Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, poslanci, pán minister, dovoľte mi, aby sme, chýlime sa k záveru nášho prvého čítania zákona, urobil som voľákysik rešerš všetkého, aby sme pochopili, pretože o jedenástej budeme o tomto zákone hlasovať a nie všetky veci, ktoré sme si tu včera a dnes povedali, možná že sú celkom presvedčivé pre poslancov, ktorí sedia v tomto ctenom pléne.
Treba povedať v úvode veľmi dôležitú...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, poslanci, pán minister, dovoľte mi, aby sme, chýlime sa k záveru nášho prvého čítania zákona, urobil som voľákysik rešerš všetkého, aby sme pochopili, pretože o jedenástej budeme o tomto zákone hlasovať a nie všetky veci, ktoré sme si tu včera a dnes povedali, možná že sú celkom presvedčivé pre poslancov, ktorí sedia v tomto ctenom pléne.
Treba povedať v úvode veľmi dôležitú vec, že hlavným iniciátorom predlohy tohto nového zákona je ministerstvo životného prostredia, a zároveň treba podotknúť, že sa venuje tomuto už dlhú dobu a prípravu tohto zákona konzultovalo so Slovenským rybárskym zväzom. Zo Slovenského rybárskeho zväzu boli vyčlenené dve osoby, ktoré sa zúčastňovali tejto pracovnej skupiny, ktorá pracovala na tomto návrhu nového zákona a, samozrejme, že tie rokovania boli dosť ťažké, obsiahle a nakoniec sa došlo k určitej zhode, ktorá z určitého pohľadu možná že ešte bude medzi prvým, druhé a tretie čítanie, tých 30 dní, voľajakým spôsobom upravená.
Na úvod teda je potrebné povedať, že Slovenský rybársky zväz je nezáujmová, najväčšia občianska skupina ľudí, v ktorej je 120-tisíc rybárov. Z toho je 97- až 98-tisíc rybárov, ktorí sú dospelí ľudia, ľudia v produktívnom veku a dôchodcovia, ako to bolo tu spomenuté. Je tam okolo 5 700 do 6-tisíc rybárov od 15 do 18 rokov a sú tam potom aj malé deti, malé deti, ktorých vek sa dosahuje od 5 rokov do tých 15 rokov a tých detí je 16 200 teraz momentálne registrovaných. Čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že je to v podstate aj určitý spoločenský výchovný proces, pretože tie rodiny chodievajú, lebo z tohto celkového počtu je 99 % relaxačných rybárov, čiže rodiny idú k vode, urobia si piknik, pobavia sa tam, zabavia sa tam, deti sa tam vyšantia a popritom ten, kto má rybárske papiere, si nahodí udicu a chytí alebo nechytí. A niektoré tieto predpisy, ktoré uvádzame v tomto rybárskom zákone, sa viac-menej týkajú toho jedného percenta tých športových rybárov z tohto celkového počtu, o ktorom hovoríme.
Je potrebné povedať, že Slovenský rybársky zväz vznikol v roku 1926, kde sa zlúčili viaceré spolky k tomu, aby mohli efektívnejšie fungovať na pôde celej Slovenskej republiky. Na základe toho bolo vytvorených 122 základných organizácií, ktoré momentálne sú funkčné po celom Slovensku, majú svoje pravidlá, podľa ktorých sa riadia a ktoré sú povinné dodržiavať. Bola tuná spomenutá aj výkon rybárskej stráže, ktorá zhrňuje v momentálnom stave 2 300 osôb. A pre krátkosť času si dovolím poznamenať, že boli tuná podané v rozprave aj od pána poslanca Fecka aj námietky na niektoré veci a pýtal sa tuná aj na možnosť vyhlášky, ktorá je daná.
Tak chcem povedať, že po prijatí zákona, ak bude prijatý, potom vzniká voľákasi vyhláška k tomuto, v ktorej, aj v tej vyhláške; sú dve vyhlášky a ja hovorím teraz o tej rybárskej; že kde dochádza aj ku zmenám niektorým, ktoré sa týkajú času individuálnej ochrany rýb, ktoré sa týkajú denného času lovu rýb, ktoré sa týkajú lovnej miery rýb, ktoré sa týkajú množstva úlovkov, ktoré si môžeme odniesť od vody, teda keď sme tam, pretože už v dnešnej dobe je dosť neúnosné a treba znížiť ten počet tých sedem kilov, ktorý je daný na menšiu túto, pretože nedokážeme tú reprodukciu a všetko dosahovať. A zároveň sa tam poukazuje aj na povinnú výbavu rybára, ktorú je potrebné mať pri sebe, ktorá sa rozširuje na určité body podľa spôsobu lovu rýb, to, či lovím na lipňových vodách, pstruhových vodách, kaprových vodách alebo ostatných vodných plochách, podľa tohto sa v tomto zákone k tomuto pristupuje.
Ja by som v krátkosti ešte poukázal tiež na niektoré dotazy samotných rybárov, ktorí sa zúčastňujú tohto lovu rýb, a poukázal by som napríklad, že hovoria o, hovorí sa o rybárskom revíri s režimom chyť a pusť, existujú revíry chyť a pusť, kde si ideš zachytať pre pasiu, ale domov si neodnesieš, domov si neodnesieš nič. No, tu sa hovorí, že používať ako nástražnú rybku živú rybku alebo mŕtvu rybku alebo jej časti je zakázané. Tu sa nad tým zamýšľajú rybári, ktorí chodia na tieto ryby, nad tým, že v tomto prípade, keby sme chytali sumcov, by bol obmedzený spôsob lovu na 95 %, čo si myslím, že je dosť veľký zásah.
Ďalej o výkone rybárskeho práva v § 4 tuná bolo dosť povedané, pre krátkosť času nebudem sa k tomu, ale v druhom, treťom čítaní si potom dovolím k tomu poukázať. Hovorí sa tuná o zakázanom spôsobe lovu rýb v pstruhových vodách, kde sa uviedol pekne pán poslanec Fecko Martin, kde ozaj má dopad, keď sa obmedzí tento druh výpomoci, ktorý sa používa pri nahadzovaní, a vieme, že ten pstruh, ktorý je pustený do tej vody, po krátkom čase, pár dňoch, zdržuje a bere takých 20 – 30 metrov od brehu. A ten starý človek, ktorý jednoducho je vyrobený a má problém s rukami, s kĺbami a s čím ďalej, takýmto spôsobom nedokáže nahodiť na to miesto, kde tie ryby sú zhromaždené, sústredené a kde by tú rybu mohol chytiť, čiže dávam na zamyslenie, že takéto veci by bolo dobré možná že po dohodách upraviť.
V § 17 sa hovorí zase o love rýb v lipňových vodách. Hovorí sa tu, že sa tu zakazuje akékoľvek vnadenie a zakrmovanie rýb v lipňových vodách. Viete, ja osobne som trošička nad tým tak skeptický, pretože vieme, že ak chceme nazývať vodu, ktorá má byť pstruhová, lipňová alebo kaprová, potrebujeme si tam urobiť určitý prieskum a potrebujeme tam mať nad 50 % druhu ryby, po ktorej potom tá voda je pomenovaná. Lipňová voda, no, ja na Slovensku, možná že sa mýlim, ale lipňovú vodu dosť ťažko, dosť ťažko by som hľadal. Ale chcem povedať, že to zakrmovanie je problematické aj už z toho dôvodu, že v týchto lipňových vodách sa nachádza aj mnoho kaprovitých rýb. A keď je to vnadenie zakázané, tak potom som obmedzený na chytanie tohto spôsobu; druhu rýb v tejto lipňovej vode, pretože mám zakázané používať tieto návnady.
V kaprových vodách sú tu tiež určité obmedzenia, z môjho pohľadu si myslím, že nadstavenie nástrahovej rybky na 15 cm, poviem to dorovna, je skoro nezmyselné. Hej? Pretože máme plevelné ryby, máme ryby, ktoré idú pod mieru a bude to mať dosah nielen na samotných rybárov, ktorí budú chytať tieto ryby a chytajú ryby, ale bude to mať dosah aj na samotných predajcov rýb. Viete, dneska je mnoho rybárov, ktorí sa vyberú na dva, na tri dni k vode, idú chytať a aby nekrátili si čas s tým, že kým si chytí nástrahové rybky, pretože ide na dravce, tak ide do rybárskeho voľákeho tam obchodu, ktorý je, ktorý má tieto nástrahové rybky, a u neho si kúpi a príde k vode a môže chytať hneď. No, keď sa mu zvýši tá miera na tých 15 cm a on predáva také 10-centimetrové, čo sú vhodné, tak bude to musieť dokrmovať, kŕmiť, bude to obmedzené na kúpenie a tak ďalej. Toto sú pohľady ľudí, ktorí hovoria, ako to oni vnímajú a ako to k tomu ide.
Myslím si, že v zákone je aj uvedenie, je, že na háčiku trojostrie, ktoré je dávané, to je asi zbytočné, pretože z praxe viem a poznám, že rybári väčšinou používajú, že ešte aj ten jeden, tú jednu výsadu na háčiku, ktorá je, si odštikávajú. Ale to sú veci, ktoré, samozrejme, sa dajú vždycky a v každom prípade dohodnúť. Čiže nechcem zdržovať ďalej, ale tu som poukázal na zopár vecí.
A sú ďalšie veci, kde sa hovorí o love pod ľadom, o love z člnku, hovorí sa o primeranom spôsobe podberáku, ktorý mám ísť. No nech mi dakto vysvetlí, aký primeraný podberák ja mám ísť, keď neviem, aká veľká ryba sa mi chytí. Samozrejme, že keď pôjdem chytať lipne, tak na lipne si zoberiem voľákysi ten malý, ktorý si dám na opasok a idem s ním chytať. Ale sa mi tam zavesí veľká ryba, tak ako ja mám primeraný. A príde nejaká rybárska stráž a mi povie a bude mať za to. Čiže toto sú veci, ktoré treba ozaj doladiť v tomto zákone.
A myslím si, pretože je tam aj veľa dobrých vecí v tomto zákone, že po týchto úpravách, kde ja som aj s pánom ministrom hovoril a sme sa dohodli, že urobíme ešte voľáke stretnutie na báze ozaj profesionálnej, kde budú ľudia, ktorí budú k týmto veciam vedieť ešte zaujať stanoviská, voľáke úpravy k tomu, aby sme mohli ten zákon prijať v podobe takej, ktorá bude, tak ako to bolo tuná povedané, platná nielen pre štát, bude platná aj pre ľudí, pretože je to spojená nádoba, ide tuná o dobrú pohodu, ide tuná o využitie voľného času ľudí, ktorí si tam dajú.
A potom na druhej strane a na koniec je potrebné z tohto miesta povedať, rybárstvo nie je lacná vec. Sú to dobrovoľní rybári, ktorí si musia každý, ktorí majú na to povolenie, kúpiť lístok, ktorý stojí iks peňazí, ktorého povinnosťou je za každý rok si odrobiť voľáku rybársku brigádu a keď si ju neodrobí, musí zase zaplatiť iks peňazí na hodinu za to, plus na to sú tu ešte iné povinnosti, ktoré k tomu všetkému vyplývajú. Čiže na základe dobrovoľnosti a všetkých týchto vecí, si myslím, po úpravách niektorých statí, ktoré som tuná si dovolil spomenúť, a nespomínam všetky, pretože nemám tuná zase možnosť toľko rečniť dlho, je možné potom prispieť a dostať sa k veciam, ktoré budú zmysluplné.
Pretože myslím si, že aj v rozprave boli tuná povedané aj niektoré veci, ktoré sa netýkajú tohto zákona, lebo každý zákon má svoje state, svoje obmedzenia, o ktorých by sa dalo hovoriť. Keď sme hovorili o tých kormoránoch a o tých veciach ďalších, hej, tak obmedzenie času lovu, neprístup rybárom k vode na nejakú voľnú dobu, zoberte si to u poľovníkov. Však poľovník by sa potom pol roka nedostal do svojho revíru. Prečo máme obmedzovať časy? Prečo máme rybárom zakazovať, aby chodili k vode tak, ako chcú, keď spĺňajú a dodržiavajú všetky pravidlá? Toto sú veci, ktoré by som chcel podporiť, prejednať, prediskutovať, prekonzultovať, dostať do pravej miery, tak ako je to potrebné, a, samozrejme, aby sme potom boli všetci spokojní s prijatím tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis