Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážená pani kolegyňa, vy ste svoj, svoje vystúpenie v rozprave začali tým, že teda ako prokuratúra chráni práva tých cigánov, ktorí sa dostanú do kontaktu s políciou z nejakého dôvodu, prípadne aj bacharov a tak ďalej s bacharmi. Ja si myslím, že na Slovensku máme skôr opačný problém, že títo príslušníci uniformovaných zložiek, to je jedno, či bachari alebo teda príslušníci justičnej stráže alebo policajti majú nedostatočnú oporu buď u svojich nadriadených alebo aj v zákone samotnom pri zásahoch voči takýmto asociálnym páchateľom, ktorí nemajú žiadne zábrany.
A poviem vám, že neviem si predstaviť, ako môže policajt inak ako silou zasiahnuť v cigánskej osade, napríklad v Rudňanoch. Choďte sa pozrieť do Rudnian, choďte sa pozrieť. Zistíte, aká je realita. Filmy z Bronxu budú nič oproti tomu, čo uvidíte v Rudňanoch a štát by mal, my všetci by sme mali tých policajtov, ktorí sa tam snažia udržiavať poriadok, podporiť. Keď už inak nie, tak aspoň morálne a nie ešte sa tu do nich obúvať z tohto miesta. Pretože po tom, ako boli odsúdení štyria policajti v kauze Sendrei, ktorí patrili pod okresné riaditeľstvo policajného zboru VÚC, tak polícia tam úplne stratila autoritu. Úplne tam stratila autoritu a choďte sa pozrieť, čo robia dnes asociálni cigáni, hovorím asociálni, nie tí slušní, v Revúcej a v okolí a ako sa žije ľuďom v ich blízkosti. Výsledok je jednoduchý. Agresivita týchto ľudí narastá, posledný prípad v sobotu prepadnutá výpravkyňa, železničná, cestou do práce troma asociálnymi cigánmi. Čo viac ešte chceme?
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán námestník, ja som si správu o činnosti generálnej prokuratúry podrobne naštudoval a pozorne vypočul aj na zasadnutí alebo na rokovaní výboru pre obranu a bezpečnosť a musím povedať, že tie výhrady, ktoré som k nej mal, boli tam zo strany teda vášho kolegu doktora Šufliarskeho vypočuté. A ja sa chcem aj z tohto miesta poďakovať za ten list, ktorý ste mi poslali s tým, že teda generálna prokuratúra prešetrí činnosť orgánov či na trestnom alebo netrestnom úseku v súvislosti so zanedbávaním ich povinností ohľadom cigánskej osady v Krásnohorskom Podhradí. Ale z tohto miesta by som vás chcel, pán námestník, požiadať o jednu vec. V tom liste ste uviedli, že generálna prokuratúra sa bude týmito možnými nedostatkami zaoberať za roky 2016 a 2015 a toto mi z vašej strany príde ako trošku ako taký alibizmus, pretože, pretože tie útoky a tie problémy sú tam omnoho dlhšie nielen v roku 2016 a 2015, ale už v roku 2012 vyšetrovateľ policajného zboru zaradený na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Rožňave vo svojom uznesení uviedol, že vyhrážky zabitím sekerou sú obvyklým spôsobom života u Rómov a preto nejde o trestný čin.
Proti takémuto uzneseniu bola zo strany poškodeného podaná sťažnosť a prokuratúra túto sťažnosť zamietla ako nedôvodnú. Tak isto až do dnešného dňa, to sú celé roky, ale v súčasnosti to pretrváva a pokračuje, dochádza dennodenne v obci Krásnohorské Podhradie v lokalite cigánska osada k porušovaniu stavebného zákona a síce pokračovaním vo výstavbe čiernych stavieb, ktoré sú už od, asi 4 roky sú, je takéto konanie klasifikované ako trestný čin. Starosta obce ako predstaviteľ stavebného úradu ani na podnet obyvateľov obce nekoná a ich podnety aj na prokuratúru, aj na políciu, aby sa touto vecou a nekonaním starostu, ktorý je zhodou okolností zvolený za stranu MOST - HÍD, aby sa týmto jeho nekonaním zaoberali, sú viac-menej všetky odmietnuté.
Preto vás chcem z tohto miesta znova poprosiť, aby tú činnosť starostu, resp. nečinnosť starostu, ale aj zlyhanie možno vašich kolegov z prokuratúry v Rožňave, tak isto aj zlyhanie mnohých, mnohých policajtov z okresného riaditeľstva, alebo zaradených na Okresnom riaditeľstve v Rožňave, generálna prokuratúra prešetrila minimálne do roku 2012.
Dovolím si povedať, že táto požiadavka nie je nejaká nadmerná alebo neoprávnená, pretože rozpočet generálnej prokuratúry je 77 miliónov eur. Za tieto peniaze, si myslím, že občania majú právo na to, aby prokurátori a zvlášť na generálnej prokuratúre, ako ľudia, ktorí majú najviac zo všetkých strážiť zákonnosť, aby sa pozreli na to, či naozaj neboli upreté ich práva a aby ľudia v tom regióne mohli mať aspoň trošku pocit, že sa niekto o nich začína zaujímať. Pretože mnohí, mnohí z vás či poslancov, či prokurátorov sa neviete vžiť do, ani nemôžete sa vedieť vžiť do pocitov človeka, ktorý je napadnutý vo vlastnom dome asociálmi so sekerou, obráti sa na políciu, tá ho odbije, ako keby on bol vinný a keď sa potom obráti na prokuratúru, ako na tých, ktorí by mali aj policajtov naučiť, mnohých policajtov, ktorí to dnes ešte, hlavne v tej Rožňave, neovládajú, naučiť zákon, tak prokuratúra sa s nimi ani nebaví. Potom sa nemôžme čudovať, že ľudia strácajú dôveru v právny štát, strácajú dôveru v zákony, strácajú dôveru aj v poslancov Národnej rady a že ich problémy sa riešia tak, ako to riešil pán Juhász z Hurbanova.
Takže budem čakať, pán námestník, na odpoveď z vašej strany a dúfam naozaj, že to bude konštruktívne aj napriek tomu, že sa jedná o nominanta strany MOST - HÍD.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, ja len teda využijem priestor tu, ktorý som stratil vo faktickej poznámke, nebudem rozprávať dlho.
My sme si v našom poslaneckom klube preštudovali tento návrh zákona a vieme sa s ním stotožniť, pretože zdá sa nám ako veľmi pozitívne a naozaj také podporujúce slušné rodiny, ak teda sa im umožní si viac peňazí, ktoré by inak išli štátu, používať na rozvoj alebo v prospech vlastných rodín, ale zároveň si dovoľujeme upozorniť, že toto riešenie je len z nášho pohľadu vnímané ako také polovičné. Pretože nestačí len úpravou daňového systému dať viac tým rodinám a u ostatných výdavky tolerovať na takej úrovni, ako sú dnes, ale, naopak, mal by túto problematiku, by sa teda mala riešiť komplexne, a síce aj z pohľadu tej druhej skupiny, zo skupiny asociálnych prevažne, žiaľ, cigánskych rodín, ktoré si z rodiny a detí spravili svoj životný štýl a biznis, pretože do tejto skupiny ide veľká časť verejných zdrojov, ktoré by inak mohli ísť práve na podporu pôrodnosti, na podporu slušných rodín, na podporu týchto detí, o ktorých tu už aj predo mnou bolo viackrát spomínané alebo rozprávané.
Ale myslíme si, že priestor na takéto úpravy bude aj v ďalšom a zároveň bude aj v tom, ak by sme sa dostali s týmto zákonom do druhého čítania. Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ja som chcel povedať, že som stratil poradie s faktickou poznámkou, ale my sme mali do 14.05 hod. výbor. To znamená, bolo by dobré, keby sa tu v rámci Národnej rady zaviedol nejaký systém, aby poslanec nestratil svoje slovo len preto, že si plní svoje povinnosti na výbore.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, navrhujem na program aktuálnej schôdze Národnej rady zaradiť prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o odsúdení fyzického násilia zo strany poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sloboda a Solidarita Petra Osuského.
Veľmi stručne to zdôvodním. Dňa 11. júla 2016 poslanec Peter Osuský fyzicky napadol občana len za to, že mu povedal do očí svoj názor na jeho osobu. Myslíme si, že na konanie poslanca Osuského sa však nemôžme pozerať len z pohľadu toho, či bol alebo nebol porušený právny poriadok Slovenskej republiky, ale z pohľadu najmä toho, že sa takéhoto niečoho dopustil verejný činiteľ v momente dialógu, alebo volený zástupca ľudu v momente dialógu s občanom Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, to, na akú úroveň sa dnes dostalo rokovanie Národnej rady, je, si myslím, absolútna stoka politiky a, žiaľ, z Národnej rady Slovenskej republiky sa tu stáva čím ďalej, tým väčší chliev.
Ja vás chcem všetkých upozorniť, že rokujeme pred štátnym znakom Slovenskej republiky, voči ktorému by sme mali mať všetci úctu. Viem, že poslanci za MOST - HÍD nemajú úctu voči štátnemu znaku. Sú medzi nimi tí, ktorí sa v minulosti vyjadrili, že sa im chce zvracať, keď vidia štátny znak Slovenskej republiky.
A preto, pani predsedajúca, chcem dať procedurálny návrh, aby ste dôsledne dnes žiadali dodržiavať slušnosť a hlavne poriadok v rokovacej sále, lebo toto už nie je normálne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, cieľom nášho legislatívneho návrhu je zrušiť financovanie politických strán z verejných zdrojov, znížiť zaťaženie štátneho rozpočtu a zosúladiť financovanie politických strán s aktuálnym znením Ústavy Slovenskej republiky.
Pri zohľadnení stavu verejných financií, zdravotníctva, školstva a všetkých ostatných rezortov je podľa nášho názoru nemorálne, aby sa zo štátneho rozpočtu naďalej zákonom dotovala práve činnosť politických strán. Za predchádzajúce volebné obdobie, to znamená roky 2012 až 2016, bolo politickým stranám zo štátneho rozpočtu na základe tohto zákona vyplatených viac ako 45 mil. eur. Za výsledky v posledných voľbách v marci 2016 vznikol politickým stranám nárok na príspevky zo štátneho rozpočtu vo výške ďalších takmer 60 mil. eur. To všetko v situácii, kedy, ako sme aj dnes mohli počuť, výška celkového dlhu Slovenskej republiky presahuje 41 mld. eur.
Financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu je, a to je veľmi dôležité a potrebné povedať, v rozpore s čl. 29 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, kde je uvedené, citujem: "Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu." Žiadne politické zoskupenie však nemôže byť považované za oddelené od štátu, pokiaľ je z neho prostredníctvom štátneho rozpočtu priamo financované. Je zrejmé, že ani poskytovanie štátnych finančných príspevkov politickým stranám v skutočnosti nezabránilo ovládnutiu mnohých politických strán, aj tých, ktoré sú napojené na štátny rozpočet, oligarchami a ich záujmami, ale viedlo len k zvýšeniu súm, ľudovo povedané úplatkov, za ktoré si oligarchovia kupujú priazeň týchto politických strán. Rovnako ako ani zvyšovanie platov sudcov nezabránilo korupcii v súdnictve, ale len zvýšilo priemernú úroveň úplatkov. Ani zvýšenie, ani udržanie súčasnej úrovne štátnych príspevkov politickým stranám v skutočnosti negarantuje odolnosť proti korupcii, pretože tá vychádza z charakteru politikov. A ako sme boli svedkami mnohých a mnohých bilbordov pred voľbami, charakter rozhoduje.
Činnosť politických strán a politických hnutí by podľa nášho názoru mala byť financovaná výlučne z prostriedkov z dobrovoľných príspevkov členov politických strán, sympatizantov politických strán, prípadne voličov politických strán, ktorí sa k takýmto príspevkom sami rozhodnú a ktorí súhlasia s hodnotovou a programovou orientáciou tej-ktorej politickej strany alebo politického zoskupenia.
Nami predložený návrh má jednoznačne pozitívny vplyv na štátny rozpočet, a preto by som vás z tohto miesta, tých, ktorí ste tu ostali ako zástupcov vašich strán a vašich klubov, chcel požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Dostál, toto je znova typické pre vás a vášho kolegu. Hovoríte aj teraz ste hovorili o demokracii, o slobode, o možnosti sa rozhodnúť, ale pritom jedným šmahom odmietate možnosť, aby sa o vstupe Čiernej Hory so Severoatlantickej aliancie konalo demokratické referendum. Neviem, či to robíte preto, lebo si neuvedomujete, že referendum a demokracia sú spojené nádoby, alebo to jednoducho robíte preto, že to je vašou účelovou politikou, ktorej cieľom je niečo dosiahnuť.
Takisto ste hovorili o ruskej expanzívnej politike. Zdôrazňovali ste to takým spôsobom, akoby sme teraz sa nachádzali v auguste ’68. Neviem, či ste si všimli, ale teraz je jún 2016 a geopoliticky sú tie mocnosti trošku inak rozdelené a trošku iným spôsobom sa snažia získať svoj politický vplyv nad menšími alebo väčšími krajinami, pričom niektoré z týchto dominantných krajín, veľmocí, sú veľmi až príliš podozrivo angažované aj na ostatných kontinentoch.
Takže keď hovoríte o nejakej expanzii, tak si to skúste dať tak do takej rovnice, aby to bolo aspoň trošku vyvážené.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Paška, ja len hovorím o tom, že teda, keď v mnohých iných krajinách mohlo byť referendum o pristúpení k NATO, tak v kríze zmietanej Čiernej Hore, alebo teda celého Balkánu by asi takáto, takáto, takéto referendum bolo dobré na to, aby nebolo možné spochybňovať to, či to je vôľa ľudí, alebo to nie je vôľa ľudí, či to nie je náhodou len vôľa naozaj nejakej mafie alebo nejakej, nejakých korupčných politikov.
A, pán poslanec Krajniak, neviem, skade ste vytiahli to, že my sa chceme nejakým spôsobom pchať Rusom, pretože náš aj predvolebný, aj volebný, aj stále náš program politický v otázke zahraničnej politiky je vojenská neutralita, ale vy nemôžte kritiku rozširovania Severoatlantickej aliancie považovať za nejaký proruský postoj, pretože tu ide o postoj hlavne proslovenský, nie proruský, pročínsky alebo neviem akýkoľvek iný.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, rokujeme o návrhu na uzavretie Protokolu k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory.
Tento protokol sa nesie absolútne v štýle samotnej Washingtonskej zmluvy, kde sa všetky kľúčové oprávnenia priznávajú vláde Spojených štátov amerických.
Ešte predtým, kým prejdem k samotnému meritu, týkajúcemu sa, týkajúcemu sa zločineckej organizácie NATO, chcem apelovať na všetkých tých poslancov, ktorí ešte stále nepatria medzi tých, ktorí chcú trčať z americkej zadnej časti. Ako už spomenul kolega Milan Uhrík, v samotnom Protokole o pristúpení Čiernej Hory k NATO je na niekoľkých miestach úplne jasne napísané, že jediný a rozhodujúci prvok v celom tomto procese je vláda Spojených štátov amerických. Napriek tomu my všetci poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky máme dnes obrovskú moc. Máme moc rozhodnúť o osude ďalšieho európskeho, aj keď malého, štátu, o osude dvoch miliónov, zhruba dvoch miliónov ľudí, o tom, či sa všetci títo ľudia budú musieť podriadiť tak, ako sme sa my museli podriadiť, záujmom v prvom rade Spojených štátov amerických. Väčšina z vás, ktorí ste tu, ste odo mňa starší, preto ja nebudem nikoho poučovať o histórii Severoatlantickej aliancie a celého toho vývoja a vývinu, ktorý nás dnes dostal do tej situácie, v ktorej sme ako členský štát tohto zločineckého paktu. Ale dovolím si pripomenúť niektoré z môjho pohľadu zaujímavé fakty.
Severoatlantická organizácia známa tiež ako NATO bola založená Washingtonskou zmluvou 4. apríla 1949. Medzi zakladajúce štáty patrilo Belgicko, samozrejme, Spojené štáty americké, Belgicko, Kanada, Dánsko, Francúzsko, Island, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko a Veľká Británia.
Zaujímavosťou je, že už v roku 1966 Francúzsko vystúpilo spod jednotného velenia organizácie NATO, aby sa pod jednotné velenie vrátilo až v roku 2009, práve po veľmi silnom politickom lobingu zo strany Spojených štátov amerických. Naproti tomu Varšavská zmluva ako vojenský politický pakt socialistických štátov bola založená až 14. mája 1955, to znamená viac ako šesť rokov po založení organizácie NATO. Varšavská zmluva, ktorú založil Sovietsky zväz, Nemecká demokratická republika, Československá socialistická republika, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Rumunsko a Albánsko, ktoré však v roku ’68 odstúpilo, však zanikla 30. júna 1991. To znamená, že ak dovtedy, ak dovtedy Severoatlantická aliancia opodstatňovala svoju existenciu obranou voči možnej vojenskej agresii zo strany Varšavskej zmluvy, po 30. júni 1991 tento argument absolútne stratil svoju opodstatnenosť. Napriek tomu, napriek tomu, ako sme všetci absolútne logicky očakávali, že rovnakým spôsobom ukončí svoju činnosť aj Severoatlantická aliancia, napriek tomu nabrala presne opačný smer a zločinecká organizácia NATO sa začala čím ďalej, tým viac rozširovať a expandovať doslova po celom svete.
Ak sa odrazíme od dátumu, v ktorom bola zrušená Varšavská zmluva alebo v ktorom sa rozpadla Varšavská zmluva, a to je rok 1991, tak najbližšie, najbližšie následné rozširovanie Severoatlantickej aliancie sa uskutočnilo ako tzv. štvrté rozšírenie Aliancie v roku 1999, kedy sa NATO rozšírilo o Českú republiku, Maďarsko, Poľsko. Ďalšie rozšírenie, tzv. piate, sa uskutočnilo v roku 2004, kedy sa NATO rozšírilo o Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. A nakoniec šieste rozšírenie Severoatlantickej aliancie v roku 2009, ktoré znamenalo rozšírenie pôsobnosti tejto zločineckej organizácie o Albánsko a Chorvátsko.
To znamená, keď si to zosumarizujeme, po tom, ako bola zrušená Varšavská zmluva, po tom, ako Severoatlantická aliancia stratila absolútne svoju opodstatnenosť, ak teda to bol ten pravý dôvod, tak v čase po zrušení Varšavskej zmluvy bola Severoatlantická aliancia rozšírená o 13 štátov. O 13 štátov. To znamená aj tí, ktorým sa to možno nepáči, musia priznať, že jednoducho politika Severoatlantickej aliancie riadená vládou Spojených štátov amerických – keby vládou Slovenskej republiky, môžme sa na to pozerať inak –, ale, žiaľ, vládou Spojených štátov amerických, je čisto expanzívna s cieľom posilniť, posilniť politickú moc a vplyv organizácie, ale najmä hlavy tejto organizácie, čo sú Spojené štáty americké.
Preto hovorím, že my všetci poslanci a poslankyne máme dnes moc jednoducho neodhlasovať ďalšie absolútne zbytočné rozširovanie zločineckej organizácie NATO v strednej Európe. A toto rozširovanie už ani nemá žiadny zmysel. V samotnom názve má táto organizácia napísané, že ide o severoatlantický priestor. Ja sa pýtam, kto si z vás myslí, že Čierna Hora je severoatlantický priestor. Kto z vás si myslí, že Čierna Hora má byť zahrnutá rovnako ako ostatné balkánske krajiny pod vplyv nejakej organizácie, ktorej pôvodný cieľ bolo ochraňovať tzv. severoatlantický priestor?
Veľmi dobre je asi všetkým jasné, že rozšírenie zločineckej organizácie NATO na Čiernu Horu, ešte k tomu bez všeľudového hlasovania, bez referenda, bude znamenať jednu zásadnú vec. Severoatlantická aliancia získa absolútnu kontrolu nad pobrežím Jadranského mora. Absolútnu kontrolu. Čierna Hora je dnes jediný štát, ktorý ako pobrežný štát v Jadranskom mori nepatrí pod Severoatlantickú alianciu. Ak sa toto zmení, zločinecká organizácia NATO získa priestor na svoje vojenské manipulácie v celom rozsahu jadranského pobrežia. Netreba byť politológ ani špecialista na zahraničnú politiku, aby bolo každému jasné, že takáto situácia len zvýši napätie medzi NATO a Ruskou federáciou, pretože asi dnes je už každému jasné, že cieľom NATO nie je nič iné, len sa čo najviac priblížiť k hraniciam Ruskej federácie. A my dnes budeme tí, ktorí povedia áno alebo nie. Áno pokračovaniu americkej expanzívnej politiky, alebo nie, aspoň dovtedy, kým v Čiernej Hore neprebehne demokratické referendum. A že ide o skutočne expanzívnu politiku, a nie o obrannú politiku, tak si dovolím vám pripomenúť pár príkladov vojenského sa angažovania Spojených štátov amerických ako, ako čelnej veľmoci Severoatlantickej aliancie v moderných svetových dejinách.
Začnem od roku ’49, pretože ten rok je zároveň rokom založenia Severoatlantickej aliancie; 1947 - 1949 teda americká intervencia v Grécku. Nebudem zachádzať do podrobností, boli sme tu ešte tri dni, veľmi stručne skúsim prejsť týmto rešeršom, aby tí z vás, ktorí máte ešte v sebe kus takého slovenského ducha, ste naozaj sa mohli zodpovedne rozhodnúť, či chcete byť súčasťou rozširovania amerického vplyvu a americkej expanzívnej koloniálnej politiky v Európe.
1948 až 1953 - vojenská intervencia armády Spojených štátov na Filipínach.
1948 - vojenský prevrat pod vedením amerických inštruktorov a agentov v Peru.
1948 - vojenská, americká vojenská podpora revolúcie v Nikarague.
V tom istom roku, 1948, Američanmi vedený vojenský prevrat v Kostarike.
1949 až 1953 - intervencia Spojených štátov amerických a Veľkej Británie v Albánsku.
1950 - Američanmi podporované vojenské povstanie v Portoriku.
1950 až 1953 - zásah armády Spojených štátov v Kórei.
1950 - intervencia, začiatok vojenskej intervencie Spojených štátov amerických vo Vietname.
1956 - vojenská intervencia Spojených štátov amerických v Číne.
1957 až 1958 - vojenské nasadenie Spojených štátov amerických v Indonézii.
1958 - vojenské nasadenie Spojených štátov v Libanone.
Takisto 1958 - vojenská konfrontácia Spojených štátov amerických s Panamou.
Znova 1958 - americká vojenská pomoc rebelom na ostrove Quemoy v boji s Čínskou republikou.
Ešte v roku 1958, vidíte, že Američania, keď chcú, stíhajú v jednom roku viac toho, americká vojenská podpora povstaniu v Indonézii.
1959 - americký zásah v Laose.
1959 - americký zásah na Haiti.
1960 - vojenská intervencia Spojených štátov amerických v Ekvádore.
1960 - Američania nemuseli chodiť ďaleko, vojenský zásah v Guatemale.
1960, stále ten istý rok - vojenský zásah armády Spojených štátov v Salvadore.
1960 až 1965 - vojenská intervencia Spojených štátov amerických v Kongo.
1964 - brutálny zásah amerických vojakov v Paname.
1964 - Amerikou podporovaný vojenský prevrat v Brazílii.
1964 - nová ďalšia intervencia v Kongo.
1964 až 1974, veľmi zaujímavá vec, a to je vojenská intervencia Spojených štátov a agentov CIA v Grécku s cieľom ovplyvniť voľby.
1965 - akcia Spojených štátov amerických vo Východnom Timore.
1965 - vojenská pomoc proamerickým vládam v Thajsku a v Peru.
1965 až 1973 - vojnová agresia Spojených štátov vo Vietname.
1970 - americká intervencia v Uruguaji spojená s mučením civilistov.
1971 až 1973 - bombardovanie Laosu.
1971 - americká intervencia pri ochrane tej správnej vlády v Bolívii.
1972 - americká intervencia v Nikarague.
1973 - Američanmi podporovaný prevrat v Čile.
1973 - znova Jomkipurská vojna, Izrael. Amerika intenzívne, veľmi intenzívne podporovala Izrael.
1973 - znova americká vojenská pomoc v Uruguaji.
1974 - ďalšie vojenské angažovanie Spojených štátov amerických v Zaire.
1974 - americká vojenská a finančná pomoc pri organizácii volieb v Portugalsku.
1989 - bol zlomový rok v Afganistane, kedy Afganistan opustili ruskí vojaci a postupne tam začali prúdiť vojaci americkí.
1980 až 1992 - americká vojenská prítomnosť v Salvadore.
1980 - začiatok vojenskej pomoci pri stabilizácii režimu v Iráne.
1980 - vojenský politický a potravinový program spustený v Kambodži.
1980 - operácia Gladio v Taliansku. Americká armáda a agenti sprostredkovali sériu výbuchov v celom alebo na celom území Talianska.
1980 - angažovanie v Južnej Kórei.
1983 - intenzívna americká aktivita v Angole.
1984 - Američania v rozpore s medzinárodným právom zostrelili dve iránske lietadlá.
1986 až 2000 - vojenská intervencia Spojených štátov na Haiti.
1987 až 1988 - americká pomoc Iraku proti destabilizovanému Iránu.
1988 - vojenská podpora v Turecku.
1988 - americká pomoc pri samovýbuchu lietadla Panamských aerolínií. 1988 - invázia vojsk Spojených štátov amerických do Hondurasu.
1988 - nasadenie lietadlovej americkej lodi v Perzskom zálive.
1990 - americká podpora vojenského prevratu na Haiti.
1990 - takisto začína americká blokáda, námorná blokáda Iraku.
1990 - finančná angažovanosť sa amerických mimovládok v Bulharsku. 1991 - vojenské akcie Spojených štátov amerických a ich spojencov proti Iraku.
1991 - angažovanie sa Američanov Kuvajte.
1992 až 1994 vojenská okupácia Somálska.
1994 až 1996 znova americká vojenská intervencia na Haiti.
1994 až dodnes - americká prítomnosť v Rwande.
Potom sú tu niektoré veci, ktoré nie sú dnes vyjasnené, takže tie by som zatiaľ nechal tak.
1998 - 4 dni aktívneho bombardovania Iraku po tom, ako inšpektori nahlásili, že Irak dostatočne nespolupracuje pri inšpekciách.
1998 - v Afganistane americká armáda útočila na ich vlastné bývalé výcvikové tábory.
1999 - humanitárne bombardovanie, ako to nazval slobodomurár Havel, humanitárne bombardovanie Juhoslávie, o tom tu už poslanec Schlosár, si myslím, že povedal celkom dosť.
2000 - angažovanosť v prevrate v Belehrade.
2001 - vojenská invázia Spojených štátov amerických do Afganistanu. 2001 - prítomnosť armády Spojených štátov amerických v Macedónsku. 2002 - ďalšia vojenská intervencia USA na Filipínach,
2002 až 2004 - vojenská intervencia Spojených štátov amerických vo Venezuele.
2004 - pokus o americkým, alebo o Američanmi sponzorovaný prevrat na Ukrajine.
2008, to si už asi všetci čerstvo pamätáme - rusko - gruzínsky konflikt,
2011 - angažovanie sa v Tunisku, 2011 v Egypte a 2011 v Líbyi. Od 2011 až dodnes v Sýrii.
Ak náhodou tam som sa dopustil nejakých historických nepresností, tak mi to odpustite, ale zo všetkých týchto faktov je, myslím, úplne jasné, že angažovanie sa Spojených štátov amerických má len a len expanzívny charakter. Ani v súčasnej alebo teda v modernej histórii od vyhlásenia nezávislosti Spojených štátov amerických až dodnes nenájdeme konflikt, v ktorom by noha cudzej okupačnej armády vstúpila na územie Spojených štátov amerických. Naopak, len v tomto veľmi stručnom a narýchlo urobenom zozname je niekoľko desiatok konfliktov, v ktorom americká armáda vystupuje z pozície agresora, útočníka, z pozície potvrdzovania si medzinárodnej dominancie americkej zahraničnej politiky.
Preto dnes nie sú namieste akékoľvek reči o tom, že by nás mohla Severoatlantická aliancia vôbec voči niekomu chrániť alebo brániť, či už je to ohrozenie vojenské, alebo ohrozenie nejakého iného charakteru. Vidíme na nezvládnutí, na absolútnom nezvládnutí imigračnej krízy, vidíme nielen zlyhanie Európskej únie ako takej, ale aj zlyhanie obranného mechanizmu NATO, kedy všetky členské štáty Severoatlantickej aliancie sú v podstate vystavené na milosť a nemilosť obyčajnému prúdu civilistov, ako sa nám to snažia médiá interpretovať, ale jednoducho pravda je taká, že organizácia NATO, vojenská organizácia nevie na ochranu alebo nie je schopná, alebo nie je ochotná na ochranu svojich členov urobiť nič. A v takejto situácii máte vy všetci moc rozhodnúť o tom, či sa má do tohto veľmi nešťastného, zločineckého a v mnohých prípadoch teroristického zoskupenia pridať aj Čierna Hora, s ktorou sme nikdy nemali žiadny problém, ktorá nikdy nejakým spôsobom Slovensku ani Slovákom neublížila, ba práve naopak, Čierna Hora patrila medzi alebo patrí medzi krajiny, kde Slováci majú veľmi dobré podmienky na svoj život. A my sa im chceme odvďačiť tým, že ich zatiahneme pod krídla americkej vlády, že ich podriadime americkej vláde. Pre tých z vás, ktorí ste si náhodou ešte stále neprečítali samotné znenie toho protokolu, tak si to, prosím vás, prečítajte predtým, ako budete hlasovať, aby ste tam naozaj našli ten aspekt podriadenia sa vláde Spojených štátov amerických. A my budeme tento protokol schvaľovať ako medzinárodnú zmluvu.
Tým, že ju neschválime, nič nepokazíme. Tým, že ju neschválime, nič nepokazíme. Dáme obyvateľom, občanom Čiernej Hory čas na to, aby tak, ako tu bolo hneď na začiatku povedané v diskusii, aby prejavili svoju vôľu. Nech ju prejavia demokraticky v referende, ktorého sa zúčastnia tí, ktorí budú mať záujem sa referenda zúčastniť a ktorí povedia áno, chcem ísť do NATO, nie, nechceme ísť do NATO. A potom o nich rozhodujme, ale nerozhodujme o obyvateľoch cudzej krajiny z pozície zle postavenej medzinárodnej zmluvy, pretože, verím tomu, že ani tým z vás, ktorí máte v sebe kus vlastenectva, by sa to nepáčilo, keby o nás rozhodovala cudzia krajina, keby o nás hlasovali, či áno, alebo nie, a vy sami by ste sa k tomu nemohli vyjadriť.
Dnes, v čase stupňujúceho sa medzinárodného napätia je toto rozširovanie zločineckej organizácie NATO na Čiernu Horu len takým zbytočným, zbytočným pokusom naliať olej, benzín do ohňa. A nikto z nás nevie, čo z toho ešte môže byť. Čo z toho ešte môže byť? Na druhej strane, ak by sme to neodhlasovali, absolútne nič sa nedeje. Absolútne nič sa nedeje a v podstate tá situácia, ktorá je, by počkala a možno by sa ukľudnila. Ale tým, že my budeme aj proti vôli ľudí v Čiernej Hore teraz hlasovať a hovoriť áno, choďte do NATO, tým nemôžme veci pomôcť.
Neviem, koľkí z vás boli v Čiernej Hore. Ja som tam bol trikrát. Nádherná krajina, perfektní ľudia, super atmosféra a mne by bolo naozaj veľmi ľúto, keby sa tá krajina zmenila na ďalšiu vojenskú základňu Spojených štátov amerických v Európe, pretože len k tomuto to speje, k ničomu inému to nespeje. A my dnes o tom máme možnosť rozhodnúť. Áno, Slovenská republika, politici Slovenskej republiky spravili v minulosti chyby. Obrovské chyby. Keď sa povolil prelet lietadiel NATO počas bombardovania Juhoslávie, to je čierny fľak na našej histórii a je to výčitka v svedomí všetkých, ktorí vtedy za povolenie preletu hlasovali. Ale dnes, práve dnes máme príležitosť túto chybu aspoň čiastočne, aspoň čiastočne napraviť, aspoň čiastočne ukázať, že naozaj nie sme ľahostajní, že nie sme vykonávači objednávok z Washingtonu, že máme svoju hrdosť, ale aj svoj vlastný rozum. Práve teraz máme možnosť ukázať, že si uvedomujeme, že to nebol dobrý ťah vtedy a že dnes to chceme napraviť, že nechceme mať znova naše ruky, obrazne povedané, od krvi, ktorú americká základňa v Čiernej Hore prinesie.
Pozrite sa, aké napätie, aké napätie vzniklo po vybudovaní americkej námornej základne v Constanci v Rumunsku. Absolútne bezprecedentná záležitosť. Pripravuje sa ďalšia americká základňa v Poľsku a my teraz otvoríme dvere na budovanie americkej trvalej, prosím pekne, trvalej americkej vojenskej prítomnosti v Čiernej Hore. Tisíc kilometrov od našich hraníc, no ale bez ohľadu na to, však sme tiež zatiaľ členmi Severoatlantickej aliancie, ale keď si nakreslíte tie základne, tie základne, tak zistíte, že práve vďaka takýmto rozhodnutiam, nezodpovedným rozhodnutiam ľahostajných politikov sa Európa pomaly, ale isto, zmení na Japonsko. Pýtate sa, prečo na Japonsko. No na Japonsko z toho dôvodu, že Japonci by tiež veľmi radi poslali Američanov domov, že by veľmi radi zrušili ich vojenskú prítomnosť na japonských ostrovoch, ale nikto sa ich už na to nepýta. Nikto sa ich na to nepýta. A musia tolerovať tých, ktorí im zbombardovali Hirošimu, ktorí im zbombardovali Nagasaki, kde umreli väčšinou, na 90 %, len civilisti, a dnes ich musia trpieť na svojom území a nič s tým nevedia spraviť. Nič s tým nevedia spraviť. Okrem Afganistanu a Vietnamu, kde tí ľudia sa postavili proti americkej politike dobyvačnej, už nikde inde sa nestalo to, že by Američania dobrovoľne ukončili krajinách, v nejakých iných krajinách svoju vojenskú prítomnosť.
To znamená, ak ich sem znova pustíme, do ďalšej krajiny, ostanú tu, až kým sa z vyššej moci dačo nestane, ale sami zo svojej vôle už neodídu nikdy. Ak chcete mať v tomto namočené ruky, tak hlasujete za rozšírenie Severoatlantickej aliancie na Čiernu Horu. Ale ak si chcete do zrkadla povedať, že naozaj Európa má byť hlavne Európou a nemá byť podmanená Američanom, oni nech sa starajú o Ameriku, prečo by sa mali Spojené štáty starať o našu Európu, tak potom za takéto niečo hlasovať nemôžeme. Hlasovať nemôžeme, lebo už nikdy to nedáme naspäť. Keby sa to dalo ďalším hlasovaním zrušiť, že Slovenská republika, alebo teda Národná rada príjme uznesenie a o dva mesiace príjme uznesenie, ktorým to uznesenie zruší, tak je to v poriadku. Ale my raz keď za toto zahlasujeme, už nikdy to nebudeme vziať môcť späť. A potom, keď vďaka tým ďalším krokom, ktoré nastanú, vás to niektorých bude mrzieť, tak potom s tým už neurobíme nič. Potom s tým už neurobíme nič, potom si len budete môcť povedať, však nám to tí poslanci z Ľudovej strany hovorili, že to nie je dobrý nápad.
Toľko z mojej strany, ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť, aspoň tým, ktorí ste tu ostali, a ja musím povedať, aj keď možno to bude šok, že ja som presvedčený, že aj medzi poslancami SNS, aj medzi poslancami SMER-u je ešte mnoho ľudí, ktorí to myslia naozaj so Slovenskom a Európou dobre a ktorí nie sú poplatní americkej zahraničnej politike. Toho signálom je určite aj to, že tento návrh neprešiel cez Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, čo je obrovský signál, čo je obrovský signál.
Veľmi pozorne naše hlasovanie vníma a bude vnímať teda celý svet, ale najmä Európa. Dôkazom toho je list poslancov parlamentu Čiernej Hory, ktorý prišiel k nám všetkým a kde naozaj v nás vidia poslednú nádej, pričom nechcú nič iné, chcú len počkať s týmto hlasovaním dovtedy, kým v Čiernej Hore neprebehne demokratické referendum.
Ja preto všetkých žiadam, prosím, počkajme s týmto hlasovaním, so schválením tohto protokolu dovtedy, kým v Čiernej Hore neprejde demokratické referendum. Ak Čiernohorci povedia, chcú ísť do Únie, potom nech sa páči, hlasujme tu na Slovensku v Národnej rade o tom, či do Únie pôjdu. Ale ak tak absolútne čisto demokraticky nespravia, tak to nie je nič iné, len zneužívanie pozície moci a sily, na ktorej je postavená celá Washingtonská zmluva.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)