobných inštitúcií v iných krajinách Európskej únie. Zároveň to bude znamenať, že dozoru nad hazardnými hrami sa bude musieť venovať menej zamestnancov.
Návrh zákona bol prerokovaný na hospodárskej a sociálnej rade a legislatívnej rade vlády, pričom relevantné vznesené pripomienky boli akceptované. Upozorňujem, že materiál sa predkladá s dvoma rozpormi s Generálnou prokuratúrou, keď sme neakceptovali, neakceptoval sa návrh na zjednotenie petičného kvóra, ak sa obyvatelia obce sťažujú na narúšanie verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier. Súčasný stav je, že petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov, pre Bratislavu a Košice je to 15 percent. A nebol akceptovaný ani návrh na prijatie menej reštriktívnych opatrení vhodných na dosiahnutie zákazu prevádzkovania hazardných hier pred prijatím tzv. VZN o zákaze hazardu na území obce.
Návrh zákona je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady. A z hľadiska účinnosti navrhuje sa, aby zákon nadobúdal účinnosť 1. marca 2019 okrem mnohých článkov, ktoré sú tam ďalšie otvorené, ktoré nadobudnú účinnosť ešte potom 1. júna 2019, to znamená, sú tu dva termíny účinnosti, marec a jún budúceho roku.
Toľko na úvod. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.10.2018 10:46 - 10:48 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem. Cieľom predkladanej novely zákona o riešení krízovej situácie je zvýšenie odolnosti slovenských bánk v prípade, ak sa vyskytnú krízové situácie. Novela zavádza novú triedu nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania. Banky ich môžu použiť v prípade financovania riešenia krízy tak, aby boli ochránené finančné prostriedky klientov a prostriedky štátneho rozpočtu. Banky sú prípadné problémy; banky si prípadné problémy budú riešiť z vlastných zdrojov. Podporuje sa teda využívanie bankami financovaného riešenia vlastných problémov, ide o tzv. bail-in namiesto štátom financovaného riešenia, tzv. bail-out, ktorý bol tak populárny, nepríjemne populárny počas vrcholov krízy po roku 2008.
Súčasťou novely sú aj novely iných zákonov, ktoré vyplynuli z potreby zabezpečenia včasnej transpozície európskych smerníc a nariadení, ako aj zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe. Tými sú najmä zákon o bankách, zákon o cenných papieroch, zákon o dohľade, zákon o platobných službách a zákon o kolektívnom investovaní.
Návrhy noviel predstavujú komplexnú právnu úpravu rôznych právnych vzťahov na finančnom trhu, tak aby bolo obmedzené riziko vzniku krízových situácií a zvýšila sa efektivita finančných inštitúcií v záujme zvýšenia stability finančného trhu Slovenskej republiky.
Návrh zákona bol podľa legislatívnych pravidiel predložený na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie aj Európskej centrálnej banke a pripomienky Európskej centrálnej banky boli plne zapracované do predkladaného návrhu zákona.
Toľko na úvod. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.10.2018 10:42 - 10:44 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem. Návrh zákona reflektuje na potreby vznikajúce z aplikačnej praxe, a preto sú navrhované zmeny zväčša technického charakteru. Zmeny spočívajú najmä v spresnení a v zjednodušení procesov týkajúcich sa vykonávania finančnej kontroly a auditu. Jednoznačne sa napríklad ustanovuje vyjadrenie pri vykonávaní základnej finančnej kontroly.
V ďalšom sa zefektívňuje proces prijímania a spĺňania a overovania splnenia nápravných opatrení.
Upravuje sa taktiež zloženie a kompetencie výboru pre vnútorný audit a vládny audit, a to najmä v oblasti vzdelávania audítorov a posudzovania splnenia podmienok povinného vzdelávania.
Súčasťou návrhu novely zákona je aj novela zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a novela zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu a aj novela zákona 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu.
Hlavným cieľom novely zákona o rozpočtových pravidlách je aj zakotvenie hodnoty efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov. Ide o tzv. revíziu výdavkov, ale poznáte ju vo vyjadrení hodnoty za peniaze do právneho systému Slovenskej republiky, čím sa napĺňa programové vyhlásenie vlády. Zároveň sa ukladá povinnosť vybraným subjektom verejnej správy vykonať štúdiu uskutočniteľnosti investície a koncesie, ktorých hodnotu stanoví nariadenie vlády.
Ďakujem.
Skryt prepis