Takže ešte raz ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, milé kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o veľmi vážnej veci. Rokujeme o tom, aká bude budúcnosť vzťahov medzi Slovenskou republikou, a ja si dovolím povedať, naším kľúčovým spojencom a partnerom Veľkou Britániou bez ohľadu na to, či Veľká Británia z Európskej únie nakoniec vystúpi alebo nevystúpi. A keď, tak za akých okolností z tejto...
Takže ešte raz ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, milé kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o veľmi vážnej veci. Rokujeme o tom, aká bude budúcnosť vzťahov medzi Slovenskou republikou, a ja si dovolím povedať, naším kľúčovým spojencom a partnerom Veľkou Britániou bez ohľadu na to, či Veľká Británia z Európskej únie nakoniec vystúpi alebo nevystúpi. A keď, tak za akých okolností z tejto Európskej únie vystúpi, pretože tu v tejto chvíli naozaj všetci môžme akurát tak veštiť z vešteckej gule.
Prihlásil som sa ale do tejto rozpravy, aby sme si tak trošku oživili pamäť, ako k tomuto celému prišlo, pretože myslím si, že je dôležité spomenúť niektoré základné body, kvôli čomu tu vlastne dnes rokujeme o tak závažnej veci, ako je vystúpenie jednej z členských krajín a ešte k tomu tak dôležitej, akým nepochybne Veľká Británia je, z nášho spoločného domova, z Európskej únie.
Začal by som tým, že tu máme udalosti z roku 2015, kedy sa britský premiér David Cameron rozhodol zneužiť, tak ako sme na to Slovensku zvyknutí, zahranično-politickú, resp. európsku tému na riešenie domácich problémov a rozhodol sa, že vystaví riziku vystúpenia Veľkú Britániu z Európskej únie, aby tým posilnil svoju vnútrostranícku pozíciu a aby vyjednal možno ešte ďalšie výnimky, ktoré Veľká Británia už beztak v Európskej únii počas rôznych oblastí alebo teda častí vývoja tohto spolku nadobudla, počnúc rokom 1991 maastrichtskou zmluvou, končiac rôznymi ďalšími výnimkami, ktoré si dohodla napríklad aj doposiaľ platnej Lisabonskej dohode.
Spomeniem len to, že napríklad sa v tej dobe intenzívne rokovalo o výnimkách, ktoré by Veľká Británia mohla mať napríklad na vyplácanie sociálnych dávok pre ľudí prichádzajúcich práve z krajín, ako je Slovenská republika, ale primárne najmä Poľsko, neskôr Rumunsko, Bulharsko a niektorých ďalších, keďže, a to si povedzme celkom objektívne, dochádzalo a dochádza k zneužívaniu týchto sociálnych dávok v rámci jednej zo základných štyroch slobôd Európskej únie, a teda voľného pohybu osôb. David Cameron dojednal určité výnimky, ale evidentne to nebolo dosť a čelil aj pomerne silnej vnútrostraníckej kritike v rámci konzervatívnej strany Veľkej Británie.
Nakoniec Európska únia vo viacerých veciach Davidovi Cameronovi a teda Veľkej Británii vyšla v ústrety, ale ako som povedal, pravdepodobne to nebolo dosť a nešlo len o sociálne veci. Išlo napríklad aj o rôzne výnimky v oblasti migrácie, azylu a tak ďalej a tak ďalej, ktoré sú už dnes, samozrejme, mimo stôl a môžme sa z nich akurát tak poučiť. Tu len spomeniem jednu maličkosť, o ktorej sa na Slovensku taktne mlčí, a to bola skutočnosť, že Veľkej Británii bola umožnená výnimka na indexáciu detských prídavkov, t. j. presne toho istého, čo momentálne žiadajú naši rakúski priatelia a čo už nakoniec od 1. januára platí, a my sa tu svorne tvárime, že je to v rozpore s európskou legislatívou. Takže len tak taká drobná pripomienka čo všetko sa podarilo Davidovi Cameronovi dojednať a na čo máme byť pripravení v súvislosti s ofenzívou, ktorú na nás v tejto veci pripravuje rakúska diplomacia, a nielen rakúska, ako máme možnosť z času na čas počuť aj z niektorých iných krajín.
Potom prišla kampaň. Musím povedať, že som možno nie celkom objektívny v tejto veci, pretože mne osobne nikdy neboli veľmi sympatické prejavy emocionálne na úkor tých racionálnych, ale ak ste nevideli film Brexit, odporúčam, pozrite si ho, tam máte úplne jasne pomenované, za akých okolností sa táto kampaň diala a čo znamenalo heslo „Zoberme si späť kontrolu!“ – „Take the control!“, ktoré v podstate túto kampaň vyhralo. Mrzí ma aj to, že akékoľvek racionálne argumenty, ktoré sa v tejto kampani používali, sa nedostali dostatočne hlboko pod kožu dostatočnému počtu občanov. Mrzí ma aj to, že napríklad občanom žijúcim v zahraničí nebolo umožnené hlasovať v tomto referende. A tak isto ma mrzí, že sa v tejto kampani objavilo množstvo lží, poloprávd, poprekrúcaných faktov a rôznych propagandistických, nie celkom zmysluplných hesiel, ktoré pomohli dospieť do situácie, ktorej čelíme v súčasnosti.
Úprimne poviem aj môj názor na referendovú demokraciu sa práve kampaňou v Bruseli a tým ako to, pardon, kampaňou vo Veľkej Británii a tým, ako to nakoniec celé dopadlo, trošičku prehodnotil, pretože považujem za ďalšiu zo zásadných politických chýb Davida Camerona nechať hlasovať o veľmi jednoduchej, ale povedal by som, že až príliš jednoduchej otázke, a teda, že či sme za vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie. Občania mali možnosť vyjadriť sa áno alebo nie. Ale zabudol sa pán premiér opýtať ďalšiu zásadnú vec: kedy chcete vystúpiť z Európskej únie a za akých okolností chcete vystúpiť z Európskej únie? A neopýtal sa to preto, lebo ani jeho britská konzervatívna strana v tomto nemala a nemá doposiaľ jasno. Nehovoriac o labouristoch, ktorí sú možno ešte viacej v tejto veci rozdelení. A tu vidíme, akým spôsobom zlyháva priama alebo, keď chceme, referendová demokracia, keď sa nepýtame konkrétne a jasne.
Vieme, ako to referendum nakoniec dopadlo. Možno snáď len na priblíženie pár faktov. Dvadsiateho tretieho júna 2016 17 410 742 občanov Veľkej Británie, a to je 51,89 percent voličov zúčastnených na tomto referende, povedalo, že chce vystúpiť z Európskej únie, 16 141 241 občanov, t. j. 48,11 percent prišlo povedať, že si to nepraje. Čo sa tým dosiahlo vo Veľkej Británii? Že sa mimoriadne rozdelila celá spoločnosť, rozdelili sa politické strany, rozdelili sa dokonca rodiny. Aj toto je výsledok nezmyselného referenda, tak ako bolo vo Veľkej Británii na túto tému nastavené.
Mal som možnosť byť v sobotu na tom veľkom niekoľkotisícovom, povedal by som, až stotisícovom proteste v Londýne proti vystúpeniu krajiny z Veľkej Británie a skutočne vidieť tých ľudí, ktorým záleží na tom, aby neboli, či už hospodársky, ale najmä politicky poškodení, a že o nich rozhodli ľudia, ktorí boli neinformovaní, to mi prišlo úprimne ľúto.
Spomeniem len jednu takú ešte maličkosť, ktorá súvisela s kampaňou, a to bola otázka dnes tak rozhodujúceho, ba priam kľúčového zavedenia hraničných kontrol v Severnom Írsku. Počas kampane o vystúpení Británie z Európskej únie sa o tejto téme v zásade vôbec nehovorilo. Tak isto ako sa nehovorilo o tom, či vôbec Veľká Británia zostane veľkou, pretože je jasné, aj po tom, ako dopadlo referendum, že prinajmenšom škótski nacionalisti majú vo veci úplne jasno: dostať Škótsko čo možno najskôr z Veľkej Británie a opätovne sa pripojiť k Európskej únii. S týmto prišla premiérka Sturgeonová bezprostredne po referende a s týmto operujú posledné dva a pol roka, posledného dva a pol roka takmer všetci poslanci Škótska vo Westministeri a teda v Dolnej komore britského parlamentu.
Druhá vec je otázka Severného Írska, ktoré som tu už spomínal. To naozaj nebolo toho, kto by vysvetlil Britom rozhodujúcim sa v referende vrátane Bruselu, že tu seriózne hrozí vážny problém a že tzv. veľkopiatková dohoda môže prestať platiť, pokiaľ sú tu vyznačené červené línie o tom, že Veľká Británia nechce byť súčasťou colnej únie ani vnútorného trhu? O tomto sa naozaj muselo začať komunikovať až po 23. júni?
Aj toto sú chyby, ktoré sa stali, a spomínam ich tu práve preto, aby sme sa v podobných procesoch poučili. Úplne najvtipnejšie potom pôsobili bezprostredne po referende úteky hlavných strojcov úspešnej kampane, ktorí podľa môjho názoru ani sami nečakali, ako to dopadne. Najmä Nigel Farage, ktorý je známym zástancom vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie a ktorý sa rozhodol, že bezprostredne po úspešnom referende už nemá viac čo by povedal britskej verejnosti, pretože, ako som povedal, začali vyplavovať na povrch aj rôzne veci, ktoré sa v kampani akosi zabudli povedať, alebo sa kompletne prekrútili. Inak povedané, krysa utiekla z potápajúcej sa lode.
Nastúpila Theresa Mayová po tom, ako David Cameron odišiel z britskej politiky a spustil sa proces vyjednávania. A tu je možno otázka aj na nás, občanov Slovenskej republiky, na našu politickú reprezentáciu, či sme k tomuto vyjednávaniu mali pristúpiť inak, a keď, tak ako inak. Neviem na túto otázku odpovedať, oceňujem ale to, že Európska únia si zachovala jednotu, oceňujem to, že hlavný vyjednávač Európskej únie Michel Barnier tu bol, ak sa dobre pamätám, dvakrát nám veľmi detailne vysvetliť, ako celý proces prebieha. A oceňujem aj to, že tie prvotné úvahy o tom, že treba Britániu čo možno najrýchlejšie a najtvrdšie potrestať, sa nakoniec nerealizovali. Iná vec je, že sme dnes bezprostredne pred samotným brexitom v situácii, kedy síce dohodu máme, ale zdá sa, že nie je dostatočne akceptovateľná ani pre Veľkú Britániu a dokonca ani pre časť Európskej únie, keďže neustále počúvame od rôznych politických reprezentácií, že nebolo buď vyjednané veľa, alebo bolo sľúbené príliš veľa. A toto sú otázky, ktoré si budeme nevyhnutne musieť klásť aj po 12. apríli, resp. 22. máji bez ohľadu teda na to, ako to celé dopadne, pretože Británia, ako to niekoľkokrát zdôraznila aj Theresa Mayová, neodchádza z Európy, ale len z Európskej únie. A teda otázkou bude, ako si nastavíme naše ďalšie vzťahy.
Už som spomínal rozdelenie krajiny na niekoľko táborov. Spomeniem aj to, že sme ako delegácia Národnej rady boli pred dvomi týždňami vo Westministeri. Stretli sme sa s poslancami Dolnej komory britského parlamentu, aj Hornej komory britského parlamentu – Snemovne lordov a vypočuli sme si od niekoľkých týchto poslancov kompletne rozdielne postoje k tomu, ako sa situácia vyvinula a do budúcnosti pravdepodobne bude vyvíjať. Chcem tým naznačiť to, že dnes samotní Briti nemajú vôbec jasno, čo by vlastne chceli. Jediné, čo presne tieto tábory vedia, je, čo nechcú. Jedni sa nechcú dohodnúť a hovoria o tom, že už včera bolo neskoro, hoc aj natvrdo vystúpiť z Európskej únie. Ďalšia, zdá sa, že toto je väčšina v britskom parlamente, sa chcú dohodnúť za každú cenu, akurát, že nie sú ochotní ustúpiť napríklad pri dohodách o spoločnej colnej únii alebo o spoločnom trhu. Ďalšia skupina hovorí o tom, že celé je to nezmysel, a dnes majú podporu aj piatich miliónov občanov, ktorí v rekordnom čase podpísali petíciu za stiahnutie čl. 50, aby Británia z Európskej únie nevystupovala. Každopádne, ak to chceme vyjadriť jedným slovom, tak to, čo momentálne vo Veľkej Británii máme, je chaos, chaos.
A fakt, že Británia bude, bez ohľadu na to, ako to celé dopadne, v rámci tohto procesu poškodená, či už hospodársky alebo aj politicky. Konzervatívne odhady hovoria o tom, že Británia, pokiaľ vystúpi natvrdo z Európskej únie, to znamená, bez dohody, môže stratiť až 8 % svojho hrubého domáceho produktu, 8 percent. Potom je na mieste otázka, či naozaj toto je cena, ktorá stála za to. V prípade, že z Európskej únie nakoniec Veľká Británia nevystúpi, aj tak už ekonomické dôsledky sú pomerne vážne. Mnohé spoločnosti, najmä zo City of London odišli, mnohé tak urobia v najbližších dňoch a tak isto dosah na britskú libru hovorí sám za seba.
Aj toto sú dôsledky nezvládnutého vnútropolitického procesu, aj toto sú dôsledky, keď niekto vo vnútri krajiny na vnútropolitické účely zneužíva zahraničnopolitické témy. A toto je výstraha pre nás všetkých a osobitne sa obraciam na kolegov zo Slovenskej národnej strany, o kolegoch z KĽSNS radšej v tejto súvislosti hovoriť nebudem, aby si odpustili podobné eskapády, pretože na to doplatia v prvom rade občania Slovenskej republiky. Je hanbou, že tu po rokoch konsenzu niekto má potrebu neustále podrývať zahraničnopolitické smerovanie Slovenskej republiky. Je hanbou, že viacerí koaliční poslanci si neprečítali vlastné programové uznesenie vlády Slovenskej republiky. Je hanbou, že bezpečnostná obranná stratégia schválená vládou Slovenskej republiky jednomyseľne v roku 2017 tu stále nie je na programe Národnej rady Slovenskej republiky. A podobných príkladov by sme našli podstatne viac, kedy sa niekto pokúša vyťažiť z propagandy, chaosu, lží a poloprávd, ktoré sa nám dejú dennodenne na sociálnych sieťach, politický kapitál vo svoj prospech.
Verím, že Británia, ako krajina so 67 miliónmi obyvateľov, krajina, ktorá má jadrové zbrane, je stálym členom Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov, je líderskou krajinou organizácie Commonwealthu, donedávna chápaná ako superveľmoc, a napriek tomu nedokáže dostatočne zvládnuť proces vystúpenia z Európskej únie, bude pre nás všetkým príkladom, negatívnym príkladom. A pevne verím, že všetci tí, ktorí tu dnes hovoria o nejakom SLOVEXIT-e alebo o vystúpení Slovenska zo Severoatlantickej aliancie, sa dostatočne dôkladne s týmto príkladom oboznámia a prestanú škodiť tejto krajine.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
