Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani kolegynka, ja ostávam v nemom úžase a rozmýšľam nad tým, či vôbec vy ste dôsledne a pozorne si tento zákon preštudovali a pochopili jeho podstatu. Tomáš Baťa bol veľký podnikateľ, veľký človek a už dávno predtým si uvedomil, že sociálna politika a starostlivosť o svojich zamestnancov je prioritou číslo jeden. Aj dnešný zákon, ktorý my predkladáme, je začiatkom toho celého procesu, ako ešte okrem sociálnych ďalších iných výhod je potrebné pomôcť zamestnancom, ale nielen zamestnancom, ale aj dôchodcom, deťom, rodinám, jednoducho v celom balíku. My sa zužujeme len na to, že ideme čosi prikazovať, že štát ide prikazovať. To vôbec nie je pravda. Lebo štát ponúka aj ďalšie benefity, bonusy. Ponúka odpustenie dane, alebo ako to chcete nazvať, alebo aj odvodové povinnosti. To je tá protislužba, zjednodušene povedané.
A nedá mi, aby som predsa len v závere neodcitovala veľkého Tomáša Baťu, ktorý takto zhodnotil prácu svojho otca: Keď som mal 20 rokov, myslel som si, že môj otec je idiot. Keď som mal 30 rokov, sem-tam som si myslel, že má celkom pravdu. Keď som mal 40 rokov, tak som si myslel, že to bol celkom múdry chlap. A keď som mal 50 rokov, povedal som si, keby tu tak bol a poradil mi.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, ja si nesmierne vážim to vaše vystúpenie z každého uhla pohľadu, len treba mať jedno na pamäti a na zreteli, že zákon je niečo, čo nie je nemenné. Už aj keď sa to stalo, ale je tu vôľa, je tu snaha. Nechcem reagovať na pani predsedníčku, lebo sa to nedá, výboru, ale musím ju spomenúť vo vzťahu aj k vám, že je to aj vďaka nej, že mnohé veci, mnohé podnety, inšpiratívne podnety práve aj v rámci tohto zákona o sociálnych službách sú zapracované aj na základe podnetov, ktoré prichádzajú nielen zo strany koalície, ale je to samozrejme, že predkladané koaličnými poslancami a hlavne mimovládky, že tam majú, majú ten svoj podiel, ktorý upozornili. Ja som skôr očakávala od vás, že mi poviete, ktoré konkrétne jasličky, zariadenia boli zatvorené a práve z týchto dôvodov, ale už povedzme konkrétne dôvody, aby to nebolo len v teoretickej rovine. Takže oceňujem, ďakujem, ale zároveň ešte raz zdôrazňujem a opakujem, zákon je čosi, čo je živé a je menné. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som naozaj len malú podporu, pán kolega, na podporu tvojej rozpravy, v ktorej si vyslovil myšlienky, či áno alebo nie, či voliť riaditeľa, generálneho riaditeľa RTVS cez zbor voliteľov alebo cez poslancov Národnej rady. Máš svoj názor v tom a ja osobne ľudsky aj napriek tomu, že to nie je moja téma, ktorej by som sa venovala, osobne ľudsky sa domnievam, že naozaj, generálny riaditeľ RTVS musí byť volený na základe prísnejších profesionálnych kritérií, že to musí, že mal by to byť človek nielen rozhľadený, ale predovšetkým človek ako uznávaná osobnosť s rešpektom, autoritou a samozrejme, že mu nesmie chýbať profesionálna história. Takže z môjho pohľadu osobne sa domnievam, že veľmi citlivo je treba zvažovať, či, či zbor voliteľov, kde sa nám môže dostať napríklad aj zamestnanec, ktorý sa zúčastní takéhoto vypočutia. Budúceho generálneho riaditeľa treba naozaj veľmi citlivo zvažovať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený kolega Karol Farkašovský, nedá mi, aby som neocenila pružnosť, s akou sa realizoval poslanecký prieskum, aj to, ako rýchlo sa podarilo uviesť zistené odporúčania do legislatívnej praxe. Je to veľmi dobrý príklad poslaneckej práce, ak sa dá prispieť k vyriešeniu problému či problémov, ktoré prináša dennodenná prax, ale aj samotný život. Ja som presvedčená, že inštitút poslaneckého prieskumu tu má v práci poslanca svoje opodstatnenie, sama som sa zúčastnila poslaneckého prieskumu cez výbor pre sociálne veci a viem, ako to chodí, čo to obnáša v samotnej praxi. Je pravdou, že niektoré poslanecké prieskumy i závery vyžadujú ďaleko širšiu celospoločenskú diskusiu tak na úrovni laickej, ale predovšetkým odbornej.
No a práve z týchto dôvodov by sme všetci mali využívať tento inštitút, využívať ho častejšie pre zlepšenie činnosti na každom úseku spoločnosti, či už je to úsek hospodársky, ekonomický, sociálny, zdravotný, kultúry, školstva atď., kde to nie je v súlade jednak s pravidlami, prijatými zásadami, ale predovšetkým so zákonom, jeho zákonnosťou. Práve preto ďakujem veľmi pekne za tak vzorový poslanecký prieskum.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, poprosím o opravu. Pri hlasovaní č. 28, tlač 946, pri hlasovaní o zákone ako celku som hlasovala "za", ale zariadenie mi vykázalo "N". Ďakujem veľmi pekne za porozumenie.

Vážená pani predsedajúca, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, ja len veľmi stručne a prejdem hneď k odôvodneniu pozmeňujúcemu návrhu.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bernaťáka, Karola Farkašovského a Magdalény Kuciaňovej k vládnemu návrhu zákona o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 870).
Systematicky a plánovite vykonávané činnosti v rámci štátnej štatistiky, analýza a vyhodnotenie údajov, ktorých výstupom sú štatistické informácie nielen regionálneho, celoštátneho i európskeho charakteru, má nadrezortné postavenie, ktoré možno hodnotiť ako verejný záujem na kvalitne a efektívne fungujúcom štatistickom vyhodnocovaní. Návrh explicitne pomenúva tento charakter štátnej štatistiky.
Ďalej sa navrhuje upresnenie určitých pojmov v súvislosti s ochranou osobných údajov, ktoré sú súčasťou štatistických údajov. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov je osobitným druhom štatistického zisťovania, ktoré je súčasťou štátnej štatistiky. Navrhuje sa pomenovať priame prepojenie s verejným záujmom, ktorý má v tomto prípade široké presahy do celoeurópskej štatistickej siete. Otvára sa zároveň cesta k aktívnejšiemu využívaniu administratívnych zdrojov, ktoré má odbremeniť občanov a iné subjekty od administratívnej záťaže pri sčítaní.
Nové ustanovenie § 30a jasne prepája požiadavky ochrany osobných údajov v rámci štatistických údajov s pravidlami podľa zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. Návrh zákona ustanovuje v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov a v súlade s GDPR, teda Všeobecné nariadenie o ochrane údajov, štyri výnimky v prípade štátnej štatistiky týkajúce sa a) práva na prístup k osobným údajom, b) práva na opravu uvedených osobných údajov, c) možnosti obmedzenia spracúvania osobných údajov, d) práva namietať spracúvanie osobných údajov.
Tieto výnimky je potrebné formulovať v osobitnom zákone upravujúcom štátnu štatistiku.
A teraz, ak mi dovolíte, prejdem ku konkrétnym ustanoveniam k zmenám.
Vládny návrh zákona o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto: Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, ktorý znie: "Zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 90/2008 Z. z., zákona č. 55/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 519/2011 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona 326/2014 Z. z. a zákona č. 272/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V ustanovení § 2 písm. a) sa slová "systematicky a plánovite vykonávané činnosti" nahrádzajú slovami "systematické a plánovité činnosti vykonávané vo verejnom záujme".
2. V ustanovení § 2 písm. e) znie: "e) štatistickým údajom je údaj o skúmaných javoch a skutočnostiach získaný štatistickým zisťovaním alebo z administratívnych zdrojov na štatistické účely podľa tohto zákona,".
3. V ustanovení § 2 písm. f) znie: "f) dôverným štatistickým údajom je štatistický údaj, ktorý umožňuje priamu alebo nepriamu identifikáciu spravodajskej jednotky, pričom
1. za priamu identifikáciu sa považuje jednoznačná identifikácia spravodajskej jednotky, najmä podľa názvu, obchodného mena, adresy sídla, identifikačného čísla organizácie (ďalej len "identifikačné číslo"), podľa osobných údajov fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, podľa iného verejne dostupného identifikátora alebo podľa kombinácie týchto údajov,
2. za nepriamu identifikáciu sa považuje identifikácia spravodajskej jednotky s využitím iných štatistických údajov, ako sú uvedené v prvom bode,".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1d znie: "§ 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
4. V ustanovení § 13 sa ods. 3 dopĺňa písm. k), ktoré znie: "k) iné údaje potrebné na výkon štátnej štatistiky, európskej štatistiky alebo na prípravu a vykonanie sčítania obyvateľov, domov a bytov.".
5. Ustanovenie § 15 vrátane nadpisu znie: "§ 15 Sčítanie obyvateľov, domov a bytov
1. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov (ďalej len "sčítanie obyvateľov") je osobitným druhom štatistického zisťovania vykonávaným úradom, ktoré je súčasťou štátnej štatistiky a ktorého obsah, rozsah a spôsob vykonania upravuje osobitný predpis.
2. Za účelom prípravy a vykonania sčítania obyvateľov úrad využíva aj údaje z administratívnych zdrojov podľa § 13.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie: "Napríklad zákon č. 165/1998 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, zákon č. 263/2008 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".
6. V ustanovení § 30 sa vypúšťa odsek 7.
7. Za ustanovenie § 30 sa vkladá § 30a, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 30a Spracúvanie osobných údajov
1. Ak je súčasťou dôverných štatistických údajov osobný údaj fyzickej osoby, úrad alebo iný orgán tvoriaci národný štatistický systém (ďalej len "povinná osoba") postupuje pri jeho spracúvaní podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Ak dotknutá osoba uplatní právo na prístup k osobným údajom podľa osobitného predpisu, povinná osoba poskytne dotknutej osobe len informáciu o účele spracúvania osobných údajov, ak sú osobné údaje spracúvané povinnou osobou len na štatistický účel podľa tohto zákona a ak je možné túto informáciu poskytnúť bez nutnosti vynaložiť neprimeraný čas a úsilie povinnej osoby; to neplatí, ak povinná osoba spracúva osobné údaje dotknutej osoby aj na iný ako štatistický účel podľa tohto zákona.
3. Ak dotknutá osoba uplatní právo na opravu osobných údajov podľa osobitného predpisu, ktoré poskytla povinnej osobe v rámci štatistického zisťovania, povinná osoba vykoná opravu len, ak v čase doručenia oznámenia o uplatnení tohto práva nebol zber údajov v rámci príslušného štatistického zisťovania ukončený a ak je možné túto opravu vykonať bez nutnosti vynaložiť neprimeraný čas a úsilie povinnej osoby; to neplatí, ak povinná osoba spracúva osobné údaje dotknutej osoby aj na iný ako štatistický účel podľa tohto zákona.
V prípade, ak bol osobný údaj poskytnutý úradu z administratívnych zdrojov, dotknutá osoba môže uplatniť právo na opravu osobných údajov podľa osobitného predpisu len u osoby, ktorá osobný údaj poskytla úradu podľa ustanovenia § 13, o čom úrad dotknutú osobu informuje, ak je možné túto informáciu poskytnúť bez nutnosti vynaložiť neprimeraný čas a úsilie povinnej osoby. Úrad nevykonáva opravu takto poskytnutých osobných údajov v prípade uplatnenia práva podľa predchádzajúcej vety.
5. Ak dotknutá osoba uplatní právo na obmedzenie spracúvania osobných údajov podľa osobitného predpisu, povinná osoba obmedzí spracúvanie týchto údajov dotknutej osoby len v rozsahu, v akom sú osobné údaje dotknutej osoby spracúvané aj na iný ako štatistický účel podľa tohto zákona. Obmedzenie spracúvania osobných údajov na iný ako štatistický účel podľa tohto zákona u osoby, ktorá má povinnosť poskytnúť údaje z administratívnych zdrojov podľa ustanovenia § 13, nebráni tejto osobe plniť povinnosti podľa § 13.
(6) Právo dotknutej osoby namietať spracúvanie osobných údajov podľa osobitného predpisu nemožno uplatniť, ak sú osobné údaje spracúvané povinnou osobou na štatistický účel podľa tohto zákona; to neplatí, ak povinná osoba spracúva osobné údaje dotknutej osoby aj na iný ako štatistický účel podľa tohto zákona.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 10 až 10d znejú:
10) ustanovenie § 6 a následne zákona č. 18/2018 Z. z.
10a) ustanovenie § 21 zákona č. 18/2018 Z. z., čl. 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016).
10b) ustanovenie § 22 zákona č. 18/2018 Z. z., čl. 16 nariadenia EÚ 2016/679.
10c) ustanovenie § 24 zákona č. 18/2018 Z. z., čl. 18 nariadenia EÚ 2016/679.
10d) ustanovenie § 27 zákona č. 18/2018 Z. z., čl. 21 nariadenia Európskej únie 2016/679.".
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Novozaložený čl. V nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, skončila som.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 817).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1022 z 6. februára 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný vládny návrh zákona (tlač 817) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 23 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 23 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 102 z 13. marca 2018.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Naozaj je najvyšší čas nevyhnutne a principiálne riešiť daný problém. Oceňujem príklady z ostatných členských krajín z EÚ, ktoré si tu uviedol, pán kolega, s ktorými sa môžeme porovnávať, či geograficky, či demograficky. Očakávam od komisie odborníkov, ktorá na to bola zriadená, že naozaj príde s modelom riešenia, ktorý bude konštruktívny. Treba vylepšovať obraz o práci politikov, poslancov na Slovensku a potom sa nemusíme hrať na solidaritu. Je dôležité nehanbiť sa za svoju prácu a potom s kľudným svedomím prijať odmenu za túto prácu. Ďakujem.

Ďakujeme veľmi pekne. Drahé kolegyne, drahí kolegovia, ja som veľmi rada, že som to takto rozpútala a že prejavili ste veľký záujem o to, o čom hovorila. Tak odpovedám.
Pán Boris Kollár, som dieťa rozvedených rodičov, bez otca, bez mamy som zostala od svojich 18 rokov, vychovávala som svojho 16-ročného brata, pretože už som mala 18, a ten otec nepodarený si plnil vyživovaciu povinnosť voči môjmu bratovi. Takže to len na okraj toho. Nechcela som súkromie otvárať takto na pléne, ale ak ma podozrievate, že nemám cit a neviem, čo je to život, tak to je moja odpoveď.
My sa nebránime, ja nebránim ani štát, vehementne... (Reakcia z pléna.) Nevstupujte mi do toho, lebo nemám veľa času. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
39.
Pán poslanec.

Kuciaňová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
40.
Jednoducho ja nezdôrazňujem štát, že teraz nemá nič robiť, práve naopak. Ale tu musíme v prvom rade vidieť toho povinného rodiča, nemôžeme sa len tak pozerať, že všetko je v poriadku.
Pani Grausová, zle ste pochopili. Práve preto ja som hovorila, nepýtať si súhlas, práve naopak, aby ten súhlas nebol potrebný a nech si odpracuje.
Ďalej, pani Šebová, žijem v realite, som advokátkou a viem a chodia za mnou tie ženy, pomáham im, len treba aj včas veľmi presne zadefinovať a pomôcť a povedať, toto musíte urobiť, toto musíte urobiť a im vzájomne ešte aj pomáhať. Ja ako advokátka som takýmto ženám pomáhala. Je pravdou, že je to trošku, že ten čas procesný je tam zdĺhavejší, to je pravda, ale zas na druhej strane dá sa tomu pomôcť a práve preto táto novela tu je.
Pán Klus, áno, máte pravdu, skutočne s vami súhlasím, práve preto som tak vehementne, práve preto som tak možno ohnivo, odovzdane hovorila o tomto náhradnom výživnom, lebo tu treba rozlišovať. A máte pravdu... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, nedá mi, aby som ako spravodajkyňa tohto vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších prepisov a v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, nezareagovala na vyjadrenia ešte z rozpravy, pokiaľ ide v rozprave v prvom čítaní.
Vážené kolegyne, kolegovia, ide skutočne o veľmi, ale o veľmi citlivú problematiku, a preto sa pokúsim vo veľmi krátkom exkurze v svojom vystúpení zostať skôr v rovine vecnej, budem sa pridržiavať stránky právnej, teda odbornej, a to všetko, samozrejme, vo vzájomnom súzvuku sociálnej stránky.
Návrh tohto zákona rieši dva zásadné okruhy problémov, a to po prvé systémové zmeny, ako i legislatívnotechnické zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe pri uplatňovaní predmetného zákona, ktorý je platný a účinný už 10 rokov, čo si vyžiadala prax a čo je veľmi správne. Jednak o systémových zmenách, ale aj o legislatívnotechnických zmenách už hovoril pán minister vo svojom úvodnom slove. Treba mať na pamäti, pokiaľ ide o tento zákon, stále, že vyživovacia povinnosť rodičov voči svojim deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorú nemôžeme preniesť za normálnych okolností na inú osobu a už vôbec tobôž na štát. Áno. Štát má pomáhať. Štát má vytvárať také podmienky a prostredie, aby každý občan Slovenskej republiky od svojho narodenia až po svoju smrť prežil dôstojne život v Slovenskej republike. To je alfou a omegou.
Štát má pomáhať, ale nie suplovať. Predovšetkým rodič ako zákonný zástupca dieťaťa je povinný chrániť záujmy svojho maloletého dieťaťa a aj z tohto dôvodu sa domáhať plnenia vyživovacej povinnosti od povinnej osoby, teda druhého rodiča. Ak si vyživovaciu povinnosť, samozrejme, voči svojmu dieťaťu neplní.
Dúfam, že ste si pozorne všimli, že používam pojem rodič. Nemôžme tu hovoriť len o matkách. Sú aj otcovia a sú aj nepodarené a nepodarení otcovia a matky, takže treba rozlišovať pojem a treba hovoriť všeobecne a používať termín rodič.
V prípade, že oprávnený rodič uplatní všetky zákonné postupy a je aj naďalej pri vymáhaní výživného v prospech dieťaťa neúspešný, práve v tomto okamihu je tu priestor a čas, že nastupuje štát ako pomocník a garant dodržiavania práv dieťaťa, no nikdy nie z pozície povinného. Štát na preklenutie absencie finančných prostriedkov splnenia vyživovacej povinnosti za povinného rodiča voči dieťaťu môže teda preddavkovo poskytnúť náhradné výživné, a to, samozrejme, za tam splnených ďalších zákonných podmienok.
Na druhej strane to však neznamená, že poskytnutím náhradného výživného zo strany štátu zaniká povinnosť oprávneného rodiča domáhať sa plnenia vyživovacej povinnosti upravenej rozhodnutím súdu od povinného rodiča.
Nie je preto možné súhlasiť s názorom, že vymáhanie plnenia vyživovacej povinnosti by malo prejsť z oprávneného rodiča na štátnu inštitúciu, napríklad v tomto prípade, čo platí, na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Dovolím si trošku pozastaviť sa aj pri kritizovanom ustanovení § 2 ods. 6, v ktorom sa povinnej osobe umožní zaplatiť vraj bez sankcie výživné aj po termíne stanovenej súdom alebo súdom schválenej dohody, tak ako to tvrdí opozícia. Sankcie súvisiace s omeškaním plnenia si vyživovacej povinnosti upravenej súdom nesúvisia a nemajú žiaden vplyv na posudzovanie nároku náhradného výživného, ako aj na podmienky na jeho poskytovanie. Tento návrh zákona výlučne upravuje otázky a podmienky súvisiace s poskytovaním náhradného výživného a nie otázky súvisiace s plnením, resp. neplnením si vyživovacej povinnosti povinným rodičom.
V konečnom dôsledku je tu aj ustanovenie § 76 ods. 3 zákona o rodine, v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody má oprávnený rodič právo požadovať z nezaplatenej sumy výživného aj úroky z omeškania v zmysle príslušných predpisov občianskeho práva. Pre samotný nárok na náhradné výživné podľa predmetného návrhu ustanovenia § 2 ods. 6 je rozhodujúce, aby si povinný rodič splnil vyživovaciu povinnosť upravenú súdom, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.
Pýtate sa prečo. Nuž preto, lebo v opačnom prípade nemožno vylúčiť duplicitu spočívajúcu v poskytnutí náhradného výživného a riadneho, teda bežného výživného, ich zúčtovanie a prípadne uloženie povinnosti vrátiť náhradné výživné alebo jeho časť.
Návrh novely zákona nadväzuje na doterajšie poznatky z uplatňovania zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom v praxi a záverov vyplývajúcich zo zhodnotenia stavu zákonnosti v postupe a v rozhodovaní orgánov verejnej správy pri poskytovaní náhradného výživného tak Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ale aj na právny názor Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že výživné je zaplatené v danom mesiaci, avšak po uplynutí súdom určenej lehoty je potrebné považovať za zaplatené výživné za daný mesiac s omeškaním.
Tiež sa nemôžem stotožniť s tvrdením, citujem kolegynku Petru Krištúfkovú: "Ani jedna z úprav však nepomáha samotnej matke." Koniec citátu. Podmienkami nároku na náhradné výživné nie je len jednoduché vyživovacie povinnosti, ale aj ďalšie zákonné podmienky neplnenie, teda jednoduché neplnenie vyživovacej povinnosti, ale aj ďalšie zákonné podmienky, ako napríklad, uvádzam naozaj iba príkladnú, pretože tých podmienok je tam viac, riadne plnenie si povinnej školskej dochádzky - a tu by som sa pristavila. Naozaj častokrát práve tento inštitút je, žiaľbohu, zneužívaný. Ja nie som proti, aby sa nepomáhalo oprávneným rodičom, ja som za, aby sa pomáhalo mladým rodinám. A tam môžme využiť všetko, čo sa využiť dá, a tam máme ten priestor aj na komunikáciu aj s ministerstvom práce, sociálnych vecí, aby sme pristúpili možno aj k iným systémovým zmenám, či už sa týka oblasti materskej, či je to rodičovský príspevok, či sú to prídavok na dieťa, či je to príspevok prídavku na dieťa a podobne a tak ďalej. Takže aj príjem domácnosti neprekračujúci 2,2-násobok sumy životného minima a podobne.
A pri životnom minime pri 2,2-násobku sa opäť prizastavím, aj tu by sme snáď do budúcna, pán minister, mohli pouvažovať zvýšiť práve tento 2,2-násobok sumy životného minima, lebo nemyslím a nedomnievam sa, že by to bolo už pre dnešné pomery postačujúce, ale nechávam to otvorené.
Nemožno súhlasiť s tvrdením, že ak sa matka oprávnená dopracuje alebo oprávnený k náhradnému výživnému, tak jej zároveň vzniká povinnosť vymáhať ho od neplatiča. To opäť som použila z príspevku v rámci rozpravy kolegynky Petry Krištúfkovej. Oprávnený rodič, matka alebo otec, sa musí domáhať plnenia vyživovacej povinnosti od povinnej osoby, matky alebo otca, bez ohľadu na poskytovanie náhradného výživného. Treba vždy vnímať, že tu ide o dve odlišné veci od seba oddeľujúce.
Rovnako sa nemôžem a nestotožňujem sa s ničím nepodloženým bezobsažným tvrdením, že štát má výrazne silnejšie a účinnejšie možnosti pri vymáhaní výživného. Z pohľadu účinnosti je úplne jedno, kto výživné vymáha, nakoľko nástroje na výkon rozhodnutí súdu, a okrem iného aj výživného, sú pre všetky osoby tak fyzické, ako aj právnické rovnaké, to jest v prvom rade sa musí oprávnený obrátiť na príslušný, miestne vecne príslušný súd, získa rozhodnutím exekučný titul, a ak ani na základe tohto právoplatného vykonateľného exekučného titulu neplní, osloví exekútorský úrad a ten pokračuje ďalej. Všeobecne je pravdou, že exekútori sú najmenej úspešní pri vymáhaní práve výživného. Dôvodom však nie je skutočnosť, že výživné nevymáha štát, práve naopak, zo skúseností z minulosti je zrejmé, že vymožiteľnosť bola takmer nulová, aj keď na strane oprávneného bol práve štát. Podstatou a zmyslom náhradného výživného je, že slúži na preklenutie obdobia absencie príjmu z výživného, predstavuje pomoc štátu v situácii, keď je povinný rodič nefunkčný.
Treba podotknúť, že vďaka priaznivému vývoju sociálno-ekonomickej situácie v Slovenskej republike oproti roku 2016, kedy bolo v hmotnej núdzi takmer 86-tisíc detí, toto pokleslo na počet detí v hmotnej núdzi o takmer cca 14-tisíc, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení takmer cca 16 %.
Nuž záverom dovoľte mi vysloviť ešte jedno také želanie. Prosím, nesnažme v zákone o náhradnom výživnom podporovať nezodpovednosť povinného rodiča tým, že štát by prevzal na seba absolútnu zodpovednosť. Hľadajme zákonné možnosti, akým spôsobom čo najúčinnejšie a najefektívnejšie donútiť povinného, aby si svoju povinnosť zodpovedne plnil.
Nedá sa preto súhlasiť s názorom, že celý zákon o náhradnom výživnom, ako to tvrdí opozícia, je zlý. Do budúcna však - a to ponechávam na úvahu - nie je vylúčená celková zmena prístupu a pohľadu na neplnenie vyživovacej povinnosti. Na súdoch je bežné, že za trestný čin zanedbania povinnej výživy je ukladaný trest povinnej práce, ako i súčasne uloženie povinnosti zaplatiť zmeškané výživné. Miestom pre výkon trestu povinnej práce môže byť mesto, obec, vyšší územný celok, iná právnická osoba, ktorá sa zaoberá kultúrou, školstvom, sociálnymi službami a podobne. Tento alternatívny trest môže súd so súhlasom páchateľa uložiť v rozsahu 40 až 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, pričom vo všetkých odsekoch tohto trestného činu ide o prečin.
A tu je namieste pouvažovať nad zmenou, na základe ktorej by práve pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy nebol súhlas páchateľa ako povinnej osoby potrebný a súd by ukladal práve za tento trestný čin práve tento trest povinnej práce. Pri nákladoch štátu na jedného odsúdeného väzňa i za trestný čin zanedbania povinnej výživy vo výške cca 40 eur na deň by určite došlo k úspore a bola by aspoň čiastočne minimalizovaná záťaž na štátny rozpočet. A takto ušetrené prostriedky by sa mohli použiť i na pokrytie či už zvyšovania spomínaného koeficientu nároku na náhradné výživné, alebo aj ako štátny príspevok pre inštitúcie, v ktorých sa tento trest vykonáva, a tieto by mohli vyplácať odsúdeného, pričom adresátom by bol rodič, čím by si okrem dodatočného splnenia povinnosti zaplatiť zmeškané výživné odpracoval svoj trest za nesplnenie vyživovacej povinnosti a povinný rodič by si bol vedomý, že práve prácou si plní svoju základnú zákonnú rodičovskú povinnosť voči dieťaťu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som presvedčená a verím, že takto navrhovaná zmena tohto zákona pomôže všetkým tým oprávneným, ktorí ju na ten čas kriticky nevyhnutne potrebujú, ide tu najmä a predovšetkým, a to nie je populistické, to je úprimné, najmä o deti. Preto sa prihováram, aby ste za tento návrh zákona zahlasovali, a ja verím, pán minister, že rok 2018 bude rokom rodiny.
Ďakujem.