Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

25.10.2016 o 17:38 hod.

MUDr.

Marek Krajčí

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2017 14:38 - 14:38 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem za otázku, pán poslanec. Ako v Českej republike takýto model funguje a nie je to diskriminácia, je to celkom osvedčené. Môžeme si zobrať príklad napríklad odtiaľ, tam dokonca, ja myslím, aj tá desaťročná perióda, kedy tá nová cirkev musí byť odsledovaná, celospoločensky naozaj musí mať jednoznačne prospešný účel.
A potom ja osobne by som navrhoval, aby Národná rada schvaľovala jej druhostupňovú registráciu. Podľa mňa s týmto budú ďaleko menšie ľudsko-právne problémy ako momentálne ten zákon, v akom znení je predložený.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.1.2017 14:31 - 14:35 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, počuli sme, že týmto zákonom nie je obmedzená možnosť náboženského vyznania a združovania, a musím povedať, že súhlasím, ale iba čiastočne. A preto by som dovolil zopár otázok aj k tomuto zákonu, a či naozaj tento zákon pomôže pri riešení aj tých niektorých problémov, ktoré sme tuná počuli a zazneli.
Chcem sa opýtať, či je v záujme Slovenska, aby sa na našom území združovali tisícky občanov na základe ich spoločného náboženského presvedčenia, a pritom neboli registrovaní, aby vyberali napríklad svoje desiatky z príjmu, lebo tak sa to robí v cirkvách a v náboženských spoločnostiach, a najmä tých, ktoré nie sú štátom registrované, a neoficiálne ich používali na financovanie svojich aktivít.
Počuli sme, že je tu možnosť registrácie a že tá nie je obmedzená, ako jednou z foriem, bolo povedané, že je tu možnosť zaregistrovať sa ako občianske združenie. Tak ja sa vás chcem teraz opýtať, ako sa to má urobiť, nakoľko zákon o občianskych združeniach č. 83/1990 Z. z. hovorí, že občianske združenie je výsledok združovania sa občanov, organizácia, ktorá je právnická osoba, a zároveň to nie je politická strana ani politické hnutie, nie je to organizácia na zárobkovú činnosť, podnik, nie je to organizácia na zabezpečenie riadneho vykonávania určitých povolaní, nie je to cirkev, nemá to byť náboženské spoločenstvo ani odborová organizácia, či štátny orgán.
A ako vieme, združenie má svoje poslanie a svoje stanovy. Pokiaľ si do svojho poslania stanov napíšete, že úlohou občianskeho združenia je realizovať svoje náboženské presvedčenie, ministerstvo vnútra vás nemá zaregistrovať podľa tohto zákonu a ani to nerobí.
To znamená, ja sa pýtam, akým spôsobom majú byť občania, a hovorím, to môžu byť tisícky občanov na území Slovenskej republiky, registrovaní. Je v záujme Slovenskej republiky, aby sme tu mali takýchto neregistrovaných vyznávačov a nebudeme vôbec vedieť, akým spôsobom oni fungujú? Chcem sa opýtať, prečo by sme na tomto mieste radšej nemali hovoriť o tom, že zaregistrujme ich, avšak keď zaregistrujeme nejakú novú cirkev alebo náboženskú spoločnosť, to neznamená, že nutne musí požívať výhody, ktoré štát v súčasnosti poskytuje tradičným už štátom registrovaných cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré sa osvedčili historicky ako cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú celospoločensky prospešné, realizujú veľké množstvo charitatívnych, sociálnych a komunitných činností a tým častokrát suplujú sociálnu pomoc, ktorú by mal poskytovať štát. A treba povedať, hovoria o tom aj štúdie, že častokrát oveľa efektívnejšie. Prečo sa radšej v Národnej rade nezaoberáme zákonom, ktorý by napríklad viacstupňovo riešil registráciu cirkví a náboženských spoločností? V prvom stupni za oveľa miernejších požiadaviek, ako je to známe z našich susedných krajín, napríklad úvodnú členskú základňu by nemusel tvoriť také obrovské množstvo, ako sa to teraz definuje, ich vyznávačov alebo teda členov. A následnú druhostupňovú registráciu by napríklad schvaľovala až Národná rada po dôkladnom posúdení prospešnosti danej cirkvi pre spoločnosť a dokázanú napríklad, čo by mohla byť podmienka, aj jej dlhodobým fungovaním, napr. 10 rokov.
Takýmto spôsobom by sme dokázali a podľa mňa to, že akákoľvek náboženská spoločnosť by mohla byť riadne zaregistrovaná a tým aj riadne vykázateľná a v prípade pochybností aj kontrolovaná jej ekonomická činnosť. Týmto zákonom, si myslím, že si robíme problémy, a to nielen ľudskoprávne, ale môj názor je, že aj bezpečnostné.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2016 14:03 - 14:04 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte aj mne sa vyjadriť a pridávam sa k pani poslankyni a ku všetkým poslancom tejto snemovne, ktorí apelujú: zrušme nemorálne Mečiarove amnestie. Vyrežme tento nádor z našej spoločnosti, rakovinu, ktorá každému na Slovensku komunikuje, že mocný v tejto krajine môže všetko, aj keď je to nemorálne.
Pani poslankyne, páni poslanci, odhodlajme sa urobiť tento historický krok, ktorý je nevyhnutné urobiť. Keď to neurobíme dnes, jedného dňa to určite urobia iní namiesto nás. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2016 10:18 - 10:20 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec, ďakujem. Ako dotiahli ste to ešte ďalej, ako som chcel ja pomáhať. Určite súhlasím.
Jednu vec, čo by som ale chcel upozorniť, je, že ten zákon definuje, že za bezpečnosť potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti do ich odovzdania charitatívnej organizácie zodpovedá ten, kto jej ich poskytuje bezodplatným prevodom, čo znamená, že tá organizácia, ten obchodný reťazec buď ich dá, tie potraviny, keď chce si byť ako istý, predtým, ako dátum minimálnej trvanlivosti skončí, alebo keď ich dá aj po tomto dátume a tým pádom si ich bude môcť odpísať, tak vlastne garantuje za to, že tá potravina bola správne uskladnená a je teda v bezvadnom alebo teda bezpečnom stave.
Tiež rozumiem, čo ste povedali o druhej kategórii, ale to som presne hovoril, že ten test Asociácie slovenských spotrebiteľov ukázal, že potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti si môžu zachovať svoju kvalitu dokonca aj tri mesiace po uplynutí lehoty minimálnej trvanlivosti. A tu by som chcel len teda garantovať, že tie potraviny tým pádom boli rovnako kvalitné, ako, ako, ako do tohto dátumu, a ide nám tu predsa o to, aby sa nevyhadzovali dobré, kvalitné potraviny, ktoré sú vedecky bezpečné aj po tomto dátume, a mohli ich teda charitatívne organizácie použiť pre núdznych ľudí v našej krajine.
Samozrejme, bolo by výborné, keby napríklad ako v Čechách bol i na týchto potravinách ďalší dátum a to je "dátum použiteľnosti do", vtedy by ten výrobca garantoval bezpečnosť použitia a to by, samozrejme, bolo tak či tak, taktiež vylepšenie v našom právnom poriadku.
Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem a ja len dúfam, že sa nám podarí nastaviť tento systém tak, aby núdzni ľudia v našej krajine mohli dostávať túto pomoc cez charitatívne organizácie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2016 9:41 - 9:58 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, milé panie poslankyne, páni poslanci, sme posledná z dvoch krajín, kde darovanie potravín po dátume minimálnej trvanlivosti je zakázané. Zmeniť tento stav má novela predmetného zákona.
Mám však otázku a spolu so mnou aj charitatívne organizácie na Slovensku, či umožní táto novela zákona, aby sa tieto potraviny dostali v núdzi ľuďom. Ako určite viete, na Slovensku žije 640-tisíc na hranici chudoby a podľa poslednej štatistiky až 30 % dôchodcov nemá financie na svoje základné potreby, teda aj na potraviny. Iba v Bratislave žije asi 5-tisíc ľudí bez domova. Teraz bude oficiálne sčítanie, na ktorom sa podieľajú viaceré organizácie. Ja som tiež jeden z členov takejto, neziskového občianskeho združenia a jednou z našich činností je aj pomoc ľuďom bez domova.
Túto pomoc realizujeme cez dobrovoľníkov. Našich 200 dobrovoľníkov preinvestuje ročne viac ako 12-tisíc eur. A z týchto prostriedkov varia a distribuujú ľuďom v núdzi, bezdomovcom domáce husté polievky a, a toto robia pravidelne už desať rokov. Vydávajú tieto potraviny priamo v teréne. V zime je to život zachraňujúce jedlo, nakoľko títo ľudia častokrát sú podvyživení. Tým pádom, žiaľ, pijú aj veľa alkoholických nápojov, rôznych pančovaných, a pokiaľ im človek dá večer jedlo, tak oni radi uprednostnia toto jedlo a tým pádom to riziko podchladenia v mrazivých nociach je, je nižšie. Tešili sme sa, že k týmto teplým polievkam, teda k týmto teplým jedlám budú môcť títo ľudia rozdávať aj potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti. Ročne iba našich päť známych veľkoobchodných reťazcov vyhodí viac ako 15-tisíc ton potravín, z čoho deklarujú, že väčšina sú potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti.
Nedávno som mal rozhovor s vedcom, ktorý sa zoberá kvalitou potravín, prof. Franzom Ulberthom, šéfom oddelenia Standards for Food Bioscience Inštitútu pre referencovanie materiálov a meraní pri Európskej komisii. Jedným z ich projektov bolo aj zamedzenie plytvaniu potravinami a edukácia európskeho obyvateľstva ohľadom rozdielneho prístupu k potravinám s dobou spotreby a dobou minimálnej trvanlivosti. Dovoľte aj mne, aby som jeden z tých materiálov vám ukázal. (Rečník zobral do rúk plagát, ukazujúc ho plénu.)
V podstate je to takýto plagát, takýto poster, kde v podstate sa Európska komisia snaží edukovať obyvateľov Európskej únie, aký rozdiel je medzi potravinami, ktoré majú na balení uvedený dátum "spotrebujte do", a potom aký rozdiel sú potraviny, ktoré majú na balení uvedený dátum minimálnej trvanlivosti. Na tomto materiáli v podstate je napísané, že dátum minimálnej trvanlivosti nás informuje o kvalite potravín, kým dátum "spotrebujete do" nás informuje o bezpečnosti potravín. A tam je hlavný rozdiel. Potraviny "spotrebujete do" by sa nemali konzumovať po tomto dátume. Aj keď tá potravina vyzerá dobre a nepáchne. Na druhej strane, potraviny s dátumom minimálnej trvanlivosti sa môžu konzumovať po tomto dátume, ale môže táto potravina strácať na kvalite. Teda jednoducho povedané, dátum minimálnej trvanlivosti je v podstate dátum, kedy výrobca garantuje prvotriednu kvalitu týchto potravín.
Tu treba podotknúť, že aj na Slovensku v tomto roku Asociácia slovenských spotrebiteľov dokázala, že potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti si dokonca môžu zachovať aj svoju kvalitu, a to až tri mesiace po uplynutí lehoty minimálnej trvanlivosti. Asociácia dala v akreditovanom laboratóriu testovať niekoľko trvanlivých potravín v deň, keď sa im končila lehota minimálnej trvanlivosti, aj o tri mesiace neskôr. Výsledky mikrobiologických skúšok a senzorické hodnotenie všetkých testovaných potravín boli rovnaké počas oboch meraní. Ani po troch mesiacoch sa nenašli žiadne mikrobiologické či senzorické nedostatky. Podmienkou týchto výsledkov je však správne uskladnenie. To však by nemalo byť náročné, nakoľko tieto potraviny sa majú skladať pri izbovej teplote. Poškodiť by ich teda mohli iba extrémne výkyvy teplôt.
Novela predmetného zákona umožňuje charitatívnym organizáciám odoberať tieto potraviny z obchodov, ak sa zaregistrujú ako potravinový podnik a otvoria si výdajňu, ktorú im príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva úradne skontroluje, čo však znamená, že na charitatívne organizácie sa vzťahujú tie isté podmienky ako na komerčné predajne. Každý, kto chce takto pomáhať, si musí otvoriť špeciálne na to skolaudovanú výdajňu, teda ten priestor musí byť aj špeciálne skolaudovaný, musí mať patrične vzdelaný a vyškolený personál, spĺňať rôzne administratívne a hygienické povinnosti. A pokiaľ by to nedôsledne robil, pri kontrole takejto výdajne inšpektor, pokiaľ nájde pochybenie, musí udeliť pokutu, a to od sumy 100 eur.
Druhým rozmerom je, že tieto organizácie budú zodpovedať za, nazvime to teda neštandardný tovar, aj keď tie potraviny, trvanlivé potraviny bezprostredne po dátume minimálnej trvanlivosti by naozaj nemali byť inej kvality. Predpokladajme, že obchody, keďže ich musia sťahovať z predaja, v podstate hneď na nasledujúci deň alebo vo veľmi krátkom období ich budú dávať charitatívnym organizáciám, pretože, samozrejme, ich nebudú skladovať vo svojich priestoroch. Pokiaľ by sa taká charitatívne organizácia nenašla, tak osud týchto potravín je podobný ako v súčasnosti. A teda sa likvidujú, idú do kafilérií, v tom lepšom prípade sa používajú v živočíšnej výrobe.
Takže táto potravina, ktorá sa ocitne v nejakej výdajni v tejto charitatívnej organizácii, má oproti obchodom a obchodníkom jeden vážny hendikep. Je po dátume minimálnej trvanlivosti, teda po dátume, ktorým výrobca garantuje prvotriedne kvality tejto potraviny, aj keď, ako to potvrdil aj profesor Franz Ulberth, ktorý sa v Európskej komisii zaoberá v podstate vedou na tieto účely, tieto potraviny sú ďalej bezpečné na konzumovanie, pokiaľ boli správne uskladňované. Čo to však znamená? Pokiaľ by inšpektor u takejto charity kontroloval takýto neštandardný tovar a nariadil by odobratie vzoriek a tie by náhodou nevyšli v poriadku, pokuta v takomto prípade je od minimálne tisíc až do pol milióna eur a v prípade opakovaného porušenia akéhokoľvek tovaru, hoci aj jedného, sa môžu pokuty vyšplhať až do pásma od 1 mil., minimálna pokuta, do 5 mil. eur.
Pán štátny tajomník Csicsai na zdravotníckom výbore povedal, že charita bude predsa odoberať iba veľké palety, teda jednu šaržu výrobkov po dátume minimálne trvanlivosti, z ktorých si na vlastné náklady odoberie vzorku. Tak len pre vaše informácie, tie orientačné sumy sú nasledovné, čo som si ja zisťoval. Je to, samozrejme, orientačné, ja som to cez jedno laboratórium skúšal. Mikrobiologické vyšetrenie na konkrétny agens stojí od 45 do 50 eur, kontrola na toxíny 100 eur, senzorické vyšetrenie 30 eur. Áno, vyhadzujú sa niekedy aj, aj veľké palety týchto trvanlivých potravín s jednou šaržou. Avšak každému z nás je asi jasné, že vyhadzujú sa takisto menšie objemy týchto potravín, a dokonca to príde celkom logické, že predajňa akákoľvek nebude vyhadzovať stovky kusov jednej šarže, ale v podstate bude vyhadzovať to, čo sa nedopredalo, čo môžu byť desiatky kusov.
Pokiaľ by si lokálne charitatívne organizácie vytvorili k takýmto obchodom vo svojom pôsobisku vzťah, mohlo by dôjsť k efektívnemu využitiu čo najväčšieho množstva týchto potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. A takto by mohlo byť pomožené tisícom sociálne odkázaných ľudí.
A z tohto dôvodu ja si myslím, že to, čo sme si všetci mysleli, že charitatívne organizácie budú od 1. 1. z našich predajní odoberať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti a pomáhať nimi núdznym, bolo podľa mňa naivné. Všetko svedčí v prospech tézy, že tieto potraviny sa budú aj naďalej likvidovať. Podľa ministerstva pôdohospodárstva je jeho úlohou chrániť spotrebiteľa. To znamená, že spotrebiteľ má dostať všetky potrebné informácie, nemá byť klamaný a nesmú mu byť distribuované zdraviu škodlivé potraviny. Podľa nášho názoru to všetko bude charita splňovať, aj keby nebola registrovaná. V prípade, že charita bude distribuovať iba trvanlivé potraviny s dobou minimálnej trvanlivosti alebo teda tieto potraviny po ich, bezprostredne po skončení ich doby. Spotrebiteľ bude informovaný, že dostáva potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti. A to by bolo treba zabezpečiť a toto by určite charitatívne organizácie informovali týmto spôsobom.
Ešte raz chcem podotknúť, že potraviny s dátumom minimálnej trvanlivosti sú suché, konzervované, trvanlivé potraviny, ktoré sú skladované pri izbovej teplote, kde po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nedochádza k bezpečnostným rizikám. Teda potraviny sú bezpečné. Môžu len strácať niektoré kvalitatívne vlastnosti. Charita môže distribúciou trvanlivých potravín robiť osvetovú činnosť, pri ktorej bude vysvetľovať rozdiel medzi rizikovými potravinami a nerizikovými potravinami. Takýmto spôsobom môže prispievať k zlepšeniu informovanosti o potravinách. Je chybou ministerstva, že ľudia nepoznajú rozdiel medzi kategóriou potravín, ktoré podliehajú rýchlej skaze a sú označené termínom "spotrebujte do", a trvanlivými potravinami, ktoré sú označené "doba minimálnej trvanlivosti". Tento fakt vlastne potvrdzuje aj tá štatistika, ktorú asi nevidíte, lebo je to príliš malé, ale tuná je otázka, ktorú Európsky štatistický úrad skúmal, a bola položená: "Čo si myslíte, čo znamená minimálna trvanlivosti na potravinovom výrobku?" Tak správnu odpoveď, že potraviny sa môžu konzumovať po tomto dátume, ale už nemusia byť v najlepšej kvalite, uviedlo 47 % Európanov, ale len 38% Slovákov. To znamená len 38 % ľudí na Slovensku má správne informácie o týchto potravinách. Každý spotrebiteľ má vlastnú zodpovednosť za konzumáciu potravín. A toto by som rád podotkol, že ďaleko väčšie riziko u potravín, ktoré podliehajú rýchlej skaze, že pokiaľ nie sú dobre skladované alebo prevážané, tak u nich môže dôjsť k pokazeniu, aj keď sú v rámci doby spotreby, ktorú garantuje výrobca. Spotrebiteľ sa má vždy rozhodovať na základe zrakového a čuchového vnímania. Pri trvanlivých potravinách je riziko ďaleko nižšie, aj keď sú po dobe dátumu minimálnej trvanlivosti.
A teraz by som sa chcel vlastne dostať k tým riešeniam, ktoré navrhol aj môj pozmeňovací, pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý prešiel výborom pre zdravotníctvo, avšak gestorský výbor ho neodporúča schváliť.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 852/2004 o hygiene potravín umožňuje, aby charitatívna organizácia nemusela byť registrovaná ako potravinový podnik, ak narába iba s trvanlivými potravinami. Túto legislatívu si osvojili do svojich zákonov aj niektoré krajiny, napríklad Veľká Británia alebo Taliansko. To dokonca v zmysle ich právneho poriadku charitu považuje za koncového spotrebiteľa. Teda vzťah medzi donorom a charitou je rovnaký ako medzi obchodníkom a spotrebiteľom. Ja si myslím, že momentálny zákon, tak ako je predložený, a teda snaha nášho ministerstva o ochranu zdravia obyvateľov konzumujúcich potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti je neopodstatnená a kontraproduktívna, nakoľko touto právnou úpravou sa v našej krajine nič nezmení a zamýšľaná pomoc núdznym sa nebude realizovať.
Rozprával som sa s niektorými predstaviteľmi charitatívnych organizácií zameraných na pomoc ľuďom v núdzi. Tí sa pri takto nastavenej legislatíve do pomoci týmto ľuďom nebudú vedieť zapojiť. Pani ministerka, ja by som sa chcel opýtať, že či bolo k pripomienkovaniu tohto zákona pozvané, či boli pozvané aj tieto organizácie, teda charitatívne organizácie, ktoré majú následne realizovať túto pomoc núdznym ľuďom. Pretože ja som naozaj hovoril s niektorými a so, s najznámejšími, a oni mi toto nepotvrdili.
Takže na záver by som chcel ešte povedať, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý je teda odporučený, aby nebol schválený, umožňuje existenciu charitatívnych organizácií, ktoré môžu nakladať s potravinami aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti bez výdajne. Toto je ďalšia z vecí, ktorú, ja sa priznám, mierne nerozumiem, že prečo musia charitatívne organizácie, pokiaľ by chceli pomáhať týmito potravinami núdznym ľuďom, mať otvorenú výdajňu. Je to podľa mňa obrovská byrokracia a v podstate až znemožnenie, aby mohli pomáhať. Pretože toto dokáže len časť tých organizácií, ktoré sú zamerané naozaj na pomoc núdznym, realizovať.
V tom mojom pozmeňujúcom návrhu iba tieto organizácie by nemuseli byť registrované. Pokiaľ by organizácia sa rozhodla, že chce mať takúto výdajňu pre núdznych ľudí, tak v tom prípade si aj ja myslím, že nech je táto výdajňa registrovaná, nakoľko tam naozaj môže dochádzať aj k tomu, že tie potraviny možno budú trošku dlhšie na sklade tejto výdajne, možno sa nepodarí ich okamžite všetky vydať. Čo však, ešte raz opakujem, pri organizáciách, ktoré tie potraviny zoberú a priamo vydávajú v teréne, takéto niečo nehrozí. Pokiaľ my dávame jedlo núdznym ľuďom, tak nikdy nám nezvýšilo. Vždycky eventuálne si zoberú dvakrát.
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, obraciam sa na vás s prosbou v mene núdznych ľudí a charitatívnych organizácií, ktoré im chcú pomáhať. Prosím, podporte buď môj pozmeňujúci návrh, alebo dopracujme túto legislatívu tak, aby to v našej krajine bolo možné.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.11.2016 10:35 - 10:36 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán minister, aj za tieto vysvetlenia. Ja v podstate s vami súhlasím. Ja som rovnako fanúšik toho, aby sa do rezortu dostal poriadok a aby sme tam našli čo najviac zdrojov na to, aby sa zlepšila tá zdravotná starostlivosť. Som rád, že ste pochopili aj to, že ten budúci rok bude naozaj vážnou výzvou a že tam nejaké voľné peniaze sa budú hľadať veľmi, veľmi ťažko na nejaké kapitalizačné výdavky.
Čo sa týka toho zrušenia stropov, ako ja som naozaj zvedavý, koľko financií to prinesie a najmä ten mechanizmus. Mne ten mechanizmus totiž stále nie je jasný. To budú peniaze, ktoré pôjdu do poisťovní, keďže vlastne to dajú poistenci, a tým pádom z tých 70 miliónov mne vychádza, že asi 2/3 by mohli ísť do "všeobecky", ktorá by potom ich mohla použiť na tie kapitalizačné napríklad výdavky, ktoré by minister chcel v budúcom roku zrealizovať. Takže ja som veľmi zvedavý aj na ten mechanizmus a koľko peňazí tam bude, lebo priznám sa, že nie je mi to ako keby úplne jasné, že akým spôsobom sa chce zagarantovať, že tieto financie budú takýmto spôsobom použité.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.11.2016 9:59 - 10:21 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aj ja aby som povedal k návrhu rozpočtu a rád by som sa venoval kapitole zdravotníctva.
Naše zdravotníctvo je vo vážnom stave. Musím to tak povedať, že manažérska neschopnosť spoločne s korupčnými a klientelistickými praktikami v jednom z najkomplexnejších rezortov si vyžiadali v súčasnosti už hrozivú daň a veľmi nelichotivé výsledky. Slovensko má jednu z najvyšších úmrtností na ochorenia odvrátiteľné systémom zdravotnej starostlivosti v Európskej únii. Napríklad len v porovnaní s Českom, Maďarskom, Poľskom je táto úmrtnosť až o 18 % vyššia, čo je niečo cez 2 200 úmrtí našich občanov v porovnaní s týmito krajinami, na odvrátiteľné úmrtia.
V porovnaní s našimi susedmi, teraz nehovorím o vyspelých krajinách Európskej únie, žijeme kratšie, skôr sa cítime chorí, hoci dávame do zdravotníctva viac peňazí. Dlh štátnych nemocníc sa neustále zvyšuje. Tento rok prekročil 600 mil. eur. Boli tu rôzne vízie, že to zadlžovanie sa postupne bude zmenšovať, že sa zastaví. Žiaľ, opak je pravdou a pokiaľ sa niečo vážne v tomto neudeje v budúcom roku, tak nemocnice by mohli atakovať svojím dlhom hranicu 750 mil. eur.
Posledná kontrola NKÚ konštatovala, že rozpočty v nemocniciach sú formálne, nedodržujú sa. Nemocnice porušujú zákony, nákupy zdravotníckej techniky sú netransparentné. Veľmi zle je na tom aj stav zdravotníckej techniky v našich štátnych nemocniciach; 68 % zdravotníckej techniky v týchto nemocniciach je odpísaná, z toho takmer štvrtina bola obstaraná pred rokom 1999. Predstavme si, že by sme každodenne používali auto, ktoré má dvadsať rokov. Žiaľ, treba povedať, že pokiaľ sa ocitneme v nejakej vážnej situácii, v zdravotnej situácii, v našich nemocniciach môžeme byť liečení alebo diagnostikovaní zdravotníckou technikou, ktorá má viac ako dvadsať rokov.
Je ale nekonečný a finančne náročný príbeh zavádzania systémov eHealth a DRG v našich podmienkach sa stále nedarí ukončiť, aj keď tešíme sa, že sa zdá, že by sa to mohlo podariť súčasnému ministrovi. Ale nebude to mať určite ľahké, pretože kontrolou NKÚ boli zistené riziká, ktoré môžu oddialiť už aj tak značne posúvaný termín na realizáciu plnej funkčnosti týchto systémov, ktoré by bezpochyby priniesli väčší poriadok a systém a efektivitu do zdravotníctva.
No, a ako keby toho ešte nebolo málo, štátna zdravotná poisťovňa tento rok vykáže rekordnú stratu. Môžeme polemizovať, či to bude tých avizovaných 283 mil. eur a či teda jej vlastné imanie dosiahne hodnotu mínus 162 mil. eur, ale sú tak vysoké čísla, že ten stav je naozaj veľmi alarmujúci.
Teraz v tejto súvislosti, keď sa dostávam k rozpočtu, tak najprv, ako bol rozpočet predstavený verejnosti. Tak samozrejme nikomu neuniklo, že je tam plánovaných o 120 mil. eur z rozpočtu do kapitoly zdravotníctva menej, ako bolo v tomto roku, avšak treba hneď povedať, že do systému nepôjde menej peňazí. Tento deficit vykompenzujú ekonomicky aktívni obyvatelia, a teda ten projekt Hodnoty za peniaze hovorí, že by v zdravotníctve mohlo byť o 69 mil. eur viac ako v minulom roku. Tam je, samozrejme, zohľadnený fakt, že zdroje v zdravotníctve sa majú vyvíjať v súlade s rastom cenovej hladiny a zo zdrojov by mali byť financované dodatočné investície, nakoľko sa zvyšuje prestarnutie nášho obyvateľstva, a teda do zdravotníctva musí ísť každoročne viac financií, len aby sme udržali aktuálny stav poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Čo bola ďalšia veľmi pozitívna správa a som sa tešil z tohto návrhu rozpočtu, bolo teda a bolo to v projekte Hodnota za peniaze uvedené, že v budúcom roku by rezort reálne mohol ušetriť 174 mil. eur. Samozrejme, tie úspory v rezorte sú určite možné ďaleko viac alebo vo väčšej sume zrealizovať, avšak ja si myslím, že na budúci rok týchto 174 mil. eur znie veľmi realisticky aj vzhľadom na to, že mnohé procesy, pomocou ktorých potom neskôr budeme môcť ešte zvyšovať tú efektivitu v systéme a priniesť ďalšie úspory, ešte, žiaľ, nie sú naštartované. Hovorím napríklad aj o eHealth a DRG.
Z toho, z týchto 174 mil. eur sa má ušetriť 140 mil. eur na výdavkoch verejného zdravotného poistenia. Je tam rozpracovaných niekoľko projektov, cez ktoré sa to bude realizovať, a 31 mil. eur majú ušetriť nemocnice efektívnou prevádzkou a hospodárnym obstarávaním. Toto samo osebe by bola podľa mňa dobrá správa a povzbudivé čísla pre zdravotníctvo do budúceho roku. A priznám sa, že ani by som to nejakým spôsobom si nedovolil kritizovať v tomto stave, o ktorom som hovoril, že naše zdravotníctvo sa nachádza.
Čo sa, žiaľ, stalo po tom, ako vlastne bol predstavený rozpočet verejnosti, že potom unikla na verejnosť informácia o dianí vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Tá situácia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a je to v podstate, keď to môžem tak nazvať, kľúčový hráč pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti v našej krajine, je naozaj veľmi vážna. Ja som si dovolil pripraviť takýto graf (rečník ho ukazuje plénu). Tu je vidieť tá účtovná strata, plánovaná na konci roku 2016 by teda mohla byť okolo 283 mil. eur. Je to strata najmä kvôli tomu, že sa nesprávne účtovali technické rezervy. Hovorilo sa tam, že by tam mohol byť aj problém s nejakou solventnosťou. Verím, že ten problém nebude. Ten, samozrejme, dopustiť nemôžeme. Nemôže to dopustiť ministerstvo, štát a nikto z nás si to nepraje.
Avšak to, čo pri revízii výdavkov poisťovne sa zistilo, je to, a potvrdil nám to aj sám pán minister, že v podstate až 193 mil. eur boli v podstate výdavky zdravotnej poisťovne, ktoré neboli pokryté príjmami. Teda toto je suma, o ktorú sa zadlžila Všeobecná zdravotná poisťovňa, mala nadzmluvnené, a toto je suma, ktorú bude treba v budúcom roku, v roku 2017 vyriešiť, teda priniesť nejaké ozdravné opatrenia, ktoré tieto výdavky skrešú. Pán minister hovoril, že to neboli ukradnuté peniaze, že tieto výdavky išli reálne do objednanej zdravotnej starostlivosti. No o to tá situácia je možno vážnejšia, že pokiaľ tam nie sú určité úspory v zmysle úspory financií z projektov ako teta Anka – masér Kostka, pokiaľ sú tam naozaj len zazmluvnené reálne výkony poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, tak dokázať skonsolidovať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu v budúcom roku, čo je plán jej riaditeľa, a teda nájsť 193 mil. eur, kde sa budú dať vyškrtať výdavky zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, bude podľa mňa extrémne náročné.
A teraz vlastne sa dochádza, dostávam k tomu, čo najprv vyzeralo veľmi pozitívne, 143 mil. eur sa malo ušetriť na výdavkoch verejného zdravotného poistenia. To je vlastne tu v tom grafe ukázané, ako teda určite to budú opatrenia, ktoré sa budú využívať na to, aby sa konsolidovala Všeobecná zdravotná poisťovňa. A pokiaľ sme sa pýtali pána ministra, zatiaľ neprenikli k nám informácie nejaké nové skutočnosti tohto ozdravného plánu, tak, žiaľ, to budú tie isté opatrenia, ktoré sa plánovali v úsporách. Celý rozdiel je, že tieto úspory mali byť investované do zlepšenia zdravotnej starostlivosti budúci rok, lenže takto tieto úspory budú musieť byť použité na konsolidáciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako súčasť jej ozdravného plánu.
Z tohto pohľadu treba povedať, že ešte aj keby sa to podarilo, stále tu bude 50 mil. eur, ktoré bude musieť poisťovňa niekde nájsť alebo použije peniaze z tých 69 mil. eur, ktoré sú navýšené v príjmoch do rezortu budúci rok. Ale tým pádom už potom sa naozaj bavíme o tom, že v podstatne nezostane ani jediné euro na opatrenia, ktoré by ten pacient v budúcom roku mohol pocítiť ako vo forme zlepšenej zdravotnej starostlivosti.
Tešíme sa zvýšenej efektivite, musíme stále veriť, že táto zvýšená efektivita nejakým spôsobom nezasiahne tú zdravotnú starostlivosť, ktorú občania dostávajú teraz tento rok, čo, samozrejme, o tom sa dá polemizovať, či sa to dá dosiahnuť, ale chceme tomu veriť. Ale stále, keď sa na to pozrieme cez tieto čísla, tak nebude, skrátka žiadne financie nebudú na nejak kapitalizačné náklady, na kapitalizačné investície, a teda keby som tak ľudovo mal povedať, tak keď si ten náš pacient v roku 2016 nosil toaletný papier do nemocníc, tak bude si ho nosiť aj v roku 2017.
Na obzore je ešte jeden ďalší problém a to je problém s platmi zamestnancov nemocníc. Od 1. 1. 2017 majú byť zo zákona opäť zvyšované platy zdravotníckym pracovníkom, zvýšila sa priemerná mzda aj minimálna mzda, je to zákonom garantované. Avšak za tejto situácie štátna poisťovňa nemá finančné prostriedky na zvýšenie týchto platov. No a ten starý známy problém, ktorý tu bol aj pred voľbami, naše sestry. Treba povedať, že kým príjem lekárov dosiahol v posledných rokoch na Slovensku približne priemer OECD, príjem sestier je pod jeho úrovňou, aj dokonca pod úrovňou susedného Česka. Tak isto podľa štatistík OECD sestier je u nás málo, údajne ich chýba až 12-tisíc. Možno to číslo je mierne vyššie. Teraz sa budú zvyšovať kompetencie zdravotníckych asistentov. To je fajn, ale treba povedať, že pri tomto systéme ohodnocovania našich sestier môžeme sa obávať ich ďalšieho ubúdania v našom zdravotníctve. Pričom taký paradox je, že valorizácia platov na ministerstve sa zabezpečuje z kapitoly osobných výdavkov, ktorá medziročne narástla o 11,92 %, teda o 3,7 mil. eur.
V rozpočte nám vláda deklaruje ako cieľ pre zdravotníctvo kvalitnú zdravotnú starostlivosť s ohľadom na účelnosť a efektívnosť verejných zdrojov. To je merateľná veličina a merateľná veličina teda stanovuje si počet odvrátiteľných úmrtí. Do roku 2020 chce dosiahnuť priemernú hodnotu, aká je v krajinách V3. Teda naši pacienti by v roku 2020 nemuseli zomierať skorej na odvrátiteľné úmrtia a vyrovnali by sme sa aspoň Maďarsku, Poľsku a Česku. Aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vyčíta vláde protichodné ciele. Popisuje škrty Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ale nestanovuje, ako chce dosiahnuť aspoň časť cieľa v roku 2017. A priznám sa, ja to tam tiež nevidím. Zo samotného rozpočtu sa to nedá vyčítať. Rok 2020 je príliš ďaleko a nevieme, čo chce ministerstvo dosiahnuť za prvý rok. Chýba vysvetlenie kauzality. Zo samotnej redukcie výdavkov sa nedá pochopiť, ako sa tým naplní cieľ znížiť počet odvrátiteľných úmrtí, čo je jediná merateľná veličina stanovená v rozpočte.
A pokiaľ by sme sa na to chceli pozrieť, že tie úsporné racionalizačné opatrenia budú efektívne a budú pokračovať, áno, možno v ďalších rokoch sa dočkáme nejakých investícií, ale ešte raz chcem zdôrazniť, že, žiaľ, budúci rok podľa mňa na to prostriedky v rozpočte zdravotníctva nie sú. Treba povedať, že vysoká odvrátiteľná úmrtnosť sa nedá znížiť len optimalizačnými opatreniami a zvýšením efektivity systému. Vyžaduje si reformy, vyžaduje si odborné rozhodnutia a tie vyžadujú investície. Chýba nám napríklad komplexné centrum cievnych mozgových ochorení. Aspoň jedno spinálne centrum. Slovensko potrebuje dobudovať sieť komplexných kardiologických ústavov. Nevyhnutné sú investície aj do onkológie. V týchto centrách by sa práve ľudia liečili na ochorenia, ktoré sú odvrátiteľné. Teda tí ľudia, ktorí zomierajú na ich najčastejšie príčiny. Chcem povedať, že ja určite nie som zástancom navyšovania príjmov do deravého systému, z ktorého sa bez potrebných reforiem financie stratia ako v čiernej diere. Avšak za tejto priaznivej ekonomickej situácie mi príde nepochopiteľné, prečo nejde zo štátneho rozpočtu do zdravotníctva aspoň ten balík peňazí, ktorý mal rezort pridelený v minulom roku. A to na konkrétne opatrenia, ktoré by mohli pacienti pocítiť vo zvýšenej kvalite zdravotnej starostlivosti, na zmeny, ktoré by v budúcnosti mohli priniesť menej úmrtí Slovákov na odvrátiteľné úmrtia.
Už podľa návrhu budúcoročného rozpočtu sa zdá, že táto tretia Ficova vláda požaduje od krízového manažéra asi to, načo ho do rezortu poslala, dostať zdravotníctvo z krízy von, šetriť, optimalizovať a stabilizovať dlhodobo zanedbaný a drancovaný rezort a kde-tu niečo aj vylepšiť. Pokiaľ si niekto z nás myslí, že opatrenia ako, to sú citlivé opatrenia, zavedenie predpisových limitov na lieky pre ambulantných poskytovateľov, či zníženie predpisovania rádiodiagnostických a laboratórnych vyšetrení napríklad v budúcom roku, keď ešte nemáme funkčný eHealth ani DRG, sa žiadnym spôsobom nedotne pacientov alebo teda nezvýši riziko možného ich podliečenia, tak ja si myslím, že takíto optimisti v odbornej verejnosti neexistujú. A tak isto si nechcem predstavovať nejaké kompenzačné mechanizmy niektorých našich poskytovateľov. Predstavte si, že ten všeobecný lekár bude mať nejaký limit, no keď sa, nebude ho môcť prekročiť. Keď sa k nemu dostane, čo urobí s tým pacientom? Pošle ho k špecialistovi. Špecialista tiež bude mať možno nejaký limit. Špecialista ho pošle do nemocnice. A takto sa pacient bude, chudák, rotovať, pretože možno bude mať smolu, že dôjde na to vyšetrenie ku koncu mesiaca, keď už bude prekročený limit.
Ja nespochybňujem to, že do liekov ide veľmi veľa zdrojov aj v porovnaní so susednými krajinami a teda neefektívne sa naši pacienti liečia. Nespochybňujem fakt, že máme príliš veľa vyšetrení alebo návštev lekárov a u nás je to taký folklór, že keď pacient ide k lekárovi, tak väčšinou odchádza s vypísaným receptom. Áno, toto sú naozaj veci, na ktoré sa treba pozrieť a odborne ich riešiť. Ale obávam sa, že keď nemáme ten eHealth, ktorý napríklad tie duplicitné preskripcie vie nejakým spôsobom odstrániť, a ideme budúci rok hovoriť o týchto opatreniach, tak je to naozaj možno v niečom predčasné a obávam sa toho, aké následky to bude mať.
To isté môžme hovoriť o tom, že sa idú znižovať alebo dávať limity na predpisovanie rádiodiagnostických vyšetrení, CT vyšetrení, röntgenov. Veľmi dobre vieme, že to sú kľúčové vyšetrenia stanovenia diagnózy. Súhlasím s tým, že ten limit momentálne teraz, ktorý je za jedno vyšetrenie, finančný limit je príliš vysoký. Som sa dozvedel, že u nás sa za CT vyšetrenie platí rádovo desiatky eur, viac ako v susednom Rakúsku. No, žiaľ, sa na tom veľmi kvalitne nabaľujú tie súkromné centrá. Ale tiež je tu efekt, ktorý, ktorý keď znížime platbu za CT vyšetrenie napríklad alebo za rádiodiagnostické vyšetrenia paušálne, čo musíme urobiť, tak na to znova budú doplácať tie nemocnice, ktoré niektoré tieto vyšetrenia poskytujú a ktoré už teraz nevedia hospodáriť ani vyrovnane a zadlžujú sa. Takže je to naozaj komplexný problém a keď sa bude niekde škrtať, bude niekde treba pridávať.
Myslím si, že tá situácia v zdravotníctve budúci rok bude veľmi zaujímavá. Ja osobne čo sa týka všetkých tých, tým efektívnym opatreniam držím palce. Ale naozaj by som si želal, pán minister, keby sa podarilo do toho zdravotníctva špeciálne pre budúci rok ešte nejaké peniaze alokovať. Pretože dúfam, že som vás presvedčil, ale naozaj sa obávam, že tam peniaze na reálne vylepšenie zdravotnej starostlivosti budúci rok pri tejto kondícii Všeobecnej zdravotnej poisťovni, žiaľ, nebudú. Alebo sa nám bude poisťovňa aj budúci rok ešte viac zadlžovať a nepodarí sa nám ju konsolidovať.
No, tu prichádza vaša výzva, ktorú som zachytil, a my sme ju zachytili aj na výbore, k neobmedzenej solidarite. Vláda plánuje zrušiť odvodové stropy pre 15-tisíc vysoko nadpriemerne zarábajúcich ľudí. Pokiaľ ich zavediete, ja osobne budem veľmi zvedavý, za prvé, či sa plánované financie v rozsahu 70 mil. eur do zdravotníctva naozaj aj dostanú a najmä koľko takýchto ľudí budeme mať v našom hospodárstve aj v roku 2018. Keďže vieme, že optimalizácia a vynaliezavosť ľudí v rámci zákona je možná. Obávam sa odchodu týchto ľudí. Mnohí sú zamestnanci zahraničných firiem, veľkých nadnárodných spoločností, ktorí momentálne teraz čerpajú svoje mzdy u nás. Myslím si, že bude pre nich jedno z riešení si nechať mzdy vyplácať aj v inom štáte. A pritom sú to ľudia, ktorí naozaj, by som to tak povedal, sú veľmi solidárni v tom slova zmysle, že sú to štandardní zamestnanci so všetkou odvodovou povinnosťou, ktorú si z toho aj doteraz plnili. Pokiaľ sa nakoniec k tomuto kroku rozhodnete, rozhodneme, ja by som chcel odporučiť ministrovi zdravotníctva aspoň určitým spôsobom oceniť týchto ľudí, napríklad nejakou zlatou poisteneckou kartičkou. Tá bude každému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti indikovať, že ide o nadpriemerne solidarizujúceho pacienta a zároveň poisťovňa za ošetrenie takého pacienta dá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti aj nejaký extra finančný príplatok. Verím, že potom takéto rozhodnutie možno bude širšie akceptované medzi ľuďmi, ktorí budú k tejto solidarite vyzývaní.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

25.10.2016 17:38 - 17:39 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem, pán poslanec, za vašu pripomienku. Ja si myslím, že ten zákon, by bolo fajn, keby mohol byť už teraz v takom znení, aby nevzbudzoval pochybnosti, lebo človek nikdy nevie, čo sa môže stať. A nakoniec teraz vidíme, že zasadá mandátový a imunitný výbor a v podstate sa budú udeľovať ťažké sankcie za určité porušenia zákonov, ktoré možno niekto by aj nazval, že to tak nemyslel, to tak nebolo, no. Ale, ale som rád teda, že to priznávate, a budem veľmi rád, pokiaľ ten notebook svoj sem budem môcť nosiť a nič sa mi nestane do budúcna.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.10.2016 17:22 - 17:33 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aj ja aby som sa pár slovami prihovoril k tejto téme. Prepáčte, že som trošku zadýchaný, ale som vybehol po schodoch. Ja som tu nováčik. To síce všetci hovoria, už sme tu pol roka, ale predsa teda chcem povedať rovno, že nehovorím ako ten, ktorý by bol starý ostrieľaný vlk a teda mal tu právo posudzovať, čo je dostatočná dlhá doba a čo nie je dostatočne dlhá doba na prejav. Som lekár a v podstate viac-menej moja skúsenosť je, že prednášam na rôznych odborných podujatiach, resp. navštevujem takéto odborné podujatia, konferencie.
A teda prvá vec, ktorá mi tiež, určitým spôsobom ma znepokojila, je teda tá dĺžka rečníckeho času, ktorá teraz podľa toho najnovšieho pozmeňujúceho návrhu je v písomnej časti 20 minút a v ústnej sa to znížilo na 10 minút. Mne sa stala ako nováčikovi taká zaujímavá vec. Ja som sa chcel prihlásiť do programového vyhlásenia vlády v písomnej časti a došiel som tam dve minúty pred tým, kedy sa to malo zobrať, ten list odtiaľ, a tá pani mi povedala, že viete čo, ja som to už odniesla hore, že už to má pán predseda, choďte za ním, choďte sa k nemu dopísať, alebo však nechajte to tak a prihláste sa do ústnej. Ja vtedy som sa upokojil, prihlásil som sa do ústnej. No podľa tejto zmeny v podstate už by som mal iba desať minút možnosť rozprávať. A jak si dobre spomínam, ja som vtedy rozprával 12, takže nestihol by som to. Ale o čo viac ako, ak som dobre pochopil, tak v tomto návrhu ide o to, že sme chceli ako keby zefektívniť prácu parlamentu, poslancov, zrýchliť prejednávanie zákonov a teda chcelo sa určitým spôsobom tlačiť na to, aby tie naše vystúpenia boli časovo efektívnejšie.
No ja sa priznám, že aj ja na našich kongresoch väčšinou som mal desať minút, ale samozrejme, keď sú nejaké témy, ktoré vyžadujú viac času, tak ten prednášateľ dostane 15, 20 minút. Keď je nejaký hosť, tak dostane aj viac minút. Ale nevedel by som si predstaviť v týchto desiatich minútach, aby som ja nejakú odbornú tému riešil a so svojimi kolegami bez toho, aby som mohol používať prezentáciu. A ja sa teraz naozaj pýtam, ide nám o to, aby v tých desiatich minútach sme tu fakt riešili nejaké odborné veci a teda sa snažili v desiatich minútach naliať poslancom a teda aj verejnosti odborné témy? Ja vám poviem, že pokiaľ ja by som tú prezentáciu nemohol mať, tak ja potrebujem možno dvojnásobný čas, aby som popísal všetky grafy, aby som vysvetlil kolegom, čo na tom snímku by mali vidieť, ale nemôžu ho teraz vidieť.
A ja sa pýtam, že v 21. storočí ako parlament, prečo musí fungovať len spôsobom, že tu máme len v podstate ústne slovo, teda ústnu rozpravu a nemôžeme používať prezentáciu napríklad? Lebo tam je, tá je tam vyslovene zakázaná. A teraz možno niekto by povedal, že by sa to tu nehodilo, že kde by sme to tu premietali. Ale však si myslím, že nebol by problém napríklad vytvoriť aplikáciu, ktorú by si každý poslanec na svojom notebooku otvoril, a keby tu niekto mal nejaké slovo k nejakej téme, tak v podstate by si to klikal priamo v tom a jemu by sa to klikalo priamo v počítači. Určite by sa to dalo presieťovať, že by dokonca verejnosť to mohla takýmto spôsobom sledovať. A myslím si, že by to stopercentne zvýšilo záujem verejnosti o rokovania v tejto sále.
Takže z tohto pohľadu mne to naozaj príde strašne paradoxné, že bavíme sa tu o tom, že chceme znižovať tie časy, a na druhej strane zakazujeme tieto mediálne pomôcky a ako keby naozaj to bola reakcia na niečo, čo tu sa niekomu nepáčilo. A k tomu sa ja moc nechcem vyjadrovať, ale, ale skutočne to, čo by nám ušetrilo čas pri prejednávaní zákonov v tejto snemovni, to by bolo presne to, keby sme mohli vizualizovať to, o čo nám tu ide. Keby sme mohli predkladať grafy, keby sme mohli predkladať dôležité veci, ktoré, keď niekto raz vidí, tak skrátka už ich pochopí oveľa rýchlejšie a nemusí to človek vysvetľovať.
Ja som si takisto všimol v tom zákone ohľadom zákazu používania mobilných telefónov alebo iných technických zariadení, a ja som to rozprával aj s kolegom Lukáčom, on to tu už spomenul, ale aj napriek tomu, že to tu trošku bolo adresované, ja nie som úplne stotožnený s tým, že ten ods. 3, ktorý hovorí, "v rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácií", že tento ods. 3 v podstate nehovorí o tom, že my tu nemôžme mať notebooky. Pretože notebook toto všetko dokáže urobiť, hej, lebo notebook je zariadenie, ktoré umožňuje komunikáciu, záznam informácií, dá sa použiť na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov. Ja by som určite prosil, nech sa to zmení, pretože, jak tu ja budem sedieť so svojím notebookom a niekomu sa zrazu znepáčim, tak skrátka mi dá za to pokutu. Ja by som to teda veľmi nerád dostal. A podľa mňa, ja teda nie som právnik, ale prečítajme si to úplne v kľude, tento odsek hovorí o tom, že to tu nemôžme mať, že je zakázané používanie takéhoto zariadenia. Tak naozaj je tu, je tu výnimka, to neplatí, ak ide o používanie technických zariadení kancelárie. A tu ma napadlo, že možno vlastne by sme mohli používať tie notebooky, čo sme dostali. To znamená, ja by som asi nemohol používať tento môj notebook, ktorý mám veľmi rád, jabĺčko, ale v podstate by som mohol asi používať len to technické zariadenie kancelárie, lebo máme to v prenájme, tie naše hápečkové notebooky. Okej, ale potom ma hneď napadla aj ďalšia vec, že napríklad pán predseda parlamentu, podpredsedovia parlamentu majú aj telefóny, ktoré sú technické zariadenia kancelárie, a teda oni by v podstate mohli ich používať na základe tohto odseku, ale my ostatní nemôžme. Takže toto sa mi tiež zdá také v tom, v tom návrhu také zvláštne.
No a ešte, čo sa týka tých sankcií.
Ja som si tam všimol, že teda môže byť odporučené Národnej rade, aby uložila previnilcovi-hriešnikovi pokutu až do výšky 2-tisíc eur, a ak poslanec opakovane naruší poriadok na schôdzi Národnej rade v čase do jedného roka od uloženia pokuty za narušenie poriadku na schôdzi Národnej rady, mandátový a imunitný výbor odporučí Národnej rade, aby mu uložila pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom. Takže v podstate mandátový a imunitný výbor, ak tomu dobre rozumiem, bude odporúčať Národnej rade, aby uložila pokutu danému previnilcovi. Ale tuná sa opäť dostávame do situácie, že v podstate v tomto pléne väčšinu má, má koalícia, ktorá v podstate vládne, a teda tá koalícia opäť môže hlasovať podľa toho, ako sa dohodne. Ako nechcem podsúvať nič iné, ale len to chcem skrátka takto, takto mne to teda skrátka prišlo.
A tento istý problém sa mi zdá aj pri tom, že, pri tom časovom limite, ktorý je dvadsať minút, alebo teda desať minút v ústnej rozprave, alebo ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. A tuná sa mi, tuná sa mi zdá znova ako úsmevné v tom, že vieme, kto má väčšinu v Národnej rade, to znamená, čiste teoreticky, akýkoľvek koaličný poslanec, keď sa dohodne, že potrebuje mať viac času, tak skrátka Národná rada mu to bez rozpravy môže schváliť. A okej, nemám nič proti tomu, keď väčšina v tomto parlamente rozhoduje o zákonoch, podporuje svoju vládu, ale aby väčšina rozhodovala o tom, kto bude môcť mať viac času na vystúpenie, tak to sa mi zdá naozaj už úplne hraničiace s demokraciou. A preto súhlasím s mojimi kolegami, ako tu odzneli, že tento zákon určitým spôsobom naozaj limituje slobodu slova opozičného poslanca. A nielen teda, že limituje slobodu slova opozičného poslanca, ale najmä teda v jeho časovom rámci. A podľa mňa to je porušenie základných práv a slobôd a teda aj ústavného zákona. A takisto niekoľkokrát tu bolo povedané, že aj európska legislatíva veľmi vážne hovorí o tom, že v demokratickom systéme je jedno z výsostných práv práve sloboda prejavu opozície.
A na záver by som len chcel povedať, že ja som, a stále pánovi predsedovi Dankovi naozaj fandím, a on nám sľúbil, že bude predsedom všetkých poslancov tohto parlamentu. A ja si myslím, že hlasovanie o tomto návrhu, ktorý určuje pravidlá rokovania v tomto pléne, ukáže, do akej miery sa mu podarilo naplniť túto svoju víziu. Nejde naozaj o hocijaký zákon, ide o zákon všetkých nás, každého jedného z nás sa to bude bytostne týkať. A preto si myslím, že by bolo veľkým úspechom a tento zákon by vtedy mal váhu, keby ho v tejto snemovni podporilo aspoň 90 poslancov. Ako nemusí možno súhlasiť úplne každý, ale podľa mňa keby aspoň 90 poslancov podporilo tento návrh, potom by sme mohli hovoriť o úspechu a mohli by sme sa tešiť z dobrého rokovacieho poriadku, ktorý by sme tu mali. Žiaľ, to, čo sa deje, čo vidíme, je, že sa nám nepodarilo nájsť tento dobrý konsenzus, tým pádom to, že by to mohlo posunúť prácu v parlamente k lepšiemu, je veľmi otázne. A prináša tento návrh skôr rozdelenie a dokonca sa mi zdá teda, že niektoré tie klauzuly by trebalo dopracovať, aby sme nemohli byť nakoniec perzekvovaní za to, že tu máme notebooky. A z tohto pohľadu si myslím, že by bolo naozaj super, keby, keby tento návrh mohol byť ešte dopracovaný, pokiaľ by teda nebolo uznané, že sa má radšej stiahnuť. A v tejto situácii vypätej, v ktorej o ňom rozprávame už niekoľko dní, že by sme ho nemali radšej odložiť a nechať schváliť potom niekedy neskôr, keď sa tá situácia upokojí a všetci budeme spokojní s tým, že zlepší to prácu v tomto zákonodarnom zbore.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 22.9.2016 14:32 - 14:34 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Som prihlásený. Ďakujem pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Musím povedať, že zobrazovacie vyšetrovacie metódy sú v modernej medicíne kľúčové k stanoveniu správnej diagnózy, a to, že ich ten pripravovaný systém eHealth nebude umožňovať zdieľať, je podľa mňa vzhľadom na vynaložené finančné prostriedky na jeho zavádzanie z môjho pohľadu neprijateľné.
A vysvetľujem to asi tak, že už v súčasnosti sieť nemocníc súkromného poskytovateľa na území Slovenskej republiky bude svojim pacientom takéto služby poskytovať. Čo vo vašej odpovedi bolo zjavné, že u nás takto prepojené nemocnice minimálne na začiatku určite nebudú. To znamená, keď si niekto vyhotoví nejakú snímku v inej nemocnici, u iného poskytovateľa alebo v inej nemocnici, si, žiaľ, tú snímku pozrieť ten doktor nebude môcť.
To, čo hovoríte, že stačí popis snímku, tak to, myslím, že každý jeden klinik lekár, ako aj ja ním som, vám nebude s tým súhlasiť, pretože vidieť ten snímok a porovnávať si na ňom eventuálne zmeny, ktoré aj ošetrujúci lekár sleduje u pacienta, sa nedá porovnať s popisom snímku, ktorý častokrát nemusí byť úplne kompletný, pretože nedá sa popísať úplne všetko, čo na tom snímku je.
Z tohto pohľadu ja som rád, že je tam načrtnutá aj nejaká vízia, že sa bude dať aspoň prelinkovať na jednotlivé zariadenia v budúcnosti, ale stále si myslím, to, že to nebude systém eHealth umožňovať pri takých vynaložených finančných prostriedkoch, aké sa do tohto zavádzania, do tohto systému investujú, si myslím, že z môjho pohľadu je nepochopiteľné.
Takže moja otázka je tá, že podľa mňa ťažko bude, ako vlastne bude ministerstvo vysvetľovať tým pacientom, ktorí budú ošetrovaní v štátnych nemocniciach... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis